Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. júl 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14T/61/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222010478
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Klimek Kubicová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2222010478.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda, samosudkyňou Mgr. Mariannou Klimek Kubicovou, v trestnej veci

obžalovaného: T. C., R. XX.XX.XXXX C. D., T. D. S. N.Č. XXXX/X, D., toho času vo výkone väzby v
Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Bratislava, pre zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Dunajskej
Strede dňa 08.07.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 166 Trestného poriadku súd obžalovaného: T. C., R. XX.XX.XXXX C. D., T. D. S. N. XXXX/X, D.,
tohočasuvovýkoneväzbyvÚstavenavýkontrestuodňatiaslobodyaÚstavenavýkonväzbyBratislava,

s poukazom na rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 14T/61/2022-286 zo dňa 25.01.2023,
právoplatný vo výroku o vine dňa 02.05.2023, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.
3To/32/2023-388 zo dňa 02.05.2023, ktorými bol uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno b) Trestného zákona,

O d s u d z u j e:

Podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 2 Trestného zákona na
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 08.07.2022 bola na Okresný súd Dunajská Streda doručená obžaloba prokurátora Okresnej

prokuratúry Dunajská Streda č. k. 2 Pv 78/22/2201-33 zo dňa 08.07.2022 na obvineného T. C., pre
skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe, že:

„V období od 15.02.2018 do 15.02.2022, s výnimkou obdobia, kedy spolu nežili, na adrese A. Č.. XX,
okres Dunajská Streda, a na iných miestach, a to na adrese A. Č.. XX, Š.R., kde spolu s poškodenou E.

C., W.. J., R.. XX.XX.XXXX, T. D. S. XXXX/X, D. - N., býval ju spočiatku slovne, ale aj fyzicky napádal
takým spôsobom, že do nej sácal, ťahal ju za vlasy a ničil jej veci, hádal sa s ňou pre maličkosti,
kontroloval ju takým spôsobom, že chcel presne vedieť, kde sa nachádza a čo robí, podozrieval ju a
vykrikovaljejrôznevulgarizmyvpodobe,žeje„kurvavyjebaná,žejecigánkaajebávaskaždým“,pričomkeď mu poškodená vzdorovala, začal ju trhať za vlasy, udrel ju tak, že jej dal facku alebo ju sotil, alebo jej
rozbil telefón, pričom uvedené hádky boli na začiatku len približne dvakrát do mesiaca, následne cez leto
v roku 2019 sa ich intenzita začala stupňovať, pričom už boli raz týždenne, keď už poškodenú častejšie

oslovoval vulgarizmami, urážal ju v jej ženskosti, čím ju ponižoval, fyzicky ju napádal takým spôsobom,
že na začiatku dával iba facky, neskoršie ju udieral päsťou, a to hlavne do ruky, v dôsledku čoho bola
poškodená nútená aj dvakrát volať policajnú hliadku, avšak vždy sa to skončilo len s napomenutím,
najhoršie to bolo v decembri 2020, kedy poškodenú udrel päsťou do tváre, pretože musela ísť do práce,
správal sa k nej agresívne, neustále na ňu kričal, pričom búchal do steny, vyhrážal sa poškodenej, že ju

zbijealebožezničínejakýpredmetvdomácnosti,presnenezistenéhodňaprihádkeuviedolpoškodenej,
že „má také nervy, že keby mal pri sebe nožík, tak ho jebne sebe alebo poškodenej do krku“, v dôsledku
čohopociťovalapoškodenástrachzobvineného,keďžepodľajejvyjadrenia,obvinenýužívalmarihuanu,
preto poškodená podala v apríli 2021 aj žiadosť o rozvod, kedy sa obvinený odsťahoval asi na dva
alebo tri mesiace od poškodenej, ktorej ho však prišlo ľúto, najmä kvôli deťom, preto sa s obvineným
znovu udobrili a začali spolu znovu bývať, po jeho návrte sa však znovu začal správať k poškodenej

rovnakým spôsobom ako predtým, pričom niekedy v lete v roku 2021 ju fyzicky znovu napadol takým
spôsobom, že ju vonku na ihrisku pred deťmi ťahal za vlasy, fyzicky počas inkriminovaného obdobia
napadol poškodenú niekoľkokrát, avšak poškodená lekársku pomoc vyhľadala len raz, a to 09.03.2021,
kedy poškodenú napadol tak, že počas hádky ju zozadu hodil o zem, kedy poškodená spadla a udrela
si zadnú časť hlavy, pričom uvedeným konaním jej bolo spôsobené fyzické a psychické utrpenie.“

Okresný súd Dunajská Streda rozhodol o podanej obžalobe na základe vykonaného dokazovania
rozsudkom č.k. 14T/61/2022-286 zo dňa 25.01.2023 tak, že obžalovaného TV. C. uznal za vinného
skutkovo a právne v zmysle podanej obžaloby zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b)

Trestného zákona, pričom pokiaľ ide o skutok, zo skutkovej vety obžaloby vypustil text, v zmysle ktorého
mal obžalovaný podľa tvrdenia poškodenej užívať marihuanu, nakoľko takáto skutočnosť sa vykonaným
dokazovaním nepreukázala. Obžalovanému za tento skutok uložil podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona,
§ 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona v spojení s § 39 ods. 1, ods.
3 písm. d) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a podľa § 48 ods. 2 písm.

b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Na základe odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, ktorý podal voči vyššie
uvedenému rozsudku odvolanie čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného, a odvolaní obhajcu
a obžalovaného, ktorí podali voči tomuto rozsudku odvolania čo do výrokov o vine a treste, avšak

v prospech obžalovaného, rozhodol Krajský súd v Trnave ako súd odvolací vo veci uznesením č.k.
3To/32/2023-388zodňa02.05.2023tak,žepodľa§321ods.1písm.b), ods.3Trestnéhoporiadkuzrušil
rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods.
1 Trestného poriadku mu vrátil vec, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Súčasne
podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietol odvolanie poškodenej E. C. ako podané neoprávnenou

osobou.

V zrušujúcom uznesení odvolací súd uviedol, že identifikoval pochybenie v postupe okresného súdu
vo vzťahu k ukladaniu trestu spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení aplikácie ustanovenia § 39
ods. 1 Trestného zákona (tzn. mimoriadneho zníženia trestu), nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia

nebolo zrejmé, ktorá, resp. ktoré zo zistených skutočností mali byť takého mimoriadneho významu,
aby odôvodňovali uloženie trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby. Rovnako nebolo zrejmé,
aké mimoriadne pomery na strane obžalovaného takýto postup zakladali. Konštatoval, že snaha
obžalovaného vrátiť sa domov k rodine, jeho ospravedlnenie sa poukazom na zavinenie poškodenou,
rovnako skutočnosť, že spolu s poškodenou doposiaľ spoločne vychovávali dve maloleté deti sa nejavili

ako také mimoriadne okolnosti, ktoré by zakladali postup podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona.
Ďalej uviedol, že mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 Trestného zákona ako celok predstavuje
hmotnoprávny inštitút, ktorého použitím dochádza u páchateľa trestného činu k mimoriadnemu
„zaobchádzaniu“ zo strany súdu. Ako už z názvu tohto inštitútu jasne vyplýva, k jeho použitiu by malo
dochádzaťlenvkrajných(mimoriadnychalebovýnimočných)azákonnomustanovenýchprípadoch.Súd

totiž môže páchateľovi mimoriadne znížiť trest len pri existencii zákonom vymedzených dôvodov, ktorých
výskyt je skutočne skôr výnimočný (mimoriadny). Využitie ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona
vyžaduje existenciu určitých mimoriadnych okolností prípadu alebo mimoriadnych pomerov páchateľa.
Využitie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona pri existencii takýchto okolností prípadu alebopomerov páchateľa je však možné len vtedy, pokiaľ by aplikácia zákonom ustanovenej trestnej sadzby
odňatia slobody bola pre páchateľa neprimerane prísna a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom
kratšieho trvania. Po odcitovaní ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona poznamenal, že okolnosťami

prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného
činu,vrátanemožnostinápravypáchateľa.Mimoriadnezníženietrestuodňatiaslobodymožnoodôvodniť
aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam
alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných
činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu

byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v
danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Taktiež je pri tomto ustanovení potrebné prihliadať na
pomery páchateľa. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne
ako význam okolností prípadu. Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia
možno považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností,
vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zníženej

príčetnosti páchateľa, ak nie je možný iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb
na neho odkázaných a pod. Mimoriadnymi pomermi páchateľa podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona sú
okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchaniu trestného činu a ktoré nie sú hodnotené v rámci stupňa
spoločenskej nebezpečnosti činu. Takými okolnosťami nie je skutočnosť, že sa páchateľ k činu priznal,
oľutoval ho a pomáhal ho objasniť. Mimoriadnymi pomermi z tohto hľadiska môže byť napríklad situácia

páchateľa, ktorý sa skutočne stará o väčší počet osôb odkázaných na neho svojou výživou, alebo ktoré
sú dokonca v jeho osobitnej starostlivosti, kedy neprítomnosť páchateľa (ktorý tieto povinnosti riadne
plnil) v rodine po dlhšiu dobu by mohla ohroziť riadnu výživu a výchovu týchto osôb (judikát R 19/1967).
Na záver odvolací súd konštatoval, že v ďalšom konaní bude povinnosťou okresného súdu náležite
odôvodniť (v prípade, že zotrvá na aplikácii § 39 ods. 1 Trestného zákona) svoje úvahy pre aplikáciu

tzv. mimoriadneho zníženia trestu.

Rozsudok okresného súdu, ktorý bol zrušený vyššie špecifikovaným uznesením odvolacieho súdu len v
časti výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, nadobudol vo výroku o vine právoplatnosť dňa 02.05.2023.

V intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu okresný súd predmetnú trestnú vec v zrušenej
časti - výroku o treste a spôsobe jeho výkonu nanovo prejednal a rozhodol, pričom doplnil dokazovanie
predovšetkýmoboznámenímaktualizovanýchreláciikosobeobžalovanéhoarozhodnutiamiozahladení
odsúdení pod poradovými číslami 1 a 2 v odpise z registra trestov obžalovaného.

Pri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v 34 ods. 1 Trestného zákona,
ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií
upravených v § 34 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 4 veta prvá Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z lustrácie obžalovaného v registri obyvateľov súd zistil, že obžalovaný je aktuálne stále ženatý, jeho
manželkou je poškodená, s ktorou má dve maloleté deti.

Dňa 03.07.2023 podal obžalovaný na tunajšom súde žiadosť o rozvod manželstva s poškodenou
(potvrdenie na č.l. 437).Z výsledku lustrácie obžalovaného v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov zo dňa
03.07.2024 zistil, že obžalovaný tu má jeden záznam za priestupok zo dňa 15.04.2021 za porušenie
zákazu vychádzania.

Z výsledku lustrácie obžalovaného v agende dopravno-správnych činností zo dňa 03.07.2024 vyplýva,
že obžalovaný sa v minulosti dopustil aj 3 dopravných priestupkov (v rokoch: 2009, 2011 a 2013).

Z odpisu z registra trestov obžalovaného zo dňa 03.07.2024 vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti

celkom trikrát súdne potrestaný, a to za:

1) násilný trestný čin vraždy v štádiu pokusu podľa § 14, § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona
rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.03.2007, sp. zn. 1T/96/2006, právoplatným dňa
10.05.2007, v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 10.05.2007, sp. zn. 2To/30/2007,
za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov, avšak rozhodnutím

prezidenta Slovenskej republiky č. 42/2007 zo dňa 18.12.2007 mu bola udelená milosť, ktorou mu
bol odpustený z trestu odňatia slobody nevykonaný zvyšok pod podmienkou nespáchania úmyselného
trestného činu 5 rokov, v súvislosti s ktorou došlo k osvedčeniu sa dňa 22.05.2013 rozhodnutím
prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 22.05.2013. Rozhodnutím okresného súdu mu bol uložený tiež
trest prepadnutia veci.

2) Trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18.02.2013, sp. zn. 0T/55/2013, právoplatným dňa
18.02.2013, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so
zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 07.09.2013,

a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 2 roky, ktorý vykonal dňa 17.08.2015, pričom
predmetné odsúdenie mu bolo zahladené rozhodnutím Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 8Nt/15/2023,
právoplatným dňa 08.02.2024, a na obžalovaného sa vo vzťahu k tomuto odsúdeniu hľadí, akoby nebol
odsúdený.

3) Trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona
trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26.04.2015, sp. zn. 0T/101/2015, právoplatným
dňa 26.04.2015, za ktorý mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok 6 mesiacov so
skúšobnou dobou v trvaní 3 roky do 27.04.2018, pričom sa osvedčil dňa 18.02.2019, a tiež trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá na 4 roky, ktorý trest vykonal dňa 17.08.2019. Predmetné odsúdenie

má v súčasnosti zahladené a na obžalovaného sa vo vzťahu k tomuto odsúdeniu hľadí, akoby nebol
odsúdený.

Z uznesenia Mestského súdu Bratislava I zo dňa 29.01.2024, sp. zn. 8Nt/15/2023, právoplatného dňa
08.02.2024, súd zistil, že obžalovanému bolo zahladené odsúdenie Okresného súdu Bratislava V pod

sp. zn. 0T/55/2013 (druhé v poradí v odpise z registra trestov obžalovaného) a že na obžalovaného sa
vo vzťahu k tomuto odsúdeniu hľadí, akoby nebol odsúdený (č.l. 642 - 643).

Z uznesenia Mestského súdu Bratislava I zo dňa 28.05.2024, sp. zn. 1Nt/9/2024, právoplatného dňa
06.06.2024, mal súd preukázané, že obžalovanému bolo zahladené aj odsúdenie Okresného súdu

Bratislava I pod sp. zn. 1T/69/2006 (prvé v poradí v odpise z registra trestov obžalovaného) a že na
obžalovaného sa vo vzťahu k tomuto odsúdeniu hľadí, akoby nebol odsúdený (č.l. 719a).

Keďže v prípade všetkých troch odsúdení sa na obžalovaného v súčasnosti hľadí, akoby nebol
odsúdený, nebolo možné prihliadať na žiadne z týchto odsúdení.

Z lustrácie obžalovaného v Zbore väzenskej a justičnej stráže zo dňa 03.07.2024 mal súd preukázané,
že aktuálne je obžalovaný vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby
Bratislava, a to na základe rozhodnutia súdu vydaného v predmetnej trestnej veci.

Z hodnotiacej správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo
dňa 22.05.2024 (č.l. 697) súd zistil, že obžalovaný sa nachádza vo výkone väzby v danom ústave od
18.02.2022 a je umiestnený v oddiele so zmierneným režimom výkonu väzby. Po prijatí do výkonu väzby
nemal problémy s adaptáciou na jej podmienky. Služby poskytované ústavným psychológom využívapodľa potreby. Správanie a vystupovanie obžalovaného je na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia
príslušníkov plní a rešpektuje. Konfliktné situácie medzi obvinenými nevyvoláva. Vo svojich osobných
veciach si udržiava poriadok na primeranej úrovni. Za dlhodobé pozitívne výsledky dosahované pri

výkone pracovných činností v ústave mu bola uložená disciplinárna odmena - povolenie prijatia balíka
do hmotnosti 5 kg. Disciplinárne potrestaný doteraz nebol. Kontakt s príbuznými udržiava formou
telefonovania, korešpondencie, návštev a video-návštev. Na základe svojho súhlasu bol obžalovaný
zaradený do pracovnej činnosti v ústave s cieľom zmysluplne zachovávať, rozvíjať a využívať svoje
schopnosti a zvládanie negatívnych vplyvov umiestnenia vo výkone väzby. Od 11.05.2022 vykonáva

upratovacie práce a od 22.10.2022 maliarske práce v priestoroch ústavu. K práci pristupuje svedomito
a zodpovedne. Počas výkonu väzby nie je pracovne zaradený s nárokom na finančné ohodnotenie.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd postupoval vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania
v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom z úradnej povinnosti zisťoval aj existenciu
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a ich vzájomný pomer a mieru ich závažnosti (§ 38 ods. 2

Trestného zákona). U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného
zákona a ani žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Obžalovaný má v súčasnosti
všetky tri minulé odsúdenia zahladené a vo vzťahu ku všetkým týmto jeho odsúdeniam sa na neho
hľadí, akoby nebol odsúdený.

Vzhľadom na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (0:0) súd preto neupravoval
dolnú ani hornú hranicu do úvahy prichádzajúcej trestnej sadzby trestu odňatia slobody upravenú v §
208 ods. 3 Trestného zákona (7 rokov až 15 rokov) a obžalovanému mohol uložiť trest v rozpätí od 7
rokov do 15 rokov. Vychádzajúc z rozpätia trestnej sadzby, v ktorom sa súd mohol pohybovať pri úvahe
o treste za spáchaný zločin, je nepochybné, že u obžalovaného neprichádzal do úvahy iný druh trestu

ako nepodmienečný trest odňatia slobody.

Pri rozhodovaní o výmere trestu súd ďalej prihliadal aj na osobu obžalovaného a jeho pomery a doterajší
život, a to, že je otcom dvoch maloletých detí, s ktorými ma veľmi dobrý vzťah, čo potvrdila ja samotná
poškodená, matka ich spoločných detí. Prihliadal aj na skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti

trikrát súdne potrestaný za úmyselné trestné činy, z toho v prípade prvého odsúdenia išlo o násilný
zločin vraždy v štádiu pokusu, vo vzťahu ku všetkým odsúdeniam sa však na neho v súčasnosti hľadí,
akoby nebol odsúdený. Pokiaľ ide o priestupkovú minulosť, tak obžalovaný sa za posledných 15 rokov
dopustil len 3 menej závažných dopravných priestupkov a priestupku porušenia zákazu vychádzania.
Súd prihliadal aj na charakteristiku osobnosti obžalovaného zistenú znaleckým skúmaním, a to že

jednotlivé situácie vo svojom živote prežíva veľmi intenzívne, afektívne, jeho emotivita je veľmi reaktívna,
má tendenciu k menlivosti nálad, je výbušný, môže robiť scény, vyvíjať nátlak, výrazne ho k tomu
motivuje žiarlivosť. Nemožno vylúčiť ani samovražedné úvahy, hrozby. Napriek tomu, že má potenciál ku
kontrole impulzov, v afektívne napätých situáciách jeho prispôsobenie zlyháva a správa sa inadekvátne.
K neprimeranému spôsobu správania ho môže motivovať aj egocentrizmus, infantilné očakávania,

intolerancia kritiky, zvýšená citlivosť na seba. Zvýšená agresivita sa u neho nepreukázala, nemá teda
tendenciu prvoplánovo iniciovať agresívny útok. Na druhej strane súd poukazuje aj na skutočnosť, že
obžalovaný má pozitívne hodnotenie z ústavu na výkon väzby.

Súd prihliadol tiež na skutočnosť, že obžalovaný sa, pokiaľ ide o predmetnú vec, dopustil úmyselného

trestného činu, ktorý je zločinom, za ktorý možno uložiť pomerne vysoký trest odňatia slobody (od 7 do
15 rokov), z čoho jednoznačne vyplýva, že ide o závažný trestný čin.

Pokiaľ ide o spôsob páchania a následky trestného činu, súd prihliadal predovšetkým na frekvenciu,
intenzitu a závažnosť verbálnych vulgárnych a fyzických útokov obžalovaného na poškodenú, ktorá

bola na začiatku nižšia (fackanie, sácanie, ťahanie za vlasy, vyhrážanie zničením vecí, menej časté
vulgárne nadávky, hádky 2 x do mesiaca), a od leta 2019 sa stupňovala, nakoľko sa začalo častejšie
aj ponižovanie, urážanie, vulgárne nadávanie, hádky raz týždenne a kontrolovanie, pričom v roku
2020 sa konanie obžalovaného vystupňovalo až do takej miery, že z jeho strany došlo i k závažným
násilným fyzickým napadnutiam poškodenej (december 2020 - úder päsťou do tváre, ktorý spôsobil

poškodenej monokel, marec 2021 - obžalovaný pri hádke poškodenú hodil zozadu na zem, pričom si
narazila zadnú časť hlavy - o čom svedčí aj lekárska správa, leto 2021 - úder poškodenej do nosa).
Celkovo konanie obžalovaného spočívalo predovšetkým v častých vulgárnych verbálnych útokoch na
poškodenú, v jej ponižovaní, urážaní v ženskosti, vo vyhrážkach (zbitím, zničením vecí, daním detina adopciu, prípadne, že si spraví niečo obžalovaný), v ničení určitých vecí (v domácnosti, alebo
patriacich poškodenej), a tiež vo fyzických útokoch na poškodenú najskôr nižšej intenzity (fackanie,
sácanie, ťahanie za vlasy, udieranie päsťou do ruky a nohy) a neskôr i závažnejších fyzických útokoch

vyššej intenzity (údery päsťou do hlavy - tváre, zhodenie na zem zozadu s následkom úderu zadnej
časti hlavy). Pokiaľ ide o frekvenciu konfliktov, táto sa taktiež stupňovala, na začiatku bola dvakrát do
mesiaca a od leta 2019 už každý týždeň. Dvakrát bola privolaná aj policajná hliadka. Súd prihliadal
aj na skutočnosť, že obžalovaný sa dopúšťal tohto závažného násilného protiprávneho konania voči
poškodenej po dlhší čas - cca 4 roky (od 15.02.2018 do 15.02.2022 s výnimkou obdobia 2 - 3 mesiacov,

kedy obžalovaný od poškodenej odišiel po tom, ako podala žiadosť o rozvod), a zohľadnil tiež fakt, že
takéto konanie spôsobovalo poškodenej fyzické a aj psychické utrpenie (viď lekárske správy a znalecký
posudokznalkyne-psychologičkynapoškodenú).Súdzohľadňovaltiežcharakterazávažnosťfyzických
úderov obžalovaného na poškodenú, ktorý ju udieral, okrem iného, aj päsťou do hlavy, pričom v jednom
prípade ju hodil zozadu o zem tak, že si narazila zadnú časť hlavy, čo bolo obzvlášť nebezpečné
(vážne ohrozujúce jej život a zdravie). Súd vzal v úvahu aj skutočnosť, že konanie obžalovaného

nespôsobilo poškodenej trvalé fyzické, či psychické následky. Pokiaľ ide o pohnútku spáchania skutku,
podľa názoru súdu obžalovaného motivovala k takémuto konaniu predovšetkým jeho žiarlivosť na
poškodenú, čo potvrdila nielen znalkyňa psychologička v rámci charakteristiky osobnosti obžalovaného
zistenej znaleckým skúmaním, ale aj sám obžalovaný vo svojej záverečnej reči.

Po zohľadnení a zhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že
obžalovanému je vzhľadom na vyššie popísanú mieru narušenia jeho osobnosti (viď jeho kriminálna a
priestupková minulosť), zavinenie, pohnútku, závažnosť, trvanie, spôsob spáchania a následky trestnej
činnosti, neexistenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností dôvodné a spravodlivé uložiť trest odňatia
slobody na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, t.j. vo výmere 7 rokov, nakoľko

takúto výmeru trestu považuje súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolností posudzovaného
prípadu a pomery obžalovaného za primeranú, zákonnú, spravodlivú a spôsobilú dosiahnuť účel trestu,
t.j. prevýchovu a nápravu obžalovaného, taktiež jeho potrestanie, ako aj zabezpečiť ochranu poškodenej
a spoločnosti a naplniť individuálnu a generálnu preventívnu funkciu trestu.

Takýto druh a výmera trestu podľa názoru súdu zohľadňuje povahu a závažnosť stíhaného trestného
činu, ako aj osobu obžalovaného a mieru jeho narušenia, u ktorého doposiaľ uložené tresty (jeden
podmienečný trest a 2 nepodmienečné tresty odňatia slobody, aj keď v súčasnosti sú všetky tieto
odsúdenia už zahladené) neviedli k želanému výsledku (k požadovanej náprave obžalovaného a
ochrane spoločnosti), nakoľko obžalovaný sa opätovne dopustil úmyselnej trestnej činnosti, a to opäť

násilného charakteru ako v prípade jeho prvého odsúdenia.

V danej trestnej veci bolo tak potrebné uplatniť dôsledne aj represívnu funkciu trestu, a to popri jeho
funkcii ochrannej, výchovnej a preventívnej (z hľadiska tak generálnej, ako aj individuálnej prevencie).

Pokiaľ ide o obžalovaným tvrdenú existenciu dôvodov pre mimoriadne zníženie trestu pod zákonom
ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, súd uvádza, že rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu
vyslovený v jeho zrušujúcom uznesení (v ktorom podrobne vysvetlil, čo treba rozumieť pod dôvodmi
na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona a zároveň konštatoval, že snaha
obžalovaného vrátiť sa domov k rodine, jeho ospravedlnenie sa poukazom na zavinenie poškodenou,

a skutočnosť, že spolu s poškodenou doposiaľ spoločne vychovávali dve maloleté deti, nepredstavujú
mimoriadne okolnosti, ktoré by zakladali postup podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona), u obžalovaného
nezistil existenciu dôvodov opodstatňujúcich aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona.
Súd nezistil žiadne výnimočné okolnosti na strane pomerov obžalovaného (t.j. nezistil u neho viac
významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu, závislosť

mnohopočetnej rodiny od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti, ani starostlivosť o väčší počet osôb
na neho odkázaných a pod.), a nezistil ani žiadne mimoriadne okolnosti daného prípadu, preto u
obžalovaného nepristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby (t.j. pod 7 rokov).

Samotná skutočnosť, že znalkyňa PhDr. Katarína Haidová v záveroch svojho znaleckého posudku
konštatovala, že správanie tak poškodenej, ako aj obžalovaného mohlo byť tým druhým vnímané ako
neprístojné z dôvodu, že obaja sú žiarliví, konfliktní, impulzívni, afektívni, výbušní a obaja nemajú zmysel
pre kompromis, netolerujú rozhodnutia tohto druhého, nevedia navzájom komunikovať a vyvolávajúhádky pre maličkosti, a teda nie len obžalovaný, ale aj poškodená svojím správaním sýtila ich
konflikty a nezhody, nepredstavuje žiadnu takú výnimočnú, resp. mimoriadnu okolnosť prípadu, ktorá
by bola spôsobilá privodiť pre obžalovaného priaznivejší trest vo výmere pod dolnou hranicou zákonom

ustanovenej trestnej sadzby, pretože obžalovaný mal možnosť rozhodnúť sa ako vyriešiť vzťahové
konflikty a hádky, resp. ako prekonať žiarlivosť, pričom veľmi dobre vedel, že ak bude poškodenú pri
týchto hádkach a konfliktoch verbálne vulgárne a fyzicky napádať, bude sa dopúšťať protiprávneho
konania. Nijakým spôsobom preto jeho protiprávne konanie nemožno ospravedlniť tým, že aj poškodená
sa podieľala na vzniku konfliktoch, resp., že konflikty sýtila svojim konaním aj ona, pretože ona sa

nedopúšťala protiprávneho konania voči obžalovanému. Podľa názoru súdu preto tieto závery znalkyne
nepredstavujú žiadne mimoriadne okolnosti odôvodňujúce zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu
obžalovanému podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona.

Podľa § 48 ods. 2 Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu,

a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,

b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu

bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce
odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Pokiaľ ide o spôsob výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, súd zaradil
obžalovaného na výkon tohto trestu v súlade s § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože aj keď bol v posledných 10
rokoch pred spáchaním stíhaného skutku vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin
(viď odsúdenie v registri trestov pod sp. zn. 0T/55/2013 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý vykonal uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody dňa 07.09.2013), vzhľadom na skutočnosť, že predmetné odsúdenie je v súčasnosti zahladené

(na základe rozhodnutia Mestského súdu Bratislava I zo dňa 08.02.2024, sp. zn. 8Nt/15/2023) a na
obžalovaného sa vo vzťahu k tomuto odsúdeniu hľadí, akoby nebol odsúdený, súd v zmysle ust. § 48
ods. 2 písm. b) Trestného zákona, konkrétne časti poslednej vety za bodkočiarkou na toto odsúdenie
(a aj výkon trestu) neprihliadal.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, spravujúc sa úvahami uvedenými v odôvodnení
tohto rozhodnutia, súd rozhodol tak ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanie,ktorémožnopodaťnaOkresnomsúdeDunajskáStredado
15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného
poriadku). Odvolanie podané procesnou stranou, ktorá sa tohto práva výslovne vzdala na hlavnom
pojednávaní je právne neúčinné.

Osoby oprávnené podať odvolanie:

prokurátor: pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku),

obžalovaný: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1
písm. b), § 308 ods. 2 Trestného poriadku),príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh: pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku),

zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a jeho obhajca: pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti
na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v
jeho prospech i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj

proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy (§
311 ods. 1, ods. 4 Trestného poriadku).