Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824201784
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:8824201784.1

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcov: 1. A. A., B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX, XXX XX D., prechodne bytom E. XXX, XXX XX E. 2. F. A., B. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. XXX, XXX XX E., prechodne bytom E. XXX, XXX XX E., obaja zastúpení: JUDr.
Františkom Svatuškom, advokátom so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, IČO: 420 909
11proti žalovanému: G. H., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom E. XXX, XXX XX E., o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia vo veci nepribližovania sa na určenú vzdialenosť k osobe, ktorej telesná alebo
duševná integrita môže byť tým konaním ohrozená, takto

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

Žalovanému ukladá povinnosť nepriblížiť sa k žalobcom v 1. a 2. rade na vzdialenosť menšiu ako 5
metrov, a to s výnimkou času počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného

konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu konkrétneho konania a v rozsahu
nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na úkonoch jednotlivých konaní.

Návrh na vydanie neodkladného opatrenia v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Súd poučuje žalovaného, že môže podať proti žalobcom v 1. a 2. rade žalobu vo veci samej, ktorou sa
bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej
ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o

neodkladnom opatrení samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

5C/44/2024

1. Žalobcovia sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáhali, aby súd uložil žalovanému
povinnosť nepribližovať sa k žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade na vzdialenosť menšiu ako 5
metrov a nároku na náhradu trov konania.

2. Návrh žalobcovia odôvodnili tým, že sú partnermi a spolu s mal. postihnutou dcérou dlhodobo žili v
byte na adrese E. XXX, XXX XX E.. V predmetnom byte žili do 18.09.2024. Boli nútení opustiť predmetný
byt z dôvodu neustálych slovných a fyzických atakov zo strany suseda – žalovaného, ktoré vyvrcholili
dňa 18.09.2024 o 09.30 hod. V súčasnosti žalobcovia v 1. a 2. rade žijú spolu s mal. postihnutou dcérou
v byte v H.. V susedstve bytového domu býva žalovaný, s ktorým majú žalobcovia dlhodobé nezhody

vyvolané práve žalovaným. Nezhody trvajú približne rok a prejavujú sa nepravidelne raz za čas takou
formou, že napríklad žalovaný má byt hneď vedľa žalobcov a veľa krát žalobca v 1. rade počuje ako sažalovaný s niekým rozpráva a vraví: ,,Toho skurveného Maďara zabijem“, potom sa veľa krát stane, že
keď žalobca v 1. rade prechádza napr. autom popri žalovanom, tak si potom čo žalovaný žalobcu v 1.
rade uvidí odpľuvne, potom napr. keď prechádza žalovaný popri vchodových dverách na byte žalobcov,

tak často naňho nadáva, a to slovami: ,,vyjdi von ty skurvený Maďar, zabijem ťa, ty kokot, tu aj s tým
skurvetým postihnutým deckom“ a iné nadávky, ktoré adresuje žalobcovi v 1. rade, žalobkyni v 2. rade
a ich mal. dieťaťu. Konanie žalovaného vyvrcholilo dňa 18.09.2024 okolo 09.40 hod., ku ktorému došlo
na parkovisku pred bytovým domom v E. I. XXX, keď žalobca v 1. rade prechádzal popri odpadkových
košoch, tak stretol žalovaného, ktorý naňho začal hneď útočiť a to tak, že mu povedal, že ešte raz,

keď niečo oznámi starostke alebo niekomu inému, tak uvidí, ,,macir pojebeš ty skurvisyn maďarský“,
potom niečo žalovaný uviedol, že raz žalobcu v 1. rade zabije a žalovaný pristúpil k žalobcovi v 1. rade a
pravou rukou ho sotil do hlavy, a tak isto do ľavého ramena, pričom žalobca v 1. rade ukročil dozadu, ale
nespadol. Následne sa k tomuto incidentu pripojil aj svedok G. J. a to tak, že zakričal: ,,prestaňte“ a útok
od žalovaného ďalej nepokračoval, ale žalovaný žalobcovi v 1. rade povedal : „že si Vás nájdem, niekedy
inokedy“. Žalovaný nastúpil do auta, ktoré po neho prišlo a z miesta odišiel. Počas útoku žalobca v 1.

rade neutrpel žiadne zranenie. Tento incident videla aj iná osoba, ktorej meno žalobca v 1. rade nevie
uviesť. V poslednej dobe sa vyhrážky žalovaného vyostrujú a žalovaný verbálne atakuje aj žalobkyňu v
2. rade a ich maloletú postihnutú dcéru. Ďňa 18.09.2024 konanie žalovaného vyvrcholilo a žalobcovia
majúobavuoživotazdraviesvojeakoajoživotazdravieichmaloletejpostihnutejdcéry.Dňa18.09.2024
podal žalobca v 1. rade na Okresnom riaditeľstve PZ vo Vranove nad Topľou, odbor poriadkovej polície,

Obvodné oddelenie Policajného zboru Slovenská Kajňa oznámenie. Nakoľko sa žalobcovia sa obávajú
o život a zdravie svoje ako aj mal. postihnutej dcéry, sú toho názoru, že je potrebné zakázať žalovanému
sa na určenú vzdialenosť približovať k žalobcom, ktorých telesná integrita alebo duševná integrita môže
byť jeho konaním ohrozená. Žalobcovia sú konaním žalovaného vystavovaní neustálym, nepríjemným
a nepredvídateľným útokom a nariadením neodkladného opatrenia bude zabezpečená bezpečnosť a

ochrana života a zdravia žalobcov a ich mal. dcéry. Žalobcovia poukazujú na konanie žalovaného, ktoré
je nepredvídateľné, nepríjemné a nebezpečné a ktoré ich traumatizuje a prehlbuje v nich stres.

3. K návrhu žalobcovia pripojili Oznámenie žalobcu v 1. rade na Okresnom riaditeľstve PZ vo Vranove
nad Topľou, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru Slovenská Kajňa, ČVS:

ORP- /SJ-VT-2024 zo dňa 18.09.2024 a Potvrdenie o oznámení.

4. Z predmetného Oznámenia z 18.9.2024 vyplýva, že žalobca v 1. rade sa dv uvedený deň o 10.45 hod.
dostavil na políciu, aby oznámil skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin. Uviedol,
že býva na adrese E. XXX, K. C. poschodí bytového domu spoločne s družkou a maloletou postihnutou

dcérou. V susedstve býva žalovaný, s ktorým má žalobca v 1. rade dlhodobé nezhody, trvajúce približne
jeden rok.

5. Z uvedeného Oznámenia vyplývajú ďalšie skutočnosti, tak ako ich žalobcovia uvádzajú v návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia, najmä o nadávkach adresovaných žalobcovi v 1. rade, vyhrážaní

sa zabitím, a to aj maloletému postihnutému dieťaťu žalobcov, nadávky adresované obom žalobcom.
Rovnako z tohto oznámenia vyplývajú skutočnosti týkajúce sa incidentu z 18.9.2024 na parkovisku
pred bytovým domom v E. I. XXX, tak ako ho žalobcovia popisujú v návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia, o tom, ako sa mal žalovaný vyhrážať žalobcovi v 1. rade zabitím, kedy malo dôjsť aj k tomu,
že žalovaný ho pravou rukou sotil do hlavy, a tak isto do ľavého ramena.

6. Podľa Správy OO PZ Slovenská Kajňa zo 3.10.2024 je zrejmé, že vo veci nezhôd a napadnutia zo
strany žalovaného bolo dňa 18.9.2024 od žalobcu v 1. rade prijaté trestné oznámenie, ktoré je šetrené
ako podozrenie z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona. Vo veci
bol dňa 23.9.2024 predvolaný na výsluch žalovaný, ktorý však uviedol, že je pracovne odcestovaný

v zahraničí a má sa vrátiť niekedy o päť týždňov. Prílohou správy bol výpis z ústrednej evidencie
priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odpis z registra trestov ako aj trestné oznámenie
žalobcu v 1. rade z 18.9.2024.

7. Z odpisu registra trestov je zrejmé, že žalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Z výpisu z ústrednej

evidencie priestupkov MV SR ku dňu 3.10.2024 vyplýva, že žalovaný bol v období od 1.8.2020
do 3.10.2024 dvakrát priestupkovo postihnutý. Dňa 16.5.2022 sa žalovaný dopustil priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu tým, že sa telefonicky vyhrážal inej osobe ublížením na zdraví. Za uvedené
konanie mu bola uložená pokuta v blokovom konaní. Dňa 1.8.2020 sa žalovaný dopustil priestupku protiobčianskemu spolunažívaniu tým, že pod vplyvom alkoholu v miestnom pohostinstve vulgárne nadával
a vyhrážal sa fyzickým napadnutím čašníčke. Z toto konanie mu bola uložená pokuta v blokovom konaní.

8. Zo správy o povesti strán sporu Obce Tovarné z 9.10.2024 je zrejmé, že žalobcovia v 1. a 2.
rade doposiaľ neboli riešení komisiou ochrany verejného poriadku, ochrany životného prostredia
a protipožiarnej ochrany. Ohľadom žalovaného na základe podnetu nájomníkov bytového domu súp. č.
XXX bolo vykonané šetrenie komisiou, avšak podnet bol vyhodnotený ako neopodstatnený.

9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. V zmysle § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita

alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

13. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. V zmysle § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. V zmysle § 330 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po
určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol
totožný s výrokom vo veci samej.

17. Ako vyplýva z § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

18. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

19. V zmysle § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

20. Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak

navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného

opatrenia.

21. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej
si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovanéhožalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného
opatrenia nedošlo. Žalobca musí existenciu a dôvody ujmy dostatočne spravdepodobniť.

22. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp.
zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že

osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko)
pravdepodobné.

23. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie,
vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok
súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR

z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012)

24. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia
musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu
o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť

predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012)

25. Súd sa v danom prípade v plnej miere stotožňuje s dôvodmi na nariadenie neodkladného opatrenia
uvedenými v návrhu žalobcov.

26. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcami tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno

dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobcovia domáhajú (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

27. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto
rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel, pretože sa v danom prípade nejedná o peňažnú
pohľadávku. Podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP je nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú
vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené.

28. Neodkladné opatrenia v zmysle ustanovenia zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP slúžia
ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná,
duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie
akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie,

obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.
Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

29. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami,
trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou,

elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod

30. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť, ako menej závažný zásah do osobných
slobôd povinného, je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná
integrita žalobkyne mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musia žalobcovia pred nariadením

neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2. vydanie, 2022, s. 1231 – 1246).31. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) Civilného
sporového poriadku teda postačuje, ak je osvedčená možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej
integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity

znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
(teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky
okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

32. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná

istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského
konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne,
spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa,
zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú

rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v
nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné
vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie,
ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné

poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia (Najvyšší súd SR, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012).

33. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou
integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)č.
606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa

o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že
je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.
Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych
vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo
iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá

okamžitá a efektívna súdna ochrana.

34. Na nariadenie tohto typu neodkladného opatrenia musí mať súd osvedčené ohrozenie telesnej alebo
duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
smeruje. Navrhovateľovi teda postačuje, ak osvedčí existenciu hrozby zásahu do jeho telesnej alebo

duševnej integrity.

35. Neodkladné opatrenie navrhované v danej veci je účinným prostriedkom preventívneho riešenia
problematiky násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným
ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z

Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych
a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o
odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok
vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

36. Žalobcovia a žalovaný sú susedmi, teda je zrejmé, že dochádza k ich bezprostrednému kontaktu
na pravidelnej báze.

37. Vzájomný vzťah je medzi stranami sporu vyhrotený, napätý, podľa tvrdení žalobcov dochádza medzi

nimi k opakovaným konfliktom, sprevádzaným verbálnymi útokmi žalovaného.

38. Z predloženej Zápisnice o trestnom oznámení zo 18.9.2024 je zrejmé, že vzťahy medzi stranami
sporu sú dlhodobo, minimálne v rozsahu jedného roka, konfliktné, žalobca opísal niekoľko priamych
konfliktov so žalovaným, verbálne útoky na žalobcu v 1. rade a jeho rodinu, vyhrážky zabitím,

vrátane vyhrážok maloletému postihnutému dieťaťu žalobcov. Uvedené konanie žalovaného malo
dosiaľ vyvrcholiť incidentom dňa 18.9.2024, kedy po verbálnom útoku zo strany žalovaného, došlo aj
k fyzickému útoku na žalobcu v 1. rade, ktorý neskončil zranením žalobcu v 1. rade, pričom v priebehukonfliktu mala slovne zakročiť aj tretia osoba. Zo skutočností žalobcami uvedených je zrejmé, že mimo
incidentu z 18.9.2024, tieto konflikty doposiaľ neboli riešené za pomoci polície.

39. Z obsahu spisu je teda zrejmé, že žalobcovia domáhajúci sa návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia ochrany ich telesnej i duševnej integrity, svoj návrh odôvodňujú tým, že žalovaný, ktorý je ich
susedom, ich opakovane napádal slovne, vulgárne nadával im ako aj ich maloletej postihnutej dcére,
pričom na žalobcu v 1. rade mal zaútočiť aj fyzicky.

40. Okolnosti konfliktu žalobcu v 1. rade a žalovaného sú aktuálne šetrené políciou pre podozrenie
z prečinu nebezpečného vyhrážania.

41. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním
osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na
osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu, pričom

ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje, ako už bolo uvedené
vyššie, lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou,
elektronickou alebo mechanickou komunikáciou a podobne. je potrebné zdôrazniť, že osvedčený
v danom prípade nemá byť zásah do telesnej alebo duševnej integrity, ale iba možné ohrozenie telesnej
alebo duševnej integrity žalobcov.

42. V prípade neodkladného opatrenia, ktorého obsahom je zákaz alebo obmedzenie vstupu do domu,
bytu, na pracovisko alebo iné miesto [§ 325 ods. 2 písm. f)], kde zákon výslovne vyžaduje, aby
povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Zákaz alebo
obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť [§ 325 ods. 2 písm. h)], ako menej závažné zásahy do

osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo
duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená.

43. Z vyjadrenia žalobcov je teda zrejmé, že susedské vzťahy so žalovaným sú hlboko narušené, že
žalovaný ich opakovane minimálne verbálne atakoval. Na základe vyššie uvedených okolností mal
súd za osvedčené správanie sa žalovaného, ktoré nielen že nezodpovedá slušnému chovaniu, ale
ktoré prekračuje prijateľné hranice ľudského správania sa, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že
terčom týchto verbálnych útokov je aj maloleté dieťa žalobcov. Takýmto konaním žalovaného môže

byť opakovane ohrozená nielen telesná, ale najmä duševná integrita žalobcov, nakoľko už samotná
prítomnosť žalovaného v ich blízkosti môže u nich vyvolať obavy o život a zdravie svoje resp. ich
maloletého dieťaťa.

44. Pre zákaz približovania sa k osobe je totiž potrebná intenzita konania hoci len hraničiaca s trestným

činom,prípadneopakovanémenejzávažnésprávaniesapovinnejosoby(porovnajuznesenieKrajského
súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/113/2021 z 01. 07. 2021).

45. Ohľadom dôvodnosti uloženia zákazu priblíženia, kde ako zásah do duševnej integrity jednotlivca
možno považovať minimálne opakované verbálne útoky, čoho dôsledkom bolo aj súčasné narušenie

susedských vzťahov medzi stranami, v širších súvislostiach súd poukazuje napríklad na uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 8Co/16/2024 z 13.3.2024.

46. Zároveň je potrebné uviesť, že samotné konanie žalovaného spočívajúce vo vyhrážkach fyzickým
napadnutím, ublížením na zdraví, ktoré možno charakterizovať ako zásah do duševnej integrity iných

osôb (vyhrážky násilím), nie je žalovanému vôbec cudzie, nakoľko sa v minulosti už obdobného konania
opakovane dopustil, za čo bol aj priestupkovo postihnutý, ako to vyplynulo z evidencie priestupkov
žalovaného. Predchádzajúca činnosť povinného zo zákazu priblíženia, hoci aj vo vzťahu k iným osobám
ako oprávneným, nie je bez významu v súvislosti so skúmaním dôvodnosti nariadenia neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku, a to najmä vo vzťahu ku skúmaniu

potenciálneho nebezpečenstva z možného opakovania konania žalovaného v budúcnosti, ktoré konanie
by bolo spôsobilé zasahovať minimálne do duševnej integrity žalobcov.47. Tak ako už bolo vyššie konštatované, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je
nevyhnutné, aby správanie žalovaného bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané (čo bez riadne
vykonanéhodokazovaniaaniniejemožné),alepostačujeosvedčeniemožnosti,žekonanímžalovaného

bude ohrozená telesná integrita alebo duševná integrita žalobcov v 1. a 2. rade, čo bolo podľa názoru
súdu v okolnostiach daného prípadu splnené.

48. Z vyššie uvedených dôkazov bola osvedčená najmä dlhodobosť konania zo strany žalovaného
(minimálne v rozsahu jedného roka) vykazujúceho znaky možného ohrozenia telesnej integrity alebo

duševnej integrity žalobcov. Je však splnená aj podmienka bezprostrednosti vo vzťahu k nariadeniu
neodkladného opatrenia, nakoľko k poslednému verbálnemu a zároveň už aj fyzickému útoku zo strany
žalovaného malo dôjsť dňa 18.9.2024, pričom o okolnostiach skutku stále prebieha vyšetrovanie polície.

49. V konaní bol teda osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana a skutočností odôvodňujúce
nariadenie neodkladného opatrenia podľa aplikovaných ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP.

50. Podľa názoru súdu je v danom prípade splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami.
Navrhovaným neodkladným opatrením, vzhľadom na jeho charakter, nebude vytvorený nenávratný
stav, keďže podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie vždy zruší, ak odpadnú dôvody, pre

ktoré bolo nariadené. Právne účinky neodkladného opatrenia pri tom neobmedzia povinnú protistranu
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, ktorý nebolo možné zúžiť, nakoľko ak žalovaný
nemá záujem konať žalobcami opísaným spôsobom, nebude mať pre neho význam úmyselne sa
približovať k žalobcom na kratšiu ako vymedzenú vzdialenosť, pričom naopak žalobcovia sa nebudú
musieť cítiť ohrození z možného zásahu do ich telesnej či duševnej integrity, nebude teda narušený

princíp proporcionality. Ak úž len samotná prítomnosť žalovaného v blízkosti žalobcov vyvoláva u nich
obavy o život a zdravie, čím je ohrozovaná minimálne ich duševná integrita, nariadenie neodkladného
opatrenia splní svoj účel a nemá ako obmedziť žalovaného ako povinnú osobu neprimeraným spôsobom
a nad nevyhnutný rozsah, keďže sa v podstate jedná o cudzie osoby (susedia) a nie je dôvod, aby
žalovaný zasahoval svojou prítomnosťou do ich osobnej sféry, ak si to neželajú.

51. Naviac žalovaný má v zmysle § 334 CSP možnosť podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia,
ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Ak teda žalovaný hodnoverne preukáže, že na jeho strane
už neexistujú dôvody vymedzené v ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP voči žalobcom, má možnosť domáhať
sa zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia.

52. Súd považuje za potrebné uviesť, že aj napriek tomu, že konanie žalovaného je v rovine podozrení,
vzhľadom skutočnosť, že strany sporu sú susedia bývajúci v spoločnom dome, ktorých vzťahy sa
vyhrocujú, zo strany súdu je nevyhnutná určitá miera opatrnosti a uvedené neodkladné opatrenie má
bezpochyby aj preventívnu funkciu. Nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade napomôže

predísť vzniku ďalších konfliktov medzi stranami, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobcovia
zabezpečujú starostlivosť o svoju maloletú postihnutú dcéru.

53. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť
nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch, k čomu v danom prípade nedôjde.

54. Pokiaľ ide o povinnosť nepribližovať sa k žalobcom na určenú vzdialenosť, túto súd obmedzil
primerane okolnostiam a situácii medzi stranami.

55. Zákaz žalovanému približovať sa k žalobcom je viazaný na osoby žalobcov a vzťahuje sa na

akékoľvek miesta, na ktorých sa zdržiavajú. Samozrejme už z povahy veci je zrejmé, že sa musí
jednať o úmyselné priblíženie sa žalovaného k žalobcom, pričom uvedeného nemôže zahŕňať situácie
ako náhodne stretnutie na schodoch, či suteréne bytového domu. Zákaz priblíženia má predchádzať
úmyselnému konaniu žalovaného, nie akýmkoľvek jeho náhodným stretom so žalobcami, pri ktorých
absentuje vedomé konanie žalovaného porušiť súdom uložený zákaz (porovnaj uznesenie Krajského

súd v Prešove sp.zn. 20Co/47/2023 z 26.7.2023).

56. Pokiaľ ide o relatívnu blízkosť bytov strán sporu ( čl. II návrhu: „odporca má byt hneď vedľa
navrhovateľov“), uvedené nebráni uloženiu zákazu žalovanému nepribližovať sa k žalobcom, nakoľkožalobcovia s maloletou dcérou žijú vo vlastnej domácnosti, ktorú nezdieľajú s osobou, ktorej sa ukladá
zákaz priblíženia, obývajú teda samostatnú bytovú jednotku, oddelenú minimálne stenou, pričom ide
o samostatne uzamykateľný priestor, teda pre vstup žalovaného existujú objektívne prekážky, brániace

mu priblíženiu sa k žalobcom aj prípade, že by vzdialenosť medzi nimi bola v skutočnosti menšia.

57. Z dôvodu prípadného ďalšieho konania medzi stranami sporu, súd tiež vyslovil, že neodkladné
opatrenie sa nevzťahuje na prítomnosť žalovaného na procesných úkonoch vykonávaných pred súdom
(napr. pojednávanie), resp. pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov

považoval súd za dostačujúcu zabrániť prípadnému fyzickému kontaktu žalovaného so žalobcami.

58. Súd považuje za dôvodné uložené obmedzenie z dôvodu možnosti ohrozenia telesnej alebo
duševnej integrity žalobcov súvisiacej aj s podozrením z násilia žalovaného voči žalobcovi v 1. rade,
vzdialenosť 5 metrov, ktorú vzdialenosť súd považuje za primeranú aj v súvislosti s okolnosťami bežného
života, zohľadňujúc, že strany sporu sú susedmi a frekvencia stretávania sa môže byť u nich vyššia

a zároveň za primeranú a dostatočne ochraňujúcu vzdialenosť (porovnaj napríklad uznesenie Krajského
súd v Trenčíne sp.zn. 16Co/9/2020 z 15. 04. 2020, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
12Co/4/2021 z 21. 01. 2021).Vzdialenosť 5 metrov je primeraná a dostačujúca na ochranu žalobcov,
pričom zároveň umožní žalovanému jej reálne dodržiavanie. Takto uložená povinnosť zákazu priblížiť
sa k žalobcom im poskytuje dostatočnú a komplexnú ochranu pred potenciálne nebezpečným konaním

žalovaného voči nim a zároveň sa splní účel sledovaný nariadeným neodkladným opatrením.

59. Súd určil, že žalovaný sa smie priblížiť k žalobcom na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov len počas
úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré bude žalovaný
predvolaný a len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. Pokiaľ by

strany sporu boli spoločne predvolané na procesné úkony súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony
orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, tak
tento zákaz sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov nevzťahuje. Vo zvyšnom rozsahu
navrhovaného bezvýnimočného nepribližovania sa žalovaného k žalobcom, súd návrh zamietol.

60. Súd vo výroku uznesenia neuložil žalobcom povinnosť podať žalobu vo veci samej, lebo v danom
prípade je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
stranami, a to s poukazom charakter nariadeného neodkladného opatrenia.

61. Zároveň súd v zmysle § 337 ods. 1 CSP poučil povinného o možnosti podať žalobu vo veci

samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu
škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Tu súd dáva do pozornosti aj R
40/2020: Ak uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia vykazuje nedostatky v poučení o právnych
následkoch spojených s podaním žaloby vo veci samej podľa ustanovenia § 337 ods. 1 CSP, nejde o
porušenie práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP.

62. Toto neodkladné opatrene môže byť zrušené postupom podľa § 334 CSP, podľa ktorého súd na
návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na
zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola nariadením neodkladného
opatrenia uložená povinnosť (tiež spočívajúca v dodržiavaní zákazu), ale aj samotní žalobcovia.

63. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia
o konaní, ak nie je ustanovené inak.

64. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

65. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

66. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.67. Nakoľko v danom prípade súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle § 336 ods. 1 CSP, súd zároveň
rozhodol aj o trovách konania.

68. V danom konaní tak boli žalobcovia úspešní v celom rozsahu, pretože súd ich návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel.

69. Návrhu žalobcov nebolo vyhovené len v časti týkajúcej sa bezvýnimočnosti zákazu priblíženia sa

žalovaného k nim, čo nemožno považovať za neúspech žalobcov v konaní (napr. uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/4/2021 z 21. 01. 2021 v súvislosti s plným úspechom aj pri skrátení
navrhovanej vzdialenosti). V časti iného určenia rozsahu zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobcom,
jednalo by sa o neúspech zanedbateľný a nepodstatný, nakoľko súd v súlade s návrhom nariadil
neodkladné opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Vzhľadom na uvedené žalobcom patrí nárok
na priznanie náhrady trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%, ktorý nárok im súd aj priznal.

O konkrétnej výške trov súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

Poučenie:

5C/44/2024
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Toto neodkladné opatrenie v časti uloženia povinnosti nepriblíženia sa žalovaného k žalobcom je
vykonateľné doručením.