Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. október 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 91Cb/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123313943
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adrián Pažúr
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6123313943.11

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: AMONY s.r.o., Tajovského 17, Košice - mestská časť Staré mesto,
IČO: 47 646 586, právne zastúpený: Marják, Ferenci & Partners s.r.o., Tajovského 17, Košice – mestská
časť Staré mesto, IČO: 50 164 988 proti žalovaným: 1. EAGLE K-WEAR COMPANY LIMITED s.r.o.,
Palánok 1, Nitra, IČO: 50 157 281, 2. Mitali, s.r.o., Záhradná 219/98, Streda nad Bodrogom, IČO:
46 256 539, právne zastúpený: JUDr. Maroš Minčík, advokát, Palackého 1, Košice, 3. A. B. C., nar.

X.X.XXXX, D. XXXX/XX, E., právne zastúpený: K U B | A K s. r. o., Werferova 1, Košice –mestská
časť Juh, IČO: 55 642 250, 4. F. E., nar. XX.X.XXXX, A. XXXX/X, C., 5. G. G. E., nar. XX.X.XXXX, B.
XXXX/XX, C., v konaní o zaplatenie 105 064,69 Eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Žalovaným v 1., 2., 3., 4. a 5. rade náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 12.5.2023 sa pôvodný žalobca (spoločnosť PB Finančné služby, a. s.,
IČO: 35 817 453 do pripustenia zmeny žalobcu – pozn. súdu) domáhal, aby súd pôvodne žalovaným
v 1., 2., 3., 4., 5. a 6. rade (ďalej len „žalovaní“) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne

105 064,69 Eur s 8 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 105 064,59 Eur od 8.12.2022 do
zaplatenia, titulom nesplatenia zostatku úveru.

2. V rámci upomínacieho konania Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz, č.k.
36Up/679/2023-64 zo dňa 29.5.2023 Vo vzťahu k pôvodne žalovanému v 3. rade, A. H. I., nar.
XX.X.XXXX nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 17.6.2023 (č.l. 140

spisu). Vo vzťahu k ostatným žalovaným sa podaním odporu platobný rozkaz ex lege zrušil.

3. V priebehu konania návrhom doručeným súdu dňa 4.7.2024 navrhovateľ zabezpečovacieho
opatrenia, spoločnosť AMONY s.r.o., IČO: 47 646 586 (v čase podania návrhu ako tretia osoba – pozn.
súdu, ďalej ako „žalobca“) žiadal nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým by súd zriadil záložné právo
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného v 2. rade, bližšie špecifikovaným v petite predmetného

návrhu. Spolu s návrhom predložil žalobca súdu informatívny výpis z príslušného katastra nehnuteľností
za účelom preukázania vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade k nehnuteľnostiam, ktorými žiadal
zabezpečiť pohľadávku (len istinu), ktorá je predmetom konania vo veci samej.

4. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil presvedčením, že existuje
dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená z dôvodu objektívnych skutočností zrejme poznateľných aj

z verejne dostupných registrov, resp. z okolností daného prípadu.5. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade žalobca uviedol, že nie je schopný plniť svoje záväzky, má
dlhy v stovkách tisícov eur, možno presahujúcich milión eur, ktoré prevyšujú hodnotu ním vlastnených
nehnuteľností. S poukazom na uvedené je pravdepodobné, že žalovaný v 1. rade o tieto nehnuteľnosti

príde. Obavu z budúceho zmarenie exekúcie vyvodil z osoby dlžníka, resp. jeho postoja k plneniu
povinnostíazmnožstvazáväzkovposplatnostivzťahujúcichsanajehoosobu,pričomzároveňpoukázal
na pluralitu jeho veriteľov.

6. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade uviedol, že tu ide o zrejmé podozrivé konanie, ktoré je vysoko

pravdepodobne v rozpore minimálne s normami civilného práva. Bývalý konateľ a 50%-ný spoločník
žalovaného v 2. rade a zároveň pôvodne žalovaný v 3. rade, A. H. I., previedol dňa 27.7.2023, t.j.
po vydaní platobného rozkazu Okresným súdom Banská Bystrica, obchodný podiel v rozsahu 48 %,
ktorému zodpovedá vklad do základného imania žalovaného v 2. rade vo výške 19 200 Eur na tretiu
osobu, spoločnosť VETO CORP s.r.o., s ktorou sú úzko prepojení. Prepojenie videl v tom, že sídla oboch
spoločností, ako aj pôvodne žalovaného v 3. rade, sú evidované na totožnej adrese. Zároveň, do leta

2022 bol žalovaný v 2. rade 50%-ným spoločníkom VETO CORP s.r.o. Okrem toho uviedol, že vo vzťahu
k majetku žalovaného v 2. rade existuje dôvodná indícia, že exekúcia môže byť ohrozená, spočívajúca
vskutočnosti,ženalistevlastníctvač.XXXvedenomOkresnýmúradomTrebišovprekatastrálneúzemie
G. C. je evidovaná informatívna poznámka o začatí daňového exekučného konania vo veci vymáhania
daňového nedoplatku.

7. V závere návrhu žalobca opätovne poukázal na tragickú hospodársku situáciu žalovaného v 1.
rade. Uviedol, že je potrebné komplexne nahliadať na konanie žalovaných, keď je zrejmé, že sú úzko
personálne a majetkovo prepojení, pričom realizujú úkony smerujúce k tomu, aby pohľadávky veriteľov
nemohli byť uspokojované z ich majetku. Argumentoval aj tým, že nariadením zabezpečovacieho

opatrenia nebude žalovanému v 2. rade bránené v podnikaní.

8. Pokiaľ ide o majetok žalovaného v 2. rade, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie
uviedol, že medzi zabezpečovanou pohľadávkou a hodnotou majetku, ktorý ju zabezpečuje nevzniká
celkom zjavný nepomer, teda požiadavka proporcionality je zachovaná. K cene nehnuteľností uviedol,

že hektár pôdy v SR stojí približne 3 789 €, pričom v okrese Trebišov sa cena pohybuje na úrovni 3 100
až 3 300 €. Podľa názoru žalobcu je po prepočítaní výmery, ku ktorej sa zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia požaduje, zrejmá primeranosť rozsahu zabezpečenia pohľadávky, a teda aj proporcionalita.

9. Uznesením Mestského súdu Košice č.k. 91Cb/31/2023-432 zo dňa 5.8.2024 súd vo výroku I. návrh

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol z dôvodu, že žalobca nedostatočne osvedčil
obavu z z ohrozenia budúcej exekúcie, vo výroku II. žalovaným náhradu trov konania o návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepriznal. Proti uzneseniu nebolo podané odvolanie, uznesenie
tak nadobudlo právoplatnosť dňa 6.9.2024.
10. Uznesením Mestského súdu Košice č.k. 91Cb/31/2023-395 zo dňa 2.7.2024, súd pripustil zmenu

stránsporunastranežalobcutak,žedokonanianamiestopôvodnéhožalobcu,spoločnostiPBFinančné
služby, a.s., IČO: 33 817 453 vstúpila spoločnosť AMONY s.r.o., IČO: 47 646 586. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.8.2024.

11. Návrhom doručeným súdu dňa 9.9.2024 spoločnosť AMONY s.r.o., IČO: 47 646 586 v postavení

žalobcu opätovne žiadala nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým by súd zriadil záložné právo k
nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného v 2. rade, bližšie špecifikovaným v petite tohto návrhu.

12. Spolu s návrhom predložil žalobca súdu informatívny výpis z príslušného katastra nehnuteľností
za účelom preukázania vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade k nehnuteľnostiam, ktorými žiada

zabezpečiť pohľadávku v sume 318 303,02 Eur (istinu s príslušenstvom), ktorá je predmetom konania
vo veci samej.

13. Návrh odôvodnil takmer totožnými skutkovými okolnosťami a argumentmi ako tými, ktorými
odôvodnil návrh doručený súdu dňa 4.7.2024 s tým rozdielom, že po podaní návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia žalovaný v 2. rade previedol svoje vlastnícke právo ku spoluvlastníckym
podielom na nehnuteľnostiach evidovaných na liste vlastníctva č. XXX (aktuálne LV č. XXXX) vedenom
pre okres C., obec G. C., katastrálne územie G. C. ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej
mape parcelné číslo 792/2 o výmere 19 781 m2, druh pozemku orná pôda, na svojho právnehozástupcu, fyzickú osobu, F. G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K. XXXX/XX, 040 01 Košice –
Staré Mesto. Titul nadobudnutia je evidovaný ako V-1231/2024, kúpna zmluva zo dňa 11.7.2024,
vklad povolený dňa 16.8.2024 – č. z. 58/24. Tieto podiely boli predmetom aj predošlého návrhu na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý súd zamietol. Zamietnutím návrhu podľa názoru žalobcu
došlo k zamedzeniu ochrany jeho práva, keďže vklad vlastníckeho práva bol povolený a hodnota
majetku žalovaného v 2. rade sa zmenšila. Predmetný prevod je konkrétnym kvalifikovaným správaním
žalovaného v 2. rade, na základe ktorého podľa názoru žalobcu došlo k reálnemu naplneniu jeho obavy
z účelovej dispozície s nehnuteľnosťami, ktorých je žalovaný v 2. rade vlastníkom.

14. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.
16Co/71/2018, v zmysle ktorého obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď
nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo práve úkony s kvantitatívnym dopadom na
exekvovateľný majetok (zmenšenie majetku) alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom
na tento majetok (zmena zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti) smerujúcim k

sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie.

15. (1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na
iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená. [§ 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)]

16.(2)Záložnéprávosazriaďujevydanímuzneseniaozabezpečovacomopatrení.Záložnéprávovzniká
zápisom do príslušného registra. [§ 343 ods. 2 CSP]

17. Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. [§ 344

CSP]
18.(1)Vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžalobypodľa§132uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia

sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. [§ 326
ods. 1, 2 CSP]

19. (1) Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a
vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. [§ 329 ods. 1 CSP]

20. (2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
[§ 329 ods. 2 CSP]

21.(1)Návrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniadoručísúdostatnýmstranámažspolusuznesením,

ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd
ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na
jehonariadenieodmietnutýalebozamietnutý,uznesenieojehoodmietnutíalebozamietnutíaniprípadné
odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len
ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. [§ 331 ods. 1 CSP]

22. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa
oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej
len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. [§ 151a Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“)]

23. (1) Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej
hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. [§ 151c ods. 1 OZ]

24. (1) Záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné,

ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik
alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. (3) Záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový
priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi. (5)Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložným právom zriadeným na niekoľko samostatných zálohov. [§
151d ods. 1, 3, 5 OZ]

25. Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri
nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. [§ 151e ods. 2 OZ]

26. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť

neskôr judikovaná (alebo už bola judikovaná) s cieľom, aby sa zamedzilo, resp. zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.

27. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd vždy posudzuje pomer
dvoch proti sebe stojacích rozdielnych práv a záujmov žalobcu a žalovaného, pričom musí zároveň
starostlivo zvažovať, či sú dané zákonom predpokladané skutočnosti odôvodňujúce preventívny zásah

súdu do ich práv a povinností sporových strán.

28. Žalobca sa predmetným návrhom domáha zriadenia sudcovského záložného práva na ním
špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 2. rade za účelom zabezpečenia jeho
pohľadávky voči žalovaným zo zmluvy o úvere č. 1020315 uzavretej žalobcom a žalovaným 25.11.2019

v znení dodatkov č. 1 – 5, resp. dohôd o pristúpení k záväzku uzatvorených medzi žalobcom a
žalovanými 25.11.2019, resp. 24.6.2021. V súlade so zákonným znením ustanovení o zabezpečovacom
opatrení súd skúmal osvedčenie predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to:
- spôsobilosť špecifikovaných nehnuteľností byť predmetom záložného práva v zmysle ust. § 151a a
nasl. Občianskeho zákonníka,

- dôvodnosť a trvanie peňažnej pohľadávky žalobcu,
- existenciu obavy veriteľa z budúceho zmarenia exekúcie a
- zachovanie zásady proporcionality ku dňu vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

29. Spôsobilosť nehnuteľností špecifikovaných žalobcom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia byť zálohom v zmysle ust. §151a a nasl. Občianskeho zákonníka žalobca osvedčil
predložením jednotlivých listov vlastníctva vedených Okresným úradom Trebišov. Súd mal na ich
základe osvedčené, že žalovaný v 2. rade je vlastníkom predmetných nehnuteľností.

30. Vychádzajúc z návrhu vo veci samej považoval súd existenciu peňažnej pohľadávky žalobcu voči

žalovanému v 2. rade za hodnoverne osvedčenú.

31. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov v rámci konania vo veci samej (zmluva o úvere č.
1020315 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 25.11.2019 v znení dodatkov č. 1 – 5, dohody
o pristúpení k záväzku uzatvorené medzi žalobcom a žalovanými zo dňa 25.11.2019, resp. zo dňa

24.6.2021) považoval súd za osvedčené, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému v 1. rade ako
dlžníkovi úver a v zmysle zmluvy o úvere č. 1020315 zo dňa 25.11.2019 a dohôd o k pristúpení k záväzku
zo strany ostatných žalovaných mu voči nim vznikla pohľadávka, ktorá nebola uhradená.

32. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov peňažnú pohľadávku, ktorú žalobca žiada

zabezpečovacím opatrením zabezpečiť súd nepovažuje za zjavne nedôvodnú alebo neexistujúcu,
pričom žalobca jej vznik a trvanie osvedčil. Dokazovanie o dôvodnosti tejto pohľadávky však bude
vykonané výlučne v konaní vo veci samej.

33.Vporovnanísnávrhomnanariadeniezabezpečovaciehoopatreniazodňa4.7.2024vdanomprípade

z návrhu vyplynulo, že obava žalobcu z účelovej dispozície s nehnuteľnosťami, ktorých je žalovaný v 2.
rade vlastníkom, bola podľa názoru žalobcu naplnená faktickým správaním sa žalovaného v 2. rade
spočívajúcom v prevode spoluvlastníckeho podielu špecifikovaného v bode 13 odôvodenia. Žalovaný
v 2. rade po vydaní uznesenia o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.7.2024 previedol vlastnícke právo ku spoluvlastníckym podielom

špecifikovaným v bode 13 odôvodnenia na svojho právneho zástupcu, fyzickú osobu, JUDr. Maroša
Minčíka.34. V tomto prípade je nepochybné, že od času vydania uznesenia o zamietnutí návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia súdom dňa 5.8.2024 došlo zo strany žalovaného v 2. rade ku prevodu
spoluvlastníckeho podielu. Označenie dôvodov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má podľa

súdu spočívať v pomenovaní konkrétneho účelového správania žalovaného v 2. rade, jeho charakteru
a intenzity, ktoré by osvedčovalo reálny úmysel žalovaného v 2. rade ohroziť budúcu exekúciu. Žalobca
síce výstižne poukázal na vyššie citované rozhodnutie odvolacieho súdu, podľa ktorého je obava z
ohrozenia exekúcie odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje
úkony s kvantitatívnym alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na exekvovateľný

majetok smerujúcim k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Nesprávne však v danom
prípade vyhodnotil, že úkon žalovaného v 2. rade (uzatvorenie kúpnej zmluvy k pôde nepatrnej hodnoty
vo vzťahu k výške pohľadávky) je zahrnutý do množiny prípadov, ktoré mal na mysli odvolací súd v ním
citovanom rozhodnutí

35. Ako súd už uviedol, nemôže ísť o akýkoľvek prevod majetku, ale o úkon smerujúci ku kvalitatívnemu

zmenšeniu majetku, čo však v danom prípade splnené nebolo Podľa údajov z katastra nehnuteľností
žalovaný v 2. rade previedol na tretiu osobu ornú pôdu o výmere 19 781 m2. Vychádzajúc z cien pôdy
v danej oblasti zistených žalobcom, čo je 3 100 – 3 300 € za hektár pôdy (1 m2 = 0,0001 ha), ide
o prevod ornej pôdy v hodnote približne 6 132 – 6 528 Eur. Berúc do úvahy tento číselný údaj, t.j. sumu
maximálne vo výške 6 528 Eur, súd nemohol uzavrieť, že v pomere ku zabezpečovanej pohľadávke

v sume vo výške 318 303,02 Eur vrátane príslušenstva ide o účelový prevod s negatívnym dopadom
na majetok žalobcu.

36. Zároveň, samotný žalobca uviedol, že k prevodu majetku došlo titulom kúpnej zmluvy. Z podstaty
kúpnej zmluvy je zrejmé, že išlo o odplatný prevod. Bez ďalších informácií, aká je dohodnutá

kúpnopredajná cena, ktoré žalobca súdu neposkytol, nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že
v dôsledku prevodu došlo ku zmenšeniu majetku žalovaného v 2. rade s kvantitatívnym dopadom na
exekvovateľný majetok

37. Okrem už uvedeného, obavu z budúceho zmarenia exekúcie žalobca opätovne odôvodnil aj

správaním sa bývalého konateľa a 50%-ného spoločníka žalovaného v 2. rade a zároveň pôvodne
žalovaného v 3. rade, A. H. I., ktorý dňa 27.7.2023 previedol 48 % obchodného podielu, ktorému
zodpovedá vklad do základného imania žalovaného v 2. rade vo výške 19 200 Eur na tretiu osobu,
spoločnosť VETO CORP s.r.o. Obavu zo zmarenia exekúcie videl ďalej naplnenú totožnou adresou
sídiel oboch spoločností ako aj pôvodne žalovaného v 3. rade, zmenou obchodného mena a vlastníckej

štruktúry žalovaného v 2. rade. Rovnako argumentoval, že žalovaný v 2. rade do leta 2022 bol 50%-
ným spoločníkom VETO CORP s.r.o. Okrem toho dôvodil aj začatím daňového exekučného konania vo
veci vymáhania daňového nedoplatku.

38. Podľa názoru súdu, žalobcom tvrdený účelový prevod časti obchodného podielu na spoločnosť

VETO CORP s.r.o., totožnosť sídiel týchto spoločností, zmena obchodného mena a daňový nedoplatok
nie sú a nemôžu byť rozhodujúce a postačujúce pre kvalifikované odôvodnenie obavy z ohrozenia
budúcej exekúcie. Je pravdou tvrdenie žalobcu, čo súd zistil z výpisu z príslušného obchodného registra,
že A. H. I. previedol 48 % obchodného podielu, ktorému zodpovedá vklad do základného imania
žalovaného v 2. rade vo výške 19 200 Eur na tretiu osobu, spoločnosť VETO CORP s.r.o. Žalobca však

v návrhu už neuviedol skutočnosť, že táto tretia osoba, spoločnosť VETO CORP s.r.o., sa následne
stala jedným zo spoločníkov žalovaného v 2. rade s vkladom 19 200 Eur. Výška základného imania
žalovaného v 2. rade 40 000 Eur teda zostala zachovaná. Ďalší argument, t.j. že žalovaný v 2. rade
do leta 2022 bol 50%-ným spoločníkom VETO CORP s.r.o. tiež nesvedčí v prospech tvrdenia žalobcu
o zmenšovaní majetku žalovaným v 2. rade.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzavrel, že žalobca opätovne dostatočne neosvedčil reálnu
obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. Súd rozumie prirodzenej obave žalobcu o vymožiteľnosť jeho
pohľadávkyvprípadeúspechuvspore.Žalobcasivšakzrejmeneuvedomil,žepredpokladomnariadenia
zabezpečovacieho opatrenia je obava zo skutočného ohrozenia exekúcie. Súd takýmto spôsobom –

nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemôže automaticky chrániť každú súdnou cestou uplatnenú
pohľadávku. Obava z budúceho zmarenia exekúcie musí dosahovať určitú, nemalú intenzitu.40. Žalobca neosvedčil existenciu reálnej obavy z budúceho zmarenia exekúcie do tej miery, aby
presvedčil súd o nevyhnutnej potrebe zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam žalovaného v 2.
rade. Všeobecné a subjektívne tvrdenie, že žalovaný v 1. rade v dôsledku dlhov a neplnenia si povinností

pravdepodobne príde o nehnuteľnosti žalobca nepodložil dôkazmi. Poukázanie na existenciu daňového
nedoplatku u žalovaného v 2. rade, o ktorom nevedno, v akej je výške, samo o sebe tiež na obmedzenie
žalovaného v 2. rade vo výkone jeho vlastníckeho práva nepostačuje. Poukazovanie na nepriaznivú
majetkovú situáciu žalovaného v 1. rade či daňový nedoplatok na strane žalovaného v 2. rade bez
preukázaného účelového zbavovania sa majetku zo strany žalovaných je nepostačujúce. Bez patričných

a závažných dôvodov nemožno zo strany súdu nariadiť zásah do majetkových práv žalovaného
v 2. rade. To, že hospodárske výsledky podnikania žalovaného v 1. rade podľa názoru žalobcu nie
sú priaznivé, pričom stále vykonáva podnikateľskú činnosť, neznamená a rozhodne nepreukazuje,
že by konal s úmyslom ohroziť prípadnú exekúciu. Rovnako, existencia dlhu nemôže bez splnenia
ďalších predpokladov byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nemôže byť ani uzatvorenie kúpnej zmluvy k ornej pôde, ktorej hodnota je

k hodnote zabezpečovanej pohľadávky v rozsahu približne 2 %. Tento prevod vlastníckeho práva súd
bez ďalších informácií ani nemohol vyhodnotiť za účelový s cieľom zmenšiť majetok žalovaného v 2.
rade.

41. Z uvedených dôvodov možno konštatovať, že ani tento návrh žalobcu neobsahuje zásadné

skutočnosti vyžadované zákonom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vymáhanie peňažných
záväzkov je štandardnou kauzou súdnych konaní a v tomto prípade súd nevzhliadol dôvod na osobitný
procesný postup. Navyše k už uvedenému súd udáva, že podľa verejne dostupného zdroja (L.) žalovaný
v 2. rade za rok 2023 vykazuje zisk 17 811 Eur a jeho dlhodobý hmotný majetok je v sume 1,78 mil. Eur.

42. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd aj tento návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia vo výroku I zamietol.

43. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) súd vo výroku II rozhodol v súlade s ust.
§ 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 354 CSP. Žalovaným náhradu trov konania nepriznal, hoci podľa

výsledku konania právo na ich náhradu im ako úspešnej strane vzniklo, avšak zo spisu bolo zrejmé, že
žalovaným v konaní v súvislosti so zabezpečovacím opatrením žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Odvolanie je prípustné proti I. výroku uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. [§ 357 písm. d) CSP]

Odvolanie je prípustné proti II. výroku uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.
[§ 357 písm. m) CSP]

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Mestský súd Košice. [§ 362 ods. 1

prvá veta CSP]

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [§ 363 CSP]

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. [§ 364 CSP]

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. [§ 365 ods. 1
CSP]