Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824201796
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:8824201796.1

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.
XXX/XX, XXX XX D., zastúpená: JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom so sídlom Námestie slobody
25, 066 01 Humenné, IČO: 420 909 11 proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/
XX, XXX XX D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci nepribližovania sa na určenú
vzdialenosť k osobe, ktorej telesná alebo duševná integrita môže byť tým konaním ohrozená, takto

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

Žalovanému ukladá povinnosť nepriblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, a to s
výnimkou času počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na
ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu konkrétneho konania a v rozsahu nevyhnutnom pre
riadnu účasť žalovaného na úkonoch jednotlivých konaní.

Návrh na vydanie neodkladného opatrenia v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Súd poučuje žalovaného, že môže podať voči žalobkyni žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať
nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej

výkonom neodkladného opatrenia.

Žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, že o
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o neodkladnom
opatrení samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

5C/45/2024

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil žalovanému
povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nároku na náhradu trov
konania.

2. Návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným boli partnermi (druh a družka), bývali v spoločnej

domácnosti, v rodinnom dome na adrese: E. XXX/XX, XXX XX D.. So žalobkyňou a žalovaným spolu
bývali aj deti žalobkyne: H. B., nar. XX.XX.XXXX, E. B., nar. XX.XX.XXXX, I. B., nar. XX.XX.XXXX a J.
B., nar. XX.XX.XXXX. Žalovaný nad mieru užíval alkoholické nápoje, po ich užití bol agresívny. Dopúšťal
sa voči žalobkyni ako aj deťom fyzického aj psychického násilia. Žalobkyňa bola opakovane bola nútená
podávať oznámenia na políciu na osobu žalovaného. Následne bol žalovaný vzatý do väzby, kde sa
toho času nachádza. Žalovaný žalobkyni odoslal veľké množstvo SMS správ, ktorými sa jej vyhráža a v

žalobkynivzbudzujestrachosvojživotazdravie,akoajoživotazdraviesvojichmaloletýchdetí.Nakoľko
sa žalobkyňa obáva o život a zdravie svoje ako aj mal. detí, je toho názoru, že je potrebné zakázaťpribližovať sa žalovanému k žalobkyni, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jeho
konaním ohrozená. Konaním žalovaného je vystavovaná neustálym, nepríjemným a nepredvídateľným
útokom žalovaného a nariadením neodkladného opatrenia bude zabezpečená bezpečnosť a ochrana

života a zdravia žalobkyne a jej mal. detí. Žalobkyňa poukazuje na konanie žalovaného, ktoré je
nepredvídateľné, nepríjemné a nebezpečné a ktoré ju traumatizuje a prehlbuje v nej stres.

3. K návrhu žalobkyňa pripojila Potvrdenie o podanom oznámení OR PZ Vranov nad Topľou, odbor
poriadkovej polície, ČU: 136.24/1559 zo dňa 15.05.2024, z ktorého je zrejmé, že žalobkyňa podala

oznámenie o poškodení pivničného okna a ostnatého drôtu na oplotení. Predložila tiež Potvrdenie OR
PZ Vranov nad Topľou, odbor poriadkovej polície, ČU: 173.24/1287 zo dňa 21.06.2024 o podanom
oznámení o fyzickom napadnutí zo žalovaného zo dňa 20.06.2024. Zároveň predložila Upovedomenie
o stave konanie OR PZ Vranov nad Topľou, odbor poriadkovej polície, ČVS: ORP-216/VT-VT-2024 zo
dňa 23.06.2024, o oznámení žalobkyni, že bolo začaté trestné stíhanie za prečin porušovanie domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a Správu o stave konania - upovedomenie OR PZ Vranov

nad Topľou, odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-182/1-VYS-VT-2024 zo dňa 23.06.2024 o vznesení
obvinenia žalovanému pre prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a),
b)Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona. Predložila aj Upovedomenie
ČVS: ORP-245/1-VYS-VT-2024 o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia žalovanému zo dňa
29.08.2024 pre prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného

zákona.

4. Z odpisu registra trestov je zrejmé, že žalovaný bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný, pričom
s účinkami zahladenia bol mimo iného odsúdený Okresným súdom Svidník rozsudkom z 30.1.2012 za
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

5. Naposledy bol žalovaný trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 25.6.2024
vo veci pod sp. zn. 0T/32/2024 odsúdený pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

6. Z pripojeného trestného rozkazu sp.zn. 0T/32/2024 z 25.6.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 25.6.2024 je zrejmé, že žalovaný dňa 23.6.2024 došiel k pozemku rodinného domu
č. XXX/XX J. K. E. L. E. D., ktorý je celistvo oplotený, ku kovovej bráničke, ktorá je v prednej časti, ktorú
preskočil a takto sa dostal na pozemok, kde následne pokračoval k zadnej časti domu na terasu a tam
rukami vytlačil drevené okno rodinného domu a takto sa dostal do vnútra domu do miestnosti obývacej

izby, odkiaľ prešil do miestnosti spálne, kde zobudil majiteľku domu - žalobkyňu a tam aj fyzicky napadol
M. B., ktorého udrel viackrát päsťou do hlavy. Uvedeným konaním sa dopustil prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

7. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 13Tp/44/2024 a uznesenia Okresného súdu Vranov nad

Topľou sp.zn. 13Tp/44/2024 z 30.8.2024 súd zistil, že sudkyňa pre prípravné konanie vzala žalovaného
ako obvineného do preventívnej väzby, pričom väzba u neho začala plynúť dňa 29.8.2024 o 00.45
hod. V predmetnej trestnej veci vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ Vranov nad Topľou uznesením
pod číslom ČVS:ORP-245/1-VYS-VT-2024 zo dňa 29.8.2024 začal trestné stíhanie a súčasne vzniesol
obvinenie žalovanému pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b)

Trestného zákona na tom skutkovom základe, že žalovaný ako obvinený Dňa 29.08.2024 v čase okolo
00. 05 hod. V obci D. došiel k zadnej časti súvisle oplotené ho pozemku trvalo obývaného rodinného
domu čo. XXX/XX J. K. E., kde toto oplotenie preliezol, takto sa dostal pozemok, cez ktorý následne
prešiel až na vonkajšiu terasu nachádzajúcu sa v zadnej časti domu, kde z vonkajšej strany rukami
zatlačil do rámu dreveného okna, ktoré následne otvoril, po otvorení okna už ďalej do domu nevošiel a

z vonkajšej strany sa od žalobkyne ako poškodenej dožadoval, aby sa s ním išla porozprávať, taktiež
jej opakovane vulgárne nadával a opakovane nerešpektoval jej výzvu, aby pozemok opustil, až do
chvíle, kedy začala žalobkyňa volať políciu, vtedy obvinený pozemok opustil tak, že z terasy odišiel
späť do zadnej časti pozemku, kde opäť preliezol oplotenie a odišiel na neznáme miesto, kde týmto
svojím konaním nespôsobil žiadnu škodu na majetku. Z predmetného uznesenia je zrejmá ja výpoveď

žalovaného pred sudcom pre prípravné konanie, kde uviedol, že so žalobkyňou žili spolu, pomáhal
jej so starostlivosťou o jej štyri deti. Keď je pod vplyvom alkoholu, veľmi ho trápi, že sa rozišli a ho
to ťahá za žalobkyňou. Žalobkyňa vo výpovedi ako poškodená uviedla, že je rozvedená a na adrese
trvalého bydliska býva so svojimi štyrmi deťmi. V čase skutku sa nachádzala doma s deťmi, ktoré vtom čase už spali. Žalovaného videla ako stál pred oknom z vonku na terase a rukami tlačil do rámu
dreveného okna, pričom toto okno silou bez poškodenia otvoril. Opakovane ho vyzývala, aby odišiel,
tieto jej výzvy nerešpektoval, ostal stáť na terase a opakovane sa dožadoval, aby ho pustila dnu, že sa

s ňou chce rozprávať a na jej adresu používal vulgarizmy. Ušiel po privolaní polície. Takéhoto konania
voči jej osobe sa dopustil už opakovane, pričom za obdobný skutok bol aj trestne stíhaný a odsúdený.
Tiež uviedla, že dňa 28.08.2024 prišiel žalovaný na pozemok jej rodinného domu dvakrát, ale vtedy to
neriešila,lebomupovedala,abyodišiel,tentorešpektoval. Žalovanémubolapozadržanídňa29.8.2024
nameraná hodnota 0,55 mg/l alkoholu na liter vydychovaného vzduchu. Proti uzneseniu sudkyne pre

prípravné konanie o vzatí žalovaného do väzby podal žalovaný ako obvinený sťažnosť, pričom Krajský
súd v Prešove ako sťažnostný súd uznesením sp.zn. 9Tpo/8/2024 z 24.9.2024 sťažnosť žalovaného
ako obvineného zamietol a neprijal jeho písomný sľub.

8. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR ku dňu 2.10.2024 vyplýva, že žalovaný bol
sedemkrát priestupkovo postihnutý. Dňa 26.12.2022 sa dopustil priestupku proti majetku, keď poškodil

sklenenú výplň na dverách na adrese D., K. E., pričom na uvedenej ulici býva aj žalobkyňa. Následne
sa dvoch priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu dopustil dňa 22.6.2024, a to voči osobe M. B.
(bývalého manžela žalobkyne, ako vyplýva z väzobného uznesenia tun. súdu sp.zn. 13Tp/44/2024).
Priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu sa dopustil dňa 30.6.2024, keď vulgárne nadával a
vyhrážal sa bitkou M. B., dňa 29.8.2021 sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že

úmyselne narušil občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví,
nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním a dňa 4.8.2024 sa
vyhrážal ublížením na zdraví M. B. na adrese ul. E..

9. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 6P/138/2021 a sp.zn. 8P/136/2021 súd zistil, že

manželstvo žalobkyne s jej manželom M. B. bolo rozvedené, pričom žalobkyni boli zverené do osobnej
starostlivosti štyri maloleté deti.

10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. V zmysle § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

14. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z

nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

15. V zmysle § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. V zmysle § 330 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po

určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol
totožný s výrokom vo veci samej.

18. Ako vyplýva z § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.19. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

20. V zmysle § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

21. Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do

pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia.

22. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej
si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného

žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného
opatrenia nedošlo. Žalobca musí existenciu a dôvody ujmy dostatočne spravdepodobniť.

23. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp.
zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd

prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že
osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko)
pravdepodobné.

24. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie,
vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok
súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012)

25. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia
musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu
o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR

z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012)

26. Súd sa v danom prípade v plnej miere stotožňuje s dôvodmi na nariadenie neodkladného opatrenia
uvedenými v návrhu žalobkyne.

27. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobkyňou tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným

opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

28. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto
rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel, pretože sa v danom prípade nejedná o peňažnú
pohľadávku. Podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP je nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú
vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené.29. Neodkladné opatrenia v zmysle ustanovenia zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP slúžia
ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná,

duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie
akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie,
obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.
Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

30. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami,
trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou,
elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod

31. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť, ako menej závažný zásah do osobných
slobôd povinného, je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná

integrita žalobkyne mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí žalobkyňa pred nariadením
neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2. vydanie, 2022, s. 1231 – 1246).

32. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) Civilného

sporového poriadku teda postačuje, ak je osvedčená možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej
integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
(teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky
okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

33. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná
istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského

konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu.

34. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou
integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)č.
606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa

o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že
je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.
Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych
vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo
iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá

okamžitá a efektívna súdna ochrana.

35. Na nariadenie tohto typu neodkladného opatrenia musí mať súd osvedčené ohrozenie telesnej alebo
duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
smeruje. Navrhovateľovi teda postačuje, ak osvedčí existenciu hrozby zásahu do jeho telesnej alebo

duševnej integrity.

36. Neodkladné opatrenie navrhované v danej veci je účinným prostriedkom preventívneho riešenia
problematiky násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným
ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z

Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych
a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o
odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok
vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

37. V predmetnej veci súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný žili v minulosti ako druh a družka v rodinnom
dome žalobkyne, kde bývali v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi žalobkyne. Žalobkyni boli
po rozvode s bývalým manželom zverené do osobnej starostlivosti štyri maloleté deti. Z pripojenéhospisu tunajšieho súdu sp.zn. 13Tp/44/2024 a z rozhodnutí sudkyne pre prípravné konanie ako aj
sťažnostného súdu o väzbe žalovaného súd zistil, že žalobkyňa nemá záujem sa stretávať a kontaktovať
sa so žalovaným. Žalobkyňa už v minulosti opakovane dala najavo žalovanému, že si neželá takéto

kontaktovanie. Žalovaný si je vedomý, že takéto konanie nie je akceptovateľné zo strany žalobkyne,
no napriek tomu žalobkyňu nerešpektuje a opakovane narúša jej súkromie. Žalovaný sa opakovane
dopúšťa takéhoto konania proti žalovanej a tiež jej bývalému manželovi M. B., pričom aj súdy, ktoré
rozhodovali o väzbe žalovaného konštatovali, že tu neexistujú okolnosti, ktoré by znižovali závažnosť
tohto konania žalovaného, ale práve naopak, javí sa že jeho konanie má gradujúcu tendenciu a jeho

závažnosť sa zvyšuje.

38. Naviac je zrejmé, že za obdobné konanie voči žalobkyni už bol žalovaný právoplatne odsúdený
nakoľko, z právoplatného trestného rozkazu tunajšieho súdu sp.zn. 0T/32/2024 z 25.6.2024 je zrejmé,
že žalovaný bol uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody, na tom skutkovom základe, že
dňa 23.6.2024 žalovaný prenikol cez oplotenie pozemku, preskočil bráničku a vytlačil okno a vošiel až

do obývacej izby rodinného domu žalobkyne, odkiaľ prešil do miestnosti spálne, kde zobudil žalobkyňu
a fyzicky tam napadol ďalšiu osobu viacnásobnými údermi päsťou do hlavy.

39. Doterajšie správanie sa žalovaného, ktoré ho napokon momentálne priviedlo do väzby, odôvodnene
vzbudzuje u žalobkyne obavu o život a zdravie a osvedčuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia

vo forme zákazu približovania sa. Pre zákaz približovania sa k osobe je totiž potrebná intenzita konania
hoci len hraničiaca s trestným činom, prípadne opakované menej závažné správanie sa povinnej
osoby (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/113/2021 z 01. 07. 2021. V danom
prípade sa žalovaný opakovane dopúšťa takého konania zasahujúceho do telesnej a duševnej integrity
žalobkyne, ktoré má intenzitu trestnej činnosti. Ohrozenie alebo narušenie telesnej či duševnej integrity

u človeka vyplýva z pôsobenia násilia. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty.
Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a
sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď
jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo,
čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie

nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie
môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú
vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť
najhoršou formou násilia (Najvyšší súd SR, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012).

40.Jepretopotrebnénariadiťpožadovanéneodkladnéopatreniesozreteľomnaochranuživota,zdravia,
osobnej integrity žalobkyne, potreby nedotknuteľnosti jej osoby a súkromia, ako aj slobody jej pohybu
a pobytu a to s odkazom na čl. 16 ods.1 a čl. 23 ods. 1 Ústavy SR, kedy z hľadiska proporcionality má
prednosť ochrana telesnej integrity žalobkyne, jej života a zdravia, pred slobodou pohybu a pohybom
inej osoby, t.j. žalovaného.

41. Súd z vyššie uvedených trestných spisov tunajšieho súdu mal celkom jasne osvedčené, že
žalovaný sa k žalobkyni v minulosti opakovane správal agresívne. Rešpektujúc zásadu prezumpciu
neviny žalovaného v aktuálne vedenom trestnom konaní ohľadne skutku z 29.8.2024, v civilnom
konaní pre osvedčenie trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, postačuje, že v niektorých

trestných veciach je žalovaný v procesnom postavení obžalovaného či obvineného, ak existuje dôvodné
podozreniezosprávaniažalovaného,ktorýmohrozovalduševnúafyzickúintegritužalobkyne.Vovzťahu
k uloženému zákazu priblížiť sa na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, je zásah do práva žalovaného na
slobodu pohybu len minimálny, primeraný potrebe poskytnutia ochrany žalobkyni. Svoju relevanciu má
aj skutočnosť, že takéto obmedzenie žalovaného je dôsledkom jeho predchádzajúceho protiprávneho

konania, od ktorého ani napriek odsúdeniu v trestnom konaní zrejme neupustil, prihliadajúc pritom na
súčasne prebiehajúce trestné stíhanie. (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.
20Co/47/2023 z 26.7.2023)

42. Tak ako už bolo vyššie konštatované, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je

nevyhnutné, aby správanie žalovaného bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané (čo bez riadne
vykonanéhodokazovaniaaniniejemožné),alepostačujeosvedčeniemožnosti,žekonanímžalovaného
bude ohrozená telesná integrita alebo duševná integrita žalobkyne, čo bolo podľa názoru súdu
v okolnostiach daného prípadu jednoznačne a bezvýhradne splnené.43. Z vyššie uvedených dôkazov bola osvedčená tiež dlhodobosť konania resp. jeho opakovanie zo
strany žalovaného vykazujúceho znaky ohrozenia telesnej integrity alebo duševnej integrity žalobkyne.

Je však splnená aj podmienka bezprostrednosti vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia,
nakoľko k poslednému konaniu žalovaného došlo dňa 29.8.2024, pre ktorý skutok bol žalovaný aj vzatý
do väzby, kde sa aktuálne nachádza.

44. Pokiaľ ide o existenciu bezprostredne hroziacej ujmy napriek tomu, že žalovaný sa v súčasnosti

nachádza vo väzbe, pričom o sťažnosti o vzatí do väzby rozhodol i krajský súd svojím uznesením vo
veci sp.zn. 9Tpo/8/2024, tu je potrebné uviesť, že väzba v rámci trestného konania je len inštitútom
zabezpečovacím, trvajúcim nevyhnutnú dobu, nie je trestom (sankciou) ukladaným na vopred určenú
a časovo ohraničenú dobu. Žalovaný môže byť z väzby kedykoľvek prepustený (v prípravnom konaní
postačuje aj rozhodnutie prokurátora), pričom je dôvodné očakávať, že pod vplyvom alkoholu bude
opakovať svoje konanie vo vzťahu k žalobkyni. Sám žalovaný vo veci 13Tp/44/2024 vo výpovedi

pred sudkyňou pre prípravné konanie uviedol, že keď je pod vplyvom alkoholu, veľmi ho trápi, že
sa rozišli a „ho to ťahá za žalobkyňou“. Aj samotné vzatie žalovaného do väzby svedčí mimoriadnej
intenzite správania sa žalovaného voči osobe žalobkyni, kedy zabráneniu páchaniu ďalšej protiprávnej
činnosti žalovaného bolo možné a zároveň nutné zabezpečiť krajným zabezpečovacím inštitútom
využívaným v rámci trestného konania, najviac zasahujúcim osobnú slobodu osoby. Uvedená obava je

navyše zvýraznená i predchádzajúcou činnosťou a tiež trestnou minulosťou osoby žalovaného, ktorý
bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný a sedemkrát priestupkovo postihovaný, pričom mimo iného bol
žalovanývminulosti dokoncaprávoplatneodsúdenýpreprečinnebezpečnéhovyhrážania.Zuvedených
dôvodov preto nie je dôvodné a opodstatnené domnievať sa, že žalovaný sa v budúcnosti ďalšieho
obdobného agresívneho správania voči žalobkyni nedopustí a opakovane nezasiahne do jej telesnej

alebo duševnej integrity, naviac za konštatovania väzobného súdu o stupňovaní sa tohto konania.
V súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP aj počas
trvania väzby povinného, súd poukazuje na iné rozhodnutia súdov v obdobných prípadoch, napríklad na
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bytrici sp.zn. 14Co/4/2021 z 29.1.2021, uznesenie Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 3Co/5/2022 z 26.1.2022). Vzatie žalovaného do väzby tak nijako neznižuje potrebu

neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným a existenciu bezprostredne hroziacej ujmy.
Nemožno prehliadnuť ani tú skutočnosť, že v spoločnej domácnosti so žalobkyňou žijú aj jej maloleté
deti, pričom vyššie popísané správanie sa žalovaného je spôsobilé zasahovať aj do telesnej alebo
duševnej integrity týchto maloletých detí.

45. V konaní bol teda osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana a skutočností odôvodňujúce
nariadenie neodkladného opatrenia podľa aplikovaných ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP.

46. Podľa názoru súdu je v danom prípade splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami.

Navrhovaným neodkladným opatrením, vzhľadom na jeho charakter, nebude vytvorený nenávratný
stav, keďže podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie vždy zruší, ak odpadnú dôvody, pre
ktoré bolo nariadené. Právne účinky neodkladného opatrenia pri tom neobmedzia povinnú protistranu
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, ktorý nebolo možné zúžiť, nakoľko ak žalovaný
nemá záujem konať žalobcom opísaným spôsobom, nebude mať pre neho význam úmyselne sa

približovať k žalobkyni na kratšiu ako vymedzenú vzdialenosť, pričom naopak žalobkyňa sa nebude
musieť cítiť ohrozená z možného zásahu do jej telesnej či duševnej integrity, nebude teda narušený
princíp proporcionality.

47. Žalovaný má v zmysle § 334 CSP možnosť podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak

odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Ak teda žalovaný hodnoverne preukáže, že na jeho strane už
neexistujú dôvody vymedzené v ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP voči žalobcom, má možnosť domáhať
sa zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia.

48. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť

nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch, k čomu v danom prípade nedôjde.

49. Pokiaľ ide o povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na určenú vzdialenosť, túto súd obmedzil
primerane okolnostiam a situácii medzi stranami.50. Zákaz žalovanému približovať sa k žalobkyni je viazaný na osobu žalobkyne a vzťahuje sa na
akékoľvek miesta, na ktorých sa táto zdržiava. Samozrejme už z povahy veci je zrejmé, že sa musí

jednať o úmyselné priblíženie sa žalovaného k žalobkyni, pričom uvedeného nemôže zahŕňať náhodné
neúmyselné stretnutia. Zákaz priblíženia má predchádzať úmyselnému konaniu žalovaného, nie
akýmkoľvek jeho náhodným stretom so žalobkyňou, pri ktorých absentuje vedomé konanie žalovaného
porušiť súdom uložený zákaz (porovnaj uznesenie Krajského súd v Prešove sp.zn. 20Co/47/2023
z 26.7.2023). Z dôvodu prípadného ďalšieho konania medzi stranami sporu, súd tiež vyslovil, že

neodkladné opatrenie sa nevzťahuje na prítomnosť žalovaného na procesných úkonoch vykonávaných
pred súdom (napr. pojednávanie), resp. pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Vzdialenosť kratšiu
ako 5 metrov považoval súd za dostačujúcu zabrániť prípadnému fyzickému kontaktu žalovaného so
žalobkyňou.

51. Súd považuje za dôvodné uložené obmedzenie z dôvodu možnosti ohrozenia telesnej alebo

duševnej integrity žalobkyne, vzdialenosť 5 metrov, ktorú vzdialenosť súd považuje za primeranú aj v
súvislosti s okolnosťami bežného života a zároveň za dostatočne ochraňujúcu vzdialenosť (porovnaj
napríklad uznesenie Krajského súd v Trenčíne sp.zn. 16Co/9/2020 z 15. 04. 2020, uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/4/2021 z 21. 01. 2021).Vzdialenosť 5 metrov je primeraná a
dostačujúca na ochranu žalobkyne, pričom zároveň umožní žalovanému jej reálne dodržiavanie. Takto

uložená povinnosť zákazu priblížiť sa k žalobkyni jej poskytuje dostatočnú a komplexnú ochranu pred
potenciálne nebezpečným konaním žalovaného voči nej a zároveň sa splní účel sledovaný nariadeným
neodkladným opatrením.

52. Súd určil, že žalovaný sa smie priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov len počas

úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré bude žalovaný
predvolaný a len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. Pokiaľ by
strany sporu boli spoločne predvolané na procesné úkony súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony
orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, tak
tento zákaz sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov nevzťahuje. Vo zvyšnom rozsahu

navrhovaného bezvýnimočného nepribližovania sa žalovaného k žalobkyni, súd návrh zamietol.

53. Súd vo výroku uznesenia neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej, lebo v danom
prípade je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
stranami, a to s poukazom charakter nariadeného neodkladného opatrenia.

54. Zároveň súd v zmysle § 337 ods. 1 CSP poučil povinného o možnosti podať žalobu vo veci
samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu
škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Tu súd dáva do pozornosti aj R
40/2020: Ak uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia vykazuje nedostatky v poučení o právnych

následkoch spojených s podaním žaloby vo veci samej podľa ustanovenia § 337 ods. 1 CSP, nejde o
porušenie práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP.

55. Toto neodkladné opatrene môže byť zrušené postupom podľa § 334 CSP, podľa ktorého súd na
návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na

zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola nariadením neodkladného
opatrenia uložená povinnosť (tiež spočívajúca v dodržiavaní zákazu), ale aj samotná žalobkyňa.

56. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia
o konaní, ak nie je ustanovené inak.

57. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

58. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci.

59. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehotedo 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

60. Nakoľko v danom prípade súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle § 336 ods. 1 CSP, súd zároveň
rozhodol aj o trovách konania.

61. V danom konaní tak bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu, pretože súd jej návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel.

62. Návrhu žalobkyne nebolo vyhovené len v časti týkajúcej sa bezvýnimočnosti zákazu priblíženia sa
žalovaného k nej, čo nemožno považovať za neúspech žalobkyne v konaní (napr. uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/4/2021 z 21. 01. 2021 v súvislosti s plným úspechom aj pri skrátení
navrhovanej vzdialenosti). V časti iného určenia rozsahu zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobkyni,
jednalo by sa o neúspech zanedbateľný a nepodstatný, nakoľko súd v súlade s návrhom nariadil

neodkladné opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Vzhľadom na uvedené žalobkyni patrí nárok
na priznanie náhrady trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%, ktorý nárok jej súd aj priznal.
O konkrétnej výške trov súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

Poučenie:

5C/45/2024

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.