Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. október 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 46Ek/1626/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124345082
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Ďurica
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124345082.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: oprávneného: JUDr. Rudolf Krutý, PhD.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, XXX XX A. A., právne zast. Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o.,
so sídlom Landererova 7866/12, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 55134114,
proti povinnému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO:
XXXXXXXX, právne zast. JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05

Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 42185190, o vymoženie 23,40 Eur s prísl., vedenej súdnym
exekútorom: JUDr. Jaroslav Straka, so sídlom exekútorského úradu Račianska 66, 831 02 Bratislava,
IČO: 30854342, pod sp. zn. 275EX 841/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekúcie v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie

nepriznáva.

III. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti
s návrhom povinných na zastavenie exekúcie vo výške 26,44 Eur, ktoré budú vymáhané na základe
dodatku k povereniu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 01.07.2024 domáha od
povinného vymoženia 39,83 Eur, na základe exekučného titulu – uznesenie Okresného súdu Piešťany
sp. zn. 13Er/1126/2012 zo dňa 29.05.2017, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 14.07.2017.

2. Poverením zo dňa 18.07.2024 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jaroslav
Straka, so sídlom exekútorského úradu Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 30854342, ktorý ju vedie

pod spisovou značkou 275EX 841/24.

3. Povinný doručil súdnemu exekútorovi dňa 19.08.2024 návrh na zastavenie exekúcie, pričom
upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 02.08.2024, čo znamená, že návrh na
zastavenieexekúciebolpodanývzákonnej15.dňovejlehote.Povinnýnavrholzastaviťexekúciuvcelom
rozsahu v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z dôvodu zániku vymáhaného nároku

deklarovaného exekučným titulom v dôsledku jednostranného započítania vzájomných pohľadávok,
pričom úkon započítania pohľadávok bol doručený oprávnenému dňa 09.08.2024. Povinný s poukazom
na § 199c ods. 1 Exekučného poriadku v celom rozsahu namietol výšku vymáhaných trov exekúcie, a
to tak trov súdneho exekútora čo do odmeny a paušálnej náhrady, ako aj trov oprávneného, keďže z
dôvodu zániku vymáhaného nároku v čase pred začatím exekúcie im nevznikol žiaden nárok na náhradu
trov. Na základe uvedených dôvodov povinný navrhol súdu, aby exekúciu v celom rozsahu zastavil a

povinnému priznal nárok na náhradu trov od oprávneného.4. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa oprávnený vyjadril v podaní zo dňa 24.09.2024. K
námietke povinného o zániku vymáhaného nároku jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok
oprávnený nepovažoval prezentovanie tvrdenie za pravdivé, nakoľko k zániku pohľadávky započítaním

nedošlo z dôvodu neexistencie pohľadávky povinného spôsobilej na započítanie. O uvedenej
skutočnosti oprávnený informoval povinného listom zo dňa 16.08.2024, v ktorom konštatoval neplatnosť
a neúčinnosť úkonu započítacieho úkonu pre neexistenciu pohľadávky povinného spôsobilej na
započítanie. Oprávnený dodal, že pohľadávka povinného nie je priznaná exekučným titulom, a preto
s poukazom na § 61e Exekučného poriadku ju nemožné (ani v prípade jej existencie) povinným

jednostranne započítať. K povinným vznesenej námietke o nedôvodnosti nároku na náhradu trov
oprávneného v exekučnom konaní oprávnený uviedol, že keďže k zániku pohľadávky oprávneného
preukázateľne nedošlo, oprávnený má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Na základe
uvedeného oprávnený navrhol súdu, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a priznal
oprávnenému nárok na náhradu trov od povinného.

5. Podľa § 49 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“),
na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.

6. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle

poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z
návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína
exekúcia.

7.Podľa§61bods.3ExekučnéhoporiadkuAksanapriekvykonanémušetreniunepodaríupovedomenie

o začatí exekúcie doručiť povinnému do troch mesiacov od začatia exekúcie, doručí sa mu oznámením
v Obchodnom vestníku; súčasne sa upovedomenie o začatí exekúcie doručí súdu, ktorý ho zverejní na
úradnej tabuli alebo na webovej stránke. Upovedomenie o začatí exekúcie sa v takom prípade považuje
za doručené uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku.

8. Podľa § 61e Exekučného poriadku po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie
vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade
ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.

9. Podľa §-u 61k ods. 1 Exekučný poriadok, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)

po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný
titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

11. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

12. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný
účinok nemajú.

13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatichpracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

14. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný
účinok, rozhoduje súd prednostne.

15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie

exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

16. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

17. Podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ak veriteľ a dlžník majú vzájomné
pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak
niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď
sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

18. Podľa § 358 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník na započítanie sú spôsobilé pohľadávky,
ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie
nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
19. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne

legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže

ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na
preukázanietvrdenýchskutočností.Súdvexekučnomkonaníjeviazanýexekučnýmtitulom,napodklade

ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

20. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu okolnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu,
a ktorá spôsobila zánik vymáhaného nároku - jednostranným započítaním pohľadávok povinného
voči pohľadávke oprávneného deklarovaného exekučným titulom a to na základe úkonu započítania

pohľadávky zo dňa 09.08.2024, ktorý bol doručený oprávnenému dňa 14.08.2024. Súd k námietke
povinného uvádza, že exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha na základe exekučného titulu,
ktorým je uznesenie Okresného súdu Piešťany sp. zn. 13Er/1126/2012 zo dňa 29.05.2017, ktorým
je povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému v exekučnom konaní sumu trov exekúcie vo
výške 23,40 Eur. Súd v tomto bode preskúmal exekučný titul aj z hľadiska formálnej a materiálnej

vykonateľnosti exekučného titulu a dospel k záveru, že exekučný titul je formálne a materiálne
vykonateľný, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho
podklade mohla byť vedená exekúcia v rámci tohto exekučného konania.

21. Súd uvádza, že v exekučnom konaní dáva do pozornosti, že vo všeobecnosti zánik pohľadávky

započítaním nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené
všetky podmienky na to potrebné, t. j. vzájomnosť pohľadávok, plnenie rovnakého druhu, pohľadávky
musia byť spôsobilé na započítanie a niektorý z účastníkov záväzkového vzťahu musí urobiť prejav
smerujúci k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a
v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Je zároveň nevyhnutné, aby

medzi totožnými subjektmi išlo o reálne existujúcu pohľadávku jedného z nich, pričom tento je súčasne
povinný druhej strane plniť z iného právneho dôvodu. Na základe uvedeného súd v nasledovných
bodoch preskúmal spôsobilosť povinným prezentovaného jednostranného započítania vo vzťahu k
vymáhanému nároku s prihliadnutím na § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku a ustálenújudikatúru všeobecných súdov. Uvedené platí v prípade ak k samotnému úkonu započítania došlo v
čase pred začatím exekúcie. V prípade realizovania úkonu započítania v čase po začatí exekúcie je na
mieste aplikácia aj ustanovenia § 61e Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa po začatí exekúcie

neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je
priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.

22. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1
M Cdo 11/2008 zo dňa 26. mája 2010, podľa ktorého: „V zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho

zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka.
Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky
podmienkynatopotrebné.Podmienkouzapočítaniaje,žeideodvazáväzkymedzitýmiistýmisubjektmi,
keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť
pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie.
Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny

úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému
účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti
pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého
účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa
pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy

dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom sa navzájom kryjú. Ak je
niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.“

23. Preskúmaním povinným predloženého dokumentu započítania pohľadávok zo dňa 09.08.2024 bolo
zistené, že proti pohľadávkam oprávneného evidovaných proti povinnému v celkovej výške 1.682,79

Eur, ktoré v zmysle Prílohy č. 1 pozostávajú zo súčtu súm uzneseniami súdov priznaných náhrad
trov exekučných konaní, v ktorých oprávnený figuroval ako súdny exekútor (vrátane pohľadávky
priznanej oprávnenému exekučným titulom vo výške 23,40 Eur), povinný jednostranne v zmysle
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka započítal ním evidované
pohľadávky voči oprávnenému v celkovej výške 5726,88 Eur titulom neoprávnenej fakturácie náhrad

trov exekučných konaní v exekučných veciach v zmysle oprávneným vystavenej Faktúry č. 200101057
zo dňa 11.06.2020, a ktoré sú bližšie špecifikované v Prílohe č. 2. V zmysle predmetného dokumentu
sa vzájomné pohľadávky mali zaniknúť v rozsahu zodpovedajúcom sume vo výške 1.682,79 Eur. Tento
započítací prejav povinného bol doručený oprávnenému dňa 14.08.2024. V danom prípade je zrejmé,
že započítací prejav povinného bol nielen realizovaný ale dostal sa aj do dispozičnej sféry oprávneného

až v čase po začatí exekúcie, ktorá začala 18.07.2024.

24. Súd považuje za nevyhnutné poukázať na prípustnosť započítacieho prejavu, v rámci priebehu
výkonu exekúcie, kedy platí, že príchodom tzv. veľkej novely Exekučného poriadku účinnej od
01.04.2017 došlo k miernej modifikácii inštitútu započítania, ktoré na rozdiel od predchádzajúcej

právnej úpravy, zaviedlo obmedzenie spočívajúce v prípustnosti jednostranného zápočtu v zmysle
ustanovenia § 61e Exekučného poriadku len pre tie prípady, kedy ak po začatí exekúcie dochádza
k započítaniu len takých pohľadávok povinného, ktoré sú priznané spôsobilým exekučným titulom
voči oprávnenému. Uvedené pravidlo je vo svojej podstate nevyhnutné pre zohľadňovanie relevancie
účinnosti započítacieho prejavu podľa okamihu, kedy k nemu došlo.

25. V posudzovanej veci povinný tak v čase po začatí exekúcie realizoval úkon jednostranného
započítania vlastnej pohľadávky titulom neoprávnenej fakturácie náhrady trov exekučného konania,
ktorú má evidovať proti oprávnenému, teda tzv. nejudikovanej pohľadávky (pohľadávka nepriznaná
spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého by mohol povinný iniciovať exekučné konanie proti

oprávnenému) proti pohľadávke oprávneného priznanej exekučným titulom. V tomto bode nad rámec
povinností nemožno opomenúť skutočnosť, že nemal súd zo strany povinného preukázané, že okamih
vyhlásenia neoprávnenosti jednotlivých čiastkových pohľadávok, resp. tejto pohľadávky ako celku, ktoré
boli pôvodne fakturované povinnému zo strany oprávneného, teda vznik vrátane jej pôvodnej splatnosti,
a ďalších okolností podmieňujúcich existenciu spôsobilej pohľadávky, čím nebola riadne preukázaná

existencia spôsobilej pohľadávky povinného evidovanej proti oprávnenému. V danom prípade však
rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie samotného úkonu započítania predstavuje skutočnosť, že
došlo k jeho realizácii až v čase po začatí exekúcie a započítať sa mala nejudikovaná pohľadávka
povinného proti judikovanej pohľadávke oprávneného, v čoho dôsledku aplikáciou § 61e Exekučnéhoporiadku súd v exekučnom konaní na daný úkon povinného neprihliadol. Na základe uvedeného súd
dospel k právnemu záveru, že v čase po začatí exekúcie nedošlo k právne spôsobilému jednostrannému
započítaniu vzájomných pohľadávok medzi oprávneným a povinným, na ktorý by sa dalo prihliadnuť, v

čoho dôsledku v danom rozsahu nenastala ani okolnosť po vzniku exekučného titulu, ktorá by spôsobila
zánik vymáhaného nároku. Na základe uvedeného súd považoval povinným prezentovaný dôvod na
zastavenieexekúciezanedôvodnýanezakladajúcizastavenieexekúciesúdompodľa§61kods.1písm.
a) Exekučného poriadku.

26. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie
práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

27. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

28. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy
exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

29. Podľa § 7 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017 Z. z.“) odmena exekútora je 20 % zo základu

na jej určenie.

30. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej
činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania.

31. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo
výške 100 eur.

32. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na

podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia
tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov
podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

33. K námietke povinného proti trovám oprávneného súd uvádza, že v tomto exekučnom konaní sa

vymáha nárok na náhradu trov oprávneného v celkovej výške 48,40 Eur, ktorý pozostáva zo sumy trov
za zaplatený súdny poplatok vo výške 25 Eur a zo sumy trov právneho zastúpenia vo výške 23,40 Eur.
Súd v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie priznal oprávnenému tento nárok od povinného
v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Dôvodnosť tohto nároku je daná dôvodným začatím
exekúcie. V prípade ak by povinný preukázal súdu jej nedôvodné začatie, tento nárok oprávnenému

zaniká. V čase rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie súd po preskúmaní spisového materiálu
nemal zo strany povinného preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vyslovenie právneho záveru
o nezákonnom a nedôvodnom začatí exekúcie v tomto exekučnom konaní. A preto oprávnenému
patrí dôvodne vymáhaný nárok na náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
Predmetnú námietku povinného súd považoval za nedôvodnú.

34. Súdny exekútor vychádza pri výpočte trov exekúcie podľa ustanovení Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., na
ktorú odkazuje § 199 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o výšku trov exekúcie súdneho exekútora, tu
súd uvádza, že medzi obligatórnymi náležitosťami upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 61a ods.
1 písm. e) a f) Exekučného poriadku patrí aj uvedenie výšky trov pri splnení vymáhanej povinnosti do

15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a výšky trov po uplynutí 15 dní od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e).
Na uvedené ustanovenie nadväzuje § 7 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorým je stanovený presný výpočet
trov exekútora - odmeny tak pre prípad eventuálneho splnenia celej vymáhanej povinnosti povinnéhov lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (10 % zo základu na jej určenie) a po
uplynutí tejto lehoty (20 % zo základu na jej určenie), ako aj ustanovenie § 22 Vyhlášky č. 68/2017 Z.
z. pre uplatnenie nároku na paušálnu náhradu výdavkov taktiež pre situáciu splnenia nároku v lehote

15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinného (§ 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z.
náhrada vo výške 50 Eur) ako aj pre prípad splnenia nároku alebo zistenia iného dôvodu na zastavenie
exekúcie po uplynutí tejto lehoty (§ 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. vo výške 100 Eur).

35. Z upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že pre situáciu splnenia vymáhaného do 15 dní od

doručenia upovedomenia o začatí exekúcie si súdny exekútor uplatnil trovy v celkovej výške 69 Eur,
ktoré pozostávajú z odmeny (10 %) vo výške 9,- Eur a náhrady hotových výdavkov vo výške 60 Eur
(sumy vrátane dane z pridanej hodnoty).

36. V danom prípade výška tak ako bolo uvedené vyššie základ na určenie odmeny predstavuje sumu vo
výške 71,80 Eur. Základ na určenie odmeny sa podľa § 29 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. zaokrúhľuje na celé

eurá nahor, a preto základ pre výpočet odmeny predstavuje sumu vo výške 72,- Eur. V zmysle § 7 ods.
1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, ktorá v tomto prípade
predstavuje sumu vo výške 21 Eur. Uvedená vypočítaná odmena sa podľa § 29 Vyhlášky zaokrúhľuje na
najbližších 50 eurocentov nahor, a preto výsledná odmena predstavuje sumu vo výške 14,50 Eur. Pre
danúsituáciusúdnemuexekútorovipatrínároknanáhradupaušálnychtrovpodľa§22ods.1Vyhláškyč.

68/2017 Z. z. vo výške 100 Eur. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa § 197
ods. 2 Exekučného poriadku sa hodnota odmeny a paušálnej náhrady výdavkov navyšuje o predmetnú
daň. Na základe uvedeného súd konštatuje, že pre situáciu nesplnenia vymáhaného nároku v lehote
podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku súdny exekútor má nárok na náhradu trov v celkovej výške
137,40 Eur, ktorý pozostáva z odmeny (20 %) vo výške 14,50 Eur, paušálnej náhrady hotových výdavkov

vo výške 100 Eur a zo sumy dane z pridanej hodnoty vo výške 22,90 Eur. Po preskúmaní uvedeného
nároku v upovedomení o začatí exekúcie súd konštatoval, že trovy súdneho exekútora boli pri situácií
splnenia vymáhaného nároku po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku vyčíslene
správne a zákonne v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky č. 68/2017 Z. z..
Bolo možné konštatovať právny záver, že súdny exekútor postupoval pri výpočte svojich trov (pri každej

vyššie uvedenej situácií) zákonne.

37. K námietke povinného o nedôvodnosti trov súdneho exekútora súd uvádza, že ju nepovažoval
za právne relevantnú. V tomto exekučnom konaní súd v čase rozhodovania o návrhu povinného na
zastavenieexekúciekonštatoval,žeexekúciazačaladôvodne,včohodôsledkuvznikolajdôvodnýnárok

na náhradu trov súdneho exekútora v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý po nezistení
dôvodu na zastavenie exekúcie súdom, je povinný v zmysle § 199c ods. 4 Exekučného poriadku uhradiť
povinný zo svojho majetku, ktorý podlieha exekúcií. Po preskúmaním námietky povinného proti výške a
dôvodnosti trov súdneho exekútora súd konštatoval jej nedôvodnosť.

38. Súd na záver uvádza, že exekúcia sa začala oprávnene a voči povinnému sa vykonáva na podklade
riadneho exekučného titulu. Povinný súdu nepreukázal žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, neplatnosť
exekučného titulu, a ani žiadna zo skutočností uvádzaných povinným v návrhu na zastavenie exekúcie
nenaplnila zákonný dôvod v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pre ktorý by súd tento návrh
na zastavenie povolil.

39. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že v súčasnosti
neexistuje dôvod na zastavenie prebiehajúcej exekúcie, preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 veta
prvá Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nakoľko bol nedôvodný.

40. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

41. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v

súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

42. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúciemá oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia

na vykonanie exekúcie.

43. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,
prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie

na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia oprávneného boli
dôvodné, nakoľko súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyhovel, preto súd priznal náhradu
týchto trov oprávnenému, pozostávajúcu za 1 úkon právnych služieb (1x 8,30 Eur - vypracovanie
vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie + 1x 13,73 Eur - paušálna náhrada hotových

výdavkov (rok 2024)) + 4,41 Eur (20 % DPH) v celkovej výške 26,44 Eur. Spolu predstavujú
trovy právneho zastúpenia sumu 26,44 Eur a budú vymáhané na základe dodatku k povereniu po
právoplatnosti tohto uznesenia.

45. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekúcie v zmysle § 199d ods. 2 Exekučného poriadku v

súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie a s podaním sťažnosti nepriznal, pretože návrh povinného
na zastavenie v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu
je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno
uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.