Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/72/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7724010175
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baločko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7724010175.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka a sudcov JUDr.

Mareka Dudíka a JUDr. Jána Slovinského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. októbra 2024, v
trestnej veci proti obžalovanej A. B. a spol., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce zo dňa 28.5.2024 sp. zn. 3T/34/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu u obžalovaných A. B. a B. B..

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. súd u k l a d á obžalovanej A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom
F. G. A. podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák.,
§ 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ju súd pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia

Obžalovanému B. B., nar. XX.X.XXXX v E., trvale bytom E., E. X podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 39
ods. 1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere
4 (štyroch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu súd výkon trestu podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu
v trvaní 5 (piatich) rokov s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zák. mu súd ukladá povinnosť, spočívajúcu v príkaze prodrobiť sa

súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaných A. B. a B. B. za vinných zo zločinu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že:

v období od 19.10.2022 do 21.1.2023 v Michalovciach na ul. Mlynskej č. 3508/9, ako rodičia maloletého

poškodeného H. B., nar. XX.XX.XXXX, spôsobili svojmu dieťaťu fyzické utrpenie tým, že mu neposkytli
nevyhnutne potrebnú stravu a výživu pre riadny telesný rast a fyziologický vývoj, zanedbali jeho
zdravotnú starostlivosť nevykonaním povinných zdravotných prehliadok u pediatra po jeho narodení a
zanedbali osobnú starostlivosť o hygienu novorodenca, v dôsledku hrubého zanedbávania zdravotnejstarostlivosti došlo u maloletého k obojstrannému splývavému hnisavému zápalu pľúc a k celkovej
podvýžive ťažkého stupňa s následkom smrti,

Za to mestský súd uložil :
Obžalovanej A. B. podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr.zák., §
37 písm. m) Tr.zák. trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/Tr. zák. súd obžalovanú A. B. pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanému B. B. podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/Tr. zák.,
trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/Tr. zák. súd obžalovaného B. B. pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
zahlásili priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obaja obžalovaní, ktoré následne
odôvodnili. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojej obhajkyne uviedli, že trest, ktorý

im bol prvostupňovým súdom uložený považujú za neprimerane prísny.

Obžalovaní sú rodičmi 6 detí, ktoré sa snažia vychovávať najlepšie ako vedia. Smrť ich syna je tragédia,
ktorej mohli predísť, čo budú ľutovať do konca ich života. Obdobie, ktoré predchádzalo tejto tragédii,
bolo veľmi ťažké pre ich rodinu. Bližšie by toto obdobie nechceli špecifikovať, ale boli dni, keď nemali

ani na krajec chleba. Týmto sa nechcú vyhovárať, iba sa snažia poukázať súdu na to, že v dôsledku
objektívnych a subjektívnych dôvodov spôsobili nechtiac smrť ich syna. Áno, už v roku 2018 bol ich syn
B. hospitalizovaný z dôvodu podvýživy, ale po liečbe im bol vrátený do domáceho prostredia. Od tej
doby sa osobne starali o svoje deti tak, ako najlepšie vedeli. Ich syn H. neprejavoval žiadne chorobné
príznaky až do času, keď ihneď volali lekársku pomoc.

Počas prebiehajúceho trestného konania sa im narodil syn, ktorý má 8 mesiacov, Napriek
predchádzajúcemu úmrtiu ich syna H., kolízny opatrovník nepovažuje jeho odňatie z domáceho
prostrediazapotrebné,nakoľkovyhodnotilsituáciuvrodinezapostačujúcu,stýmžesnimiakosrodinou
budú pracovať a dohliadať na ich starostlivosť o deti. Zároveň si dovoľujú upriamiť pozornosť súdu na

tú skutočnosť, že nikdy svoje deti nebili, úmyselne im nikdy neubližovali. Svoje deti majú radi a starajú
sa o nich vždy najlepšie ako vedia.

Ich nepodmienečným odsúdením by boli ich maloleté deti zverené do náhradnej starostlivosti, resp. do
ústavnej starostlivosti, čím by boli úplne porušené rodičovské vzťahy medzi nimi a ich deťmi, ale čo

je najviac závažné, hrozí tým prerušenie súrodeneckých vzťahov medzi ich deťmi. Ich trestaním by sa
zároveň trestali aj ich deti, ktoré sú spokojné vo svojom domácom prostredí, a ktoré si to nezaslúžia.

Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadajú krajský súd ako odvolací o zhovievavosť, aby rozhodol tak, že
rozsudok Okresného súdu Trebišov zrušil vo výroku o treste a za použitia § 39 Tr.zák. im mimoriadne

znížil trest pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu.

Nesúhlasia s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého iba nepodmienečný trest odňatia slobody
je v ich prípade primeraný, spravodlivý.

Moderné humanistické teórie zaoberajúce sa účelom trestu i Ústavný súd v náleze sp.zn. PL.ÚS
106/2011 k primeranosti trestu uviedli:

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu

je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.Trest má byť úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil a nemá páchateľovi spôsobiť
zbytočné útrapy. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa
nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov

páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho
trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť
prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát
a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť
spôsobenú trestným činom napraviť a nie ešte viac rozmnožiť.

Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest.
Neprimerane prísne tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a preto
má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu.

Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu,
keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii
trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za

predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.

Obžalovaní majú za to, že takto mimoriadne znížený trest by bol primeraný v ich prípade, a tak by bola
aplikovaná aj zásada individualizácie trestu.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujú, aby odvolací súd po preskúmaní veci podľa § 321 ods. 1 písm.
e) Tr. por. rozsudok prvostupňového súdu v časti výroku o treste zrušil a uložil im podmienečné tresty
odňatia slobody s probačným dohľadom.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.por.azistilnasledovné:

Na hlavnom pojednávaní obžalovaní pred súdom prvého stupňa urobili vyhlásenie o vine v zmysle ust.

§ 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. t.z., že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Okresný
súd podľa § 257 ods. 7,8 Tr. por. prijal ich vyhlásenie, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi
zabezpečenými v prípravnom konaní ako aj kladnými odpoveďami obžalovaných na otázky v zmysle
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku a súhlasným stanoviskom prokurátora. Dokazovanie
na hlavnom pojednávaní bolo vykonané len dôkazmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o druhu a

výške ukladaného trestu.

Správne rozhodol teda okresný súd, keď uznal obžalovaných za vinných za skutok právne kvalifikovaný
akozločintýraniablízkejazverenejosobypodľa§208ods.1písm.b/,ods.3písm.a/Tr.zákona,pretože
blízkej osobe a osobe, ktorá bola v ich starostlivosti a výchove spôsobili fyzické utrpenie bezdôvodným

odopieraním strany a odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, hygieny, zdravotnej starostlivosti
a spôsobili tak jej smrť.

Okresný súd, ako je už vyššie uvedené následne uložil obžalovaným sedemročný nepodmienečný trest
odňatia slobody, ktorý odôvodnil tým, že u oboch obžalovaných súd prihliadol na tú skutočnosť, že v

rodine obžalovaných už v minulosti boli problémy so zabezpečením riadnej starostlivosti o ich maloleté
dieťa. V dôsledku toho Nemocnica s poliklinikou Michalovce vo februári 2018 oslovila Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Michalovce a požiadala o prešetrenie pomerov v rodine maloletého dieťaťa
B. B., nakoľko vzniklo dôvodné podozrenie zo zanedbávania starostlivosti o maloleté dieťa. Napriek
uvedenému oznámeniu a následnej práci s rodinou B. zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

zjavne nedošlo k náprave vo vzťahu starostlivosti rodičov o svoje maloleté deti.

Napriek vyššie uvedenému je krajský súd toho názoru, že trest odňatia slobody v takej výške by bol
nielen pre samotných obžalovaných, ale aj celú rodinu obžalovaných. Preto podľa názoru odvolaciehosúdu je namieste použitie zákonného ustanovenia v zmysle § 39 Tr. zák., nakoľko súdy pri hodnotení
pomerov páchateľa pristupujú k hodnoteniu jednak osobných pomerov, ale taktiež rodinných pomerov.

Trest uložený páchateľovi trestného činu je sankcia smerovaná výlučne voči páchateľovi trestného činu,
a teda má postihovať výlučne páchateľa, a to tak, aby sa zabezpečil čo najmenší vplyv na jeho rodinu a
jemu blízke osoby. Samotným uloženým trestom páchateľovi trestného činu sa nepriamo postihne jeho
rodina a jemu blízke osoby, ak sú závislé od jeho príjmov, starostlivosti alebo ostatného zabezpečenia
rodiny, či, ak sú narušené citové väzby. Preto nie je možné zabezpečiť, aby sa trest uložený odsúdenému

nedotkol a jeho rodiny a blízkych osôb. Ustanovenie § 34 ods. 3 Trestného zákona však prikazuje súdom
pri ukladaní konkrétnych trestov, aby prihliadali aj na záujmy rodiny páchateľa a ďalším jemu blízkych
osôb, samozrejme, v rámci zákonných podmienok pre uloženie konkrétneho trestu.

Ich nepodmienečným odsúdením by boli ich maloleté deti zverené do náhradnej starostlivosti, resp.
do ústavnej starostlivosti, čím by boli úplne porušené rodičovské vzťahy a možno aj prerušenie

súrodeneckýchvzťahovmedziichdeťmi.Ichtrestanímbysazároveňtrestaliajichdeti,ktorésúspokojné
vo svojom domácom prostredí, a ktoré si to nezaslúžia.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 21. februára 2018 – č.l. 157
vyplýva, že pri ich návšteve v rodine rodičov maloletého upozornili na zabezpečenie riadnej starostlivosti

o maloletého B. B. a jeho súrodenca I. D.. Rodičia prisľúbili, že budú rešpektovať odporúčania ich
oddelenia aj pediatričky, pri zabezpečovaní starostlivosti o maloleté deti, ak nedošlo k situácii ohrozenia
ich zdravia. Úrad práce ďalej konštatoval, že rodičia maloletého majú vytvorené vhodné podmienky pre
zdravý rast a vývoj maloletého A.. Šetrením neboli zistené nedostatky v zabezpečovaní starostlivosti o
maloleté dieťa, na základe ktorých by bolo nutné vykonať opatrenie sociálnoprávnej ochrany z dôvodu

ohrozenia života a zdravia maloletého, a to vyňatím maloletého z prirodzeného rodinného prostredia.
Napriek uvedenému vypracovali plán sociálnej práce s rodinou, ktorá bude prostredníctvom rodinných
asistentov a participujúcich subjektov monitorovaná z dôvodu predchádzania zanedbania starostlivosti
o dieťa, zo strany rodičov, hlavne z dôvodu eliminácie rizikových faktorov sociálne znevýhodneného
prostredia, v ktorom rodina žije.

Zo záveru podrobnej správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 19.10.2022, teda
už po smrti nebohého mal. H. B., vyplýva, že pri zhodnotení situácie rodiny B. a maloletých detí v
oblasti sociálnych a ekonomických podmienok rodičia majú pre maloleté deti vytvorené stabilné bytové
podmienky v podobe bývania v jedno izbovom mestskom byte, kde majú deti vytvorený svoj vlastný kútik

na spanie a realizáciu ich záľub, čo zodpovedá potrebám maloletých detí. Finančný príjem pozostáva z
rodičovského príspevku a prídavku na deti a zároveň otec je poberateľom invalidného dôchodku. Príjem
rodiny je využívaný na zabezpečenie základných potrieb členov rodiny a pre naplnenie potrieb detí. Z
tohto pohľadu bola posúdená miera uvedenej oblasti bez ohrozenia. Oblasti vývinových potrieb dieťaťa
sú v rodine primárne uspokojované potreby detí, tieto sú čisto a primerane oblečené. Deťom rodičia

dokážu zabezpečiť adekvátnu výchovu, zabezpečiť im dohľad, hygienu, výživu, bývanie, oblečenie.
Pravdepodobnevšakrodičianevediaodhadnúťzačiatokochorenia,nevediaodhadnúťriziká,ktorémôžu
deťom hroziť, ak lekára v prípade choroby s deťmi nenavštívia alebo chorobu zľahčujú, ak sa choroba
dostane do tohto štádia, že je dieťa ohrozené na živote. Z tohto pohľadu bola odsúdená miera v uvedenej
oblasti ako stredná. Vzhľadom na to, že v rodine došlo k spomínanej udalosti, kedy došlo k úmrtiu

maloletého H., úrad vypracuje plán SP s rodinou so strednou mierou ohrozenia, na základe, ktorého
budú s rodinou pracovať.

Krajský súd chce poukázať na tú skutočnosť, že obžalovaní manželia B. sú momentálne rodičmi 6 detí,
ktoré sa snažia vychovávať najlepšie ako vedia. Počas prebiehajúceho trestného konania sa im narodil

syn, ktorý má 8 mesiacov, Napriek predchádzajúcemu úmrtiu ich syna H. kolízny opatrovník nepovažuje
jeho odňatie z domáceho prostredia za potrebné, nakoľko vyhodnotil situáciu v rodine za postačujúcu,
s tým, že s nimi ako s rodinou budú pracovať a dohliadať na ich starostlivosť o deti.

Vzhľadom na vyššie uvedené ma krajský súd za to, že uloženie trestu B. B., za použitia ustanovenia §

39 ods. 1 Trestného zákona vo výmere štyroch rokov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou v
trvanípiatichrokovsprobačnýmdohľadomprisúčasnejuloženejpovinnostivzmysle§51ods.4písm.a)
Trestného zákona a uloženom treste obžalovanej A. B., za použitia ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm.
d) Trestného zákona vo výmere dvoch rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestus minimálnym stupňom stráženia, sú dostatočné na nápravu páchateľov tak z hľadiska individuálnej
ako aj generálnej prevencie, pričom krajský súd hlavne poukazuje na vyššie uvedené rodinné dôvody
obžalovaných.

Obžalovanej A. B. odvolací súd uložil trest nepodmienečný z dôvodu, že obžalovaná v čase spáchania
prejednávaného zločinu bola v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre inú trestnú činnosť, preto
uloženie iného ako nepodmienečného trestu nepripadalo do úvahy.

Otec maloletých detí tak, pri splnení všetkých zákonom uložených povinností dokáže v spolupráci s
Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Michalovce zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti aj počas
výkonu trestu odňatia slobody obžalovanej – matky detí, čo bol hlavný účel, ktorý viedol krajský súd
k ukladaniu takýchto druhov trestov.

To boli dôvody, pre ktoré odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.