Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/53/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611201842
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2611201842.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.

Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. D.
E. F. XXX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Agáta Džačovská, so sídlom Hviezdoslavova 315, Senica, proti
žalovanému: G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. D. E. F. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 6C/12/2011 - 540
zo dňa 09.06.2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 6C/12/2011-588 zo dňa 14.09.2023, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r
d z u j e .

II. Žalovanému priznáva vočižalobkyninároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

- 20 -
28Co/53/2023
28Co/53/2023-
2611201842
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových
strán k nehnuteľnostiam v katastrálnom území C. D. E., obec C. D. E., okres Senica, zapísaným v

evidencii Okresného úradu Senica, katastrálneho odboru na liste vlastníctva č. XXX, a to parcely registra
„C“ - parcela č. 4086/1 vo výmere 666 m2 - druh: záhrada, parcela č. 4086/2 vo výmere 512 m2 -
druh: zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. 4086/12 vo výmere 95 m2 - druh: zastavaná plocha a
nádvorie, parc. č. 4086/13 vo výmere 42 m2 - druh: zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. 4086/14 vo
výmere26m2-druh:zastavanáplochaanádvorie,knehnuteľnostiamzapísanýmvevidenciiOkresného
úradu Senica, katastrálneho odboru na liste vlastníctva č. XXXX ako stavba: rodinný dom súpisné číslo
XXX postavený na parcele registra „C“- parcele č. 4086/12 a nehnuteľnostiam zapísaným v evidencii

Okresného úradu Senica, katastrálneho odboru na liste vlastníctva č. XXX ako stavba garáže bez
súpisnéhočíslapostavenánaparceleregistra„C“-parcelač.4086/14.VýrokomII.prikázaldovýlučného
vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosti v katastrálnom území C. D. E., obec C. D. E., okres Senica, a to
stavbu rodinného domu súp. č. XXX zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, postavený na parcele registra
„C“ - parcela č. 4086/12; nehnuteľnosti zapísané v evidencii Okresného úradu Senica, katastrálneho
odboru na liste vlastníctva č. XXX, a to pozemok parcelu registra „C“ - parcela č. 4086/12 vo výmere
95 m2 - druh : zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 4086/13 vo výmere 42 m2 - druh: zastavaná

plocha a nádvorie; novovytvorenú parcelu č. 4086/2 vo výmere 534 m2 - druh: zastavaná plocha a
nádvorie, ktorá je novovytvorená geometrickým plánom č. 40/2022 zo dňa 01.08.2022 vyhotoveným I.
J. K., autorizačne overený dňa 02.08.2022 G. J. L., úradne overený G. M. N. dňa 10.08.2022 pod č.
G1-618/2022 s tým, že tento geometrický plán je súčasťou rozsudku. Výrokom III. prikázal do výlučnéhovlastníctva žalovaného nehnuteľnosti v katastrálnom území C. D. E., obec C. D. E., okres Senica, a to
stavbu garáže bez súpisného čísla zapísanú na liste vlastníctva č. XXX, postavenú na parcele registra
„C“ - parc. č. 4086/14 vo výmere 26 m2 - druh: zastavaná plocha a nádvorie; novovytvorenú parcelu č.

4086/1 vo výmere 670 m2 - druh: zastavaná plocha a nádvorie, ktorá je novovytvorená geometrickým
plánom č. 40/2022 zo dňa 01.08.2022 vyhotoveným I. J. K., autorizačne overený dňa 02.08.2022 G. J.
L., úradne overený G. M. N. dňa 10.08.2022 pod č. G1-618/2022 a tento geometrický plán je súčasťou
rozsudku. Výrokom IV. uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 7.107,- eur ako vyrovnací
podiel do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom V. rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu

trov konania právo.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 141 ods. 1, 2 a § 142 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a vecne tým, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi
každý v 1 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX (Okresného úradu Senica, katastrálneho odboru), a
to parc. č. 4086/1 vo výmere 666 m2 (záhrada), parc. č. 4086/2 vo výmere 512 m2 (zastavaná

plocha a nádvorie), parc. č. 4086/12 vo výmere 95 m2 (zastavaná plocha a nádvorie), parc. č. 4086/13
vo výmere 42 m2 (zastavaná plocha a nádvorie), parc. č. 4086/14 vo výmere 26 m2 (zastavaná plocha
a nádvorie). Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako stavba : rodinný dom súpisné číslo
XXX postavený na parc. registra „C“ č. 4086/12 žalobkyňa vlastní v podiele 3 a žalovaný v podiele 1.
K nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX ako stavba garáže bez súpisného čísla, ktorá je

postavená na parc. registra „C“ č. 4086/14 je na LV zapísané ich vlastníctvo duplicitne. Strany sa na
zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva nedohodli. Nehnuteľnosti sú dedičstvom po rodičoch žalobkyne
a starých rodičoch žalovaného. Ako žalobkyňa, tak i jej brat (pôvodný žalovaný) majú postavené rodinné
domy na pozemkoch prirodzene pokračujúcich za pozemkami ich rodičov (spornými nehnuteľnosťami).
Obidvaja sústavne nehnuteľnosti užívajú z väčšej časti v takom rozsahu, ako má byť realizované

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa užíva (má uzamknutý a udržuje) rodinný dom a
hospodársku budovu (chová v nej sliepky), žalovaný (predtým jeho otec) užíva garáž a pozemky užívajú
z väčšej časti tiež vo výmere prislúchajúcej spoluvlastníckemu podielu. Vo veci bol dňa 25.03.2015
vypracovaný znalecký posudok znalcom Ing. Jánom Pisklom (evidovaný pod č. 19/2015), podľa záverov
ktorého sú parc. č. 4086/1 a 4086/2 reálne deliteľné podľa priloženého náčrtu. Žalobkyňa žiadala

prerušiť konanie do právoplatného skončenia veci vedenej pod sp. zn 5C/17/2016, v ktorom sa domáha
určenia vlastníckeho práva k pozemku, parc. č. 4086/1, ktorá je súčasťou predmetného sporu. Konanie
sp. zn. 5C/17/2016 však bolo zastavené uznesením zo dňa 14.11.2017 pre späťvzatie návrhu, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2017. Žalobkyňa predložila súdu znalecký posudok vypracovaný
Ing. Róbertom Kudláčom evidovaný pod č. 256/2017 zo dňa 11.12.2017, ktorý dospel k záveru, že reálna

deľba pozemkov, parc. č. 4086/1 a 4086/2 nie je možná z dôvodu, že nie je možné dosiahnuť prístup na
pozemok ktorý by rozdelením vznikol z dôvodu existencie stavby garáže na pozemku parc. č. 4086/14,
ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a v prípade neodstránenia stavby, by bol zamedzený prístup
k predmetnej nehnuteľnosti. Zápis duplicitného vlastníctva garáže vyvolal ďalší spor medzi stranami o
určenie vlastníckeho práva ku garáži a hospodárskej budove. Konanie tak bolo opätovne prerušené

do právoplatného skončenia veci vedenej pod sp. zn. 7C/41/2019. Konanie sp. zn. 7C/41/2019 bolo
uznesením zo dňa 30.06.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2020 zastavené pre prekážku
res iudicata, nakoľko predmetné nehnuteľnosti boli prejednané v dedičskom konaní sp. zn. 8D/104/2010
po poručiteľke C. I.. Žalovaný žiadal o nariadenie znaleckého dokazovania ústavom. Dňa 25.04.2022
bol vypracovaný znalecký posudok č. 26/2022 znaleckým ústavom: Slovenská technická univerzita v

Bratislave, špecifické miesto výkonu činnosti pre odbor Stavebníctvo: Stavebná fakulta STU, ÚSTAV
SÚDNEHO ZNALECTVA, Radlinského 11, 810 05 Bratislava. Všeobecná hodnota nehnuteľností bola
určená na sumu 80.600,- eur s prihliadnutím na tvrdenie žalobkyne a 79.700,-eur s prihliadnutím na
tvrdenie žalovaného. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že reálna deľba hospodárskej budovy
nie je ekonomicky a technicky prijateľná a reálna deľba garáže nie je technicky prijateľná. Reálna

deľba pozemkov je možná v dvoch alternatívach. Následne žalovaný predložil geometrický plán č.
40/2022 zo dňa 01.08.2022 vyhotovený I. J. K., so sídlom C. D. E. F. XXX a úradne overený Okresným
úradom Senica, katastrálnym odborom, pod č. G1-618/2022, dňa 10.08.2022 na geometrické rozdelenie
pozemkov v súlade so závermi znaleckého posudku ústavu. Žalobkyňa predložila letecký meračský
snímok lokality C. D. E. z roku 1969 (spolu s CD nosičom).

3. Súd sa v prvom rade zaoberal možnosťou reálnej deľby nehnuteľností, pričom na základe záverov
znaleckého posudku Slovenskej technickej univerzity v Bratislave mal preukázané, že reálna deľba
pozemkov je možná v dvoch alternatívach. Reálnou deľbou vzniknú pozemky, ktoré majú obvyklýobdĺžnikový tvar s výmerou takmer 700 m2, pozemky sú rovinatého charakteru a môžu slúžiť svojmu
účelu. Časť pozemku, ktorá bola prikázaná žalovanému a má slúžiť na prístup k verejnej komunikácii má
atypický tvar, žalovaný sa s týmto spôsobom rozdelenia však stotožnil a považuje ho za vhodnejšie ako

zriadenie vecného bremena cez pozemok žalobkyne. Náklady stranám sporu pri rozdelení podielového
spoluvlastníctva vzniknú na oplotenie, ktoré pri každom zrušení podielového spoluvlastníctva, vlastník
vyporiadavanej nehnuteľnosti vynakladá, a preto sú tieto náklady bežné, nie sú neprimerane vysoké
k hodnote vyporiadanej veci. Žalovaný jednoznačne uviedol, že je ochotný znášať finančné náklady
na zbúranie garáže na svojom pozemku, ktorý má slúžiť ako prístupová cesta, a to jednak náklad ako

hodnotu prikázanej veci a jednak jej následné zbúranie. V súlade s § 151 ods. 1 a 2 CSP súd skutočnosť,
že rodinný dom, hospodárska budova a garáž nie sú reálne deliteľné, nepovažoval medzi účastníkmi
za spornú.

4. Ako prejudiciálnu, riešil súd otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci – garáži (bez súpisného
čísla) postavenej na parc. reg. „C“ č. 4086/14, ku ktorej je na LV zapísané vlastníctvo od roku 2016

duplicitne. Žalobkyňa tvrdila, že garáž je jej vlastníctvom, pretože ju vybudovala so svojim manželom
v roku 1971 (správne má byť 1972, pozn.). Žalovaný túto skutočnosť popieral, podľa neho garáž
vybudovali starí rodičia, ktorí boli v čase budovania garáže v produktívnom veku (A. I. vo veku
cca 45 rokov a C. I. cca 43 rokov) a žalovaný (predtým jeho otec) užívajú garáž od roku 1988.
Garáž bola nepochybne vybudovaná ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 50/1976 Zb. Vydať

stavebné povolenie, ani kolaudačné rozhodnutie nebola v danom čase ani spoločenská a ani zákonná
požiadavka. Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch
právnych skutočností. Prvou je uzavretie platnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti a druhou je individuálny
správny akt - rozhodnutie príslušného okresného úradu o povolení vkladu. Pre platné nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je nutné, aby boli splnené obe právne skutočnosti, pričom ak bol

príslušným orgánom povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatného právneho
úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalobkyňa sa žalobou
zo dňa 24.11.2011 domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva mimo iného i k drobným stavbám -
garáži a k hospodárskej budove. Z dedičského spisu sp. zn. D/304/88 po neb. A. I. je zrejmé, že dedičia
uzatvorili dedičskú dohodu podľa ktorej dedičstvo po poručiteľovi prevzala žalobkyňa, ktorá nadobudla

1 rodinného domu s príslušenstvom a do dedičstva ako príslušenstvo patrila i garáž postavená v roku
1967, ktorá bola ohodnotená Miestnym národným výborom v Moravskom Sv. Jáne na sumu 5.904 Kčs
a táto hodnota bola súčasťou určenej všeobecnej ceny dedičstva. Z pripojeného dedičského spisu sp.
zn. 11D/71/2011 (správne 8D/104/2010, pozn.) po neb. C. I. je zrejmé, že dedičia uzatvorili dedičskú
dohodu podľa ktorej dedičstvo po poručiteľke nadobudla ako dedička v I. dedičskej skupine žalobkyňa

a jej brat (otec žalovaného) a nadobudli každý 1 rodinného domu s príslušenstvom a do dedičstva ako
príslušenstvo patrila i garáž, ktorá bola ocenená znalcom k dedičskému konaniu. Je tak nepochybné,
že žalobkyňa nadobudla vlastníctvo k rodinnému domu a príslušenstvu, ktorého súčasťou bola i garáž v
spoluvlastníckom podiele 3 a žalovaný v podiele 1. Konanie pod sp. zn. 7C/41/2019 bolo uznesením zo
dňa 30.06.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2020 zastavené pre prekážku res iudicata,

pretože predmetné nehnuteľnosti boli prejednané v dedičskom konaní. Žalobkyňou predložený letecký
meračský snímok lokality C. D. E. z roku 1969 bol nepoužiteľný a bez právneho významu v danom
spore. Súd vyhodnotil obranu žalobkyne, v tom, že chce, aby chodila naďalej po chodníku, ktorý mnohé
roky užíva za nedôvodnú a vo vzťahu k účelnému využitiu nehnuteľnosti za irelevantnú. Vo vzťahu k
súčastiam nehnuteľností ako je hospodárska budova bez súpisného čísla na parc. č. 4086/13, k plotom,

kopanej studni, vonkajším úpravám, oploteniu, prípojkám a studni, súd osobitne neupravoval vzťahy
sporových strán, nakoľko drobné stavby sú určené na užívanie spolu s rodinným domom a logicky sa
strany sporu budú v budúcnosti starať o to príslušenstvo, ktoré je na novovytvorených parcelách, ktoré
im pripadnú do výlučného vlastníctva s tým, že tvoria príslušenstvo pozemku a toto príslušenstvo sleduje
osud nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza.

5. Súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov a vyporiadal ho tak, že stavby, a to rodinný
dom s príslušenstvom, ktoré preukázateľne neboli reálne deliteľné prikázal do výlučného vlastníctva
žalobkyni a samostatnú garáž do výlučného vlastníctva žalovanému. Náhradu určil v súlade so
závermiznaleckéhoposudkuč.26/2022zodňa25.04.2022StavebnejfakultySTU,ÚSTAVUSÚDNEHO

ZNALECTVA. Všeobecná hodnota nehnuteľností - stavieb je v posudku určená vo výške 41.647,- eur.
Spoluvlastnícky podiel žalobkyne predstavuje sumu 31.235,- eur, podiel 1 žalovaného predstavuje sumu
10.411,- eur. Tým, že žalovanému bola prikázaná do výlučného vlastníctva garáž v hodnote 3.304,-
eur, súd určil žalobkyni povinnosť na vyplatenie jeho spoluvlastníckeho podielu sumu 7.107,- eur, do3 dní od právoplatnosti rozsudku. Nepochybne bolo preukázané, že pozemky, ktorých sú účastníci
spoluvlastníkmi každý v 1 sú reálne deliteľné. Geometrickým plánom č. 40/2022 zo dňa 01.08.2022
vyhotoveným I. J. K. sa vytvorili dve nové parcely, parcela č. 4086/1 vo výmere 670 m2 - druh: zastavaná

plocha a nádvorie, parcela č. 4086/2 vo výmere 534 m2 - druh: zastavaná plocha a nádvorie. Parcelu č.
4086/1 súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanému a parc. č. 4086/2 súd prikázal do výlučného
vlastníctva žalobkyni. Pozemok parcelu č. 4086/12 vo výmere 95 m2 a parc. č. 4086/13 vo výmere 42
m2 súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyni a parc. č. 4086/14 vo výmere 26 m2 prikázal do
výlučného vlastníctva žalovanému. Nehnuteľnosti boli prikázané účastníkom do výlučného vlastníctva

v časti reálnej deľby bez náhrady.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania z dôvodu,
že účastníci mali vo veci úspech len čiastočný a vzhľadom na dĺžku trvania sporu a finančne nákladné
dokazovanie nemožno stanoviť úspech strán vyjadrený v percentách, keď vec bolo možné rozhodnúť

až po vypracovaní znaleckého posudku ústavom a predložení geometrického plánu, ktorý vychádzal zo
záverov tohto znaleckého posudku.

7. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, v celom rozsahu vyhovel

jej návrhu a priznal jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedla, že po 12 rokoch obdržala vo
veci prvý rozsudok, ktorý nedáva zmysel, znehodnocuje pôvodný rodinný dom, nehovoriac o búraní
garáže, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a o stenu je opretá časť susedovho domu, pričom
geodet pri vymeriavaní uviedol, že búraním predmetnej garáže bude narušená statika susedovho
domu. Pre žalobkyňu je rozsudok nespravodlivý, v dome nikto nebýva, je tu potrebná rekonštrukcia

a do vyriešenia sporu to tak aj ostane, teda nekonaním súdu vznikne škoda. Údaje, ktoré uvádza
žalovaný sú nepravdivé, vymyslené. Od roku 1988 žalovaný určite neužíva garáž, v roku 1988 žil ešte
manžel žalobkyne, ktorý by s takým niečím ani nesúhlasil. V roku 1988 nevlastnil automobil, jeho matka
bola hospitalizovaná v psychiatrickej liečebni vo Veľkých Levároch, kam otca žalovaného žalobkyňa
vozila svojim autom. Žalovaný nedoložil svoje tvrdenia, že garáž je postavená v roku 1967 a sudkyňa

v rozsudku neuviedla, že žalobkyňa dala čestné prehlásenia svojich svedkov, ktorí vedia o skutočnosti
kto a kedy predmetnú garáž staval. V čase stavby garáže v roku 1972 nebol žalovaný na svete, jeho
otec nebol ani doma, pretože bol na vojenskej službe v Planej pri Mariánskych Lázňach. Žalobkyňa
mala stále trvalé bydlisko za slobodna i za vydata u rodičov, kde s nimi žila v spoločnej domácnosti
a prispievala im na chod domácnosti a zveľaďovanie nehnuteľností. Manžel žalobkyne robil elektriku na

garáž, do hospodárskych budov sám. Klamlivo uvádza roky stavby domu, oplotenia a stavby studne,
kde prvé roky nebolo oplotenie žiadne. Otec žalobkyne, starý otec žalovaného pracoval sám, a matka
žalobkyne, stará matka žalovaného nebola zamestnaná, nakoľko prekonala dve ťažké operácie – nádor
a problém s hlavou (prestávala vidieť). Opatera a prevoz do zdravotníckych zariadení bol na žalobkyni
a jej manželovi, nakoľko otec žalobkyne po svadbe otca žalovaného dostal infarkt a vyhodil ho z domu.

Predložený doklad, ktorým sa preukazuje žalovaný je z pohľadu žalobkyne falzifikát, upravovaný doklad
z iného stavebného konania. Žalovaný uvádza, že studňa pri rodinnom dome bola kopaná v roku 1950,
čo nie je pravda, nakoľko len pozemok bol na mamu žalobkyne prevedený v roku 1954. Dňa 01.09.1956
sa len sťahovali do nedostavaného domu, kde v časti domu neboli ani okná a riadny vstup so schodmi,
bez elektrickej energie a kde ani všetky miestnosti neboli obývateľné. Žalovaný uvádza, že hospodárske

budovy boli stavané v roku 1955, čo opäť nie je pravda, keďže sa v roku 1956 sťahovali, takže by
bolo nelogické ísť do nedostavaného domu a mať už chliev a šopu. Hospodárska budova sa stavala až
v roku 1960. Na garáž dostala žalobkyňa čestné vyhlásenia svedkov, ktoré sudkyňa nebrala do úvahy,
vôbec sa nimi nezaoberala, brala do úvahy len to čo povedal žalovaný, bez toho, že by mal nejaké
doklady, svedkov. Žalobkyňa nesúhlasila, že letecký záber z roku 1969 je neakceptovateľný, nakoľko

tam žiadna garáž nestojí, avšak sudkyni stačilo vyhlásenie žalovaného, že on tam garáž vidí a brala
to, ako jediné pravdivé vyhlásenie, na základe prezretia na malej obrazovke od PC, ktoré nemôže byť
brané do úvahy. Tá garáž tam nie je, keďže ju s manželom stavala v roku 1972 a má na to aj svedkov,
letecké zábery. Žalobkyňa vlastní 3 nehnuteľnosti, vrátane garáže, preto nechápe, prečo by ona ako
väčšinový vlastník mala postúpiť garáž menšinovému vlastníkovi. Prečo sudkyňa používa ako príklad

vyhlásenie najvyššieho súdu inej republiky, nie SR. Žalobkyňu zákony ČR nezaujímajú. Parcelné čísla
4086/2 a 4086/1 sú uvedené v rozhodnutí po A. I., čo nie je pravda, pretože boli vo vlastníctve matky C. I..
V bode 16 odôvodnenia treba opraviť meno otca žalobkyne, nebol E. ale A.. Tak isto treba opraviť stavbu
garáže v ods. 16, bol to rok 1972 a nie 1971. Ak by žalobkyňa mala vyplácať žalovaného, nesúhlasís odhadom ceny, ak by tam mala byť zarátaná kanalizácia, nakoľko ju žalobkyňa financovala sama.
Žalobkyni nie sú zrejmé čiastky, ktoré by mala vyplácať žalovanému. Žalobkyňa poukazovala na to,
že je absolútne nezrozumiteľný výpočet sumy na vyrovnanie a nie je to v rozsudku ani odôvodnené.

Nesúhlasila s tým, že jej neboli priznané trovy konania a žiada ich priznať v rozsahu 100 %. Boli zistené
všetky okolnosti, znalci, ktorí robili znalecké posudky uviedli, že ide o nedeliteľný pozemok a STÚ urobila
deliteľný posudok na základe pokynu súdu, čo je neakceptovateľné. Ide o nesprávne právne posúdenie
a následne nesprávne rozhodnutie.

8. Žalovaný samostatný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobkyne podal písomné
vyjadrenie v ktorom uviedol, že žalobkyňa pri podaní odvolania nepostupovala podľa CSP, pretože
v odvolaní nie sú uvedené odvolacie dôvody a nie sú ani náležite odôvodnené. Odvolateľka
len útočí na výroky žalovaného a odôvodnenie rozsudku a odvolanie poňala len ako ďalšie
pokračovanie dokazovania, nakoľko väčšina v odvolaní uvedených skutočností nebola doteraz v rámci
prvoinštančného konania uvedená. Dĺžka konania obmedzuje aj žalovaného v jeho budúcich plánoch

na výstavbu rodinného domu na pozemku, ku ktorému má veľký vzťah. Prieťahy však spôsobuje
svojim konaním práve odvolateľka, ako napr. opakované zmeny petitu, dovolenky a z toho plynúca
nutnosť prekladať pojednávania tesne pred začiatkom, obvinenie sudkyne, spáchanie prečinu podvodu
a nutné následné konania na odstránenie vadného stavu v katastri, podávanie a späťvzatie žalôb
tesne pred termínom pojednávania, podanie odvolania voči medzitýmnemu rozsudku, s ktorým na

pojednávaní odvolateľka súhlasila, ale vzápätí sa odvolala a nakoniec aj samotné odvolanie voči
rozsudku. Žalovanému nie je známe, prečo žalobkyňa stále operuje búraním garáže s ktorým nesúhlasí,
nikde v rozsudku ani v odôvodnení takáto povinnosť nie je zahrnutá. Žalovaný sa ako vlastník
rozhodne, akým spôsobom sa vysporiada s predmetnou nehnuteľnosťou. Preto dovolávanie sa búrania
garáže, ktoré nikde nie je nariadené, je irelevantné. Žalovaný má práve s vlastníkom susedného

priľahléhodomurozpracovanýchviaceroriešení.Naopakžalobkyňamásosusedouextrémnezlévzťahy
a nechce ju vpustiť na pozemok pri zatepľovaní, kde musel asistovať starosta obce a polícia, aby
krotili žalobkyňu s dcérou. Dokončenie riešenia úpravy, prestavby alebo odstránenia garáže zrealizuje
žalovaný s vlastníkom susedného domu po vyriešení sporu o vysporiadaní spoluvlastníctva. Žalovaný
nerozumie, ako by mohol rozsudok znehodnocovať dom, keď sa odvolateľka stáva výlučnou vlastníčkou

danej nehnuteľnosti a celkovo týmto rozdelením získa viac majetku ako je jej súčasný spoluvlastnícky
podiel. Pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na vyjadrenie geodeta, nie je uvedené, konkrétne o ktorého
geodeta sa má jednať, ani kedy sa tak vyjadril. Počas trvania sporu boli vymeriavať pozemky viacerí
geodeti. V roku 2022 J. K. a v r. 2016 D. L. pre konanie sp. zn. 5C/17/2016, v ktorom konaní vzala
žalobkyňa návrh späť. Z kontextu však vyplýva, že sa jedná o I. J. K.. Jeho stanovisko prikladá

žalobca v prílohe a odmieta, že by takéto tvrdenia uviedol. Pokiaľ ide o garáž, nie je pravda, že by
žalovaný v rámci konania uviedol rok 1988. Na pojednávaní dňa 12.05.2023 žalovaný uviedol, že garáž
užívajú sústavne od jeho detstva, nevie však presne od ktorého roku. Bola to práve žalobkyňa, ktorá
na tomto pojednávaní uviedla, že to bol rok 1986, o čom svedčí zápisnica z pojednávania. Preto sa
zrejme jedná o chybu v písaní, ktorá nemá vplyv na rozhodnutie. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný

nedoložil svoje tvrdenia ohľadom roku výstavby garáže sú klamstvá. Žalovaný opakovane predkladal
dokument Štátneho notárstva v Senici č. k. D304/88, ktorý je uložený v archíve Okresného súdu Senica.
Naposledy tento dokument predložil spolu s listom zo dňa 21.08.2022, súd pripojil dedičské konanie
D304/88dospisu.Súčasťoujeajzápisnicaopredbežnomvyšetrenídedičstva,kdeprávežalobkyňabola
vyslúchanouosobouaonasamauviedlarokjejvýstavby1967.Ďalšievyjadreniaodvolateľkyktémeroku

výstavby garáže uvedené v odvolaní sú irelevantné, nedokázateľné, jednostranné tvrdenia o svadbe,
liečeniach,prevozochainfarkte,ktorénesúvisiaspredmetomsporu.Pokiaľideostudňu,žalovanýnevie,
o aký dokument sa má jednať, nikdy súdu nepredložil žiadne stavebné povolenie týkajúce sa studne.
Pritom studňa na parc. č. 4086/2 sa stane výlučným vlastníctvom žalobkyne. Nakoľko už uplynula lehota
na predkladanie dôkazov, považuje žalovaný túto skutočnosť za irelevantný odvolací dôvod. Pokiaľ ide

o vyhlásenie Najvyššieho súdu ČR, odvolateľka napáda len odôvodnenie rozsudku, pričom žalovaný
v odôvodnení nenašiel žiadne takéto vyhlásenie. Nejde teda o odvolací dôvod, ktorý by mal mať vplyv
na vynesený rozsudok.

9. K vlastníctvu garáže žalovaný uviedol, že existujú právoplatné dedičské rozhodnutia, kde bola

odvolateľka nielen účastníčkou, ale aj vyslúchanou osobou, ktorá sama diktovala nehnuteľnosti do
dedičstva a na záver dedičstvo podpísala. Žalobkyňa dokonca uviedla garáž v pôvodnom petite
žaloby ako súčasť majetku na vyporiadanie. Určenie, či predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva,
resp. konanie sp. zn. 7C/41/2019 o novoobjavenom majetku sa potvrdili a odvolateľka sa vočinálezu neodvolala. Existujú 2 nespochybniteľné právoplatné dedičstvá, ktoré boli počas konania
pripojené do spisu, kde uvedená garáž bola prededená. Takýto dôkaz nemôže byť nahradený nejakými
vyfabrikovanými svedectvami. Skutočnosť ohľadom spôsobu určenia vlastníctva garáže bola kvalitne

posúdená, súd sa podrobne zaoberal všetkými relevantnými predloženými dôkazmi. Obrázok z mapy,
alebo novo-vyfabrikované svedectvá o stavebníkovi nemôžu nahradiť právoplatné notárske zápisnice
vydané pred vznikom sporu. Ide teda o irelevantný odvolací dôvod a dôkaz, ktorý nemá vplyv na
vynesený rozsudok. K žalobkyňou namietanej nezrozumiteľnosti výpočtu ceny žalovaný uviedol, že
v petite požadoval vyššiu náhradu, avšak po detailnom a účelnom vysvetlení spôsobu určenia ceny

na pojednávaní dňa 09.06.2023 sa s odôvodnením rozsudku úplne stotožnil. Poznámku, že žalobkyňa
platila kanalizáciu žalovaný odmieta. Opakovane s týmto tvrdením prichádzala, ale nikdy nedoložila
žiadne dokumenty, preto sa táto námietka riešila na pojednávaní dňa 12.05.2023, kde nakoniec uviedla,
že si nepamätá, koľko za to zaplatila. Žalovaný uviedol, že výstavba kanalizácie bola v tom období
realizovaná v rámci Programu rozvoja obce v celej obci. Jediné náklady pre vlastníkov nehnuteľností
bolo zabezpečiť prívod el. energie a revíznu správu a napojiť odpad z RD do dodanej zbernej

nádoby. Žalobkyňa o tomto nikdy nepredložila dôkazy, pričom doba na predkladanie prostriedkov
procesného útoku uplynula, dokonca žalobkyňa opakovane žiadala o ukončenie dokazovania. Žalovaný
poukazoval na to, že žalobkyňa žije dlhodobo v presvedčení, že ako väčšinový vlastník môže nariaďovať
a diktovať menšinovému vlastníkovi podmienky užívania, prístupu a dokonca mu nariadiť predaj za
ňou určenú cenu, čo žalovaný odmieta. Nie je pravda, že iba posudok STU BA potvrdil, že pozemky

sú deliteľné, v podstate všetci znalci, okrem Ing. Kudláča svojim spôsobom potvrdili deliteľnosť. Ing.
Vlček v základnom znaleckom posudku uvádza možnosť zväčšenia zástavby a v doplnku navrhnuté
riešenie delenia odmietol len z ekonomických dôvodov a technických podmienok a nepostačovala mu
šírka vjazdu 3,2 m, ktorú však súdu nedokázal vysvetliť. Ing. Piskla v znaleckom posudku uvádza
príklad možného delenia a na pojednávaní dňa 16.12.2015 uviedol, že by dokázal spracovať viacero

riešení,čopotvrdilvposudku.Ing.Kudláčvytvorilznaleckýposudoknaobjednávkuazadaniežalobkyne,
kde znalec použil predpoklad, že garáž je výlučné vlastníctvo žalobkyne; znalec tak posúdil len jedno
konkrétne rozdelenie, neriešil všeobecnú deliteľnosť a ani deliteľnosť s vecným bremenom. STU ako
jediný znalecký posudok rieši komplexne deliteľnosť pozemkov a potvrdil viacero možných riešení.
Odvolateľka nevie ako inak degradovať tento posudok, preto prišla s teóriou, že nemôže byť použitý,

pretože ho nariadil súd. Avšak znalcov Ing. Vlčka a Ing. Pisklu rovnako nariadil súd. Je úplne scestné,
že žalobkyňa chce dokázať nedeliteľnosť pozemkov, ktoré sú už v súčasnosti rozdelené na samostatné
pozemky s temer rovnakou výmerou. Žalovanému nie je zrejmé, z akého dôvodu žiada žalobkyňa
náhradu trov vo výške 100 %, keďže súd označil zrušenie spoluvlastníctva za nesporovú vec. Žalovaný
žiadal náhradu za znalecké posudky, avšak po vysvetlení súdom sa s odôvodnením rozsudku stotožnil.

Námietky, ktoré uvádza odvolateľka, boli počas dlhoročného sporu opakovane na pojednávaniach
preberané a súdom zohľadnené, najmä vlastníctvo garáže a deliteľnosť pozemkov. Žalovaný teda
navrhoval, aby odvolací súd odvolanie žalobkyne odmietol podľa § 386 písm. d) CSP.

10. K vyjadreniu žalovaného podala žalobkyňa písomné vyjadrenie v ktorom uviedla, že odvolanie

podala z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala
na to, že žalovaný pri prejednávaní zateplenia nehnuteľnosti pani C. C. nebol, preto žalobkyňa nevie,
odkiaľ má informácie o tom, že žalobkyňu aj s prítomnou dcérou museli krotiť. Ďalej žalobkyňa uvádzala
skutočnosti ohľadom otca žalovaného a susedy p. C. (nemajúce vzťah k predmetu konania, pozn.).
Uvádzala, že otec žalovaného sa vzdal podielu na dedičstve po svojom otcovi a sľúbil svojej matke

a žalobkyni, že po smrti matky sa dá vyplatiť i zo zvyšku. Teraz si otec žalovaného robí ďalšie nároky.
Žalobkyni je smiešne, keď žalovaný píše, že má k pozemku veľký vzťah, pretože sa o pozemok nestaral
a k pozemku nadobudol vzťah až po smrti starej matky. Žalobkyňa si stojí za svojimi vyjadreniami
a čo uviedla počas pojednávaní je pravda. Pokiaľ žalovaný uvádza, že žalobkyňa bola vyslúchanou
osobou, keď pri dedičskom pojednávaní sama uviedla rok výstavby garáže 1967, tak je to výmysel,

keďže garáž s manželom stavala v roku 1972, na čo má žalobkyňa svedkov, ktorí neboli braní do úvahy.
Otec žalovaného nebol vyslúchanou osobou, pretože všetko, čo sa týkalo rodičov vybavovala žalobkyňa
sama. Žalobkyňa uviedla, že z dôvodov na jej strane nikdy neprišlo k odročeniu pojednávania. Naopak,
práve pôvodný žalovaný robil prieťahy v konaní. Zdôraznila, že garáž stavala v roku 1972 pre nový
automobil a na rodinnom dome s. č. XXX mala trvalý pobyt spolu s manželom, preto nie je možné ani

logické, aby v dedičskom konaní žalobkyňa nahlásila rok 1967. Snímok, ktorý je z roku 1969 jasne
dokazuje, že žiadna garáž tam nestojí. Čo sa týka doloženia dokladov ku kanalizácii rodinného domu
s. č. XXX, nikto od nej tieto doklady nepožadoval, takže nebol dôvod ich súdu predkladať. Ak žalovaný
vlastní 25 % z nehnuteľností, je to oproti 75 % žalobkyne málo na to, aby si dohadoval so susedou, akos garážou naložia. Žalobkyňa trvá na tom, že garáž je jej a stavala ju so svojím manželom. Žalovaný
sa alibisticky vyviňuje z toho, že auto jeho otca bolo v garáži od roku 1988 a je z toho písacia chyba
zapisovateľky. Tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa chce dom predať a má kupca je klamstvo s cieľom

žalobkyňu očierniť. I. J. K. svojim prehlásením dal jasne najavo, že to, čo ohľadne garáže povedal,
že naruší statiku vedľajšieho domu, ak sa zbúra, je pravda. Počula to žalobkyňa, ako aj E. M., ktorá
ho vyzvala, aby to zapísal do protokolu, čo sa nestalo. Jeho písomné stanovisko je bezpredmetné.
Poukazovala na to, že G. I. je kamarát s I. K..

11. Dňa 14.09.2023 vydal Okresný súd Senica opravné uznesenie č. k. 6C/12/2011-588, ktorým opravil
výrok V. rozsudku č. k. 6C/12/2011-540 zo dňa 09.06.2023 tak, že tento znie: „Súd náhradu trov konania
stranám sporu nepriznáva.“ Opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.10.2023.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobkyne bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré

nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu

prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie
v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah napadnutého rozhodnutia a
uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobkyne bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol na

základe vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci o spôsobe vyporiadania
podielového spoluvlastníctva strán k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, LV č. XXXX a LV č. XXX
pre kat. úz. C. D. E. vecne správne, pokiaľ vychádzajúc zo svojho prejudiciálneho záveru, že garáž patrí
do podielového spoluvlastníctva strán, a to žalobkyne v podiele 3 a žalovaného v podiele 1/4 predmetné
podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal tzv. kombinovaným spôsobom, a to jednak reálnou deľbou

vyporiadavaných pozemkov bez náhrady a jednak prikázaním stavieb do výlučného vlastníctva strán,
a to rodinného domu do výlučného vlastníctva žalobkyne a garáže do výlučného vlastníctva žalovaného,
s určením vyporiadacieho podielu na stavbách vo výške 7.107 eur, ktorý je povinná žalobkyňa zaplatiť
žalovanému.

14. Žalobkyňa so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva nesúhlasila a v podanom
odvolaní namietala najmä nesprávny záver súdu, že garáž patrí do podielového spoluvlastníctva strán,
nakoľko trvala na tom, že ju postavila s manželom, a teda že je jej výlučnou vlastníčkou, z čoho
možno usudzovať, že nesúhlasila s reálnou deľbou pozemkov, ktorá by v prípade výlučného vlastníctva
žalobkyne ku garáži nebola možná. Dôvodila teda, že pozemky sú nedeliteľné. Ďalej namietala chyby

v písaní v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, čo však nie je relevantný odvolací dôvod (§ 358
CSP), ale žalobkyňu oprávňuje na podanie návrhu na vydanie opravného uznesenia (§ 224 CSP).
Nesúhlasila s odhadom ceny nehnuteľností, ak by tam mala byť zarátaná aj kanalizácia, ktorú mala
financovaťsamaanamietalanezrozumiteľnývýpočetsumynavyrovnanie.Poslednáodvolacianámietka
žalobkyne smerovala voči výroku o trovách konania, keď požadovala priznať nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.

15. Je potrebné uviesť, že v odvolacom konaní je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods.
1 CSP), to znamená, že prihliada len na tie dôvody, z akých odvolateľ žiada o preskúmanie napadnutého
rozhodnutia, uplatnené v lehote pre podanie odvolania (okrem vád procesných podmienok § 380 ods.

2 CSP).

16. Podľa § 142 ods. 1, 2 a 3 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitieveci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (ods. 1). Z dôvodov hodných osobitného
zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a
rozdelením výťažku (ods. 2). Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť
vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce

na nehnuteľnosti (ods. 3).

17. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode spoluvlastníkov, môže ktorýkoľvek spoluvlastník
požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. V konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva je súd povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia (§

142 OZ), pritom nie je viazaný žalobným návrhom, ani vzájomnými návrhmi sporových strán, pokiaľ
ide o spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva (§ 216 ods. 2 CSP). Spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami totiž určujú hmotnoprávne predpisy (§ 142 OZ). Súd teda môže podielové
spoluvlastníctvo strán vyporiadať aj iným spôsobom než navrhujú, pretože vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva sa týka obidvoch strán (tzv. iudicium duplex). Môže tiež rozhodnúť o primeranej náhrade

(§ 142 ods. 1 OZ) v inej výške, než strany požadujú, alebo zriadiť vecné bremeno (§ 142 ods. 3
OZ), aj keď to nikto nenavrhoval. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva teda
môže v otázke spôsobu jeho vyporiadania skončiť celkom inak, ako navrhoval žalobca. Súd môže
svojim rozhodnutím vec rozdeliť napriek tomu, že sa žalobca domáhal toho, aby mu bol predmet
spoluvlastníctva prikázaný do výlučného vlastníctva. Súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

teda sám obligatórne zvažuje alternatívy uvedené v § 142 ods. 1 OZ.

18. Zo znenia ust. § 142 OZ vyplýva, že súd je viazaný nasledovným záväzným poradím spôsobov
vyporiadania predmetu podielového spoluvlastníctva, a to: 1. rozdelenie veci, 2. prikázanie
veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, 3. nariadenie predaja a rozdelenie

výťažku.

19. Zákon takisto určuje hľadiská, na ktoré je súd povinný prihliadať pri rozhodovaní o vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva. Sú nimi jednak veľkosť spoluvlastníckych podielov a jednak účelné
využitie veci. Nejde však o jediné a rozhodujúce hľadiská (tiež z jazykového vyjadrenia právnej normy

vyplýva, že súd na ne iba „prihliadne“) a súd prihliada aj na iné okolnosti prípadu. Rozhodujúcimi tiež
nie sú izolovane jednotlivé okolnosti, ale všetky relevantné okolnosti vo svojom súhrne.

20. Prvým a prednostným spôsobom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva je rozdelenie veci, preto
musí súd v prvom rade skúmať, či je vec možné reálne rozdeliť. Z praktického hľadiska je tento spôsob

vyporiadania vhodný najmä vtedy, ak každý zo spoluvlastníkov má záujem udržať si vlastnícke právo
k veci, alebo k jej časti. O reálne rozdelenie pôjde iba vtedy, ak reálna deľba má za následok rozdelenie
veci podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov, a preto sa v takomto prípade nevyžaduje majetkové
vyporiadanie. Každý z bývalých spoluvlastníkov sa totiž stáva výlučným vlastníkom reálne rozdelenej
veci.Reálnymrozdelenímvecisavkonaníozrušeníavyporiadanípodielovéhospoluvlastníctvarozumie

reálnerozdeleniejednejurčitej,spravidlanehnuteľnejveci.Oreálnomrozdelenívecinemožnouvažovať,
ak by rozdelenie veci malo za následok, že rozdelená vec už nemôže slúžiť účelu, na ktorý je určená.

21. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným
parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva účastníkov konania. Pri posudzovaní reálnej

deliteľnosti pozemku je nutné brať do úvahy nielen územnoplánovaciu dokumentáciu, ale i prístup ku
komunikáciám a účelnosť technického spôsobu navrhovaného riešenia rozdelenia pozemku. Takisto
treba prihliadať na tvar, celkovú plochu a veľkosť pozemku, prípadne jeho zastavanosť stavbami. Cieľom
je dosiahnuť stav, keď by aj po rozdelení pozemku mohli bývalí spoluvlastníci dobre užívať jednotlivé
pozemky. Prekážkou reálneho rozdelenia pozemku však nie je skutočnosť, že po rozdelení možno

jednotlivé pozemky užívať len s určitými obmedzeniami (faktickými alebo právnymi). Ak je predmetom
reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým aj k zmene hraníc
pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť geometrický plán overený príslušnou správou katastra, ktorý
sa stane súčasťou rozsudku o reálnom rozdelení. Rozdelenie veci má byť uskutočnené tak, aby došlok spravodlivému rozdeleniu pozemkov, aby hodnota novovzniknutých parciel zodpovedala hodnote a
charakteru pôvodných spoločných pozemkov.

22. Pri zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní rozdelením veci, môže súd zriadiť vecné bremeno
k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti, a to aj bez
návrhu sporových strán, pretože jeho zriadenie je tiež súčasťou vyporiadania spoluvlastníkov, ktorým je
rozdelenie spoločnej veci podmienené.

23. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, môže súd vyporiadať spoluvlastníctvo v poradí druhým
z preferovaných spôsobov – prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom do ich vlastníctva
za primeranú náhradu. Predpokladom tohto spôsobu vyporiadania je skutočnosť, že vlastník veci má
záujem stať sa vlastníkom celej veci, resp. spoluvlastníkom s iným. Tento spôsob vyporiadania výslovne
predpokladá majetkové vyporiadanie s tými, ktorí prestávajú byť vlastníkmi.

24. Pri vyporiadaní spoluvlastníctva prikázaním veci súd v zmysle zákona prihliada najmä na
veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci, prípadne na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Je vecou súdu, aký význam bude klásť ďalším
jednotlivým skutočnostiam a ako ich vyhodnotí vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. Možno
prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto sa akou mierou pričinil

o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, a pod.). Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je teda
významným, no nie vždy rozhodujúcim kritériom.

25. Pod účelným využitím veci treba rozumieť predovšetkým využitie veci na účel, na ktorý je vec
určená. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, je nutné prihliadať aj na to, aby sa

vytvorili priaznivé pomery na nerušené využitie veci a aby vznikom nového spoluvlastníckeho vzťahu
nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Preto pri prikázaní veci súd zohľadní aj správanie sa
spoluvlastníkov, ktorý zo spoluvlastníkov vykonával investície do spoločnej veci, ktorý zabezpečoval
správu spoločnej veci, ktorý na nej podnikal, prípadne ktorý spoluvlastník má na ďalšom využívaní
veci najnaliehavejší záujem, či ktorý spoluvlastník dokáže najlepšie zabezpečiť riadne ďalšie využitie

spoločnej veci a pod.

26. Podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je poskytnutie primeranej
náhrady. Aplikačná prax dospela k záveru, že je treba vychádzať zo všeobecnej ceny celej veci v čase
jej vyporiadania, t. j. z ceny, za ktorú by bolo možné v danom mieste a čase predať vec na trhu, súd

je preto povinný prihliadať aj na aktuálnu trhovú ponuku a dopyt (porovnaj rozsudok NS SR, sp. zn. 3
Cdo 95/1995). Primeranou náhradou bude potom príslušný podiel všeobecnej ceny. Primeranú náhradu
určuje súd, spravidla však vychádza zo znaleckého posudku, z informácií subjektov zaoberajúcich sa
kúpou a predajom podobných vecí (napr. realitné kancelárie), či podkladov priamo od sporových strán.

27. Ak nie je reálne rozdelenie spoločnej veci dobre možné a žiadny zo spoluvlastníkov nemá o ňu
záujem, prichádza do úvahy tretí z uvedených spôsobov zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, a to
nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov.

28. Úlohou súdu prvej inštancie tak bolo s prihliadnutím na okolnosti daného konkrétneho

prípadu rozhodnúť, vychádzajúc zo zákonom stanoveného záväzného poradia spôsobov
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý zo spôsobov vyporiadania predmetného podielového
spoluvlastníctva je v tomto prípade najvhodnejší. Za týmto účelom súd vykonával dokazovanie,
predovšetkým ohľadom možnosti reálnej deľby predmetných nehnuteľností. Všetkými v konaní
vypracovanými znaleckými posudkami bolo preukázané, že stavby, ktoré sú predmetom vyporiadania,

reálne deliteľné nie sú a táto otázka ani nebola medzi stranami sporná. Pri pozemkoch možnosť ich
reálnej deľby závisela od zabezpečenia prístupu na pozemok, majúci v dôsledku reálnej deľby pripadnúť
do vlastníctva žalovaného. Zriadenie vecného bremena práva prechodu cez pozemok, majúci pripadnúť
dovýlučnéhovlastníctvažalobkyne,satotižjavilaakocelkomnevhodnériešenie,vzhľadomnakonfliktný
vzťah medzi podielovými spoluvlastníkmi. Žalobkyňa pritom žiadala, aby súd všetky nehnuteľnosti

prikázal do jej výlučného vlastníctva, s povinnosťou výplaty žalovaného. Dôvodila, že o rodinný dom
a hospodársku budovu sa stará, udržiava ich, chová tam hydinu a kosí priľahlé pozemky. Uviedla, že hoci
má vlastné bývanie, predmetnú nehnuteľnosť chce využiť na zabezpečenie bývania pre svoju dcéru.
Žalovaný mal predovšetkým záujem o pozemok parc. č. 4086/1, dôvodil tým, že chce na tomto pozemkustavať a vyriešiť si tak vlastnú bytovú otázku, preto žiadal, aby bola uskutočnená reálna deľba pozemkov
a v podstate súhlasil s prikázaním rodinného domu do vlastníctva žalobkyne.

29. Medzi stranami nebolo sporné, že sú podielovými spoluvlastníkmi každý v 1 nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. C. D. E., a to pozemkov parc. reg. „C“ č. 4086/1 - záhrady o
výmere 666 m2, parc. reg. „C“ č. 4086/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 512 m2, parc. reg.
„C“ č. 4086/12 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 95 m2, parc. reg. „C“ č. 4086/13 - zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 42 m2, parc. reg. „C“ č. 4086/14 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere

26 m2. Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. C. D. E. ako stavba - rodinný
dom postavený na parc. reg. „C“ č. 4086/12 žalobkyňa vlastní v podiele 3 a žalovaný v podiele 1. Pokiaľ
však ide o nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. C. D. E. - garáž bez súpisného
čísla postavená na parc. reg. „C“ č. 4086/14, tak k tejto je na LV zapísané vlastníctvo duplicitne, a to
jednak spoluvlastnícky podiel žalobkyne 1/1 a spoluvlastnícky podiel žalovaného 1. Zároveň je na LV
údaj, že hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k tejto nehnuteľnosti bola vyvrátená (§ 71 ods. 3 zák.

č. 162/1995 Z. z.). Ohľadom vlastníckeho práva k predmetnej garáži vznikol medzi stranami spor, keď
žalobkyňa dôvodila, že patrí do jej výlučného vlastníctva, pretože ju postavila spolu so svojím manželom
v roku 1972. Žalovaný naopak dôvodil, že túto vybudovali ešte jeho starí rodičia (A. I. vo veku cca 45
rokov a C. I. vo veku cca 43 rokov), pričom žalovaný a predtým jeho otec túto garáž užívali od jeho
detstva, preto patrí do podielového spoluvlastníctva strán. Súd prvej inštancie sa preto správne ako

predbežnouotázkouzaoberalvlastníckymprávomkpredmetnejgaráži.Zpripojenýchdedičskýchspisov
súd zistil, že garáž bola predmetom dedičských konaní po poručiteľoch neb. A. I. a neb. C. I. a na základe
dedičskýchrozhodnutížalobkyňanadobudlavlastníctvokrodinnémudomuajehopríslušenstvu,ktorého
súčasťou bola i garáž v spoluvlastníckom podiele 3 a žalovaný v podiele 1.

30. Žalobkyňa však s týmto záverom súdu prvej inštancie ohľadom existencie podielového
spoluvlastníctvakugarážinesúhlasilaavodvolaníakohlavnúodvolaciunámietkuuviedla,žepredmetná
garáž je jej výlučným vlastníctvom, pretože ju stavala so svojím manželom v roku 1972. Uviedla, že
je nepravdivé tvrdenie žalovaného, že danú garáž užíval jeho otec od roku 1988, pretože v tom čase
ešte žil jej manžel, ktorý by s tým nesúhlasil. Uvádzala, že v roku 1988 otec žalovaného nevlastnil

automobil. Garáž nebola postavená v roku 1967, ako tvrdí žalovaný, pričom žalobkyňa predložila čestné
prehlásenia svedkov o tom, kto a kedy danú garáž staval. V čase stavby garáže bol otec žalovaného
na vojenskej službe, žalobkyňa s manželom žila u svojich rodičov, jej manžel sám robil elektrinu do
garáže a hospodárskych budov. Mala za to, že doklad, ktorý predložil žalovaný o roku výstavby garáže
je falzifikát z iného stavebného konania. Predložila tiež letecký záber z roku 1969, na ktorom táto garáž

podľa nej nie je. Preto nesúhlasila s tým, aby predmetná garáž bola prikázaná do výlučného vlastníctva
žalovanému, a to ani ak by jeho spoluvlastnícky podiel mal byť vo výške 1/4, teda aby ona ako väčšinová
3-ová spoluvlastníčka postúpila garáž menšinovému spoluvlastníkovi.

31. Po preskúmaní veci, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie prejudiciálnu otázku

ohľadom vlastníckeho práva k predmetnej garáži posúdil správne. Odvolací súd má za to, že je
dôvodné v tejto veci vychádzať predovšetkým z pôvodných dedičských rozhodnutí po predkoch
žalobkyne a žalovaného, t. j. po neb. A. I. a neb. C. I.. Za týmto účelom boli v konaní pripojené
dedičské spisy po menovaných poručiteľoch. Z nich vyplýva, že dedičské konanie otcovi žalovanej
a starom otcovi žalovaného, neb. A. I., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX bolo prejednané na Štátnom

notárstve v Senici pod sp. zn. D 304/88, pričom podľa zápisnice o predbežnom vyšetrení dedičstva
bola vypočúvanou osobou A. B.. Štátne notárstvo v Senici vychádzalo pri zisťovaní všeobecnej ceny
nehnuteľného majetku poručiteľa tiež z podkladov poskytnutých Miestnym národným výborom v Senici,
pričom v listine zo dňa 25.04.1988 sa uvádza, že oceňovaná nehnuteľnosť pozostáva z rodinného domu,
garáže, vedľajších stavieb, plotu, studne a porastov, pričom pri rodinnom dome je uvedené, že bol

postavený v roku 1953, vedľajšie stavby (chliev + šopa) v roku 1955, ploty v roku 1955, studňa bola
vykopaná v roku 1950 a pri garáži sa uvádza, že bola postavená v roku 1967 a následne je v tejto
listine vypočítaná jej hodnota. Celková hodnota nehnuteľností bola stanovená na 92.269 Kčs, z toho
hodnota garáže na 5.904 Kčs. Dedičmi po A. I. boli jeho manželka C. I., dcéra - žalobkyňa a syn – právny
predchodca žalovaného. Podľa obsahu zápisnice štátneho notárstva D 304/88-14 zo dňa 28.04.1988,

boli predmetom dedenia nehnuteľnosti, okrem pozemkov (v hodnote 7.241 Kčs, ktoré boli vo výlučnom
vlastníctve C. I.), ktorých hodnota bola stanovená odpočítaním hodnoty pozemkov od celkovej hodnoty
nehnuteľností podľa ich ocenenia Miestnym národným výborom (t. j. 92.269 Kčs – 7.241 Kčs) vo výške
85.028 Kčs (po vydelení dvoma vo výške 42.514 Kčs, keďže podiel 1 pripadol bývalej manželke titulomvyporiadania zaniknutého BSM). Z uvedeného vyplýva, že do súpisu dedičstva po A. I. bola zahrnutá
aj predmetná garáž v podiele 1. Medzi dedičmi bola v konaní uzavretá dedičská dohoda, na základe
ktorej spoluvlastnícky podiel 1 na dedených nehnuteľnostiach prevzala dedička A. B., t. j. žalobkyňa

s povinnosťou výplaty otca žalovaného. Na základe rozhodnutia o dedičstve sp. zn. D 304/88 – 16 zo
dňa 28.04.1988 sa tak spoluvlastníčkami predmetnej garáže stali žalovaná a jej matka každá v podiele
1. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.04.1988.

32. Dedičské konanie po matke žalobkyne a starej matke žalovaného neb. C. I. nar. XX.XX.XXXX,

zomr. XX.XX.XXXX prebehlo na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 8D/104/2010. Aj v tomto konaní
bola zápisnica o predbežnom vyšetrení dedičstva spísaná so žalobkyňou ako vyslúchanou osobou.
V tomto dedičskom konaní vykonal odhad hodnoty dedených nehnuteľností znalec Ing. Pavel Patinka
(č. l. 31 dedičského spisu), kde je do zoznamu oceňovaných objektov ako príslušenstva rodinného domu
zahrnutá aj garáž a všeobecná hodnota domu s príslušenstvom bola stanovená na 23.080 eur. Podľa
Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 8D/104/2010 zo dňa 22.11.2010, právoplatného dňa 08.12.2010 boli

dedičmi dcéra a syn poručiteľky, t. j. žalobkyňa a predchodca žalovaného. V rámci nehnuteľností bola
ako príslušenstvo domu predmetom dedenia aj predmetná garáž, čo vyplýva zo stanovenia všeobecnej
hodnoty podielu neb. C. I. na rodinnom dome s príslušenstvom vo výške 11.540 eur (čo je 1 z 23.080
eur). Predmetom dedenia po neb. C. I. teda bola predmetná garáž v rámci príslušenstva daného
rodinného domu, a to vo výške jej spoluvlastníckeho podielu 1 na ňom. Na základe uzatvorenej dedičskej

dohody, tento jej spoluvlastnícky podiel nadobudli žalobkyňa v podiele 1 a otec žalovaného v podiele
1. Na základe dedičských rozhodnutí po neb. A. I. a neb. C. I., sa tak spoluvlastníkmi rodinného
domu s príslušenstvom, ktorého súčasťou bola i garáž stali žalobkyňa spolu v podiele 3 a žalovaný v
podiele 1. Otec žalovaného aj inicioval konanie o určenie, že nehnuteľnosti – drobné stavby – garáž
a hospodárska budova patria do dedičstva po neb. C. I., ktoré konanie bolo vedené na Okresnom

súde Senica pod sp. zn. 7C/41/2019, avšak bolo zastavené uznesením č. k. 7C/41/2019-70 zo dňa
30.06.2020 potom, čo súd dospel k záveru, že predmetné nehnuteľnosti (teda i garáž) boli predmetom
dedenia po nebohej poručiteľke v dedičskom konaní sp. zn. 8D/104/2010, a teda sa jedná o prekážku
veci právoplatne rozhodnutej. Garáž naďalej nemala pridelené súpisné číslo a nebola zapísaná ako
samostatná nehnuteľnosť na liste vlastníctva.

33. Žalobkyňa dňa 11.07.2011 iniciovala konanie o novoobjavenom majetku poručiteľa - neb. manžela
O. B., kde uviedla, že pôvodné dedičské konanie po jej manželovi prebiehalo na Štátnom notárstve
v Senici pod sp. zn. D 1551/88 a bolo ukončené 10.02.1989 s tým, že v tomto dedičskom konaní nebola
predmetom dedičstva garáž postavená na parc. č. 4086/14 v kat. úz. C. D. E.. K návrhu pripojila

Potvrdenie Obce Moravský Svätý Ján zo dňa 29.06.2011, v ktorom sa uvádza, že garáž bola postavená
stavebníkmi A. B. a jej manželom O. B., ktorú skutočnosť svojím svedectvom potvrdzujú C. H., P. Q.
a A. K.. Notárka na základe tohto prehlásenia vydala Osvedčenie o dedičstve č. k. 8D/70/2011-29 zo
dňa 25.10.2011, na základe ktorého spoluvlastnícky podiel 1-ice na danej garáži nadobudla žalobkyňa
bez povinnosti výplaty ostatných dedičov – dcér poručiteľa. Toto osvedčenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 10.11.2022. Podľa odvolacieho súdu bol však postup a rozhodnutie notára nesprávne, nakoľko
ako bolo uvedené vyššie, predmetná garáž bez súpisného čísla nezapísaná v tom čase na LV, bola
zahrnutá ako príslušenstvo rodinného domu do dedičstva tak po A. I., ako i po C. I., teda na základe
dedičskýchrozhodnutí,zdieľalatátogarážosudrodinnéhodomu,ktoréhobolapríslušenstvom,tedabola
v spoluvlastníctve žalobkyne v podiele 3/4 a pôvodne otca žalovaného v podiele 1. Pokiaľ sa žalobkyňa

domnievala, že týmito dedičskými rozhodnutiami bolo porušené jej vlastnícke právo, prostriedkom
nápravy by bola v jej prípade len žaloba o určenie vlastníckeho práva ku garáži. Garáž však už
nemohla byť prejednaná v dodatočnom dedičskom konaní po jej manželovi O. B., v ktorom žalobkyňa
neuviedla podstatnú skutočnosť, že daná garáž už bola prededená v dedičských konaniach po jej
predkoch. Napriek tomu bola predmetná garáž zapísaná na LV č. XXX, na ktorom je spolu/vlastníctvo

strán v dôsledku vyššie uvedeného nesprávneho postupu zapísané duplicitne, a to jednak ako výlučné
vlastníctvo žalobkyne a zároveň v spoluvlastníckom podiele žalovaného 1.

34. Žalobkyňa sa v spore, ako aj v podanom odvolaní bránila tým, že garáž stavala so svojím manželom
v roku 1972, t. j. v čase keď s manželom bývali u rodičov žalobkyne. Na preukázanie tejto skutočnosti

predložila Potvrdenie starostu Obce Moravský Svätý Ján zo dňa 29.06.2011 A. R., že garáž mala byť
postavená v roku 1972 stavebníkmi žalobkyňou a jej manželom, čo majú potvrdzovať traja svedkovia
C. H., P. Q. a A. K. (č. l. 176 spisu). Tieto čestné prehlásenia sa nachádzajú v spise na č. l. 302 až 304,
pričom je z nich zrejmé, že čestné prehlásenia C. H., P. Q. ako i A. K. majú rovnaký formát aj text, odlišujúsa len v identifikácii svedkýň. Z toho možno usudzovať, pretože je vysoko nepravdepodobné, aby všetky
tri svedkyne vyhotovili čestné prehlásenia celkom rovnakou formou a s úplne totožným obsahom, že
tieto čestné prehlásenia im boli predložené ako vopred pripravené a svedkyne ich iba podpísali. Je teda

pochybnosť o tom, do akej miery ide o autentickú výpoveď uvedených svedkýň, či tieto svedkyne s tak
značným časovým odstupom, samy skutočne vedeli jednoznačne uviesť rok výstavby garáže v rodine I.,
ako aj či mali skutočnú vedomosť o tom, kto financoval túto stavbu a či si uvedomovali dôsledky svojho
čestného prehlásenia. Na druhej strane je potrebné prihliadnuť na to, že v celkom pôvodnom dedičskom
konaní po A. I. v roku 1988, sa už v rámci šetrenia predmetu dedičstva v spise štátneho notárstva

objavuje údaj o existencii garáže, majúcej byť postavenej v roku 1967, ktorý údaj potvrdil Miestny
národný výbor v Moravskom Svätom Jáne a zahrnutie garáže do dedičstva po neb. A. I. v tom čase jeho
dedičia vôbec nerozporovali, keď účastníčkou tohto dedičského konania bola jeho manželka – matka
žalobkyne C. I., ako aj samotná žalobkyňa, ktorej bola uložená povinnosť výplaty z nadobudnutého
dedičstva otcovi žalovaného, teda ho vyplatila aj z polovice hodnoty tejto garáže. Aj v dedičskom konaní
po matke žalobkyne C. I., ktoré prebiehalo v roku 2010, bola znalcom v rámci predmetu dedičstva

znova oceňovaná garáž, ktorej hodnota bola zahrnutá do všeobecnej hodnoty dedičstva po nebohej.
Žalobkyňa bola účastníčkou aj tohto dedičského konania, pričom svoje vlastnícke nároky k predmetnej
garáži nevzniesla. Takisto v neprospech žalobkyne svedčí, že sama v obsahu podaného návrhu na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 25.02.2011 uvádza ako jeho príslušenstvo
aj predmetnú garáž. Až v priebehu konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,

po vyjadrení pôvodného žalovaného, ktorý navrhoval rozdelenie pozemkov so zriadením vstupu pre
žalovaného prechádzajúceho predmetnou garážou (č. l. 24 a 29 spisu), začala žalobkyňa tvrdiť, že garáž
postavila so svojím manželom v roku 1972 a iniciovala konanie o novoobjavenom majetku po ňom.
Súd však považuje za dôveryhodnejšie správanie sa žalobkyne v pôvodných dedičských konaniach po
svojich rodičoch, keď zaradenie garáže do dedičstva po nich nenamietala. Skutočnosť, že by garáž

postavila s manželom v roku 1972 sa jej navyše jednoznačne v konaní ani preukázať nepodarilo, pretože
jednak potvrdenie starostu Obce Moravský Svätý Ján je len všeobecné, bez konkrétnych údajov o tom,
ako starosta nadobudol vedomosť o konkrétnom roku výstavby garáže a o tom, kto z rodiny I. bol jej
stavebníkom a kto ju financoval, teda nie je zrejmé, či bol sám svedkom týchto skutočností. Zároveň je
toto potvrdenie zo dňa 29.06.2011 v rozpore s vyjadrením Miestneho národného výboru Moravský Svätý

Ján podaným v dedičskom konaní po A. I. dňa 25.04.1988, v ktorom sa uvádza, že garáž bola postavená
v roku 1967. A ako už bolo uvedené, predložené čestné vyhlásenia svedkýň neboli nimi individuálne
vyhotovené tak, aby ich súd mohol považovať za ich autentickú výpoveď o skutočnostiach, o ktorých mali
samé vedomosť na základe vlastného vnímania uvedených skutočností. Rodičia žalobkyne by pritom
v roku výstavby garáže 1967 mali 42 a 39 rokov, teda boli v aktívnom veku, žalobkyňa by mala v tom

čase len 18 rokov, teda nie je pravdepodobné, že by garáž stavala a financovala práve ona a nie jej
rodičia. Letecká snímka parciel z roku 1969, ktorú žalobkyňa predložila, nie je podľa odvolacieho súdu
dostatočne ostrá, aby z nej bolo možné jednoznačne povedať, či na pozemku už garáž postavená je,
alebo nie je. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namieta, že si žalovaný vymyslel, že jeho otec užíva garáž
od roku 1988, tak treba uviesť, že to bola práve žalobkyňa, ktorá na pojednávaní dňa 12.05.2023 túto

skutočnosť sama uviedla, čo je zaprotokolované v zápisnici. Ďalšie skutočnosti uvádzané v odvolaní
napr. o tom, kedy bol otec žalovaného na vojenskej službe, či ostatné žalobkyňou uvádzané rodinné
súvislosti sú neprípustnými novotami (§ 366 CSP), ktoré žalobkyňa neuplatnila v konaní pred súdom
prvej inštancie, čiže na ne ani nebolo možné odvolacím súdom prihliadať. Vychádzajúc z uvedeného
má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom vlastníckeho práva

ku garáži, a teda, že predmetná garáž patrí do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v podiele 3
a žalovaného v podiele 1.

35. Pokiaľ žalobkyňa namietala proti tomu, aby predmetná garáž bola v rámci vyporiadania podielového
spoluvlastníctva prikázaná do vlastníctva menšinovému vlastníkovi, tak je potrebné uviesť, že súd pri

rozhodovaní o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva prihliada nielen na hľadisko veľkosti
spoluvlastníckych podielov, ale na všetky relevantné okolnosti daného prípadu vo svojom súhrne.
Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je významným, no nie vždy rozhodujúcim kritériom, preto prikázanie
veci vlastníkovi dominantného spoluvlastníckeho podielu nemusí byť pravidlom.

36. V tomto prípade bola otázka, komu bude predmetná garáž prikázaná do výlučného vlastníctva
rozhodujúcou pre posúdenie otázky možnosti reálnej deľby vyporiadavaných pozemkov, ako
zákonom ustanoveného prednostného spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Znaleckým
dokazovaním bolo v spore preukázané, že pozemky, ktoré sú predmetom vyporiadania reálne deliteľnésú za podmienky, že bude zriadený prístup na tzv. zadný pozemok, o ktorý mal záujem žalovaný. Znalec
Ing. Milan Vlček v doplnku č. 1 k ZP č. 5/2012 (č. l. 144 spisu) ako prekážku deliteľnosti pozemkov
uvádzal najmä predmetnú garáž stojacu na parc. č. 4086/6. Znalec Ing. Ján Piskla v znaleckom posudku

č. 19/2015 (č. l. 281 spisu) uzavrel, že pozemky parc. č. 4086/1 a č. 4086/2 sú deliteľné na dva
samostatné pozemky so samostatným vstupom v prípade, že žalovaný vyplatí žalobkyni hodnotu garáže
a túto zbúra. Znalec Ing. Róbert Kudláč v znaleckom posudku č. 256/2017 (č. l. 358 spisu) záver
o nedeliteľnosti parciel oprel o skutočnosť, že nie je možné dosiahnuť prístup na pozemok, ktorý by
vznikol rozdelením parc. č. 4086/1 cez parc. č. 4086/2 v dôsledku stavby garáže na parc. č. 4086/14 vo

výlučnom vlastníctve žalobkyne. Napokon znalecký ústav Slovenská technická univerzita v Bratislave
v znaleckom posudku č. 26/2022 (č. l. 456 spisu) dospela k záveru o možnosti reálnej deľby pozemkov
v prípade zriadenia koridoru k novovzniknutému pozemku parc. č. 4086/1 prechádzajúceho cez garáž,
ktorá by pri vyporiadaní spoluvlastníctva pripadla do vlastníctva žalovaného. Nemožno preto súhlasiť
s námietkou žalobkyne v odvolaní, že znalci uviedli, že ide o nedeliteľné pozemky a STÚ urobila deliteľný
pozemok na základe pokynu súdu. Je potrebné uviesť, že spravidla každý pozemok je reálne deliteľný,

avšak je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti daného konkrétneho podielového spoluvlastníctva, t.
j. či je takéto rozdelenie účelné, tu predovšetkým s ohľadom na otázku možnosti prístupu na pozemok
majúci pripadnúť žalovanému z verejnej komunikácie, ktorému prístupu by bránila práve sporná garáž,
so zreteľom na nevhodnosť zriadenia vecného bremena práva prechodu cez pozemok majúci pripadnúť
do vlastníctva žalobkyne. Pretože otázka vlastníckeho práva ku garáži bola v konaní vyriešená tak,

že táto patrí do podielového spoluvlastníctva sporových strán, otvorila sa tým aj otázka možnosti
zriadenia prístupu na novovzniknutý pozemok cez predmetnú garáž. Žalobkyňa prejavovala záujem
o nehnuteľnosť ako o celok, mala záujem o prikázanie rodinného domu, pričom na stavbách mala
väčšinový 3 podiel, spoluvlastnícky podiel strán na pozemkoch bol rovnaký, a to každého v 1-ici.

37. Ako bolo uvedené vyššie, reálna deľba je zákonom preferovaný prvoradý spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ teda existovala možnosť reálnej deľby pozemkov v prípade
prikázania garáže do výlučného vlastníctva žalovaného, bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu
nevyhnutné túto okolnosť zohľadniť pri rozhodovaní, ktorému zo spoluvlastníkov bude garáž
prikázaná do výlučného vlastníctva, a táto okolnosť bola potom aj rozhodujúcejšia, ako len veľkosť

spoluvlastníckeho podielu žalobkyne na danej garáži. Žalobkyňa pritom neuvádzala žiadne ďalšie
skutočnosti, svedčiace o tom, že by túto garáž nevyhnutne potrebovala pre svoje vlastné účely. Naopak,
v prípade prikázania garáže žalovanému, ktorý ju mal v čase vyporiadania podielového spoluvlastníctva
aj sám užívať, bolo možné následne uvažovať o reálnej deľbe pozemkov, so zriadením prístupu
na pozemok žalovaného vedúci cez predmetnú garáž. Žalovaný pritom bol ochotný znášať náklady

potrebné na rozdelenie daných pozemkov, teda aj náklad na prípadné (ak bude nevyhnutné) zbúranie
garáže na svojom pozemku, ktorý má slúžiť ako prístupová cesta, aj ako náklad v hodnote prikázanej mu
tejto veci. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní dôvodila, že búraním garáže bude ohrozená statika susedovho
domu, tak toto svoje tvrdenie relevantným spôsobom nepreukázala.

38. Na základe uvedeného, mal odvolací súd za preukázané, že súdom prvej inštancie v predmetnej
právnej veci zvolený spôsob vyporiadania daného podielového spoluvlastníctva kombináciou reálneho
rozdelenia pozemkov vo výmere pre žalobkyňu spolu 671 m2 a pre žalovaného spolu vo výmere 696
m2, to jest pre každého pozemku vo výmere aktuálne štandardného stavebného pozemku, s prikázaním
samostatne stojacej garáže do výlučného vlastníctva žalovaného, za účelom zriadenia prechodu na

pozemok žalovaného a prikázaním ostatných nehnuteľností – stavieb, ktorých je žalobkyňa väčšinovou
spoluvlastníčkou do výlučného vlastníctva žalobkyne, so stanovením povinnosti výplaty žalovaného
v časti stavieb, je možné považovať za naúčelnejší spôsob vyporiadania daného podielového
spoluvlastníctva, pri ktorom sú zohľadnené kritériá ako veľkosť spoluvlastníckych podielov, záujem
oboch spoluvlastníkov o dané nehnuteľnosti, záujem žalobkyne zabezpečiť v danej nehnuteľnosti

bývanie pre svoju dcéru, záujem žalovaného o stavebný pozemok pre vlastné bývanie, citový vzťah
strán k daným nehnuteľnostiam, ako aj zabezpečenie nerušených susedských vzťahov pri ich užívaní,
pri nevhodnosti zriaďovania vecného bremena v danom prípade. Argumentácia žalobkyne, že by týmto
spôsobom vyporiadania nehnuteľností mohlo dôjsť k znehodnoteniu nehnuteľností nie je dôvodná,
pretože by to bol argument pri každom reálnom rozdelení akejkoľvek nehnuteľnosti, pričom však

zákonodarca rozdelenie spoluvlastníctva považuje za prvoradý spôsob jeho vyporiadania.

39. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namieta proti tomu, že súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal na
judikát Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 2977/2010 a ju česká judikatúra nezaujíma, tak je potrebnéuviesť, že súd prvej inštancie poukázal na právny názor českého najvyššieho súdu vyjadrený v tomto
rozhodnutí, použiteľný aj v predmetnej právnej veci, týkajúci sa nákladov na rozdelenie nehnuteľnosti.
Odvolací súd má za to, že náklady na oplotenie nehnuteľností, je možné považovať za primerané pri

posudzovaní reálnej deliteľnosti veci a náklady ohľadom prípadného búrania garáže bol v tomto prípade
ochotný znášať sám žalovaný, teda vo veci bol dostatočne zohľadnený aj faktor finančnej nákladnosti
rozdelenia veci.

40. Ďalší odvolací argument žalobkyne bol, že nesúhlasí s odhadom ceny, ak by tam mala byť

zarátaná aj kanalizácia, pretože túto financovala sama. K tejto odvolacej námietke je však potrebné
uviesť, že žalobkyňa nepodala návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom
zmysle. Pri rozhodovaní o zrušení podielového spoluvlastníctva, ktorým spoluvlastníctvo zaniká, je
často nevyhnutné vyriešiť všetky otázky, ktoré so zrušením spoluvlastníctva súvisia a ktoré sú medzi
spoluvlastníkmi sporné. Z tohto dôvodu sa v rámci zrušenia spoluvlastníctva vykonáva aj vyporadanie
v širšom zmysle, avšak len na návrh sporovej strany. V rámci takéhoto vyporiadania sa potom prihliada

nielen na to, či a do akej miery niektorý zo spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú vec, ale aj napr. na to, či pri
hospodárení so spoločnou vecou účelne vynaložil náklady nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu.
Pokiaľ však na takéto vyporiadanie nebol urobený v priebehu konania návrh, nemožno vyporiadanie
v širšom zmysle vykonať.

41. Žalobkyňa teda v odvolaní namietla, že s ohodnotením nehnuteľností nesúhlasí, nakoľko kanalizáciu
financovala sama. Jej námietka teda spočíva v tom, že do predmetnej nehnuteľnosti investovala vlastné
prostriedky. Avšak táto jej investícia do nehnuteľnosti by mohla byť pri vyporiadaní predmetného
podielového spoluvlastníctva zohľadnená len v rámci jeho vyporiadania v širšom zmysle, na ktoré
vyporiadanie však žalobkyňa riadny návrh nedala. Takéto vyporiadane sa nevykonáva spôsobom,

že by sa od hodnoty nehnuteľnosti mali odpočítať ňou vynaložené náklady. O vyporiadaní v širšom
zmysle na základe návrhu sporovej strany sa rozhoduje samostatným výrokom a nie v rámci
rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel. Na účely vyporiadania investícií totiž v prípade,
že ostatní spoluvlastníci s takýmto nákladom súhlasili, ide o dohodu o hospodárení so spoločnou
vecou a investujúci spoluvlastník má oproti ostatným spoluvlastníkom právo na úhradu vynaložených

prostriedkov (§ 137 ods. 1 OZ), avšak ak boli náklady vynaložené bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov,
môže sa investujúci spoluvlastník domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným
spoluvlastníkom vzniklo zhodnotením ich podielu v dôsledku vynaloženej investície (§ 451 ods. 2 a §
456 OZ).

42. Žalobkyňa však v konaní riadny návrh na vyporiadanie jej investícií za zhotovenie kanalizácie
nevykonala, nesposkytla ani rozhodujúce skutkové tvrdenia v tejto otázke a neuviedla ani požadovanú
sumu, ktorej náhrady by sa od žalovaného domáhala. Na pojednávaní dňa 12.05.2023 uviedla len
toľko, že dom udržiava, vybudovala tam mestskú kanalizáciu, nevie koľko za to zaplatila a bolo to asi
v roku 2015. Takéto jej strohé vyjadrenie nie je riadnym dispozitívnym úkonom - návrhom, aby sa vo

veci vykonalo vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, t. j. aby sa vyporiadali aj
investície na kanalizáciu. Pretože žalobkyňa riadny návrh na vyporiadanie investícií do rodinného domu
v konaní nevykonala, pričom tieto nie je možné zohľadniť v rámci stanovenia náhrady za spoluvlastnícky
podiel, nemohol ani súd prvej inštancie na takéto jej nesubstancované vyjadrenie ohľadom investícií
do kanalizácie prihliadať a o ňom rozhodovať. Odvolacia námietka žalobkyne, že v rámci ohodnotenia

nehnuteľností mali byť zohľadnené jej investície do kanalizácie, je teda nedôvodná.

43. Ďalšia odvolacia námietka žalobkyne spočívala v tom, že výpočet sumy na vyrovnanie je
nezrozumiteľný a nie je v rozsudku odôvodnený. Ani s týmto odvolacím argumentom sa odvolací súd
nestotožnil, pretože postup súdu prvej inštancie pri určení výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel je

uvedený v ods. 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku. V prípade pozemkov v dôsledku ich reálnej
deľby, prikázal súd tieto do výlučného vlastníctva stranám v hodnote ich spoluvlastníckych podielov bez
vzájomnej náhrady. V prípade stavieb vychádzal súd prvej inštancie z najaktuálnejšieho znaleckého
posudku v čase jeho rozhodovania, a to zo znaleckého posudku č. 26/2022 Slovenskej technickej
univerzity v Bratislave zo dňa 25.04.2022, v ktorom bola všeobecná hodnota stavieb s ohľadom na

tvrdenia žalobkyne stanovená na 41.644,49 eura (č. l. 484 posudku), čo je po zaokrúhlení 41.644 eura.
Z toho hodnota podielu 3 žalobkyne predstavuje 3 z 41.644 eura = 31.233 eura a hodnota podielu 1
žalovaného predstavuje 1 z 41.644 eura = 10.411 eura. Súd na strane žalovaného prihliadol, že mu
bola prikázaná garáž v hodnote 3.304 eur, preto ak hodnota jeho podielu na stavbách predstavuje10.411 eura, po zohľadnení hodnoty garáže 3.304 eura, bola určená povinnosť žalobkyne, ktorej boli
ostatné stavby prikázané do výlučného vlastníctva, zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov sumu
7.107 eur ( t. j. 10.411 eura – 3.304 eur = 7.107 eur). Je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie zrejme

chybou v písaní v odôvodnení uviedol, že všeobecná hodnota stavieb bola v posudku určená vo výške
41.647 eura (namiesto správne v posudku uvedenej sumy 41.644,49 eura, čo je po zaokrúhlení 41.644
eura), avšak nakoľko súd stanovil hodnotu podielu žalovaného rovnako na sumu 10.411 eur (hoci ju mal
vychádzajúc zo sumy 41.647 eur stanoviť na 10.412 eur, čo by bolo v neprospech žalobkyne, ktorá by
tak žalovaného musela vyplácať z vyššej sumy a zaplatiť mu o euro viac) nemala táto chyba súdu prvej

inštancie význam vo vzťahu k výslednej sume, ktorú je žalobkyňa povinná žalovanému na vyrovnanie
podielov zaplatiť, a teda ani vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v časti určenia výšky
náhrady, ktorú je žalobkyňa povinná žalovanému titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva
zaplatiť. Žalobkyňa žiadne ďalšie konkrétne výhrady voči stanoveniu výšky náhrady za spoluvlastnícky
podiel žalovaného v odvolaní neuviedla, preto odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi žalobkyne,
považuje jej stanovenie za vecne správne.

44. Napokon odvolanie žalobkyne smerovalo aj proti výroku o trovách konania, keď žalobkyňa uvádzala,
že nesúhlasí s tým, že jej neboli priznané a žiada ich priznať v rozsahu 100 %.

45. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 a 2

CSP), ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP).
Zásada úspechu vo veci, ktorá je aj zásadou zodpovednosti za výsledok sporu, charakteristická pre
sporové konanie sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane
trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli, pričom v zásade musí ísť o trovy, ktoré sú preukázané,
odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením

práva.Procesnýúspechvovecisaskúmačodoprávnehozákladuveciačodovýškypriznanéhonároku.

46. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený (§ 252 CSP).
Ak je rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana nárok na náhradu
trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila. Právnym dôvodom tohto nároku je to,

že strany, ktoré viedli spor, konajú „na vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak zodpovednosť za výsledok
sporu. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy,
keď strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojim nárokom zvíťazila,
dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je
teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Porazenej strane vzniká povinnosť nahradiť trovy

konania víťaznej strane.

47. Aj v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je potrebné posúdiť procesný
úspech strán v spore. V danej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil, že
každá zo strán mala v konaní úspech iba čiastočný, ďalej zohľadnil dĺžku trvania sporu ako aj finančnú

nákladnosť vykonaného dokazovania, keď mal za to, že rozhodnúť bolo možné až po vypracovaní
znaleckého posudku a predložení geometrického plánu. Na základe týchto skutočností súd stranám
nárok na náhradu trov konania v súlade sust. § 255 ods. 2 CSP nepriznal, keďže procesný ne/úspech
oboch strán považoval za rovnaký. S takýmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil.
Žalobkyňu nie je možné v žiadnom prípade považovať za 100 % procesne úspešnú, pretože podielové

spoluvlastníctvo nebolo vyporiadané v celom rozsahu spôsobom, ktorý navrhovala, keď v konečnom
dôsledku došlo k reálnej deľbe pozemkov, ako navrhoval žalovaný. Taktiež medzi stranami vznikol
v priebehu konania spor o vlastnícke právo ku garáži, kedy žalobkyňa dôvodila, že garáž patrí do jej
výlučného vlastníctva, žalovaný naopak dôvodil, že patrí do ich podielového spoluvlastníctva a v tejto
časti konania bol žalovaný rovnako úspešný. Súd prvej inštancie správne zohľadnil, že vzhľadom na to,

žesporovéstranysanatýchtootázkachnedohodli,bolopotrebnévykonaťznaleckédokazovanie,jednak
na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, tiež ohľadom možnosti ich reálnej deľby ako i potreba
vyhotovenia geometrického plánu. Procesný úspech žalobkyne v spore teda nemožno považovať za
prevažný, keďže nebolo rozhodnuté v celom rozsahu v zmysle jej posledného žalobného petitu, ktorého
zmena bola pripustená na pojednávaní dňa 12.05.2023, ktorým žiadala všetky nehnuteľnosti prikázať do

svojho výlučného vlastníctva, avšak súd podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že časť pozemkov
a garáž prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Úspech oboch strán v spore bol teda iba čiastočný
a možno ho považovať za rovnaký.48. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní žalobkyňou uplatnených odvolacích
dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

49. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,

ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

52. O náhrade trov tohto odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,
rozhodolodvolacísúdexoffopodľa§255ods.1CSPavodvolacomkonanívcelomrozsahuúspešnému
žalovanému priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania proti neúspešnej žalobkyni. O výške

náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

53. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

- 2 -
28Co/53/2023
28Co/53/2023-
2611201842

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).