Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Kvietok
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zrušené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4Sf/29/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200119
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5020200119.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov
senátu JUDr. Lukáša Kolibába (sudca spravodajca) a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu:
KAMEŇOLOMY Liptovské Kľačany, s.r.o., so sídlom Za mostom 1011/43, Liptovský Mikuláš, IČO:
36 412 490, právne zastúpený: ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hurbanova 1243/18,
Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná
63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100390070/2020 zo dňa
7.2.2020, takto
r o z h o d o l :
I. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100390070/2020 zo dňa
7.2.2020, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 102302494/2019 zo dňa 7.10.2019 sa z r u š u j
e a vec sa vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu
100 %, v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude
vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Daňový úrad Žilina (ďalej aj ako ,,správca dane”) vykonal u kontrolovaného daňového subjektu –
žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017. Daňová
kontrola začala dňa 9.11.2018 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 102081007/2018 zo dňa
19.10.2018. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 101838786/2019 zo dňa
31.7.2019, ktorý bol spolu s výzvou č. 101840239/2019 zo dňa 31.7.2019 na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole kontrolovanému daňovému subjektu doručený dňa 2.8.2019.
2. Správca dane zistil, že kontrolovaný daňový subjekt si za zdaňovacie obdobie december 2017 uplatnil
nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (ďalej len ,,DPH“) aj z faktúry vyhotovenej spoločnosťou
VH – AUTORACING, s.r.o., č. 102017100 zo dňa 29.12.2017 (dátum zdaniteľného plnenia 29.12.2017)
za propagáciu firmy na reklamnej ploche firmy VH – AUTORACING, s.r.o. za december 2017, základ
dane v sume 40000 eur, 20 % DPH v sume 8000 eur, cena celkom 48000 eur.
3. Na výzvu správcu dane zo dňa 3.12.2018 kontrolovaný daňový subjekt sa dňa 17.12.2018 dostavil
na Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš a správcovi dane predložil:
- zmluvu o vykonaní reklamy zo dňa 1.12.2017 uzatvorenú so zhotoviteľom
VH – AUTORACING, s.r.o.,
- CD nosiče s fotodokumentáciou.
4. Následne správca dane výzvou na predloženie dôkazov č. 100152212/2019 zo dňa 14.1.2019
požadoval, aby kontrolovaný daňový subjekt predložil dôkazy týkajúce sa použitia reklamnej služby
(propagácia firmy na reklamnej ploche) v zmysle prijatej faktúry č. 102017100 zo dňa 29.12.2017 od
dodávateľa VH – AUTORACING, s.r.o. Správca dane požadoval predložiť dôkazy, ktoré by preukazovali,že kontrolovaný daňový subjekt použil reklamné služby v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o DPH“). Správca dane vyzval
kontrolovaný daňový subjekt, aby preukázal, čo bolo účinkom uvedenej reklamy a propagácie vzhľadom
na predmet jeho podnikania, keďže jednou z podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane je,
že prijatá služba musí mať priamu a bezprostrednú súvislosť s uskutočnenými plneniami. Dňa 4.2.2019
kontrolovaný daňový subjekt doručil správcovi dane iba knihy pohľadávok po partneroch za roky 2017
a 2018.
5. Dňa 25.3.2019 sa na Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš dostavil svedok A. B.
vo veci vypočutia v súvislosti s poskytnutím služieb propagácie na reklamnej ploche daňovému
subjektu KAMEŇOLOMY Liptovské Kľačany, s.r.o. Správca dane so svedkom spísal zápisnicu o ústnom
pojednávaní č. 100721548/2019, v ktorej svedok uviedol, že:
- spoločnosť VH - AUTORACING, s.r.o. sa zaoberá pneuservisom, autoservisom a dielenskými prácami.
Je výhradným dovozcom značky Liqui Moly. Zaoberá sa motoristickým športom v oblasti automobilových
pretekov rally, Majstrovstiev Slovenska a Majstrovstiev zóny Strednej Európy,
- spoločnosť KAMEŇOLOMY Liptovské Kľačany, s.r.o. ho oslovila vo veci poskytnutia reklamných
služieb na motoristických podujatiach na základe odporučenia iného obchodného partnera,
- spoločnosť VH - AUTORACING, s.r.o. mala v roku 2017 nasledovných zamestnancov: C. B., C. D.
a E. B., ktorí boli automechanici a manželka vykonávala účtovnícke práce,
- spoločnosť VH - AUTORACING, s.r.o. má sídlo v Zborove nad Bystricou č. 70 a sídli v prenajatých
priestoroch, ktoré sú vo vlastníctve konateľa spoločnosti ako súkromnej osoby A. B.,
- spoločnosť VH - AUTORACING, s.r.o. mala v roku 2017 vo vlastníctve pretekárske vozidlo Ford Fiesta
R5, ktoré sa využíva len na pretekárske účely. Spoločnosť má v majetku aj náradie a ostatný hnuteľný
majetok nachádzajúci sa v priestoroch autoservisu,
- spoločnosť VH - AUTORACING, s.r.o. vystavila odberateľskú faktúru č. 102017100 zo dňa 29.12.2017
pre odberateľa KAMEŇOLOMY Liptovské Kľačany, s.r.o. v sume základ dane 40000 eur, 20 % DPH vo
výške 8000 eur, celková suma faktúry 48000 eur,
- vyššie uvedená odberateľská faktúra bola riadne zaúčtovaná v účtovníctve spoločnosti VH –
AUTORACING, s.r.o. a daň z pridanej hodnoty bola odvedená do štátneho rozpočtu,
- s objednávateľom KAMEŇOLOMY Liptovské Kľačany, s.r.o. bola uzatvorená zmluva o vykonaní
reklamy zo dňa 1.12.2017, V predmetnej zmluve bolo dohodnuté, že zhotoviteľ VH – AUTORACING,
s.r.o. umiestni reklamný text objednávateľa na motorovom vozidle Ford Fiesta R5 (v roku 2017)
a na doprovodných motorových vozidlách. Reklamný text bol umiestnený na reklamných podujatiach
– automobilové rally, preteky automobilov do vrchu zaradených do seriálu Majstrovstiev Slovenskej
republiky a strednej Európy pre rok 2017. Reklamný text zahŕňal propagáciu loga, obchodného mena
a činnosti objednávateľa podľa požiadaviek objednávateľa,
- v roku 2017 sa spoločnosť VH - AUTORACING, s.r.o. zúčastnila na pretekoch Majstrovstiev Slovenska
a rally vypísané federáciou Slovenskej asociácie motoristického športu (SAMŠ),
- SAMŠ vykonáva každý rok školenie jazdcov a po jeho absolvovaní získa jazdec licenciu. Svedok
uviedol, že na rok 2019 má udelenú licenciu F. G. a vydaný zdravotný preukaz jazdca,
- dátumdodaniaslužbynavystavenejfaktúrejeuvedenýpodľatoho,akosakonalipretekyvkonkrétnom
mesiaci, t.j. ak sa preteky konali v novembri, tak aj faktúra bola vystavená s dátumom dodania november,
- účtovníctvo spoločnosti VH – AUTORACING, s.r.o. viedla E. B., ktorá aj vystavovala odberateľské
faktúry,
- hlavní obchodní partneri, s ktorými spoločnosť VH – AUTORACING, s.r.o. obchodovala v roku 2017
v súvislosti s reklamnou činnosťou boli napr. PROMONT, SYSTEM SK, IMAS, s.r.o.,
- subdodávateľ RADOLSKY – REKLAMA s.r.o. dodal polep na vozidla na základe lôg, ktoré im zadala
spoločnosťVH–AUTORACING,s.r.o.rovnakoajtlačreklamnýchletákov,bannerovatričiek,spoločnosť
VH – AUTORACING, s.r.o. tieto logá prezentovala na motoristických podujatiach, kde bola prítomná
profesionálna televízia Média racing a fotografií, na základe čoho sa dostali do povedomia verejnosti
propagované spoločnosti,
- logá zaslal odberateľ a ich výrobu zabezpečila firma RADOLSKY - REKLAMA s.r.o. – umiestnenie
(nalepenie) konkrétneho loga na jednotlivých častiach vozidla zabezpečovala spoločnosť VH –
AUTORACING, s.r.o. po dohode s odberateľom,
- odstránenie loga vykonala spoločnosť VH – AUTORACING, s.r.o., logo nebolo vždy použité len na
jedny preteky, mohlo sa použiť aj na viac pretekov,
- cena za reklamné služby bola stanovená dohodou, ktorú si určil objednávateľ, na základe toho
spoločnosť VH – AUTORACING, s.r.o. umiestnila jej logo na vozidle, od čoho potom závisela aj veľkosť
a viditeľnosť loga.6. Na základe vyššie uvedeného správca dane dospel k záveru o neoprávnenosti uplatneného
odpočítanie dane z faktúry č. 102017100 zo dňa 29.12.2017 v sume 8000 eur z dôvodu, že uplatnené
odpočítanie dane je v rozpore s § 49 ods. 2 zákona o DPH, pretože umiestnenie loga spoločnosti
na motorových vozidlách nie je možné považovať za činnosť, ktorá je spôsobilá uplatniť a podporiť
predaj produktov kontrolovaného daňového subjektu na trhu. Daňový úrad Žilina ako správca dane
preto s poukazom na § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok“)
kontrolovanému daňovému subjektu – žalobcovi rozhodnutím č. 102302494/2019 zo dňa 7.10.2019
vyrubil rozdiel dane v sume 8000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017.
7. O odvolaní proti vyššie označenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa - správcu
dane rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100390070/2020 zo dňa 7.2.2020 podľa § 74 ods. 4 Daňového
poriadku tak, že prvostupňové rozhodnutie č. 102302494/2019 zo dňa 7.10.2019 potvrdil.
8. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na znenie ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH
a uviedol, že predmetom fakturácie na faktúre č. 102017100 zo dňa 29.12.2017 je propagácia
kontrolovaného daňového subjektu na reklamnej ploche firmy VH – AUTORACING, s.r.o. za december
2017.Uvedenáfaktúravšakbližšienekonkretizujeoakúpropagáciusajednalo(niejeurčenémiesto,čas
ani forma) a nekonkretizuje ani reklamnú plochu spoločnosti VH – AUTORACING, s.r.o. Ako množstvo
sa uvádza 1,00 bez uvedenia jednotky množstva. Faktúra sa neodvoláva na žiadnu objednávku, dodací
list ani žiadnu zmluvu. Medzi predmetnou faktúrou a predloženou zmluvou o vykonaní reklamy zo dňa
1.12.2017 nie je vytvorená preukázateľná väzba. Uvedené dokumenty nie je možné spojiť ani na základe
ceny.
9. Ďalej uviedol, že podľa zistenia správcu dane poskytnutie plnenia v zmysle zmluvy o reklame
spočívalo v umiestnení loga kontrolovaného daňového subjektu formou polepu na motorové vozidlo
Ford Fiesta R5, ktoré bolo v roku 2017 vo vlastníctve spoločnosti VH – AUTORACING, s.r.o. a slúžilo
výhradne na pretekárske účely a na sprievodných vozidlách. Logo kontrolovaného daňového subjektu
pozostáva z obrysu dvoch vrchov a slovného nápisu KAMEŇOLOMY Liptovské Kľačany. Spoločnosť
VH – AUTORACING, s.r.o. týmto však nenaplnila čl. II. bod 5 zmluvy o vykonaní reklamy, podľa ktorého
reklamný text mal zahŕňať propagáciu loga, obchodného mena a činnosti kontrolovaného daňového
subjektu. Na automobiloch nebolo samostatne zobrazené obchodné meno kontrolovaného daňového
subjektu ani uvedená jeho činnosť. Spoločnosť VH – AUTORACING, s.r.o. sa zúčastnila športového
podujatia - automobilových rally, pretekov automobilov do vrchu zaradených do seriálu Majstrovstiev
SR a strednej Európy aj v období december 2017. Fakturovanú činnosť mala zabezpečiť na podujatí
Szilveszter rally 2017 na Hungaroringu (27. – 29.12.2017).
10. Žalovaný mal za to, že predmetom sporu bola skutočnosť, či umiestnenie loga kontrolovaného
daňového subjektu na motorovom vozidle Ford Fiesta R5, ktoré sa zúčastnilo športového podujatia rally
a na doprovodných vozidlách, je možné považovať za reklamnú službu na účely zákona o DPH. V tejto
súvislosti žalovaný poukázal na to, že na motorových vozidlách bolo umiestnené logo kontrolovaného
daňového subjektu, ktoré predstavuje jeho grafické znázornenie bez uvedenia akejkoľvek informácie
o kontrolovanom daňovom subjekte. Uvedenie loga nemá vypovedaciu hodnotu k tovaru alebo službe,
ktoré kontrolovaný daňový subjekt v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje. Vzhľadom na
charakteršportovéhopodujatia,ktorénavštevujúfanúšikoviatohtošportuasúčasneprofilpodnikateľskej
činnosti kontrolovaného daňového subjektu – predaj kameniva, nie je možné očakávať, že na takomto
podujatí by bolo možné nadväzovanie obchodných kontaktov s podnikateľskými subjektmi, resp.
spotrebiteľskou verejnosťou. Podujatie tohto druhu nie je platformou typickou pre obchodné stretnutia
na reklamné účely slúžiace na prezentáciu produktov kontrolovaného daňového subjektu. Nebolo ani
preukázané, že by sa na tomto podujatí reálne prezentovala podnikateľská činnosť kontrolovaného
daňového subjektu, jednotlivé produkty a služby. Činnosť kontrolovaného daňového subjektu nie je tak
všeobecne známa, že by samotné jeho logo v divákoch evokovalo jeho obchodnú činnosť a teda by
samo o sebe podávalo dostatočnú informáciu o jeho produktoch a službách. Nebolo preukázané, že by
sa na podujatiach automobilové rally, preteky automobilov do vrchu zaradených do seriálu Majstrovstiev
Slovenskej republiky a strednej Európy pre rok 2017 reálne prezentovala podnikateľská činnosť
kontrolovaného daňového subjektu, jednotlivé produkty a služby. Predmetné logo žiadnym spôsobom
nepropaguje žiadne produkty (tovary, služby), neporovnáva ich z inými produktmi, nevyzdvihuje ich
kvality. Nemôže teda logicky predstavovať ani podnet k ich kúpe a zvýšeniu ich predaja. V logu sa
taktiež nenachádza ani slovo kamenivo. Okrem iného dal žalovaný v tejto súvislosti do pozornosti aj
to, že zákon o DPH neobsahuje definíciu reklamných služieb. Správca dane vychádzal z ich definície
uvedenej v rozsudku ESD C-68/92. Vzhľadom na uvedené nešlo o poskytnutie reklamných služieb.
Správca dane predmetné plnenie označil ako sponzorský odkaz. V rámci celého zákona o DPH sapojem sponzorský odkaz neuvádza. Pri vymedzení tohto pojmu správca dane iba ako pomôcku použil
charakteristiku sponzorstva uvedenú v § 38 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene
zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách a to bez toho, aby vzťahy medzi VH- AUTORACING, s.r.o.
a kontrolovaným daňovým subjektom podriadil pod ustanovenia tohto právneho predpisu. Bez ohľadu na
to, ako správca dane pomenoval predmetné plnenie je zrejmé, že nešlo o reklamné služby a zároveň sa
nepreukázalo, že predmetné plnenie použil kontrolovaný daňový subjekt na dodávky vlastných tovarov
a služieb, čím nesplnil podmienku v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. Poukázal aj na vymedzenie
reklamy v zmysle zákona § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame, resp. § 19 ods. 2
písm. k) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Poukázal aj na závery vyplývajúce z rozhodovacej
činnosti Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/33/2007, či 1Sžf/64/2016, ktoré nebolo možné aplikovať na
prejednávanú vec.
11. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného podal žalobca na Krajskom súde v Žiline správnu žalobu
z dôvodu, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav veci
a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobca predovšetkým
uviedol, že daňové orgány vo svojich rozhodnutiach nepopreli, že by zo strany dodávateľa neboli
žalobcovi dodané predmetné služby. Táto skutočnosť bola aj v daňovom konaní riadne preukázaná.
Vo vzťahu k záveru daňových orgánov, že v posudzovanej veci nešlo o reklamné služby a nebolo
preukázané, že plnenie žalobca použil na dodávku vlastných tovarov a služieb žalobca uviedol,
že tieto ,,služby“ správca dane nesprávne posúdil a svoj záver oprel len o svoj subjektívny záver
a domnienku, že išlo o sponzoring, pričom tento záver nemá oporu v zákone ani judikatúre ESD.
Poukázal na výklad ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH, keď podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane
je, že platiteľ dane príjme tovar alebo službu na účely svojho podnikania ako platiteľ dane. Uvedené
žalobca riadne preukázal, pričom správca dane nepreukázal opak, t.j. nepreukázal, že by žalobca ako
platiteľ dane prijal reklamné služby na iný účel ako na účel svojho podnikania. Žalobca je obchodnou
spoločnosťou, ktorá vykonáva výlučne ekonomickú činnosť a nevykonáva žiadne plnenia oslobodené
od DPH. K charakteru dodaných služieb poukázal na zmluvu o vykonaní reklamy zo dňa 1.12.2017,
podľa ktorej išlo o záväzok spočívajúci vo vykonaní reklamy a to v podobe umiestnenia reklamného
textu na motorových vozidlách. Nebolo sporné, že k dodaniu služieb došlo, keď žalobca predložil všetky
relevantné dôkazy ako aj CD nosič s fotodokumentáciou. Z pohľadu žalobcu je nepochybné, že išlo
o reklamu tak, ako to stanovuje § 2 ods. 1 písm. a) zákona o reklame. Daňové orgány mali v danej veci
vychádzať z toho, či služby dodávateľa propagovali žalobcu a jeho podnikateľskú činnosť. Ďalej uviedol,
že už zo samotného loga a obchodného mena žalobcu je zrejmé a nespochybniteľné, v akej oblasti
žalobca podniká a aké produkty a služby ponúka. Do pozornosti dal aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn.3Sžf/33/2007zodňa14.2.2008,zktoréhookreminéhovyplýva,žereklamanemusíbyťzameraná
na jednotlivý individualizovaný produkt. Žalobca aj s poukazom na to, že išlo o zobrazenie reklamy
na dynamickom predmete uviedol, že reklama dodávateľa bola spôsobilá vytvoriť vnem zákazníkov.
Okremuvedenéhovyslovilnázor,ževecnásúvislosťnákladovvynaloženýchnareklamusozdaniteľnými
plneniami platiteľa dane a jeho podnikateľskou činnosťou nie je priamo merateľná. Reklamná činnosť nie
je činnosťou bez hospodárskeho dopadu a bez budúceho prínosu pre podnikanie daňových subjektov.
Tento efekt sa nemusí prejaviť len u obchodných partnerov, ale aj v iných oblastiach súvisiacich
s ekonomickou činnosťou žalobcu, pričom reklama sa nemusí prejaviť len v podobe nových zákazníkov,
či zvýšeným dopytom po produktoch a aj napriek tomu, že sa neprejaví, stále pôjde o reklamu. Na
podporu svojej argumentácie uviedol rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/64/2016 zo dňa
6.3.2018. Žalovaný sa pritom so závermi vyplývajúcimi z toho rozhodnutia nesprávne vysporiadal.
Poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-231/94 a C-16/93. Taktiež uviedol, že správca
dane opakovane označil posudzované plnenie ako sponzoring, pričom žalovaný sa s argumentáciou
žalobcu o nemožnosti posudzovania toho plnenia ako sponzoring nijako nevysporiadal. V tejto spojitosti
poukázal aj na nutnosť riadneho odôvodnenia rozhodnutia v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Sžo/81/2010 zo dňa 31.1.2011. Závery daňových orgánov vychádzali z nesprávnej aplikácie
zákona č. 308/2000 Z.z. Žiadal preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane zrušiť
a vec mu vrátiť ako orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na právnu úpravu, konkrétne § 49 ods. 2 zákona
o DPH a v nadväznosti na predmetnú faktúru č. 102017100 zo dňa 29.12.2017 uviedol, že táto
bližšie nekonkretizuje o akú propagáciu žalobcu sa jednalo (nie je určené miesto, čas a ani forma) a
nekonkretizuje ani reklamnú plochu spoločnosti VH - AUTORACING s.r.o. Faktúra sa neodvoláva na
žiadnu objednávku, dodací list ani žiadnu zmluvu, a teda medzi predmetnou faktúrou a predloženou
Zmluvou o vykonaní reklamy zo dňa 01.12.2017 nie je vytvorená preukázateľná väzba. Uvedené
dokumenty nie je možné spojiť ani na základe ceny. Následne žalovaný poukázal na znenie článkuII. bod 1, 2, 4, 5, III. bod 2 písm. a), b), e), článku V. bod 1, článku 6 všetko Zmluvy o vykonaní
reklamy uzatvorenej medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou VH - AUTORACING s.r.o.
dňa 01.12.2017. Taktiež poukázal na dôkazy - fotodokumentáciu, ktorá bola predložená žalobcom, z
ktorej vyplýva, že zobrazené logo žalobcu pozostávalo z obrysu dvoch vrcholov a slovného nápisu
Kameňolomy Liptovské Kľačany. Logo bolo umiestnené na pravej a ľavej bočnej strane spojlera
motorového vozidla. Uviedol, že na automobile nebolo samostatne zobrazené obchodné meno žalobcu
ani uvedená jeho činnosť. Nebolo ani preukázané, že by na predmetnom podujatí bola reálne
prezentovaná podnikateľská činnosť žalobcu, jednotlivé produkty žalobcu a jeho služby. Činnosť
žalobcu nie je všeobecne známa v takom rozsahu, že by samotné jeho logo v divákoch evokovalo
jeho obchodnú činnosť, a teda by samo o sebe podávalo dostatočnú informáciu o jeho produktoch
a službách. Predmetné logo nepropaguje žiadne produkty (tovary ani služby), neporovnáva ich s
produktmi, nevyzdvihuje ich kvality. Nemôže teda logicky predstavovať ani podnet k ich kúpe a zvýšeniu
ich predaja. Nakoľko samotný zákon o DPH neobsahuje definíciu reklamných služieb a ani v prípade
reklamných služieb neuvádza odvolávku na žiaden zákonný predpis, vychádza žalovaný rovnako ako
správca dane z definície reklamnej služby podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C-68/92. V prípade
pojmu reklamné služby sa jedná o pojem Európskeho spoločenstva, ktorý musí byť vykladaný jednotne.
Preto správca dane podľa žalovaného postupoval správne, keď aplikoval definovanie reklamných
služieb vymedzených v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ. Z definície reklamy v zmysle § 2 ods. 1
písm. a) zákona o reklame je zrejmé, že cieľom reklamy je uplatnenie produktov na trhu, to znamená
nabádanie ku kúpe konkrétne tovaru alebo služby. Tento cieľ uvedenie len samotného zobrazenia loga
žalobcu nenaplnilo. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu odkazujúcu na zákon o dani z príjmov (§ 19
ods. 2 písm. k/ zákona č. 595/2003 Z. z.), žalovaný zdôraznil, že v uvedenom zákonnom ustanovení
nie je pojem reklamy definovaný, ale vymedzuje, aké výdavky na reklamu na považujú za daňové
výdavky na účely zákona o dani z príjmov. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom rozsudku Súdneho
dvora EÚ C-16/93 nie je žalovanému zrejmé, na čo chcel žalobca týmto rozsudkom poukázať. Ak
to bola skutočnosť, že sa jednalo o poskytnutie služby za odplatu, tak uvedená skutočnosť nebola
spochybnená. Nemá to však vplyv na záver rozhodnutia správcu dane ani žalovaného. Pokiaľ žalobca
poukazoval na stanovisko Finančného riaditeľstva SR žalovaný uviedol, že správca dane v prípade
žalobcu pri posudzovaní predmetného fakturovaného plnenia vychádzal z konkrétne dohodnutých
podmienok a zisteného skutkového stavu veci. Žalovaný zdôraznil, že žalobca o sebe neuvádza, že je
v pozícii sponzora (uvedenú skutočnosť dokonca popiera) a taktiež žalobcovi neboli poskytnuté služby
propagácie obchodného mena a loga, ale propagované bolo iba jeho logo. Žalovanému nie je z jeho
rozhodovacej činnosti známy porovnateľný prípad, v ktorom by bolo rozhodnuté odlišne. Skutočnosť
vnímania loga pri jeho umiestnení na pretekársky automobil okom diváka je veľmi nízka, avšak nebola
tou skutočnosťou, pre ktorú sa žalobcovi odpočítanie dane neuznalo. Žalobca porušil ustanovenie § 49
ods. 2 zákona o DPH, pretože nepreukázal, že predmetné plnenie použil na dodávky vlastných tovarov
a služieb.
13. Žalobca vo svojej replike uviedol, že nárok na odpočítanie DPH z predmetnej faktúry je riadne
preukázaný a väzba medzi vystavenou faktúrou a Zmluvou o vykonaní reklamy zo dňa 1.12.2017 je
nepochybná a nie je sporné, že fakturované reklamné služby boli spoločnosťou VH - AUTORACING
s.r.o. ako dodávateľom v skutočnosti žalobcovi dodané. Z pohľadu žalobcu ide o prísne formalistický
prístup žalovaného, nakoľko tak laickej ako aj odbornej verejnosti je nepochybne už na prvý pohľad
zrejmé, že nápis v logu „Kameňolomy“ znamená, že ide o obchodnú spoločnosť, ktorej obchodné meno,
resp. jej časť znie „Kameňolomy“. Už zo samotného loga a obchodného mena žalobcu je zrejmé a
nespochybniteľné v akej oblasti žalobca podniká a aké produkty a služby ponúka, nakoľko už samotné
logo a obchodné meno žalobcu obsahuje označenie jediného a nosného produktu, ktorý žalobca
ponúka na trhu, a to slovo kamenivo. Teda logo žalobcu samo o sebe podávalo dostatočnú informáciu
o produktoch žalobcu. Žalovaný síce uvádza, že pojem reklamné služby slovenský právny poriadok
nedefinuje, a preto pri definícii predmetného pojmu vychádza z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-68/92,
avšak jeho definíciu neaplikuje na daný skutkový stav. Uvedením obchodného mena a loga žalobcu
na motoristických akciách špecifikovaných v zmluve o vykonaní reklamy, ako aj na doprovodných
motorových vozidlách bola zabezpečená prezentácia žalobcu a jeho podnikateľských aktivít a tovarov
(výrobkov) v podobe kameniva, ako jedného z definičných znakov reklamy v zmysle vyššie citovaného
rozsudku ESD a nie je možné prijať závery žalovaného o tom, že v predmetnej veci nejde o reklamné
služby. Žalovaný len opakovane uvádza, že v predmetnej veci nejde o reklamné služby, ale nedefinuje
akú povahu majú služby prijaté žalobcom od dodávateľa. Žalovaný tak na preukázanie svojho tvrdenia,
že nejde o reklamné služby nepredložil žiadny dôkaz v tom smere a neuniesol tak dôkazné bremeno
tvrdenia, ako ani bremeno dôkazu. Žalobca oproti tomu preukázal, že reklama bola vynaložená na účelprezentácie podnikateľskej činnosti a výrobkov žalobcu a jeho obchodného mena, súvisela s činnosťou
a jej zámerom bolo dosiahnutie, zabezpečenie, udržanie alebo zvýšenie príjmov, pričom umiestnenie
loga žalobcu na motorových vozidlách určite možno považovať za činnosť, ktorá je spôsobilá uplatniť a
podporiť predaj produktov žalobcu na trhu. Žalovaný nepreukázal, že by žalobca ako platiteľ dane prijal
reklamné služby na iný účel ako na účel svojho podnikania. Žalobca zdôraznil s odkazom na úpravu
podľa§2ods.1písm.a)zákonaoreklame,žereklamajepredvedenie,prezentáciaaleboinéoznámenie
v každej podobe súvisiacej s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom
uplatniť produkty na trhu. S poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-16/93 chcel žalobca zdôrazniť,
že reklamné služby boli protihodnotou finančného plnenia, ktoré žalobca poskytol dodávateľovi na
základe vystavenej faktúry, z ktorej si žalobca zákonným spôsobom uplatnil odpočítanie dane, čo malo
byť zohľadnené tak správcom dane, ako aj žalovaným. Žalobca uviedol, že trvá na výsluchoch, ktoré
navrhol v podanej správnej žalobe a tieto doplnil o návrh na výsluch svedka - účtovníčky žalobcu, pričom
navrhovanými výsluchmi má byť preukázané, že služby na podklade Zmluvy o vykonaní reklamy zo
dňa 1.12.2017 boli dodané, že išlo o reklamné služby a nie o služby iného charakteru, že faktúra za
reklamné služby bola riadne zaúčtovaná a iné na vec sa vzťahujúce otázky, ktoré majú byť predmetom
dokazovania.
14. K replike žalobcu učinil žalovaný dupliku, v obsahu ktorej zdôraznil, že na automobile nebolo
zobrazené obchodné meno žalobcu KAMEŇOLOMY Liptovské Kľačany, s.r.o. a ani uvedená jeho
činnosť. Z predmetného loga nie je možné zistiť akej spoločnosti patrí a taktiež žiadnym spôsobom
nepropaguje žiadne produkty (tovary, služby), neporovnáva ich s inými produktmi, nevyzdvihuje ich
kvality, nemôže teda logicky predstavovať ani podnet k ich kúpe a zvýšeniu ich predaja. Žalovaný
poukázal na článok II. bod 5 Zmluvy o vykonaní reklamy z 1.12.2017 a zdôraznil, že aj sám žalobca
rozlišuje medzi propagáciou jeho loga, obchodného mena a činnosti. Obsah loga nepôsobí vôbec
tak jednoznačne a presvedčivo ako to prezentuje žalobca. Samotné logo a jeho umiestnenie na
pretekárskom vozidle žalovaný popísal už vo svojom vyjadrení zo dňa 30.6.2020.
15. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 31S/38/2020-165 zo dňa 29.9.2021 zrušil rozhodnutie
žalovaného č. 100390070/2020 zo dňa 7.2.2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že
rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené v časti vysporiadania sa s
otázkou povahy plnenia dodávateľa ako reklamy, resp. sponzoringu/sponzorského odkazu. Nedostatok
rozhodnutia žalovaného videl súd v tom, že žalovaný pomerne obšírne zhrnul vykonané dokazovanie
(napr. výsluch pána A. B., E. H. a zmluvu o vykonaní reklamy zo dňa 1.12.2017), avšak opomenul
vyhodnotiť tieto dôkazy. Podľa krajského súdu sa žalovaný nedostatočne vysporiadal s argumentáciou
žalobcu viažucou sa práve k úprave pojmu reklamy podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o reklame, ktorá
vymedzuje reklamu ako inštitút bezpochyby účelom najbližší reklamným službám, ktoré boli predmetom
dohody medzi žalobcom a jeho dodávateľom. Aj v samotnej uzatvorenej zmluve je podľa krajského súdu
uvedený pojem reklama ako záväzok dodávateľa, rovnako svedok I. B. označil služby ako reklamu.
V rozhodnutí žalovaného tiež podľa názoru krajského súdu chýbalo vymedzenie sponzorského odkazu
a jeho definičných znakov a bližšie odôvodnenie pomocnej aplikácie zákona o vysielaní a retransmisii.
Osobitne v situácii, ak je sponzorstvo upravené aj v iných predpisoch (§ 50 zákona č. 440/2015 Z. z. o
športe). Rozhodnutie žalovaného tiež rezignovalo na vysporiadanie sa s argumentáciou žalobcu o jeho
neprimeranomzaťaženípožiadavkouprodukovaťdôkazyozvýšenomdopytepojehoproduktochalebov
získaní nových partnerov ako dôsledkov uplatnenej reklamy. Druhým dôvodom pre zrušenie rozhodnutia
žalovaného bolo podľa názoru krajského súdu to, že žalobca nemal možnosť oboznámiť sa s podkladom
rozhodnutia žalovaného a správcu dane, ktoré tvorili do úradného slovenského jazyka nepreložené
rozsudky Súdneho dvora EÚ C-68/92 a C-69/92. Hoci na týchto rozhodnutiach založili príslušné orgány
svoje rozhodnutia, tieto netvoria súčasť administratívneho spisu. Žalobcovi tak nebolo umožnené
oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia tvoreným už uvedeným rozsudkami Súdneho dvora EÚ. Z
dôvodu absencie ich prekladu ani nemožno očakávať, že tieto budú účastníkom konania všeobecne
známe. Krajský súd podporne poukázal aj na svoj rozsudok v obdobnej veci vedenej pod sp. zn.
30S/51/2020.
16. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky, ako súd kasačný rozsudkom sp. zn. 3Sfk/31/2022 zo dňa 27.10.2023 tak, že
rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/38/2020-165 zo dňa 29.9.2021 z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci t.j. s poukazom na § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V odôvodnení tohto rozsudku okrem iného uviedol, že pokiaľ správny súd vyčítal žalovanému,
že vo svojom rozhodnutí nevymedzil pojem sponzorstvo a jeho znaky či rôzne definície v rôznych
právnych predpisoch, kasačný súd dodal, že toto nie je ťažisko sporu medzi žalobcom a žalovaným.
Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného tento skonštatoval, že (i) poskytnuté služby niesú pojmovo reklamou a (ii) materiálne nespĺňajú podmienky pre priznanie práva na odpočítanie dane
podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Nad rámec týchto dvoch konštatovaní následne, dominantne to
vykonal najmä správca dane, bolo plnenie poskytnuté žalobcovi označené ako sponzoring. Toto jeho
označenie však predstavuje len obiter dictum názor správcu dane či žalovaného na povahu plnenia,
ktoré (i) nie je reklamnou službou a (ii) nie je ani službou, z ktorej nákupu možno odvodzovať splnenie
podmienok podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH („...daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ...“). Nič to však nemení na podstate dôvodov pre nepriznanie odpočítania
dane zo sporného dodania predmetnej služby. S ohľadom na už uvedené kasačný súd konštatoval, že
rozhodnutie žalovaného je dostatočne odôvodnené, je z neho jasný a zrozumiteľný (i) priebeh konania,
(ii) vykonané dokazovanie, (iii) hodnotenie dôkazov ako aj (iv) právny názor žalovaného na prípad
žalobcu. Kasačný súd sa preto stotožnil s názorom žalovaného, že napadnutý rozsudok správneho súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ správny súd konštatoval nepreskúmateľnosť
rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ správny súd konštatoval ako zrušujúci dôvod
neúplnosť administratívneho spisu z dôvodu absencie rozsudkov Súdneho dvora EÚ C - 68/92 a C
- 69/92 a ich prekladov v administratívnom spise, kasačný súd sa ani s týmto zistením nestotožnil.
Argumentácia správneho súdu by neobstála ani materiálne. Rozhodovacia činnosť kasačného súdu a
ani Súdneho dvora EÚ sa totiž nepovažuje za podklad rozhodnutia - dôkaz. Podkladom rozhodnutia sú
vo všeobecnosti také dôkazné prostriedky, ktorými je možné ustáliť skutkový/skutočný stav konkrétnej
veci na účely posúdenia splnenia zákonných podmienok pre uplatnenie verejnej moci. Ide o rôzne
listiny,svedectvá,všeobecneznámeskutočnostiapod.,ktorésúspôsobiléovplyvniťzistenieskutkového
stavu a následne podliehajú aj hodnoteniu a úvahe príslušného správneho orgánu (napr. § 32 až §
39 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov; § 24 až § 26 Daňového
poriadku). Aj v tejto časti sa preto kasačný súd stotožnil s názorom žalovaného, že napadnutý rozsudok
krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pre úplnosť považoval kasačný súd
zapotrebnézdôrazniť,ževtejtočastikonaniasazaoberallenotázkou(ne)preskúmateľnostirozhodnutia
žalovaného a (ne)úplnosti administratívnych spisov. Neriešil tak otázku správnosti záverov sťažovateľa/
žalovaného na predmetnú vec. Bude preto úlohou krajského súdu, aby v ďalšom procesnom postupe
žalovaným vymedzený dôvod neuznania uplatneného práva na odpočítanie dane z poskytnutého
plnenia konfrontoval so žalobnou argumentáciou žalobcu. Pri posudzovaní (ne)správnosti právneho
názoru žalovaného zohľadní krajský súd aktuálnu rozhodovaciu činnosť kasačného súdu v podobných
otázkach (napr. rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk 31/2019
zo dňa 31.1.2022, sp. zn. 5Sžfk 20/2021 zo dňa 19.7.2022) a najmä súvisiacu rozhodovaciu činnosť
SúdnehodvoraEÚ.KasačnýsúddalkrajskémusúduosobitnedopozornostirozhodnutieSúdnehodvora
EÚ vo vec Amper Metal Kft., C-334/20 zo dňa 25.11.2021.
17. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z
krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu
v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.
18. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal na základe žaloby podanej
v režime podľa § 177 a nasl. S.s.p. zákonnosť rozhodnutia žalovaného, resp. orgánu verejnej správy
prvého stupňa, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu. Dospel k záveru, že námietky obsiahnuté v
žalobných bodoch sú dôvodné a preto je potrebné rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verejnej správy
prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodol
rozsudkom verejne vyhláseným dňa 30.5.2024.
19. Správny súd po oboznámení sa s obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia, rozhodnutia správcu
dane, ako aj pripojeného administratívneho spisu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú
kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie december 2017. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol
č. 101838786/2019 zo dňa 31.7.2019.
20. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období december 2017 uplatnil odpočítanie DPH z faktúry
vyhotovenej spoločnosťou VH – AUTORACING, s.r.o., č. 102017100 zo dňa 29.12.2017 (dátum
zdaniteľného plnenia 29.12.2017) za propagáciu firmy na reklamnej ploche firmy VH – AUTORACING,
s.r.o. za december 2017, základ dane v sume 40 000 eur, 20 % DPH v sume 8 000 eur, cena celkom
48 000 eur.
21. Daňové orgány na základe žalobcom predložených dokladov (okrem faktúry č. 102017100 predložil
zmluvu o vykonaní reklamy zo dňa 1.12.2017 uzatvorenú so zhotoviteľom VH – AUTORACING, s.r.o.,
ako aj CD nosiče s fotodokumentáciou,) ako aj zistení viažucich sa k dodávateľskej spoločnosti VH –
AUTORACING, s.r.o. (predovšetkým výpoveď C. E. A. B.) zistili, že poskytnutie plnenia v zmysle zmluvyo vykonaní reklamy spočívalo v umiestnení loga žalobcu formou polepu na motorové vozidlo Ford Fiesta
R5, ktoré bolo v roku 2017 vo vlastníctve spoločnosti VH – AUTORACING, s.r.o. a slúžilo výhradne
na pretekárske účely a na sprievodných vozidlách. Logo žalobcu pozostáva z obrysu dvoch vrchov
a slovného nápisu Kameňolomy Liptovské Kľačany.
22. Dôvodom, o ktorý žalovaný oprel svoj záver o neoprávnenosti žalobcom uplatneného odpočítania
dane v zmysle faktúry vyhotovenej spoločnosťou VH – AUTORACING, s.r.o., č. 102017100 zo dňa
29.12.2017 bolo (s poukazom na to, že na motorových vozidlách bolo umiestnené logo žalobcu, ktoré
predstavuje jeho grafické znázornenie bez uvedenia akejkoľvek informácie o žalobcovi, uvedenie loga
nemá vypovedaciu hodnotu k tovaru alebo službe, ktoré žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti
poskytuje. Taktiež vzhľadom na charakter športového podujatia, ktoré navštevujú fanúšikovia tohto
športu a súčasne profil podnikateľskej činnosti žalobcu – predaj kameniva, nie je možné očakávať, že na
takomtopodujatíbybolomožnénadväzovanieobchodnýchkontaktovspodnikateľskýmisubjektmi,resp.
spotrebiteľskou verejnosťou. Nebolo ani preukázané, že by sa na tomto podujatí reálne prezentovala
podnikateľská činnosť žalobcu, jednotlivé produkty a služby. Činnosť žalobcu nie je tak všeobecne
známa, že by samotné jeho logo v divákoch evokovalo jeho obchodnú činnosť a teda by samo o sebe
podávalo dostatočnú informáciu o jeho produktoch a službách. Predmetné logo žiadnym spôsobom
nepropaguje žiadne produkty /tovary, služby/, neporovnáva ich z inými produktmi, nevyzdvihuje ich
kvality. Nemôže teda logicky predstavovať ani podnet k ich kúpe a zvýšeniu ich predaja. V logu sa taktiež
nenachádza ani slovo kamenivo.) bolo, že poskytnutie plnenia medzi žalobcom ako objednávateľom
v zmysle zmluvy o vykonaní reklamy a deklarovaným dodávateľom VH – AUTORACING, s.r.o. ako
zhotoviteľom, majúce spočívať v prezentácii loga, resp. obchodného mena a činnosti žalobcu formou
polepu na motorovom vozidlo nemalo povahu reklamnej služby (správca dane pritom predmetné plnenie
označil ako sponzorský odkaz). Žalovaný však dospel k záveru, že bez ohľadu na to, ako správca
dane pomenoval predmetné plnenie je zrejmé, že nešlo o reklamné služby a zároveň sa nepreukázalo,
že predmetné plnenie použil žalobca na dodávky vlastných tovarov a služieb, čím nesplnil podmienku
v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH.
23. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
24. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
25. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.
26. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
27. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.
28. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.
29. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.
30. Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.
31. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
32. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedeckévýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
33. Správny súd vychádzajúc zo skutkových zistení prejednávanej veci poukazuje na to, že spoločnosť
VH –AUTORACING, s.r.o. mala žalobcovi na zmluvnom základe (zmluva o vykonaní reklamy) odplatne
poskytnúť reklamné služby - prezentácia loga, resp. aj obchodného mena a činnosti žalobcu a to
umiestnením reklamného textu na motorovom vozidle. Existencia plnenia poskytnutého medzi žalobcom
a dodávateľom VH –AUTORACING, s.r.o. nebola sporná, keď aj s ohľadom na žalobcom predložené
dôkazy bolo preukázané a teda daňovými orgánmi nespochybnené, že k určitej prezentácii žalobcu
v tomto smere aj reálne došlo. Rovnako nebolo spochybňované ani to, že za prijaté plnenie žalobca
dodávateľovi VH –AUTORACING, s.r.o. zaplatil, resp., že daň z pridanej hodnoty za poskytnuté plnenie
bola odvedená. Podľa daňových orgánov však žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, keďže
predmetom dodávky neboli reklamné služby pre žalobcu (v tejto súvislosti predovšetkým správca dane
vo vzťahu k vyhodnoteniu charakteru poskytnutého plnenia operoval s pojmom ,,sponzoring“). Podľa
záverov daňových orgánov, obsiahnutých tak v rozhodnutí správcu dane ako i žalovaného, prijaté
reklamné služby žalobca nepoužil, resp. nepreukázal ich použitie na vlastné dodávky tovarov a služieb
ako platiteľ, čo predstavuje podmienku vyplývajúcu z ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH.
34. Vo vzťahu k záverom daňových orgánov, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane s
poukazom na to, že vyhodnotením charakteru poskytnutého plnenia od dodávateľa VH –AUTORACING,
s.r.o. nešlo o dodávku reklamy pre žalobcu, musel správny súd konštatovať, že uvedený záver
nevychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Správny súd je toho názoru, že na účely zákona o
DPH bolo v danej veci využité poskytnutie priestoru (za odplatu) pre prezentáciu žalobcu na motorovom
vozidle nesporne podnikateľskou činnosťou t.j. činnosťou ekonomickej povahy, z ktorej bol dosiahnutý
príjem. V danom prípade nie je relevantným to, či posudzované plnenie s ohľadom na svoje osobitostí
je sponzoringom, reklamou, prípadne ním účastníci zmluvného vzťahu sledovali iný účel, nakoľko v
súvislosti s uplatnením režimu DPH išlo len o poskytnutie plnenia – dodanie služby, spojeného so
vznikom daňovej povinnosti, keďže došlo k tuzemskému odplatnému poskytnutiu služby žalobcovi a to
osobou zdaniteľnou, ktorá v súvislosti s jej dodávkou konala ako zdaniteľná osoba (§ 2 ods. 1 písm. b/, §
3ods.2,§9ods.1,§19ods.1zákonaoDPH).Správnysúdtaktiežkonštatuje,žeajvsituácii,akbydošlo
k spochybneniu toho, či zo strany dodávateľa došlo k riadnemu/úplnému splneniu predmetu zmluvy
(napr.ajvzhľadomnaargumentydaňovýchorgánovmierenékabsencii úplnéhooznačeniaobchodného
mena žalobcu, či chýbajúceho popisu jeho obchodnej činnosti), rozhodnutia daňových orgánov, resp.
právne závery z nich vyplývajúce neboli založené na nesplnení hmotnoprávnej podmienky týkajúcej sa
spochybnenia existencie plnenia. Ich argumentácia tak nespočívala v tom, že by k plneniu poskytnutého
žalobcovi dodávateľom reálne nedošlo a teda nešlo o plnenie fiktívne, resp. že predmetné plnenie
malo byť žalobcovi poskytnuté iným subjektom ako dodávateľom, deklarovaným žalobcom. Daňové
orgány tak nespochybnili, že by k určitej prezentácii žalobcu zo strany dodávateľa VH –AUTORACING,
s.r.o. došlo. Ak teda dodávateľ, ktorý bol v postavení platiteľa dane žalobcovi zdaniteľnú službu reálne
poskytol, došlo aj k vzniku daňovej povinnosti, pričom s jej vznikom je spojený aj vznik práva žalobcu
na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, ale iba v prípade splnenia ďalšej zákonom
stanovenej podmienky podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, že službu použije na dodávky tovarov a služieb
ako platiteľ.
35. Pokiaľ sa týka úvah a argumentácie daňových orgánov viažucich sa k posúdeniu charakteru
žalobcom deklarovaného plnenia, t.j. posúdenia toho, či použitá forma, resp. spôsob, akým malo dôjsť
k prezentácii žalobcu je potrebné považovať za reklamu alebo sponzoring správny súd uvádza, že
daňová právna úprava tieto pojmy nedefinuje. V súvislosti s otázkou odpočítania dane v tejto oblasti
je potrebné uviesť, že zákon o DPH na účely odpočítania dane z prijatých služieb nerozlišuje medzi
sponzoringom a reklamou v tom smere, že by služby majúce povahu sponzorskej činnosti boli zo
všeobecného režimu DPH výslovne vylúčené. V zmysle právnej úpravy – § 2 ods. 1 písm. a) a b)
zákona o reklame reklama spočíva v prevedení, prezentácii alebo inom oznámení v každej podobe,
súvisiacim s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty
na trhu, s tým, že za produkt sa považuje aj samotné obchodné meno podnikateľa. Čo sa týka pojmu
sponzoring, toto je vymedzené v zákone o vysielaní a retransmisii tak, že ide o plnenie určené na priame
alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na
požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary
alebo aktivity právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla (§ 38 ods. 1).
36. Bez ohľadu na to, že zmienené vymedzenie pojmov - reklama a sponzoring vychádza z inej, t.j. nie
daňovej právnej úpravy a teda na ich použitie je nutné nahliadať iba orientačne, možno prijať záver, že
tak reklama ako aj sponzoring predstavujú pre daňový subjekt určitú investíciu, ktorej protihodnotou jeaj poskytnutie služby vo forme verejnej prezentácie daňového subjektu, resp. jeho produktu. Ide tak o
službu, ktorá do istej miery napĺňa aj znaky reklamy a to aj napriek tomu, že popri reklamnej zložke je
hlavným cieľom sponzorskej činnosti podporovanie sponzorovanej aktivity.
37. Na účely právneho posúdenia možnosti odpočítania DPH z prijatej reklamnej služby tak nie je
rozhodujúce, či je služba označená ako sponzoring alebo reklama. V zmysle zákona o DPH bolo
teda možné považovať za dodanie služby pre žalobcu aj umiestnenie loga, resp. nápisu Kameňolomy
Liptovské Kľačany na motorovom vozidle v rámci automobilových pretekov. Podstatným bolo to, či
išlo o poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, konajúcou v postavení
zdaniteľnej osoby. Zároveň sa žiada dodať aj to, že k možným úvahám o tom, či to ktoré logo spoločnosti,
resp. podnikateľa má dostatočnú výpovednú hodnotu k tomu, aby naplnilo kritériá reklamy je potrebné
pristupovať zdržanlivo, keďže takéto posudzovanie by mohlo predstavovať voľnú úvahu daňových
orgánov založenú iba na jeho subjektívnom vnímaní, čo by nepochybne nebolo žiadúce ani udržateľné.
Rovnako ani nevhodné zvolenie služieb, ktorých účelom má byť propagácia daňového subjektu a jeho
tovarov/ služieb nemôže byť sankcionované odmietnutím odpočtu DPH.
38. Podľa názoru správneho súdu v posudzovanej veci tým, že zo strany dodávateľa VH –
AUTORACING, s.r.o. reálne došlo k prezentácii loga, resp. označenia Kameňolomy Liptovské Kľačany
na motorovom vozidle v súvislosti s automobilovými pretekmi, mohol byť vo verejnosti vyvolaný určitý
pozitívny vnem o existencii žalobcu. Nemožno pritom vylúčiť, že práve táto skutočnosť bola jedným
z dôvodov, pre ktoré sa žalobca rozhodol pristúpiť k uzatvoreniu zmluvy o vykonaní reklamy a teda
stála za vznikom transakcie ako takej. Ako už bolo vyššie uvedené podstatným je to, či služba
dodávateľa VH – AUTORACING, s.r.o. mala priamy a bezprostredný súvis s ďalšími zdaniteľnými
obchodmi žalobcu, resp. či investícia žalobcu do takejto prezentácie bola spôsobilá premietnuť sa
do jeho všeobecných ekonomických nákladov Pre vyslovenie záveru o zákonnosti odpočítania dane
z prijatej služby dodávateľa VH –AUTORACING, s.r.o. nebolo rozhodujúce, či išlo o reklamu alebo
sponzoring, nakoľko aj sponzorský odkaz je určitou formou reklamy, a to aj napriek skutočnosti, že
protihodnota zaň plní aj iné funkcie.
39. Pokiaľ sa týka posúdenia otázky oprávnenosti odpočítania dane z reklamných služieb, touto sa
už zaoberal aj Súdny dvor EÚ, ktorý vo svojom rozhodnutí C-334/20, zo dňa 25.11.2021 Amper Metal
Kft. okrem iného konštatoval, že „zdaniteľná osoba si môže odpočítať DPH zaplatenú na vstupe za
reklamné služby, ak je takéto poskytnutie služieb transakciou, ktorá podlieha DPH v zmysle článku 2
smernice o DPH, a priamo a bezprostredne súvisí s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami
na výstupe alebo s celkovou hospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby ako súčasť jej všeobecných
nákladov, pričom nie je potrebné zohľadniť skutočnosť, že fakturovaná cena za tieto služby je primeraná
v porovnaní s referenčnou hodnotou určenou vnútroštátnym daňovým orgánom alebo že tieto služby
neprispeli k zvýšeniu obratu tejto zdaniteľnej osoby“ (bod 40). Taktiež vyslovil názor, že skutočnosť, že
sa nezvýšil obrat zdaniteľnej osoby, nemôže ovplyvniť výkon práva na odpočítanie. Spoločný systém
DPH, ako bolo pripomenuté v bode 23 tohto rozsudku, totiž zaručuje neutralitu, čo sa týka daňového
bremena všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na ich účely a výsledky, pod podmienkou, že
uvedené činnosti v zásade podliehajú DPH. Okrem toho, ak raz vznikne právo na odpočítanie dane,
zostáva zachované aj vtedy, ak sa zamýšľaná hospodárska činnosť napokon neuskutočnila a v dôsledku
toho neviedla k zdaniteľným plneniam, alebo ak zdaniteľná osoba nemohla používať tovary alebo
služby, ktoré viedli k odpočítaniu dane v rámci zdaniteľných plnení, z dôvodu okolností nezávislých
od jej vôle (rozsudok z 12. novembra 2020, Sonaecom, C-42/19, EU:C:2020:913, body 38 a 40).
Správny súd s poukazom na vyššie uvedené zastáva názor, že úlohou daňových orgánov nebolo
v odôvodnení rozhodnutí podrobne analyzovať charakter dodaného plnenia, ale venovať osobitnú
pozornosť posúdeniu ekonomickej súvislosti medzi posudzovaným typom prezentácie žalobcu a jej
prínosu pre dodávky tovarov a služieb žalobcu, resp. či služba dodávateľa priamo a bezprostredne súvisí
s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu a či sa investícia do takejto prezentácie mohla premietnuť do
všeobecných ekonomických nákladov žalobcu.
40. V posudzovanej veci boli závery daňových orgánov o neoprávnenosti žalobcom uplatneného práva
na odpočítane dane odôvodňované aj tým, že žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali,
čo bolo účinkom uvedenej reklamy, resp. propagácie žalobcu vzhľadom na predmet jeho podnikania.
V tejto súvislosti už správca dane konštatoval, že žalobca predložil iba knihy pohľadávok po partneroch
za roky 2017 a 2018 (čo zjavne nepovažoval za postačujúce na preukázanie zákonom stanovenej
podmienky podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, t.j., že službu použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ) a na str. 21 svojho rozhodnutia uzavrel, že žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali,
že reklamný text umiestnený na reklamných podujatiach automobilové rally spôsobil u žalobcu zvýšený
dopyt po jeho produktoch, alebo by získal nových obchodných partnerov. Uvedeným tak daňové orgányžalobcovi vytýkali nepreukázanie účinnosti poskytnutého plnenia reklamy a teda pozitívny vplyv na jeho
podnikanie.
41. Správny súd poukazuje na to, že k otázke možného posudzovania účinnosti reklamy sa už vyjadril
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v rozsudku, sp. zn. 1Sžf/64/2016, zo dňa 6.3.2018, na ktorý
sa odvolával aj samotný žalobca a to tak, že ,,viazanie práva na odpočítanie dane z faktúr za reklamu
na vstupe len na preukázanie efektívnosti reklamy a súčasne túto efektívnosť merať výlučne novými
kontraktmi uzavretými v príčinnej súvislosti s uskutočnenou reklamou, je neprípustným zjednodušením
variabilnosti pôsobenia reklamy na trhu a väzieb jej účinkov na podnikanie žalobcu. Tento spôsob
nazerania na otázku použiteľnosti reklamy na zdaniteľné obchody platiteľa by nevyhnutne viedol k tomu,
že efektívnosť a úspešnosť reklamy v naznačenom zmysle by sa stala ďalším kritériom odpočítania
dane z prijatých zdaniteľných obchodov spojených s obstaraním reklamy, čo by sa priečilo nielen
zákonom stanoveným podmienkam odpočítania dane, ale aj zásade neutrality DPH, podľa ktorej má
byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak
tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému režimu DPH. Podľa
názoruNajvyššiehosúduireklama,ktorápriamoneviedlakuzavretiunovýchzmlúv(snovýmiklientami),
môže byť považovaná za zdaniteľný obchod použitý na dodávky tovarov a služieb platiteľa, pokiaľ prijaté
reklamné služby na vstupe spĺňajú definíciu reklamy a sú čo do rozsahu, vynaložených nákladov, miesta
a spôsobu prezentácie, prípadne ďalších relevantných okolností, primerané podnikateľskej činnosti
platiteľa.Vprejednávanejveciprimeranosťreklamykpodnikaniužalobcunebolapredmetomhodnotenia
zo strany daňových orgánov a preto nepatrí ani súdu sa touto otázkou zaoberať. Odvolací súd teda za
daných skutkových okolností môže len konštatovať, že daňové orgány nemôžu podmieňovať priznanie
práva na odpočítanie dane z takýchto zdaniteľných obchodov na vstupe efektívnosťou reklamy v tom
zmysle, že právo na odpočítanie dane by patrilo len z takých prijatých reklamných činností, ktoré priamo
a bezprostredne viedli k uzavretiu nových kontraktov, z ktorých dosiahol platiteľ obrat. V tomto zmysle
vychádza napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozsudok krajského súdu z nesprávneho právneho
posúdenia veci.“
42. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd zastáva názor, že daňové orgány sa v súvislosti
s hodnotením použiteľnosti prijatých reklamných služieb od dodávateľa VH – AUTORACING, s.r.o.
na vstupe na podnikanie žalobcu, a teda bezprostrednej súvislosti s ďalšími zdaniteľnými obchodmi
žalobcu nesprávne zamerali/obmedzili len na otázku preukazovania reálneho zvýšeného dopytu po
jeho produktoch, resp. získania nových obchodných partnerov ako bezprostredného účinku spojeného
s poskytnutím plnenia od dodávateľa VH – AUTORACING, s.r.o., z čoho následne vyvodili záver
o nepreukázaní pozitívneho vplyvu poskytnutého plnenia na podnikanie žalobcu. Správny súd tak
nepopiera, že správca dane vykonával dokazovanie i v súvislosti s preukázaním ekonomického prínosu
prijatého zdaniteľného plnenia pre žalobcu, pričom skonštatoval, že žalobca nepredložil dôkazy, ktoré
by preukazovali, že reklamný text umiestnený na reklamných podujatiach automobilové rally spôsobil
u žalobcu zvýšený dopyt po jeho produktoch, alebo by získal nových obchodných partnerov. V tomto
kontexte však správny súd poznamenáva, že reklama nemá/nemusí pôsobiť len na nových zákazníkov,
ktorí doposiaľ služby propagovaného subjektu nevyužívali, resp. doposiaľ nekupovali jeho výrobky.
Reklama môže pôsobiť aj na doterajších obchodných partnerov žalobcu, napr. za tým účelom, aby
si u podnikateľského subjektu opätovne zakúpili jeho produkt alebo využili ním poskytovanú službu.
V nadväznosti na to merať efekt reklamy, resp. jej prínos pre podnikateľskú činnosť žalobcu na účely
posúdenia splnenia podmienky v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH nemožno len s ohľadom na
reálne (dokladmi preukázané) zvýšenie dopytu po produktoch/službách žalobcu, keďže jej účinky sa
môžu a to aj s odstupom času prejaviť v rôznych (a teda aj iných) aspektoch podnikateľskej činnosti
žalobcu. V tejto súvislosti už kasačný súd napr. v rozsudku sp. zn. 2Sfk/48/2022 zo dňa 26.10.2023
predostrel okruh do úvahy prichádzajúcich skutočností, ktoré by mohli relevantným spôsobom prispieť
k overeniu splnenia predmetnej podmienky na odpočítanie dane, keď konštatoval, že ,, predmetnú
podmienku je možné zo strany správcu overiť napríklad prostredníctvom zodpovedania otázok, a) či
služby poskytnuté dodávateľom objektívne mali súvis s podnikateľskou činnosťou alebo šírením dobrej
povesti daňového subjektu, b) či daňový subjekt dokáže vierohodne vysvetliť prečo na propagáciu
svojich tovarov, služieb či obchodného mena zvolil práve také služby od dodávateľa, aké zvolil, c)
či služby poskytnuté dodávateľom mohli potenciálne zvýšiť dopyt po produktoch/službách daňového
subjektu, alternatívne zvýšiť povedomie a šíriť dobrú povesť daňového subjektu vo verejnosti.“
43. Podľa názoru správneho súdu závery daňových orgánov, ktorými vyčítali žalobcovi nepreukázanie
zvýšeného dopytu po jeho produktoch/službách, resp. s tým spojené získanie nových obchodných
partnerov neboli spôsobilé spochybniť splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH. Ako
už bolo vyššie uvedené, pre záver o zákonnosti odpočítania dane z prijatej služby dodávateľa nebolov danej veci rozhodujúcim to, či išlo o reklamu alebo sponzoring. Zo strany daňových orgánov bolo
potrebné sa zamerať na objektívne a dôsledne posúdenie ekonomickej súvislosti medzi posudzovaným
typomprezentáciežalobcuajejprínosupredodávkytovarovaslužiebžalobcuatedaačibolpreukázaný
priamy a bezprostredný súvis prijatej služby s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami žalobcu
na vstupe alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou.
44. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvého
stupňa zrušil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia (§ 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) nenaplnenia
hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane. Daňové orgány budú pri svojom ďalšom konaní a
rozhodovaní vo veci viazané právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku, keď budú najmä musieť
zvážiť, či je na základe zisteného skutkového stavu možné udržať záver o nesplnení zákonom o DPH
stanovených podmienok na odpočítanie dane zo strany žalobcu. Záverom je potrebné poznamenať, že
v prípade konštatovania naplnenia hmotnoprávnych podmienok je možné odpočet DPH nepriznať iba,
ak by bolo v konaní preukázané, že žalobca sa podieľal na daňovom podvode alebo vedel, či vedieť
mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
45. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa § 167 ods. 1 S.s.p. O výške trov
konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa
§ 175 ods. 2 S.s.p.
46. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1, 2 S.s.p.).
Kasačnásťažnosťmusíbyťpodanávlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiasprávnehosúdu
oprávnenému subjektu, ak tento zákon nestanovuje inak (§ 443 S.s.p.). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 S.s.p.). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je
zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 ods. 2 S.s.p.).
Náležitosti kasačnej sťažnosti sú vymedzené v ust. § 445 S.s.p. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť
len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1 S.s.p. Dôvody kasačnej sťažnosti sa vymedzia spôsobom
uvedeným v ust. § 440 ods. 2 S.s.p. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal.
Podľa § 449 ods. 1, 2 S.s.p. sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatila ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d), a ak je žalovaným centrum právnej pomoci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.