Uznesenie – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200609
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:7019200609.2

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: DUCI s.r.o., IČO: 36 816 353, Mäsiarska
30, Košice, zastúpeného advokátskou kanceláriou: JUDr. Roland Kovács, advokát, s.r.o., Mäsiarska 30,
Košice, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie opatrenia
žalovaného, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti výroku II uznesenia Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 7 S 56/2019 z 11. marca 2020 takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.
II. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca 24. júla 2019 zistil, že je evidovaný v zozname osôb, ktoré

porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. V danom čase však neexistovalo právoplatné rozhodnutie,
ktorým by bol postihnutý za takýto správny delikt, ale existoval len protokol z inšpekcie práce, v ktorom
bol takýto záver vyslovený. Žalobca, presvedčený, že zápis do zoznamu je možný len po právoplatnom
postihu za zákaz nelegálneho zamestnávania, sa správnou žalobou domáhal, aby súd zrušil „opatrenie
žalovaného... - evidenciu žalobcu... v zozname fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz
nelegálneho zamestnávania“. Zároveň sa domáhal aj odkladu vykonateľnosti podľa § 185 SSP.

2. Počas konania žalovaný vymazal žalobcu z tohto zoznamu, a preto vzal žalobca svoju žalobu späť.
Tu napadnutým uznesením sp. zn. 7 S 56/2019 správny súd I. konanie zastavil, II. vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, a III. vrátil žalobcovi časť súdneho poplatku. Na
odôvodnenie výroku o trovách odkázal na § 170 SSP, pretože nezistil dôvod na použitie § 171 SSP.
Žalobca totiž podľa neho zvolil nesprávny prostriedok ochrany (správna žalobca proti opatreniu), hoci
podľa ustálenej praxe je evidencia v zozname osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania,

iným zásahom podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP.
II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
3. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zmeny výroku II tak, že sa mu prizná nárok
na náhradu trov konania. Zdôraznil, že po podaní správnej žaloby dosiahol to, o čo sa usiloval, teda
výmaz zo zoznamu osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. Žalovaný uznal správnosť

jeho argumentácie tým, že ho vymazal, a tým zavinil zastavenie konania podľa § 171 SSP. Toto
ustanovenie nevyžaduje, aby bol zvolený správny druh žaloby. Okrem toho však žalobca zopakoval, že
zaevidovanie v zozname je opatrením orgánu verejnej správy, lebo mu predchádzal určitý rozhodovací
proces. Podobne sú opatreniami napr. záznam v katastri nehnuteľností, zápis v registri pozemkových
spoločenstiev alebo aj listy, ktorými orgány verejnej správy nevyhovejú určitým žiadostiam účastníkom.
4. Žalovaný navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť, pretože výrok o trovách je správny.

III.
Posúdenie veci kasačným súdom5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté
uznesenie v napadnutom výroku o náhrade trov konania (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie
pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné

body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).
6. Podľa § 170 písm. b) SSP zásadne žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov
konania, ktoré bolo zastavené. Podľa § 171 ods. 1 SSP však platí, že ak účastník konania procesne
zavinil zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. Otázka
zavinenia zastavenia sa hodnotí iba z procesného hľadiska, teda či účastník konal, resp. nekonal určitým

spôsobom, ktorý vyvolal dôvod na zastavenie konania. Rovnako je však potrebné posúdiť, či bez tohto
konania či nekonania by samotné súdne konanie bolo mohlo dospieť k inému výsledku (teda k inému
výsledku než zastaveniu konania, prípadne odmietnutiu žaloby). Ak konanie o správnej žalobe nemohlo
k takémuto výsledku smerovať, pretože tu bol dôvod na jej odmietnutie alebo iný dôvod na zastavenie
(celkom alebo v časti), potom úkon žalovaného, ktorý k zastaveniu beztak viedol, nemožno považovať
za jeho výlučné zavinenie na jeho zastavení (porov. obdobne uznesenie sp. zn. 7 Svk 17/2022).

7. V prerokúvanej veci žalobca svoju žalobu od počiatku formuloval ako všeobecnú správnu žalobu proti
opatreniu, ktoré však nijako bližšie neoznačil. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP opatrením orgánu verejnej
správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú
alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby priamo
dotknuté.Judikatúratunajšiehosúduužustálila,žeopatrenímvtomtozmyslejeverejnomocenskýprejav

vôle orgánu verejnej správy vyjadrený slovami alebo znakmi. Tento prejav sa dotýka len práv, povinností
a právom chránených záujmov jeho adresáta, a to práve obsahom toho, čo je v ňom slovami alebo
znakmi vyjadrené. Takýto správny akt sám osebe nemení faktický stav, ale mení len právny stav tým,
že určitým spôsobom určuje, zrušuje, odníma alebo úplne alebo čiastočne mení (modifikuje) obsah či
podmienky výkonu určitého práva alebo určitej povinnosti, prípadne uznáva alebo odníma určitý právom

chránený záujem, resp. dovoľuje či nedovoľuje na jeho základe uplatňovať určitý vplyv na práva a
povinnosti iných osôb. Naopak, iný zásah v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) pred bodkočiarkou SSP nie
je vyjadrený slovami alebo znakmi, ktorými by sa vyslovilo, ako sa takéto dotknutie prejavuje; spočíva
vo faktickom postupe či úkone, teda úkone, ktorý priamo zasahuje do faktického stavu a pri ktorom
dotknutie práv, povinností alebo právom chránených záujmov je len odrazom (reflexiou) faktickej zmeny.

Jeho obsah je spravidla výsledkom okamžitej úvahy orgánu verejnej správy pri jeho uplatnení (porov.
uznesenie sp. zn. 19 SVs 1/2022).
8. Judikatúra tak tunajšieho súdu, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa postupne ustálila
na závere, že rôzne zápisy vo verejne prístupných registroch sa považujú za iné zásahy v zmysle § 3
ods. 1 písm. e) SSP. Už v uznesení sp. zn. 6 Sžk 6/2019 najvyšší súd zaujal názor, že vedenie osoby

v centrálnom zozname osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, na základe § 6 ods. 1
písm. s) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, je takýmto iným zásahom. Tunajší súd v uznesení
sp. zn. 6 Sžk 28/2021 považoval za iný zásah zaradenie určitých internetových stránok podnikateľa na
zoznam zakázaných webových sídiel v zmysle § 85 ods. 3 zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách
v znení neskorších predpisov (porov. aj následné uznesenie sp. zn. 5 Svk 35/2023). V uznesení sp.

zn. 4 Sžk 26/2020 zasa tunajší súd vyslovil, že za iný zásah sa musí považovať zaradenie daňového
dlžníka na zoznam daňových dlžníkov v zmysle § 52 ods. 1 zákona č. 563/2019 Z. z. (Daňového
poriadku). Konečne, v uznesení sp. zn. 12 SžNSS 4/2023 zaujal názor, že za iný zásah treba považovať
aj zverejnenie platiteľa v zozname dlžníkov verejného zdravotného poistenia podľa § 25a zákona č.
580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov.

9. Uvedená judikatúra je vzácne jednotná v závere o povahe aktu orgánu verejnej správy, ktorý spočíva
vovedeníurčitejosobyvurčitejevidencii.Vzhodestoutojudikatúroutakajevidenciužalobcuvzozname
osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, treba považovať za iný zásah v zmysle § 3 ods.
1 písm. e) SSP a nie za opatrenie v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) cit. zák. Pokiaľ sa teda žalobca v
prerokúvanej veci domáhal preskúmania „opatrenia“, čomu prispôsobil žalobné tvrdenia a žalobný návrh

[na zrušenie tohto opatrenia v zmysle § 191 SSP a nie na zákaz, prípadne vyslovenie nezákonnosti
iného zásahu v zmysle § 262 SSP], nebolo jeho žalobu v tejto podobe možné vecne prejednať. Žalovaný
síce mohol uznať jeho právnu argumentáciu, ale výmaz žalobcu z evidencie predstavuje ukončenie
iného zásahu v zmysle § 260 SSP, nie zrušenie napadnutého opatrenia. Konanie o jeho správnej žalobe
tak nemohlo smerovať k žiadanému výsledku, ak by ju nebol vzal späť, ale muselo by sa skončiť inak

(odmietnutím ako neprípustnej, pretože napadnutý akt nebol opatrením preskúmateľným súdom). Aj keď
ho žalovaný počas konania vymazal, v súlade s právnym názorom vysloveným v ods. 6 tohto uznesenia
to nezakladá jeho zavinenie na zastavení konania.
IV.Záver
10. Na základe uvedených úvah tak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná,
a preto ju podľa § 461 SSP uznesením (§ 457 ods. 2 SSP) zamietol.

11. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca bola v
kasačnom konaní neúspešný a žalovaný síce úspech mal, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody,
aby mu nárok na náhradu trov priznal.
12. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.