Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/193/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200791
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200791.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa

spravodajkyňa)ačlenovsenátu:Mgr.RomanDieaMgr.Bc.MariánHaladej,vprávnejvecižalobcu:HCP
- čerpacia technika s.r.o., so sídlom Szakkayho 1, 040 01 Košice, IČO: 36 217 166, právne zastúpený
advokátom: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Kupeckého 320/33, 040 01
Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101414118/2020 z 09.09.2020
vo veci vyrubenia rozdielu dane na DPH za zdaňovacie obdobie január 2018 a jemu predchádzajúceho
administratívneho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou 19.10.2020 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej tiež iba „krajský súd“), sa
žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. 101414118/2020 z 09.09.2020, ktorým
bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Rožňava (ďalej len „správca dane“) č.
100915720/2020 z 19.05.2020, vo veci vyrubenia žalobcovi rozdielu dane v sume 50,- Eur na dani
z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2018, aby boli tieto rozhodnutia

z dôvodu ich nezákonnosti zrušené a vec vrátená správcovi dane na nové konanie a rozhodnutie
a žalobcovi aby bol priznaný 100% nárok na náhradu trov konania.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach
(ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu

práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu
správneho súdu „6S.“

Administratívne konanie

3. Dňa 12.04.2019 správca dane začal u žalobcu vykonávať daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie

obdobie 01/2018, pričom na žiadosť žalobcu, správca dane súhlasil, že žalobca predloží daňové doklady
k daňovej kontrole až 26.04.2019. Závery z daňovej kontroly boli správcom dane zhrnuté v protokole z
daňovej kontroly č. 100640346/2020 z 09.03.2020 (ďalej len „Protokol“), podľa ktorého počas daňovej
kontroly nebolo dokázané, žeby došlo aj k reálnemu dodaniu služby (účtovnícke práce) za zdaňovacieobdobie 01/2018 deklarovanej vo faktúre č. 181000102 znejúcej na celkovú sumu 300,- Eur (z toho 20%
DPH – 50,- Eur) za dodanie služby 31.01.2018.
Protokolbolspolusvýzvounavyjadreniesakjehozáveromžalobcovidoručený11.03.2020akuktorému

sa žalobca vyjadril 24.03.2020.
Žalobca vo svojom vyjadrení k Protokolu uviedol, že predložením faktúry č. 181000102 vystavenej
spoločnosťou SETLOS, s.r.o., ako aj predložením všetkých dokladov vydaných touto spoločnosťou
ako podklad k fakturácii, dostatočne preukázal reálne poskytnutie služby a žalobca tiež podotkol, že
k reálnosti dodania predložil napr. aj fotodokumentáciu [vzhľadom k tomu, že žalobca sa vyjadroval aj

k faktúram z iných zdaňovacích období, ktoré sa týkali dodania tovaru a nie služby, na rozdiel od v tomto
súdnom konaní spornej faktúry, sa toto vyjadrenie žalobcu o fotodokumentácii upínalo skôr k dodaniam
tovaru, pozn. súdu]. V ďalšom sa žalobca vyjadroval iba k dodaniu tovaru ohľadne iných faktúr z iných
zdaňovacích období a nie k dodaniu služby (účtovnícke práce) v zmysle v tomto konaní spornej faktúry
[napr. žalobca uviedol, že správca dane nepreveril vyjadrenia konateľa žalobcu o dodávaní tovaru
žalobcovmu odberateľovi U.S.Steel Košice, s.r.o., pozn.]. Žalobca tiež uviedol, že nemôže byť pričítaná

na jeho ťarchu nekontaktnosť jeho dodávateľov, ktorí ukončili svoju podnikateľskú činnosť až po tom čo
so žalobcom realizovali zdaniteľné obchody s dodatkom, že ohľadne preukázania pochybností, ktoré
nastali v dôsledku skutočností na strane dodávateľov alebo subdodávateľov daňového subjektu znáša
dôkazné bremeno a dôkaznú núdzu správca dane a nie kontrolovaný daňový subjekt.

4. Rozhodnutím č. 100915720/2020 z 19.05.2020 správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
50,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2018, konštatujúc, že pripomienky žalobcu k Protokolu
a záverom daňovej kontroly boli iba všeobecného charakteru, žalobca nepredložil dôkazy ani návrhy na
ďalšie šetrenia, preto správca dane, na v Protokole prezentovaných záveroch daňovej kontroly zotrval.
Správca dane nepriznal žalobcovi právo na uplatnenie si odpočtu DPH z dodávateľskej faktúry č.

181000102 znejúcej na celkovú sumu 300,- Eur (z toho 20% DPH – 50,- Eur) za dodanie mu 31.01.2018
služby (účtovnícke práce) dodávateľom SETLOS, s.r.o. (od 24.04.2019 SETLOS, s.r.o. v likvidácii).
O žalobcovom dodávateľovi - SETLOS, s.r.o. správca dane zistil, že tento dodávateľ vznikol 01.01.2014
(konateľ A. B.); následne od 28.09.2017 zmenil osobu konateľa (C. D. - do 23.04.2019); od 20.01.2018
do 23.04.2019 zmenil adresu sídla a od 24.04.2019 vstúpil do likvidácie [nástupnická spoločnosť

PANTAP, spol. s.r.o., ktorej konateľom bol E. F., Ústí nad Labem, Česká republika]. Splnomocnený
zástupca dodávateľa (Ing. Štefan Magóči) na výzvu správcu dane oznámil, že všetka účtovná
dokumentácia dodávateľa, t.j. vrátane za zdaňovacie obdobie január 2018, bola odovzdaná pri predaji
spoločnosti novému majiteľovi (PANTAP, spol. s.r.o.); konateľovi spoločnosti PANTAP, spol. s.r.o. (Martin
Novák) výzva správcu dane na podanie vysvetlenia doručená nebola; dodávateľ so správcom dane

nekomunikoval.
Konateľ žalobcu (G. H.) pri ústnom pojednávaní 17.02.2020 (ústne pojednávanie sa malo konať
pôvodne 09.12.2019, ktoré bolo preročené na žiadosť konateľa žalobcu, pozn.), na margo obchodovania
s dodávateľom SETLOS, s.r.o. uviedol, že si nepamätá a nevie za akých okolností a kedy začala medzi
nimi spolupráca; predmetom zdaniteľných obchodov bolo dodanie tovaru (bez jeho bližšej špecifikácie)

s tým, že prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ (konateľ žalobcu sa nevedel vyjadriť k vozidlám ani
k ich ŠPZ); tovar bol vyložený v prenajatom sklade od spoločnosti BUBI GOLD s.r.o., Šaca a tovar
bol uhrádzaný bankovým prevodom; nepamätal si s akou osobou za dodávateľa jednal; spolupráca
bola realizovaná na základe zmluvy o spolupráci, k dodatočnému predloženiu ktorej sa konateľ žalobcu
zaviazal, no túto napokon nepredložil [z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca predložil iba

s, v tomto konaní preskúmavaným daňovým obdobím nesúvisiacu „Zmluvu o poskytnutí reklamného
priestoru“ uzavretú 01.03.2018 medzi žalobcom a cit. „Družstvo Trentín“, pozn. súdu] a objednávky boli
posielané písomne e-mailom; faktúry a jednanie za dodávateľa zabezpečovali zamestnanci dodávateľa
(bez bližšej špecifikácie); dodávateľa si nepreveroval, nikdy nebol v jeho sídle ani v kancelárskych,
obchodných či skladových priestoroch a aktuálne ich spolupráca už netrvala.

Konateľ žalobcu (G. H.) pri ústnom pojednávaní 17.02.2020 na margo svojich odberateľov tovaru, ktorý
mu mal byť dodaný od SETLOS, s.r.o. uviedol, že jeho prioritným zmluvným odberateľom v objeme 90%
bola U.S.Steel Košice, s.r.o., Košice (faktúry, zmluvy, objednávky, doklady o úhrade predložené neboli).
Vzhľadom k zisteným skutočnostiam správca dane sumarizoval, že jednako tým, že dodávateľ žalobcu
(SETLOS s.r.o.) bol nekontaktný a správca dane nemohol v jeho účtovníctve overiť pravdivosť tvrdení

o dodaní služby žalobcovi, deklarovaných v ním vystavenej faktúre pre žalobcu, a jednako ani sám
žalobca, na preukázanie splnenia materiálnych predpokladov na uplatnenie si odpočtu DPH z označenej
faktúry, spočívajúcich v preukázaní nie len fakturovanej, ale aj reálne dodanej služby, nepredložil ani
nenavrhol žiadne dôkazy, preto správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobiejanuár 2018 tak, ako to bolo uvedené vo výroku jeho rozhodnutia. Správca dane taktiež opakovane
na viacerých miestach svojho rozhodnutia zdôraznil, že ak si platiteľ DPH (v danom prípade žalobca)
uplatňuje nárok na odpočítanie tejto dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný aj sám preukázať,

že zdaniteľné obchody boli uskutočnené a nepostačujú iba predložené faktúry s dodatkom, že samotná
faktúra nie je bez ďalšieho preukázania dôkazom toho, že určité zdaniteľné obchody boli uskutočnené
a je len tvrdením o takýchto udalostiach. Predloženie faktúry je len splnenie formálnej stránky na
uplatnenie odpočítania dane, táto faktúra však musí byť odrazom reálneho plnenia, pretože technicky
je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie

reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným
na doklade. Samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená daň z pridanej hodnoty nie je podložená
reálnym dodaním tovaru alebo služby. Splnenie formálnej stránky predloženie faktúry je síce jednou z
podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia
byť odrazom reálneho plnenia, ktoré preukazuje daňový subjekt, čo žalobca nepreukázal, keďže nebola
preukázanávierohodnosťdokladovznejúcichnajehomenoanebolopreukázané,žeslužbydeklarované

na vystavenej faktúre spoločnosťou SETLOS s.r.o. boli skutočne žalobcovi aj dodané.

5. Žalobca svoje odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane č. 100915720/2020 z 19.05.2020 odôvodnil
v úvode síce konštatovaním, že sa odvoláva voči tomuto rozhodnutiu, ktorým správca dane rozhodol vo
veci DPH za zdaňovacie obdobie január 2018, avšak odôvodnenie svojho odvolania žalobca koncipoval

všeobecne k výsledkom daňovej kontroly aj za iné zdaňovacie obdobia s tým, že dôvody odvolania sú
identické, ako dôvody žalobcom uvádzané už v jeho vyjadrení k Protokolu.

6. Rozhodnutím č. 101414118/2020 z 09.09.2020 žalovaný odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie
správcu dane potvrdil. Žalovaný vo svojom rozhodnutí, po sumarizácii vyššie už uvedeného skutkového

stavu a odôvodnenia tak rozhodnutia správcu dane, ako aj odvolania žalobcu, v prvom rade všeobecne
podotkol, že dokazovanie v daňovom konaní riadi správca dane, avšak skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane je povinný uvádzať a preukázať daňový subjekt, t.j. je povinný nie len tieto
skutočnosti uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa
osobitných predpisov, ale je povinný preukázať aj vierohodnosť a správnosť týchto ním uvádzaných

skutočností, pričom následne správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa
svojho uváženia jednotlivo a potom v ich vzájomnej súvislosti.
V konkrétnostiach veci žalovaný uviedol, že tak v dôsledku vlastných šetrení, ako aj z vyjadrení
žalobcu dospel správca dane k záveru, že u žalobcu boli zistené také skutočnosti, ktoré nepreukázali
opodstatnenosť ním uplatneného odpočítania DPH z faktúry od spoločnosti SETLOS, s.r.o.. Konštatoval,

že pre záver o splnení hmotno-právnych podmienok nestačí iba existencia konkrétnej faktúry, hoc
by táto obsahovala aj všetky formálno-právne náležitosti, ale musí byť aj overená pravdivosť údajov
v nej uvedených, preto k rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňovaný nárok na
odpočítanie DPH, nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou.
Žalovaný sumarizoval, že za zdaňovacie obdobie január 2018 žalobca predložil iba faktúru vystavenú

spoločnosťouSETLOS,s.r.o.zaúčtovníckepráce,avšakžiadneďalšiedokladyknejnepredložil;konateľ
žalobcu síce pri ústnom pojednávaní 17.02.2020 uviedol, že predloží zmluvy o obchodnej spolupráci
so svojimi obchodnými partnermi, ale žiadnu zmluvu so spoločnosťou SETLOS, s.r.o. nepredložil, ani
nevedel uviesť konkrétne skutočnosti týkajúce sa deklarovaných zdaniteľných obchodov - nepamätal si,
s kým za spoločnosť SETLOS, s.r.o. jednal, v sídle spoločnosti SETLOS, s.r.o. nebol a dodávateľa si

nepreveroval. Ani správcovi dane sa šetrením nepodarilo získať ďalšie informácie o obchodoch žalobcu
sospoločnosťouSETLOS,s.r.o.,kvôlinekontaktnostispoločnostiSETLOS,s.r.o.,ktorejúčtovnédoklady
neboli k dispozícii a navyše spoločnosť SETLOS, s.r.o. za rok 2018 nepodala daňové priznanie k
dani z príjmov právnickej osoby a nedeklarovala vykonávanie ekonomickej činnosti. Žalovaný označil
za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že predložil aj ďalšie doklady, napr. fotodokumentáciu, keďže to

nekorešponduje s obsahom administratívneho spisu, takže toto tvrdenie nezodpovedá skutočnosti a
takéto dôkazy správcovi dane žalobcom predložené neboli. Žalovaný uviedol cit. „Daňový subjekt však
okrem faktúry nepredložil správcovi dane žiadne ďalšie dôkazy bez pochybností preukazujúce, že
zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak a tým dodávateľom, ako je to uvedené na preverovanej faktúre,
ani nevedel poskytnúť žiadne konkrétne informácie o zdaniteľných obchodoch. Konateľ daňového

subjektu si nespomínal na okolnosti obchodu ani na osoby, s ktorými zadeklarovaného dodávateľa
konal, dodávateľov si nepreveroval. Správca dane pritom v priebehu daňovej kontroly nepožadoval od
daňového subjektu žiadne úkony a dôkazy, ktoré nie je schopný zabezpečiť... Dôkazná povinnosť je pre
daňový subjekt nie iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré daňový subjekt nevyužil tým, ženepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na predmetnej
faktúre ...“ Podľa žalovaného teda rozhodujúcim dôvodom nepriznania nároku žalobcovi na odpočítanie
dane neboli skutočnosti, ktoré nastali na strane dodávateľa (SETLOS, s.r.o.) uvedeného na faktúre, teda

niejehonekontaktnosť;aniskutočnosť,ženebolikdispozíciijehoúčtovnédoklady(rozumejoznačeného
deklarovaného dodávateľa) tak, ako to tvrdí žalobca, ale dôvodom bolo, že žalobca (daňový subjekt)
nevedel vierohodným a nespochybniteľným spôsobom preukázať, že dodanie v preverovanej faktúre
fakturovaných služieb bolo aj uskutočnené s dodatkom, že žalobca mal tak v priebehu daňovej kontroly,
ako aj vo vyrubovacom konaní vytvorený dostatočný priestor na to, aby predložil relevantné dôkazy a

odstránil tak pochybnosti správcu dane.
Záverom žalovaný podotkol, že každý daňový subjekt, teda aj žalobca, je povinný viesť svoju
evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby mal
dostatočné podklady preukazujúce existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových
zákonov s dodatkom, že v tomto prípade sám konateľ žalobcu uviedol, že dodávateľa - SETLOS,
s.r.o. si nepreveroval; nevedel uviesť, s kým jednal, ako a kedy s deklarovaným dodávateľom začal

spolupracovať a nevedel uviesť žiadne konkrétne informácie k zdaniteľným obchodom. Takže tým,
že si žalobca nezaobstaral dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie obchodu
s označeným dodávateľom deklarovaného predloženou faktúrou, žalobca sám seba vystavil riziku
neunesenia dôkazného bremena pri preukázaní zákonných podmienok pre priznanie práva na
odpočítanie dane, čo sa v tomto prípade aj stalo.

Napokon v súvislosti so žalobcom v odvolaní zmienenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, žalovaný
podotkol, že táto nie je na daný prípad relevantnou, pretože správca dane nezaložil svoje závery na
účasti žalobcu na daňovom podvode a preto mu ani nevznikla povinnosť preukazovať, či žalobca vedel
alebo mal vedieť, že plnenia zakladajúce právo na odpočítanie dane sú súčasťou daňového podvodu.
Žalovaný vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu za nekonkrétne, prevažne všeobecného charakteru a

bez akýchkoľvek dôkazov o ich opodstatnenosti s dodatkom, že skutočnosť, že závery správcu dane
nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť.
Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 14.09.2020.

Súdne konanie

7. Žalobca svoju včas podanú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. 101414118/2020 z
09.09.2020 odôvodnil v prvom rade argumentáciou o svojom nesúhlase so závermi správcu dane
o vzniku pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom predložených faktúr nesúvisiacich
s v tomto konaní preskúmavaným daňovým obdobím január 2018 [žalobca označil faktúry vystavené

spoločnosťou SETLOS, s.r.o. - č. 181000109; č. 181000110; č. 181000112 a č. 181000115 a faktúru
vystavenú družstvom Trentin č. 180017, pozn.], v rámci zdaňovacieho obdobia ktorého bola správcom
dane preverovaná iba faktúra vystavená spoločnosťou SETLOS, s.r.o. č. 181000102 za dňa 31.01.2018
dodanú službu - účtovnícke práce. Žalobca dôvodil, že vyššie označené faktúry predložil správcovi
dane už v deň začatia daňovej kontroly cit. „31.07.2018“ (daňová kontrola začala 12.04.2019, pozn.

súdu) a tiež ako podklad k nim ohľadne preukázania reálneho poskytnutia služieb bola predložená aj
cit. „... fotodokumentácia a pod. Z tohto predloženého materiálu jednoznačne vyplýva skutočnosť, že
služby boli skutočne zrealizované a dodané.“ V ďalšom sa žalobca s poukazom na citácie zo žalobou
napadnutých rozhodnutí správnych orgánov, obmedzil iba na konštatovanie svojho nesúhlasu s nimi.
Žalobca argumentoval identicky ako vo vyjadrení k Protokolu a v odvolaní proti rozhodnutiu správcu

dane (napr. v otázke, že dodanie tovaru žalobcom jeho odberateľovi I. J. K. si správca dane nepreveril,
v prípade dotknutého zdaňovacieho obdobia 01/2018 sa však jednalo o dodanie účtovníckych služieb
a nie tovaru, pozn. súdu) s tým, že má za to, že správca dane nemôže založiť svoje rozhodnutie iba
na limitoch pamäti konateľa žalobcu, ktorý si pri ústnom pojednávaní nespomenul na meno, miesto
a čas nadviazania spolupráce so svojimi dodávateľmi s dodatkom, že úlohou konateľa žalobcu je cit.

„... zastupovanie spoločnosti vo vzťahu k štátnym inštitúciám, súdom, alebo iným (tretím) osobám,
nie vedenie archívnej dokumentácie.“ V ďalšom žalobca zdôraznil, že nekontaktnosť jeho dodávateľov
nemožno klásť na jeho ťarchu, keďže s nimi nie je majetkovo prepojený a nesenie zodpovednosť za nimi
vedenú účtovnú evidenciu s tým, že žalobca cit. „... si dovoľujeme opätovne zdôrazniť tú skutočnosť, že
zostranykontrolovanéhosubjektudošlopovýzvachsprávcudanekposkytnutiuvšetkýchpožadovaných

dokladov súvisiacich s uplatnením odpočtom dane z pridanej hodnoty ...“
V ďalšom sa žalobca s poukazom na judikatúru (identická ako v jeho predchádzajúcich podaniach pred
správnymi orgánmi a všetko judikatúra do roku 2015, pozn.) zaoberal problematikou prenosu dôkazného
bremena s tým, že cit. „V tomto ohľade však upriamujeme pozornosť aj na skutočnosť, že napr. v prípadepreukazovania vecnej súvislosti nákladov vynaložených na reklamu s uskutočňovanými zdaniteľnými
plneniami daňového subjektu sa priame dôkazy uplatňujú v obmedzenej miere.“ (v danom prípade sa
nejednalo o reklamu, pozn. súdu) a v tejto spojitosti žalobca tiež uviedol, že na neho nemôže byť

prenesená dôkazná ťarcha ani pokiaľ ide o preukazovanie skutočností v dodávateľskom reťazci v ktorej
spojitosti poukázal na citáciu s judikatúry (Najvyšší súd SR sp. zn. 3Sžf/10/2012, sp. zn. 8Sžf/2/2013,
sp. zn. 3Sžf/1/2010, sp. zn. 1Sžfk/20/2017) cit. „Ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho
plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a
tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku

skutočností,ktorénastaliudodávateľaajehosubdodávateľov,znášadôkaznébremenoidôkaznúnúdzu
správca dane.“ Napokon sa žalobca venoval toku obchodovaného tovaru, ktorý žalobca nakupoval
od spoločnosti SETLOS, s.r.o. a následne ho predával spoločnosti U.S. Steel Košice ako svojmu
dominantnému odberateľovi; ako aj realizovaním reklamnej kampane žalobcu s Družstvom Trentin (s
danou vecou nesúvisiace, pozn. súdu).
Žalobca žiadal, aby na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe deklaroval, že s odvolacími námietkami žalobcu proti
rozhodnutiu správcu dane sa náležite a vyčerpávajúco vysporiadal s tým, že zdôraznil, že pre nárok
na odpočítanie DPH je podmienkou, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj po povahu
faktu teda, že tovary a služby, ktoré sú deklarované na faktúre boli skutočne dodané. Platiteľ dane

musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli aj reálne uskutočnené a to práve osobou
uvedenou na faktúre, takže doklady predložené daňovým subjektom pri výkone daňovej kontroly samy
o sebe ešte uskutočnenie nimi deklarovaných obchodov nepreukazujú. V danom prípade žalobca síce
predložil faktúru, avšak k deklarovanému zdaniteľnému obchodu (účtovnícke práce) žiadne relevantné
doklady a dôkazy nepredložil a nevedel ani uviesť žiadne relevantné skutočnosti týkajúce sa obchodnej

spolupráce s dodávateľom – spoločnosťou SETLOS, s.r.o. s tým, že tvrdenia žalobcu o predložení
fotodokumentácie sa nezakladajú na pravde, keďže túto žalobca nepredložil. Žalovaný poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/43/2019 v ktorom bola konštatovaná procesná povinnosť
daňového subjektu znášať dôkazné bremeno preukázania obchodných aktivít s tým, že tento rozsudok
prekonáva žalobcom uvádzanú judikatúru z roku 2011 (konkrétne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

3Sžfk/1/2011). Žalovaný zdôraznil, že žalobca nielenže nevedel predložiť žiadne dôkazné prostriedky
bez pochybností preukazujúce dodanie služieb tak, ako je to uvedené vo faktúre, ale nevedel ani
poskytnúť žiadne informácie o zdaniteľnom obchode s tým, že vyhľadávanie a zisťovanie skutočností
nie je úlohou správcu dane, ale povinnosťou daňového subjektu a túto svoju povinnosť si daňový subjekt
nemôže vysvetľovať tak, že by požadoval od správcu dane, aby ten prevzal jeho aktívnu úlohu pri

preukazovaní ním uplatnených nárokov (daňové konanie nie je riadené zásadou vyhľadávacou ale
prejednávacou). V ďalšom žalovaný poukázal, že judikatúra o daňovom podvode, na ktorú žalobca
poukázal je irelevantná, pretože žalovaný svoje rozhodnutie nezaložil na zistení daňového podvodu.
V ostatnom žalovaný zotrval na svojich argumentoch uvádzaných v žalobou napadnutom rozhodnutí s
tým, že žalobné dôvody považuje za neopodstatnené.

Žalovaný vyslovil súhlas so žiadosťou žalobcu o nariadenie pojednávania.

9. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného opakovane uviedol, že má za to,
že správcovi dane predložil všetky potrebné podklady preto, aby si mohol uplatniť odpočet DPH. Svoje
vyjadrenie žalobca koncentroval najmä na faktúry z iných zdaňovacích období (viď ich vymenovanie

v žalobe, pozn.). Uviedol, že legislatíva neukladá daňovému subjektu, aby súčasťou faktúry bol detailný
rozpisjednotlivýchčinností,zaktorébolafaktúravystavenástým,žepriobjemenehmotnýchreklamných
služiebtoaniniejemožnéajeinternouzáležitosťouobchodnýchpartnerov,akýmspôsobomsivymedzia
rámec plnenia, ktoré je predmetom fakturácie, pričom ďalšie podrobnosti tohto plnenia sú súčasťou
ďalších osobitných zmlúv a rokovaní. Žalobca podotkol, že od správcu dane sa nedozvedel aké ďalšie

dôkazy by mal poskytnúť na preukázanie reálnosti uskutočneného plnenia. Opakovane uviedol, že
daňové orgány nemohli postaviť svoje rozhodnutie na skutočnosti, že obchodní partneri žalobcu boli
nekontaktní alebo nekomunikujú alebo že nebolo k dispozícii ich účtovníctvo.

10.Žalovanýužnepodalsvojevyjadrenie(duplika)kstanoviskužalobcu(replika),ktoréboložalovanému

doručené na vyjadrenie 11.02.2021.

11. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“;
viď vyššie) následne už konal vo veci od 01.06.2023 senát správneho súdu.12. Na prejednanie veci správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 30.10.2024, na ktoré boli
riadneavčaspredvolaníobajaúčastnícikonania,avšakkeďžežalovanýospravedlnilsvojuneprítomnosť

na pojednávaní, so súhlasom vec prejednať v jeho neprítomnosti, správny súd postupom podľa § 114
zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, vec prejednal a vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti.
Na pojednávaní prítomná právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe v celom jej rozsahu
ako bola podaná, ako aj na svojich vyjadreniach už produkovaných v replike; má za to, že žalobca
dostatočnepreukázal,žeúčtovníckeslužby,účtovanévofaktúrezazdaňovacieobdobiejanuár2018boli

riadne dodané, uvedené mal potvrdiť a potvrdil aj konateľ žalobcu; poukázala na judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky uvádzanú v replike v zmysle judikatúry ktorej, žalobca ako daňový subjekt
nemôže niesť zodpovednosť za nezrovnalosti v subdodávateľskom reťazci, keďže žalobu považuje za
dôvodu navrhuje tejto žalobe vyhovieť.
Právne východiská pre rozhodnutie
13. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté

a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

14. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu

orgánu verejnej správy.“

15. Podľa § 190 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia
alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“

16. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) v znení
účinnom ku dňu (31.01.2018) vzniku daňovej povinnosti (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“)
„Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.“

17.Podľa§49ods.1a2písm.a)zákonaoDPHvzneníúčinnomvrozhodnomčase„(1)Právoodpočítať

daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň (a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú

byť platiteľovi dodané.“

18. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „Právo na odpočítanie
dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak (a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“

19. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) v znení
účinnom ku dňu (12.04.2019) začatia daňovej kontroly (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“)
„Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (2-
odkaz na zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.“

20. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve (ďalej len „zákon o účtovníctve) v znení
účinnom ku dňu (31.01.2018) vzniku daňovej povinnosti (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“)
„Účtovný doklad je preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať
a) slovné a číselné označenie účtovného dokladu,

b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,
c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,
d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu,
e) dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia,f) podpisový záznam osoby (§ 32 ods. 3) zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový
záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie,
g) označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave

podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

21. V danom prípade žalobca svoje presvedčenie o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia

žalovaného a jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane založil na opakujúcej sa jeho
argumentácii, že správne orgány nesprávne uzavreli, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
preukázania dodania jemu, za zdaňovacie obdobie január 2018, faktúrou č. 181000102 z 31.01.2018
spoločnosťou SETLOS, s.r.o. fakturované účtovnícke služby, keďže žalobca má za to, že tým, že
predmetnú faktúru správcovi dane predložil aj uniesol svoje dôkazné bremeno a toto sa malo preniesť
na správcu dane, ktorý mal podľa žalobcu preukázať, že v žalobcom predloženej faktúre vyfakturované

služby žalobcovi neboli dodané. Podľa žalobcu tak správca dane a ani žalovaný nevykonali v tomto
smere dostatočné dokazovanie, aby vyvrátili v žalobcom predloženej faktúre uvádzané skutočnosti;
svoje rozhodnutia založili iba na výpovedi konateľa žalobcu, ktorý si z dôvodu odstupu času už nemohol
pamätať na všetky podrobnosti obchodných kontraktov so spoločnosťou SETLOS, s.r.o. a tiež žalobcovi
celkom neoprávnene, podľa jeho názoru pričítali na ťarchu nekontaktnosť jeho dodávateľa (SETLOS,

s.r.o., v likvidácii), za aktivity ktorého žalobca nemôže niesť žiadnu zodpovednosť a v tej súvislosti
žalobca poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ pojednávajúcu o podvodnom daňovom konaní.
Úvodom, v súvislosti so žalobnou argumentáciou žalobcu, sa správnemu súdu žiada podotknúť,
že v súdnom konaní kvalifikovane právne zastúpený žalobca, sa svojím odôvodnením žaloby vo
veľkej miere míňal so zisteniami a závermi správcu dane ustálenými v súvislosti s, v tomto konaní

preskúmavaným zdaňovacím obdobím január 2018, keďže žalobca odôvodnenie žaloby cielil skôr,
jednako na iné zdaňovacie obdobia v ktorých boli vydané v žalobe vypichnuté faktúry vystavené
spoločnosťou SETLOS, s.r.o. - č. 181000109; č. 181000110; č. 181000112 a č. 181000115 a družstvom
Trentin č. 180017, ktoré však nie sú predmetom záujmu správneho súdu v tomto konaní, pretože
sa netýkajú v tomto konaní preskúmavaného zdaňovacieho obdobia január 2018 a jednako žalobca

svoju argumentáciu cielil poukazujúc na nedostatočné dokazovanie ohľadne dodávok tovarov žalobcovi
označenými dodávateľmi a nie na dodanie účtovníckych služieb, práve ktorých sa týka faktúra č.
181000102 z 31.01.2018 z ktorej si žalobca uplatnil nárok na odpočet DPH za v tomto konaní skúmané
zdaňovacie obdobie január 2018.

22. V súvislosti s poukazom žalobcu na judikatúru týkajúcu sa daňového podvodného konania, ktorým
podvodným konaním sa podľa žalobcu správca dane a ani žalovaný, v spojitosti pravdepodobne
s nekontaktnosťou žalobcovho dodávateľa (SETLOS, s.r.o., v likvidácii) nezaoberali, správny súd
uvádza, že zaoberať sa daňovým podvodným konaním sa daňové orgány v danom prípade ani
zaoberať nemuseli, pretože svoje rozhodnutie jednoznačne založili na závere, že žalobca nesplnil už

hmotnoprávne podmienky na priznanie mu ním uplatneného odpočtu DPH. Totižto daňové orgány sú
povinné najsamprv skúmať či daňový subjekt (v tomto prípade žalobca), splnil hmotnoprávne podmienky
na priznanie mu odpočtu DPH a v prípade zistenia, že už tieto hmotnoprávne podmienky daňový subjekt
nesplnil, už daňové orgány neskúmajú podvodné konanie. A contrario, iba v prípade zistenia, že daňový
subjekt splnil hmotnoprávne podmienky na priznanie mu odpočtu DPH (čo nie je daný prípad, pozn.),

správca dane v okolnostiach dokazovaním zistených skutočností ešte skúma a vyhodnocuje účasť alebo
vedomosť daňového subjektu o podvodnom daňovom konaní.
V uvedenej súvislosti správny súd argumentačne podporne poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/83/2020 z 31.05.2022 (bod 87., pozn.) podľa ktorého cit. „Kasačný
súd opakovane zdôrazňuje, že vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia

hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane či podmienok na oslobodenie od DPH
na jednej strane a dokazovaním daňového podvodu alebo účasti daňového subjektu na ňom na
strane druhej (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C- 281/20 zo dňa 11.
novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021,
bod 36). Platí pritom, že právo na odpočet možno odmietnuť priznať vtedy, ak sa nepreukáže splnenie

jeho materiálnych podmienok, ale aj vtedy ak sa preukáže (je nesporné) splnenie hmotnoprávnych
podmienok práva na odpočet dane, a súčasne sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že
zdaniteľná osoba sa priamo podieľa, resp. vedela alebo mala vedieť, že sa dotknutým plnením podieľa
na daňovom podvode deklarovaného dodávateľa alebo iného subjektu v reťazci dodaní (rozhodnutieSúdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 45 - 49).
(...) Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet či
oslobodenia od DPH ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (vo

veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania
daňového podvodu je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto
konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft,
C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43).“

Vzhľadom k uvedenému, tak žalobná námietka žalobcu týkajúca sa nedostatočného zaoberania sa
daňovými orgánmi daňovým podvodným konaním, je irelevantnou, pretože, ako už bolo uvedené,
v tomto prípade daňové orgány svoje žalobou napadnuté rozhodnutia založili už na nesplnení žalobcom
hmotnoprávnych podmienok na priznanie mu odpočtu DPH v zdaňovacom období január 2018.

23. Pokiaľ ide o rozsah hmotnoprávnych podmienok, je nutné uviesť, že pod nich sa subsumuje tak

formálna podmienka, spočívajúca v povinnosti kontrolovaného daňového subjektu predložiť správcovi
dane za príslušné kontrolované zdaňovacie obdobie všetky účtovné podklady, ktoré je daňový subjekt
povinný viesť podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve (napr. faktúry a pod.), a jednako tu
možno subsumovať aj materiálne podmienky ohľadne identifikácie (vymenovania) ktorých, správny
súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR (taktiež vo veci žalobcu, pozn.) sp.

zn. 4Sfk/141/2022 z 25.04.2024 (bod. 21, pozn.) podľa ktorého cit. „Hmotnoprávnymi podmienkami
pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, aby (i) daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol
zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť
dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté
tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a)

Smernice Rady č. 2006/112/ES, ale aj rozhodnutia SD EÚ vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15.
septembra 2016, bod 28; vo veci D. L. K., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater
ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva
na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES,
rozhodnutia SD EÚ vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 29; vo veci

Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie
s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24).“
Z uvedeného je teda zrejmým, že ak daňové orgány ustálili, že žalobca v tomto prípade nesplnil
hmotnoprávne podmienky na priznanie odpočtu DPH, mohli mať na mysli situáciu, že žalobca nesplnil
buď formálnu podmienku (predloženie účtovných dokladov) alebo situáciu, že žalobca nesplnil niektorú

z uvedených materiálnych podmienok. V danom prípade daňové orgány v podstate konkretizovali, že
žalobca síce formálnu podmienku splnil (ako to tvrdí aj sám žalobca) a toto nie je sporným, no žalobca
nesplnil všetky materiálny podmienky a to konkrétne nesplnil druhú v poradí z vyššie menovaných,
keďže neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že faktúrou č. 181000102 z 31.01.2018 fakturovaná
služba (účtovnícke práce), mu bola vo faktúre deklarovaným dodávateľom (SETLOS, s.r.o., v likvidácii)

aj skutočne dodaná.

24. K otázke rozsahu dôkazného bremena daňového subjektu (v danom prípade je to žalobca,
pozn.), ohľadne preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok na priznanie odpočtu DPH, pri
preukazovaní ktorých, ako už bolo vyššie uvedené, spočíva ťarcha dôkazného bremena práve na

daňovom subjekte (viď bod 87. vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
8Sžfk/83/2020 z 31.05.2022, pozn.), zaujal svoje stanovisko aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I.
ÚS 377/2018 zo 14.11.2018, podľa ktorého cit. „... daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné
povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti
realizujútak,žedaňovýsubjektpodáriadnevyplnenédaňovépriznanie(povinnosťtvrdiť),pričomspolus

nímpredložísprávcovidanepísomnédoklady,ktoréjepodľaprávnychpredpisovpovinnýviesť(dôkazná
povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.
Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno
konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom

subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k
presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické
vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.“Nadväzne, aj podľa cit. § 24 ods. 1 c) daňového poriadku, daňový subjekt je povinný nie len predkladať
správcovi dane dokumenty, ktoré je povinný viesť podľa osobitných predpisov, ale je povinný aj cit.
„preukazovať“ cit. „... vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.“

Inými slovami v intenciách už uvedeného, tak bez ďalšieho neobstojí žalobná námietka žalobu, že
samotným predložením faktúry č. 181000102 z 31.01.2018 z ktorej si za zdaňovacie obdobie január
2018 žalobca uplatnil odpočet DPH, si už splnil v celom rozsahu svoju dôkaznú povinnosť, pretože
povinnosťou žalobcu (a aj v jeho záujme, keďže to bol práve žalobca, kto si uplatnil odpočet DPH)
bolo tiež preukázať aj dôveryhodnosť (pravdivosť) v predloženej faktúre uvádzaných skutočností a to,

že v označenej faktúre deklarovaná služba v podobe účtovníckych prác bola žalobcovi spoločnosťou
SETLOS, s.r.o. aj skutočne dodaná, čo však žalobca neučinil, t.j. ich dodanie nepreukázal a ani
na preukázanie ich dodania žiadne dôkazy nenavrhol, pričom správca dane za účelom uvedeného
vytvoril žalobcovi dostatočný procesný priestor. Preto podľa správneho súdu, žalobca neuniesol pri
preukazovaní splnenia materiálnych podmienok svoje dôkazné bremeno tak, ako to vo svojich žalobou
napadnutých rozhodnutiach ustálili aj žalovaný a správca dane.

V uvedenej súvislosti správny súd argumentačne podporne poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu SR (taktiež vo veci žalobcu, pozn.) sp. zn. 4Sfk/141/2022 z 25.04.2024 (bod. 24,
pozn.) podľa ktorého cit. „Z ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vyplýva, že z dôvodu ľahkej
zneužiteľnostiprávanaodpočetDPHjedôkaznýmbremenomnapreukázaniesplneniahmotnoprávnych
podmienok prioritne zaťažený práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie

pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou a zmluvou), predložené
doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový
subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019,
body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí
súdov pod R 6/2020)“.

25. Napokon na margo námietky žalobcu, že ani správca dane a ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach

nekonkretizovali, aké dôkazy mal žalobca predložiť, resp. čo daňové orgány od žalobcu očakávali, že
predloží, správny súd uvádza, že dávanie poradenstva resp. inštruktáž akéhokoľvek daňového subjektu
správcom dane v naznačenom smere je neprijateľnou, pretože je jednako nemožné zovšeobecniť, aké
dôkazné prostriedky by mal daňový subjekt predložiť alebo navrhnúť na preukázanie ním tvrdeného,
keďže diapazón týchto dôkazných prostriedkov je odvodzovaný práve od charakteru tvrdeného

[napr. ilustračne, inými dôkaznými prostriedkami daňový subjekt preukazuje tvrdenie o dodaní mu
nejakéhohmotnéhoskazepodliehajúcehopotravinárskehotovaru(dôkazodisponovanímraziarenskými
skladovacími priestormi; o zdravotnej nezavadnosti a pod.) a inými dôkaznými prostriedkami preukazuje
dodanie mu napr. reklamy (fotodokumentácia, CD a pod.), a jednako preukázanie tvrdeného by malo
byť predovšetkým v záujme samotného daňového subjektu, keďže on si uplatňuje odpočet DPH a

nie správcu dane, ktorý v tomto smere svojou činnosťou nemôže nahrádzať očakávanú a nevyhnutnú
aktivitu daňového subjektu tak, ako to uviedol v napadnutom rozhodnutí aj žalovaný.
V naznačenom smere správny súd podporne poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 10Sžfk/39/2021 z 22.08.2023, podľa ktorého cit. „... nebolo chybou správcu dane,
že neuviedol akými inými dôkazmi mal žalobca disponovať, prípadne predložiť na preukázanie nároku

na odpočítanie dane, keďže správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech
kontrolovaného daňového subjektu“ (m. m. Najvyšší súd SR sp. zn. 4 SŽfk/4/2019).
V danom prípade daňové orgány založili svoj záver o nepreukázaní žalobcom skutočného dodania
mu služby (účtovnícke práce) fakturovanej mu spoločnosťou SETLOS, s.r.o. vo faktúre č. 181000102
z 31.01.2018 na všeobecnosti výpovede konateľa žalobcu a nedostupnosti účtovníctva označenej

dodávateľskej spoločnosti, t.j. keďže správcovi dane sa od žalobcom deklarovaného dodávateľa
(SETLOS, s.r.o.) nepodarilo počas daňovej kontroly získať žiadne využiteľné informácie ohľadne
preverovaného zdaniteľného plnenia, správca dane pristúpil k získavaniu potrebných informácií z jemu
dostupných evidencií a aj priamo od žalobcovho konateľa (Ladislav Popovič), ktorý však pri výsluchu
neuviedol žiadne informácie, ktoré by mohol správca dane využiť a preveriť (napr. príkladmo, neuviedol

návrh vypočutia ako svedka osoby, ktorá účtovníctvo vykonala a ktorá musela byť v zmysle cit. § 10
zákona o účtovníctve na vykonaných účtovných operáciách podpísaná; alebo napr. neoznačenie osoby,
ktorá za žalobcu podklady k zaúčtovaniu za žalobcu predkladala dodávateľovi účtovníckych prác a pod.).
Konateľ žalobcu buď nič nevedel alebo si nič nepamätal, nevedel správcovi dane uviesť mená ani jednejz osôb, s ktorými za dodávateľa jednal, dodávateľa si žiadnym spôsobom nepreveroval. Na tomto mieste
neobstojí argument žalobcu, že žalovaný svoje závery založil iba na nedostatočnej pamäti žalobcovho
konateľa, pretože jednako od preskúmavaného zdaňovacieho obdobia január 2018 do vykonania

daňovej kontroly 12.04.2019 uplynul iba rok na to, aby konateľ žalobcu na všetko zabudol a jednako,
v danom prípade sa jednalo o účtovnícke služby, u ktorých je predpoklad, že si ich podnikateľský subjekt
objednáva u externého dodávateľa periodicky za viaceré účtovné obdobia, takže je neuverenia hodným,
žeby si konateľ žalobcu nepamätal či nevedel, kto je za jeho účtovníctvo zodpovedný, prípadne s kým
v prípade svojho účtovníctva jednal. Navyše ako nepravdivé sa prejavilo aj tvrdenie žalobcu, že na

preukázanie fakturovanej služby predložil fotodokumentáciu, ktorá sa však v administratívnom spise
nenachádza. Vzhľadom k uvedenému je tak nedôvodnou aj žalobná námietka žalobcu, podľa ktorej mu
správca dane nepriznal odpočet iba z dôvodu nekontaktnosti jeho dodávateľa (SETLOS, s.r.o.), pretože
ako je vidieť, správca dane sa snažil ohľadne potrebných informácii vyťažiť aj samotného žalobcu, čo
sa však na strane žalobcu nestretlo s jeho aktívnou zaangažovanosťou.

26. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností, dospel správny súd k záveru, že žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, vychádzajú
z dostatočne zisteného, logicky vyhodnoteného a riadne právne posúdeného skutkového stavu, preto
správny súd postupom podľa § 190 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023, správnu žalobu žalobcu
ako nedôvodnú zamietol tak, ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

27. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva
na správnom súde.“

28. Podľa § 168 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd podľa
pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia
možno priznať len výnimočne.“

29. Podľa § 175 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

30. O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa cit. § 168
SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému

žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo
požadovať (žalovaný vyjadrovaním sa v konaní vykonával iba činnosť na úseku jemu zverenej správy
vecí verejných), správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4

SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. a)
SSP v ich znení účinnom do 30.06.2023]. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP

v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).