Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. november 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120401106
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6120401106.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej

a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a Mgr. Miloša Greguša v spore žalobcu A. B. nar. XX.X.XXXX
bývajúceho v C. D. E. F. G. XX zastúpeného JUDr. JCLic. H. B., I., s.r.o. so sídlom advokátskej kancelárie
v Košiciach na Južnej triede č. 28, za ktorú koná konateľ a advokát JUDr. JCLic. H. B., I., IČO:52
858 774 proti žalovanej Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach na Komenského ul.
č. 73 IČO:00 397 474 zastúpenej Sýkora – advokátska kancelária s.r.o. so sídlom v C. D. B. F. G. X, za
ktorú koná konateľ a advokát JUDr. Matej Sýkora, IČO: 47 256 206 o zaplatenie 1.187,20 Eur s prísl.
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 25C/6/2021-264 zo dňa 5.10.2023 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom č.k. 25C/6/2021-264 zo
dňa 5.10.2023 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.187,20 Eur s 5% ročným
úrokom z omeškania od 12.3.2020 do zaplatenia, do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.).
Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 1.187,20 Eur s prísl. na tom
skutkovom základe, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom
území H., okres Košice II, obec Košice – Západ, zapísaných na LV č. XXXXX, parc. reg. „E“ č. 5084/3,
druh pozemku orná pôda o výmere 2196 m2, ako aj na LV č. XXXXX, parc. reg. „C“ č. 5499/30,
druh pozemku trvalý trávnatý porast o výmere 5996 m2. Spoluvlastnícky podiel žalobcu parcely KN-
E č. 5084/3, orná pôda predstavuje 30/1050, t.j. 62,74 m2 a parc. KN-C č. 5499/30 o výmere 5996
m2 predstavuje 30/2100, t.j. 85,66 m2. Žalovaná uvedené nehnuteľnosti neoprávnene užíva, nakoľko

sa nich nachádza Jazdecký areál, uplatňuje si preto nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za
obdobie od 9.10.2018 do 9.10.2020 vo výške ročného nájomného za predmetné pozemky 4 Eur/rok/m2,
spolu výmera oboch podielov na parcelách predstavuje 148,4 m2 x 4 Eur, čo činí 593,60 Eur za rok x 2
roky, t.j. 1.187,20 Eur. Zároveň požaduje aj príslušenstvo pohľadávky.

3. Právne vec posúdil podľa ust. § 123, § 139 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ).4. Vykonaným dokazovaním súd vzal za preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom
sporných nehnuteľností v podieloch špecifikovaných v žalobe v rozhodnom období, t.j. v čase od
9.10.2018 do 9.10.2020.

5. Z vyhotoveného znaleckého posudku č. 18 zo dňa 4.5.2020 J. B. K., znalcom z odboru stavebníctvo
– odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností pre účel uzatvorenia kúpnej zmluvy, resp.
nájomnej zmluvy k parcele C- KN č. 5499/30 nad Jazdeckým areálom v katastrálnom území H.
podľa LV č. XXXXX a informatívne kópie z mapy zo dňa 24.4.2020 pre účel uzatvorenia kúpnej,

prípadne nájomnej zmluvy vyplynulo, že parcela nie je zastavaná stavbami, v blízkosti areálu pozemkov
sú vybudované dostupné IS. Na oplotený areál vedie prístupová cesta pre prístup s dopravným
prostriedkom. Všeobecná hodnota celej nehnuteľnosti bola stanovená sumou 479.000 Eur a nájom
predstavuje6,405Eur/m2/rok.Zoznaleckéhoposudkuč.102/2016zodňa28.6.2016vyhotovenéhoJ.E.
L., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad nehnuteľností pre účel stanovenia
všeobecnej hodnoty pozemkov a stanovenia všeobecnej hodnoty ročného nájmu pozemku parc. reg.

5499/10, parc. č. 5499/11, parc. č. 5499/68, parc. č. 5499/69, parc. č. 5499/70 a parc. č. 5499/71
v katastrálnom území H., A. M. F. C. boli nehnuteľnosti ohodnotené k 29.6.2016, pričom znalec vyčíslil
ročný nájom vyššie uvedených pozemkov sumou 1,223 Eur/m2/rok. Zo znaleckého posudku č. XX/
XXXX znalkyne J. A. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok parc. reg. „C“ č.
5499/30 a parc. reg. „E“ č. 5084/3 v kat. úz. H., ktorý bol vypracovaný ku dňu 16.6.2021 bolo stanovenie

všeobecnej hodnoty nájmu za vyššie uvedené parcely za obdobie od 1.3.2018 do 31.12.2018, obdobie
rokov 2019 a 2020. Ohodnocované parcely sú situované v obci Košice – Západ, v zastavanom území
obce, v okolí ohrozovaných parciel sú situované plochy a stavby súvisiace s prevádzkou jazdeckého
areálu. Výšku nájmu pri parc. č. 5499/30 LV č. XXXXX za obdobie roku 2018, t.j. od 1.3.2018 do
31.12.2018 bola stanovená sumou 2,068 Eur/m2/rok, za rok 2019 sumou 2,063 Eur/m2/rok a za rok

2020 čiastkou 2,055 Eur/m2/rok. Rovnaká výška nájmu za jednotlivé roky bola stanovená aj pri parcele
č. 5084/3 na LV č. XXXXX. Z cenníka tovaru, prác a služieb žalovaného vyplýva cena za prenájom
voľných plôch, nespevnených na Jazdeckom areáli, za m2/rok mimo poľnohospodárskej pôdy za 4,83
Eur a prenájom voľných plôch, spevnených na jazdeckom areáli za 11,45 Eur/m2. Z prevádzkovo –
bezpečnostnéhoporiadkuúčelovéhozariadeniavyplynulúčelzariadeniapracoviskaJazdeckéhoareálu,

ktorý je účelovým zariadením žalovaného, ako aj pravidla vstupu a užívania priestorov.

6. Súd konštatoval spornosť aktívnej legitimácie z dôvodu, že žalovaná spochybnila vlastnícke právo
žalobcu aj z dôvodu, že žalobu podal minoritný spoluvlastník v rozpore s ust. § 139 ods. 2 OZ. Zároveň
skonštatoval spornosť, či žalovaná užíva pozemky bez právneho dôvodu a spornou bola aj výška

náhrady za užívanie.

7. Súd sa nestotožnil s námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko, ak na území
Jazdeckéhoareáluexistujepozemokvovlastníctvežalovanej,tátoskutočnosťmôževzbudiťpochybnosť
ohľadom vlastníctva žalobcu k jeho parcele, a neznamená to, že vlastníkom parcely, ku ktorej si v tomto

konaní nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňuje, je žalovaná. Platí domnienka správnosti
údajov vyplývajúcich z katastra nehnuteľností, ktorá nebola v rámci konania žalovanou vyvrátená.
Z rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 41C/49/2014 vyplynulo, že sa týka iných pozemkov, preto
ho nie je možné aplikovať na pozemok, na ktorý sa predmet tohto sporu vzťahuje.

8. K obrane žalovanej, že žalobca je iba minoritným spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti
a nepreukázal, že má právo hospodárenia, súd uviedol, že predmetom sporu je nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia v rozsahu, ktorý prináleží jednotlivému spoluvlastníkovi. V prípade aktívnej
solidarity môže ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov spoločnej veci, aj menšinový, uplatniť samostatne
pohľadávku voči dlžníkovi na súde. Vnútorné pomery medzi spoluvlastníkmi ako spoluveriteľmi sa riadia

právnym vzťahom na základe solidarity spoluvlastníkov. V danom prípade žalobca nežiada viac, než
zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu na spoločné veci.

9. V ďalšom uviedol, že nebolo spornou skutočnosťou, že obidva sporné pozemky sa nachádzajú
v areáli, ktorý tvorí Jazdecký areál, pričom žalovaná je jeho dlhoročným správcom. Zdôraznil, že už len

tým, že areál je oplotený a prístup iných osôb je regulovaný prevádzkovo-bezpečnostným poriadkom
Jazdeckého areálu, z ktorého vyplývajú pravidla vstupu, pravidlá užívania priestorov, ako aj to, čo je
účastníkom prevádzky zakázané, uviedlo žalovaného do postavenia detentora. Len samotné oplotenie
a uzamknutie pozemku predstavuje prekážku pre žalobcu v užívaní jeho majetku. Na strane žalovanejtak vzniká bezdôvodné obohatenie z dôvodu plnenia bez právneho dôvodu v zmysle ust. § 451 ods. 2
OZ, nakoľko ide o prípad užívania nehnuteľností parc. č. 5499/30 na LV č. XXXXX a parc. č 5084/3 na
LV XXXXX kat. úz. H. bez nájomnej, či inej zmluvy alebo iného titulu oprávňujúceho tieto parcely užívať.

Žalobca bol takto vylúčený z výkonu svojich vlastníckych oprávnení, nemôže predmet svojho vlastníctva
držať, užívať, požívať – brať z neho plody a iné úžitky a v konečnom dôsledku, pre nenaplnenie účelu ani
nakladať s ním napríklad tak, že by pozemky prenajal iným osobám. Základ nároku žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia považoval za daný.

10. Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, súd posudzoval závery znalcov J. A., J. K. a J. L.,
pričom žalovaný namietal závery posudku Ing. Škriaba a žalobca namietal závery posudku J. L..

11. Súd stanovil výšku bezdôvodného obohatenia na základe cenníka žalovaného. Poukázal na konanie
vedené na Mestskom súde Košice (predtým Okresnom súde Košice I) pod sp. zn. 42C/20/2020,
v ktorom sa ďalší spoluvlastníci domáhali od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia k parc.

reg. „C“ č. 5499/30, zapísanej na LV č. XXXXX, v ktorom konaní na návrh žalovaného malo byť
nariadenékontrolnéznaleckédokazovanie.Žalovanývšakpreddavoknaznaleckédokazovanienezložil,
namiesto toho predložil ďalší znalecký posudok – J. A., ktorého závery boli rozdielne oproti záverom
posudku J. K., z ktorého žalobca odvodzoval výšku uplatneného nároku, a teda ani týmto znaleckým
posudkom nebola odstránená spornosť výšky uplatneného nároku. Vzhľadom na to, že odborná otázka

bola v predložených znaleckých posudkoch zodpovedaná rozdielne, a teda nebol zložený preddavok
na kontrolné znalecké dokazovanie, v konaní 25C/6/2021 žiadna zo strán kontrolovať znalecké
dokazovanie nenavrhla, súd pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z cenníka
žalovaného, na základe ktorého prenajíma sporné nehnuteľnosti, a kde výška nájmu je 4,83 Eur/m2/
rok. Preto výšku 4 Eur/m2/rok (ktorý si uplatnil žalobca), je možné považovať za výšku primeranú

bezdôvodnému obohateniu, ktorú je žalovaný povinný žalobcovi vydať.

12. Priznané sumy titulom bezdôvodného obohatenia súd vyčíslil vzhľadom na veľkosť
spoluvlastníckeho podielu a to tak, že žalobca je spoluvlastníkom parcely KN-E č. 5084/3 na LV15099,
orná pôda o výmere 2196 m2, veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu činí 30/1050, t.j. 62,74 m2

a spoluvlastníkom parcely KN-C č. 5499/30 na LV13351, orná pôda o výmere 5996 m2, pričom jeho
spoluvlastnícky podiel predstavuje 30/2100, t.j. 85,66 m2, spolu jeho podiel na oboch nehnuteľnostiach
predstavuje 148,4 m2 x 4Eur/m2/rok, t.j. 593,60 Eur x 2 roky, spolu 1187,20 Eur.

13. Zároveň súd priznal žalobcovi aj príslušenstvo, a to úrok z omeškania vo výške 5% ročne od

12.3.2020 do zaplatenia. Po citácii ustanovenia § 563, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, § 3 Nariadenia
vládySRč.87/1995Z.z.konštatoval,že nárokžalobcunavydaniebezdôvodnéhoobohateniajesplatný,
keďže žalobca žiadosťou o zaplatenie peňažnej náhrady doručenej žalovanej dňa 9.3.2020 ju vyzval
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa § 563 OZ je dňom splatnosti 11.3.2020 a prvým dňom
omeškania 12.3.2020. Základná úroková sadzba európskej centrálnej banky, platná k 9.10.2016 bola

vo výške 0,00%, po zvýšení o 5% bodov je vo výške 5% ročne.

14. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP a žalobcovi, ktorý bol v plnej
miere úspešný priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

15. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná uplatniac odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 pís. b/, d/, f/ a h/ CSP a navrhla aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a žalobu zamietol, prípadne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nepreskúmateľný, nedostatočne
odôvodnený, predčasný, založený na nesprávnych skutkových zisteniach a na nesprávnom právnom
posúdení veci. Vo vzťahu k užívaniu sporných parciel uviedla, že súd bez relevantných dôvodov, len
s poukazom na prevádzkovo – bezpečnostný poriadok neakceptoval jej obranu, že areál je prístupný
širšej verejnosti, ako aj samotnému žalobcovi. Je dlhoročným správcom Jazdeckého areálu a okrem

prevádzky a údržby objektu zodpovedá aj za bezpečnosť a ochranu zdravia a životného prostredia.
Jazdecký areál využívajú pre plnenie svojich aktivít rôzne súkromné a verejnoprávne subjekty, športové
a neziskové organizácie, školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Košice, Oddelenie
jazdnej polície v Košiciach odboru kynológie a hipológie Prezídia Policajného zboru ako aj ďalšiesubjekty. Z uvedeného vyplýva, že objekt Jazdeckého areálu je napriek oploteniu, ktoré je nevyhnutné
z dôvodu ochrany a bezpečnosti, sprístupnený širšej verejnosti a teda aj samotnému žalobcovi, ktorý až
doposiaľ sa niekoľko desaťročí nedomáhal svojich vlastníckych práv k sporným parcelám, nenamietal

ich oplotenie ani výkon správy a údržby. Žalobcovi nič nebránilo, aby v rozhodnom období využíval
sporné pozemky v zmysle svojho vlastníckeho práva. V rozhodnom období neprejavil žiadny záujem,
z ktorého by bolo možné vydedukovať úmysel, ktorý by smeroval k akémukoľvek využívaniu týchto
parciel. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že pozemky sú ako súčasť Jazdeckého areálu
oplotené za účelom zabezpečenia ochrany a bezpečnosti. V rozhodnom období žiadnym spôsobom

nebránila, aby mohol požívať žalobca práva, ktoré mu patrili titulom vlastníckeho práva k pozemkom,
avšak žiadne z týchto práv dobrovoľne využívať nechcel. Nezáujem žalobcu na využívanie predmetných
nehnuteľností potvrdzuje aj predžalobná výzva, ktorá je obsahom spisu a v ktorej ju žalobca vyzýva len
na peňažné plnenie, bez toho, aby prejavil záujem využívať nehnuteľnosti vo svoj prospech. Vo vzťahu
k aktívnej legitimácii žalobcu namietala s poukazom na skutočnosť, že ide iba o minoritného podielového
spoluvlastníka spornej parcely registra C č. 5499/30 o veľkosti podielu 30/2100 čo predstavuje 1,43%

a spornej parcely registra E č. 5084/3 o veľkosti podielu 30/1050 čo predstavuje 2,86%. Naďalej
je toho názoru, že o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci majoritnou väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Žalobca, ktorý je iba menšinovým
spoluvlastníkom sporných parciel tak nie je aktívne legitimovaný na uplatňovanie nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Vo vzťahu k výške uplatneného nároku sa nestotožnila so závermi súdu

prvej inštancie ohľadne priznanej výšky bezdôvodného obohatenia. Namietala v konaní a rozporovala
výšku uplatneného nároku žalobcu, ktorý za užívanie sporných nehnuteľností požadoval náhradu vo
výške obvyklého nájomného v sume 4Eur/m2/ročne. V konaní predložil znalecký posudok č. 18/2020
vypracovaný znalcom Ing. Michalom Škriabom, v zmysle ktorého predstavovala suma obvyklého
nájomného za užívanie spornej parcely registra C č. 5499/30 v rozhodujúcom období 6,405Eur/m2/

ročne. Predmetom znaleckého hodnotenia nebola aj sporná parcela registra E č. 5084/3 ale len parcela
registra C č. 5499/10 pričom znalec použil pri stanovení hodnoty nájmu koeficient tých, ktoré neúmerne
navýšili hodnotu nájmu. Za správne, logicky a presvedčivo odôvodnené použitie hodnôt príslušných
koeficientov,takakobolostanovenévznaleckomposudkuJ.A.č.23/2021,čoznalkyňaodborneobhájila
aj pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 27.4.2022 v obdobnom konaní vedenom na Okresnom súde

Košice I pod sp. zn. 42C/20/2020, v dôsledku čoho sa upustilo od jej opätovného výsluchu v tomto
konaní. V prípade znaleckého posudku Ing. Škriabu č. 18/2020 namietala nesprávne a neopodstatnené
použitie zvýšených hodnôt koeficientu všeobecnej situácie, koeficientu funkčného využitia územia,
koeficientu povyšujúcich faktorov a redukujúcich faktorov. Žalobca v konaní predložil vnútorný predpis č.
31, ktorým bol vydaný cenník poskytovaných tovarov, prác a služieb, kde podľa položky 023 účtovala za

prenájom voľných plôch spevnených v jazdeckom areáli cenou 11,45 m2/ročne a podľa položky 024 za
prenájom voľných plôch nespevnených cenu 4,83/m2/ročne. Ide pritom o ceny účinné až od 1.9.2022,
teda ceny za iné, než rozhodné obdobie od 9.10.2018 do 9.10.2020. Súd odignoroval argumenty
vsúvislostispredloženýmiznaleckýmiposudkamiavosvojomrozhodnutíjednostranneabeználežitého
odôvodnenia vychádzal len z návrhu žalobcu a cenníka tovaru prác a služieb ňou poskytovaných.

Žalobca predloženým cenníkom nepreukázal dôvodnosť výšky bezdôvodného obohatenia, nakoľko
zmluvná voľnosť strán je daná tým, že si strany môžu v zmysle cenníka dohodnúť aj inú, ako obvyklú
cenu nájmu v danom čase a danom mieste. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno
týkajúce sa prenájmu Jazdeckého areálu, nakoľko okrem cenníka nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci
prenájom sporných nehnuteľností, ani v tomto smere nenavrhol žiadne dokazovanie. Súd prvej inštancie

sa tak nedostatočne, nesprávne vysporiadal so skutočnosťou ohľadne určenia obvyklej ceny nájmu
a len formálne konštatoval, že pri ustálení výšky bezdôvodného obohatenia sa priklonil k hodnote nájmu
požadovanej žalobcom. V danej súvislosti sa javí byť priznanie nároku žalobcu vo výške 4Eur/m2/ročne
zjavneneprimerané,nespravodlivéavrozporesdobrýmimravmi.Zároveňnamietalaajpriznanieúrokov
z omeškania a to z dôvodu, že v predžalobnej výzve zo dňa 9.3.2020 si žalobca uplatňoval aj nárok na

zaplatenie náhrady za užívanie sporných parciel v sume 3Eur/m2/ročne. Vzhľadom na uvedené sa preto
nemohla dostať do omeškania so zaplatením celej uplatňovanej sumy istiny vyčíslenej podľa obvyklého
nájomného 4Eur/m2/ročne už od 12.3.2020.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil ako vecne správny a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. V súvislosti s odvolaním
žalovanej uviedol, že rozhodnutie je správne, riadne odôvodnené, preskúmateľné, súd uviedol čo
nebolo sporné, čo má za preukázané, ako vyhodnotil dôkazy a právne závery, ktoré vyslovil boli
v súlade s doterajšou judikatúrou najvyšších súdnych autorít. V konaní nebolo sporné, že je podielovýmspoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v oplotenom a uzamknutom areáli žalovanej,
tzv.Jazdeckom areáli. V súvislosti s odvolaním poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach a to
napr. sp. zn. 1Co/225/2018 a 2Co/1/2021, kde sa krajský súd jednoznačne vyjadril, že už len oplotenie

a uzamknutie areálu predstavuje pre vlastníkov pozemku prekážku v užívaní ich majetku. Inštitút
bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne
obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok NS SR
sp. zn. 3Cdo/124/2002). Ak si žalovaná oplotila pozemok, tak sa na jeho úkor obohacuje. Zodpovednosť
za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny

úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok NS
ČR sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24.6.2008). Čo sa týka vstupu do Jazdeckého areálu, tak pravidlá
vstupu upravuje prevádzkovo – bezpečnostný poriadok účelového zariadenia jazdeckého areálu, ktorý
si schválila žalovaná, teda pravidlá vstupu a podmienky vstupu upravuje žalovaná, nie je to v jeho
dispozícii. Vstup majú iba oprávnené osoby, teda osoby, ktorým to umožní žalovaná. Tieto skutočnosti
boli preukázané listinnými dôkazmi. Čo sa týka aktívnej legitimácie, tak tvrdenia žalovanej v odvolaní sú

v rozpore s právnou úpravou aj s doterajšou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Ústavného
súdu SR. Platí iura novit curia, nakoľko rozhodnutí ohľadne tejto problematiky je veľmi veľa a preto
nebudepoukazovaťnakonkrétnerozhodnutia.Kvýškeuplatnenéhonárokuuviedol,žepripodanížaloby
vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Škriaba, ktorý stanovil výšku nájmu 6,405Eur/m2/ročne. Napriek
tomu sa uspokojil so sumou 4Eur/m2/ročne. V konaní preukázal listinným dôkazom a to samotným

cenníkom žalovanej, že on takéto nehnuteľnosti v areáli prenajíma za 4,83Eur/m2/ročne, teda požaduje
vyššie nájomné než žiada. Súd sa aj v tomto smere vysporiadal so všetkými dôkazmi a odôvodnil
priznanú výšku. Samotná nespokojnosť žalovanej neznamená, že rozhodnutie nie je správne. Znalecký
posudok nemá vyššiu hodnotu ako listinný dôkaz - cenník samotnej žalovanej. Výsluch znalcov je často
zbytočný, lebo každý znalec vždy zotrváva na svojich záveroch a odôvodní si ich. V ďalšom žalovaná

uvádzala, že cenník podľa ktorého za prenájom voľných plôch nespevnených v jazdeckom areáli účtuje
sumu 4,83Eur za m2 je určený až od 1.9.2022. Túto námietku žalovaná nepoužila v konaní pred súdom
prvej inštancie. Zároveň uviedol, že podľa cenníkov tovarov, prác a služieb účinného od 15.9.2019 si
žalovaná za daný prenájom účtovala sumu 4,20Eur za m2, teda je to opäť viac ako žiadal. Rozhodovacia
činnosť Krajského súdu v Košiciach je nezmenená.

17.Žalovanávodvolacejreplikenaďalejzotrvalanadôvodochodvolaniaarozsudoksúduprvejinštancie
považuje za nepreskúmateľný, nedostatočne odôvodnený, predčasný, založený na nesprávnych
skutkových zisteniach a na nesprávnom právnom posúdení veci.

18.Žalobcavodvolacejduplikerovnakozotrvalnadoterajšíchvyjadreniachanestotožňujesasnázorom
žalovanej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, spravodlivé a riadne odôvodnené. Žalovaná
opakuje svoje tvrdenia, ku ktorým sa už vyjadril a na tieto odkazuje.

19. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

20. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec, viazaný rozsahom
a dôvodom na odvolanie (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
a oprávnenou osobou, vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania
podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť,

resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil 4.11.2024 (§ 378 CSP,§ 219 ods. 3 CSP). O termíne
verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

21. Žalovaná v danom prípade uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa

ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických
osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty
a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,

zákonu zodpovedajúce konanie súdov (aj iných orgánov). Pod pojmom „procesný postup“ súdu sa
rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu,
teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciujej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1
Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).

22. V zmysle tohto ustanovenia pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká zákonnému ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej
ochrany práva. Ide napr. o právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne

odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,
na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne
uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

23. Pre procesnú stranu z práva na spravodlivý súdny proces nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným

výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť odvolania podľa § 365
ods.1písm.b)CSPniejenedostatočnézistenieskutkovéhostavu,nevykonanievšetkýchnavrhovaných
dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.

24. Pri posudzovaní nesprávneho procesného postupu, ktorý spočíva v tom, že strane bolo znemožnené
uskutočňovať jej patriace procesné práva, je nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu do práva na
spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv bude potrebné hodnotiť v kontexte
celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti strany

namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu. V tomto zmysle musí konanie ako celok vykazovať znaky
nespravodlivosti. Jedna izolovaná vada na uplatnenie odvolania nestačí.

25. V preskúmavanej veci nedošlo podľa názoru odvolacieho súdu k naplneniu vady podľa § 365
ods. 1 písm. b) CSP spočívajúcej v porušení práva na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie

neodôvodnil svoj rozsudok podľa predstáv odvolateľa, keďže sa vzhľadom na svoje právne posúdenie
veci vysporiadal v podstatnom s tvrdeniami strán konania, ktoré sa týkali predmetu sporu.

26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu,

že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady
nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr.
vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď
apodobne)aleboposúdeniepredbežnejotázkyvrozporesexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.
Tento odvolací dôvod, nebol taktiež podľa názoru odvolacieho súdu naplnený, nakoľko odvolací súd

nemá za to, že by súd prvej inštancie v súdnom konaní vykonal nezákonne získaný dôkaz alebo vypočul
svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď alebo spôsobil iné procesné pochybenia.

27. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že pri
závere o nesprávnych skutkových zisteniach musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd

prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom
dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nie je v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas

konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli najavo iba z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192 a nasl. CSP.

28. K odvolaciemu dôvodu upravenému v ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP spočívajúcemu v nesprávnom
právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie). O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo
akpoužilsícesprávnyprávnypredpis,nesprávnehoaleinterpretovalaleboaplikovalnazistenýskutkový

stav, alebo z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a
povinnostiach strán.

29. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska týchto uplatnených odvolacích
dôvodov a v rozsahu námietok a argumentov žalovanej uvedených v odvolaní, dospel k záveru, že ani

odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP v prejednávanej veci nie sú preukázané.
Súd prvej inštancie uplatnený nárok po skutkovej a aj po právnej stránke posúdil v plnom súlade so
zákonom a závermi ustálenými právnou praxou, správnym spôsobom interpretoval a aj aplikoval právny
predpis a odvolací súd sa stotožňuje s jeho správnym záverom o vzniku nároku žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovanej užívaním sporných parciel bez právneho
dôvodu, taktiež so záverom súdu, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v spore ako aj priznanou výškou

bezdôvodného obohatenia v prospech žalobcu.

30. Podstatou odvolacích námietok žalovanej bolo nesprávne právne posúdenie priznanej náhrady
za bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že žalovaná neupiera žalobcovi právo na užívanie jeho
majetku, posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu ako minoritného spoluvlastníka, a výška priznaného

bezdôvodného obohatenia, vrátane nároku na príslušenstvo.

31. Predmetom konania je zaplatenie sumy 1.187,20 Eur s prísl., ktorej sa žalobca domáhal z dôvodu, že
žalovanáužívanehnuteľnostivjehopodielovomspoluvlastníctveparc.rec.„E“č.5084/3naLVč.XXXXX
a parc. reg. „C“ č. 5499/30 na LV č. XXXXX, kat. úz. H., bez právneho dôvodu, keďže na predmetnej

parcele prevádzkuje Jazdecký areál.

32. V prvom rade odvolací súd uvádza, že odvolacia argumentácia žalovane, podľa ktorej u žalobcu
nie je daná aktívna legitimácia, keďže je iba minoritným podielovým spoluvlastníkom, a teda nemôže
rozhodovať o hospodárení so spoločnou vecou, je nedôvodná.

33. Vo vzťahu k uvedenej otázke, a to aktívnej legitimácie spoluvlastníka, bola rozhodovacou praxou
odvolacieho súdu ustálená a odvolací súd v prejednávanom spore nemal dôvod na odklon od
ustálenej rozhodovacej praxe. Dovolací súd v rozhodnutí Cpj 8/1972 zo dňa 8.3.1973 vyslovil názor,
že „Spoluvlastník má nepochybne právnu ochranu, pokiaľ ide o jeho spoluvlastnícky podiel. Môže

teda uplatňovať nárok na ochranu práv vyplývajúcich z jeho podielu. Môže sa domáhať napríklad
vydania úžitkov veci (ich primeranej časti), zákazu zásahov do užívania veci, prípadne odstránenia
trvajúcich následkov zásahu. Vo vzájomnom pomere spoluvlastníkov budú tieto žaloby kryté ust. §
139 OZ, v pomere k tretím osobám pôjde o žaloby podľa § 132 (teraz § 126 OZ), alebo § 489 OZ
(znenie do 31.12.1982 – poznámka odvolacieho súdu). Okrem toho sa môže spoluvlastník aj určovacou

žalobou za podmienok ust. § 80 písm. c/ OSP domáhať určenia, že mu prislúcha spoluvlastnícke právo
a v akom podiele. Aktívnu legitimáciu aj i len jedného spoluvlastníka na podanie zapieracej (negatórnej
žaloby) pripúšťalo už rozhodnutie uverejnené pod č. 58/1957 Zbierky rozhodnutí čs.súdov“. Predmetom
sporu teda nie je rozhodnutie spoluvlastníkov hospodárených so spoločnou vecou, na ktorý prípad
dopadá aplikácia ust. § 139 OZ, ale aplikácia daného ustanovenia je daná vtedy, ak spoluvlastníci vo

vzájomnom vzťahu (vnútornom vzťahu medzi sebou) rozhodujú o nakladaní so spoločnou vecou. Ak
by predmetom sporu bola náhrada jedného spoluvlastníka voči inému spoluvlastníkovi z plošnej veci,
nárok spoluvlastníka by vyplýval z ust. § 137 ods. 1 OZ.

34. V preskúmavanej veci sa spoluvlastník domáha od tretej osoby náhrady za to, že mu je z jej strany

bránené v užívaní nehnuteľnosti v jeho podielovom spoluvlastníctve. Žalobu na vydanie bezdôvodného
obohatenia tak môže podať spoluvlastník, ktorý je minoritný, ako hoc aj jediný spoluvlastník, ak uplatňuje
nárok zodpovedajúci jeho spoluvlastníckemu podielu, ako je to v prejednávanej veci.

35. Posúdenie, či vznikol medzi sporovými stranami vzťah z bezdôvodného obohatenia závisí

od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy. Predpokladom zodpovednosti za
bezdôvodné obohatenie nie je totiž protiprávne konanie toho, kto sa obohatil, ani jeho zavinenie,
postačuje objektívny stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva.
O plnenie bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 OZ ide v prípade užívania nebytových priestorovbez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu, oprávňujúceho tieto priestory užívať. V prípade takéhoto
plnenia získava majetkovú hodnotu ten, kto plnenie prijíma bez právneho dôvodu, bez poskytovania
náhradyzavykonávaniejemupatriacichoprávneníabeztoho,abysajehomajetokzmenšilaprostriedky

vynaložená v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať nebytový priestor (rozsudok NS
SRsp.zn.3Cdo/52/2005zodňa1.3.2007).Bezdôvodnéobohatenievznikáajtomu,ktonaúkorvlastníka
dosiahol postavenie detentora pozemku aj tým, že ho oplotil, urobil ho tak prístupným pre svoju potrebu,
a nezaváži, ako intenzívne ho využíva.

36. V preskúmavanej veci nebolo spornou skutočnosťou, že sporné pozemky sa nachádzajú v areáli,
ktorý tvorí Jazdecký areál, pričom žalovaná je jeho dlhoročným správcom.

37. V priebehu konania žalovaná zastávala názor, že žalobcovi v rozhodnom období nič nebránilo, aby
mohol používať práva, ktoré mu patria titulom vlastníckeho práva pozemku.

38. Odvolací súd sa s týmto názorom nestotožňuje a v plnom rozsahu poukazuje na závery súdu prvej
inštancie vyslovené v bode 34 odôvodnenia, s ktorými sa stotožňuje a na tomto mieste ich neopakuje.

39. Odvolací súd zdôrazňuje, že už len tým, že areál je oplotený a prístup iných osôb je regulovaný
prevádzkovo-bezpečnostným poriadkom jazdeckého areálu, z ktorého vyplývajú pravidlá vstupu,

pravidlá užívania priestorov, ako aj to, čo je účastníkom prevádzky zakázané, uviedlo žalovanú do
postavenia detentora. Len samotné oplotenie a uzamknutie pozemku predstavuje prekážku pre žalobcu
v užívaní jeho majetku a prístup na pozemok nebol predmetom tohto sporu, pretože žalovaná tvrdí, že
mu pozemok užívať nebráni.

40. Podľa názoru odvolacieho súdu na strane žalovanej tak vzniká bezdôvodné obohatenie z dôvodu
plnenia bezprávneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 OZ, nakoľko vychádzajúc zo skutkového stavu
zisteného súdom prvej inštancie ide o prípad užívania nehnuteľností parcely registra E č. 5084/3 na LV
č. XXXXX a parcely registra C 5499/30 na LV č. XXXX, kat. územie H. bez nájomnej, či inej zmluvy alebo
iného titulu, oprávňujúceho túto parcelu užívať.

41. Odvolací súd sa rovnako stotožnil aj s výškou bezdôvodného obohatenia, tak ako ju ustálil súd prvej
inštancie.

42 Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie vychádzal iba z cenníka žalovanej, v ktorom je upravená

cena prenájmu aj nespevnených plôch.

43. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovanej, nakoľko súd prvej inštancie mal
k dispozícii okrem cenníka žalovanej aj tri znalecké posudky, a to posudok J. K., predložený žalobcom,
kde bola výška nájmu sporného pozemku ustálená na 6,405 Eur/m2/rok, posudok J. L., kde bola výška

nájmu iných parciel na území jazdeckého areálu ustálená na 1,223 Eur/m2/rok a posudok J. A., kde bola
výška nájmu sporného pozemku ustálená na 2,068 Eur/m2/rok za obdobie od 1.3.2018 do 31.12.2018,
obdobie roku 2019 a obdobie roku 2020. Výška nájmu pri parcele č. 549/30 na LV č. XXXXX za obdobie
roku 2018 od 1.3. 2018 do 31.12.2018 bola stanovená sumou 2,068 Eur/m2/rok, za rok 2019 sumou
2,063 Eur/m2/rok a za rok 2020 sumou 2,055 Eur/m2/rok. Rovnaká výška nájmu za jednotlivé roky bola

stanovená aj pri parcele č. 5084/3 na LV č. XXXXX.

44. Žalovaná namietala závery posudku Ing. Škriaba a žalobca namietal závery posudku J. L., pričom
žalovaný žiadal, aby sa súd oboznámil s výsluchom znalkyne J. A. v konaní 42C/20/2020. Právni
zástupcovia strán sporu potvrdili, že na uvedených parcelách sa žiadne budovy, ktoré by boli využívané

na ubytovacie a rekreačné služby, nenachádzajú. Ide o ihrisko pre kone, obe parcely, ktoré sú
predmetom konania, t. j. parcela č. 5499/30, ako i parcela č. 5084/3 tvoria v celosti Jazdecký areál a tieto
parcely sú oplotené. Jazdecký areál zahŕňa aj ďalšie parcely, ktoré nie sú predmetom konania. Následne
súd prvej inštancie sa s výsluchom znalkyne J. A. v konaní vedenom predtým na Okresnom súde
Košice I sp. zn. 42C/20/2020, ktorá sa vyjadrila k určitým koeficientom – koeficient všeobecnej situácie,

koeficient intenzity využitia, koeficient povyšujúcich a redukujúcich faktorov, pri zohľadnení ktorých určia
hodnotu nájmu za m2/rok a súčasne uviedla aj ďalšie faktory rozhodujúce pri výpočte nájmu.45. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie vzhľadom na to, že sporná otázka v predložených
znaleckých posudkoch zodpovedaná rozdielne, a nebol zložený preddavok na kontrolné dokazovanie,
v preskúmavanom konaní žiadna zo strán kontrolné znalecké dokazovanie nenavrhovala, preto súd

pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z cenníka žalovanej, na základe ktorého
prenajíma sporné nehnuteľnosti a kde výška nájmu je 4,83 Eur/m2/rok. Na základe uvedeného preto
výšku 4 Eur/m2/rok, ktorú si uplatnil žalobca, je možné považovať za výšku primeranú bezdôvodnému
obohateniu, ktorú je žalovaná povinná žalobcovi vydať.

46. Na základe uvedeného preto výšku 4Eur/m2/rok, ktorú si uplatnil žalobca, je možné považovať za
výšku primeranú bezdôvodnému obohateniu, ktorú je žalovaná povinná žalobcovi vydať.

47. Výška bezdôvodného obohatenia bola teda vzhľadom na zistený skutkový stav ustálená na základe
úvahy súdu, ktorý vyhodnotil skutkový stav, pričom úvaha súdu nevybočuje z rámca, v ktorom sa
pohybovala výška obvyklého nájomného za sporné nehnuteľnosti v rozhodnom období.

48. Rovnako odvolací súd je toho názoru, že výšku 4Eur/m2/rok je možné považovať za výšku primeranú
bezdôvodnému obohateniu, ktorú je žalovaná povinná žalobcovi vydať. Vychádzajúc z ustálenej výšky
bezdôvodnéhoobohateniarovnajúcehosasume4Eur/m2/rok,nárokžalobcupredstavujesumu1187,20
Eur, vychádzajúc z veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu parcely KN-„E“ č. 5084/3 na LV č. XXXXX,

orná pôda o výmere 2196 m2 z veľkosťou vlastníckeho podielu 30,1050, t.j. 62/74 m2 a parcely KN-
„C“ č. 5499/30 na LV č. XXXXX, orná pôda o výmere 5996 m2 so spoluvlastníckym podielom 30,2100,
t.j. 85,66 m2 pričom podiel na oboch nehnuteľnostiach predstavuje 148,4 m2 x 4Eur/m2/rok je 593,60
Eur x 2 roky je 1187,20 Eur.

49. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovanej o príslušenstvo pohľadávky odvolací súd dopĺňa,
že ak čas plnenia nie je dohodnutý ustanoveným právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je
dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal (§ 563 OZ). Z citovaného
zákonného ustanovenia je zrejmé, že splatnosť pohľadávky môže byť dohodnutá v zmluve, určená
v právnom predpise alebo rozhodnutím súdu, ak však čas plnenia nebol určený žiadnym z týchto

spôsobov, má právo určiť čas plnenia veriteľ. Vo všeobecnosti teda platí, že splatnosť dlhu nadväzuje
na veriteľovo požiadanie, aby dlžník plnil. Iná splatnosť dlhu musí byť medzi stranami dohodnutá,
určená právnym predpisom alebo súdnym rozhodnutím. Citované zákonné ustanovenie ukladá dlžníkovi
povinnosť plniť v deň nasledujúci potom, ako ho o plnenie veriteľ požiadal. Ak veriteľ vo výzve určí čas
plnenia, pohľadávka sa stane splatnou uplynutím tejto lehoty. Za výzvu sa považuje aj návrh na začatie

súdneho konania podaný veriteľom. V takomto prípade dlh sa stane splatným deň po doručení návrhu
dlžníkovi. Ak dlžník nesplní svoj dlh nasledujúci deň po dni, kedy bol na plnenie vyzvaný, resp. do konca
lehoty poskytnutej veriteľom vo výzve na plnenie, bude v omeškaní s plnením a veriteľovi vzniká právo
na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, ak nie je dlžník podľa zákona
povinný platiť poplatok z omeškania.

50. Pri nárokoch na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle Občianskeho zákonníka nie je
ustanovený čas plnenia, preto je potrebné podľa ustanovenia § 563 OZ vychádzať z toho, že ten,
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň potom,
čo ho veriteľ požiadal o splnenie, resp. do konca lehoty, ktorá mu bola vo výzve na plnenie určená.

Forma výzvy predpísaná nie je, ale v záujme právnej istoty bude vhodné zachovať písomnú formu. Ak
nedošlokpožiadaniudlžníkoviužskôr,jepotrebnézakvalifikovanépožiadaniepovažovaťžalobu.Dňom
zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň
po doručení tejto žaloby žalovanému (R27/1977).

51. Vzhľadom na vyššie uvedené sa preto odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že pre určenie splatnosti nároku je podstatné, že žalobca vyzval žalovanú na plnenie a to vydanie
bezdôvodného obohatenia za užívanie spornej nehnuteľnosti, a preto výška, ktorú vo výzve žiadal, nie
je v tomto smere smerodajná, vzhľadom na to, že žalovaná následne nesplnila žalobcovi ani vo výške
uvedenej vo výzve.

52. Vzhľadom na to, že žalovaná v odvolaní neuvidela žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by mali
za následok iné rozhodnutie, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátané
výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny, podľa ods. 2citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, pričom na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

53. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola žalovaná
neúspešná, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla jej povinnosť nahradiť
trovy odvolacieho konania úspešnému žalobcovi. Odvolací súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu, pričom o výške rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia.

54. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).