Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/138/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200653
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200653.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa

spravodajkyňa) a členov senátu: Mgr. Roman Die a Mgr. Bc. Marián Haladej, v právnej veci žalobcu:
Slovenské elektrárne, a.s., so sídlom Pribinova 40, 811 09 Bratislava, IČO: 35 829 052, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 305082/2020 z 01.07.2020 vo veci dane
z nehnuteľností a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 305082/2020 z 01.07.2020, ako
aj jemu predchádzajúce rozhodnutie obce Drahňov č. 2003582151 z 18.02.2020 a vec vracia na ďalšie

konanie obci Drahňov.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou 08.09.2020 (na poštovú prepravu podaná 07.09.2020) pôvodne Krajskému súdu
v Košiciach (ďalej tiež iba „krajský súd“), sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní tak rozhodnutia
žalovaného č. 305082/2020, z 01.07.2020, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia Obce Drahňov
(ďalej tiež aj len „správca dane“) č. 2003582151 z 18.02.2020, ktorým bola žalobcovi na rok 2020
vyrubená daň z nehnuteľností, aby boli tieto rozhodnutia zrušené a vec vrátená správcovi dane na nové

konanie a rozhodnutie a žalobcovi aby bol priznaný 100% nárok na náhradu trov konania.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach
(ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu
práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu

správneho súdu „6S.“

Administratívne konanie

3. Dňa 18.02.2019 žalobca predložil Obci Drahňov (správca dane) svoje daňové priznanie z 15.02.2019
k dani z nehnuteľností na rok 2020, a to:
A.

ako cit. „bezpodielový“ spoluvlastník s počtom spoluvlastníkov cit. „1“ [viď príloha č. 1 k II. oddielu
daňového priznaniu - daň z pozemkov, pozn., pravdepodobne sa jedná o chybu v písaní a žalobca je
výlučným vlastníkom označených parciel, pozn. súdu] týchto parciel, nachádzajúcich sa v katastrálnom
území A.:- č. 690/3 - trvalé trávne porasty o výmere 52 m2;
- č. 684 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1459 m2;
- č. 683 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1587 m2;

- č. 685 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1588 m2;
- č. 682/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 17386 m2 - v identickej výmere 17386 m2 neskôr
vyhlásený za lesný pozemok (viď ďalej);
- č. 682/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20157 m2;
- č. 686/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 673 m2;

- č. 687/2 - ostatné plochy o výmere 10972 m2;
- č. 687/1 - ostatné plochy o výmere 123156 m2 – vo výmere 104751 m2 vyhlásený neskôr za lesný
pozemok (viď ďalej);
- č. 678 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 166049 m2;
- č. 680 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 269887 m2;
- č. 681/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 12813 m2 – v identickej výmere 12813 m2 neskôr

vyhlásený za lesný pozemok (viď ďalej);
- č. 681/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5659 m2;
- č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 3267 m2;
- č. 686/1 - zastavané plochy a nádvoria (neverejná cestná komunikácia) o výmere 1586 m2, t.j. v súhrne
k parcelám v bonite trvalé trávne porasty celkovo vo výmere 52 m2; v bonite zastavané plochy a nádvoria

celkovo vo výmere 498844 m2 a v bonite ostatné plochy v celkovej výmere 137395 m2;
B.
ako podielový spoluvlastník s počtom spoluvlastníkov cit. „89“ [viď príloha č. 2 k II. oddielu daňového
priznaniu - daň z pozemkov, pozn.] týchto parciel, nachádzajúcich sa v katastrálnom území A.:
- č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 41,26 m2;

- č. 675/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 65,56 m2;
- č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 10,07 m2;
- č. 675/1 - ostatné plochy o výmere 1306,88 m2;
- č. 675/11 - ostatné plochy o výmere 889,78 m2;
- č. 675/12 - ostatné plochy o výmere 12,15 m2;

- č. 675/13 - ostatné plochy o výmere 63,7 m2;
- č. 675/14 - ostatné plochy o výmere 166,57 m2;
-č.679-zastavanéplochyanádvoria(neverejnácestnákomunikácianie)ovýmere500,38m2;vsúhrne
k parcelám v bonite trvalé trávne porasty celkovo vo výmere 41,26 m2; v bonite zastavané plochy a
nádvoria celkovo vo výmere 576,01 m2 a v bonite ostatné plochy v celkovej výmere 2439,08 m2;

C.
ako podielový spoluvlastník s počtom spoluvlastníkov cit. „94“ [viď príloha č. 3 k II. oddielu daňového
priznaniu - daň z pozemkov, pozn.] k parcele nachádzajúcich sa v katastrálnom území A.:
- 676/2 - ostatné plochy o výmere 1606,3 m2;
D.

ako cit. „bezpodielový“ spoluvlastník s počtom spoluvlastníkov cit. „0“ [viď príloha č. 4 k III. oddielu
daňového priznaniu - daň zo stavieb, pozn., pravdepodobne sa jedná o chybu v písaní a žalobca
je výlučným vlastníkom označenej stavby, pozn. súdu] prízemnej stavby v katastrálnom území A.
označenej ako cit. „priemyselná stavba, stavba slúžiaca energetike, stavba slúžiaca stavebníctvu,
stavba využívaná na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu“ v,

spoluvlastníckemu podielu prislúchajúcej výmere ňou zastavanej plochy 1765 m2 (t.j. parcela 687/3);
E.
ako cit. „bezpodielový“ spoluvlastník s počtom spoluvlastníkov cit. „0“ [viď príloha č. 5 k III. oddielu
daňového priznaniu - daň zo stavieb, pozn., pravdepodobne sa jedná o chybu v písaní a žalobca
je výlučným vlastníkom označenej stavby, pozn. súdu] prízemnej stavby v katastrálnom území A.

označenej ako cit. „priemyselná stavba, stavba slúžiaca energetike, stavba slúžiaca stavebníctvu,
stavba využívaná na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu“ v,
spoluvlastníckemu podielu prislúchajúcej výmere ňou zastavanej plochy 74 m2 (t.j. parcela 687/5);
F.
ako cit. „bezpodielový“ spoluvlastník s počtom spoluvlastníkov cit. „0“ [viď príloha č. 6 k III. oddielu

daňového priznaniu - daň zo stavieb, pozn., pravdepodobne sa jedná o chybu v písaní a žalobca
je výlučným vlastníkom označenej stavby, pozn. súdu] prízemnej stavby v katastrálnom území A.
označenej ako cit. „priemyselná stavba, stavba slúžiaca energetike, stavba slúžiaca stavebníctvu,stavba využívaná na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu“ v,
spoluvlastníckemu podielu prislúchajúcej výmere ňou zastavanej plochy 110 m2 (t.j. parcela 687/4).

4. Na základe žiadosti žalobcu z 05.04.2019 bolo rozhodnutím Okresného úradu Michalovce,
pozemkového a lesného odboru č. OÚ-MI-PLO-2019/007437 z 15.04.2019 rozhodnuté o vyhlásení za
lesné pozemky nasledujúcich parciel vo vlastníctve žalobcu:
- č. 687/1 - ostatné plochy pôvodne o výmere 123156 m2 – vyhlásený za lesný pozemok vo výmere
104751 m2 (v daňovom priznaní žalobcu uvedená pod bodom A., pozn.);

- č. 687/11 - ostatné plochy – vyhlásený za lesný pozemok vo výmere 9737 m2 (v daňovom priznaní
žalobcu neuvedená, pozn.);
- č. 681/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 12813 m2 – vyhlásený za lesný pozemok v identickej
výmere 12813 m2 (v daňovom priznaní žalobcu uvedená pod bodom A., pozn.);
- č. 682/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 17386 m2 - vyhlásený za lesný pozemok v identickej
výmere 17386 m2 (v daňovom priznaní žalobcu uvedená pod bodom A., pozn.).

Uvedené skutočnosti žalobca oznámil správcovi dane 03.02.2020 podaním čiastkového priznania k dani
z nehnuteľností na rok 2020.

5. Obecné zastupiteľstvo Obce Drahňov na svojom zasadnutí 11.12.2018 sa v súlade s § 6 a § 11 ods.
4 písm. d), e) a g) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v spojení s § 7 ods. 5 až 7, § 8 ods. 2,

4 a 5, § 12 ods. 2 a 3, § 17 ods. 2 a 3 a § 103 ods. 1 a 2 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach
a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, uznieslo uznesením č. 06/2018
na prijatí Všeobecne záväzného nariadenia (VZN) obce Drahňov č. 2/2018, upravujúceho podrobnosti
miestnej dane z nehnuteľností v územnom obvode obce Drahňov.
V zmysle VZN č. 2/2018 bol s účinnosťou od 01.01.2019 v prípade pozemkov v k. ú. A. určený základ

dane ako súčin výmery pozemku a jeho hodnoty za 1 m2, ktorá hodnota bola v prípade pozemku
(uvedené sú iba pozemky zaznačené v daňovom priznaní žalobcu):
- pri druhu „trvalý trávny porast“ bola určená na sumu 0,0723 Eur /1 m2;
- pri druhu „zastavané plochy a nádvoria“ bola určená na sumu 1,85 Eur /1 m2;
- pri druhu „ostatné plochy“ bola určená na sumu 1,85 Eur /1 m2;

- pri druhu „lesné pozemky“ bola určená na sumu 0,10 Eur /1 m2;
a sadzba dane z pozemkov bola pre uvedené bonity pozemkov určená percentom z uvedeným
spôsobom určeného základu dane a ktorá sadzba dane bola nasledovná:
- pre pozemky druhu „trvalý trávny porast“ - 1,25 %
- pre pozemky druhu „záhrady“ – 12,80 %

- pre pozemky druhu „zastavané plochy a nádvoria“ a „ostatné plochy“ – 64 %
- pre pozemky druhu „lesné pozemky“ – 2,50 %.
- pre pozemky druhu „stavebný pozemok“ – 64 %.
V zmysle VZN č. 2/2018 bola s účinnosťou od 01.01.2019 v prípade stavieb určená ročná sadzba dane
za každý aj začatý m2 zastavanej plochy takto (uvedené sú iba stavby zaznačené v daňovom priznaní

žalobcu):
- priemyselná stavba, stavba slúžiaca energetike, stavba slúžiaca stavebníctvu, stavba využívaná na
skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu – 0,234 Eur / 1 m2.

6. Rozhodnutím č. 2003582151 z 18.02.2020 obec Drahňov ako správca miestnej dane z nehnuteľnosti

(ďalej len „správca dane“), vyrubil žalobcovi na rok 2020 daň z nehnuteľnosti pozostávajúcu z dane z
pozemkov v sume 585 360,65 Eur [z toho za trvalé trávne porasty v sume 0,07 Eur; za zastavané plochy
a nádvoria v sume 553 087,33 Eur; za ostatné plochy sume 31 911,55 Eur a za lesné pozemky v sume
361,70 Eur] a z dane zo stavieb v sume 456,06 Eur, t.j. celkovo v sume 585 816,71 Eur s určením lehoty
splatnosti v dvoch splátkach a to v termíne do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia v sume 292

908,36 Eur a v termíne do 30.06.2000 v sume 292 908,35 Eur.
Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na daňové priznanie žalobcu k dani
z nehnuteľností na rok 2019 z 15.02.2019 doručeného správcovi dane 18.02.2019 ako aj na čiastkové
daňové priznanie žalobcu k dani z nehnuteľností na rok 2020 z 31.01.2020 doručené správcovi Dane
03.02.2020, ako aj s poukazom na VZN obce Drahňov č. 2/2018 a na zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych

daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

7. Žalobca svoje odvolanie voči rozhodnutiu správcu dane č. 2003582151 z 18.02.2020 odôvodnil
poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/2014 v zmysle, ktorého procesy daňovejpolitiky je vhodné ponechať v kompetencii demokraticky zvoleného zákonodarcu, okrem prípadu pokiaľ
bydopaddanenaosobymalkonfiškačnýaleboextrémnedisproporčný(škrtiaci)efekt.Žalobcapodotkol,
že v tomto prípade určenie správcom dane sadzby dane pre daň z pozemkov druhu „zastavané

plochy a nádvoria“ vo výške 64 % zo základu dane, má neprimeraný dopad na vlastnícke právo
žalobcu v porovnaní s účelom zavedenia tejto dane, ktorým je generovanie príjmov pre správcu dane.
O správcom dane neprimerane určenej sadzbe dane z pozemkov žalobcu druhu „zastavané plochy a
nádvoria“, na ktorých sa nachádzajú odkladiská trosko-popolovej zmesi z prevádzky elektrárne Vojany
predstavujúce environmentálnu záťaž, svedčí podľa žalobcu aj to, že táto 64% ročná sadzba dane

je vysoko disproporčná v porovnaní so sadzbami daní iných obcí za pozemky, na ktorých sú tiež
umiestnené odkladiská spojené so stavbou jadrového zariadenia, ako aj so sadzbami tejto dane v
iných európskych krajinách. Žalobca dodal, že vlastní odkladiská aj v štyroch iných katastrálnych
územiach mimo katastrálneho územia správcu dane, v ktorých obciach je sadzba dane za príslušné
pozemky približne na úrovni 1,07% a v ostatných obciach na Slovensku sa za zdaňovanie pozemkov
s odkladiskami vo všeobecnosti táto sadzba dane pohybuje približne na úrovni 0,7% s dodatkom, že

sadzba dane stanovená správcom dane je neprimerane vyššia aj v porovnaní so sadzbami tejto dane v
obciach v okolí katastrálneho územia správcu dane (obec Drahňov) a to bez existencie právneho dôvodu
pre takýto výrazný rozdiel v sadzbách daní. Správcom dane určená sadzba dane z daného pozemku
vo výške 64%, predstavuje 256 násobok základnej sadzby dane v kontraste s maximálnou zákonom
určenou sadzbou dane pre pozemky funkčne spojené so stavbou jadrového zariadenia, kde je zákonný

strop100násobokzákladnejsadzbydane,t.j.maximálne25%stým,žecit.„Keďžezákonodarcastanovil
vysoký 25 % (100 násobný) strop pre sadzbu dane v prípade pozemkov funkčne spojených so stavbou
jadrového zariadenia, sadzba na iné, menej osobitné pozemky by tento strop nemala presahovať.“ V
ďalšom žalobca poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2012, podľa ktorého je síce
potrebné ponechať obciam možnosť určiť výšku ročnej sadzby daní, čo však nezbavuje obec povinnosti

konať tak, aby nedochádzalo k porušovaniu základného práva vlastniť majetok, prípadne základného
práva na podnikanie a porušovanie princípov právneho štátu. Úvaha obcí pri stanovení sadzby dane
je tak obmedzená a obce môžu prijímať iba také VZN, ktoré sú v súlade s Ústavou SR predovšetkým
v jej časti upravujúcej základné práva a slobody tak, aby bola zabezpečená rovnováha verejného a
súkromného záujmu. Žalobca tiež poukázal, že zo zverejneného rozpočtu obce Drahňov za roky 2017 a

2018 je zrejmé, že táto obec z dani na nehnuteľnostiach generovala príjem do svojho rozpočtu približne
vo výške 920 000,- Eur z čoho žalobca zaplatil na dani z pozemkov v roku 2019 sumu viac ako 756 000,-
Eur, t.j. približne 80% celkového príjmu obce z dane z pozemkov s dodatkom, že žalobca vlastní v
katastrálnom území obce Drahňov pozemky o rozlohe cca 64 ha, čo je iba 3,6% z celkovej rozlohy
tohto katastrálneho územia, ktoré je 1756 ha. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že obec Drahňov

(správca dane) pri vyrubení predmetnej sadzby dane nezohľadnila miestne podmienky, ale zneužíva
tento príjem a selektívne disproporčne zaťažila žalobcu, čo je v rozpore s názorom Ústavného súdu
SR, podľa ktorého poplatková povinnosť nesmie mať na poplatníka taký deštruktívny účinok, ktorý
by fakticky vylúčil alebo zruinovali jeho majetkovú podstatu. Správcom dane určená sadzba dane z
pozemkov spôsobuje, že žalobca opakovane prepláca hodnotu zdanených pozemkov, čo predstavuje

pre neho dlhodobo, resp., trvalú finančnú záťaž, pričom žalobca navyše vynakladá finančné prostriedky
aj na monitorovanie odkladiska, ako aj na jeho plánovanú rekultiváciu z dôvodu potreby odstránenia
environmentálnej záťaže a ochrany životného prostredia, pričom z týchto pozemkov ani v budúcnosti
po ich rekultivácii nebude možné generovať pre žalobcu príjem, pretože ani po ich rekultivácii nemôžu
slúžiť ako stavebné pozemky alebo ako orná pôda a majú teda veľmi obmedzené ekonomické využitie

a aj z dôvodu neprimeraného ich daňového zaťaženia ich nebude chcieť kúpiť ani žiadny racionálne
zmýšľajúci subjekt. Keďže správcom dane zdaňované pozemky žalobcu negenerujú pre žalobcu príjem,
táto skutočnosť vylučuje prirovnanie miestnej dane z pozemkov k dani z príjmov, ktorou sa zdaňujú nové
finančné prírastky daňového subjektu. Navyše aj pri dani z príjmov ESĽP v rozsudku N.K.M. verzus
Maďarsko odmietol 98% sadzbu dane, pretože predstavuje neprimeranú osobnú záťaž v porovnaní s

verejným záujmom tejto dane s dodatkom žalobcu, že jednotlivec nemôže niesť neprimerané alebo
nadmerné daňové bremeno len z dôvodu verejného záujmu. Uvedený postup správcu dane je tak podľa
žalobcu aj v zmysle judikatúry ESĽP blízky konceptu tzv. postupného de facto vyvlastňovania majetku,
čoho dôkazom je aj to, že žalobca za dve daňové obdobia obci Drahňov zaplatí na predmetnej dani 1,3
x hodnoty pozemkov, na ktoré sa sadzba dane vzťahuje, v ktorom dôsledku bol porušený aj ústavný

princíp rovnosti, keďže správcom dane určená 64% sadzba dane je výrazne odlišná od sadzby dane
pre obdobné typy pozemkov v iných obciach s odkladiskami a tiež v rámci územia správcu dane aj pre
iné skupiny pozemkov, na ktoré sa uplatní sadzba dane 1,25% a 2,5%.Podľa žalobcu cit. „Ročná daň vo výške 64% z hodnoty pozemkov predstavuje zjavne nadmernú záťaž
pre daňovníkov, ktorí v obci Drahňov vlastnia predmetné pozemky. VZN, ktoré takúto sadzbu ustanovuje,
je preto v rozpore s ústavným právom Spoločnosti na vlastníctvo majetku, a teda v rozpore s čl. 20

Ústavy SR.“ Záverom žalobca poznamenal, že má za to, že správca dane prijatým VZN znevýhodňuje
a nepriamo diskriminuje žalobcu v porovnaní s inými daňovníkmi, keďže správca dane oslobodil od
platenia dane z nehnuteľností väčšinou pozemkov, v ktorom dôsledku 80% z celkového príjmu obce
Drahňov z dane z nehnuteľností platí len žalobca.
Záverom žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia správcu dane, pretože jeho výroková časť nespĺňa

predpoklady podľa § 63 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“),
keďže rozhodnutie správcu dane síce obsahujú sumu, ktorú mal žalobca zaplatiť a v rozhodnutí sú
uvedené aj platobné údaje správcu dane vrátane čísla účtu, na ktorý má byť daň zaplatená, avšak
v rozhodnutí správcu dane absentuje časť výroku, ktorým správca dane vyrubil konkrétnu daň, z ktorého
dôvodu je výrok rozhodnutia správcu dane neurčitý a nezákonný.

8. V zmysle úradného záznamu správcu dane č. DR-2020/118-OCU-001 z 26.03.2020, správca dane z
dôvodu odvolacích námietok žalobcu ohľadne formálnych nedostatkov vo formulácii výroku rozhodnutia
správcu dane z 18.02.2020, opravil výrok tohto rozhodnutia č. 2003582151 z 18.02.2020 a to tak, že
opravil uvedenie obchodného mena žalobcu ako daňovníka a jednako výrok rozhodnutia bol doplnený
o sovo cit. „vyrubuje.“

Uvedená oprava rozhodnutia bola oznámená žalobcovi listom č. A./XXX- OCU-002 z 27.03.2020.

9. Žalovaný, žalobou napadnutým rozhodnutím č. 305082/2020 z 01.07.2020 potvrdil odvolaním žalobcu
napadnuté rozhodnutie správcu dane č. 2003582151 z 18.02.2020, pričom žalovaný svoje rozhodnutie
odôvodnil poukazom na § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 8 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych

daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „zákona č.
582/2004 Z.z.) s tým, že § 8 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. síce určuje najnižšiu ročnú sadzbu dane
z pozemkov hodnotou 0,25%, avšak v danom prípade správca dane aplikoval v § 8 ods. 2 zákona č.
582/2004 Z.z. jemu dané zákonné zmocnenie túto zákonnú základnú ročnú sadzbu dane v prípade
pozemkov podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 582/2004 Z.z. (zastavané plochy a nádvoria, ostatné

plochy ) zvýšiť a to tak, aby po tejto úprave základnej ročnej sadzby dane táto v prípade označených
pozemkov neprevyšovala 5 násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov ustanovenej správcom
dane pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) vo všeobecne záväznom nariadení s dodatkom
správcu dane, že cit. „... ustanovené rozpätie ročných sadzieb dane bolo správcom dane dodržané...“,
pričom správca dane použil ročné sadzby dane podľa platného VZN č. 2/2018 na, ktorom sa uznieslo

obecné zastupiteľstvo obce Drahňov dňa cit. „11.12.2019“ (zrejmá chyba v písaní roku v dátume,
pričom správne malo byť „11.12.2018“), ktoré nadobudlo účinnosť 01.01.2019. Preto podľa žalovaného,
námietky žalobcu týkajúce sa výšky ročnej sadzby dane sú neopodstatnené.
Vo vzťahu k tým častiam odvolacích námietok žalobcu, podľa ktorých je správcom dane určená základná
sadzba dane 64% pre zastavané plochy a nádvoria v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, žalovaný

uviedol, že nie je kompetentný preskúmavať VZN obcí ani proces ich prijímania s dodatkom, že toto je
oprávnená v súlade s § 21 ods. 1 písm. a) bod 5 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, preskúmavať
prokuratúra, ktorej je žalobca oprávnený podať podnet na preskúmanie zákonnosti VZN správcu dane
č. 2/2018.
Napokon vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu o neurčitosti výroku rozhodnutia správcu dane,

žalovaný v prvom rade poukázal na zistený skutkový stav v zmysle, ktorého po žalobcom podanom
odvolaní správca dane túto nesprávnosť vo výroku svojho rozhodnutia opravil doplnením do výroku
slovíčka „vyrubuje“ a súčasne žalovaný podotkol, že dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správcu dane
môžu byť iba také vady jeho rozhodnutia, ktoré by mali vplyv na správnosť tohto rozhodnutia vo vzťahu
k vyrubenej dani a na zákonnosť postupu pri vydávaní takéhoto rozhodnutia. V danom prípade žalobcom

vytýkaná vada je vadou formálnou, ktorá nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia a preto nie je dôvodom
na zrušenie rozhodnutia správcu dane a vrátenie mu veci na ďalšie konanie, pretože odstránením tejto
formálnej vady by sa iba zopakoval proces, ktorý nemôže privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie
pre žalobcu a nie je ani v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Rozhodnutie sa posudzuje ako
celok a to aj výrok rozhodnutia vo vzťahu k celému jeho obsahu s doplnením, že vzhľadom na obsah

námietky žalobcu, podľa ktorej rozhodnutie obsahuje sumu, ktorú má daňový subjekt (žalobca) zaplatiť
a sú v ňom uvedené aj platobné údaje, žalovaný vyvodil, že žalobca vníma povinné zaplatenia dane
v stanovených lehotách na správcom dane uvedený účet, takže absencia slova „vyrubuje“ vo výroku
odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane je iba formálnym nedostatkom, a teda odstrániteľnounesprávnosťou, ktorá nemá vplyv na zákonnosť tohto rozhodnutia. Napokon žalovaný podotkol, že
oprava vykonaná správcom dane v čase už začatého odvolacieho konania síce nebola vhodná, ale nie
je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia a vrátenia mu veci na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 07.07.2020.

Súdne konanie

10. Žalobca vo svojej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 305082/2020 z 01.07.2020

v prvom rade uviedol že cit. „... kľúčovú otázku predstavuje posúdenie, či sadzba dane určená správcom
dane (64%) predstavuje porušenie ústavných práv Žalobcu, resp. či ide o určenie ročnej sadzby dane
prostredníctvom VZN, ktoré porušuje Ústavu SR a správne orgány ju boli z toho dôvodu povinné
neuplatniť (odkazujeme pritom na čl. 152 o s. 4 Ústavy SR).“ Žalobca dôvodil nesprávnym právnym
posúdením veci žalovaným z dôvodu, že žalovaný neuplatnil VZN č. 2/2018 obce Drahňov (správcu
dane) v súlade s Ústavou SR. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, žeby žalovaný nemal mať

kompetenciu na preskúmanie VZN správcu dane, ako aj procesu jeho prijímania s dodatkom, že
žalobca v odvolaní ani nežiadal preskúmanie VZN a procesu jeho prijímania, ale sa odvolaním domáhal,
aby žalovaný neuplatnil VZN č. 2/2018 správcu dane z dôvodu jeho rozporu s Ústavou SR a to
aplikáciou generálneho interpretačného pravidla podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého výklad
a uplatňovanie všetkých všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s Ústavou SR.

Podľažalobcucit.„ŽalovanýsasvojimalibistickýmpostojomkukľúčovejprávnejargumentáciiOdvolania
v zásade snažil zbaviť zodpovednosti a svojim konaním (v rozpore s Ústavou SR) uplatnil časti VZN,
ktoré sú zjavne v rozpore s Ústavou SR a popierajú Žalobcove ústavné práva. Rozpor predmetnej
časti VZN so základnými právami žalobcu tvorí pritom ťažiskovú časť Žalobcovej argumentácie v rámci
predmetného daňového konania.“ Podľa žalobcu teda aplikáciou uvedeného interpretačného pravidla

všetky očividne neústavné normy sa majú stať obsolétnymi (zastaranými) normami, ktoré žiadny orgán
verejnej moci nesmie uplatniť, pretože v opačnom prípade, ak by tomu tak nebolo, by boli orgány
verejnej moci nútené aplikovať aj očividne neústavné všeobecne záväzné právne normy a to až do
okamihu kým by Ústavný súd SR nevyslovil ich nesúlad s Ústavou SR, takže jednotlivci, ktorí nemajú
aktívnu legitimáciu na iniciovanie konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR,

by sa dostali do situácie, žeby boli podrobení aplikácii neústavných právnych noriem bez existencie
účinného prostriedku ochrany svojich práv a slobôd, a boli by odkázaní iba na prípadnú aktivitu aktívne
legitimovaných subjektov na iniciovanie takéhoto konania pred Ústavným súdom SR. Žalobca dodal, že
takétoponímaniejepríkladomformálnehopoňatiaprávnehoštátuavrozporeskonceptommateriálneho
právneho štátu. Podľa žalobcu žalovaný absolútne pochybil, keď aplikoval VZN správcu dane (obce

Drahňov) aj napriek tomu, že toto VZN je v rozpore s Ústavou SR a tento rozpor žalovaný nepreklenul
v rámci aplikačnej činnosti vo svojom rozhodovaní, v ktorej súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2012, podľa ktorého cit. „... ochrana ústavnosti nie je a ani podľa
povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci
v rámci im zverených kompetencií...“

Postup žalovaného, ktorý pri svojom rozhodovaní neaplikoval čl. 152 ods. 4 Ústavy SR žalobca považuje
aj za odmietnutie mu spravodlivosti (denegatio iustitiae), pričom žalobca zdôraznil, že on má iba
zákonom výrazne limitované možnosti, ako sa vo veci nesúladu VZN obce Drahňov s Ústavou SR
aktívne dovolať ochrany svojich práv, keďže nemá aktívnu legitimáciu na iniciovanie tohto konania
pred Ústavným súdom SR. Podľa žalobcu, pre postup žalovaného nie je ospravedlnením ani prípadné

chýbanieprávaresp.chýbanieadekvátnejprávnejúpravy,ktorejabsenciujemožnépreklenúťanalógiou,
v ktorej súvislosti žalobca poukázal na vyjadrenie Ústavného súdu SR, podľa ktorého cit. «... ak by v
dôsledku medzery v zákone malo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti (... ) je ústavne udržateľné „vyplniť“
túto medzeru pomocou sudcovskej tvorby práva do času, kým na vzniknutú situáciu (medzeru v právnom
predpise) nereaguje zákonodarca alebo ústavný súd derogačných zásahom v konaní o súlade právnych

predpisov.» V danom prípade, by tak v prípade neuplatnenia, podľa žalobcu, očividne neústavného VZN
obceDrahňov,bolaanalógiamožnáajvzhľadomkzákonomč.582/2004Z.z.určenejvšeobecnejsadzbe
miestnej dane z pozemkov vo výške 0,25 %, ktorú mal žalovaný uplatniť. Z uvedených dôvodov má
žalobca za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonným.
Vzhľadom k uvedenému žalobca s poukazom aj na odborný článok, podľa ktorého cit. „... čl. 152 ods.

4 Ústavy SR (...) ukladá sudcovi povinnosť (...) prerušiť súdne konanie a predložiť ústavnému súdu
návrh, aby preskúmal súlad právnych predpisov, ak sa sudca domnieva, že prameň práva, podľa ktorého
má v spore rozhodnúť, odporuje ústave, ústavnému zákonu alebo medzinárodnej zmluve.“ (Drgonec,
J.: Súdna tvorba práva ako prostriedok uplatnenia zákona, zabezpečenia spravodlivosti a právnejistoty, Justičná revue 60, 2008, č. 5, s. 711 a nasl.), apeluje na správny súd, aby prerušil toto súdne
konanie a aby inicioval na Ústavnom súde SR konanie o súlade VZN obce Drahňov s Ústavou SR a to
s odôvodnením argumentami, ktoré žalobca uvádzal už aj vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správcu

dane (viď vyššie) a s dodatkom, že ak by v záujme zabezpečenia proporcionality neboli na misku váh
kladené na jednej strane záujmy štátu alebo obce na ich príjmoch prostredníctvom výberu daní a na
strane druhej záujem na ochrane vlastníckeho práva, tak by došlo k situácii, že by bolo tolerované
akékoľvek zdaňovanie, teda ad absurdum by bola ústavne obhájiteľnou aj daňová sadzba vo výške
100% a to bez ohľadu na to, že by sa jednalo o faktické popretie ústavného práva vlastniť majetok a

takáto sadzba dane by bola de facto vyvlastnením (poukaz na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.
ÚS 3/2009 z 26.01.2011). Podľa žalobcu cit. „Vzhľadom na to, že sadzba dane je stanovená z hodnoty
pozemku, Žalobca poukazuje na to, že pri ročnej sadzbe 64% dochádza už v druhom roku platnosti
predmetnej sadzby dane z nehnuteľností k úhrade 128% hodnoty Pozemkov Žalobcu, inými slovami
Žalobca uhradí správcovi už v druhom roku (i) celú hodnotu Pozemkov Žalobcu a zároveň (ii) ďalších
28%ichhodnoty.(...)Uvedenéfaktickyznamená,žeŽalobcajevpravidelnýchintervalochvyvlastňovaný

(nie raz ale opakovane v intervaloch kratších ako raz za 24 mesiacov).“ V uvedenej súvislosti žalobca
poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/2014 zo 04.11.2015, podľa ktorého cit.
„... komponenty daňovej politiky je ústavne vhodnejšie ponechať v diskrécii demokraticky zvoleného
zákonodarcu, samozrejme, potiaľ, pokiaľ dopad dane na osoby nemá konfiškačný alebo extrémne
disproporcionálny (škrtiaci) efekt.“, následne na čo žalobca poukázal na základné body testu ústavného

prieskumu daní, ktoré Ústavný súd SR formuloval vo svojom náleze PL. ÚS 5/2012 z 22.01.2014,
podľa ktorého zákonodarca nenabáda obce k nekontrolovateľnému či svojvoľnému znižovaniu alebo
zvyšovaniu ročných sadzieb daní z nehnuteľností, ale dáva obciam možnosť, aby svoje rozhodnutie
odôvodnili s ohľadom na konkrétne miestne pomery.
Žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť, pretože žalovaný

svoje rozhodnutie neodôvodnil v interakcii na vyššie uvedené a už v odvolaní žalobcu uplatnené
námietky, a žalovaný sa v tomto smere uchýlil iba k strohému konštatovaniu, že nie je oprávnený
preskúmavať VZN správcu dane a proces jeho prijímania, pritom žalobca sa uvedeného ani nedomáhal
a žalovaný uvedený svoj záver neodôvodnil uvedením úvah, ktorými sa riadil pri jeho ustálení. Vzhľadom
k uvedenému a s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo/67/2014 z 22.10.2014,

má žalobca za to, že rozhodnutie žalovaného je pre nedostatok odôvodnenia nepreskúmateľným
a arbitrárnym.
Žalobca žiadal o nariadenie pojednávania vo veci.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe iba podotkol, že žalobcom uvádzaná žalobná argumentácia

je identická s jeho odvolacou argumentáciou, s ktorou sa žalovaný už náležite vysporiadal vo svojom
žalobou napadnutom rozhodnutí a to v rozsahu jemu zákonom zverenej kompetencie a rešpektujúc
pritom znenie, aj pre žalovaného, záväzného VZN správcu dane č. 2/2018, ktorým si správca dane zasa
v rámci jemu zákonom č. 582/2004 Z.z. zvereného zmocnenia určil s označeným zákonom súladnú
ročnú sadzbu dane z pozemkov. Zdôraznil, že VZN správcu dne je plne v súlade so zákonom č.

582/2004 Z.z., keďže týmto VZN si správca dane určil sadzbu dane z pozemkov v týmto zákonom
ustanovenom rozpätí, z ktorého dôvodu, žalovaný nevidel dôvod, aby vec postupoval na prieskum
orgánom prokuratúry, ktoré sú oprávnené preskúmavať zákonnosť VZN obcí. A keďže podľa žalovaného
je podstatou žaloby žalobcu tvrdený nesúlad VZN správcu dane s Ústavou SR, riešenie, ktorého je
v kompetencii prokuratúry, žalovaný žalobcu v žalobou napadnutom rozhodnutí usmernil na možnosť

podania podnetu prokuratúre.
Žalovaný akceptoval, že žalobca žiadal o nariadenie pojednávania a súčasne navrhol, aby bola žaloba
žalobcu zamietnutá.
12. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného poukázal, že vyjadrenie žalovaného
je formalistické, keďže žalovaný sa vôbec nevysporiadal a vecne nereagoval na žalobnú argumentáciu

žalobcu, takže žalovaný svojim vyjadrením nijako nespochybnil ani nevyvrátil žalobnú argumentáciu, na
ktorej žalobca v celom jej rozsahu trvá. V konkrétnostiach žalobca k argumentu žalovaného, že nie je
oprávnený na prieskum VZN obce (správcu dane), žalobca uviedol, že aj keď je toto tvrdenie žalovaného
formálne správne, predsa len žalovaný opomenul, že toto ani nebolo predmetom žalobnej argumentácie,
t.j. nebolo predmetom žalobnej argumentácie znenie VZN správcu dane, ale predmetom bola jeho

neústavná aplikácia žalovaným v rozpore s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, v ktorej súvislosti žalobca poukázal
na zdôvodnenie tejto žalobnej námietky v samotnej žalobe. Žalovaný vyjadril nesúhlas aj s vyjadrením
žalovaného,podľaktoréhoobcouDrahňovurčenásadzbadanezpozemkovjeplnevzákonnýchlimitoch
a preto podľa žalovaného nebol dôvod na uplatnenie zákonom stanovenej tejto ročnej sadby dane,pretože podľa žalobcu zákonodarca síce zveril obci oprávnenie, zákonom stanovenú ročnú sadzbu
dane zvýšiť alebo znížiť, avšak iba za splnenia určitých zákonných podmienok a to, že tento postup
odôvodňujú miestne pomery v obci alebo v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území,

s čím sa žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, t.j. nevysporiadal sa s tým, či v danom prípade
obec Drahňov takéto miestne pomery odôvodnila. Za alibistické onačil žalobca vyjadrenie žalovaného,
že nie je v jeho právomoci preskúmavať zákonnosť VZN obcí a proces jeho prijímania, pretože podľa
žalobcu on cit. „ .... nedožadoval sa, aby mal výsledok takéhoto prieskumu všeobecne záväzné právne
účinky. (...) ... neusiluje sa o formálnu zmenu alebo formálny prieskum VZN obce Drahňov, ktorý by bol

účinný vo všeobecnosti, erga omnes.“, ale žalobca sa dožadoval, aby VZN správcu dane bolo v jeho
individuálnom prípade aplikované ústavne súladným spôsobom. Žalobca upozornil, že na uvedené
poukázal už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a tým, že žalovaný identicky ako v žalobou
napadnutom rozhodnutí používa identickú svoju obranu, svedčí podľa žalobcu o tom, že žalovaný buď
nepochopil podstatu právnej argumentácie žalobcu alebo od tejto zámerne odvádza pozornosť.

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení (duplika) k stanovisku (replika) žalobcu, v celom rozsahu zotrval na
svojich od tej doby produkovaných argumentoch a to či už v žalobou napadnutom rozhodnutí alebo vo
vyjadrení k žalobe.

14. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“;

viď vyššie) následne už konal vo veci od 01.06.2023 senát správneho súdu.

15. Výzvou z 11.09.2024 správny súd vyzval obec Drahňov na predloženie zápisnice zo zasadnutia
obecného zastupiteľstva obce z 11.12.2018, na ktorom bolo poslancami obedného zastupiteľstva
schválené VZN č. 2/2018.

Zo správnemu súdu obcou Drahňov predloženej zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva z
11.12.2018 je zrejmé, že VZN č. 2/2018 bolo prijaté uznesením obecného zastupiteľstva č. 6/2018
schváleného 3/5 väčšinou prítomných poslancov, prijatého bez diskusie, do ktorej sa nikto neprihlásil
a bez známu o dôvodoch jeho prijatia.

16. Správny súd v danej veci nariadil pojednávanie na 25.09.2024, na ktoré boli riadne predvolaní
obidvaja účastníci konania, pričom iba pre účely pojednávania splnomocnený právny zástupca žalobcu
na pojednávaní zotrval na písomných stanoviskách žalobcu, pričom zdôraznil vedomosť žalobcu, že
predmetom tohto súdneho konania, nie je prieskum VZN obce Drahňov č. 2/2018, ale že predmetom
tohto konania je preskúmanie ústavnej a zákonnej aplikácie tohto VZN na konkrétny prípad žalobcu. V

zásade žalobca vníma 64% sadzbu dane z pozemkov typu zastavané plochy a nádvoria vyrubenej mu
obcou Drahňov za nespravodlivé s tým, že žalobca vie, že otázka daní je primárne politickým nástrojom,
avšak aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky sa nemá jednať o taký nástroj,
ktorý by bol absolútne bezbrehý, ale musí zodpovedať určitým mantinelom proporcionality v zmysle
čl. 1 Ústavy SR a zásade materiálneho právneho štátu, keďže už aj Ústavný súdu SR konštatoval,

že prostredníctvom daní nesmie dochádzať napr. k postupnému vyvlastňovaniu daňovníka, nemôže
ísť o neprimeraný zásah do jeho vlastníctva a takisto daň nemôže mať neprimerane škrtiaci efekt.
Zdôraznil, že žalobca sa vo svojom odvolaní, o ktorom rozhodoval žalovaný nedomáhal prieskumu VZN
č.2/2018 ale iba poukazoval, že aj jeho aplikácia na jeho konkrétny prípad, musí zodpovedať princípu
materiálneho ponímania právneho štátu a nie iba formálneho rozhodovania s tým, že tento princíp tak

prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán nerešpektovali a to aj napriek tomu, že sa jedná
o ústavný aplikačný princíp vyjadrený v čl. 152 ods. 4 ústavy, ktorý ukladá každému orgánu verejnej
moci, a teda aj obci Drahňov a žalovanému aplikovať právne normy ústavne konformným spôsobom.
Toto ústavné aplikačné pravidlo žalovaný ignoroval aj napriek očividnej neústavnosti obcou Drahňov
určenej sadzbe dane pre daň z pozemkov zastavané plochy a nádvoria vo výške 64 %. Tiež poukázal

na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktorý v žalobou napadnutom rozhodnutí síce
usmernil žalobcu a upozornil ho na proces v rámci, ktorého by sa mohol domáhať prieskumu VZN a
to obrátením sa na prokuratúru, ktorú námietku však žalobca vo svojom administratívnom odvolaní ani
neuvádzal, resp. toho sa ani nedožadoval, avšak žalovaný nedal v žalobou napadnutom rozhodnutí
žalobcovi žiadne odpovede na jeho odvolacie námietky, ktorých podstatou bola požiadavka riadneho

odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia v zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy. Žalobca má za to, že v danom
prípade tu nie je žiadne právne alebo zákonné vákuum, pretože ak by či už obec Drahňov alebo žalovaný
z dôvodu očividnej neústavnosti neaplikovali ustanovenia o 64% sadzbe dane, stále mohli využitím
analógie legis aplikovať zákonnú sadzbu dane podľa § 8 ods. 1 a 5 a zákona č. 582/2004 Z. z. omiestnychdaniach.Vďalšompoukázal,žeprvostupňovýsprávnyorgánneodôvodnilmiestnepodmienky
na vyrubenie sadzby dane tak, ako to vyplýva zo zákona o miestnych daniach s tým, že žalobca si
uvedomuje, že táto argumentácia by sa mohla týkať skôr konania vo veci súladu VZN, čo nie je daný

prípad, avšak aj aplikácia tohto ustanovenia na jeho konkrétny prípad má byť odôvodnená. Skutočnosti,
žesadzbadane64%vyrubenáobcouDrahňovboladisproporčná nasvedčujeajto,ževaktuálnomčase
(v súčasnosti) po zmene právnej úpravy, t.j. po zmene zákona o miestnych daniach táto sadzba dane
za pozemky zastavané plochy a nádvoria je 6,25%, preto žalobca nebude napádať tieto rozhodnutia,
pretože v dôsledku zmeny právnej úpravy odpadol dôvod neprimeranosti určenia tejto sadzby dane.

Žalobca nesúhlasí s tým, žeby žalovaný nemal mať dostatok kompetencie v danom konkrétnom prípade
konať, pretože má za to, že kompetencia žalovaného je vymedzená práve v aplikačnej zásade v čl.
152 ods. 4 ústavy, ktorá je nad zákonný právny predpis a je záväzná pre všetky orgány verejnej moci,
preto v zmysle zásady materiálneho chápania právneho štátu sa nemôže orgán verejnej moci sústrediť
len na formálne použitie zákonnej normy, pretože právny poriadok musí vnímať v celku a aj v interakcii
aj nadzákonnými normami, ktorou je Ústava SR. V súvislosti so žalovaným na pojednávaní tvrdenou

prezumpciou zákonnosti VZN, žalobca s tým súhlasí, avšak práve zmienená aplikačná zásada v čl.
152 ods. 4 Ústavy SR je akousi brzdou v extrémnych prípadoch znenia zákonných predpisov, ktorou
môže byť prelomená práve táto prezumpcia zákonnosti a ústavnosti VZN a táto aplikačná zásada v
čl. 152 ods. 4 Ústavy SR je akousi záchrannou sieťou pre všetkých adresátov normy pri extrémne
disproporčných prípadoch zásahu do práv jednotlivcov. K žalobcom zvolenému procesnému postupu,

ktorý si zvolil na ochranu svojich práv uviedol, že v rámci prieskumu VZN v konaní o súlade so zákonom
na podnet prokurátora sa vykonáva iba abstraktná kontrola VZN, avšak v danom prípade mal žalobca
za vhodnejšie, aby si svoje práva hájil už v súvislosti s konkrétnym rozhodnutím týkajúcim sa iba jeho
veci. V interakcii na otázky súdu, právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ ide o štatistiky vo výške
sadzieb dane za identický typ pozemku, t.j. zastavaná plocha nádvoria v iných obciach, sám žalobca

produkoval v rámci administratívneho konania takýto prehľad ohľadne výšky týchto sadzieb dane pre
tento druh pozemkov v iných obciach, v ktorých má žalobca takéto pozemky s odkaliskami s tým, že
priemerná sadzba dane je 0,7% z hodnoty pozemkov. V danom prípade považuje teda vzhľadom na
uvedené sadzby dane, 64% sadzbu dane určenú obcou Drahňov za prinajmenšom unikátnu, pretože
predstavuje 256 násobok základnej zákonnej sadzby dane s dodatkom, že percentuálny príjem (až 80%)

z tejto dane pre obec plynie práve z daní od žalobcu, preto má za to, že v tomto prípade sa nepochybne
jednalo o neprimerane selektívne určenú sadzbu dane.
Splnomocnenkyňa žalovaného na pojednávaní poukázala, že žalobca v súlade s nálezom Ústavného
súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2012 síce opakovane zdôraznil, že ochrana ústavnosti má byť úlohou nie
len ústavného súdu, ale aj každého jedného orgánu verejnej moci, avšak podľa nej žalobca zabudol

zdôrazniť aj to, že tak môže orgán verejnej moci konať iba v rámci jemu zverených kompetencií s
dodatkom, že finančné riaditeľstvo (žalovaný) postupoval v súlade s § 4 ods. 3 písm. r) zákona č.
35/2019 Z.z. o finančnej správe a preskúmalo rozhodnutie obce ako správcu dane vydané v rámci jeho
kompetencie správcu miestnej dane z nehnuteľnosti. V ďalšom s poukazom na § 8 ods. 5 zákona č.
582/2004 Z.z. o miestnych daniach podotkla, že žalobca síce zdôrazňuje, že nebolo zdôvodnené aké

miestne podmienky zohľadnil správca dane, avšak v tej súvislosti proces kreovania (tvorby) VZN nie
je procesom, do ktorého by mohol v rámci odvolania zasahovať žalovaný, ale v rámci prípravy VZN je
jeho návrh zverejnený na úradnej tabuli v obci a všetky dotknuté osoby mohli k tomuto návrhu vzniesť
námietky a vyjadriť sa k nemu, s ktorými námietkami sa následne obecné zastupiteľstvo malo povinnosť
vysporiadať, v ktorej súvislosti ilustračne poukázala, že aktuálne žalovaný podával v inej obdobnej veci

miestnej dane podnet prokuratúre na preskúmanie zákonnosti procesu prijímania VZN u iného s vecou
nesúvisiaceho správcu dane, pretože v tomto inom prípade kolidovali sadzby dane uvedené v návrhu
VZN zverejnenom na úradnej tabuli a v konečnom znení VZN. Poukázala, že žalovaný skúma aj sadzby
dane a ak má za to, že je tu nezákonnosť, podáva podnet prokuratúre, avšak v danom prípade žalovaný
žiadny nesúlad nevidel a mal za to, že žalobou napadnutým rozhodnutím obce A. boli dodržané číselné

limity určenia sadzby dane tak ako sú uvedené v § 8 ods. 2 zákona o miestnych daniach a v konaní o
odvolaní žalobcu žalovaný nemal kompetencie posudzovať a preskúmavať výšku obcou určenej sadzby
dane. Žalovaný nemôže svojvoľne konštatovať, že podmienky pre určenie sadzby dane ustanovené
zákonom neboli dodržané a v danom prípade navyše dodržané boli; sadzba dane sa pohybovala v
zákonných limitoch v zmysle § 8 ods. 2 zákona o miestnych daniach. Dodala, že ak by ústavný súd

vyslovil,žezákonomiestnychdaniachaleboVZNjenesúladnésústavou,žalovanýbyzrušilrozhodnutie
správcu dane a nariadil by zmenu tohto rozhodnutia; v danom prípade však žalovaný neústavnosť
nebadal. Nezakladá sa na pravde, žeby sa žalovaný nebol vysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu,
žalovaný sa s námietkou žalobcu vysporiadal a usmernil ho, že nie je v jeho kompetencii preskúmavaťVZN obce a v tej súvislosti, aby sa žalobca obrátil na prokuratúru. Má za to, že žalovaný rozhodoval
v súlade s v tom čase platným a účinným VZN obce Drahňov č. 2/2018, a teda z toho dôvodu má
za to, že aj žalobou napadnuté rozhodnutie je zákonné a správne. Zdôraznila, že je vecou každého

jednotlivca, aby chránil svoje práva a ak mal teda žalobca za to, že boli porušené jeho práva, tak jej
nie je zrejmé z akého dôvodu sa neriadil odporúčaní žalovaného, aby sa s danou vecou obrátil na
prokuratúru. Poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2012, podľa ktorého dane sú
čisto politickým nástrojom, do ktorého aj Ústavný súd SR môže zasiahnuť iba celkom výnimočne, v tej
súvislosti zdôraznila, že je vecou obce, aby si nastavila daňovú politiku tak, aby mohla financovať všetky

svoje obecné potreby, takže žalovaný môže podať iba podnet na prípadný nesúlad a však čaká vždy na
výsledok, no žalovaný v danom prípade nesúlad nevidel. Na dopyt súdu, splnomocnenkyňa žalovaného
uviedla, že žalovaný nevedie štatistické údaje ohľadne výšky sadzieb dane z pozemkov v obciach a tiež,
že v danom zdaňovacom období roku 2020 žalovaný neeviduje odvolanie iného daňového subjektu voči
rozhodnutiu obce Drahňov. Dodala, že nie je povinnosťou žiadnej obce zisťovať pri určovaní sadzieb
dane, ako sú tieto sadzby dane nastavené v okolitých obciach.

Právne východiská pre rozhodnutie

17. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;

ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

18. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.“

19. Podľa § 357 ods. 1 a 2 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Žalobca sa môže žalobou
domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo
samosprávneho kraja vydaného vo veciach
a) územnej samosprávy so zákonom alebo

b) plnenia úloh štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi
predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
(2) Nesúlad podľa odseku 1 môže spočívať v obsahu všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti,
niektorého jeho ustanovenia alebo v porušení postupu pri jeho prijímaní.“

20. Podľa § 359 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Žalobcom je prokurátor, ktorého
protestu proti všeobecne záväznému nariadeniu obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho
kraja nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie všeobecne
záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti, nevykonanie zmeny všeobecne záväzného
nariadenia alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu.“

21. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „zákon č. 582/2004 Z.z.“) v znení účinnom v čase
rozhodovania správcu dane (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(1) Predmetom dane z
pozemkov sú pozemky na území Slovenskej republiky v tomto členení:

a) orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé trávnaté porasty,
b) záhrady,
c) zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy,
d) lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy,8) rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky
využívané vodné plochy,

e) stavebné pozemky.“

22. Podľa § 8 ods. 1, 2, 3 a 5 zákona č. 582/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Ročná
sadzba dane z pozemkov je 0,25 %.
(2) Ročnú sadzbu dane z pozemkov podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným

nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom
katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia.
Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo v
jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území ustanoviť ročné sadzby dane rôzne prejednotlivé skupiny pozemkov podľa § 6 ods. 1. Takto ustanovená ročná sadzba dane z pozemkov pre
pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. a) nesmie presiahnuť 5-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa
odseku 1, ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. d) nesmie presiahnuť

10-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa odseku 1 a ročná sadzba dane z pozemkov pre
pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) nesmie presiahnuť 5-násobok najnižšej ročnej sadzby dane
z pozemkov ustanovenej správcom dane pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) vo všeobecne
záväznomnariadení.Ročnásadzbadanezapozemkyfunkčnespojenésostavboujadrovéhozariadenia
nesmie presiahnuť 100-násobok ročnej sadzby dane podľa odseku 1.

(3) Na účely tohto zákona sa za pozemok funkčne spojený so stavbou jadrového zariadenia považuje
pozemok, ktorý je nevyhnutne potrebný na prevádzku jadrového zariadenia a jeho fyzickú ochranu podľa
osobitného predpisu.
(5) Ak ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. a) ustanovená podľa odseku
2 presiahne 5-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa odseku 1, uplatní sa ročná sadzba dane
z pozemkov podľa odseku 1. Ak ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm.

d) ustanovená podľa odseku 2 presiahne 10-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa odseku
1, uplatní sa ročná sadzba dane z pozemkov podľa odseku 1. Ak ročná sadzba dane z pozemkov pre
pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) ustanovená podľa odseku 2 a ročná sadzba dane z pozemkov
ustanovenápodľaodseku4presiahne5-násoboknajnižšejročnejsadzbydanezpozemkovustanovenej
správcom dane pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) vo všeobecne záväznom nariadení,

uplatní sa ročná sadzba dane z pozemkov podľa odseku 1.“

23. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“)
v znení účinnom v rozhodnom čase „Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať
nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť

v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli
ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so
všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.“

24. Podľa § 6a ods. 1 zákona o obecnom zriadení v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak súd na

návrh prokurátora rozhodnutím vyslovil, že medzi všeobecne záväzným nariadením vo veciach územnej
samosprávy a zákonom je nesúlad a vo veciach pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a
všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy,
stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia účinnosť dňom
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu.“

25. Podľa prvých dvoch viet čl. 20 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký
zákonný obsah a ochranu.“

26. Podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy „(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
(2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu

však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.“

27. Podľa čl. 59 ods. 2 ústavy „Dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona.“

28. Podľa čl. 68 ústavy „Vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre

samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia.“

29. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. c) ústavy „Ústavný súd rozhoduje o súlade (c) všeobecne záväzných
nariadení podľa čl. 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila
súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným

zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd.“

30. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy „Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.“31. Podľa § 74 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) „Návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy o súlade právnych

predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou,
s ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, môžu podať (d) súd v súvislosti s prejednávanou vecou.“

32. Podľa § 89 zákona o ústavnom súde „Ak ústavný súd v konaní o súlade právnych predpisov

zistí nesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily, jeho časti alebo niektorého jeho
ustanovenia s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, a pritom zistí
nesúlad aj ďalšieho právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s tým istým
právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s tou istou medzinárodnou zmluvou, ktoré sú uvedené
v návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, vydá nález o zistenom nesúlade aj tohto
ďalšieho právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia.“

33. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) v znení
účinnom v rozhodnom čase „Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických
osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.“

34. Podľa § 46 správneho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „Rozhodnutie musí byť v súlade
so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“
35. Podľa § 47 ods. 1 a 3 správneho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Rozhodnutie

musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak
sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania

a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

36. V danom prípade žalobca podanou všeobecnou správnou žalobou za kľúčové predurčil, aby správny

súd posúdil jednako, či správcom dane (obcou Drahňov), prostredníctvom VZN č. 2/2018 jemu vyrubená
64 % ročná sadzba dane z pozemkov druhu „zastavané plochy a nádvoria“, je alebo nie je v rozpore
s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), v ktorej súvislosti žalobca navrhol aby správny
súd konanie o jeho správnej žalobe prerušil za účelom iniciovania na Ústavnom súde Slovenskej
republiky (ďalej len „ústavný súd“) začatie konania o súlade zmieneného VZN č. 2/2018 s ústavou,

a jednako sa domáhal, aby správny súd posúdil aj to, či správca dane a aj žalovaný mohli a mali, podľa
žalobcu, zjavnú neústavnosť v určení uvedenej sadzby tejto dane z pozemkov druhu „zastavané plochy
a nádvoria“ vo VZN č. 2/2018, preklenúť jeho ústavnou aplikáciou tak, ako im to káže cit. čl. 152 ods. 4
ústavy. Žalobca považuje z dôvodu nedostatku dôvodov, žalobou napadnuté rozhodnutia za arbitrárne
a nepreskúmateľné.

37. V súvislosti s prvou, žalobou nastolenou otázkou, správny súd dospel jednako k záveru o nedostatku
svojej právomoci konštatovať v konaní o všeobecnej správnej žalobe podanej žalobcom podľa tretej
časti Správneho súdneho poriadku ústavnosť či neústavnosť, správcom dane prijatého VZN č. 2/2018
a jednako dospel k záveru aj o nemožnosti vyhovieť procesnému návrhu žalobcu na prerušenie

správneho súdneho konania za účelom iniciovania konania o súlade VZN č. 2/2018 s ústavou v konaní
pred ústavným súdom, tak ako sa toho dovoláva žalobca, a to z nasledujúcich dôvodov.

38. Pokiaľ ide o žalobcom požadované preskúmanie ústavnosti VZN správcu dane č. 2/2018, resp.
o preskúmanie jeho súladu s ústavou, správny súd dáva žalobcovi do pozornosti, že uvedené nepatrí

do právomoci správneho súdu a tobôž nie v konaní o všeobecnej správnej žalobe podľa tretej časti
Správneho súdneho poriadku.
Správnysúdsícemôževsúladescit.§357anasl.SSP,preskúmavaťVZNobcíprijatýchčiužvsúvislosti
s plnením ich úloh v oblasti samosprávy alebo v oblasti preneseného výkonu štátnej správy, avšak ibazhľadiskaichzákonnosti,t.j.ibazhľadiskuichsúladučinesúladusozákonomasďalšímipodzákonnými
všeobecne záväznými právnymi predpismi (nariadenie vlády; všeobecne záväzné právne predpisy
ministerstievaostatnýchústrednýchorgánovštátnejsprávy),nievšaksústavou,ktorákompetenciabola

ústavodarcom a zákonodarcom zverená výlučne do právomoci ústavného súdu, nie správneho súdu.
Okrem uvedeného správny súd zdôrazňuje, že v tomto prípade koná o všeobecnej správnej žalobe
podanej žalobcom podľa tretej časti Správneho súdneho poriadku, v konaní o ktorej správny súd
preskúmava či došlo alebo nedošlo k porušeniu subjektívnych práv žalobcu v príčinnej súvislosti
s administratívnym rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy a nie v príčinnej súvislosti

so VZN obce, ako normatívnym aktom riadenia samosprávy alebo prenesenej štátnej správny.
Vzhľadom jednako na subjekt žalobcu, ktorý podal túto správnu žalobu a ktorým je obchodná spoločnosť
(podnikateľ), ako aj vzhľadom na žalobný petit žaloby iniciujúcej toto súdne konanie, ktorým sa žalobca
domáha zrušenia rozhodnutí tak správcu dane č. 2003582151 z 18.02.2020, ako aj žalovaného č.
305082/2020, z 01.07.2020 a ktoré rozhodnutia majú charakter individuálnych správnych aktov, ktorými
bolo rozhodnuté o subjektívnych právach a povinnostiach žalobcu, na rozdiel od VZN, majúceho

všeobecne záväzný normatívny charakter, je zrejmým, že pri najlepšej vôli nie je možné žalobu žalobcu
transformovať a vnímať ani ako žalobu spôsobilú iniciovať osobitný typ správneho súdneho konania
podľa štvrtej časti Správneho súdneho poriadku, a to konkrétne konanie podľa cit. § 357 a nasl. SSP
o súlade VZN č. 2/2018 obce Drahňov (správcu dane) so zákonom, nariadením vlády a všeobecne
záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a navyše

aktívnou legitimáciou na podanie takejto žaloby disponuje jedine prokurátor (§ 359 ods. 1 SSP) a vo
veciach ochrany životného prostredia aj zainteresovaná verejnosť (§ 359 ods. 2 SSP), nie však fyzická
či právnická osoba tak, ako je tomu v tomto prípade.
Summa summárum, v kompetencii správneho súdu nie je ani preskúmavanie súladu VZN správcu dane
(obce) s ústavou, a v konaní o všeobecnej správnej žalobe podanej (ako aj v tomto prípade), podľa

tretej časti Správneho súdneho poriadku ani preskúmanie jeho súladu zo zákonom, preto uvedenej
požiadavke žalobcu nebolo možné v tomto súdnom konaní vyhovieť.

39. Podľa správneho súdu, nebolo dôvodným vyhovieť ani procesnému návrhu žalobcu na prerušenie
tohto súdneho konania za účelom iniciovania správnym súdom na ústavnom súde konania o súlade

VZN č. 2/2018 obce Drahňov (správcu dane) s ústavou podľa čl. 125 ods. 1 písm. c) ústavy. V uvedenej
súvislosti je potrebné mať na zreteli, z hľadiska stupňa právnej sily hierarchickú postupnosť, v tomto
prípade aplikovaných všeobecne záväzných právnych predpisov, kedy na samotnom vrchole tejto
postupnosti je ústava, s ktorou musia byť v súlade všetky pod ňou zoradené všeobecne-záväzné právne
predpisy nižšej právnej sily a to najsamprv v tomto prípade správcom dane aplikovaný zákon č. 582/2004

Z.z.anásledne,najehozákladeajsprávcomdane(obcouDrahňov)prijatéVZNč.2/2018.Inýmislovami,
v tomto prípade, žalobou napadnutými rozhodnutiami tak žalovaného, ako aj správcu dane aplikované
VZN č. 2/2018 musí byť v súlade s, nad ním hierarchicky stojacim, zákonom č. 582/2004 Z.z., na základe
zmocnenia v ktorom daného obci, bolo toto VZN prijaté a v ktorom dôsledku musia byť toto VZN, ako
aj zákon č. 582/2004 Z.z. súladné aj s ústavou. Totižto účelom konania o súlade právnych predpisov

je zabezpečiť súlad právnych predpisov nižšej právnej sily s právnymi predpismi vyššej právnej sily
v hierarchicky usporiadanom právnom poriadku Slovenskej republiky. Inými slovami, v okolnostiach
danej veci, je nutným, aby nielen zákon č. 582/2004 Z.z. bol v súlade s ústavou, ale aby aj VZN obce
(správcu dane) č. 2/2018 bolo v súlade nielen so zákonom, ale aj s ústavou, konanie o súlade ktorom
(rozumej o súlade VZN so zákonom a s ústavou), bolo podľa cit. čl. 125 ods. 1 písm. c) ústavy zverené

ústavnému súdu, avšak iba za predpokladu, že o tomto súlade cit. „... nerozhoduje iný súd.“ Pričom
práve správnemu súdu zákonodarca v cit. § 357 a nasl. Správneho súdneho poriadku zveril kompetenciu
skúmať súlad, v hierarchii stupňa právnej sily najnižšie stojaceho VZN (v danom prípade VZN č. 2/2018)
avšak iba v interakcii so zákonom (v danom prípade so zákonom č. 582/2004 Z.z.), ako s právnym
predpisom jemu najbližšie nadradeným, a to v osobitnom druhu správneho súdneho konania podľa

štvrtej časti Správneho súdneho poriadku, ktoré konanie môže svojou žalobou iniciovať iba prokurátor
alebo zainteresovaná verejnosť (v prípadoch týkajúcich sa životného prostredia), čo však nie je prípad
žaloby žalobcu, ktorý podal všeobecnú správnu žalobu podľa tretej časti Správneho súdneho poriadku
(viď vyššie). V ostatnom, t.j. pokiaľ ide o skúmanie súladu VZN s ústavou, ústavodarca toto ponechal
v kompetencii ústavného súdu, ktorý v zmysle cit. § 89 zákona o ústavnom súde, v tomto jedinom type

konania (t.j. v konaní o súlade právnych predpisov) je oprávnený z úradnej moci prelomiť zásadu nie
v rozpore s návrhovým petitom (t.j. nerozhodnúť ultra petitum), a tak rozhodnúť nie len o prípadnom
navrhovateľom tohto konania namietanom nesúlade VZN s ústavou, ale aj prípadne iného, vecne s VZN
súvisiaceho zákona. V intenciách uvedeného by tak správny súd, ako nositeľ aktívnej legitimácie napodanie ústavnému súdu návrhu na konanie o súlade právnych predpisov, síce mohol tak, ako sa
tohto dožaduje žalobca, skutočne predložiť ústavnému súdu návrh na konanie o súlade VZN č. 2/2018
obce Drahňov (správcu dane) s ústavou podľa čl. 125 ods. 1 písm. c) ústavy, v súvislosti s konaním

ktorým by ústavný súd mohol posúdiť aj ústavnosť s VZN vecne súvisiaceho zákona č. 582/2004 Z.z.,
avšak správny súd by v zmysle cit. § 74 písm. d) zákona o ústavnom súde tak mohol postupovať iba
v prípade, ak by takáto potreba (t.j. potreba posúdenia ústavnosti znenia VZN) vyvstala v súvislosti s
pred ním prejednávanou vecou. V danom prípade však predmetom záujmu správneho súdu v tomto
súdnom konaní o všeobecnej správnej žalobe žalobcu, nie je samotné VZN č. 2/2018 a jeho priama

(bezprostredná) aplikácia správnym súdom na konkrétny spoločenský vzťah v pred ním prejednávanej
veci, v súvislosti s aplikáciou ktorého by sa správny súd mal potrebu obracať na ústavný súd, pretože
priamu aplikáciu označeného VZN už uskutočnil správca dane a aj žalovaný a táto ich aplikácia bola
zhmotnená v individuálnom správnom akte, t.j. v žalobou napadnutých rozhodnutiach správcu dane
a žalovaného, ktoré sa priamo týkajú práv a povinnosti žalobcu. Takže úlohou správneho súdu v tomto
správnomsúdnomkonaníniejepriamaaplikáciaVZNč.2/2018,alelenpreskúmaniečispôsobadôvody

jeho aplikácie (použitia) orgánmi verejnej správy (správcom dane a žalovaným), majú svoj zákonný
základ a oporu a či excesívne nevybočujú z medzí zákonnosti, keďže podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy
v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Zaiste aj v prípade skúmania zákonnosti spôsobu aplikácie VZN orgánmi verejnej správy, zhmotneného
v nimi vydanom individuálnom správnom akte, by v prípade vzniku pochybností na strane správneho

súdu o ústavnej udržateľnosti týchto dôvodov, na ktorých správny orgán túto aplikáciu založil, mohli
byť pre správny súd pohnútkou obrátiť sa s návrhom na konanie o súlade tohto VZN s ústavou na
ústavný súd, avšak v tom prípade by orgán verejnej správy musel v odôvodnení, správnym súdom
preskúmavaného jeho individuálneho správneho aktu (rozhodnutia), tieto dôvody aj formulovať, čo však
taktiež nebol daný prípad (viď ďalej, pozn.).

Na margo uvedeného procesného návrhu žalobcu, sa správnemu súdu žiada ešte podotknúť, že
je vecou každého subjektu ktorý, z jemu zákonom aprobovaných (schválených) rôznych spôsobov
a prostriedkov na obranu svojich práv si zvolí, s čím je však spojená aj zodpovednosť tohto subjektu
za výsledok tejto ním učinenej voľby. V danom prípade žalobca o ktorého právach a povinnostiach
rozhodol správny orgán samostatným rozhodnutím, si na ochranu svojich práv a povinností, na ktorých

sa žalobca cíti byť týmto rozhodnutím priamo dotknutý, zvolil iba všeobecnú správnu žalobu a nie
aj podnet prokurátorovi na iniciovanie konania o súlade VZN so zákonom v konaní pred správnym
súdom. Vzhľadom jednako na konkrétne okolnosti veci (viď ďalej), keďže tu už existuje individualizované
rozhodnutie správnych orgánov o právach a povinnostiach žalobcu, ako aj vzhľadom na tú skutočnosť,
že rozhodnutie o súlade právnych predpisov, či už správneho súdu alebo aj ústavného súdu, má svoje

právne účinky iba do budúcna (ex nunc) a nie aj spätne, a teda takéto rozhodnutie o vyslovenom
prípadnom nesúlade, či už správneho súdu alebo ústavného súdu, by aj tak nebolo spôsobilým zjednať
nápravu v už rozhodnutiami správnych orgánov dotknutých právach a povinnostiach žalobcu, ktoré
rozhodnutia boli vydané pred takýmto prípadným rozhodnutím o nesúlade, sa žalobcom učinená voľba,
v danej situácii, účinného prostriedku nápravy jeho práv v podobe všeobecnej správnej žaloby, javí byť

účinnou aj keď nie úplnou. Totižto rozhodnutím správneho súdu o všeobecnej správnej žalobe, dôjde
k zjednaniu nápravy iba ohľadne povinnosti žalobcu zaplatiť daň z pozemkov v rozhodnutím žalovaného
zmienenom zdaňovacom období roku 2020, avšak nedáva odpoveď na nastavenie ústavne súladných
rozhodovacích procesov obce Drahňov vo veci tejto miestnej dane do budúcnosti, ktoré by bolo možné
nastaviť rozhodnutím o súlade.

40. Okrem uvedeného, v spojitosti s procesným návrhom žalobcu na prerušenie tohto správneho
súdneho konania za účelom iniciovania konania o súlade VZN č. 2/2018 obce Drahňov s ústavou
v konaní pred ústavným súdom, bol tento procesný návrh pre správny súd neakceptovateľným aj preto,
že predmetné VZN č. 2/2018 už nie je aktuálne platné a účinné a bolo nahradené už ďalšími VZN-

ami obce Drahňov, upravujúcimi miestnu daň z nehnuteľností a aktuálne sa jedná o VZN č. 2/2023
z 28.11.2023 účinné od 01.01.2024 (verejne prístupné na webovej stránke obce Drahňov, pozn.). Totižto
ústavný súd preskúmava súlad iba v čase jeho rozhodovania platných a účinných právnych predpisov,
dôkazom o tom je napr. aj rozhodnutie ústavného súdu č. k. IV. ÚS 248/2012-130 z 30.09.2014, ktorým
ústavný súd zastavil konanie o namietanom nesúlade zhodou okolností práve aj VZN č. 1/2012 obce

Drahňov zo 06.12.2011 vo veci miestnej dane s ústavou, a to z dôvodu, že v čase rozhodovania
ústavného súdu o tomto súlade označené VZN č. 1/2012 už nebolo platným a bolo nahradené iným
VZN obce Drahňov, v ktorej súvislosti ústavný súd tiež uviedol cit. „... ústavný súd zdôrazňuje, že v
konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy je v zásade oprávnený posudzovať lensúlad platných právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení s právnymi predpismi
vyššej právnej sily, čo možno okrem iného nepriamo odvodiť aj z už citovaného § 41a ods. 4 zákona o
ústavnomsúde(napr.PL.ÚS13/08,PL.ÚS21/98,PL.ÚS18/02,PL.ÚS9/02).Uvedenésatýkarovnako

tých situácií, keď príslušný orgán obce potom, ako všeobecne záväzné nariadenie bolo napadnuté
oprávnenou osobou na ústavnom súde, toto všeobecne záväzné nariadenie sám zruší (II. ÚS 6/99, II.
ÚS 63/98, II. ÚS 1/01).
Zdoterajšejjudikatúryústavnéhosúduzároveňvyplýva,ževniekoľkých(ojedinelých)prípadochústavný
súd, uprednostňujúc materiálne chápanie ochrany ústavnosti pred formálno-technickým prístupom k

preskúmavaniu návrhov na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy, postupoval nad formálny rámec
§ 41a ods. 4 zákona o ústavnom súde, keď preskúmaval meritórne návrh na začatie konania aj v tom
prípade, ak niektoré z napadnutých ustanovení príslušného právneho predpisu v priebehu konania pred
ústavným súdom síce stratili platnosť a boli nahradené novými ustanoveniami schválenými novelizáciou
príslušného právneho predpisu uskutočnenou po doručení návrhu ústavnému súdu, a to v prípadoch, ak
neskôrschválenéznenienapadnutýchustanovenípríslušnéhoprávnehopredpisubolotaktiežvzjavnom

„napätí“ s argumentáciou navrhovateľov, t. j. nedošlo k podstatnej vecnej zmene napadnutej právnej
úpravy predmetnej problematiky, ale v zásade len k zmene jej legislatívno-technického vyjadrenia, čo
nemalorelevantnýdopadnapredmetkonaniatak,akohosvojímnávrhomvymedzilinavrhovatelia(m.m.
pozri PL. ÚS 13/08, PL. ÚS 5/2012). Ústavný súd v tejto súvislosti podotýka, že vo všetkých doterajších
prípadoch, v ktorých uplatnil (výnimočne) postup nad formálny rámec § 41a ods. 4 zákona o ústavnom

súde, došlo k zmene napadnutých ustanovení príslušného právneho predpisu prostredníctvom jeho
novelizácie, t. j. ani v jednom prípade nešlo o situáciu, keď došlo k zrušeniu právneho predpisu, ktorý
bol „nositeľom“ napadnutých ustanovení. V konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci podľa názoru
ústavného súdu neexistujú argumenty v prospech prekročenia dosiaľ uplatňovaného prístupu, ktorý by
zjavne prekračoval medze tolerovateľného súdneho aktivizmu.

S prihliadnutím na skutočnosť, že v preskúmavanej veci nedošlo k nahradeniu napadnutých ustanovení
VZN obcí Drahňov, (...) v súčasnosti platnými a účinnými ustanoveniami prostredníctvom novelizácie
napadnutých VZN, ale po ich zrušení ako celku a vydaní nových všeobecne záväzných nariadení
obcí, neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postupoval nad (formálny) rámec § 41a ods. 4 zákona o
ústavnom súde. Ústavný súd preto konanie o návrhu skupiny poslancov v súlade s § 41a ods. 4 zákona o

ústavnom súde zastavil, keďže VZN obce Drahňov č. 1/2012 zo 6. decembra 2011 o miestnych daniach
a o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na území obce Drahňov, (...)
v čase rozhodovania ústavného súdu o návrhu skupiny poslancov už stratili platnosť.
Nad rámec tohto uznesenia ústavný súd uvádza, že nič nebráni tomu, aby skupina poslancov, prípadne
iný oprávnený subjekt, podali nový návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. c) ústavy

smerujúci proti v súčasnosti platnému a účinnému zneniu príslušných ustanovení všeobecne záväzných
nariadení obcí Drahňov, (...) o miestnych daniach.“
Pre komplexnosť veci správny súd, v súvislosti s uvedeným procesným návrhom žalobcu ešte nad
rámec, bez vplyvu na už uvedené, uvádza, že ústavný súd už v minulosti konal vo veci súladu druhej
a tretej vety § 8 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. s ústavou, pričom nálezom č. k. PL. ÚS 5/2012-87

z 22.01.2014 poslaneckému návrhu na vyslovenie tohto nesúladu nevyhovel. Uvedené by však podľa
správneho súdu, ani nebolo prekážkou na opätovné iniciovanie takéhoto konania na ústavnom súde
a to z dôvodu medzičasom zmeneného znenia § 8 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. v porovnaní s jeho
znením účinným k 22.01.2014, kedy rozhodoval ústavný súd.

41. Druhá rovina, ktorú žalobca svojou žalobou nastolil, je determinovaná požiadavkou žalobcu, aby
správny súd preskúmal či správca dane a aj žalovaný, podľa žalobcu, zjavne neústavne obcou Drahňov
vo VZN č. 2/2018 určenú sadzbu dane z pozemkov druhu „zastavané plochy a nádvoria“, mohli a
mali preklenúť jeho ústavnou aplikáciou v žalobou napadnutých rozhodnutiach tak, ako im to káže cit.
čl. 152 ods. 4 ústavy a či sú tieto rozhodnutia v tomto smere riadne odôvodnenými. Inými slovami,

žalobca nastolil otázku, či v žalobou napadnutom rozhodnutí, ako v personalizovanom (v tomto prípade
na osobu žalobcu) individuálnom správnom akte aplikácie práva, žalovaný a aj správca dane mohli
a mali preklenúť, podľa žalobcu zjavne sa javiacu neústavnosť VZN č. 2/2018 pri učení neúmerne
vysokej sadzby miestnej dane (64%) z pozemkov druhu „zastavané plochy a nádvoria“, jeho ústavne
akceptovateľným aplikačným výkladom, ktorý výklad podľa žalobcu správne orgány neučinili a preto sú

ich rozhodnutia arbitrárnymi.

42. V súvislosti s uvedeným správny súd uvádza, že zákon č. 582/2004 Z.z. vo svojom, v rozhodnom
čase účinnom § 8 ods. 2, síce priznal obci (t.j. správcovi miestnej dane z pozemkov) oprávnenie upraviťsi všeobecne záväzným nariadením (VZN) výšku týmto zákonom určenej ročnej zákonnej sadzby dane
pre daň z pozemkov, ktorú zákon zakotvil na hodnote 0,25% zo základu dane, ktorým bola hodnota
pozemku, a to buď zvýšením alebo znížením tejto zákonnej hodnoty sadzby dane podľa úvahy správcu

dane (obce), avšak je potrebné mať na zreteli, že ani táto úvaha správu dane nemôže byť svojvoľná
a bezbrehá. Z uvedeného dôvodu, zákonodarca majúc toto na zreteli v zmienenom § 8 ods. 2 zákona
č. 582/2004 Z.z., upravil pre túto úvahu správcu dane (obce) pri určovaní sadzby dane z pozemkov vo
VZN, určité obmedzenia a páky, ktoré by mali zabrániť vybreženiu sa tejto úvahy zo zákonných medzí.
Pokiaľ ide o zmienené zákonné obmedzenia, tak tie zákonodarca koncipoval v prvom rade určením

maximálnej hranice sadzby dane z pozemkov a to príslušným násobkom zákonnej ročnej sadzby dane
z pozemkov (0,25%), avšak týmto spôsobom iba pre tri skupiny pozemkov z ich typových zoskupení
podľa cit. § 6 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z.. Zákonodarca týmto spôsobom teda určil maximum hornej
hranice ročnej sadzby dane pri pozemkoch skupiny „orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé
trávnaté porasty“ - s hornou hranicou ročnej sadzby dane vo výške max. 5 x 0,25%; pri skupine „lesné
pozemky,naktorýchsúhospodárskelesy,rybníkyschovomrýbaostatnéhospodárskyvyužívanévodné

plochy“ - s hornou hranicou ročnej sadzby dane vo výške max. 10 x 0,25% a pri skupine „pozemky
funkčne spojené so stavbou jadrového zariadenia“ - s hornou hranicou ročnej sadzby dane vo výške
max. 100 x 0,25%.
Iný spôsob určenia maximálnej hornej hranice ročnej sadzby dane, zákonodarca zvolil pri týchto troch
skupinách pozemkov – „záhrady“; „zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy“ a „stavebné pozemky“,

a to síce opäť násobkom, konkrétne „5x“, ale v tomto prípade nie násobkom zákonnej ročnej sadzby
dane z pozemkov (0,25%), ale násobkom správcom dane (obcou) určenej najnižšej ročnej sadzby
dane pre pozemky niektorej z týchto troch skupín pozemkov. Inými slovami, zákonodarca pri týchto
troch skupinách pozemkov v podstate neurčil správcovi dane žiadne zákonné obmedzenie pre určenie
„najnižšej“ ročnej sadzby dane pre pozemky z niektorej z týchto troch skupín, a súčasne určil, že pri

pozemkoch zo zvyšných dvoch skupín, ich horná hranica ročnej sadzby dane môže byť max. 5 x tejto
správcom dane (obcou) bez obmedzení určenej „najnižšej“ ročnej sadzby dane.
V konkrétnostiach veci tak správca dane (obec Drahňov) vo VZN č. 2/2018 určil pri skupine pozemkov
„záhrady“ - ročnú sadzbu dane 12,80%; pri skupine „zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy“ -
ročnú sadzbu dane 64% a pri skupine „stavebné pozemky“ - ročnú sadzbu dane 64%. Z uvedeného

je tak zrejmým, že z týchto troch ročných sadzieb dane z pozemkov je najnižšou ročná sadzba dane
vo výške 12,80%, ktorej 5 násobok je 64% (5 x 12,80 = 64), takže ak správca dane (obec Drahňov) v
žalobou napadnutom rozhodnutí č. 2003582151 z 18.02.2020 na podklade tohto VZN č. 2/2018 vyrubil
žalobcovi daň z pozemkov skupiny „zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy“ vo výške 64% z ich
hodnoty, tak na prvý pohľad sa javí, že správca dane tak činil plne v súlade s VZN č. 2/2018, ako aj v

súlade so zákonom č. 582/2004 Z.z., k záveru ktorému napokon v žalobou napadnutom rozhodnutí č.
305082/2020 z 01.07.2020 dospel aj žalovaný. Tu je potrebné poznamenať, že aj keď nesúhlas žalobcu
s jemu žalobou napadnutými rozhodnutiami vyrubenou daňou z pozemkov, je najzreteľnejší pri dani
z pozemkov skupiny „zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy“, tak uvedený prvoplánový záver
o súlade záverov týchto rozhodnutí s VZN č. 2/2018, ako aj so zákonom č. 582/2004 Z.z., je možné

konštatovať aj ohľadne dane z pozemkov iných skupín, keďže rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu
dane skutočne číselne kopírujú tieto všeobecne záväzné právne predpisy a nimi žalobcovi vyrubená daň
z pozemkov rôznych skupín nepresahuje maximálne horné hranice ročných sadzieb daní tak, ako sú
uvedené vyššie, ba dokonca ich príslušnými násobkami určenú maximálnu výšku absolútne bez výhrad
kopírujú.

43. Ako však už bolo uvedené vyššie, zákonodarca v zákone č. 582/2004 Z.z. upravil nie len určité
číselné obmedzenia pre úvahu správcu dane pri určení konkrétnej ročnej sadzby dane z pozemkov
rôznych skupín týchto pozemkov, ale túto úvahu správcu dane zákonodarca vyhranil aj zakotvením
určitých zákonných bŕzd a protiváh na vybalansovanie tejto úvahy správcu dane tak, aby táto bola

udržateľnou v medziach zákonnosti.
Konkrétne si zákonodarca vymienil, že správca miestnej dane z pozemkov, môže síce vo VZN
zvýšiť alebo znížiť zákonnú ročnú sadzbu tejto dane z pozemkov (0,25%), avšak iba v prípade
potreby zohľadnenia miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom
katastrálnom území. Inými slovami, uvedenou zákonnou konštrukciou sa od správcu dane žiada, aby

svoje myšlienkové pochody a úvahy, ktoré ho viedli k určeniu ročnej sadzby dane z pozemkov v určitej
výške, aj odôvodnil, a to či už danosťou miestnych špecifík a podmienok v obci alebo v jej časti
či katastrálnom území tak, aby tieto myšlienkové pochody boli preskúmateľnými a to tak vo vzťahu
k správcom dane pociťovanej potrebe vyrubiť daň z pozemku inou, ako iba zákonnou ročnou sadzboudane (0,25%); ako aj vo vzťahu k potrebe určiť inú ako zákonnú ročnú sadzbu dane z pozemkov pre
celé územie obce alebo iba pre niektorú jej časť či jej katastrálne územie. Inými slovami, ak správca
dane skutočne využije jemu zákonom č. 582/2004 Z.z. dané zmocnenie vyrubiť miestnu daň z pozemkov

inou, ako zákonnou ročnou sadzbou dane (0,25%), tak nepostačuje, aby sa pridržiaval iba zákonom
nastavených číselných obmedzení pri určení jej maximálnej výšky, ale daňovníkovi by mali byť známe
aj myšlienkové pochody správcu dane, ktoré ho k tomuto záveru viedli, t.j. daňovníkovi by malo byť
známe, jednako z akého dôvodu správca dane (obec) vôbec určil inú ako zákonnú ročnú sadzbu dane
z pozemkov určitej skupiny; jednako z akého dôvodu určil túto sadzbu dane v určitej výške, pretože

zákonodarca určil iba max. strop tejto inej ako zákonnej sadzby dane, čo však neznamená, že sadzba
dane sa zákonite musí rovnať iba tomuto stropu (ako je tomu aj v tomto prípade), ale môže byť síce
vyššia ako zákonná ročná sadzba dane, no súčasne nie rovnajúca sa až jej zákonnému stropu; jednako
by správca dane mal odôvodniť, z akého dôvodu mal za nevyhnutné a potrebné, aby pre miestnu daň
z pozemkov určitej skupiny určil vyššiu ako zákonnú ročnú sadzbu dane pre pozemky v celej obci alebo
len v niektorej jej časti či v katastrálnom území, ktoré pohnútky by mal správca dane (obec) odôvodniť

zohľadnením miestnych podmienok. Zákonný pojem „miestne podmienky“ je, podľa správneho súdu
dostatočne široko koncipovaný na to, aby mal správca dane možnosť pod neho subsumovať (podradiť)
svoje úvahy o rôznych miestnych špecifikách, danosťou ktorých môže svoje úvahy o určitom nie len
číselnom, ale aj teritoriálnom navýšení zákonnej ročnej sadzby dane odôvodniť.

44.Samozrejme,správcamiestnejdanezpozemkov(obec),vyššieuvedenépodmienkyjejvyrubovania,
ak nerozhoduje priamo na základe zákona, môže nastaviť aj vo všeobecne záväznom právnom
predpise, t.j. vo VZN, ktorého znenie prijíma rozhodnutím obecného zastupiteľstva, takže minimálne už
z rozhodnutia obecného zastupiteľstva (obdobne ako z dôvodovej správy pri zákone), by už mali byť
zrejmé dôvody úvah správcu dane, ktorými sa riadil pri nastavovaní týchto podmienok.

Každopádne, ak správca miestnej dane z pozemkov (obec), nevyrubuje túto daň priamo na základe
zákona č. 582/2004 Z.z., ale na základe VZN a v tom prípade, či sú alebo nie sú jeho úvahy ohľadne
nastavenia dôvodov jej vyrubenia už z procesu prijímania a tvorby VZN ako všeobecne záväzného
právneho predpisu, musia byť tieto dôvody zrejmé jednotlivcovi z, na jeho prípad sa vzťahujúceho
individuálneho správneho aktu (t.j. zo správneho rozhodnutia), ktorý je dôsledkom aplikácie tohto

všeobecne záväzného právneho predpisu (VZN), pretože v opačnom prípade je takéto rozhodnutie nie
len nezákonným a v rozpore s cit. § 47 ods. 3 správneho poriadku, t.j. nedávajúcim odpovede na to,
ako správny orgán cit. „... použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval...“, ale mohlo by byť aj v rozpore s ústavným právom fyzickej či právnickej osoby na riadne
odôvodnenie rozhodnutia orgánom štátu v zmysle cit. čl. 46 ods. 1 ústavy, posúdenie ktoré je však v

kompetencii ústavného súdu.

45. Vzhľadom na uvedené, správny súd v súvislosti s otázkou žalobcu, či správca dane a aj žalovaný
mali, podľa žalobcu vo VZN č. 2/2018 obcou Drahňov (správca dane) určenú ročnú sadzbu dane pre
daň z pozemkov skupiny „zastavané plochy a nádvoria“ vo výške 64% z ich hodnoty, preklenúť ústavnou

aplikáciou tohto ustanovenia, konštatuje, že nepochybne tak správcovi dane, ako aj žalovanému táto
aplikačná povinnosť vyplýva priamo z cit. čl. 152 ods. 4 ústavy, čo ale vonkoncom neznamená, žeby
sa správny súd v tomto konaní vyjadroval k ústavnosti alebo prejudikoval ne/ústavnosť, či už zákona
č. 582/2004 Z.z. alebo VZN č. 2/2018 alebo samotných žalobou napadnutých rozhodnutí správcu dane
a žalovaného, na čo správny súd v tomto súdnom konaní nemá právomoc. Správny súd bez ďalšieho,

iba upriamuje pozornosť na to, čo nepochybne vyplýva priamo z ústavy. Avšak keďže ústavnosť pohlcuje
zákonnosť, tak v súvislosti so (v tomto súdnom konaní o všeobecnej správnej žalobe) správnemu súdu
zverenou prieskumnou právomocou zákonnosti individuálneho správneho aktu, správny súd konštatuje,
že k tomu, aby správny súd mohol posúdiť, či rozhodnutie tak žalovaného č. 305082/2020 z 01.07.2020,
ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane (obce Drahňov) č. 2003582151 z 18.02.2020,

vydané v individuálnom prípade žalobcu, sú alebo nie sú zákonnými, t.j. či dôvody, ktoré viedli k ich
prijatiu sú zákonne udržateľné alebo či nie sú bezdôvodným excesom zo zákonných medzí, musí
správny súd tieto dôvody poznať. Iným slovami, pre posúdenie zákonnosti dôvodov vedúcich k vydaniu
individuálneho správneho aktu, je logicky nevyhnutným, aby tieto dôvody správneho orgánu boli aj
známe, t.j. aby správny orgán svoje rozhodnutie v konkrétnej veci aj odôvodnil tak, ako to vyžaduje cit.

§ 47 ods. 3 správneho poriadku, čo však nie je tento prípad.
Všeobecnou správnou žalobou napadnuté rozhodnutie správcu dane (obce Drahňov) č. 2003582151
z 18.02.2020, ktorým bola žalobcovi vyrubená miestna daň z pozemkov, nie je vôbec odôvodnené, t.j.
nevyplýva z neho, aké úvahy o špecifikách miestnych podmienok viedli správcu dane k tomu, že využiljemu zákonom dané oprávnenie odchýliť sa pri určení ročnej sadzby dane z pozemkov od jej zákonnej
sadzby (0,25%) tak, ako to explicitne požaduje a očakáva cit. § 8 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z..
Inak povedané, z označeného rozhodnutia správcu dane vyplýva iba to, že správca dane využil jemu

zákonom dané oprávnenie navýšiť zákonnú ročnú sadzbu dane z pozemkov, avšak bez toho, aby bolo
zrejmé a akých dôvodov považoval ním určenú ročnú sadzbu tejto dane za dôvodnú, či potrebnú, resp.
na základe čoho sa tak rozhodol (čo ho k tomu viedlo), t.j. čo ho viedlo k aplikácii tohto jemu daného
zákonného zmocnenia. Problém teda nie je v tom, akú sadzbu dane obec určila, ale na základe čoho
ju určila a či tieto jej dôvody v teste zákonnosti obstoja. V uvedenom smere, ohľadne nedostatočného

odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, nezjednal nápravu a tento zákonný nedostatok rozhodnutia (§
47 ods. 3 správneho poriadku) správcovi dane nevytkol ani žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím
č. 305082/2020 z 01.07.2020, preto správny súd vyhodnotil námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti
žalobou napadnutých rozhodnutí, za dôvodnú.
Správny súd dodáva, že v prípade, ak by obec toto svoje rozhodnutie transparentne nezdôvodnila
úvahami,ktoréjuviedlikurčeniuurčitejročnejsadzbydanezpozemkov,bytakétorozhodnutiemohlobyť

považované za akt nepreskúmateľného mocenského zásahu do vlastníctva iných osôb, napr. ktorým by
sa darilo pri prevádzkovaní určitej činnosti v obci, v ktorom dôsledku by obec mohla zdaniť ich vlastníctvo
pozemku skupiny „zastavané plochy a nádvoria“ napr. aj sadzbou dane 100% alebo aj vyššou z hodnoty
pozemku, čo by bolo v prípade, ak by obec síce s „dovolením“ zákona, avšak bez uvedenia dôvodov
využitia tohto „dovolania“ nastavila najnižšiu ročnú sadzbu dane pri pozemkoch skupiny podľa cit. § 6

ods. 1 písm. b), c) a e) zákona č. 582/2004 Z.z., na hodnotu 20%, keďže ako už bolo uvedené určenie
tejto najnižšej ročnej sadzby dane z týchto pozemkov nie je zákonom nijako limitované a jej 5x by
tak bol 100% [pre porovnanie podľa aktuálne účinného VZN č. 2/2023 obce Drahňov je sadzba dane
z pozemkov skupiny „zastavané plochy a nádvoria“ vo výške 6,25%].
Preto je potrebné rozlišovať samotné znenie právnej normy na jednej strane a na druhej strane jej

aplikáciu, t.j. uvádzanie právnej normy do života vydávaním individuálnych správnych aktov, ktorá
aplikácia musí byť v súlade so zákonom, ako aj s ústavou tak, aby táto aplikácia nebola popretím
samotného znenia a účelu právnej normy.

46. Vzhľadom k už uvedenému, správny súd sumarizuje, že za daných okolností mal žalovaný za

účelom ochrany svojich práv možnosť účinne zvoliť si skutočne iba jeden prostriedok ochrany a to
všeobecnú správnu žalobu na prieskum individuálneho správneho aktu (rozhodnutia) žalovaného.
Totižto na podanie návrhu na konanie o súlade či už zákona o miestnych daniach alebo VZN obce
Drahňov č. 2/2018, nemá žalobca aktívnu legitimáciu, z ktorého dôvodu sa procesným návrhom
dovolával, aby tento návrh podal v tejto veci konajúci správny súd, ktorý postup by však vzhľadom

na už v aktuálnom čase neúčinné VZN obce Drahňov č. 2/2018, ktoré bolo nahradené už iným VZN,
nebol s ohľadom na vyššie uvedenú judikatúru Ústavného súdu SR efektívny a navyše rozhodnutie
Ústavného súdu SR o prípadnom nesúlade by mohlo mať právne účinky iba do budúcna, nie však
do minulosti na prípad žalobcu, v prípade ktorom správny súd posudzuje zákonnosť individuálneho
správneho aktu (t.j. rozhodnutia vzťahujúceho sa na konkrétny prípad žalobcu) vzhľadom na v čase

jeho vydania účinnú právnu úpravu, na znenie ktorej by rozhodnutie o nesúlade (spätne) nič nebolo
spôsobilé zmeniť. Pokiaľ ide o ďalší prostriedok nápravy a to návrh na konanie o súlade VZN obce
Drahňov č. 2/2018 so zákonom o miestnych daniach, tak ani na jeho uplatnenie nemá žalobca právny
nárok, ale jeho podanie správnemu súdu závisí od zvážania prokurátora a navyše aj v tomto prípade by
právne účinky rozhodnutia správneho súdu o prípadnom tomto nesúlade pôsobili taktiež iba do budúca,

t.j. bez možného vplyvu na znenie VZN obce Drahňov č. 2/2018 v čase prijatia žalobou napadnutého
rozhodnutia v konkrétnej veci žalobcu. Naviac, v konaniach o súlade právnych predpisov, či už pred
Ústavným súdom SR alebo pred správnym súdom sa jedná iba o abstraktnú kontrolu ústavnosti a
zákonnosti všeobecne záväznej právnej normy (či už zákonnej alebo podzákonnej), a nie o prieskum
rozhodnutia týkajúceho sa konkrétnej veci žalobcu. Vzhľadom k uvedenému tak žalobca pre správny súd

pochopiteľne, zvolil všeobecnú správnu žalobu na prieskum správneho rozhodnutia v jeho individuálnej
veci, takže ak by túto žalobu správny súd vzhľadom na jej odôvodňujúcu argumentáciu apelujúcu na
potrebuústavnejaplikácieVZNobceDrahňovč.2/2018,odmietolakoneprípustnúsodkazomnaprvotnú
potrebu využitia konania o súlade pred správnym súdom na návrh prokurátora, tak žalobca by sa dostal
do právneho postavenia, kedy by nemal k dispozícii žiadny právny prostriedok ochrany, ktorého využitie

by záviselo iba od vôle žalobcu a súčasne ktorý by bol spôsobilý zvrátiť minulý stav, tj. stav ku dňu
vydania napadnutého rozhodnutia. Keďže v súlade s ústavou má byť nie len samotné znenie právnej
normy, ale aj jej aplikácia, t.j. jej praktické uvedenie do života o čom pojednáva práve zmienený čl. 152
ods. 4 ústavy, preto musí každý orgán verejnej správy adresátovi tejto aplikácie právnej normy (v danomprípade to bol žalobca) ozrejmiť, prečo právnu normu resp. jej účel pochopil práve tak ako ju aplikoval
na daný prípad, a to vo forme riadneho odôvodnenia rozhodnutia [aj súd pri aplikácii hoc ako jasne sa
javiaceho znenia zákonnej právnej normy musí svoje rozhodnutie o spôsobe a dôvodoch jej aplikácie

odôvodniť a to niekedy aj s odvolávkou sa na myšlienkové pochody a dôvody zákonodarcu ohľadne
účelu jej prijatia, vyjadrené v dôvodovej správe k zákonu]. V danom prípade sa žalobca zo žalobou
napadnutých správnych rozhodnutí nedozvedel, prečo, t.j. na základe obcou Drahňov zohľadnenia
ktorých špecifík či miestnych podmienok v obci sa táto obec rozhodla využiť jej dané oprávnenie navýšiť
zákonnú sadzbu dane a ak už, tak prečo práve v maximálne zákonnom povolenom limite, resp. prečo

táto obec nezvolila najnižšiu sadzbu dane spomedzi pozemkov podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e)
zákona o miestnych daniach, práve pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o miestnych daniach,
t.j. pre zastavené plochy a nádvoria (ktorých žalobca podľa daňového priznania vlastní najviac), ale
pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o miestnych daniach, t.j. pre záhrady, keď aj takúto
možnosť zákon o miestnych daniach umožňoval. V tomto smere o dôvodoch správcu dane ohľadne
nastaveniasadziebdanezpozemkov,žalobcanemoholusudzovaťanizobsahuzápisnicezozasadnutia

obecného zastupiteľstva obce Drahňov z 11.12.2018, na ktorom bolo prijaté VZN č. 2/2018 a z ktorej
by sa eventuálne mohli a mali tieto dôvody preniesť aj do žalobou napadnutého rozhodnutia o vyrubení
miestnej dane a tieto dôvody žalobca nenašiel ani v odôvodneniach žalobou napadnutých rozhodnutí, na
základe dôvodu ktorého správny súd tieto žalobou napadnuté rozhodnutia zrušil. Inými slovami, správny
súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutia nie z dôvodu, žeby spochybňoval obci Drahňov dané zákonné

zmocnenie upraviť si sadzby miestnej dane z pozemkov alebo žeby spochybňoval už samotné ich obcou
určené hodnoty, ale z dôvodu, že mu nebolo známe, rovnako ako ani žalobcovi, prečo tak obec učinila.
Ak by platilo, že obce v tomto smere nie je povinná svoje rozhodnutie nijako odôvodniť a postačovalo by,
žeby pri nastavení sadzieb dane zohľadnila iba prvú z dvoch zákonných pák a to maximálne zákonné
limity týchto sadzieb, bez toho aby zdôvodnila aplikáciu aj druhej zákonnej páky brániacej zákonnej

bezbrehosti aplikácie zákona a to, prečo a v akom rozsahu pristúpila k určitému nastaveniu sadzieb
miestnej dane, veľmi ľahko by sa mohlo stať, že daňovník by sa dostal do bezvýchodiskovej situácie,
kedy by si nemohol brániť svoje práva a musel by zaplatiť hoc aj napr. 250% daň [t.j. pri nastavení jej
minimálnej hodnoty pri niektorom z pozemkov podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) zákona o miestnych
daniach (v znení účinnom v rozhodnom čase) na hodnotu 50%, t.j. 50 x 5 = 250], pretože aj takáto

disproporčná sadzba dane by bola vždy v zákonnom limite. Napokon správny súd podotýka, že je síce
právom jednotlivca ingerovať do procesu prijímania VZN obcou a to predkladaním svojich návrhov či
pripomienok,avšaknadtýmtoprávomstojívždypovinnosťorgánuverejnejmoci,majúcadokoncakvalitu
ústavnej povinnosti, vysvetliť aplikáciu normy v zmysle cit. čl. 152 ods. 4 ústavy.

47. Uvedené závery boli podkladom pre rozhodnutie správneho súdu, ktorý postupom podľa § 191 ods.
1 písm. d) SSP, rozhodnutie žalovaného, ktoré je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľným, v spojení
s § 191 ods. 3 psím a) SSP, keďže k uvedenému pochybeniu došlo už aj na úrovni prvostupňového
správneho orgánu (obce Drahňov, ako správcu dane), na návrh žalobcu zrušil a to rozhodnutie
žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie obce Drahňov a vec vrátil obci Drahňov na nové

konanie a rozhodnutie.

48. V ďalšom postupe, bude úlohou správcu miestnej dane z nehnuteľnosti (obce Drahňov), opätovne
rozhodnúť o vyrubení žalobcovi dane z nehnuteľností za rok 2020 s tým, že ak v jej rámci vyrubí daň
z pozemkov podľa inej, ako zákonnej ročnej sadzby dane, v rozhodnutí súčasne odôvodní, z akých

dôvodov mala obec za potrebnú práve ňou aplikovanú ročnú sadzbu tejto dane a to s ohľadom na
zákonné kritéria jej daného oprávnenia určiť si vo VZN aj inú, ako zákonnú ročnú sadzbu tejto dane
z pozemkov tak, aby tieto jej dôvody bolo možné prípadne podrobiť testu zákonnosti.

49. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané,

odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva
na správnom súde.“

50. Podľa § 167 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd prizná žalobcovi voči
žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal

žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“

51. Podľa § 175 ods. 1 a 2 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „(1) O nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(2) O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

52. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní
plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím súdneho
úradníka po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).

53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 2:1 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. a)
SSP v ich znení účinnom do 30.06.2023]. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP

v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).