Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. október 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/84/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123204795
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5123204795.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka
a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. B., nar. XX. XX. XXXX, B. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, deti
rodičov, matka: D. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, a otec: A. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom C.

XXXX, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Žilina č.
k. 54P/122/2023 - 247 zo dňa 02. 02. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“)
vo výroku I. návrh otca na zníženie výživného zamietol. Vo výroku II. rozhodol, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania.
Prvostupňový súd poukázal na to, že otec sa domáha zníženia výživného na sumu 90 eur mesačne
z dôvodu jeho výkonu trestu. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 54P/142/2022-181 zo dňa 12.
05. 2023 súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého A. zvýšeným výživným vo
výške 130 eur mesačne, na výživu maloletého C. zvýšeným výživným vo výške 120 eur mesačne a
na výživu maloletej B. zvýšeným výživným vo výške 110 eur mesačne s účinnosťou od 01. 06. 2023.

V čase posledného určenia výživného boli maloleté deti žiakmi základnej školy. C. v 3. ročníku, A. v
5. ročníku a B. v 2. ročníku. Nemali žiadne platené krúžky, mali bežné výdavky na stravu, ošatenie,
hygienu. Zdravotný stav maloletých detí bol dobrý. V súčasnosti sú deti stále žiakmi základnej školy a
nebolo zistené, že by im pribudli ďalšie výdavky. V čase posledného rozhodovania o výške vyživovacej
povinnosti otca mala matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej F., nar. XX. XX. XXXX, na ktorú
dostávala výživné od jej otca vo výške 100 eur. V tom čase matka žila u rodičov a poberala dávky
v hmotnej núdzi, prídavky na deti. K zmene na strane matky došlo len v tom, že od novembra 2023

poberá príspevok na opatrovanie svojej sestry. Otec bol v čase posledného rozhodovania o výške
vyživovacej povinnosti voči maloletým vo výkone trestu. Prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí
poukázal na skutočnosť, že v čase rozhodnutia o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, t. j. 02.
02.2024,bolotecnaďalejvovýkonetrestuspredpokladomprepustenia18.03.2024.Súdprvejinštancie
vykonaným dokazovaním zistil, že nedošlo k zmene pomerov na strane maloletých detí a rovnako
tak ani na strane otca. Síce sa zvýšil matkin príjem, ktorá namiesto dávky v hmotnej núdzi poberá

peňažný príspevok na opatrovanie postihnutej osoby, avšak tento fakt neodôvodňuje potrebu zníženia
vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti. Pokiaľ otec poukazoval na to, že je vo výkone trestu
odňatia slobody a že ani po prepustení nebude schopný ihneď uhrádzať určené výživné, súd konštatuje,že nejde o nové skutočnosti. I keby táto skutočnosť nastala až po rozsudku, ktorým bola naposledy
určená výška vyživovacej povinnosti otca, súd poukazuje na to, že to, že otec v dôsledku výkonu trestu
nemôže vykonávať prácu mimo ústav na výkon trestu a teda zaobstarať si vyšší príjem, nemôže byť

na úkor maloletých detí, nakoľko tento stav otec spôsobil svojím úmyselným protiprávnym konaním. Vo
veci tvrdení otca, že po prepustení na slobodu nebude mať ihneď možnosť príjmu, aby plnil výživné,
súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenia kolíznej opatrovníčky, ktorá uviedla, že náhradné výživné
bude platené až do doby, kým sa nezamestná a potom sa môže dohodnúť na splácaní zaplateného
náhradného výživného. Súd zároveň poznamenal, že proti rozhodnutiu, ktorým bolo naposledy určené

výživné na maloleté deti, sa otec práva podať odvolanie vzdal dňa 12. 05. 2023, pričom už dňa 01. 06.
2023 podal návrh na zníženie výživného. Na základe vyššie uvedených dôvodov mal prvostupňový súd
za preukázané, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho
rozhodnutia, a preto návrh otca na zníženie výživného zamietol. O náhrade trov konania súd prvej
inštancie rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na § 62 ods. 1, ods. 2, § 65 ods. 1, § 75

ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) a rovnako
tak poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. 3Cdo 236/2018.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie otec, argumentujúc, že sa
nachádza v ťažkej životnej situácii. Uviedol, že 17. 03. 2024 mu má skončiť výkon trestu a momentálne

ako osoba, ktorá fakticky je bez príjmu a zázemia, bude mať po prepustení existenčné problémy.
Nedokážeplniťvýživnévtakejvýškeakomustanovilsúdprvejinštancie.Prisľúbil,žehneďpoprepustení
z výkonu trestu odňatia slobody sa bude hlásiť na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom si
bude aktívne hľadať prácu, aby mohol maloletým deťom platiť vyššie výživné a akonáhle sa mu zlepšia
životné podmienky, tak bude jeho vyživovaciu povinnosť plniť v čo najvyššej možnej miere. Na základe

vyššie uvedeného preto žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu a znížil jeho
povinnosť platiť výživné na maloleté deti na 30 % životného minima a to z dôvodu, že chce plniť jeho
vyživovaciu povinnosť v rámci jeho aktuálnych finančných a existenčných možností a schopností.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k výzve súdu prvej inštancie súhlasil, aby odvolací súd rozhodol bez

nariadenia pojednávania.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu otca matka so znížením výživného nesúhlasila. Uviedla, že otec sa o deti
nezaujímal, keď nebol vo výkone trestu odňatia slobody a mohol pracovať, no bral platenie výživného
na ľahkú váhu. Otec bude mať po prepustení z väzenia aspoň čo najväčšiu motiváciu nájsť si prácu, aby

si mohol plniť súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. S pribúdajúcim vekom
sa náklady na maloletých zvyšujú a taktiež bývavajú častejšie choré, čo si vyžaduje nákup liekov podľa
potreby, pričom matka celú starostlivosť zabezpečuje sama a výživné stanovené súdom prvej inštancie
by ich rodinnej situácii veľmi pomohlo. Podotkla, že deťom nahrádza otca aj počas všetkých sviatkov
a to vrátane narodenín, a to aj prostredníctvom výživného, bez záujmu otca po celý život o maloletých.

Aktuálne matke pomohol s bývaním jej otec, ktorému prispieva na domácnosť.

5. Otec vo svojom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie a opäť zdôraznil,
že aktuálna výška výživného v sume 360 eur mesačne je pre neho likvidačná. Po výkone trestu nemá
bývanie, prácu ani majetok, ktorý by vedel speňažiť. Uviedol, že sám nevie ako ide aktuálne žiť a že

prakticky je bezdomovec. Nemá problém s platením na maloletých, ale aktuálne im nemá z čoho platiť,
a preto opätovne žiadal odvolací súd, aby zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu a znížil otcovi jeho
vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom.

6. K vyjadreniu otca sa matka vyjadrila tak, že opätovne uviedla, že nesúhlasí so znížením výživného

na maloleté deti. Poukázala na to, že všetky skutočnosti, ktoré tvrdila v jej vyjadrení k odvolaniu otca
sú stále aktuálne a zdôraznila, že peniaze, ktoré má otec prispievať na výživu maloletých detí, nie sú
určené jej, ale ich deťom. Otec sa má starať o svoje deti rovnako ako matka, čo nerobí a nerobil ani
v minulosti. Výživné, ktoré mu bolo určené, je podľa jej názoru minimum, čo môže pre ich deti urobiť.
Práve maloleté deti by mali byť pre otca najväčšou motiváciou, aby si po výkone trestu našiel čo najskôr

prácu a začlenil sa do bežného života.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“ v spojení s § 3 ods. 5 CMP), preskúmal vec v intenciách ust. § 65 a § 66 CMP a postupom beznariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP
rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie,
ktoré následne správne právne posúdil a pri rozhodovaní vychádzal zo zásad stanovených Zákonom o
rodinetýkajúcichsavyživovacejpovinnostirodičovkmaloletýmdeťom.Odvolacísúdsavcelomrozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto len konštatuje správnosť jeho záverov,
pričom uvádza, že otec v odvolaní neuviedol žiadne dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť

skutkový alebo právny stav, resp. s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že vzhľadom na prvostupňovým súdom zistený
skutkový stav považoval za preukázané, že v čase, keď sa naposledy rozhodovalo o výživnom t. j.
v máji 2023, sa otec už nachádzal vo výkone trestu, pričom nemožno opomenúť, že sa následne vzdal
možnosti na podanie odvolania. Od tejto doby sa na jeho strane nič nezmenilo.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania nevyplýva žiadna okolnosť, ktorá by
bránila otcovi zamestnať sa po skončení výkonu trestu. Jeho argumentácia týkajúca sa zlej finančnej
a existenčnej situácie neobstojí, keďže jeho aktuálny stav si zapríčinil vlastným úmyselným protiprávnym
konaním.

10. Odvolací súd podotýka, že otec by mal vynaložiť maximálne úsilie, aby si mohol plniť vyživovaciu
povinnosť voči maloletým deťom, ktorá má prioritu, a to v primeranom rozsahu, ktorý zodpovedá
potrebám dospievajúcich detí. Dosiaľ určené výživné vzhľadom na zistený skutkový stav možno
považovať za adekvátne, a to najmä, ak osobnú starostlivosť o maloleté deti (vrátane zabezpečenia
bývania) vykonáva matka a otec nad rámec výživného nijako neprispieva a s maloletými sa ani

nestretáva.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že naposledy sa pomery účastníkov konania
preskúmavali len v nedávnej dobe (rozhodnutie Okresného súdu Žilina č. k. 54P/142/2022-181 zo dňa
12. 05. 2023), pričom v rámci predmetného konania sa otec dobrovoľne vzdal možnosti odvolania, hoci
v tom čase už bol vo výkone trestu a vedel, v akej je a následne aj bude finančnej situácii. Odvolaciemu

súdu preto nie je zrejmé, prečo otec okamžite následne v júni 2023 podal nový návrh na zníženie
vyživovacej povinnosti, hoci na jeho strane a rovnako tak ani na strane maloletých detí nenastali žiadne
podstatné zmeny, ktoré by mohli mať za následok zníženie vyživovacej povinnosti otca v tak krátkom
časovom odstupe od posledného právoplatného rozhodnutia. Maloletí sú naďalej žiakmi základnej školy,
bývanie s matkou majú zabezpečené u otca matky s tým, že matka na chod domácnosti prispieva, takže

matkou tvrdené výdavky zostali v rovnakej výške.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).