Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. október 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122211131
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4122211131.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera

Kolenčíka a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX,
D., 2/ E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, D., obaja právne zastúpení JUDr. Adrianou Pukaj
Kerestešovou, advokátkou so sídlom Kmeťkova 23, Nitra, proti žalovanej: D. F., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. XXX/XX, D., zastúpená procesným opatrovníkom obcou Mojmírovce, o určenie vlastníckeho
práva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 6. septembra 2023, č. k.
8C/51/2022-145, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdNitra(súdprvejinštanciepodľa§12zák.č.160/2015Z.z.,Civilnýsporovýporiadok,ďalej
iba „CSP“) rozsudkom zo dňa 6. septembra 2023, č. k. 8C/51/2022-145 určil, že žalobca 1/ a žalobkyňa
2/ sú ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v podiele 1/1 k celku nachádzajúcich
sa v katastrálnom území D., obec: D., okres: G., a to pozemku parcely registra "C" parc. č. 665/2 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 201 m2 a pozemku parcely registra "C" parc. č. 663 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 192 m2, ktoré vznikli alebo zmenili stav na základe Geometrického plánu

na zameranie rodinného domu na p.č. 663 a oddelenie nehnuteľnosti p.č. 665/2, č. plánu 43/2020,
vyhotoveného dňa 11. 01. 2021 geodetom H. D. I., autorizačne overeného dňa 11. 01. 2021 H. D. I.
a úradne overeného dňa 28. 01. 2021 H. J. D., pracovníčkou katastrálneho odboru Okresného úradu
Nitra pod č. G1-52/2021 (výrok I.). Geometrický plán na zameranie rodinného domu na p.č. 663 a
oddelenie nehnuteľnosti p.č. 665/2, č. plánu 43/2020, vyhotovený dňa 11. 01. 2021 geodetom H. D. I.,
autorizačne overený dňa 11. 01. 2021 H. D. I. a úradne overený dňa 28. 01. 2021 pod č. G1-52/2021,
tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku (výrok II.). Žalobcovia 1/ a 2/ majú voči žalovanej nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 69 ods. 1, § 137 písm. c/ CSP.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak prvoinštančný súd uviedol, že žalobou doručenou súdu
sa žalobcovia voči žalovanej domáhali určenia vlastníckeho práva titulom vydržania. Žiadali určiť, že

sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. D., obec: D., okres:
G., a to pozemku parcela registra C parc. č. 665/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 201 m2,
novovytvoreného oddelením od pozemku parcela registra C parc. č. 665 zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 391 m2, evidovaného na LV č. XXX pre kat. úz. D., obec: D., okres: G., a pozemku parcelaregistra C zastavaná plocha a nádvorie - diel č. 3 o výmere 73 m2, oddeleného od pozemku parcela
registra C parc. č. 665 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 391 m2, evidovaného na LV č. XXX pre
kat. úz. D., obec: D., okres: Nitra, to všetko v súlade s Geometrickým plánom na zameranie rodinného

domu na p.č. 663 a oddelenie nehnuteľnosti p.č. 665/2, č. plánu 43/2020, ktorý dňa 11. 01. 2021 vyhotovil
geodet H. D. I., autorizačne overil dňa 11. 01. 2021 H. D. I. a úradne overila dňa 28. 01. 2021
H. J. D. z katastrálneho odboru Okresného úradu G. pod č. G1-52/2021.

4.Súdprvejinštanciezohľadnilpodstatnéskutkovétvrdeniastránsporu,vykonaldokazovanievýsluchmi

žalobcov a svedka, listinnými dôkazmi, a to najmä výpismi z listu vlastníctva č. XXX E. XXX pre k.ú D.,
výzvou na vypratanie pozemku, obhliadkou miesta a fotodokumentáciou predloženou žalobcami ako aj
fotodokumentáciou obstaranou súdom pri obhliadke, geometrickým plánom č. 43/2020, kúpnou zmluvou
zo dňa 25. 06. 2008, platobným výmerom č 339, geometrickým plánom, čiastočným výpisom z LV č.
XXX k 17. 09. 2019 a po zistení skutkového stavu konštatoval nasledovné.

5. Z procesného hľadiska bolo potrebné sa vysporiadať v rámci podmienok konania s procesnou
spôsobilosťou žalovanej. Zo znaleckého posudku MUDr. Moniky Konvickej, súdneho znalca v odbore
psychiatria, vypracovaného v konaní vedenom na tamojšom súde sp. zn. 11Ps/22/2020 o obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony žalovanej, vyplýva, že žalovaná trpí vážnou duševnou poruchou trvalého
charakteru, pre ktorú si neuvedomuje obsah a význam právnych úkonov, pričom nie je schopná vnímať

význam súdneho konania a rozhodnutia. Súd preto vzhľadom na dôvodnú pochybnosť v zmysle §
69 ods. 1 CSP ustanovil žalovanej procesného opatrovníka, a to najskôr osobu blízku, t. j. syna
žalovanej a po odvolaní jeho súhlasu ustanovil súd za opatrovníka pre žalovanú obec Mojmírovce. V
priebehu predmetného konania bolo konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony žalovanej
zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu, avšak nie preto, že nie sú splnené podmienky na obmedzenie

jej spôsobilosti na právne úkony. Súd prvej inštancie mal za to, že zastúpenie žalovanej opatrovníkom
je naďalej dôvodné vzhľadom na závery znaleckého posudku. Ďalej konštatoval, že aj v prípade, ak
by odpadli dôvody na ustanovenie procesného opatrovníka (resp. by neboli dané), podľa jeho názoru
bolo rešpektované právo žalovanej strany na súdnu ochranu a právo na spravodlivý súdny proces.
Súd v prvotnom štádiu (ešte pred ustanovením opatrovníka) doručoval žalovanej žalobu a výzvu na

vyjadrenie sa k žalobe, žalovaná sa však nevyjadrila. Na pojednávania predvolával aj žalovanú, písomne
jej oznámil, že ak sa bude chcieť ku konaniu vyjadriť, súd ju môže vyslúchnuť. Rovnako žalovanú
oboznámil aj s termínom obhliadky, ktorej sa zúčastnila. Súdom bolo žalovanej umožnené vyjadriť sa
k predmetu konania.

6. Následne súd prvej inštancie pristúpil k vecnému posúdeniu podanej žaloby a na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že je dôvodná. Žalobcovia žiadajú určiť, že sú vlastníkmi pozemku
- pozemku parc. č. 665/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 201 m2 a pozemku parc. č.
663 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 192 m2, ktoré vznikli alebo zmenili stav na základe
predloženého geometrického plánu, titulom vydržania. Žalovaná nepoprela žiadne z relevantných

tvrdení žalobcov. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je podľa § 137 písm. c/ CSP
existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Pri skúmaní existencie naliehavého
právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu,
či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v
prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo

jeho právne postavenie neisté. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu musí súd
posúdiť, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany práv žalobcu a či snáď
o takomto rozhodnutí o určovacom žalobnom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Súd
mal za to, že pokiaľ je sporné, kto je vlastníkom určitej nehnuteľností, tento spor musí rozhodnúť súd v
civilnom sporovom konaní, pretože až na základe rozhodnutia súdu môže byť pôvodne sporný údaj v

katastri nehnuteľností zmenený, resp. môže byť zosúladený právny stav so stavom zapísaným v katastri
nehnuteľností. Preto podaná žaloba na určenie vlastníckeho práva je jediným možným postupom, ako
dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Tým je daný naliehavý právny záujem žalobcov na
predmetnej určovacej žalobe.

7. V predmetnej veci je nadobúdacím titulom, aj keď putatívnym (domnelým), kúpna zmluva zo dňa
25. 06. 2008, na základe ktorej boli žalobcovia vzhľadom na všetky okolnosti presvedčení, že nadobudli
celý pozemok ohraničený v čase kúpy existujúcim oplotením, v rámci ktorého sa nachádza aj sporná
časť parcely parc. č. 665. Dobromyseľnosť žalobcov vyplývala jednak zo skutočnosti, že predávajúciim odovzdávali oplotený pozemok s tým, že prevádzajú na žalobcov ako kupujúcich nehnuteľnosti
reálne v priestore ohraničené plotom. Predávajúci pri predaji nehnuteľností neuviedli, že je tu spor
o vlastníctvo parcely, resp. že si tretia osoba robí nároky na spornú parcelu, čo mal súd potvrdené

výsluchom svedkyne, ktorá ako príbuzná predávajúcich a dobre znalá dlhodobého užívacieho stavu,
rovnako nemala vedomosť o vlastníctve žalovanej. V tomto smere nie je preukázané tvrdenie žalovanej,
že právni predchodcovia žalobcov (predávajúci) o tomto vedomosť mali (výsluch svedkyne preukazuje
opak), napokon k posúdeniu veci táto skutočnosť ani nie je rozhodujúca, nakoľko súd dobromyseľnosť
právnych predchodcov žalobcov nehodnotí, keďže sa žalobcovia nedožadujú započítania dobrej viery

ich právnych predchodcov (tvrdia, že sami splnili podmienky vydržania). Samotná žalovaná potvrdila,
že po kúpe nehnuteľnosti žalobcami nekonfrontovala žalobcov so svojím vlastníckym nárokom k
sporným parcelám, o svojom vlastníckom práve ich informovala až pred tromi rokmi (t. j. v roku 2020),
teda o 12 rokov neskôr. Dobromyseľnosť žalobcov je podporená aj samotným postupom pri kúpe
nehnuteľnosti, keď reagovali na ponuku realitnej kancelárie, ktorá sprostredkovala kúpu a predaj danej
nehnuteľnosti ako aj vypracovanie kúpnej zmluvy právnikom. V neposlednom rade o rozsahu žalobcami

nadobúdaného vlastníckeho práva boli títo pri obhliadke ubezpečení svedkyňou, ktorej príbuzenský
vzťahkpredávajúcimaznalosťpomerovmohliodôvodneneprežalobcovpredstavovaťzárukuvovzťahu
k predmetu kúpy.

8. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že posudzoval, či skutkový omyl žalobcov je ospravedlniteľný.

Je pravdou, že sa žalobcovia chopili držby prevyšujúcej dvojnásobok výmery uvedenej v zmluve.
K dôvodom pre ospravedlnenie omylu žalobcov možno pričítať, že nadobúdali pozemok ohraničený
dlhodobo existujúcim oplotením, pričom v takomto rozsahu pozemok užívali právni predchodcovia
žalobcov desiatky rokov. Oplotenie vybudoval právny predchodca žalobcov minimálne pred 50 rokmi
(žalovaná - 80 ročná uviedla, že keď prišla ako 25 ročná domov, už bolo oplotenie vybudované). Súd

mal aj vykonanou obhliadkou nehnuteľností preukázané, že dom žalobcov, sporný dvor, resp. sporné
časti pozemku, tvoria jeden funkčný celok, vymedzený vo svojich hraniciach pôvodným murovaným
plotom a vzadu za domom pletivovým plotom (ktorý bol už v čase obhliadky odstránený, avšak jeho
priebeh je zjavný z betónových stĺpov, na ktorých bol plot uchytený). Samotný dvor (spolu so záhradkou)
prináležiaci k domu žalobcov postavenému v tvare L sa na prvý pohľad javí malej rozlohy (čo je zrejmé

aj z fotografií v spise na č. l. 12-13). Sporné časti pozemku boli dlhodobo (desiatky rokov) užívané
ako súčasť pozemku prináležiaceho k domu žalobcov. Ďalej je možné v prospech žalobcov pričítať
okolnosti kúpy nehnuteľnosti. Ako už bolo konštatované, nehnuteľnosť síce kupovali od tretej osoby,
ale prostredníctvom realitnej kancelárie, kedy je možné akceptovať, že kupujúci sa ohľadom vlastností
predmetu kúpy viac spoliehajú na realitnú kanceláriu vzhľadom na jej odbornosť. Kúpnu zmluvu

pre realitnú kanceláriu vypracoval právnik. Pre žalobcov išlo vôbec o prvú kúpu domu s pozemkom
(predtým bývali v byte). Zároveň pri kúpe nehnuteľností ako zástupkyňa realitnej kancelárie vystupovala
nevesta predávajúcich, ktorá poznala pomery ohľadom užívania nehnuteľnosti. Žalobcom boli pri kúpe
nehnuteľnosti odovzdané listiny od právnych predchodcov, medzi ktorými je aj platobný výmer za daň
z nehnuteľnosti, z ktorého vyplýva výmera pozemku, za ktorý platil právny predchodca žalobcov daň, v

rozsahu 382 m2. Zároveň ešte v roku 2019 bola sporná parcela zapísaná v katastri nehnuteľností len
vo výmere 263 m2. Spolu s výmerou parcely č. 663 v rozsahu 119 m2 predstavuje výmeru 382 m2, za
ktorú platili daň právni predchodcovia žalobcov. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd má za
to, že omyl žalobcov je ospravedlniteľný.

9. Súd prvej inštancie v súvislosti s ústavnokonformným výkladom § 134 OZ poukázal na závery
Ústavného súdu SR, podľa ktorého pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním
vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva
podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods.

1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považovať taký výklad ustanovenia § 134 OZ,
ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným
držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom
práve) so stavom vlastníckym. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje, resp. ju obmedzuje

podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný. Pri ústavne konformnom
výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že
držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné
podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlades dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu,
prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018). Nahliadajúc na

daný skutkový stav cez uvedené závery možno konštatovať, že žiadna zo skutočností zistených v konaní
nenasvedčuje tomu, že by žalobcovia nemohli byť presvedčení o poctivom nadobudnutí nehnuteľnosti,
najmä s poukazom na okolnosti kúpy a zaplatenie kúpnej ceny.

10. Žalobcovia do držby vstúpili najneskôr dňa 15. 07. 2008, kedy malo dôjsť podľa kúpnej zmluvy

k odovzdaniu nehnuteľností vrátane sporných častí pozemku (t. j. dvora, zadného dvora a pozemku
pod domom). Žalobcovia s držanými časťami parcely č. 665 nakladali ako s vlastnými, neboli zo strany
žalovanej (ani jej príbuzných, či tretích osôb) pri držbe rušení. Vydržacia doba uplynula dňa 15. 07. 2018.
Nebola preukázaná a dokonca ani tvrdená žiadna skutočnosť, na základe ktorej by žalobcovia mohli
v priebehu vydržacej doby nadobudnúť pochybnosť o svojom vlastníckom práve k sporným častiam
pozemkov. Naopak, žalobkyňa a žalovaná v podstate zhodne tvrdia, že sa tak malo udiať až po uplynutí

vydržacej doby, podľa žalobkyne v marci 2019, podľa žalovanej pred troma rokmi, t. j. v roku 2020, ktorá
si dovtedy u žalobcov svoje vlastnícke právo neuplatnila.

11. Žalovaná nepoprela žiadne skutkové tvrdenie žalobcov. Obrana žalovanej spočívala v podstate len
v tom, že daný stav je chybou predchádzajúceho majiteľa, s ktorým mala spor o vlastníctvo. Uviedla,

že žalovaným nič nevyčíta. Ako už bolo uvedené vyššie, samotná skutočnosť (nepreukázaná), že si
žalovaná uplatňovala vlastnícke právo u právnych predchodcov žalobcu, nie je relevantná, pretože súd
posudzoval splnenie podmienok vydržania len vo vzťahu k žalobcom. Iné tvrdenia žalovaná nepredložila
(súd vzhľadom na situáciu žalovanej neuplatnil koncentráciu v konaní na vyjadrenie žalovanej, ktoré
predložila až pri obhliadke).

12. Súd nemohol prihliadať ani na vyjadrenie žalovanej na č. l. 138, nakoľko podanie je podpísané úplne
inou (treťou) osobou bez vzťahu ku konaniu (aj keď žalovaná je označená, ako osoba, ktorá podanie
robí, podpísaný je A. I.). Odhliadnuc od uvedeného tvrdenia obsiahnuté v podaní nie sú spôsobilé zmeniť
právne závery súdu (maklérka mala sfalšovať plán domu a pozemku; skutočnosť, že maklérka nevedela

o vlastníctve žalovanej - uvedené tvrdili aj žalobcovia; podozrenie, či maklérka nepatrila k pozemkovej
mafii; tvrdenie, že F. neplatili dane - opak bol čiastočne v konaní preukázaný; skutočnosť, že o záhrady
sa 35 rokov nikto nestaral).

13. Súd konštatoval, že žalobcovia uniesli dôkazné bremeno v preukázaní podmienok vydržania častí

parcely č. 665 v k.ú. D., t. j. že sporné časti parcely mali v držbe nepretržite 10 rokov a boli vzhľadom na
všetky okolnosti dobromyseľní v tom, že im vec patrí. Preto súd žalobe vyhovel a určil vlastnícke právo
v prospech žalobcov k novovytvorenej parcele č. 665/2 o výmere 201 m2 a k zmennej parcele č. 663 o
výmere 192 m2 (zväčšená o výmeru 73 m2 odčlenených z parcely č. 665), a to v zmysle geometrického
plánu č. 43/2020 vyhotoveného H. D. I., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku (aj napriek tomu,

že vedené už nie je potrebné, nakoľko geometrický plán, pokiaľ je úradne overený od 01. 10. 2018 a
neskôr, nie je treba okresnému úradu prikladať k žiadnemu návrhu na začatie katastrálneho konania -
§ 79l zákona č. 162/1995 Z. z).

14. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd

prizná strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže boli v konaní plne úspešní žalovaní,
svedčí im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý im súd voči žalovanej priznal.

15.Protitomutorozhodnutiupodalavčasodvolaniežalovaná,uvádzajúc,žezároveňpodávaajnámietku
zaujatosti voči okresnej sudkyni JUDr. Dane Bartovej. Ako dôvod zaujatosti voči danej sudkyni uviedla,

žeasivmesiaciaugustžalovanejprišlooznámenieoobhliadkepredmetnejveci,ktorábolastanovenána
9.15 hod, kde sa mala zúčastniť spolu so žalovanými vrátane ich právneho zástupcu. Pred stanoveným
časom syn D. F. sledoval čas a prítomnosť dotknutých osôb pri obhliadke pozemku. Sudkyňa minimálne
15 až 20 minút komunikovala so žalovanými a ich právnym zástupcom. Uviedla, že keby ju syn
nevyniesol von na invalidnom vozíku, pretože je ZŤP, tak by to dotyčné strany spravili bez jej vedomia.

Keď ju syn vyviezol von a chcel k danej veci niečo povedať, pretože je jej opatrovníkom, bolo mu zo
stranysudkynepovedané,ženiejedodanejvecizainteresovaný.Ďalejžalovanápoukázalanato,ževec
konajúca sudkyňa a právna zástupkyňa žalobcov si veľmi rozumeli ako keby boli kamarátky. Žalovanej
sa sudkyňa spýtala asi dve otázky a viac jej nevenovala čas. Ďalej žalovaná uviedla, že jej procesnýmopatrovníkom je obec Mojmírovce, ktorá by mala hájiť jej záujmy, ale ani na obhliadku, ani na súdne
pojednávanie sa nedostavila a rozhodlo sa bez nich. Uvedené považuje žalovaná za porušenie jej práva
na spravodlivý proces a zároveň má za to, že celý súdny proces bol zmanipulovaný v jej neprospech

ako výlučnej majiteľke daného pozemku.

16. Žalovaná ďalej poukázala na svoj vek, zdravotný stav a pôvod. Uviedla, že žalobcovia museli
vedieť čo kupujú a taktiež si mali overiť podľa katastra, čo im všetko náleží a čo nie. To, že žalobcovia
boli uvedení do omylu od predávajúceho K. F. museli vedieť. Ich nevesta K. F., ktorá v tej dobe

pracovala v realitnej kancelárii a sprostredkovala predaj domu, musela vedieť, že predmetný dom
podľa listu vlastníctva patrí D. L., a nie K. F.. Nerozumie prečo predávajúci a kupujúci mohli s týmto
nevysporiadaným majetkom súhlasiť a odkúpiť čo im nepatrilo. Domnieva sa, že táto pozemková mafia
veľmi dobre vedela čo koná s tým, že K. F. sfalšovala geometrický plán, ktorý predložili kupujúci
žalobcom. Žalobcovia si až po čase všimli, že nekúpili aj sporné nehnuteľnosti a rozhodli sa, že počkajú
10 rokov, obrátia sa na súd a dostanú pozemok zadarmo. Navzájom nemali doteraz žiaden spor. Ďalej

uviedla,žekeďsapodlhšomčasevrátilazČeskejrepublikydomužobývaliF.,ktoríhoodkúpiliodsusedy
F.aužmalurobenýmurovanýplot.Niekoľkokrátichvyzývalanaodstráneniedanéhoplotuažepozemok,
ktorí ohradili nepatrí im ale žalovanej. Zo strany F. bolo prisľúbené, že pozemok vysporiadajú, ale nikdy
sa tak nestalo. Žalovaná má za to, že súd prvej inštancie pochybil. Uviedla, že je ochotná žalobcom
sporné nehnuteľnosti odpredať, čo im aj viackrát povedala. Žalobcovia spočiatku mali aj záujem a potom

tvrdili, že tak urobia až neskôr, keď budú mať dostatok financií. Poukázala na to, že na spornom pozemku
sa nachádzajú čierne stavby, pozemok bol roky neobhospodarovaný, ale za plotom, s ktorým mali
žalobcovia vytvorený dvor sa starali, zvyšok pozemku však roky zarastal zelinou. Žalovaná tak nemohla
obhospodarovať svoj pozemok, pretože plot jej neumožňoval prístup na pozemok. Namietala, že súd
neprihliadal na jej vyjadrenie z č. l. 138, pretože bolo podpísané treťou osobou. A. I. sama poprosila, aby

dané vyjadrenie podal osobne na súd, pretože syn D., ktorý je jej opatrovníkom, nemohol toto podanie
doručiť na súd zo zdravotných dôvodov.

17. Žalobcovia, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vo vyjadrení k žalovanou podanému
odvolaniu uviedli, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považujú za vecne správny a stotožňujú

sa s jeho obsahom. Poukázali na to, že v rovnakej miere ako žalobcovia mala aj žalovaná možnosť
uplatňovať v konaní prostriedky svojej procesnej obrany proti uplatnenému nároku žalobcov, a to či
už sama alebo prostredníctvom zástupcu, ktorého si sama mohla zvoliť. Vzhľadom k ustanoveniu
procesného opatrovníka žalovanej je nutné vo vzťahu k odvolaniu podaného samou žalovanou
zdôrazniť, že žalovaná nie je spôsobilá samostatne konať pred súdom, a preto odvolanie v jej mene je

oprávnený podať iba jej procesný opatrovník, resp. aby sa s ňou podaným a podpísaným odvolaním
spájali účinky odvolania podľa § 367 CSP, musí byť ňou podané odvolanie podpísané aj zo strany
jej procesného opatrovníka. Z tohto dôvodu odvolanie podané a podpísané výlučne žalovanou treba
považovať za odvolanie podané neoprávnenou osobou, čo je dôvodom na odmietnutie odvolania podľa
§ 386 písm. b/ CSP. K odvolacej argumentácii žalovanej založenej na porušení jej práva na spravodlivý

proces, žalobcovia uviedli, že súd prvej inštancie predsa riadne a včas doručil žalovanej žalobu žalobcov
aj s prílohami k tejto žalobe spolu s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a zákonným poučením o možnosti
uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania, napriek čomu sa však žalobkyňa k žalobe v súdom určenej
lehote nevyjadrila, netvrdila žiadne skutočnosti proti uplatnenému nároku žalobcov, nepoprela žiadne
skutkové tvrdenia žalobcov, ako správne konštatuje aj súd prvej inštancie. V podstate bola nečinná

až do konania sa obhliadky dňa 18. 08. 2023, o termíne konania ktorej bola žalovaná riadne a včas
súdom prvej inštancie upovedomená, ako sama potvrdzuje aj vo svojom odvolaní. Napriek tomuto faktu
sa však žalovaná na obhliadku včas nedostavila; prišla až v priebehu obhliadky v sprievode syna D.
F., zdôvodňujúc svoj neskorý príchod svojím zdravotným stavom, t. j. že je na invalidnom vozíku. Z
odvolania žalovanej je však zrejmé, že ako ona, tak aj jej syn D. F. mali vedomosť o začiatku obhliadky.

Ak ju jej syn mohol na obhliadku priniesť v jej priebehu, rovnako tak ju mohol na obhliadku priniesť v
čase jej oznámeného začiatku tak, aby sa žalovaná mohla riadne už od začiatku obhliadky zúčastniť
s tým, že treba zdôrazniť, že akákoľvek komunikácia medzi žalobcami, ich právnou zástupkyňou a
súdom prvej inštancie bola započatá až po začatí obhliadky, ako to vyplýva aj zo zvukového záznamu
vyhotoveného z priebehu obhliadky. Súd prvej inštancie pritom poskytol žalovanej v priebehu obhliadky

dostatočný priestor na jej vyjadrenie sa, ktorá skutočnosť nevyplýva len zo zápisnice z obhliadky, ale
je zdokumentovaná aj v rámci zvukovej nahrávky priebehu obhliadky. Dokonca v prospech žalovanej a
práve na úkor žalobcov súd prvej inštancie vzhľadom na situáciu žalovanej neuplatnil na toto neskorévyjadrenie sa žalovanej, uplatnené až na obhliadke dňa 18. 08. 2023, sudcovskú koncentráciu v konaní,
a prihliadal naň pri svojom rozhodovaní.

18. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že keď jej syn D. F. chcel k veci na obhliadke niečo povedať,
pretože je jej opatrovníkom, bolo mu zo strany súdu prvej inštancie povedané, že „on nie je do toho
zainteresovaný,“ pravdivou skutočnosťou je tá, že počas konania obhliadky syn žalovanej D. F. do jej
priebehu opakovane neprimerane slovne zasahoval, narúšajúc tak svojím správaním priebeh obhliadky,
hoci v konaní nevystupuje ako strana sporu, ani ako procesný opatrovník žalovanej, ktorú možnosť

sám D. F. odmietol, ani ako zákonný či splnomocnený zástupca žalovanej, preto ani nemal právo
sa k predmetu sporu počas obhliadky vyjadrovať. Preto tento odvolací argument žalovanej podľa
žalobcov absolútne neobstojí. Pokiaľ teraz žalovaná v odvolaní tvrdí, že D. F. je jej opatrovníkom,
uvedená skutočnosť z jej strany v konaní preukázaná nebola. Ďalej, podľa názoru žalobcov súd prvej
inštancie postupoval v konaní správne, keď neprihliadol na vyjadrenie žalovanej na č. l. 138. V tomto
smere sa žalobcovia stotožňujú s odôvodnením tohto postupu súdu prvej inštancie v zmysle bodu

33. napadnutého rozsudku, dodávajúc, že aj v prípade, ak by bolo toto podanie podpísané samotnou
žalovanou, z jej strany by išlo o uplatnenie prostriedkov procesnej obrany v rozpore s § 153 odsek 1
CSP. Tvrdenie žalovanej v jej odvolaní, že žalobcovia museli vedieť, čo kupujú a taktiež si mali overiť
podľa katastra, čo im všetko patrí a čo nie, že museli vedieť, že boli uvedení do omylu od predávajúceho
K. F., je nielenže novým skutkovým tvrdením žalovanej predloženým až v odvolacom konaní, ktoré

mohla uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, z ktorého dôvodu by naň ani odvolací súd nemal
prihliadať. Navyše toto jej nové tvrdenie je v rozpore so skutkovým tvrdením žalovanej, ktoré uplatnila
v rámci svojho vyjadrenia na obhliadke dňa 18. 08. 2023, že žalobcom ako súčasným vlastníkom nič
nevyčíta, je to chyba predchádzajúceho vlastníka, a zároveň vo vzťahu k nemu neuniesla žalovaná
ani dôkazné bremeno. Za jediné relevantné vyjadrenie zo strany žalovanej, a to vo vzťahu k plynutiu

10 ročnej vydržacej dobe, považujú žalobcovia jej vyjadrenie na obhliadke dňa 18. 08. 2023, že „keď
žalobcovia nadobudli dom“, svoje vlastnícke právo k nimi držaným častiam sporného pozemku si voči
nim neuplatnila, stalo sa to až v dobe, keď ju z MNV/obecného úradu kontaktovala pani, aby predala
pozemky, čo bolo podľa nej asi pred troma rokmi, teda v roku 2020, čo dátumovo korešponduje aj
s výzvou na vypratanie pozemkov, datovanou dňa 03. 11. 2020, ktorou sa žalovaná prostredníctvom

svojho právneho zástupcu domáhala voči žalobcom vypratania držaných častí jej pozemku, alebo
ich odkúpenia za kúpnu cenu vo výške 50,- eur/m2. Vzhľadom na uvedené žalobcovia odvolaciemu
súdu navrhli, aby podľa § 386 písm. b/ CSP odmietol odvolanie žalovanej ako odvolanie podané
neoprávnenou osobou, resp. aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
a priznal žalobcom voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

19. Žalovaná v rámci odvolacej repliky uviedla, že súd nemal konať bez prítomnosti jej procesného
opatrovníka, ktorým je obec D.. Má za to, že nie je pravdou tvrdenie, že sa neodstavila včas na
obhliadku dňa 18. 08. 2023, pretože bolo povinnosťou vec konajúcej sudkyne ju navštíviť, pretože
súd má vedomosť o žalovanej zdravotnom stave. Žalovaná vo vyjadrení opätovne uviedla skutočnosti

totožné s tými v podanom odvolaní.

20. Žalobcovia v odvolacej duplike uviedli, že s tvrdeniami žalovanej sa nestotožňujú. Žalovaná mala
dostatok priestoru na vyjadrenie, o konajúcej obhliadke dňa 18. 08. 2023 mala vedomosť. Žalovanej bolo
tiež zo strany súdu prvej inštancie doručené predvolanie na pojednávanie na deň 06.09.2023, ktorého

sa pravdepodobne vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu nezúčastnila (svoju účasť na pojednávaní
neospravedlnila), avšak treba zdôrazniť, že na tomto pojednávaní bol prítomný splnomocnený zástupca
procesného opatrovníka žalovanej, D. K. M., ktorá svojho času pracovala ako sociálny pracovník u
procesného opatrovníka žalovanej a žalovaná bola aj jej klientkou, a teda nemožno súhlasiť s tvrdením
žalovanej, ktorá sa svojimi nepodloženými vyjadreniami a atakmi na osobu zákonnej sudkyne, tak na

osobu právnej zástupkyne žalobcov, zrejme iba snaží vyvolať predstavu rasovej diskriminácie voči jej
osobe, a tým pre seba privodiť úspech v odvolacom konaní, že súd prvej inštancie porušil jej právo
na spravodlivý proces. Pokiaľ bola žalovaná schopná podať písomné odvolanie, ako aj sa písomne
vyjadriť k vyjadreniu žalobcov k jej odvolaniu, žiadne skutočnosti jej potom nebránili v tom, aby tieto
svoje procesné práva realizovala už skôr v priebehu konania, nie až po vyhlásení rozsudku vo veci

samej, resp. pokiaľ nebola spokojná s tým, ako k celému konaniu pristupuje ustanovený procesný
opatrovník, mala možnosť tieto skutočnosti namietať u súdu prvej inštancie, nie až po skončení konania
na súde prvej inštancie, a to iba tým spôsobom, že sa vyjadruje nevhodne k osobe zákonnej sudkyne
či k osobe právnej zástupkyne žalobcov. Žalobcovia opakovane poukazovali na to, že žalovaná, aj jejprocesný opatrovník, mali možnosť sa vyjadriť od začatia konania k právnemu dôvodu žaloby, keďže
skutkový stav aj jeho právne posúdenie bolo už obsahom žaloby. Podľa mienky žalobcov, len v prípade,
ak by súd prvej inštancie použil právne posúdenie skutkového stavu, ktorý žalovaná ani procesný

opatrovník v konaní nerozporovala, ku ktorému by žalovaná a jej procesný opatrovník nemali reálnu
možnosť sa vyjadriť, jednalo by sa o porušenie zásady kontradiktórnosti na úkor žalovanej v konaní, a
tým aj o porušenie jej práva na spravodlivý proces. V tomto spore však súd prvej inštancie nedospel
v napadnutom rozsudku k inému právnemu posúdeniu skutkového stavu, než žalobcovia uvádzali v
žalobe, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru, že žalobcovia vydržali

vlastnícke právo k dotknutým častiam sporného pozemku.

21. Dňa 15. 02. 2024 doručila obec D. podanie, v ktorom uviedla, že podľa § 67 CSP nie je dôvod, aby
obec D. bola stanovená za procesného opatrovníka žalovanej, pretože nie je pozbavená spôsobilosti
na právne úkony, ani obmedzená na právne úkony.

22. Zákonná sudkyňa sa vyjadrila k námietke zaujatosti vznesenej žalovanou v podanom odvolaní
z dôvodu jej postupu pri obhliadke nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, resp. z dôvodov
tam zistených. Uviedla, že obhliadka bola vykonaná dňa 18. 08. 2023 o 9.15 hod. Vzhľadom na
uvedené námietka zaujatosti nebola podaná v zákonnej sedemdňovej lehote podľa § 53 ods. 1 CSP.
K obsahu vznesenej námietky zaujatosti uviedla, že žalovaná bola o mieste a termíne obhliadky vopred

upovedomená (pôvodný termín obhliadky z 15. 08. 2023 bol zmenený na termín 18. 08. 2023 o 9.15
hod., žalovaná prevzala oznámenie o zmene termínu dňa 16. 08. 2023, zároveň súd požiadal obec D.
o upovedomenie žalovanej o zmene termínu). Žalovaná tak mohla využiť svoje právo a obhliadky sa
zúčastniť od jej počiatku. Zároveň sama potvrdila, že jej syn príchod sudkyne na miesto obhliadky videl,
preto o príchode sudkyne mala vedomosť. Tvrdenie žalovanej, že keby ju syn nepriniesol na invalidnom

vozíku, urobili by to dotyčné strany bez jej vedomia, je pravdivé a logické, že miestom obhliadky bola
nehnuteľnosť u žalobcov a ak sa jej chcela žalovaná zúčastniť, musela by sa na toto miesto dostaviť
(žalovaná vie, že spor je o pozemok, ktorý tvorí zväčša dvor žalobcov, je oplotený a prístup naň je len
cez vstupnú bránu spredu). Ďalej uviedla, že na začiatku obhliadky, ktorá prebehla bez účasti žalovanej
(ktorej účasti však súd nijako nebránil), sudkyňa samozrejme komunikovala so žalobcami a ich právnou

zástupkyňou, ktorí ukazovali a popisovali spornú nehnuteľnosť, ako aj uvádzali nové skutočnosti, ktoré
sa udiali od posledného pojednávania. Sudkyňa vylúčila, že by obsah komunikácie bol iný ako týkajúci
sa predmetu obhliadky, resp. súdneho konania, prípadne že by bol vedený zaujato a v prospech strany
žalobcov. Žalobcov a ich právnu zástupkyňu nepoznám, okrem nariadených pojednávaní a vykonanej
obhliadky sa s nimi nestretla. Právnu zástupkyňu žalobcov pozná a vníma len zo svojej pracovnej

činnosti, nemá s ňou žiaden osobný a už vôbec nie priateľsky vzťah. Napokon, celý priebeh obhliadky,
teda aj komunikácia bez účasti žalovanej, je zachytený na zvukovom zázname, ktorý je pripojený k spisu
v elektronickom registri. Čo sa týka žalovanej, súd jej poskytol dostatok priestoru na realizovanie jej
procesných práv. Súd jej doručoval žalobu, ktorú prevzala dňa 22. 12. 2022, napriek výzve súdu sa
k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadrila. Zo zoznamu spisov, ktoré prechádzajú predmetnému konaniu

súd zistil, že sa vedie konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony žalovanej. Súd kontaktoval
príbuzných žalovanej (dcéru N. B. a syna D. F.) za účelom zastupovania žalovanej, ktorí s ustanovením
za opatrovníka nesúhlasili, resp. neskôr svoj súhlas odvolali. Súd predvolával na pojednávanie vždy
aj žalovanú (č. l. 90 a č. l. 115), žalovaná sa pojednávania nezúčastnila, nijakým spôsobom sa k veci
nevyjadrila. Žalovanú oboznámil o mieste a čase konania obhliadky (ako je uvedené vyššie). Súd

opakovane oznamoval žalovanej (vzhľadom na jej obmedzenú mobilitu), že ak sa bude chcieť vyjadriť
k predmetu konania, môže ju na jej návrh vyslúchnuť v domácom prostredí (č. l. 105, č. l. 118).
Žalovaná nikdy nepožiadala súd, aby bola vypočutá v domácom prostredí. Žalovanej bol daný priestor
na vyjadrenie sa k žalobe počas obhliadky nehnuteľnosti, ktoré vyjadrenie je obsahom zápisnice ako aj
zvukového záznamu. K tvrdeniu žalovanej, že jej sudkyňa dala asi dve otázky a nevenovala jej ani 5

minút, namietaná sudkyňa uviedla, že žalovanej bol poskytnutý priestor na to, aby sa sama k predmetu
konania vyjadrila, pričom čas na jej vyjadrenie nebol nijako limitovaný. Zároveň nešlo o jej výsluch,
pretože ho nikto nenavrhol. A. D. F., synovi žalovanej, nebol daný priestor na slovné vyjadrenie, pretože
nie je stranou v konaní, ani zástupcom žalovanej v konaní. Žalovaná však pri svojom vyjadrení nijako
obmedzovaná nebola. Vzhľadom na uvedené sudkyňa vyhlásila, že sa necíti byť vo veci zaujatá, nemá

žiaden vzťah k predmetu a ani k stranám sporu, ako aj k právnej zástupkyni žalobcov.

23. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie v danej prejednávanej veci
bolo podané oprávnenou osobou v rámci zákonnej lehoty pre podanie odvolania v zmysle § 362 ods.1 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a §
380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Následne odvolací
súd podané odvolanie zo strany žalovanej vyhodnotil za opodstatnené, s rozhodnutím o ňom tak, ako

je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, realizujúc pritom procesný postup podľa § 388 CSP.

24. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pre súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu

troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

25. V danom prípade súd prvej inštancie v súvislosti s rozhodovaním o uplatnenom žalobnom nároku
žalobcov 1/ a 2/ ohľadom vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX,
nachádzajúcich sa v k. ú. D., v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, pričom na takto zistený rámec
zisteného skutkového stavu z hľadiska jeho právneho posúdenia aplikoval relevantné ustanovenia
všeobecného hmotnoprávneho predpisu, t. j. § 134 a nasl. OZ.

26. Na margo prijatého procesného postupu v zmysle § 388 CSP, ktorý mal za následok
zmenu napadnutého rozsudku, tak ako táto vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, odvolací
súd poznamenáva, že táto bola vyvolaná nesprávnym právnym názorom vo veci konajúceho
prvoinštančného súdu ohľadom kumulatívneho splnenia esenciálnych podmienok vydržania na strane

žalobcov, pod vplyvom ktorého právneho názoru tento súd aj podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel.

27. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie v súvislosti s posudzovaním právneho
inštitútu vydržania, na základe ktorého sa žalobcovia domáhali určenia vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam správne vychádzal z putatívneho, t. j. domnelého nadobúdacieho titulu, za ktorý

považoval kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 25. 06. 2008. Touto kúpnou zmluvou vychádzajúc z jej
obsahu žalobcovia ako kupujúci nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva od manželov F.
za dohodnutú kúpnu cenu 1 250 000,- Sk nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k. ú. D., zapísanú na LV č.
XXX ako parc. č. 663, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 119 m2, vrátane
domu súp. č. XXX nachádzajúceho sa na tejto parcele. Na druhej strane výpis z LV č. XXX pre to isté

k. ú. preukazuje, že žalovaná je vlastníčkou parc. č. 665, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 391 m2 vrátane domu súp. č. XXX postaveného na tejto parcele a parc. č. 666 o výmere 1628
m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie domu súp. č. XXX nachádzajúceho sa na tejto parcele.
V prípade domu súp. č. XXX ide o duplicitný zápis vlastníctva, pretože je zapísaný jednak na LV č. XXX
a jednak na LV č. XXX pre to isté k. ú. D..

28. Pri posudzovaní inštitútu vydržania, ako originárneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva,
súd prvej inštancie v prípade žalobcov skúmal kumulatívne naplnenie piatich esenciálnych predpokladov
k tomu, aby na ich strane mohlo byť súdom konštatované vydržanie predmetných nehnuteľností. Za tieto
esenciálne predpoklady pritom dôvodne považoval: a/ spôsobilý subjekt držby, b/ spôsobilý predmet

držby, c/ dobromyseľnosť vydržateľa, d/ trvanie oprávnenej držby po zákonom stanovenú dobu, e/
uplynutie vydržacej doby 10 rokov v prípade nehnuteľnosti.29. Konajúci súd prvej inštancie v súvislosti s porovnaním výmery pozemku, ktorý nadobudli žalobcovia
na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 25. 06. 2008 a výmery skutočne držaného pozemku, resp.
pozemkov v rámci bodu 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku po skutkovej stránke mal dôvodne

za preukázané, že žalobcovia sa na základe predmetnej kúpy v roku 2008 chopili držby pozemku,
ktorá svojou výmerou prevyšovala viac ako dvojnásobne výmeru pozemku získaného žalobcami do ich
bezpodielového spoluvlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25. 06. 2008.

30. Odvolací súd sa však nestotožňuje s právnym názorom prvoinštančného súdu, ktorý tento zaujal

v súvislosti s posudzovaním dobromyseľnosti žalobcov so vstupom do držby nehnuteľností z ich
strany, ako jednej z 5-ich základných podmienok pre konštatovanie vydržania, ktoré musia byť splnené
kumulatívne. Konkrétne ide o kvalifikáciu omylu na strane žalobcov ako omylu ospravedlniteľného
v dôsledku čoho mal súd za preukázanú dobromyseľnosť žalobcov pri vykonávaní držby predmetných
nehnuteľností. Táto dobromyseľnosť žalobcov okrem poukázania na tzv. ospravedlniteľný omyl bola
zo strany súdu argumentovaná aj ďalšími okolnosťami spočívajúcimi najmä v tom, že žalobcovia ako

kupujúci od manželov F. ako predávajúcich nadobudli celý pozemok ohraničený v priestore reálne
plotom. Napriek tej skutočnosti, že žalobcovia v priebehu trvania celej 10-ročnej vydržacej doby neboli
žiadnym spôsobom žalovanou rušení v užívaní predmetných nehnuteľností, odvolací súd zastáva
odlišný právny názor od prvoinštančného súdu v tom smere, že omyl na strane žalobcov pri uzatváraní
predmetnej kúpnej zmluvy považuje za neospravedlniteľný a v konečnom dôsledku spochybňujúci

dobromyseľnosť žalobcov v súvislosti s držbou predmetných pozemkov.

31. K takto zaujatému odlišnému právnemu názoru, v dôsledku ktorého došlo k zamietnutiu podanej
žaloby aplikáciou procesného postupu podľa § 388 CSP, odvolací súd uvádza, že z obsahu predmetnej
kúpnej zmluvy muselo byť zrejmé žalobcom ako kupujúcim, napriek tej skutočnosti, že takýto druh

právneho úkonu uzatvárali po prvýkrát, a to pri vynaložení bežnej obozretnosti, ktorú je potrebné u nich
predpokladať, že predmetom prevodu vlastníckeho práva bola iba jedna parcela o výmere 119 m2
(parc. č. 663 zastavané plochy a nádvoria), ktorú za kúpnu cenu 1 250 000,- Sk predávali manželia
F.. Tá skutočnosť, že žalobcovia uzatvárali danú kúpnu zmluvu prostredníctvom realitnej kancelárie,
resp. prostredníctvom jej zamestnankyne ako nevesty predávajúcich, u ktorých subjektov sa vyžaduje

určitý stupeň odborných znalostí evokuje u odvolacieho súdu ten záver, že bolo povinnosťou realitnej
kancelárie v súvislosti so získaním podkladov pre vyhotovenie kúpnej zmluvy (napr. nahliadnutím do
príslušnej kópie pozemkovej mapy, resp. katastra) náležite zistiť vlastnícke pomery aj k bezprostredne
susediacim nehnuteľnostiam (napr. k parc. č. 665 a 666 vlastnícky patriacim žalovanej), dajúc si potom
do vzájomného pomeru skutočne prevádzanú výmeru 119 m2 a výmeru nehnuteľnosti (pozemku) 393

m2 ohradenú oplotením viac ako dvojnásobne prevyšujúcu výmeru skutočne kúpeného pozemku.

32. Na základe týchto dôvodov odvolací súd na rozdiel od prvoinštančného súdu vyhodnotil tento
skutkový omyl žalobcov pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 25. 06. 2008 za omyl neospravedlniteľný,
vyvolaný v danom prípade zrejmým viac ako dvojnásobným nepomerom medzi skutočne prevádzanou

výmerou pozemku (119 m2) a výmerou skutočne držaného pozemku (393 m2). Tento druh omylu ako
omylu neospravedlniteľného v prípade obidvoch žalobcov následne spochybňuje ich nedobromyseľnosť
v súvislosti s držbou pozemkov nad výmeru 119 m2 po výmeru 393 m2, čo v konečnom dôsledku
spôsobilo zamietnutie podanej žaloby pre nesplnenie jedného z piatich predpokladov vydržania, t. j.
dobromyseľnosti, ktoré predpoklady musia byť splnené kumulatívne. Na takto zaujatom právnom závere

vyvolaným existenciou práve neospravedlniteľného omylu zotrváva odvolací súd aj napriek tomu, že
žalobcovia kupovali od manželov kupujúcich nehnuteľnosť ohraničenú v teréne oplotením, v priebehu
plynutia 10-ročnej vydržacej doby, neboli žalovanou rušení, avšak za rozhodujúci faktor vedúci odvolací
súd k zmene napadnutého rozsudku podľa § 388 CSP je potrebné považovať práve vyššie špecifikovaný
nepomer medzi kúpeným a užívaným pozemkom žalobcami, ktorý im pri dodržaní zásady bežnej

obozretnosti musel byť známy pri uzatváraní predmetnej zmluvy.

33. Odvolací súd nevzhliadol dôvod pre aplikáciu procesného postupu navrhnutého žalobcami v rámci
ich písomného vyjadrenia k podanému odvolaniu žalovanej, t. j. odmietnutia jej odvolania podľa §
386 písm. b/ CSP, ako odvolania podaného neoprávnenou osobou, pretože žalovaná nie je spôsobilá

pred súdom samostatne konať a má ustanoveného procesného opatrovníka. Konanie o obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony žalovanej bolo právoplatne skončené jeho zastavením pre späťvzatie
návrhu, čo znamená, že žalovaná napriek svojej znalkyňou diagnostikovanej duševnej poruche naďalej
disponuje spôsobilosťou na právne úkony v plnom rozsahu. Taktiež aj súd prvej inštancie so žalovanoukonal popri jej procesnom opatrovníkovi obec D. ako s účastníkom konania, pretože jej doručoval
predvolania na pojednávania, predvolanie na obhliadku, žalobu na vyjadrenie, ako aj rozsudok zo dňa
06. 09. 2023 č. k. 8C/51/2022-145 včas napadnutý jej odvolaním zo dňa 18. 10. 2023. V prípade

žalovanej súdmi oboch stupňov, t. j. prvoinštančným a aj odvolacím, tým, že s ňou bolo konané ako
s účastníčkou konania popri ustanovenom opatrovníkovi bolo zároveň rešpektované aj jej právo na
spravodlivý súdny proces ako aj súdnu ochranu.

34. Pokiaľ ide o podanú námietku zaujatosti vznesenú žalovanou voči vec prejednávajúcej sudkyni

JUDr. Dane Bartovej, tak na túto námietku nadriadený (odvolací) súd neprihliadal, pretože jednak nebola
podaná v lehote sedem dní, odkedy sa žalovaná dozvedela o dôvode, pre ktorý má byť namietaná
sudkyňa vylúčená (§ 53 ods. 1 CSP) a taktiež sa v podanej námietke namieta postup tejto sudkyne
v konaní (§ 53 ods. 3 CSP), čo nezakladá dôvod pre nadriadený súd o takto vznesenej námietke
zaujatosti rozhodovať.

35. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd o podanom odvolaní žalovanej ako o dôvodnom rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

36. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 CSP
s tým, že žalovanej náhradu (prvoinštančných a odvolacích) trov nepriznal, pretože si žiadne neuplatnila.

37. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).