Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. september 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124200399
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124200399.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7Csp/6/2024

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcov: 1./ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D. a 2./ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, XXX XX D., obaja
právne zastúpení: JUDr. Marek Sahuľ, advokát so sídlom Hlavná 111, P. O. Box 265, 080 01 Prešov proti
žalovaným: 1./ Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 816 07 Bratislava, IČO: 00 151 653,

právne zastúpený: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01
Košice, IČO: 36 863 017, 2./ EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:
35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO:
53 255 739, 3./ Dražobník, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, IČO: 36 764 281, 4./ F.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX, právne zastúpený: PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 492 086, v spore o zrušenie
dobrovoľnej dražby a o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a záložnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

7Csp/6/2024

I. Súd žalobu žalobcu v 1. a 2. rade z a m i e t a.

II. Žalovaní v 1. až 4. rade m a j ú vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

7Csp/6/2024

1. Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 16.01.2024 žiadali, aby súd určil, že zmluva o úvere na
bývanie číslo XXXXXXXX zo dňa 12.09.2008 uzatvorená medzi

žalobcami a žalovaným v 1.rade je neplatná, zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalovaným v 1.rade
a žalovaným v 2.rade je neplatná, určil neplatnosť dobrovoľnej dražby bytu zapísaného na LV číslo
XXXX ako aj spoluvlastníckeho podielu na parcele, na ktorej stojí bytový dom zapísaný na LV číslo
XXXX, konanej dňa 01.03.2016, zaviazal žalovaného v 1.rade vrátiť žalobcom sumu 53.000 eur, určilkúpnu zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným v 4.rade a H. I. za neplatnú a zároveň určil, že žalobcovia
v 1. a 2.rade sú podielovými spoluvlastníkmi bytu v bytovom dome číslo XXXX, stojacom na parcele
XXXXX/XX, vchod číslo 4, 4. poschodie, byt číslo 12, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných

častiach a zariadeniach a podielu na parcele zapísanej na LV číslo XXXX, v podiele každý 1/2 a priznal
im vo vzťahu k žalovaným nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že úverovú zmluvu,
ktorá bola uzatvorená dňa 12.09.2008 medzi veriteľom - žalovaným v 1.rade a žalobcami ako dlžníkmi
považujú za neplatnú, lebo pri jej uzatváraní veriteľ nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou,
keď dôsledne nepreskúmaval bonitu dlžníkov, čím porušil zásadu dobrých mravov a bola uzatvorená

za zvlášť nevýhodných podmienok. Žalobkyňa v 1.rade mala príjem zo závislej činnosti 151,36 eur
mesačne a žalobca v 2.rade 1.006,47 eur, spolu 1.157,83 eur. V čase podpisu úverovej zmluvy boli
žalobcovia manželmi. Zároveň mali náklady na živobytie 589,82 eur a splátky úveru boli určené vo výške
571,50 eur, spolu 1.161,32 eur. Uvedené konštatoval aj Okresný súd Prešov v spore 10Csp/71/2017.
Zmluva je neplatná, pretože nie je vyvážená a je v neprospech spotrebiteľov. Zmluva o úvere bola
uzatvorená na základe nekalých praktík a boli do nej včlenené neprijateľné zmluvné podmienky. Už

len tie spôsobujú neplatnosť v nadväznosti aj na neplatnú záložnú zmluvu. Dobrovoľnou dražbou bola
poverená spoločnosť žalovaného v 3.rade. V čase konania dražby byt tvoril trvalé bydlisko žalobcov v 1.
a 2.rade. Žalobcovia v čase príklepu boli v draženom byte, mali tam trvalý pobyt, boli rodičmi maloletého
dieťaťa. Vykonaná dražba bola v rozpore so zákonom a je od počiatku neplatná.

2. Žalovaný v 1.rade vo svojom písomnom podaní zo dňa 06.02.2024 žiadal žalobu žalobcov v celom
rozsahu zamietnuť. Žalobca musí v závislosti od hypotézy relevantnej právnej normy tvrdiť skutočnosti a
predložiť alebo označiť dôkazy, na základe ktorých môže súd rozhodnúť v jeho prospech. Túto povinnosť
nemôže splniť nikto iný ako žalobca a jeho pasivita nemôže byť ani korigovaná zásahom súdu. Opísanie
rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Rozsah povinnosti žalobcu

na relevantné tvrdenie je určený skutkovou podstatou relevantnej hmotnoprávnej normy, právnej normy,
ktorá má byť aplikovaná na právne posúdenie žaloby. V žalobe chýba opis čo len najzakladnejších
skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že medzi žalobcami a žalovaným v 1.rade existuje
právny vzťah, v rámci ktorého by ich mala zaťažovať práve taká povinnosť, uloženie ktorej požadujú
žalobcovia svojim návrhom. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal žalobu žalobcov zamietnuť.

3. Žalovaný v 2.rade sa k žalobe žalobcov vyjadril vo svojom písomnom podaní zo dňa 31.01.2024,
v ktorom žalobu žiadal zamietnuť. Uviedol, že právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká,
ak sa neuplatní do troch mesiacov od udelenia príklepu. Na základe uvedeného žalovaný v 2.rade

zastáva názor, že s ohľadom na doručenie žaloby žalobcov na súd dňa 16.01.2024, bola žaloba podaná
po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty a jej zmeškanie nemožno odpustiť, nakoľko v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia je jednoznačné, že po uplynutí tejto lehoty právo na podanie žaloby
zaniká.Žalobažalobcovbolatakpodanápouplynutítrojmesačnejprekluzívnejlehotyaniejetaksplnená
zákonná podmienka jej prejednania. Vo vzťahu k ďalším žalobným návrhom žalovaný v 2.rade poukázal

na znenie § 137 písm. d) C.s.p. Podľa názoru žalovaného v 2.rade žaloba na určenie neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky, ako aj úverovej zmluvy nemá oporu v zákone a nevyplýva z osobitného
právneho predpisu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
s čím žalovaný nesúhlasí, ale je potrebné poukázať na § 41 Občianskeho zákonníka, že len predmetné
ustanovenie úverovej zmluvy by bolo neplatné a nie celá zmluva. Zároveň uviedol, že úverová zmluva

spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom, úkony majú písomnú formu, boli uzatvorené slobodne,
vážne, určite a zrozumiteľne a odkázal na konanie sp. zn. 10Csp/71/2017, v ktorom súd nekonštatoval
neplatnosť úverovej zmluvy.

4. Žalovaný v 3.rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe žalobcov zo dňa 31.01.2024 žalobu

žalobcov žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že právo domáhať sa neplatnosti dražby zaniká,
ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa udelenia príklepu licitátora. Žaloba bola súdu doručená
dňa 16.01.2024, čo je 8 rokov po uskutočnení predmetnej dražby. Nielenže došlo k márnemu uplynutiu
prekluzívnejlehoty,aleajknásobnémupremlčaniu,čoužjesamotnýmdôvodomnazamietnutiepodanej
žaloby. Zároveň žalovaný v 3.rade dodržal všetky podmienky a dražbu vykonal v súlade s ustanoveniami

zákona o dobrovoľných dražbách.

5. Žalovaný v 4.rade sa k žalobe žalobcov vyjadril vo svojom písomnom podaní zo dňa 29.01.2024,
žalobu považoval za nedôvodnú. Uviedol, že absentuje tu naliehavý právny záujem na požadovanomurčení. Žalovaný v 4.rade vlastnícke právo nadobudol príklepom, nedošlo k prevodu vlastníckeho práva
predajom. Poukázal na znenie ustanovenia § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 588
Občianskeho zákonníka. Zároveň uviedol, že žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby nebola podaná v

zákonom stanovenej lehote troch mesiacov.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu,
oboznámením dražobného spisu číslo 163/2015, pripojeným spisom Okresného súdu Prešov sp. zn.
10Csp/71/2017 a zistil tento skutkový stav:

7. Dňa 12.09.2008 bola medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako dlžníkmi a žalovaným v 1.rade ako
veriteľom podpísaná Zmluva o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcom
poskytnutý úver vo výške 2.800.000 Slovenských korún, s fixnou dobou 5 rokov, so splatnosťou prvej
splátky 20.11.2008, počtom splátok 358. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 20.08.2038.

Podaním žalovaného v 1.rade zo dňa 22.06.2023 bolo žalobcom oznámené postúpenie pohľadávky
z postupcu žalovaného v 1.rade na spoločnosť žalovaného v 2.rade. Z pripojeného spisu tunajšieho
súdu sp. zn. 10Csp/71/2017 súd zistil, že rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 10Csp/71/2017-277
zo dňa 21.05.2020 súd uložil povinnosť žalobcom zaplatiť žalovanému v 2.rade sumu 39,30 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy od 27.06.2015 do zaplatenia, v

prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol že, že žalobca v 2.rade má vo vzťahu k žalovanému
v 2.rade nárok na náhradu trov konania, vo vzťahu medzi ďalšími stranami sporu náhradu trov konania
nepriznal. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že nemožno hovoriť o tom, že by
veriteľ postupoval ako starostlivý hospodár, resp. o obozretnom konaní veriteľa, keď úverovo zazmluvnil
žalobcov spôsobom, že ich mesačná splátka predstavovala takmer 60% príjmu ich domácnosti, a to za

predpokladu úverového vzťahu v trvaní 30 rokov. Súd prvej inštancie preto takéto formulárové ba priam
ľahkovážne skúmanie bonity dodávateľom u spotrebiteľov vyhodnotil za rozporné s dobrými mravmi, a
preto žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený rozhodnutím
Krajského súdu v Prešove č.k. 22CoCsp/49/2020-325 zo dňa 29.04.2021, v ktorom sa odvolací súd
stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o nenáležitom skúmaní bonity právnym predchodcom žalobcu,

ktorý zazmluvnil žalobcov na 30 rokov s mesačnou splátkou úveru 589,82 eur, predstavujúcou až
58,603%zvýškyichspoločnéhomesačnéhopríjmu.Zuvedenéhodôvodutakcelkovémesačnévýdavky
žalobcov predstavovali sumu ich spoločných príjmov v čase uzatvorenia zmluvy. Za tejto situácie určite
nebolo možné reálne očakávať bezproblémové splácanie poskytnutého splátkového úveru zo strany
žalobcov. V prípade vzniku neočakávaných výdavkov by bolo problematické splácať splátky úveru v

dohodnutej výške, k čomu napokon aj došlo, keď sa žalobcovia dostali do omeškania. Odvolací súd
zároveň konštatoval, že žalovaný v 1.rade síce zhromaždil o žalobcoch isté množstvo informácií o
ich príjmoch a výdavkoch, no tieto dostatočne nevyhodnotil. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej
inštancie, že žalovaný v 1.rade nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalobcov
a napriek tomu im poskytol úver vo vysokej výške. Nenáležité skúmanie bonity klienta, respektíve

podcenenie jeho bonity zo strany dodávateľa, správne súd prvej inštancie posúdil ako konanie v rozpore
s dobrými mravmi.

8. Z pripojeného dražobného spisu mal súd za preukázané, že Notárskou zápisnicou č. J. XXX/XXXX, J.
XXXX/XXXX bol spísaný priebeh dobrovoľnej dražby konanej dňa 01.03.2016 a bolo vydané osvedčenie

o vykonaní dobrovoľnej dražby, na základe ktorej vydražiteľom predmetného bytu sa stal žalovaný
v 4.rade, ktorý zaplatil cenu dosiahnutú vydražením vo výške 53.000 eur.

9. Žalobcovia v 1. a 2.rade súdu predložili výpisy z listu vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie D.
o tom, že boli vlastníkmi bytu nachádzajúcom sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, ako aj

potvrdenie o svojom trvalom pobyte v predmetnom byte, rovnako aj rodný list svojho dieťaťa E. B..

10. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 23.09.2024 v neprítomnosti žalobcov, ako aj právneho
zástupcu žalobcov, u ktorých súd mal vykázané doručenie predvolania na toto pojednávanie. Ku dňu
začatia tohto pojednávania súd neevidoval ospravedlnenie neprítomnosti žalobcov, ako aj právneho

zástupcu žalobcov z uvedeného pojednávania. Prítomní právni zástupcovia žalovaných, ako aj zástupca
žalovaného v 3.rade žiadali, aby súd vec prejednal a vo veci rozhodol a to zamietnutím žaloby žalobcov.
Žalobu žalobcov zhodne považovali za neprípustnú z procesného hľadiska, keďže podanie takejto
žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti jednotlivých zmlúv, nevyplýva z osobitnéhoprávneho predpisu podľa § 137 písm. d) C.s.p. a zároveň poukázali na márne uplynutie trojmesačnej
prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby od udelenia príklepu. Žalobcovia
podali žalobu takmer po ôsmich rokoch.

11. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 137 C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a)

splnení povinnosti,
b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c)
určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d)
určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12.Žalobcoviav1.a2.radesapodanoužalobouzodňa11.01.2024vrámcižalobnéhonávrhudomáhali,

aby súd určil, že Zmluva o úvere na bývanie č. XXXXXXXX zo dňa 12.09.2008, Zmluva o postúpení
pohľadávkyuzatvorenámedzižalovanýmiv1.a2.rade,akoajKúpnazmluvauzavretámedzižalovaným
v 4. rade a H. I., sú neplatnými právnymi úkonmi.

13. Zo strany súdu sa bolo potrebné vysporiadať s procesnou prípustnosťou žaloby žalobcov v časti,

ktorou sa domáhali určenia neplatnosti jednotlivých zmlúv v zmysle citovaného ustanovenia § 137 CSP.
Neprípustnosť žaloby žalobcov žalovaní v rámci svojej procesnej obrany v spore aj namietali. Pre
účely § 137 CSP je potrebné vnímať žalobu o určenie platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu
ako žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, zmluvy a iné právne úkony, ich
existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Určenie existencie právnej skutočnosti, napríklad že právny úkon je neplatný, odporuje vo svojej
podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok
o tom čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Z opísaných dôvodov
pripúšťa nová právna úprava Civilného sporového poriadku žalobu na určenie právnej skutočnosti iba
za predpokladu, že to vyplýva z právneho predpisu, najmä z hmotného práva. Z hľadiska povahy

súkromnoprávnych žalôb a ich prípustnosti má právne posúdenie, o akú žalobu ide v zmysle § 137
CSP, normatívny význam. To znamená, že vymedzuje podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb.
Otázka prípustnosti je preto v takomto konaní prvoradá. Súd v tomto poukazuje na závery vyplývajúce
z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod spisovou značkou 1Cdo/128/2020. V prípade
tzv. určovacích žalôb je totiž správne posúdenie podmienok procesnej prípustnosti podanej žaloby

prvotnou otázkou, ktorú musí súd skúmať, a to vzhľadom na ich odlišné vymedzenie v § 137 písm. c)
CSP v porovnaní s § 137 písm. d) CSP. Kým ustanovenie § 137 písm. c) podmieňuje prípustnosť žaloby
o určenie, či tu je alebo nie právo existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom
určení s výnimkou prípadov, keď prípustnosť takej žaloby vyplýva z osobitného predpisu a právny
záujemžalobcusaprezumuje,ustanovenie§137písm.d)CSPpodmieňujeprípustnosťžalobyourčenie

právnej skutočnosti výlučne existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje, prípadne jej
ukladá podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu. Podľa novej právnej úpravy účinnej od 01.07.2016
teda nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu. Žaloba
žalobcov v prejednávanom spore bola podaná za účinnosti nového procesného predpisu CSP, ktorý
priniesol zásadnú zmenu oproti Občianskemu súdnemu poriadku, a to práve v úprave určovacích

žalôb, keď upravil žalobu o určenie právnej skutočnosti ako osobitný druh určovacej žaloby, pričom
výslovne stanovil, že jej prípustnosť musí vyplývať z osobitného predpisu. Na túto zmenu reagovala
aj rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako dovolacieho súdu, z ktorej vyplýva,
že podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z
osobitného predpisu. Ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu, súd uvádza napríklad rozhodnutia

6Cdo/15//2017, 6Cdo/30/2018, 4Cdo/17/2019 a 1Obdo/51/2021, ktoré bez akýchkoľvek pochybností
považujú žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov, ktoré boli podané na súd po 01.07.2016 za
žaloby o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, ktorých prípustnosť je podmienená
existenciou osobitného predpisu. Právny názor, podľa ktorého v zmysle novej právnej úpravy nieje možné žalovať neplatnosť právnych úkonov (právnej skutočnosti), ak to nevyplýva z osobitného
predpisu, je prijímaný naprieč senátmi tak občianskoprávneho, ako aj obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a tunajší súd preto v celom rozsahu odkazuje na ustálený právny

názor najvyššej súdnej autority. V uznesení spisová značka 4Cdo/17/2019 zo dňa 29.01.2020 Najvyšší
súd Slovenskej republiky skúmal prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP v súvislosti
s dovolateľom nastolenou právnou otázkou, žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, ako
žaloba o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, nevyplýva zo žiadneho osobitného
predpisu a skonštatoval, že otázka bola vyriešená už uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky 6Cdo/15/2017, 6Cdo/30/2018 a 5Obo/12/2018 ešte pred vydaním dovolaním napadnutého
rozhodnutia.NajvyššísúdSlovenskejrepublikypoukázalnato,žeoprotipôvodnejprávnejúpraveO.s.p.,
nová právna úprava Csp rozlišuje žaloby na určenie práva (§ 137 písm. c) CSP) a žaloby na
určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) CSP). U žalôb na určenie práva nová právna úprava zotrvala
na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení s výnimkou, ak tento naliehavý
záujem vyplýva z osobitného predpisu. U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna

úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného
predpisu. Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva
z osobitného predpisu. V danom spore podali žalobcovia žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu.
Jedná sa teda o žalobu podľa písmena d) § 137 CSP. Podmienkou prípustnosti tejto žaloby je odkaz
vyplývajúci z osobitného predpisu, ktorý však v spore nebol tvrdený a ani preukázaný.

14. Súd zároveň poukazuje aj na žalobný petit číslo I. žalobcov, v ktorom Zmluva o úvere na bývanie
číslo XXXXXXXX, ktorú označili v žalobnom návrhu, nezodpovedá Zmluve o splátkovom úvere zo
dňa 12.09.2008, ktorú žalobcovia predložili súdu spolu so žalobou, kde je uvedené číslo tejto zmluvy
XXXXXXXXXX. Neplatnosť zmluvy o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcami ako dlžníkmi a

žalovaným v 1.rade ako veriteľom dňa 12.09.2008 nekonštatoval ani súd v predchádzajúcom spore
pod spisovou značkou 10Csp/71/2017. Naopak, žalovanému v 2.rade priznal z tejto zmluvy plnenie.
Rovnako v tomto spore je potrebné zdôrazniť, že súd v spore 10Csp/71/2017 konal so spoločnosťou
EOS KSI Slovensko s.r.o., čím mal za preukázanú jeho aktívnu vecnú legitimáciu a teda prejudiciálne
vyhodnotil platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú uzatvoril postupca žalovaný v 1.rade so

žalovaným v 2.rade ako postupníkom. Na doplnenie svojej argumentácie súd uvádza a poukazuje
aj na nevykonateľnosť žalobného petitu žalobcov v bode číslo II., kde absentuje bližšia špecifikácia
tejto zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobcovia domáhajú. Súd k uvedenému uvádza, že záväznosť z
právoplatného rozsudku bráni súdu, aby v následnom konaní odchylne posúdil právny následok, o
ktorom už bolo rozhodnuté a ktorý má v prebiehajúcom konaní povahu prejudiciálnej otázky. Podľa

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS/499/2021, obsahom princípu právneho štátu
je vytvorenie právnej istoty, že na určité právne relevantné otázky sa pri rovnakých podmienkach dá
rovnaká odpoveď.

15. Pokiaľ ide o žalobný petit žalobcov v 1. a 2. rade vo vzťahu ku ktorému sa domáhali, aby súd určil, že

dražba bytu v bytovom dome s.č. XXXX, stojacom na parcele č. XXXXX/XX, vchod č. 4, 4. poschodie, byt
č. 12, spolu so spoluvlastníckom podiele na parcele na ktorej stojí bytový dom, konaná dňa 01.03.2016
je neplatná súd uvádza:

16. Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, dražbou verejné konanie,

ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe
návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na
vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu
ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie,
ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.

17. Podľa § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z.z,, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy
alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich
právach,požiadaťsúd,abyurčilneplatnosťdražby.Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,
ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia

so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto
prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby
bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).18.PodľarozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Cdo/186/2010zodňa16.12.2010,
dražboujeverejnékonanie,ktoréhoúčelomjeprechodvlastníckehoprávaaleboinéhoprávakpredmetu

dražby konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh
osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá
urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby alebo
verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. V
prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na

svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch
mesiacov odo dňa konania dražby. Súd určí neplatnosť dražby, ak je na tom naliehavý právny záujem.

19.PodľarozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.5Cdo/112/2017zodňa09.08.2018:
„Osvedčenie naliehavého právneho záujmu je podľa zákona o dobrovoľných dražbách platného a
účinného v čase vykonania dražby základným predpokladom, aby súd mohol posudzovať prípadnú

platnosť vykonanej dražby. Tvrdenie, že samotné podanie návrhu o určenie neplatnosti dražby je
dostatočným osvedčením právneho záujmu neobstojí, pričom uvedeným výkladom by sa negoval
zmysel ustanovenia § 21 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách vyžadujúceho osobitné preukázanie
naliehavého právneho záujmu.“

20. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo/66/2019 zo dňa 28.08.2020,
predpokladom úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby nie je len to, že boli porušené ustanovenia
zákona,aleajto,žežalobcabolpráveporušenímtýchtoustanovenífaktickydotknutýnasvojichprávach.
Obidva uvedené predpoklady musia byť splnené súčasne. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno na
ich preukázanie v tomto prípade zaťažuje žalobcu.

21. Pokiaľ ide o prípustnosť tejto žaloby, tá pre súd vyplynula priamo z § 137 písm. d) Civilného
sporového poriadku v spojení s § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách číslo 527/2002 Z.z.,
podľa ktorého v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia
tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil

neplatnosť dražby.

22. Podľa § 583 Občianskeho zákona, k zániku práva preto, že nebolo uplatnené, dochádza v prípadoch
uvedených v zákone. Právo dovolať sa určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu s výnimkou prípadu, že dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby

súvisia so spáchaním trestného činu a ide o nehnuteľnosť slúžiacu na bývanie. Lehota podľa § 21
ods. 2 zákona číslo 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách má prekluzívny charakter. Jej uplynutím
dochádza k zániku práva, pričom súd je povinný na zánik práva prihliadať. Ide o procesnoprávnu lehotu.
Prekluzívnu lehotu nie je možné predĺžiť ani dohodou. S poukazom na obsah dražobného spisu príklep
bol udelený vykonaním dobrovoľnej dražby dňa 01.03.2016. Žalobcovia podali žalobu v roku 2024,

takmer po ôsmich rokoch. Ani z druhej vety § 21 ods. 2 zákona číslo 527/2002 neplynie neobmedzený
čas podania žaloby, práve naopak aj právo podať žalobu sa štandardne premlčuje a premlčí v súlade s
§ 101 Občianskeho zákonníka v trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať prvýkrát, t.j. keď bolo možné s poukazom na závery orgánov činných v trestnom konaní podať
žalobu. Uvedené však žalobcovia ani netvrdili, ani súdu nepreukázali.

23. Pokiaľ ide o žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali, aby súd uložil povinnosť žalovanému v 1. rade
zaplatiť im sumu vo výške 53.000 Eur, k uvedenému súd uvádza:

24. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej

strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet

(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019z 9. júna 2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č.
20/2020).

25. Vo vzťahu k žalobnému petitu, v ktorom žalobcovia žiadali, aby súd uložil povinnosť žalovanému
v 1.rade vrátiť im sumu 53.000 eur, tu súdu absentuje povinnosť tvrdenia a s tým spojená dôkazná
povinnosť zo strany žalobcov a uvedenie najmä právneho dôvodu, na základe ktorého by súd mal
túto povinnosť uložiť žalovanému v 1.rade. Z obsahu celého dražobného spisu vyplýva, že túto sumu
nezaplatili žalobcovia v 1. a 2.rade, ale túto sumu zložil vydražiteľ bytu – žalovaný v 4.rade. Pokiaľ ide

o žalobný petit číslo V. o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným
v 4.rade a nadobúdateľom bytu H. I., okrem procesnej neprípustnosti tohto žalobného návrhu, ktorú súd
v odôvodnení tohto rozhodnutia už bližšie vysvetlil, súd na doplnenie svojej argumentácie uvádza, že
v tomto prípade absentuje aj pasívna vecná legitimácia kupujúceho v spore, ktorý v žalobe označený
nebol. Žaloba žalobcov je nedôvodná s poukazom na vyššie zdôvodnenie súdu aj v časti, ktorou
požadovali určiť vlastnícke právo k bytu, ktorý bol predmetom dražby, ako aj spoluvlastníckeho podielu

na spoločných častiach a zariadenia a na pozemku na ktorom stojí bytový dom.

26. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 23.09.2024 v neprítomnosti žalobcov v 1. a 2. rade, ako aj
v neprítomnosti ich právneho zástupcu. Žalobcovi v 2. rade bolo predvolanie na pojednávanie doručené
dňa 17.05.2024. Pokiaľ ide o žalobkyňu v 1. rade, ako aj právneho zástupcu žalobcov, predvolanie

na toto pojednávanie im bolo doručené dňa 30.05.2024 uplynutím úložnej lehoty rozhodnutia do
vlastných rúk s fikciou doručenia. Pri doručovaní rozhodnutia do vlastných rúk sa v zmysle § 32 ods.
5 písm. b) zákona o e-Governmente uplatňuje vždy fikcia doručenia. Elektronická správa sa považuje
za doručenú, ak sa potvrdí notifikáciu o doručení (deň, hodina, minúta a sekunda doručenia sa uvádza
na elektronickej doručenke), ale aj vtedy, ak uplynie úložná lehota (15 dní) a notifikácia o doručení sa

v tejto lehote nepotvrdila. Na základe vyššie uvedeného mal súd splnené podmienky na prejednanie
veci v neprítomnosti žalobcov, ako aj právneho zástupcu žalobcov.

27. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov v žalobe, že do zmluvy o úvere boli včlenené neprijateľné zmluvné
podmienky, tie bližšie nekonkretizovali, nešpecifikovali, navyše tie by mohol súd bližšie posudzovať

pokiaľ by súd hodnotil celý proces dobrovoľnej dražby. Keďže však žalobcovia nepodali žalobu
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v rámci prekluzívnej lehoty troch mesiacov od príklepu, súd
sa nezaoberal otázkou posúdenia možných neprijateľných zmluvných podmienok, keďže tomuto ani
nezodpovedal žalobný petit žalobcov.

28. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal úspešným žalovaným vo
vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ich výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku
postupom podľa § 262 C.s.p.

29. Súd zároveň uvádza, že v spore nezistil žiadne okolnosti, ktoré by súd viedli k aplikácii § 257 C.s.p.

30. Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do
úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa
zásady úspechu v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,

pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí
byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako
aj v okolnostiach u strán sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť
ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Rozhodovanie
o trovách konania je v podstate druhotným aspektom konania, preto z pohľadu ústavnoprávnej

udržateľnosti rozhodnutia nepovažuje za nevyhnutné, aby všeobecný súd za každých okolností poskytol
stranám v konaní priestor, aby sa vyjadrili k potenciálnej aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku.
(Uznesenie Ústavného súdu SR zo 6. 6. 2019, sp. zn. II. ÚS 113/2019).

31. Súd nevzhliadol žiaden z osobitných dôvodov, ktoré stanovuje § 257 C.s.p., pre ktoré by úspešným

žalovaným v 1. až 4. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalovaní v 1. a 4. rade cestou svojich
právnych zástupcov sa pojednávania dňa 23.09.2024 zúčastnili, predniesli svoje návrhy, v spore neboli
pasívni. Naopak žalobcovia sa k vyjadreniam žalovaných v 1. až 4. rade písomne nevyjadrili, na súdom
nariadené pojednávanie sa neustanovili, pričom súd zdôrazňuje, že nezistil žiadny z dôvodov hodnýchosobitného zreteľa, pre ktoré by mal toto zákonné výnimočné ustanovenie aplikovať a úspešným
žalovaným nepriznať nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

7Csp/6/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.