Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 1T/58/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010299
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vojtech Chmelan

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3820010299.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 28. februára 2024 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : A. B. C. D. E. F. G. H. I. , nar. XX.XX.XXXX
v G., trvale bytom G., J. K. G. XXX,
L. M., t.č. bytom L. G. XXX,

j e v i n n ý , ž e

ako službukonajúci lekár dňa 11. apríla 2020 o 12.20 hodine v budove D. v M. N. N. D. G. X, K. O.
M. P. M. B., počas výkonu služby odmietol vyšetrenie dychovou skúškou na zistenie alkoholu v dychu
a tiež odmietol lekárske vyšetrenie odberom a vyšetrením krvi z dôvodu, či nie je ovplyvnený návykovou
látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

t e d a

pri výkone zamestnania sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva
dychovou skúškou a odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, či nie je
ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho
zdravie,

t ý m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.2 Trestného zákona číslo 300/2005
Z.z. v znení Zákona číslo 214/2019 Z.z.

a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 289 ods.2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 49 ods.1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods.1 Trestného zákona sa výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods.2 Trestného zákona ukladá sa mu trest zákazu činnosti vykonávať lekárske povolanie
v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B. C., vypočul
svedkov A. Q. M., R. O., M. S., T. M., A. C., vypočul znalca A. P. B., oboznámil sa s listinnými

dôkazmi, so správami o povesti a s odpisom registra trestov.

Obžalovaný A. B. C. v prípravnom konaní využil svoje právo a odmietol vypovedať, na hlavnom
pojednávaní poprel spáchanie trestnej činnosti. Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
uviedol, že pohotovostnú službu vykonával už dva dni predtým, dňa 11. apríla 2020 tiež vykonával
pohotovostnú službu. Poprel, že by bol požil nejaké alkoholické alebo psychotropné látky. Uviedol, že

do ordinácie prišli príslušníci Polície a žiadali, aby sa podrobil dychovej skúške na prístroj DRAGER,
čo on odmietol, pretože sa obával, že je to všetko zmanipulované. Z toho dôvodu ho príslušníci Polície
vyzvali na odber krvi s tým, že pôjde odber krvi vykonať na iné pracovisko, čo on odmietol a povedal
im, že odberu krvi sa podrobí výlučne v ordinácii. Ďalej uviedol, že príslušníci Polície s tým nesúhlasili
a nasilu ho z ordinácie odviedli na Políciu a dali do policajnej cely, pričom mu dychovú skúšku a ani

odber krvi na Polícii neurobili.

Svedkyňa R. O. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že vykonávala službu spolu
s obžalovaným A. B. C. na U. M. v budove D. M.. Uviedla, že služba prebiehala relatívne vzhľadom
na možnosti pokojne a neboli nijaké problémy, vyšetrovanie pacientov prebiehalo priebežne. Uviedla,

že pred obedom A. B. C. odišiel, najprv niekam, asi von a potom do inšpekčnej miestnosti pre lekárov,
kde bol asi 15 minút. Okolo 11.00 hodiny, nakoľko v čakárni pribúdali pacienti, tak zavolala dovnútra
pacientku a išla ohlásiť lekára do inšpekčnej miestnosti pre lekárov a to tak, že zaklopala na dvere
miestnosti, takto spravila asi dvakrát a keď tam prišla už tretíkrát, tak konečne vyšiel A. B. C. von do
ambulancie. Keď obžalovaný prišiel do ambulancie, sadol si za stôl, kde sa evidujú pacienti a díval sa

do prázdna, pričom absolútne nereagoval a bol ako nepríčetný. Toto trvalo asi minútu, na čo ho oslovila,
že v ambulancii je pacientka a potrebuje ošetrenie, na čo obžalovaný vôbec nereagoval, nič nepovedal,
ani sa nepohol, asi po ďalšej minúte ho znova oslovila a snažila sa s ním komunikovať a žiadala ho,
aby sa začal venovať pacientke, čo však neurobil a stále sedel na stoličke a díval sa do prázdna, preto
sa ho spýtala, či nemá nejaké zdravotné problémy, po čom začal byť agresívny, začal na ňu arogantne

reagovať, že čo si to dovoľuje, znova sa vrátil do pôvodného stavu a znovu nebola žiadna reakcia na
pacientku v ambulancii. Vzhľadom k tomu, že s A. B. C. sa nedalo komunikovať, začala to riešiť, išla
na detskú pohotovosť, pričom lekárku, ktorá mala P. N. U. M. A. V. požiadala, že túto otázku treba
nejako riešiť, následne zavolala druhej konateľke spoločnosti A. Q. M., oznámila jej uvedenú skutočnosť
a potom privolala aj hliadku Polície. Ďalej uviedla, že A. Q. M. prišla do ambulancie a začala ošetrovať

pacientov, ktorí čakali v čakárni a po chvíli prišli policajti, ktorých informovala o celej udalosti týkajúcej
sa A. B. C.. Hliadka Polície sa snažila komunikovať s A. B. C., vyzývali ho, aby sa podrobil dychovej
skúške a to viackrát, čo on odmietol a taktiež ho vyzývali, aby sa podrobil odberu krvi alebo inému
vyšetreniu, čo taktiež odmietol. Tieto výzvy mu policajti jednak na podrobenie sa dychovej skúške a aj na
odber krvi zopakovali asi desaťkrát, čo neustále odmietal. Následne začal byť agresívny, neuposlúchol

výzvu Polície a nechcel ísť s hliadkou Polície na Obvodné oddelenie Policajného zboru SR, následne ho
hliadka Polície spacifikovala a odviedli ho preč. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný chcel, aby mu bola krv
odobratá v ambulancii, pričom mu hliadka Polície oznámila, že odber krvi sa robí na vyhradenom mieste
a to na banskej záchranke. Na záver svedkyňa uviedla, že na pohotovosti sa odbery krvi nikdy nerobia,
pretože na to nemajú vybavenie, či už na odber krvi, ako aj na vyhodnotenie výsledkov odobratej krvi.

Svedkyňa A. Q. M. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdila výpoveď svedkyne R. O..
Uviedla, že svedkyňou jej bolo oznámené, že obžalovaný sa správa divne, preto ona ako konateľka
spoločnosti prišla do ambulancie, kde obžalovaný vykonával službu. Uviedla, že po príchode hliadky
bol obžalovaný viackrát vyzvaný na to, aby sa podrobil jednak dychovej skúške, resp. odberu krvi,

čo obžalovaný odmietol. Uviedla, že ona sama viackrát dohovárala obžalovanému, aby sa podrobil
dychovej skúške, čo obžalovaný odmietal. Ďalej uviedla, že je pravdou, že obžalovaný chcel
vykonať odber krvi v ambulancií, avšak aj ona sama mu povedala, že to nie je možné, pretože odbery
krvi sa na pohotovostnej službe nikdy nerobia, nemajú na to v ambulancii ani injekčné striekačky, ani
iný materiál, ktorý je pri tom potrebný, ani zariadenie na vyhodnotenie výsledkov po odbere krvi, pričom

obžalovaný na to nereagoval a taktiež po vysvetlení Polície, že odber krvi mu bude urobený v J. Q. P.K. M., ktorá odber krvi robí pre okres M., obžalovaný toto odmietal. Na záver uviedla, že obžalovaný bol
hliadkou Polície vyzvaný, aby išiel s nimi na Políciu, čo opätovne obžalovaný odmietal, držal sa stoličky
a odmietal opustiť ordináciu, preto ho Polícia za použitia sily z ambulancie vyviedla.

SvedkoviaM.S.aT.M.vosvojichvýpovediachnahlavnompojednávaníuviedli,žepredmetnéhodňaboli
vyslaní na základe anonymného hlásenia na D. K. M.. Tam ich čakala svedkyňa R. O., ktorá im uviedla,
že podľa jej názoru, obžalovaný je pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. Spoločne potom vošli
do ambulancie, kde bol obžalovaný a tohto viackrát opakovane vyzvali na vykonanie dychovej skúšky, čo

však obžalovaný odmietal. Následne obžalovaného viackrát vyzvali na vykonanie odberu krvi, čo však
obžalovaný napriek opakovaným výzvam opätovne odmietal. Uviedol, že chce vykonať odber v krvi v
ambulancii. Z dôvodu, že toto nebolo možné, upozornili na to obžalovaného a poučili ho o tom, že ak
odmieta vykonanie dychovej skúšky alebo vykonanie odberu krvi, že sa dopúšťa trestného činu a budú
homusieťzadržaťaodviesťnaObvodnéoddeleniePolicajnéhozboruSR.Obžalovanýnatonereagoval,
bránilsaopustiťambulanciu,pretovočinemupoužilidonucovacieprostriedky aobžalovaného

odviezli na Obvodné oddelenie Policajného zboru SR a dali ho do cely predbežného zadržania. Na záver
uviedli, že chovanie obžalovaného bolo zvláštne, akoby mal požité nejaké nedovolené prostriedky.

Svedok A. C. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že je synom obžalovaného a že
k trestnej činnosti otca sa nevie vyjadriť. Uviedol, že počas troch dní pred týmto incidentom sa

snažil s obžalovaným skontaktovať, čo sa mu však nepodarilo. Uviedol, že predmetného dňa mu volala
A. Q. M. a oznámila mu, že sa obžalovaný odmietol podrobiť jednak dychovej skúške, jednak odberu
krvi, čo ho prekvapilo, lebo obžalovaný dlhodobo alkoholické nápoje nepožíva. Uviedol, že svedkyňa
mu povedala, že obžalovaný chcel urobiť odber krvi v ambulancii, táto mu však povedala, že sa to v
ambulancii nedá urobiť. Svedok uviedol, že má vedomosť o tom, že obžalovaný mal už v minulosti

nejaké problémy, keď mal službu a že odmietol dychovú skúšku a že to riešil nadriadený orgán. Svedok
nevedel vysvetliť, prečo obžalovaný odmietol dychovú skúšku o ktorú príslušníci Polície žiadali,
pretože nemá vedomosť o tom, že by bol mal obžalovaný nejaký konflikt s Políciou. Svedok si nevedel
vysvetliť, prečo sa obžalovaný správal takým spôsobom, ako sa v predmetný deň správal, on takýto
skrat u obžalovaného nikdy nezažil.

Znalec A. P. B. – znalec z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na písomne podanom odbornom vyjadrení, ako aj
na záveroch. Uviedol, z čoho pri vypracovaní odborného posudku vychádzal. Znalec vo svojej výpovedi
uviedol, že A. B. C. v súčasnej dobe netrpí žiadnou duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti, jedná
sa u neho o degradáciu osobnosti s depravovanosťou vyšších citov a celkovým ochudobnením

a redukovaním osobnostného formátu, diferencovanosti oproti pôvodnému sociálnemu a
kognitívnemu stavu vysokoškolsky vzdelaného, sociálne adaptovaného jedinca organického pôvodu.
Ďalej znalec uviedol, že ak obžalovaný v čase skutku predtým, ako požil presne nezistenú substanciu,
vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť v plnom rozsahu, svoje konanie
mohol v dôsledku organickej poruchy osobnosti ovládať v nepodstatne forenzne nevýznamne

zmenšenej miere, chápe zmysel trestného konania, jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný pre
spoločnosť, pokiaľ nebude vykonávať činnosť, pri ktorej by mohol požitím návykovej látky ohroziť životy
a zdravie. Znalec nenavrhol uložiť žiadne ochranné liečenie. Na záver znalec uviedol, že vzhľadom na
degradáciu osobnosti s depravovanosťou vyšších citov a už i evidentným deficitom kognitívnych
funkcií (ešte nie demencia, len organický psychosyndróm) obžalovaného, znalec odporučil posúdiť jeho

schopnosť vykonávať diferencovanú L. M. K. U., i s ohľadom na jeho P. K..

V spise sa nachádzajú listinné dôkazy a to správa z psychiatrického oddelenia č.l. 59-60,
informácia o službách č.l. 64-71, lekárske správy č.l. 72-75.

Zo správy z č.l. 221 V. P. I. V. vyplýva, že legislatíva neustanovuje zdravotnícke zariadenia, ktoré
by mali byť podľa Zákona povinné na požiadanie Polície vykonávať vyšetrenie odberom a vyšetrením
krvi na alkohol alebo iné návykové látky. Zo správy vyplýva, že Výnosom Ministerstva zdravotníctva SR
číslo 44/2008 vyplýva aké musia byť minimálne požiadavky na personálne zabezpečenia a materiálno-
-technické vybavenie jednotlivých druhov zariadení, pričom je konštatované, že O. M. P. M. B. s

miestom prevádzky N. D. G. X, M. nedisponovala ani pomôckami na odbery biologického materiálu, ani
zariadením na odbery, pretože nemali zákonnú povinnosť takéto pomôcky a zariadenia mať.Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 1T 58/2020-199 zo dňa 02. novembra
2021 súd obžalovaného A. B. C. uznal vinným pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods.2 Trestného zákona a súd mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov, výkon

ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, uložil mu trest
zákazu činnosti vykonávať lekárske povolanie v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Voči rozsudku podal
obžalovaný odvolanie a Krajský súd v Trenčíne, uznesením, sp. zn. 3To 10/2022 zo dňa 07.
júla 2023 zrušil rozsudok Okresného súdu v Prievidzi a nariadil, aby súd vec znovu prejednal a rozhodol.

Súd po zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i súhrnne, hoci obžalovaný poprel, že by sa dopustil
nejakej trestnej činnosti, t.j. že by na M. P. pracoval pod vplyvom alkoholu alebo iných psychotropných
látok, uviedol, že je pravdou, že sa odmietol podrobiť dychovej skúške, ale poprel, že by sa odmietol
podrobiť odberu krvi. Podľa názoru súdu, z prevedeného dokazovania a to z výpovedí svedkov A. Q. M.,
R.O.,M.S.,T.M.,ktorívosvojichvýpovediachpodrobnepopísali,čosavpredmetnýdeňodohralomedzi
nimi a obžalovaným, nepriamo aj výpoveďou svedka A. C., výpoveďou znalca A. P. B., ako aj listinnými

dôkazmi, mal súd preukázané, že dňa 11. apríla 2020 v čase o 12.20 hodine v budove D. v M. N.
N. D. G. X, v O. M. P. M. B., počas výkonu služby obžalovaného svedkyňa R. O. informovala svedkyňu
A. Q. M. ohľadne správania sa obžalovaného a následne privolala hliadku L. L. M. P. M.. Po
príchode hliadky Polície obžalovaný odmietol vyšetrenie dychovou skúškou na zistenie alkoholu v dychu
a tiež odmietol lekárske vyšetrenie odberom a vyšetrením krvi z dôvodu, či nie je ovplyvnený návykovou

látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. Z prevedeného
dokazovania vyplýva, jednak z výpovede obžalovaného, ako aj z výpovedí svedkov R. O., A.
Q. M., M. S., T. M., že obžalovaný sa odmietol podrobiť dychovej skúške napriek viacerým výzvam,
obžalovaný vyžadoval odber krvi priamo v ambulancii, čo však vzhľadom na výpovede svedkýň R. O.,
A., Q. M. nebolo možné, napriek viacerým výzvam policajnej hliadky, že odber krvi mu bude urobený

v banskej záchrannej službe v Prievidzi, obžalovaný toto odmietal. Z výpovedí svedkýň A.
Q. M. a R. O. vyplýva, že odbery krvi na pohotovosti sa nerobia, nemajú na to jednak podmienky, ani
prostriedky, resp. zariadenia na vykonanie odberu krvi a na vyhodnotenie výsledkov po odbere krvi.
Ďalej z výpovedí svedkýň, ako aj z výpovedí svedkov M. S., T. M. vyplýva, že obžalovaný odmietol
aj to, aby mu bol urobený odber krvi v J. Q. P. K. M. (toto zariadenie vrámci okresu je stanovené na

vykonávanie odberu krvi pri takýchto udalostiach) a odmietol opustiť ambulanciu. Súd poukazuje na
tú skutočnosť, že obžalovaný len verbálne prejavoval, že sa chce podrobiť odberu krvi, pretože ako
osoba vysokoškolsky vzdelaná, dokonca lekár musel vedieť, že odber krvi v ambulancii sa v daných
podmienkach nedá urobiť. V neposlednom rade súd poukazuje na to, že u podozrivej osoby, ktorá mala
požiť alkoholické, resp. psychotropné látky a táto osoba chce vykonať odber krvi tam,

kde si sama určí, nie je možné, pretože štát má stanovené prevádzky na vykonávanie takýchto úkonov
a štát aj zabezpečuje všetky náležitosti s tým spojené, t.j. zabezpečuje odvoz na odber krvi, v prípade
nezistenia požitia alkoholických, resp. psychotropných látok zabezpečí, aby sa zadržaná osoba vrátila
na miesto, kde bola zadržaná. Súd poukazuje na to, že ak by sa súd stotožnil s názorom, že
zadržaná osoba by mohla žiadať urobiť odber krvi kde chce, t.j. napríklad v zariadení

v inom kraji, resp. napríklad u vodiča na cestnej komunikácii, kde bol kontrolovaný, by bolo v rozpore s
Trestným poriadkom, ako aj s Trestným zákonom a podľa názoru súdu, by takéto zvýhodňovanie
páchateľa bolo neprípustné, pretože aj účastníci trestného konania, svedkovia, poškodení, znalci by
sa mohli domáhať toho, aby boli vypočúvaní na súde v obvode svojho bydliska. Súd v danom prípade
poukazuje na to, že obžalovaný sa bránil tým, že dychovej skúške, resp. odberom krvi sa nechcel

podrobiť z dôvodu, že nedôveruje Polícii, je len irelevantné, pretože ak obžalovaný nemal požité
alkoholické, resp. psychotropné látky, nemohol mať obavu o tom, že u neho tieto nežiadúce látky budú
verifikované v ktoromkoľvek zariadení (napríklad J. Q. P.). Tvrdenia obžalovaného, že Polícii nedôveruje
neodôvodnil, ani jeho syn A. C. nevedel uviesť, prečo jeho otec Polícii nedôveruje, pretože jeho otec s
Políciu nemal nikdy konflikt. Súd poukazuje na to, že obrana zo strany obžalovaného ohľadne odberu

krvi bola len účelová, pretože sama svedkyňa A. Q. M. obžalovanému vysvetlila, že v ambulancii
sa odber krvi nedá vykonať (čo potvrdil svedok A. C. vo svojej výpovedi, t.j. že svedkyňa mu toto v
telefonickom rozhovore oznámila), napriek tomu obžalovaný odmietol vykonať odber krvi v J. Q. P., ako
to vyplýva už z horeuvedených svedeckých výpovedí, teda, ak by mal obžalovaný záujem o dober
krvi, tak tento mohol vykonať v zariadení J. Q. P. K. M., resp. obžalovaný ako lekár mohol navrhnúť

vykonať odber v N. K. J., keď Polícii nedôveroval, čo však obžalovaný nežiadal. V neposlednom rade
aj tvrdenie obžalovaného, že on keď bol v cele policajného zadržania čakal, že mu urobia odber
krvi, je len účelové, pretože ak by chcel, aby mu bol odber krvi urobený, tak by sa tohto domáhal,
čo z prevedeného dokazovania nevyplýva. Z horeuvedeného preto súd bral obranu obžalovaného akoúčelovú, t.j. že by mal vážny záujem na tom, aby mu bol urobený odber krvi. V neposlednom rade tomu
nasvedčuje aj tá okolnosť, že obžalovaný odmietal opustiť ambulanciu, v ktorej toho času vykonával
službu (na vyšetrenie v čakárni čakali ďalší pacienti) a žiadal vykonanie odberu krvi výlučne v ambulancii

(ako vyplýva z prevedeného dokazovania a to výpoveďami svedkov, listinnými dôkazmi), pričom z tohto
dôvodu museli príslušníci Polície použiť donucovacie prostriedky a predviesť obžalovaného na L. L.
M. P. K. M., pričom tento zákrok bol podľa názoru súdu, vykonaný v súlade so Zákonom, pričom súd
nezistil, že by týmto zákrokom boli porušené, či už občianske, ústavné práva obžalovaného alebo
práva obžalovaného v zmysle medzinárodných dohovorov. Súd poukazuje aj na to, že aj v prípade

porušenia práv obžalovaného (k čomu však v tomto prípade nedošlo), pri zákroku Polície by súd musel
skúmať verejný záujem spoločnosti (ošetrovania chorých pacientov, presné zistenie diagnóz), pretože v
danom prípade v čakárni ambulancie čakali pacienti na ošetrenie a v prípade neopustenia ambulancie
obžalovaným, by nemohlo dôjsť k ich ošetreniu, t.j. vo verejnom záujme bolo, aby obžalovaný, či už
dobrovoľne, resp. nedobrovoľne ambulanciu opustil, aby mohli byť pacienti riadne ošetrení.

Súd v neposlednom rade vzhľadom na horeuvedené skutočnosti, preto dospel k záveru, že
obžalovaný úmyselne jednak odmietol vykonanie dychovej skúšky (čo potvrdzuje aj sám obžalovaný
vo svojej výpovedi), ako aj odmietol odber krvi, pričom podľa názoru súdu, jedná sa o absolútne
odmietnutie, pretože obžalovaný chcel vykonať odber krvi výlučne v ambulancii, čo vzhľadom na
prevedené dokazovanie nebolo možné. Samosudca sa už v predchádzajúcich rozhodnutiach zaoberal,

či príslušníci Polície neporušili práva obžalovaného podľa Zákona číslo 171/1993 Zb. v zmysle § 8 ods.1
pretože pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby,
i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a
aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného
jeho služobnou činnosťou. Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dodržiavať etický kódex

policajta,ktorývydáminister.Samosudcanezistil,žebypolicajtinepostupovalivzmysleZákona,naopak,
príslušníci Polície správne postupovali, keď podľa § 5 ods.2 citovaného zákona vyzvali v tom čase
obvineného na dychovú skúšku, resp. neskôr na odber krvi. Teda aj v zmysle Zákona číslo 219/1996
Zb. mohli a aj policajti vykonali potrebné úkony na zistenie, či obžalovaný (v tom čase obvinený) je
pod vplyvom alkoholu, resp. iných návykových látok a obžalovaný v tom čase zamestnaný ako lekár na

pohotovostnej službe mal v zmysle citovaného zákona podrobiť sa takýmto úkonom, čo však obžalovaný
ignoroval. V neposlednom rade samosudca poukazuje na to, že z Výnosu Ministerstva zdravotníctva SR
číslo 44/2008 vyplýva, aké musia byť minimálne požiadavky na personálne zabezpečenia a materiálno-
technické vybavenie jednotlivých druhov zariadení, pričom zo správy z č.l. 221 je konštatované, že O.
M. P. M. B. s miestom prevádzky N. D. G. X, M. v danom čase nedisponovala pomôckami na odbery

biologického materiálu, ani zariadením na odbery, pretože nemali takúto zákonnú povinnosť predmetné
pomôcky a zariadenia mať a ani Ministerstvom zdravotníctva SR im nebola uložená povinnosť takéto
úkony vykonávať. Samosudca musí konštatovať, že už v predchádzajúcich rozhodnutiach poukazoval
na to, že svedkyňa A. Q. M. tieto skutočnosti vo svojich výpovediach uviedla, pričom práve táto
svedkyňa mala v predmetný deň na starosť celú pohotovosť a riadila chod predmetných ambulancií.

Súd preto konanie obžalovaného tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej kvalifikoval
ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.2 Trestného zákona číslo 300/2005
Z.z. v znení Zákona číslo 214/2019 Z.z., pretože pri výkone zamestnania sa odmietol podrobiť vyšetreniu
na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou a odmietol sa podrobiť lekárskemu

vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení
nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. Obrana obžalovaného, že sa chcel podrobiť
odberom krvi bola jednoznačne vyvrátená výpoveďami horeuvedenými svedkami, pretože obžalovaný
chcel urobiť odber v ambulancii, v ktorej vykonával službu, pričom z výpovedí svedkýň A. Q. M. a R. O.
jednoznačne vyplýva, že odbery krvi na pohotovosti sa nerobia, nemajú na to jednak podmienky

a ani prostriedky, resp. zariadenia na vykonanie odberu krvi a na vyhodnotenie výsledkov po odbere
krvi, čo je potvrdené aj správou z Trenčianskeho samosprávneho kraja, pričom z výpovedí svedkov M.
S., T. M. vyplýva, že obžalovaný sa odmietol podrobiť odberu krvi v zariadení J. Q. P., ktorá vykonáva
pre účely trestného konania takéto odbery a teda jeho prejav, že sa chce podrobiť odberu krvi súd bral
len ako prejav účelový, pretože týmto spôsobom sa obžalovaný snažil zbaviť preukázania, či požil, či

už alkoholické, resp. iné psychotropné látky. Súd mal teda jednoznačne preukázané, že obžalovaný
sa odmietol jednak podrobiť dychovej skúške a len účelovo navrhoval vykonať odber krvi, teda sa aj
odmietol podrobiť odberu krvi. Samosudca v neposlednom rade poukazuje na to, že podozrivá
osoba, t.j. obžalovaný, ktorý javil znaky po požití alkoholických, resp. návykovýchlátok si žiadal urobiť odber v jeho ambulancii, pričom samosudca poukazuje na to, že keby aj odber
bol urobený v jeho ambulancii, nebola prítomná osoba, ktorá by aj tento odber vykonala a zhodnotila
a v neposlednom rade aj keby tento odber bol zaslaný na príslušné zariadenie, ktoré je oprávnené

vykonávať takéto úlohy a príslušné na vyhodnotenie výsledkov (čo mohlo trvať od niekoľkých hodín
až dní), policajti by museli obžalovaného nechať vykonávať ako lekárovi pohotovostnú službu, lebo
ak by to neurobili, porušili by jeho ústavné práva, pričom obžalovanému v danom čase nič nebránilo
vykonať dychovú skúšku, resp. odber krvi (počas celého konania nebolo zistené a ani obžalovaný sa
nebránil tým, že by mal zdravotné problémy, ktoré by bránili vykonať takýto úkon) a v prípade, že až ak

by následne bolo zistené, že obžalovaný mal požité alkoholické alebo iné návykové látky a vykonával
služby by dochádzalo k ohrozeniu verejného zdravia občanov.

Obžalovaný svojím konaním porušil záujem štátu na ochrane toho, aby nedochádzalo k požívaniu
alkoholickýchalebopsychotropnýchlátokprivýkonepovolania.Súd uobžalovanéhonezistilani
poľahčujúcu okolnosť, ani priťažujúcu okolnosť. Motívom konania u obžalovaného bola nerozvážnosť.

K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe Päťkrát
bol riešený v priestupkovom konaní. Doposiaľ súdne trestaný nebol.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu

obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému trest odňatia
slobody v prvej polovici takto zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní päť mesiacov, ktorého výkon
mu súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v prvej polovici zákonného rozpätia trestnej sadzby v
trvaní osemnásť mesiacov, uložil mu trest zákazu činnosti vykonávať lekárske povolanie v prvej štvrtine
zákonného rozpätia trestnej sadzby v trvaní osemnásť mesiacov.

Súd mal za to, že takto uložený podmienečný trest odňatia slobody spolu s trestom zákazu činnosti bude
v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.