Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Pezinok

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vincent Szabó

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 52P/103/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724201692
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1724201692.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté

dieťa: F. X., narodený XX.XX.XXXX, zastúpené procesným opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Krátka 1, dieťa rodičov: matka - W. W., narodená XX.XX.XXXX,
bytom M., a otec - F. X., narodený XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, M., o návrhu starej matky maloletého:
Y. X., narodená XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/X, O., právne zastúpená: JUDr. Pavel Polakovič, advokát
so sídlom Detvianska 14, Bratislava, na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje maloletého F. X., narodeného XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej
matky Y. X., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom O., M. XX, t. č. M., S. XXX, ktorá je oprávnená a

povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého, zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných
veciach.

II. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého F. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, počnúc
dňom 01.10.2024, ktorú sumu je matka povinná zasielať na účet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny
Pezinok, so sídlom Moyzesova 2, Pezinok, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého F. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, počnúc
dňom 01.10.2024, ktorú sumu je otec povinný zasielať na účet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny
Pezinok, so sídlom Moyzesova 2, Pezinok, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

IV. Súd ruší rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/97/2021-98 zo dňa 26.10.2021.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Pezinok dňa 07.05.2024 žiadala stará matka maloletého, aby
súd zveril maloletého F. X. do jej náhradnej osobnej starostlivosti.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. č.k. 37P/ 97/2021 z
26.10.2021 súd schválil dohodu rodičov tak, že mal. dieťa bolo zverené do výchovy a opatery matke
a otec bol zaviazaný na platenie výživného. Asi pred 2 rokmi sa rodičia maloletého dohodli že mal. F.

bude každý mesiac 3 týždne u otca a jeden týždeň u matky. Matka chodila pre maloletého podľa jej
uváženia. Otec do decembra 2023 zabezpečoval starostlivosť o mal. dieťa. Podľa zistení otca matka
je užívateľkou drog, pričom od 20.12.2023 neprejavila žiaden záujem o mal. dieťa. Otec nevie, kde
sa matka v súčasnej dobe zdržiava. Otec tiež príležitostne užíval drogu. Aby sa zbavil tejto neresti vsúčasnej dobe sa lieči. Otec požiadal svoju matku - navrhovateľku, aby sa starala o dieťa. Táto sa
od januára 2024 nepretržite stará o dieťa, tak že zabezpečuje pre dieťa kompletnú starostlivosť od
zabezpečeniastravy,noseniedoškôlky,lekárskustarostlivosťastarostlivosťvozvyškudňa.Starámatka

mal. dieťaťa spĺňa všetky podmienky pre náhradnú osobnú starostlivosť, keď je zdravá, má mesačný
príjem ako spoločníčka spoločnosti cca 1.500 eur, býva so svojim manželom, ktorý jej pri starostlivosti o
dieťa pomáha. Otec nevie, koľko bude v zariadení, má obmedzený pohyb, zo zariadenia nemôže odísť,
preto nevie zabezpečovať potrebnú starostlivosť o dieťa.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s listinným dôkazmi
založenými v spise, a to najmä rodným listom maloletého, rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k.
37P/97/2021-98 zo dňa 26.10.2021, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 04.09.2024 a ostatným na
vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

4. Matka ani otec maloletého sa nezúčastnili pojednávania, pričom otec svoju neúčasť ospravedlnil

tým, že sa prostredníctvom resocializačného programu snaží riešiť svoju abstinenciu. Matka svoju
neprítomnosť neospravedlnila a vo veci sa nijakým spôsobom nevyjadrila.

5. Maloletý F. pochádza z matky - W. W. a otca - F. X.. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k.
37P/97/2021-98 zo dňa 26.10.2021 súd schválil rodičovskú dohodu, v rámci ktorej zveril maloletého

F. do osobnej starostlivosti matky, obom rodičom priznal právo zastupovať maloletého a spravovať
jeho majetok a otcovi maloletého uložil povinnosť prispievať na výživu sumou 300 eur mesačne k
rukám matky a na tvorbu úspor sumou 100 eur mesačne, styk otca s maloletým neupravil. Uznesením
OkresnéhosúduPezinokč.k.52P/50/2024zodňa17.04.2024súdnariadilneodkladnéopatrenie,ktorým
maloletého F. zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky a priznal jej právo zastupovať

maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach, obom rodičom maloletého uložil povinnosť
prispievať na výživu maloletého sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa podľa osobitného predpisu na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

6. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 04.09.2024 vyplýva, že otec maloletého sa rozhodol porobiť

liečebnému pobytu v I. A. D. T. N.. Matka maloletého nie je v žiadnom kontakte s maloletým, o syna sa
nezaujíma, užíva návykové látky (pervitín). Stará matka sa o maloletého riadne stará, jej bytové pomery
sú na dobrej úrovni, má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie rovnomerného fyzického,
psychického a sociálneho vývinu maloletého dieťaťa.

7. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach,
ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

8. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a

spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť
o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v časetrvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia
dieťaťa.

9. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak
sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa
alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec

rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu
Európskej únie.

10. Podľa § 45 ods. 3 zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

11. Podľa § 45 ods. 4 zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom
ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením
maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu

ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných
skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu
maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa
domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

12. Podľa § 45 ods. 6 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti
vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté
dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom,
ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto

zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby
súd.

13. Podľa § 45 ods. 7 zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu
rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

14. Podľa § 45 ods. 8 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania
náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné

úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ,má tento úrad právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v
exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa,
ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu .

15. Podľa § 45 ods. 9 zákona o rodine súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s
orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s
pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o
dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť

o maloleté dieťa.

16. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.18. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

19.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie

22. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

23. Zverenie maloletého dieťaťa do výchovy inej osoby než rodiča je výnimkou zo zásady, že výchova
maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov. Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej

starostlivosti musí byť pritom vždy opreté o starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré
svedčia pre záver, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zaistiť riadnu výchovu dieťaťa
(R 64/1968). Dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti len vtedy, ak rodičia nezabezpečujú
alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa. Dôvody na strane rodičov môžu mať subjektívny
i objektívny charakter. Môžu byť spôsobené zavineným zanedbávaním starostlivosti alebo aktuálnou

nezavinenou neschopnosťou rodičov postarať sa o svoje maloleté dieťa. Zmyslom náhradnej osobnej
starostlivosti je zabezpečiť dieťaťu v nepriaznivej životnej situácii, pozbavenému jeho prirodzeného
rodinného prostredia, čo možno najbližšie podobné rodinné prostredie.

24. Súd mal v danom konkrétnom prípade po vykonanom dokazovaní preukázané, že zverenie

maloletého F. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je jeho starou matkou, je v
jeho najlepšom záujme. Matka maloletého sa o dieťa nezaujíma a má požívať návykové látky, otec
maloletého nastúpil na protitoxikomanickú liečbu, v ktorej sa nachádza doposiaľ. Navrhovateľka od
januára 2024 zabezpečuje komplexnú starostlivosť o maloletého F., pričom ako vyplynulo zo správy
kolízneho opatrovníka stará matka sa o maloletého riadne stará a maloletý má u nej vytrovené vhodné

podmienky na zdravý fyzický aj psychický vývin.

25. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že je nepochybne v záujme maloletého F., aby
bol zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ako jeho starej matke, ktorá je v súčasnosti pre
maloletého najbližšou osobou, má s maloletým vytvorený citový vzťah a nahrádza mu starostlivosť, ktorú

by mu mali poskytovať rodičia.

26. Súd mal rovnako preukázané, že navrhovateľka spĺňa všetky zákonom ustanovené predpoklady a
podmienkykvýkonuosobnejstarostlivostiomaloletédeti.Súdpočaskonanianezistilžiadnetakzávažné
skutočnosti, ktoré by bránili zvereniu maloletého do starostlivosti navrhovateľky. Navrhovateľka má

spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a má hlásený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Z lustrácie v Centrálnej evidencii priestupkov a správnych deliktov a v Registri trestov vyplýva, že
navrhovateľka nebola nikdy priestupkovo postihnutá ani súdne trestaná. Navrhovateľka je zdravá, netrpí
žiadnymi vážnymi zdravotnými ťažkosťami, ktoré by vylučovali jej spôsobilosť k zvereniu maloletého do
jej náhradnej osobnej starostlivosti. Navrhovateľka je vydatá, žije s maloletým v 3-izbovom rodinnom

dome, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Na základe vyššie popísaného mal súd za to, že navrhovateľka
spĺňa aj osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a
života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať
v záujme maloletého dieťaťa.27. Náhradná osobná starostlivosť má prednosť pred starostlivosťou ústavnou a keďže v prípade
maloletého F. je tu jeho stará matka, ktorá mu poskytuje osobnú starostlivosť a túto mu aj naďalej

chce poskytovať, pričom túto starostlivosť poskytuje maloletému riadne, súd dospel k záveru, že je
dôvodné zveriť maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Súd preto po zohľadnení osobných
pomerov navrhovateľky, jej zdravotného stavu, rodinných väzieb k maloletému a jej celkového postoja k
zabezpečovaniu starostlivosti o maloletého, návrhu na zverenie maloletého F. do jej náhradnej osobnej
starostlivosti vyhovel.

28. Súd zároveň vymedzil navrhovateľke jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu, a to tak,
že navrhovateľka je oprávnená a povinná sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a
všestranný vývoj maloletého, pričom právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok má iba v
bežných veciach.

29. Keďže v súlade s § 45 ods. 7 zákona o rodine zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosť nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu, súd určil obom rodičom maloletého
povinnosť prispievať na výživu maloletého s poukazom na § 45 ods. 8 zákona o rodine na účet
príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Čo sa týka výšky výživného, pri jej ustálení súd
vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov na strane otca aj matky maloletého a

odôvodnených potrieb maloletého. Súd prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch
rodičov, zohľadnil vek maloletého a jeho celkový zdravotný stav. Pri určovaní vyživovacej povinnosti súd
prihliadolnaskutočnosť,ževkonanínebolipreukázanésociálne,majetkovéazárobkovépomeryrodičov
maloletého tak, aby im bolo možné určiť výživné v inej ako minimálnej zákonnej výške, a preto zaviazal
otca aj matku maloletého prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

30. Súd zároveň s poukazom na § 122 Civilného mimosporového poriadku zrušil súvisiaci rozsudok
Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/97/2021-98 zo dňa 26.10.2021, ktorý upravoval výkon
rodičovských práv a povinností a vyživovaciu povinnosť k maloletému F., nakoľko zverením maloletého

do náhradnej osobnej starostlivosti došlo k zmene pomerov na strane maloletého a jeho rodičov.

31. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na citovaný § 52 Civilného mimosporového poriadku
tak,žežiadnemuzúčastníkovkonanianároknanáhradutrovkonanianepriznal,pretoževkonanínezistil
žiadne okolnosti, na základe ktorých by bolo odôvodnené rozhodnúť iným spôsobom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde

Pezinok.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 Civilného mimosporového poriadku)

V prípade, že niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné vo veci
starostlivosti o maloleté deti navrhnúť na súd výkon tohto rozhodnutia alebo v časti výživného vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.