Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/99/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716200337
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6716200337.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

DeákovejasudcovJUDr.DaniceKočičkovejaJUDr.MichalaTagajaakočlenovsenátu,vsporežalobcov
v rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., B. XXX, XXX XX D., E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. D., B. XXX, XXX XX D., obaja zastúpení: TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária s.r.o. so
sídlom Nám. SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, proti žalovaným: F. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D., B. XXX, XXX XX D., F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, C. D., XXX XX B.,
F. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/X, C. D., XXX XX B., všetci zastúpení: JUDr. Ľubomír
Ivan, advokát, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní

žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 11C/8/2016 - 754 zo dňa 16.05.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v záhlaví o p r a v u j e tak, že správne označenie žalovaného II. je: H. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., B. XXX, XXX XX D..

II. Odvolanie žalobcov do výroku I. o d m i e t a.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. p o t v r d z u j e .

IV. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. z r u š u j e.

V. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a V. mení tak, že žiadnej zo strán náhradu trov
prvoinštančného a pôvodného odvolacieho konania n e p r i z n á v a

VI. Žiadnej zo strán náhradu trov tohto odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

„I. Zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve cesty v rozsahu práva cesty pešo, povozom, osobnými
a nákladnými motorovými vozidlami cez priľahlý pozemok zapísaný na liste vlastníctva XXXX k.ú. C.
D., obec C. D., okres C. konkrétne pozemok parcela KNC číslo XXXX, trvalý trávnatý porast o výmere
1272 m2 v rozsahu celej výmery parcely v prospech vlastníkov stavby zapísanej na liste vlastníctva
číslo XXXX v k.ú. C. D., obec C. D., okres C. konkrétne stavba na parcele KNC XXXX rodinný dom so
súpisným číslom XXX a to za jednorazovú odplatu 93,- EUR.
II. Zamieta žalobu voči žalovaným III/, IV/.

III. Súd žalobcom náhradu trov konania voči žalovanému II/ nepriznáva.
IV. Súd žalobcom náhradu trov konania voči žalovanej I/, V/ nepriznáva.
V. Súd priznáva náhradu trov konania žalovaným III/, IV/ voči žalobcom A,B v rozsahu 100%.“1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobcovia sa domáhali proti pôvodným žalovaným I/Agnese C., nar.
XX.XX.XXXX, F. C. a F. G., nar. XX.XX.XXXX zriadenia vecného bremena, spočívajúceho v práve cesty
- v rozsahu práva cesty pešo, povozom, osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez priľahlé

pozemky,zapísanéakonehnuteľnostinaLVXXXX,vk.ú.C.D.,obecC.D.,okresC.,konkrétnepozemok
parcela B. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1600 m2 a pozemok parcela KN C XXXX
zastavané plochy a nádvoria o výmere 127 m2 v prospech vlastníkov stavby, zapísanej na LV XXXX,
v k.ú. C. D., obec C. D., okres C., konkrétne stavba na parcele KN-C XXXX rodinný dom so súpisným
číslom XXX podľa priloženého situačného plánu.

1.2 Okresný súd dňa 12.01.2017 žalobu zamietol rozsudkom č.k.11C/8/2016-131, proti ktorému podali
žalobcovia odvolanie. V priebehu odvolacieho konania žalovaná III/ zomrela; krajský súd uznesením
č.k. 12Co/232/2017-213 zo dňa 19.07.2018 rozhodol o pokračovaní v konaní s jej právnymi nástupcami,
žalovanými III/a IV/.
1.3 Následne krajský súd uznesením č.k. 12Co/232/2017-222 zo dňa 31.07.2018 rozsudok okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

1.4 Žalobcovia predložili znalecký posudok Ing. Márie Kubišovej č. 21/2019 na stanovenie všeobecnej
hodnoty vecného bremena, z ktorého vyplýva hodnota práv 93,- Eur spolu s geometrickým plánom,
overeným F. I. J. dňa 23.01.2019, k.ú. C. D., mapový list Detva 4-4/2, č. plánu 36635456-2/2019, k.ú.
C., úradne overený F. A. K. 29.01.2019 G1-39/2019; navrhli zmenu žaloby v znení „zriaďuje sa vecné
bremeno spočívajúce v práve cesty v rozsahu práva cesty pešo, povozom, osobnými a nákladnými

motorovými vozidlami cez priľahlý pozemok zapísaný na LV č.XXXX v k.ú. C. D., obec C. D., okres C.
konkrétne pozemok parcela KN-C č.XXXX, ostatná plocha o výmere 127 m2, v rozsahu celej výmery
parcelyapozemokzapísanýnaLVč.XXXXvk.ú.C.D.,obecC.D.,okresC.,konkrétnepozemokparcela
KN-C č.XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1600 m2, podľa priloženého geometrického plánu
v prospech vlastníkov stavby zapísanej na LV č.XXXX, v k.ú. C. D., obec C. D., okres C., konkrétne

stavba postavená na parcele KN-C č.XXXX rodinný dom so súpisným číslom XXX, a to za jednorazovú
odplatu 93,- Eur“, ktorú okresný súd uznesením č.k. 11C/8/2016-269 zo dňa 09.04.2019, právoplatným
28.04.2019 pripustil.
1.5 Žalovaní spolu s návrhom na vykonanie obhliadky na mieste samom predložili plán
č.44049366-25/2019, k.ú. C., mapový list Detvianska Huta 4-4/21, autorizačne overeným dňa

26.02.2019 F. I. C., úradne overeným F. A. K. 18.03.2019 pod G1-84/2019; žalobcovia dňa 21.02.2020
predložili geometrický plán č. 36635456-107/2019, mapový list Detva 4-4/2 vyhotoviteľa F. L. M. zo dňa
04.10.2019,autorizačneoverenýF.I.J.dňa08.10.2019,úradneovereným17.10.2019podG1-444/2019
(viď č.l. 384) s ďalšou navrhovanou alternatívou.
1.6 Okresný súd ustanovil znalca Ing. Jána Šimuna, ktorý vyhotovil znalecký posudok č. 12/2020 a

zodpovedal na súdom položené otázky s tým, že počas obhliadky bol odsúhlasený nový návrh trasy
žalobcami aj žalovanými - ako najvhodnejší variant trasy bol označený „variant č. 1“, prípadne z dôvodov,
rozpísaných v znaleckom posudku, žalobcovia aj žalovaní súhlasia s modifikovaným návrhom variantu
č. 1, označeným ako „variant č. 2“; návrh trasy variantu č. 2 je znázornený v grafickej prílohe č. 6. Znalec
uviedol, že žalobcovia a žalovaní v prípade akceptovania variantu č.1, resp. č.2 netrvajú na posudzovaní

predchádzajúcich návrhov trás (bod č. 3 a 4 zápisnice z obhliadky - príloha č, 18, grafická príloha č.
5). Špecifikácia pozemkov, cez ktoré by tieto prístupové cesty (variant č.1 a č.2) prechádzali, vrátane
určenia vlastníkov pozemkov, znalec spracoval v prílohe č. 21. Znalec uviedol, že ku stavbe žalobcov
- rodinnému domu so súpisným číslom XXX, nachádzajúcim sa v k.ú. C. D. momentálne nie možný
prístup inak, ako cez pozemky uvedené v uznesení o pripustení zmeny žalobného návrhu; iné prístupy

je možné zriadiť po vyriešení vzťahov s tretími osobami a vykonaní stavebných úprav, ktorých rozsah
(stavebných úprav) on nevie a nie je oprávnený určiť. Poukázal na popis návrhu nových prístupov a na
to, že tieto pozemky sú vo vlastníctve tretích osôb.
1.6.1 Mimo otázok, stanovených súdom, znalec poukázal na to, že aby bolo možné zapísať nový návrh
trasy, odsúhlasený žalobcami aj žalovanými ako najvhodnejší variant trasy - označený ako „variant č.1“

do katastra nehnuteľností je potrebné zapísať opravu hraníc parciel KN-C č. 2447 (LV č. XXXX - príloha
č. 16), KN-C č. 2448 (LV č. XXXX - príloha č. 10) a KN-C č. XXXX (LV č. XXXX - príloha č. 15) podľa
priloženého návrhu č. OU-ZV-PLO 1-2020/000857-003 (príloha č. 19). Následne v druhom kroku na
parcele KN-C č. XXXX (LV č. XXXX - príloha č. 16) vo vymedzenej časti zriadiť geometrickým plánom
vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu k rodinnému domu žalobcov súp. č. 233 (LV

č. XXXX - príloha č. 1) a parcele žalobcov KN-C č. XXXX (LV č. XXXX - príloha č.1).
1.7 Žalobcovia predložili rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho, vytyčovacieho plánu, oprava
hranice parciel KN C 2447, 2448, 2451, č. plánu 36635456-55/2020, k.ú. C. D., vyhotoveného F. D. E.
dňa 10.06.2020, autorizačne overeným 30.06.2020 F. I. J., úradne overeným F. A. K. 15.07.2020 podG2-2/2020 (č.l. 480), ktorý im bol doručený Okresným úradom Zvolen Pozemkový a lesný odbor spolu
s opravou rozhodnutia č.OU-ZV-PLO1-2020/000857-006 zo dňa 19.08.2020. Zdôraznili, že preferujú a
zotrvávajú na pôvodnej alternatíve trasy prístupovej cesty cez parcely č. XXXX A. XXXX; variant č.1 je

len k tomu pripadajúca alternatíva.
1.8 Následne žalobcovia navrhli pristúpenie do konania žalovanej V/ A. C., L. N., zastúpenej Slovenským
pozemkovým fondom, Bratislava, IČO: 17 335 345 a navrhli alternatívny petit v znení:
„Zriaďujesavecnébremenospočívajúcevprávecesty-vrozsahuprávacestypešo,povozom,osobnými
a nákladnými motorovými vozidlami cez priľahlé pozemky, zapísané na LV č. XXXX, v katastrálnom

území C. D., obec C. D., okres C., konkrétne pozemok parc. KN-C č. XXXX ostatná plocha o výmere
127 m2, v rozsahu celej výmery parcely a pozemok zapísaný na LV č. XXXX v kat. území C. D., obec
C. D., okres C., konkrétne pozemok parc. KN-C č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1600
m2, podľa priloženého geometrického plánu v prospech vlastníkov Stavby zapísanej na LV č. XXXX, v
katastrálnom území C. D., obec C. D., okres C., konkrétne stavba postavená na parcele KN-C č. XXXX
Rodinný dom so súpisným č. XXX, a to za jednorazovú odplatu 93,- Eur. Žalovaný je povinný nahradiť

žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %“
alternatívne
„Zriaďuje sa vecné bremeno spočívajúce v práve cesty v rozsahu práva cesty pešo, povozom, osobnými
a nákladnými motorovými vozidlami cez priľahlý pozemok zapísaný na LV č. XXXX k.ú. C. D., obec C. D.,
okres C. konkrétne pozemok parcela KN-C č. XXXX, trvalý trávnatý porast o výmere 1272 m2 v rozsahu

celej výmery parcely v prospech vlastníkov stavby zapísanej na LV č.XXXX v k.ú. C. D., obec C. D.,
okres C. konkrétne stavba na parcele KN-C XXXX rodinný dom so súpisným č.233 a to za jednorazovú
odplatu 93,- Eur“.
1.9 Okresný súd konštatoval, že z LV č. XXXX vyplýva, že A. C., L. N. (bez dátumu narodenia)
zastúpená Slovenským pozemkovým fondom Bratislava (č.l. 518) je totožný subjekt s A. C., nar.

XX.XX.XXXX, teda žalovaná I/, čo zistil z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia
vnútornejsprávy,odborregistrov,matríkahláseniapobytov,oddeleniesprávyregistrazodňa28.01.2022
a má trvalý pobyt B. XXX, C. D., okres C., čo žalobcovia popierali. Okresný súd preto uznesením
č.k. 11C/8/2016-541 zo dňa 11.08.2021, právoplatným 27.08.2021 pripustil, aby do konania ako ďalší
subjekt na strane žalovaných pristúpila A. C., L. N., bytom C. D. XX, zákonne zastúpená Slovenským

pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava (ďalej aj „SPF“), ako
žalovaná V/ a súčasne pripustil zmenu žaloby v alternatívnom znení podľa návrhu žalobcov; po doručení
žaloby SPF nesúhlasil so zriadením vecného bremena.
1.10 Súd prvej inštancie uviedol, že znalec Ing. Ján Šimun v podaní zo dňa 13.05.2022 oznámil, že
návrh variantu č. 2 (znázornený v grafickej prílohe č. 6, strana 18 znaleckého posudku č. 12/2020)

je predpokladaný v šírke 3 m v rovnom úseku a táto šírka je postačujúca pre prejazd štandardných
osobných a dodávkových motorových vozidiel. Trasa č. 2 (znázornená v grafickej prílohe č. 5, strana
č 17, znaleckého posudku č. 12/2020) je iná ako variant č. 2 a vedie cez parcelu KN-C č. XXXX (LV
č. XXXX). O tejto trase v posudku uvádzal, že parcela je vo vlastníctve tretích osôb a nie je vhodné
meniť jej charakter a zriaďovať prístupovú cestu. Prístupovú cestu nie je vhodné zriaďovať aj z hľadiska

terénnych pomerov. Trasa č. 2 podľa GP 44049366-25/2019 bola navrhovaná v šírke 3 m. Ak by bolo
potrebné skúmať prejazd špeciálnych nákladných vozidiel, v tom prípade odporučil vyžiadať vyjadrenie
oprávnenej osoby z odboru dopravy, aká je potrebná minimálna šírka na prejazd takýchto vozidiel.
1.11 Na vyžiadanie okresného súdu (na návrh žalovaných) Okresné riaditeľstvo Hasičského a
záchranného zboru vo Zvolene oznámilo, že šírka hasičských nákladných vozidiel AHZS 1 B H. E. A. je

2550 mm, vozidla CAS 30 Iveco Trakker je 2530 mm, vozidla CAS 30 Tatra 815-7 je 2550 mm, vozidla
AR 39 M.B. Metz je 2500 mm, vozidla Tatra Pheonix je 2550 mm a vozidla M.B. Arocs je 2550 mm.
1.12 Dňa 10.11.2022 A. C., L. N., nar. XX.XX.XXXX, zomrela. Na základe dedičského konania
okresný súd zistil, že jej jediným dedičom je syn H. C., nar. XX.XX.XXXX – žalovaný II/. Súd
prvej inštancie uznesením č.k. 11C/8/2016-726 zo dňa 19.01.2023, právoplatným 14.02.2023 konanie

voči žalovanej I/ A. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (správne 10.11.2022 - poznámka
odvolacieho súdu) a žalovanej V/ A. C., L. N., zastúpenej SPF, zastavil. Konštatoval, že o právnom
nástupníctve žalovaného II/ svedčí okrem dedičského rozhodnutia (uznesenia) č.k.14D/196/2022-51 zo
dňa 11.01.2023, právoplatného 11.01.2023, vydaného súdnym komisárom JUDr. Jozefom Brázdilom
PhD. ako notárom aj list vlastníctva č. XXXX (č.l. 748).

1.13 Dňa 28.11.2022 žalobcovia predložili súdu prvej inštancie geometrické plány.
1.14 Okresný súd aplikoval na danú vec ustanovenia §151n ods. 1,2,3, §151o ods. 1 zákona č.40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj len „OZ“) a poukázal na judikatúru (R 37/1985 , R
50/1985 /s. 283 ods. 5/, R 28/1986) ako aj na znenie zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnostíku dňu 30.09.2018, kde v §46 ods. 1 je uvedené, že v zmluve, verejnej listine, alebo listine o
právach k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností ako aj v
zmluve, verejnej listine, alebo inej listine o vecnom bremene v časti nehnuteľnosti, treba pripojiť aj

geometrický plán. Zdôraznil znenie ustanovenia §46 ods.1 citovaného zákona v znení od 01.10.2018,
ktoré neobsahuje vyššie uvedenú úpravu odseku 1; geometrický plán sa vyhotovuje najmä na zmenu
hranice katastrálneho územia, rozdelenie nehnuteľností, zlúčenie nehnuteľností, zameranie stavby,
určenie práv k nehnuteľnostiam, vlastníckych alebo iných oprávnených osôb a na vymedzenie rozsahu
vecného bremena. Geometrický plán, ktorý bol úradne overený pred 01.10.2018, je potrebné predložiť

do katastra nehnuteľností.
1.15 Okresný súd uzavrel, že v danej veci po smrti žalovanej I/, ktorá bola zároveň aj žalovanou V/,
nadobudol vlastníctvo po nej do výlučného vlastníctva žalovaný II/, preto nie je potrebný súhlas ďalších
spoluvlastníkov a nie je dôvod, aby súd prikladal k rozhodnutiu geometrický plán, ktorý bol právnym
zástupcom žalobcu vyhotovený v roku 2022.
1.16 Pri rozhodnutí o zriadení vecného bremena súd prvej inštancie prihliadol na závery z poslednej

obhliadky zo dňa 06.04.2022, na ktorej zistil, že pri prvom variante schody z nehnuteľnosti končia na
ceste a nie je tam priestor pre bezpečné vychádzanie z domu. Po odporučení znalca Ing. Jána Šimúna
okresný zisťoval v Hasičskom a záchrannom zbore Zvolen, akej šírky motorové vozidlá pri prípadnom
požiarijenevyhnutnépoužiťnazásah,ateda,akúširokújepotrebnévyčleniťpríjazdovúcestu.Pozistení
šírky – 2550 mm - mal za to, že vecné bremeno v prejednávanej veci nemožno zriadiť cez existujúcu

prístupovú cestu, pretože v prípade požiaru by sa hasičské auto cez takúto prístupovú cestu nevedelo
dostať k nehnuteľnostiam.
1.17 Preto sa okresný súd nestotožnil s návrhom žalobcov na zriadenie vecného bremena cez existujúcu
prístupovú cestu a zriadil vecné bremeno, spočívajúce v práve cesty v rozsahu práva cesty pešo,
povozom, osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez priľahlý pozemok, zapísaný na LV č. XXXX

k.ú. C. D., obec C. D., okres C., pozemok parcela KN-C č. XXXX, trvale trávnatý porast o výmere 1272
m2 v rozsahu celej výmery parcely v prospech vlastníkov stavby, zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. C. D.,
obec C. D., okres C., stavba na parcele KN-C č.XXXX rodinný dom so súpisným číslom XXX a to za
jednorazovú odplatu 93,- Eur, ktorá odplata nebola medzi stranami sporná a bola preukázaná znaleckým
posudkom.

1.18 Okresný súd poukázal na to, že žalobcovia nenavrhovali dokazovanie ohľadom výšky nevyhnutých
nákladov na vybudovanie novej prístupovej cesty.
1.19 Keďže po dedičskom konaní jediným vlastníkom spornej nehnuteľnosti zostal žalovaný II/, a voči
pôvodným žalovaným I/ a V/ bolo konanie uznesením zastavené, pričom žalobca v tomto smere žalobu
nezobral voči žalovaným III/, IV/ späť, súd prvej inštancie žalobu voči žalovaným III/ a IV/ zamietol.

1.20 O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §255 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“).
1.21 V dôvodoch uviedol, že žalobcovia žiadali rozhodnúť v zmysle alternatívneho petitu, variant č.1
alebo č. 2; „hoci v alternatíve 2 žiadali to, o čom súd rozhodol a v tejto časti nezobrali žalobu späť,
okresný súd mal za to, že vyhovel návrhu žalovaného II/, preto nebol dôvod rozhodovať o trovách

konania žalobcov voči žalovanému II/, lebo žalovaný II/ akceptoval druhú alternatívu petitu, ktorú navrhol
právnyzástupcažalobcov,pretosúdtrovykonaniažalobcomvočižalovanémuII/nepriznal.Konanievoči
žalovanej I/, V/ bolo zastavené, nebolo rozhodnuté o trovách konania. Z dedičského rozhodnutia súd
zistil, že žalovaná I/ a V/ bola totožná osoba, aj keď žalovaná V/ bola evidovaná ako neexistujúca osoba
na Slovenskom pozemkovom fonde a zároveň na LV. Konanie voči nej bolo zastavené, o trovách nebolo

rozhodnuté, preto súd rozhodol, že žalobcom náhradu trov konania voči žalovanej I/, V/ nepriznáva.
Žalovaným III/, IV/ vznikli trovy konania, nakoľko boli zastúpení právnym zástupcom. Pôvodne boli
správne označení. Boli dedičmi po poručiteľke A. G., nar. XX.XX.XXXX, až v závere konania nadobudol
nehnuteľnosti na základe dedičského rozhodnutia len žalovaný II/. Žaloba bola voči nim zamietnutá. O
pokračovaní s nimi rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici. Trovy právnemu zástupcovi vznikli, preto

súd priznal náhradu trov konania žalovaným III/, IV/ voči žalobcom v rozsahu 100 percent.“
1.22 V závere okresný súd poukázal na to, že „súčasťou rozhodnutia nie je geometrický plán
36635456-105/2022, nakoľko tento bol vyhotovený F. L. M. 03.10.2022, autorizačne overený F. I. J.
04.10.2022, úradne overený F. A. K. pod G1-558/2022 dňa 13.10.2022. V zmysle neho je rozhodnuté
o zriadení vecného bremena. V čase pojednávania bol jediným vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej je

zriaďované vecné bremeno žalovaný II/, nebol potrebný súhlas ostatných spoluvlastníkov, a preto podľa
aktuálneho § 46 zákona 162/1995 Z.z. nie je nutné geometrický plán pripájať k rozhodnutiu vo veci.“2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote do všetkých jeho
výrokov odvolanie žalobcovia, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 Poukázali na to, že súd prvej inštancie v predmetnej veci rozsudkom zo dňa 12.01.2017 pôvodnú

žalobu zamietol. O odvolaní rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením zo dňa
31.07.2018, sp.zn. 12 Co/232/2017 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie; uložil okresnému súdu zaoberať sa možnými nákladmi spojenými so zriadením
prístupu k stavbe žalobcov cez pozemky tretích osôb a poukázal na judikované rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky (ďalej aj „NS ČR“) sp.zn. 22 Cdo 1897/2004 (R 32/2006), podľa ktorého prístup k
stavbe nemožno inak zaistiť tiež v prípade, že to bude technicky možné, ale náklady na jeho zriadenie

budú natoľko vysoké, že ich vynaloženie nebude možné od vlastníka stavby spravodlivo požadovať
(bod 11 uznesenia odvolacieho súdu), uložil mu riadne zistiť skutkový stav z hľadiska spôsobu využitia
pozemkov, na ktorých požadujú žalobcovia zriadiť vecné bremeno a uložil mu zistiť, či a akým spôsobom
bola v stavebnom konaní prebiehajúcom v súvislosti s výstavbou rodinného domu so súp. č. XXX v k.ú.
C. D. zohľadnená skutočnosť, že časť parcely č. XXXX je v skutočnosti využívaná ako prístupová cesta k

rodinnému domu so súp. č. XXX a ako bol v stavebnom konaní zabezpečený prístup k samotnej stavbe
súp. č. XXX, či už v rozhodnutí o umiestnení stavby, stavebnom povolení, kolaudačnom rozhodnutí. Ak
sa stavebná dokumentácia nezachovala ani v príslušnom archíve, zabezpečí si okresný súd spisovú
dokumentáciu, týkajúcu sa pridelenia súpisného čísla tejto stavbe.
2.2 Okresný súd po vrátení veci nezohľadnil pri svojom rozhodovaní žiadne zo záväzných stanovísk

krajského súdu, nezaoberal sa možnými nákladmi, ktoré vzniknú žalobcom v súvislosti s vybudovaním
novej prístupovej cesty k ich rodinnému domu, pri svojom rozhodnutí sa opätovne nevysporiadal so
skutočnosťou, že pozemok zapísaný ako parcela KN-C č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere
127 m2 je podľa údajov katastra využívaný ako pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba
– cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich

súčasti, nevysporiadal s listinným dôkazom - potvrdením obce C. D. zo dňa 31.08.2015, z ktorého
vyplýva, že prístupová cesta k rodinnému domu postavená na pozemku KN-C parc. č. XXXX vedie cez
pozemky parcely č.XXXX A. O.XXXX a v tomto stave sa používa cca 80 rokov. V rozpore so záväzným
stanoviskom krajského súdu nezisťoval, akým spôsobom bola v stavebnom konaní, prebiehajúcom v
súvislosti s výstavbou rodinného domu so súp. č. XXX v k.ú. C. D. zohľadnená skutočnosť, že časť

parcely č. XXXX je v skutočnosti využívaná ako prístupová cesta k rodinnému domu so súp. č. XXX a
ako bol v stavebnom konaní zabezpečený prístup k samotnej stavbe súp. č. XXX.
2.3Okresnýsúdvrámciopätovnéhokonaniaanovéhorozhodnutianerešpektovalzáväznýprávnynázor
súdu druhej inštancie, nevykonal dôkazy, ktoré mu uložil vykonať odvolací súd, súčasne sa žiadnym
spôsobom nevysporiadal s dôkazmi, ktoré odvolací súd považoval za určujúce pre rozhodnutie vo veci

(potvrdenie obce o užívaní prístupovej cesty viac ako 80 rokov).
2.4 Súd prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie zo strany odvolacieho
súdu vykonal dokazovanie formou miestnej ohliadky a znaleckého dokazovania z odboru geodézie,
kartografie a katastra nehnuteľností, ktoré sa malo vyjadriť k možnostiam prístupovej cesty k rodinnému
domu žalobcov. Znalec Ing. Šimún sa v znaleckom posudku č. 12/2020 vyjadroval k možnosti a súčasne

vhodnosti viacerých prístupových ciest k rodinnému domu žalobcov č. 233. Ako momentálne jedinú
a najvhodnejšiu prístupovú cestu k rodinnému domu č. 233 označil existujúcu prístupovú cestu cez
parcely č.XXXX A. O.XXXX. Aj znalkyňa Ing. Mária Kubišová (znalec v odbore stanovenia hodnoty
nehnuteľností) v znaleckom posudku č. 21/2019 konštatovala, že uvedené parcely je možné použiť
ako prístupovú cestu a neexistujú žiadne riziká na strane žalovaných ako aj žalobcov spojené s

využívaním nehnuteľností (parcely XXXX A. XXXX) ako prístupovú cestu k rodinnému domu č. XXX
(str. 8 znaleckého posudku). Z uvedených znaleckých posudkov vyplýva, že žalobcami navrhovaná
trasa ako primárna existujúca cesta, ktorá je využívaná ako prístupová cesta už viac ako 80 rokov, je
najvhodnejšou alternatívou. Preto žalobcovia naďalej zotrvali na podanej žalobe a na zriadení vecného
bremena, spočívajúceho v práve cesty podľa predloženého geometrického plánu č. 36635456-2/2019

cez parcely č. XXXX A. XXXX, ktorá bola aj v znaleckom posudku č. 12/2020 Ing. Šimuna označená
ako momentálne najvhodnejší variant. Výlučne v rámci súčinnosti a kompromisných riešení žalobcovia
pripustili do úvahy aj alternatívu označenú ako variant č. 1, avšak len v prípade, ak by bola navrhovaná
trasa cez parcely č. XXXX A. O.XXXX konajúcim súdom vyhodnotená ako nevhodná a táto nevhodnosťbola riadne odôvodnená a preukázaná, čo sa však v konaní pred súdom prvej inštancie nestalo.
O vhodnosti primárne navrhovanej trasy (existujúca prístupová cesta) však nemožno mať pochýb:
ku vhodnosti sa vyjadrili dvaja znalci z rôznych odborov (odbor stanovenia hodnoty nehnuteľností a

odbor geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností, ktorí obidvaja považujú alternatívu navrhovanú
žalobcami za vhodnú alternatívu a neuviedli jedinú prekážku, ktorá by bránila zriadeniu vecného
bremena cez parcely č. XXXX A. O.XXXX, prístupová cesta je vedená touto trasou k rodinnému domu
žalobcov už viac ako 80 rokov a parcela č. XXXX je už katastrom nehnuteľností vedená ako pozemok,
na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná

cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti.
2.5 Zdôraznili, že už v čase vykonávania ohliadky znalcom sa vyjadrili, že alternatíva označená v
znaleckom posudku ako variant č. 1 ( príloha č. 18), ktorá vychádza z plánovaných zmien v rámci
pozemkových úprav, je len do úvahy pripadajúca alternatíva. Žalobcovia naďalej preferujú a zotrvávajú
na pôvodnej alternatíve trasy prístupovej cesty cez parcely č. XXXX A. O.XXXX a nesúhlasia so
záverom, že zo strany žalobcov bol ako najvhodnejší variant odsúhlasený variant č. 1 (príloha č. 18

znaleckého posudku). Ako najvhodnejší variant považujú žalobcovia trasu č. 1 – cez parcely č.XXXX
A. O.XXXX (petit A) a variant č. 1 (petit B) bola len k tomu pripadajúca alternatíva v prípade, ak by súd
vyhodnotil v súlade s pravidlami ustanovenými v Občianskom zákonníku a ustálenou judikatúrou, že
uvedená trasa nie je vhodná.
2.6 Namietli, že súd prvej inštancie odôvodnil rozsudok výlučne tým, že pri variante podľa petitu A

schody do nehnuteľnosti (domu so súp. č. XXX) končia na ceste a nie je tam priestor pre bezpečné
vychádzanie domu. Poukázali na to, že sa jedná o drevené schody, resp. nestálu drevenú konštrukciu,
ktorú je možné pohodlne upraviť, či už sklon alebo smerovanie a to isté platí aj o prípadnom vchode do
stavby, kde je možné využívať aj iný vchod. Cestu, ktorá je vedená popri dome žalovaných, využívajú
nielen žalobcovia, ale aj žalovaní, resp. vlastníci domu so súp. č. XXX a s ich súhlasom ďalšie osoby,

preto argumentácia o bezpečnosti vychádzania z domu neobstojí, pretože je zrejmé, že táto prístupová
cesta bude používaná naďalej rôznymi osobami. Táto obava je neopodstatnená a nemá podklad vo
vykonanom dokazovaní a ani v doterajších skúsenostiach s využívaním uvedenej prístupovej cesty.
2.7 Zdôraznili, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že existujúca prístupová cesta k rodinnému domu
žalobcov so súp. č. XXX je používaná takto viac ako 80 rokov. V konaní nebolo preukázané, že by

počas tohto obdobia nastala nejaká škoda na majetku alebo na zdraví na strane vlastníkov domu so
súp. č. XXX alebo kohokoľvek iného z dôvodu využívania prístupovej cesty zo strany žalobcov k svojmu
rodinnému domu.
2.8 Okresný súd okrem argumentácie o bezpečnosti vychádzania z rodinného domu č. XXX mal za
to, že druhou určujúcou skutočnosťou, pre ktorú nie je možné zriadiť vecné bremeno cez existujúcu

prístupovú cestu je skutočnosť, že podľa vyjadrenia Hasičského a záchranného zboru vo Zvolene je
šírka vozidiel 2550 mm. Po zameraní na ohliadke súd zistil, že vecné bremeno nemôže zriadiť cez
existujúcu prístupovú cestu, pretože v prípade požiaru by sa hasičské auto cez túto prístupovú cestu
nevedelo dostať k nehnuteľnostiam. Záver súdu prvej inštancie v tomto smere je v rozpore s vykonaným
dokazovaním,pretoženiejepravda,žebyšírkaexistujúcejcestybolamenšiaakosúdomuvádzaná2550

mm. Z geometrického plánu č. 36635456 2/2019, vyhotoveného Ing. Jánom Šrámkom dňa 21.01.2019,
ktorý je súčasťou súdneho spisu vyplýva, že šírka cesty resp. plánovaná šírka, kadiaľ je vytýčená trasa
prístupovej cesty, kopírujúcej existujúcu prístupovú cestu, je 2880 mm (2,88 m). Aj v prípade, ak by šírka
cesty nezodpovedala šírke motorových vozidiel záchranných zložiek (čo však zodpovedá) odôvodnenie
okolnosti, prečo sa súd prvej inštancie nestotožnil s návrhom žalobcov na zradenie vecného bremena

prostredníctvom existujúcej cesty je nesprávne, nelogické a nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní.
Založenie rozhodnutia o tak závažnej veci, akým je zriadenie práva vecného bremena, spočívajúcom
v práve prístupu k rodinnému domu cez cudzie pozemky na tom, že (súdom) nameraná šírka cesty
existujúcej a už 80 rokov využívanej ako prístupovej cesty (pričom na exaktné geometrické zameranie
tejto cesty sa vôbec neprihliadalo) nezodpovedá šírke vozidiel Hasičského a záchranného zboru pre

prípad požiaru, nie je možné za žiadnych okolností akceptovať.
2.9 Tá istá prístupová cesta slúži prístupu k rodinnému domu žalovaných (so súp. č. XXX), a teda v
prípade akceptácie názoru súdu prvej inštancie sa záchranné zložky nedostanú ani k tomuto rodinnému
domu, nie len k rodinnému domu žalobcov (súp. č. XXX). Odvolatelia mali za to, že okolitý terén
komfortne umožňuje potenciálny prejazd záchranných zložiek k nehnuteľnostiam žalobcov a teda

uvedený dôvod, pre ktorý súd nepreferoval túto alternatívu, je neopodstatnený.
2.10 Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o nezriadení vecného bremena prostredníctvom
existujúcej prístupovej cesty výlučne na nesprávnych názoroch o domnelom, ale nijako nepreukázanom
nebezpečenstve pri vychádzaní z nehnuteľnosti a na tom, že v prípade požiaru údajne nebudú môcťprejsť hasičské vozidlá cez prístupovú cestu. Uvedené argumenty nemožno akceptovať, pretože žiadny
takýto záver nevyplýva ani z vykonaného dokazovania ani z doterajších skúseností s využívaním
existujúcej prístupovej cesty. Napadnutý rozsudok je preto arbitrárny, zasahujúci do základného práva

žalobcov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
2.11 Odvolatelia poukázali na to, že hoci súd prvej inštancie rozhodol podľa alternatívneho petitu (B),
a teda sa môže javiť, že rozsudok bol vydaný v prospech žalobcov, žalobcovia od počiatku navrhovali
a žiadali zriadenie vecného bremena prostredníctvom existujúcej prístupovej cesty (petit A). Po prvom
rozhodnutí okresného súdu a po jeho zrušení a vrátení na ďalšie konanie a nové rozhodnutie žalobcovia

formulovali alternatívny petit výlučne v rámci zabezpečenia aspoň nejakej prístupovej cesty, kedy
trasa mala viesť cez pozemky Slovenského pozemkového fondu (dodatočne ich v priebehu konania
nadobudol žalovaný II/). Žalobcovia vždy primárne žiadali a navrhovali zriadenie vecného bremena
prostredníctvom existujúcej prístupovej cesty. Výsledkom konania na súde prvej inštancie malo byť
riadne preskúmanie možností vedenia prístupovej cesty a zohľadnenie zaťaženia žalovaných (ktorí by
boli zaťažení rovnako ako posledných 80 rokov), kedy by sa využívala rovnaká prístupová cesta v

porovnaní so zaťažením žalobcov v súvislosti s vybudovaním novej prístupovej cesty v dĺžke vyše 100
metrov v svahovitom teréne. Súd prvej inštancie sa v rozpore so záväzným stanoviskom krajského súdu
žiadnym spôsobom nezaoberal možnými nákladmi spojenými so zriadením prístupu k stavbe žalobcov
cez pozemky tretích osôb. Keďže ide o vec, ktorej riešenie právnych vzťahov strán sporu v tomto zmysle
predurčujú hmotnoprávne predpisy, súd prvej inštancie mal súčasne aj v súlade so záväzným právnym

stanoviskom krajského súdu vykonať dokazovanie ohľadne nákladov spojených so zriadením prístupu
k stavbe žalobcov cez pozemky tretích osôb novou prístupovou cestou.
2.11.1 Odvolatelia zabezpečili cenovú ponuku na stavebné úpravy súvisiace s úpravou terénu na novú
prístupovú cestu, ktorú predložili ku odvolaniu, na sumu 4.080 Eur bez DPH (4.896 Eur s DPH).
2.12 Namietli, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezohľadňoval zaťaženie žalobcov ohľadom

potreby vynaloženia finančných nákladov na terénne úpravy pozemku za účelom jeho využívania ako
prístupovej cesty k rodinnému domu žalobcov; mali za to, že v porovnaní s tým, keby súd prvej inštancie
vyhovel petitu A a zriadil vecné bremeno cez existujúcu prístupovú cestu, žalobcom ani žalovaným by
nevznikla žiadna ujma na ich právach (keďže cesta je využívaná v takomto stave viac ako 80 rokov).
Naopak, keďže súd prvej inštancie zriadil vecné bremeno inou trasou (trvalé trávne porasty na svahovitej

lúke) žalobcom vznikla (majetková) ujma, keďže bude z ich strany potrebné vynaložiť náklady minimálne
vo výške 4.896 Eur výlučne len za účelom terénnych úprav.
2.13 Poukázali na komentár k §359 C.s.p., podľa ktorého na to, aby bolo rozhodnutie vydané v
neprospech strany, stačí, ak bola strane spôsobená aj nepatrná ujma na jej právach. Táto ujma však
musí objektívne existovať. Nestačí len subjektívne presvedčenie strany, že jej bola spôsobená ujma.

Ujma objektívne existuje vtedy, ak sa môže zlepšiť postavenie strany, t.j. ak sa môže dosiahnuť náprava
tejto ujmy ak aj nie v plnom rozsahu, tak hoci aj len čiastočne, a to zmenou alebo zrušením rozhodnutia
súdu prvej inštancie odvolacím súdom alebo súdom prvej inštancie v rámci autoremedúry.( Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s 1209). Hoci rozsudok vychádza z alternatívneho petitu,

napriek tomu na strane žalobcov došlo k ujme v podobe potreby vynaloženia nevyhnutných nákladov na
úpravu terénu pri užívaní prístupovej cesty podľa petitu B, ktorá ujma by v prípade vyhovenia petitu A
nevznikla. Zmenou rozsudku (vyhovením petitu A) sa môže dosiahnuť náprava a zlepšenie postavenia
žalobcov. Preto je potrebné považovať odvolanie žalobcov za podané osobou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané a teda odvolanie podané oprávnenou osobou. V tomto kontexte poukázali na

rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania, ktoré uložil zaplatiť žalobcom vo výške 100% a
žalobcom žiadny nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2.14 Pre prípad potvrdenia napadnutého rozsudku (výrok č. I) poukázali na nesprávnosť výroku č. V.,
ktorým súd prvej inštancie priznal žalovaným III/ a IV/ voči žalobcom nárok na náhradu trov konania vo
výške 100%, pretože nezohľadňuje osobitosti tohto civilného sporového konania. Žalobcovia boli nútení

riešiť právne súladným spôsobom užívanie vlastnej nehnuteľnosti (rodinný dom), kedy na tento účel
využívali viac ako 80 rokov (aj ich predkovia) existujúcu prístupovú cestu. Za účelom predchádzania
súdnym sporom žalobcovia oslovili žalovaných s požiadavkou na uzavretie zmluvy o zriadení vecného
bremena, na čo žalovaní nepristúpili, preto žalobcovia boli nútení domáhať sa ochrany svojich práv na
súde. Nesúhlasili s názorom súdu prvej inštancie o úspechu žalovaných III/ a IV/ v spore. Žalovaní I-V sú

príbuzní, ktorí sú vlastníkmi jednotlivých parciel susediacich s parcelou, na ktorej je postavený rodinný
dom žalobcov. Žalobcovia museli nevyhnutne zažalovať viacero vlastníkov susediacich pozemkov
(kedy niektoré parcely sú vo výlučnom vlastníctve a niektoré v podielovom spoluvlastníctve viacerých
žalovaných), pričom súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezohľadnil skutočnosť, že všetci žalovanísú príbuzní (väčšinou aj užívajúci susediaci rodinný dom), ktorých sa úspech v spore týka ako celok
(žalovaná strana) a nie ako jednotlivcov (jednotliví žalovaní). Preto rozdeľovanie neúspechu žalovaného
II/ a úspechu žalovaných III/ a IV/ je relatívne. V konečnom dôsledku právo vecného bremena bolo

súdom prvej inštancie zriadené cez pozemok vo vlastníctve jedného zo žalovaných, avšak nemôže byť
na škodu žalobcov, že zhodou okolností sa jedná o pozemok, kde je ako výlučný vlastník len žalovaný
II/. V prípade, ak by boli podielovými vlastníkmi tohto pozemku, kadiaľ sa zriadilo vecné bremeno aj ďalší
žalovaní, mal by naopak úspech v spore žalobca.
2.15 Žalobcovia mali za to že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol v súlade s druhým žalobným návrhom

(petit B) a prvý žalobný návrh (petit a) zamietol, mali žalobcovia aj žalovaní po 50% úspech v spore, a
preto nemal súd prvej inštancie priznať nárok na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán.
2.16 Pre účely odvolacieho konania navrhli zobrať do úvahy všetky osobitosti prejednávaného prípadu
a sporových strán a rozhodnúť v prípade potvrdenia výroku I. tak, že žiadna zo sporových strán
nemá nárok na náhradu trov konania; v prípade zmeny výroku I. a vyhovenia petitu A (zriadenie
vecného bremena prostredníctvom existujúcej prístupovej cesty) priznať nárok na náhradu trov konania

žalobcom.Zdôraznili,žežalobcoviaabsolvovalifinančnenáročnýsúdnyspor,predkladalitrigeometrické
plány, jeden znalecký posudok (na stanovenie hodnoty práva vecného bremena – práva prechodu),
uhrádzalipreddavkynavykonanieznaleckéhodokazovania,ktorénákladypredstavujúniekoľkotisíceur.
Obidvaja žalobcovia sú v dôchodkovom veku a ich príjem tvorí výlučne starobný dôchodok, čo značne
obmedzuje ich finančné možnosti v porovnaní s ľuďmi v produktívnom veku. Príjem obidvoch žalobcov

spolu dosahuje výšku 843,20 Eur mesačne (404,90Eur a 438,30Eur). Aj vzhľadom na túto skutočnosť
považovali priznanie nároku na náhradu trov konania voči žalobcom neprimerané a nezohľadňujúce
osobitosti tohto prípadu a sociálne aspekty prejednávaného prípadu. Predložili ako dôkaz Rozhodnutia
sociálnej poisťovne o starobnom dôchodku.
2.17 Navrhli rozsudok okresného súdu zmeniť a rozhodnúť nasledovne:

„Zriaďujesavecnébremenospočívajúcevprávecesty-vrozsahuprávacestypešo,povozom,osobnými
a nákladnými motorovými vozidlami cez priľahlé pozemky, zapísané na LV č. XXXX, v katastrálnom
území C. D., obec C. D., okres C., konkrétne:
- pozemok parcela KN-C č. XXXX ostatná plocha o výmere 127 m2, v rozsahu celej výmery parcely a
pozemok zapísaný na LV č. XXXX v katastrálnom území C. D., obec C. D., okres C., konkrétne:

- pozemok parcela KN-C č. XXXX Zastavané plochy a nádvoria o výmere 1600 m2, podľa priloženého
geometrického plánu v prospech vlastníkov Stavby zapísanej na LV č. XXXX, v katastrálnom území
C. D., obec C. D., okres C., konkrétne stavba postavená na parcele KN-C č. XXXX Rodinný dom so
súpisným č. XXX, a to za jednorazovú odplatu 93,00 EUR.
„Súd priznáva žalobcom nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.“

3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu v prvom rade poukázali na nedostatok legitimácie žalobcov na
podanie odvolania, pretože ich nároku bolo vyhovené odvolaním napadnutým rozsudkom. Poukázali
na §359 C.s.p. Žalobcovia nemajú legitimáciu podať odvolanie proti prvému z výrokov napadnutého
rozsudku, ktorý žiadali podaním zo dňa 29.06.2021 a teda bolo vydané v ich prospech. Druhý výrok je

výrokom závislým na prvom výroku, keďže muselo byť aj žalobcom zrejmé, že vyhovené bude môcť byť
iba jednému z alternatívnych návrhov.
3.1 Žalobcovia podali odvolanie do rozsudku v celom rozsahu; legitimáciu však nemajú ani vo výroku
IV., keďže konanie voči žalovaným I/, V/ bolo už skôr zastavené.
3.2 Výroky, vo vzťahu ku ktorým by odvolanie žalobcovia mohli podať, sú len výroky III. a V. Vo vzťahu

k výroku III. rozsudku platí, že rovnaký pomer úspechu a neúspechu mali procesne obe strany, hoci
reálne bol procesne úspešný žalovaný II/, keďže oproti pôvodne podanej žalobe bolo preukázané, že
vhodnejšia prístupová cesta má viesť inou trasou ako bola uvedená v žalobe.
3.3 Podľa názoru žalovaných okresný súd rozhodol podľa riešenia, ktoré je vyhovujúce pre obe strany
a nebral do úvahy iba dobro žalobcov, ale aj žalovaných. Vecné bremeno nemá spôsobovať hrubý

nepomer medzi výhodou oprávneného a povinnosťou povinného, čo správne vyhodnotil aj vo veci
konajúci súd, ktorý sa výslovne riadil petitom žalobcov, v ktorom bola uvedená aj druhá možnosť
prechodu cesty, ktorá bude menej zaťažovať vlastnícke právo žalovaných, a zabezpečí prístup do
rodinného domu so súp.č.230 a jeho užívanie. Žalobcovia namietali práve túto skutočnosť, že vo veci
konajúci súd rozhodol podľa druhého žalobného petitu, ktorý vyhovoval obom stranám sporu, na čo

prihliadol aj samotný súd.
3.4 Zdôraznili, že príjazdová cesta pred rodinný dom so súp.č.233 je zriadená len 20 cm od schodíkov,
ktoré vedú do rodinného domu so súp.č.230. Žalobcovia tvrdili, že drevené schodíky sa dajú presunúť,
poprípade zmeniť ich sklon, dokonca že prístup do rodinného domu by sa mohol zriadiť z druhej stranydomu.Prístupdodomuzostrany,kdesanachádzapríjazdovácesta,ktorúvyužívalidoposiaľžalobcovia,
sa nemôže prerobiť, prípadne
vybetónovať pevné schody, pretože žalobcovia im znemožňujú výkon akejkoľvek práce. Ak by sa aj

zmenil sklon schodíkov do domu, nemenilo by to nič na skutočnosti, že východ z domu by bol priamo
na cestu, kde je hrozba poškodenia zdravia, pretože túto cestu žalobcovia pravidelne využívajú.
3.5 Žalovaní považujú správanie žalobcov voči nim za neakceptovateľné, pretože pokiaľ mieni H. C.
čokoľvek robiť okolo domu, žalobcovia začnú chodiť autami, aby bol nútený sa im vyhýbať, čo sa stáva
pravidlom. Po ceste v bezprostrednej blízkosti domu žalovaných, respektíve schodíkov vedúcich do

domu, žalobcovia vozia materiál na dom, ktorý stavajú, takže vzniká riziko úrazu v prípade, ak zo
schodíkov vstúpia žalovaní na cestu; popred dom žalovaných jazdia vozidlá, ktoré zabezpečujú stavbu
nového domu na pozemku žalobcov.
3.6 Ohľadom preukazovania zárobkových pomerov žalobcov a cenovej ponuky žalovaní uviedli, že tieto
neboli predložené do skončenia rozsiahleho dokazovania. Na druhej strane ani z predloženej cenovej
ponuky nie je zrejmé, žeby žalobcovia mali nejaké náklady v mimoriadnej výške vynaložiť, pretože - ak

vôbec - technicky opodstatnené je možno vykonanie úkonov pod položkami 1 a 3 (celkom 1.020,- Eur),
keďže ďalšími položkami dôjde k zhodnoteniu prístupovej trasy, ktorá bude podstatne kvalitnejšia ako
tá, ktorá vedie k rodinnému domu žalovaných a ktorú doposiaľ užívali žalobcovia, keďže im užívanie
žalovaní tolerovali, kým nebudú disponovať rozsudkom súdu, ktorý im dá možnosť využívať iný prístup
(po pozemku CK-N č.XXXX), s ktorého užívaním žalovaní súhlasia.

3.7 Rozhodnutie o trovách konania považujú žalovaní za správne: o nároku žalovaných III., IV. rozhodol
okresný súd správne, pretože majú nesporne vo veci úspech (rovnako ako žalovaný II.), keďže počas
celého konania tvrdili, že existuje aj iný prístup k rodinnému domu žalobcov, ktorého užívanie by
nespôsobilo nemožnosť užívania dvora rodinného domu so súp.č. 230. Žalobcovia, ktorí od začiatku
nemali ochotu uvažovať o inej trase prístupu, musia niesť zodpovednosť za výsledok konania, ktoré

sami iniciovali a tejto sa nemôžu zbaviť iba z dôvodu, že sú na dôchodku, keďže je zrejmé, že o právo
prístupu nebojujú iba za seba, ale aj za svoju dcéru, ktorá sa konania zúčastňovala a ktorá zrejme
realizuje výstavbu nového domu.
3.8 Žalovaní považujú odvolanie žalobcov podané proti výrokom III. a V. napadnutého rozsudku za
nedôvodné a navrhli napadnutý rozsudok v tomto rozsahu potvrdiť a zaviazať žalobcov nahradiť trovy

konania v rozsahu 100% žalovaným a v zostávajúcej časti navrhli odvolanie žalobcov ako neprípustné
odmietnuť.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných (odvolacia replika) súhlasili s konštatovaním
žalovaných, že zriadenie vecného bremena nemá spôsobovať hrubý nepomer medzi výhodou

oprávneného a povinnosťou povinného, avšak mali za to, že k takémuto záveru po vykonanom
dokazovaní v tomto konaní okresný súd nedospel; naopak, súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom
v rozsudku nevyjadroval k hrubému nepomeru medzi výhodou oprávneného a povinnosťou povinného,
pretože túto okolnosť v rozpore so záväzným stanoviskom krajského súdu ani len neskúmal; nezaoberal
sa možnými nákladmi spojenými so zriadením prístupu k stavbe žalobcov cez pozemky tretích osôb

tak, ako mu to vytýkal krajský súd vo svojom uznesení zo dňa 31.07.2018. Vo vzťahu k tvrdenému
hrubému nepomeru medzi výhodou oprávneného a povinnosťou povinného nebolo vykonané žiadne
dokazovanie,pričomtotodokazovaniemaliiniciovaťprávežalovaní,ktorítvrdia,žebyzriadenievecného
bremenaprostredníctvomexistujúcejcestymalospôsobovaťhrubýnepomer(pričomposlednýchtakmer
90 rokov uvedenú situáciu nepovažovali ani oni ani ich predkovia za hrubý nepomer).

4.1 Za nepravdivé považovali tvrdenie žalovaných, že žalobcovia namietali skutočnosť, že súd prvej
inštancie rozhodol podľa druhého petitu. Výlučne v rámci súčinnosti a kompromisných riešení žalobcovia
pripustili do úvahy aj alternatívu označenú ako variant č. 1 (alternatívny petit), avšak len v prípade, ak
by bola navrhovaná trasa cez parcely č. XXXX A. XXXX konajúcim súdom vyhodnotená ako nevhodná
a táto nevhodnosť bola riadne odôvodnená a preukázaná, čo sa však nestalo. Žalobcovia nemôžu

akceptovať stav, kedy súd prvej inštancie založí nevhodnosť primárne žiadanej alternatívy výlučne
na nesprávnych názoroch o domnelom, ale nijako nepreukázanom nebezpečenstve pri vychádzaní z
nehnuteľnosti žalovaných a na tom, že v prípade požiaru údajne nebudú môcť prejsť hasičské vozidlá
cez prístupovú cestu. Uvedené závery súdu prvej inštancie nevychádzajú z vykonaného dokazovania (z
vykonaného dokazovania vyplýva, že existujúca prístupová cesta k rodinnému domu žalobcov so súp.

č. XXX je používaná takto viac ako 80 rokov, pričom v konaní nebolo preukázané, že by počas tohto
obdobia nastala akákoľvek škoda na majetku alebo zdraví na strane vlastníkov domu so súp. č. XXX
alebo kohokoľvek iného, z dôvodu využívania prístupovej cesty zo strany žalobcov k svojmu rodinnému
domu), resp. sú v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním (záver súdu prvej inštancie je v rozpores vykonaným dokazovaním, pretože nie je pravda, že by šírka existujúcej cesty bola menšia ako súdom
uvádzaná 2550 mm. Z geometrického plánu č. 36635456 2/2019 vyhotoveného Ing. Jánom Šrámkom
dňa 21.01.2019 vyplýva, že šírka cesty, resp. plánovaná šírka, kadiaľ je vytýčená trasa prístupovej cesty,

kopírujúcej existujúcu prístupovú cestu, je 2880 mm (2,88 m).
4.2 Tvrdenia žalobcov (správne žalovaných – poznámka odvolacieho súdu) o tom, že v momente, ako
chcú začať niečo robiť okolo domu, žalobcovia im znemožňujú výkon akejkoľvek práce, označili za
účelové a klamlivé, zo strany žalovaných nebol predložený žiadny dôkaz, preukazujúci toto tvrdenie
(záznam o riešení priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, vyjadrenie obce k susedským

vzťahom ako orgánu príslušnému na riešenie zásahov do pokojného stavu podľa §5 Občianskeho
zákonníka); ani tvrdenia žalovaných o tom, že po existujúcej príjazdovej ceste (ktorá je príjazdovou
cestou aj k rodinnému domu žalovaných) žalobcovia vozia materiál na dom, ktorý stavajú, nie sú
pravdivé; keďže ide o negatívnu dôkaznú skutočnosť, žalobcovia nemajú ako preukázať uvedenú
skutkovú okolnosť, teda v plnom rozsahu popierajú toto tvrdenie žalovaných.
4.3 Ohľadne nároku na náhradu trov konania odkázali žalobcovia na dôvody v odvolaní, kde poukazovali

na viaceré okolnosti, ktoré súd prvej inštancie nezohľadnil pri rozhodovaní o priznaní nároku na náhradu
trov konania (právne hľadisko, úspech v spore a okrem iného aj sociálny aspekt prejednávaného
prípadu). Popreli tvrdenia žalovaných, že dcéra žalobcov stavia nový dom, čo má prezentovať ich bonitu
v snahe dosiahnuť priznanie nároku na náhradu trov konania.
4.4 Navrhli odvolaciemu súdu zohľadniť všetky námietky žalobcov, prezentované v odvolaní proti

rozsudku okresného súdu a v súlade s §390 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a rozhodnúť
v súlade s odvolaním.

5. Žalovaní právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcov (odvolacia duplika) už nevyužili.

6. Predmetné konanie začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový
poriadok, ktorý v §470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté pred nadobudnutím
jeho účinnosti. Podľa §470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§379C.s.p.zdôvodovvymedzenýchvodvolanípodľa§380ods.1C.s.p.arozsudoksúduprvejinštancie
podľa §387 ods. 1 C.s.p. vo výroku II. ako vecne správny potvrdil, vo výroku I. odmietol odvolanie
žalobcov podľa §386 písm. b/ C.s.p. a vo výroku III. a V. rozsudok podľa §388 C.s.p. zmenil; vzhľadom na

z registrov zistenú chybu v záhlaví rozsudku okresného súdu opravil označenie žalovaného II/ v súlade
s §224 C.s.p.

8. V zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Krajský súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie; pretože rozsahom
a dôvodmi odvolania je viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní

a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia
z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§380 ods. 2 C.s.p.).
9.1 V prvom rade krajský súd po zistení, že žalovaný II. je v záhlaví nesprávne označený v dátume jeho
narodenia, čo vyplýva nielen z výpisu registra obyvateľov, ale aj z obsahu spisu (dedičské rozhodnutie

o prejednaní dedičstva po poručiteľke A. C.), aplikujúc ustanovenie §224 C.s.p. (podľa ktorého súd
kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti.
O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania) a súčasne ustanovenie §378
ods. 1 C.s.p., podľa ktorého na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak, uvedenú vadu opravil.

9.2 Následne odvolací súd pristúpil k prieskumu odvolaním napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z
platnej právnej úpravy mal za to, že odvolanie žalobcov proti výroku I. rozsudku je potrebné odmietnuť.
Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd vôbec nezaoberá obsahom
napadnutého rozhodnutia, pretože zistí niektorý z dôvodov, ktorý viedol k nemeritórnemu rozhodnutiu.Deje sa tak v prípade oneskoreného podania odvolania, podania odvolania neoprávnenou osobou, ak
odvolanie voči rozhodnutiu nie je prípustné, alebo ak odvolanie nemá náležitosti podľa §363 C.s.p., ak
pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Odvolanie nemôže podať osoba, ktorá

sa po vyhlásení rozhodnutia vzdala odvolania (§368 C.s.p.) alebo ktorá vzala odvolanie účinne späť
(§369 ods.1C.s.p.).
9.3 Ustanovenie §359 C.s.p. výslovne (na rozdiel procesnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku
- zákon č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého obmedzenie vyplývalo len z judikatúry) obmedzuje
právo strany (účastníka) podať odvolanie. Obmedzenie spočíva v tom, že právo podať odvolanie

priamo zákon priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech.
Rozhodujúcim meradlom pri posudzovaní, či sa rozhodlo v neprospech žalobcu, je porovnanie petitu
posledného procesného úkonu urobeného žalobcom v priebehu konania na súde prvej inštancie,
s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie. Navzájom sa porovnáva ich obsah a rozsah v tom zmysle,
či výrok rozhodnutia znevýhodňuje žalobcu. Týka sa to tak rozhodnutia vo veci samej (rozsudku),
ako aj procesného rozhodnutia (uznesenia). V literatúre sa tento stav označuje ako formálna ujma.

Rozhodnutie vo veci samej je vydané v neprospech žalobcu najmä v prípadoch, ak nebolo návrhu
žalobcu vyhovené úplne alebo sčasti; znamená to, že súd zamietol žalobu v celom rozsahu alebo
sčasti, ak súd prekročil návrh žalobcu a prisúdil mu viac, než čoho sa domáhal (ultra petitum).
Výnimočne môže súd prekročiť návrh žalobcu a prisúdiť mu viac; je to však možné len v tých
prípadoch, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu;

ide o prípady, v ktorých hmotné právo kogentným spôsobom upravuje určitý spôsob vyrovnania
vzťahu medzi účastníkmi (vysporiadanie náhrady škody upravenej právnymi predpismi pri škodách
spôsobených niekoľkými škodcami napríklad podľa §422 ods.1, §423, §431 a §438 Občianskeho
zákonníka, vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa §149 OZ, vysporiadanie
medzi podielovými spoluvlastníkmi, ktorých spoluvlastníctvo sa ruší podľa §142 OZ).

9.4 V tých prípadoch, keď súd môže priznať žalobcovi viac, ako žiadal, nie je možné rozhodnutie,
ktorým súd prekročil žalobný návrh, považovať za vydané v neprospech žalobcu; v týchto prípadoch
by preto žalobca nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania. Ďalšia výnimka je zakotvená pri
spotrebiteľskom spore; rovnako, ak súd prisúdil žalobcovi niečo iné, než čoho sa domáhal (napr. iný druh
plnenia, čo znamená, že napr. namiesto požadovanej náhrady škody v peniazoch zaviazal súd škodcu

na náhradu škody uvedením do predošlého stavu).
9.5 Krajský súd mal za to, že žalobcovia neboli subjektívne legitimovaní na podanie odvolania do výroku
o zriadení vecného bremena, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ich návrhom, preto ich
odvolanie do výroku I. odmietol.

10. Výrokom II. okresný súd zamietol žalobu voči žalovaným III/ a IV/ z dôvodu, že títo nie sú vlastníkmi
nehnuteľností, na ktorých zriadil vecné bremeno v prospech žalobcov. Žalovaní III/ a IV/ ako dedičia
po A. G., nar. XX.XX.XXXX, pôvodnej žalovanej III/, sa stali účastníkmi konania na základe uznesenia
krajského súdu o pokračovaní v konaní zo dňa 19.07.2018.
10.1 Ustanovenie §151n ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka stanovuje, že vecné bremená obmedzujú

vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať
alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej
nehnuteľnosti (in rem), alebo patria určitej osobe (in personam). Vecné bremená spojené s vlastníctvom
nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Podľa §151o Občianskeho zákonníka,
vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o

dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo
zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia
Občianskeho zákonníka o vydržaní vlastníctva k veci - §134 - tu platia obdobne. Na nadobudnutie
práva, zodpovedajúceho vecným bremenám, je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou
môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším

osobám. Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe
nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech
vlastníka stavby, spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok (§151o ods.3 OZ).
10.2 Vecné bremená sa vyznačujú tým, že spočívajú v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti buď
na prospešnejšie využívanie nehnuteľností alebo prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného

konkrétneho vlastníka alebo na prospech určitej konkrétnej fyzickej či právnickej osoby. Toto
obmedzeniejevždyspojenésozaťaženounehnuteľnosťou(obmedzenievlastníkavprospechpanujúcej
nehnuteľnosti).10.3 V prejednávanej veci okresný súd zriadil vecné bremeno v prospech žalobcov v súlade s ich
žalobou, a to na pozemku, aktuálne vo výlučnom vlastníctve žalovaného II/. Žalovaní III/ a IV/ tak
v zmysle tohto rozhodnutia nie sú v konečnom dôsledku osobami povinnými z vecného bremena, preto

správne súd prvej inštancie žalobu voči nim zamietol. Krajský súd preto rozsudok okresného súdu vo
výroku II. v zmysle §387 ods.1 C.s.p. potvrdil, pretože nezistil dôvod na zmenu (§388C.s.p.) ani zrušenie
(§389 C.s.p.).

11. Výrok IV. rozsudku okresného súdu, ktorým žalobcom nepriznal náhradu trov konania voči žalovanej

I/ a V/, odvolací súd za použitia ustanovenia §389 písm. a/ a d/ C.s.p. zrušil.
11.1 Zrušenie rozhodnutia odvolacím súdom prichádza do úvahy len z taxatívne vymedzených dôvodov,
a to, ak
a/ neboli splnené procesné podmienky, na čo prihliada súd kedykoľvek počas konania; procesné
podmienky sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby
sa dosiahol cieľ súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku

(napr. nedostatok procesnej subjektivity). Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne
odvolací súd vtedy, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené;
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nie je možné
napraviť v konaní pred odvolacím súdom. V tomto prípade ide o porušenie procesných práv subjektov.

Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší vtedy, ak tento nedostatok nemožno napraviť v
odvolacom konaní;
c/ súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Pôjde o prípady, keď súd prvej inštancie
pochybil, v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy a doplnenie

dokazovania odvolacím súdom nie je účelné;
d/ nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo také dôvody
neexistovali. V tomto prípade odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie. Nemôže však ísť o
rozhodnutie vo veci samej.
11.2 Krajský súd mal za to, že súd prvej inštancie vo výroku IV. rozhodol bez toho, aby boli

splnené procesné podmienky na konanie. Žalovaná I/ v priebehu sporu zomrela (stratila procesnú
subjektivitu); jej právnym nástupcom na základe dedičského konania sa stal žalovaný II/. Ak okresný
súd v rozsudku, aktuálne preskúmavanom odvolacím súdom, konal s touto účastníčkou, keď žalobcom
nepriznal voči nej trovy konania, jeho postup bol rozporný so zákonom. Preto, aj keď ju strany sporu
nenamietali, musel odvolací súd na túto vadu prihliadnuť a nevyhnutným dôsledkom bolo zrušenie

výroku IV. prvoinštančného rozhodnutia. Krajský súd (okrem nedostatku procesnej subjektivity žalovanej
I.) vychádzal aj z toho, že dôvody pre vydanie takéhoto rozhodnutia o trovách konania v čase vydania
rozsudku neexistovali a súčasne týmto výrokom okresný súd nerozhodoval vo veci samej (§389 písm.
d/ C.s.p.).
11.3 Okresný súd v priebehu konania ustálil, že žalovaná I/ bola totožným subjektom so žalovanou V/.

Z rovnakých úvah ako v bode 11.2 tohto rozhodnutia vychádzal krajský súd pri posudzovaní výroku IV.
prvoinštančného rozsudku, ktorým rozhodoval o trovách konania žalobcov (aj) proti žalovanej V/.

12. Napokon krajský súd preskúmaval výroky rozsudku okresného súdu o trovách konania strán pred
okresným súdom, a to jednak ako výroky napadnuté odvolaním a aj ako výroky súvisiace (závislé - §379

písm. a/ C.s.p.). Tu je potrebné zdôrazniť, že žalovaní sú spoluvlastníci panujúceho pozemku, na ktorom
súd zriaďoval vecné bremeno. Občiansky súdny poriadok v §91 ods.2 (za účinnosti ktorého bola dňa
13.01.2016 podaná žaloba) nerozlučné spoločenstvo charakterizoval tým, že rozhodnutie sa vzťahuje
na všetkých účastníkov spoločne, pričom procesné dôsledky nerozlučného spoločenstva sú také, že
rozhodnutie sa týka všetkých spoločníkov (s rovnakým výsledkom), práva a povinnosti spoločníkov sú

nerozlučné a procesné dôsledky rozhodnutia sa týkajú všetkých spoločníkov, čoho dôsledkom je aj
to, že procesný úkon niektorého zo spoločníkov sa týka všetkých spoločníkov. Dôsledky nerozlučného
spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov bez zreteľa na ich vôľu; preto ide o
nútené spoločenstvo. Pri nerozlučnom spoločenstve môže vzniknúť medzi spoločníkmi rozpor v otázke
ďalšieho procesného postupu. V prípade rozporu napríklad dispozitívnymi úkonmi (späťvzatie návrhu,

zmena návrhu) sa rešpektuje nerozlučnosť vzťahu. Preto sa na takýto úkon vyžaduje súhlas všetkých
spoločníkov. Ak sa takáto zhoda nedosiahne, ide o neúčinné prejavy. Vo vzťahu k tretím subjektom
procesnýúkončolenjednéhozospoločníkov(napr.podanieodvolania)jeúčinnýajvovzťahukostatným
spoločníkom (napr. R 42/1974, R 78/1978, R 96/1998, R 50/1999, R 23/2010, Rozsudok Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky - ďalej aj len „NS SR“- sp.zn. 4Cdo 120/2009, Rozsudok NS ČR, sp.zn. 22
Cdo 882/2004, Uznesenie NS ČR, sp.zn. 33 Odo 942/2005 a iné).
12.1 Nová právna úprava v Civilnom sporovom poriadku v §§76-78 definuje spoločenstvo:

-samostatné (§76 - procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti, v prípade
ktorého koná každý subjekt sám za seba a súd je povinný o každom nároku a povinnosti rozhodnúť
samostatne – napr. ak nemožno doručiť platobný rozkaz čo i len jednému subjektu na strane žalovaného
alebo ak čo i len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd platobný rozkaz
nezruší, ak ide o samostatné spoločenstvo);

-nerozlučné (§77 ods.1,2 - procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti,
že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný, pričom procesný
úkon jedného z nich platí aj pre ostatných; vychádza z úpravy §91 ods. 2 O.s.p.; v odseku 3 vychádza z
čl. 4 ods. 2 základných zásad C.s.p., ukladajúceho povinnosť súdu rozhodnúť s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok tak, aby výsledkom
bolorozumnéusporiadanieprocesnýchvzťahov,zohľadňujúcestavapoznatkyprávnejnáukyaustálenú

rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Ak sa účinok rozsudku podľa povahy veci alebo podľa
zákona musí vzťahovať na všetkých spoločníkov, ide vždy o nerozlučné spoločenstvo; napr. ak ide
o nerozlučné spoločenstvo na strane žalovaných a súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, tak v
prípade, ak čo i len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením proti platobnému
rozkazu, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. Dohoda nerozlučných

spoločníkov je vyžadovaná aj v prípade zmeny žaloby (§139 a nasl. C.s.p.), späťvzatia žaloby (§144
a nasl. C.s.p.), vzdania sa nároku (§286 a nasl. C.s.p.) a uzavretia zmieru (§148 C.s.p.); nedostatok
konsenzu pri týchto úkonoch zakladá ich neúčinnosť. Ak by išlo o iné procesné úkony, súd má možnosť
ich posúdiť so zreteľom na okolnosti sporu tak, aby to bolo v súlade s rozumným usporiadaním vzťahov;
napr. Rozsudok NS SR z 24.07.2008 sp.zn. 3 Obdo 38/2007, R 23/1955, R 2/1968, R 2/1975 a iné)

-nútené (§78 C.s.p. - počas účinnosti Občianskeho súdneho poriadku bolo judikatúrou nazývané
„nútené nerozlučné spoločenstvo“, pričom sa spravovalo tou istou právnou úpravou §91 ods. 2 O.s.p.
ako nerozlučné spoločenstvo; C.s.p. právnu úpravu núteného spoločenstva vyčlenil do osobitného
ustanovenia §78 C.s.p.; §77 C.s.p. sa na procesné spoločenstvo, pri ktorom osobitný predpis vyžaduje
pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu, nebude aplikovať, okrem aplikácie

§77 ods. 2 a 3 C.s.p. s poukazom na čl. 4 ods. 1 Základných princípov C.s.p.; o nútené procesné
spoločenstvo ide vtedy, keď hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom, a
teda ak je z hľadiska hmotného práva potrebné a nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero subjektov
spoločne, alebo ak je pre úspech v spore nevyhnutné žalovať viacero subjektov. Typickým príkladom je
žaloba o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva; v takomto prípade sa musia konania zúčastniť všetci

podieloví spoluvlastníci, či už na strane žalobcu, alebo na strane žalovaného, keďže jeho predmetom
je celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a právoplatný výrok súdu zaväzuje len stranu
konania, a po právoplatnosti rozsudku aj právnych nástupcov zúčastnených strán. Obdobne to platí
aj pri niektorých nárokoch podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
a zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Všetci účastníci napr. kúpnej zmluvy musia byť

subjektmi žaloby o neplatnosť tejto zmluvy. Konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí
prebiehať za účasti všetkých zapísaných vlastníkov, resp. spoluvlastníkov nehnuteľnosti. Ak súd zistí, že
nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov právneho vzťahu, žalobu zamietne (napr. rozsudok
NS SR z 29.11.2011 sp. zn. 4 Cdo 183/2011, uznesenie NS SR z 27.08.2009 sp.zn. 4 Cdo 94/2008, R
27/1978, rozsudok NS SR sp. zn. M Cdo 6/2003 - časopis Zo súdnej praxe č. 50/2004, rozsudok NS SR

sp.zn. 3 Cdo 122/2002 - časopis Zo súdnej praxe č. 30/2004, R 12/2012).
12.2 V prejednávanej veci nejde o nerozlučné resp. o nútené spoločenstvo. Súdna prax je ustálená
v tom, že ak sa zriadenie (zrušenie) vecného bremena týka celej nehnuteľnosti, na ktorej sa zriaďuje
vecné bremeno (panujúceho pozemku) a táto je v podielovom spoluvlastníctve, vyžaduje sa, aby
všetci podieloví spoluvlastníci boli účastníkmi zmluvy (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 14/1988, R

12/1988); v prejednávanej veci ide o zriadenie vecného bremena súdnym rozhodnutím, spočívajúceho
v práve nevyhnutnej cesty podľa §151o ods.3 OZ ku rodinnému domu žalobcov; spoluvlastníkmi
panujúceho pozemku (na ktorom okresný súd zriaďoval vecné bremeno, hoci napokon zriadil len na
pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovaného II/) sú žalovaní II/, III/ a IV/.

13. Z týchto úvah vychádzal krajský súd pri rozhodovaní o trovách konania.

14. Okresný súd vo výroku III. a V. rozhodol o trovách konania tak, že žalobcom voči žalovanému
II/ náhradu trov konania nepriznal a žalovaným III/ a IV/ voči žalobcom priznal náhradu trov konaniav rozsahu 100%. Krajský súd v kontexte vyššie uvedeného dospel k záveru, že tieto výroky je potrebné
zmeniť (§388 C.s.p.).
14.1 Ako už bolo uvedené vyššie, konanie v predmetnom spore začalo za účinnosti Občianskeho

súdneho poriadku, ktoré nebolo (pri rozhodovaní o trovách konania) striktne ovládané zásadou úspechu/
neúspechu účastníkov v konaní. Žalobcovia sa v spore domáhali zriadenia vecného bremena; ich žalobe
bolo vyhovené. Všetci žalovaní v priebehu konania po vykonaní väčšiny dokazovania vyjadrili súhlas so
zriadením vecného bremena na žalobcami označených pozemkoch. Na tom nič nemení ani skutočnosť,
že konečné rozhodnutie súdu sa týka pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovaného II/. Krajský súd mal

za to, že úspech/neúspech strán sporu možno zadefinovať na oboch stranách rovnako.
14.2 Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v
konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Povinnosť nahradiť

trovy konania nemožno uložiť prokurátorovi.
14.3 Pri trovách odvolacieho konania, ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí,
rozhodne o nároku na náhradu trov odvolacieho konania; ak odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvej
inštancie, rozhodne o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie aj v odvolacom konaní;
v prípade, ak odvolací súd odvolanie odmieta, o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhoduje

analogicky, aplikujúc §256 ods. 1 C.s.p.
14.4 V prejednávanej veci odvolací súd odmietol odvolanie žalobcov do výroku I., potvrdil rozsudok do
výroku II., zrušil výrok IV. a zmenil výroky III. a V. Preto o všetkých trovách konania, t.j. prvoinštančných
aj odvolacích rozhodol za použitia ustanovení §396 ods.1 C.s.p. v spojení s §255 ods.1,2 C.s.p. a §256
ods.1 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal, majúc za to, že obe strany sporu

mali úspech čiastočný tak pred okresným súdom ako aj pred súdom odvolacím.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2, druhá
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§421 ods.1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§422ods.1C.s.p.);naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúci

deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§427 ods.2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§429 ods.2 C.s.p.).