Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. október 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/91/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120226050
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6120226050.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov
senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcu: A. B., C. X, D.,
nar. XX.XX.XXXX, zást. advokátka JUDr. Martina Vnenčáková, Čučmianska dlhá 7, Rožňava, proti
žalovanému: D. E. F. D., G. F. XX, D., H.: XXXXXXXX, zást. advokátka JUDr. Viera Salonnáš Nováková,
Skuteckého 33, Banská Bystrica, o 11 282,68 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Rožňava č. k. 5C/75/2020 - 147 zo 6. mája 2022

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v rozsahu uloženia povinnosti žalovaného žalobcovi zaplatiť 8 675,39 €
s úrokmi z omeškania 5 % p. a. z istiny 5 347,39 € od 30.1.2020 do zaplatenia a z istiny 3 328 € od
22.10.2021 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozsudok vo zvyšku z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví

titulom vydania bezdôvodného obohatenia žalovanému uložil žalobcovi zaplatiť 11 282,68 € s úrokmi
z omeškania 5 % p. a. zo sumy 7 954,68 € od 30.1.2020 do zaplatenia a zo sumy 3 328 € od 22.10.2021
do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Vychádzal zo zistenia, že kúpnou zmluvou z 3.4.1995 medzi predávajúcim A. I. D., J. A. K. L. ako
výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. X v k. ú. D. a žalovaným ako kupujúcim došlo

k prevodu v zmluve špecifikovaných nehnuteľností na žalovaného, o. i. aj budovy vrátnice stavebného
dvora vrátane prípojky vody a kanalizácie a spevnených plôch o rozlohe 28 m2 na p. č. 4484/20, všetko
bez pozemkov, t. j. pozemky pod týmito stavbami neboli predmetom predaja a kúpy. Žalovaný ako
vlastník týchto stavieb dlhodobo a bezodplatne užíval (i) parcelu KN C č. 4484/20 vo výmere 82 m2,
na ktorej leží vrátnica, (ii) časť pozemkovej parcely KN C č. 4484/88 v rozsahu výmery 196 m2 ako
príjazdovúcestukstavbe,atovobdobí1.6.2017-25.10.2018,kedyžalobcaprechodceztentopozemok
uzatvoril a (iii) inú časť parcely KN C č. 4484/88 vo výmere 126 m2, pod ktorou sú umiestnené prípojky

inžinierskych sietí. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. D. z 3.2.2020 výlučným vlastníkom pozemkov
p. č. 4484/20 vo výmere 82 m2 a p. č. 4484/88 vo výmere 1219 m2 (ďalej aj len ako „sporné pozemky“)
v žalovanom období (1.6.2017 - 22.10.2021) bol žalobca. Z rozhodnutia odboru výstavby MsNV v D. č.
Výst. 2506/1977 z 27.7.1977 vyplynulo jednak, že na základe žiadosti stavebníka A. I. D., štátny podnik
bolo rozhodnuté o povolení užívania E. M. A. I., v rámci ktorého, podľa jeho článku III, bod 9., spolu s
inými stavbami bola daná do užívania aj budova vrátnice a jednak, že sa v ňom výslovne konštatuje, že

účastníci správneho konania súhlasia s vydaním užívacieho (kolaudačného) rozhodnutia.
3. Citoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o oprávneniach vlastníka (§123), o záväzkových
vzťahoch a ich vzniku (§488, 489) a o bezdôvodnom obohatení (§451, 458), pričom ako predbežnúposudzoval otázku, či v čase začatia výstavby stavieb teraz vo vlastníctve žalovaného, vlastník
stavby (ne)bol zároveň aj vlastníkom sporných pozemkov, na ktorých sa stavalo a pre prípad, že ich
vlastníkomnebol,ďalejposudzoval,čizostranyvlastníkapozemkov(ne)boludelenýsúhlassvýstavbou.

Obranu žalovaného v spore, že v čase výstavby jeho právny predchodca ako stavebník zároveň bol
vlastníkom aj sporných pozemkov, na ktorých tento staval, vyhodnotil ako nepreukázanú, nakoľko
uvedené nevyplynulo ani z rozhodnutia odboru výstavby MsNV v D. č. Výst. 2506/1977 z 27.7.1977 o
povolení užívania, ako ani z iných listín nachádzajúcich sa v spise. S prihliadnutím na to, že akákoľvek
dohoda týkajúca sa spôsobu užívania nehnuteľnosti by mala mať písomnú formu, pre jej absenciu

v konaní po vykonanom dokazovaní nemal za preukázanú ani obranu žalovaného, že ten sporné
pozemky v žalovanom období užíval na základe či už súhlasu alebo dohody s ich predchádzajúcim
vlastníkom,pričomžiadnymidôkazmizároveňnebolapodporenáanijehoobrana,žeakovlastníkstavieb
sporné pozemky ako cudziu nehnuteľnosť je oprávnený užívať bezodplatne. S argumentom žalovaného,
že existencia takejto dohody, resp. súhlasu predchádzajúceho vlastníka sporných pozemkov vyplýva
zo zmieneného rozhodnutia odboru výstavby MsNV v D. z 27.7.1977 o povolení užívania E. M.

A. I., v ktorom tento súhlas je výslovne zmienený, s poukazom na §34 stavebného zákona, podľa
ktorého vlastník pozemku nebol účastníkom užívacieho konania, sa vysporiadal so záverom, že z tohto
rozhodnutia nie je možné odvodiť ani súhlas vlastníka sporných pozemkov s výstavbou na týchto jeho
pozemkoch, ako ani žalovaným tvrdenú existencie takej dohody s vlastníkom sporných pozemkov o ich
bezodplatnom užívaní v prospech organizácie A. I. D., štátny podnik, ktorá by následne zaväzovala aj

ich právnych nástupcov, a teda aj žalobcu a žalovaného. Pokiaľ žalovaný túto svoju obranu zakladal
na zjednodušenej úvahe, že vydaniu kolaudačného (užívacieho) rozhodnutia muselo predchádzať tak
konanie o umiestnení stavby, ako aj stavebné konanie a že musel byť preto daný súhlas vlastníka
sporných pozemkov s užívaním stavieb na nich postavených, keďže podľa vtedajšej právnej úpravy
účastníkmi týchto konaní museli byť aj vlastníci pozemkov, súd zároveň sa stotožnil so žalobcom,

že samotné zriadenie stavby tzv. socialistickou organizáciou neznamená bez ďalšieho, že predmetná
stavba je stavbou oprávnenou, nakoľko postup aj socialistickej organizácie aj v takomto prípade môže
byť protiprávny a s poukazom na absenciu listín týkajúcich sa stavebného konania, ako aj konania
o umiestnení stavby, nepovažoval preto za možné preveriť, či pri začatí výstavby s vtedajšími vlastníkmi
sporných pozemkov vôbec sa (ne)konalo, resp. či títo (ne)udelili súhlas s umiestnením stavby alebo či

prípadne (ne)vzniesli námietky voči stavbe a akým spôsobom (ne)bolo o nich rozhodnuté. Takto uzavrel,
že žalovaný v spore neuniesol dôkazné bremeno na podporu ním tvrdených skutočností.
4. S námietkou, že žalovaný, resp. jeho právny predchodca vydržal právo zodpovedajúce vecnému
bremenu sporné pozemky pod stavbami a v ich okolí užívať bezodplatne, sa vysporiadal konštatovaním
absencie naplnenia zákonnej podmienky dobromyseľnej držby u žalovaného, nakoľko z kúpnej zmluvy

z 3.4.1995 jednoznačne vyplynulo, že predmetom kúpy sporné pozemky pod prevádzanými stavbami
neboli.Sprihliadnutímnato,ževkonanínebolapreukázanáanidohoda,resp.súhlaspredchádzajúceho
vlastníka sporných pozemkov s ich bezodplatným užívaním vlastníkom stavieb na nich zriadených,
rovnako uzavrel, že za takéhoto skutkového a právneho stavu žalovaný nemohol byť s ohľadom na
všetky okolnosti prípadu dobromyseľný v tom, že vykonávané právo bezplatného užívania sporných

pozemkov pod stavbami mu patrí, a teda nemohol byť dobromyseľným držiteľom tohto práva ako práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu.
5. Obranu žalovaného, že uplatnenie nároku žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, nemal za
preukázanúavyhodnotiljuakonedôvodnúaúčelovú,scieľomžalovanéhopredmetnýskutkovýaprávny
stav v tomto spore „dopasovať“ na inak právnemu vzťahu v tomto spore nepriliehavý stav, ktorý vyplýval

z tých rozhodnutí okresných súdov a Ústavného súdu SR, na ktoré žalovaný v spore sa odvolával. Na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade žalobca prezentovaním rôznych
možných variantov vyriešenia vzniknutej situácie zjavne sa snažil so žalovaným dohodnúť mimosúdne
a naopak sa mu javilo, že obdobie štyroch rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom do
podania žaloby bolo dostatočne dlhým na to, aby žalovaný ako vlastník predmetných stavieb vyvinul

dostatočné úsilie na nápravu súčasného právneho vzťahu odkúpením sporných pozemkov od žalobcu,
prípadne ich prenájmom alebo inou formou, a to najmä s prihliadnutím na nespornú skutočnosť, že
žalovaný sporné pozemky (v žalovanom období vo vlastníctve žalobcu) dlhodobo užíval bezodplatne,
pričom tento stav mu mohol vyhovovať a mohol sa spoliehať na to, že takto to pretrvá aj naďalej.
6. Takto mal za preukázané, že žalovaný nemal právny dôvod na užívanie sporných pozemkov

zastavaných stavbami v jeho vlastníctve, ktoré žalobca nemohol preto plnohodnotne užívať a nemohol
sapretosprávaťakovlastník,keďženemoholvecriadneužívaťabraťznejúžitky.Dospelpretokzáveru,
že takýmto bezodplatným užívaním sporných pozemkov žalovaným došlo preto k jeho bezdôvodnému
obohateniu na úkor žalobcu ako ich vlastníka (§451 ods. 2 o. z.). Pri určení výšky bezdôvodnéhoobohatenia vychádzal zo stanoviska realitnej kancelárie D., I. z 8.1.2020 o primeranej cene nájmu 0,80
eur/ m2/mesiac za užívanie obdobných nehnuteľností v danej lokalite, ktorá v konaní medzi stranami
nebola spornou a tiež z dĺžky trvania bezdôvodného obohatenia žalovaného (príjazdová cesta 16,81

mesiaca v období 1.6.2017 - 25.10.2018, pozemok pod vrátnicou a pozemok s prípojkami inžinierskych
sietí 52,19 mesiaca v období 1.6.2017 - 6.10.2021). Takto vypočítal, že v prípade príjazdovej cesty (196
m2) ide o 2 635,81 € ako 16,81 x 196 x 0,80, v prípade pozemku pod vrátnicou (82 m2) ide o 3 423,66
€ ako 52,19 x 82 x 0,80 a v prípade prípojok inžinierskych sietí (126 m2) ide o 5 260,75 € ako 52,19
x 126 x 0,80 a uzavrel, že celková výška bezdôvodného obohatenia žalovaného za žalované obdobie

predstavuje 11 320,22 € (2 635,81 + 3 423,66 + 5 260,75). Z týchto dôvodov, keďže po pripustení zmeny
žaloby predmetom konania bolo zaplatenie istiny len vo výške 11 282,68 €, žalobe vyhovel v celom
rozsahu vrátane úrokov z omeškania (§517 ods. 2 o. z., §3 NV č. 87/1995 Z. z.).
7. So žalovaným vznesenou námietkou premlčania sa vysporiadal s poukazom na aktuálny nález
ÚS SR z 12.5.2020 vo veci III. ÚS 43/2020, v zmysle ktorého povinnosťou súdu pri posudzovaní
začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je skúmať skutočnú, a nie iba všeobecne predpokladanú

vedomosť žalobcu o vzniku bezdôvodného obohatenia a pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby uplatneného práva žalobcu za určujúcu považoval preto skutočnosť, kedy žalobca uzatvoril
prechod cez pozemok (25.10.2018), dôvodiac, že ide o čas, kedy tento už nepochybne musel mať
vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia, ako aj o tom, že ho získal žalovaný a keďže žalobca
žalobu na súde uplatnil už 3.2.2020, uzavrel, že nepochybne sa tak stalo pred uplynutím subjektívnej

dvojročnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže nemal preukázané, že zo
strany žalovaného išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, pri posudzovaní, či (ne)uplynula objektívna
trojročná premlčacia doba počítaná odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo (§107 ods. 2 o.
z.), s prihliadnutím na to, že žalobca predmetnou žalobou uplatňuje právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 1.6.2017 do budúcna, uzavrel, že uplatnené právo nepochybne nie je

premlčané ani v objektívnej premlčacej dobe a námietku premlčania vyhodnotil preto ako nedôvodnú.
8. Keďže v konaní nevzhliadol dôvody na aplikáciu §257 CSP, o trovách konania rozhodol na základe
zásady úspechu ustanovenej v §255 ods. 1 CSP.
9. Proti tomuto rozsudku žalovaný podáva odvolanie z odvolacích dôvodov ustanovených v §365 ods. 1
písm. h) a písm. f) CSP navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.

10. S poukazom na skutočnosť, že stavbu vrátnice, prípojky vody a kanalizácie, ako aj spevnených plôch
na oboch sporných parcelách vykonala socialistická organizácia ešte v r. 1974, namieta, že k zastavaniu
sporných pozemkov došlo v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi, pričom aj zo zmieneného
rozhodnutia odboru výstavby MsNV v D. z 27.7.1977, ako je v ňom aj výslovne konštatované, vyplýva,
že stavby boli postavené s vedomím a súhlasom vtedajšieho vlastníka pozemkov, ktorý musel byť zo

zákona účastníkom kolaudačného konania, resp. konania o povolenie užívať stavbu, ktorý s vydaním
užívacieho rozhodnutia v danom prípade aj súhlasil. Nepopiera, že takýto súhlas vlastníka pozemku
v konaní nepredložil a ani ho nemá k dispozícii, keďže nebol stavebníkom a vlastníctvo k stavbám
nadobudol až s odstupom 48 rokov od ich výstavby, pričom tento dôkaz v súčasnosti ani nie je možné
zabezpečiť z dôvodu uplynutia archivačnej doby, čo však nemôže byť pripisované na jeho ťarchu.

S poukazom aj na to, že nedošlo k vyvlastneniu sporných pozemkov, považuje za zrejmé, že súhlas
ich vtedajšieho vlastníka na výstavbu daný bol, čo vyplýva podľa neho aj zo skutočnosti, že ten
nijakým spôsobom nenamietal, že na jeho pozemkov sa vykonáva výstavba, inak logicky by sa domáhal
svojich nárokov voči stavebníkovi. Tak odhliadnuc od uvedeného namieta, že žalovanému vzniklo vecné
bremeno spočívajúce v práve užívať predmetné nehnuteľnosti. Z ním predložených dôkazov podľa

odvolateľa totiž vyplýva, že vlastník stavby od začiatku výstavby, t. j. od r. 1974 tak parcelu CKN
4484/20, ako aj parcelu CKN 4484/88 užíva oprávnene a dobromyseľne, pričom o bezodplatnom užívaní
pozemkov pod stavbami svedčí aj to, že za celé obdobie užívania pozemkov vlastníkom stavby až
do dňa podania predmetnej žaloby na súd vlastník pozemkov voči vlastníkovi stavby si neuplatňoval
nijaké náhrady spojené s užívaním sporných pozemkov, z čoho podľa odvolateľa je potrebné vyvodiť, že

vlastník pozemkov súhlasil s bezplatným užívaním jeho sporných pozemkov na dobu neurčitú a preto
takéto ich dobromyseľné užívanie po dobu viac ako 10 rokov malo za následok vydržanie práva vecného
bremena k bezodplatnému užívaniu sporných pozemkov vlastníkom stavby pozemnej komunikácie.
11.Odvolateľnesúhlasilanisozáveromsúdu,žežalobcanekonalvrozporesdobrýmimravmi.Odvolateľ
tento rozpor vzhliada v tom, že v čase kúpy pozemkov zmluvou z 3.4.1995 žalobcom v r. 2016 sporné

pozemky boli už zastavané, pričom žalobca ako kupujúci bol povinný oboznámiť sa so stavom predmetu
kúpy a pri jeho obhliadke pri náležitej opatrnosti musel preto zistiť, že na sporných pozemkoch sú
stavby, ktoré predmetom kúpy neboli a namieta preto, že žalobca konal v úmysle následne získať
finančné výhody a pri vyporiadaní svojich údajných nárokov uprednostnil pritom len jeden spôsob, a tofinančnú náhradu za užívanie pozemkov, a to bez ohľadu na jeho nárok ustanovený v §135c o. z. docieliť
odstránenie údajného protiprávneho stavu. Odvolateľ sa pritom domnieva, že reparačné nároky možno
uplatňovať len súčasne s nárokmi podľa §135c o. z., keďže v tomto špecifickom prípade tieto nároky

svojou povahou sú vzájomne komplexne previazané, pričom aj jemu ako vlastníkovi stavby musí byť
zaručená minimálna ochrana jeho legitímnych očakávaní (dobromyseľnosti) a nemôže sa dostať do
stavu, že nebude môcť dosiahnuť usporiadanie vzťahov s vlastníkom pozemku, ktorý po ňom bude
žiadať finančné nároky za užívanie pozemku, keďže aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby
o usporiadanie vzťahov podľa §135c o. z. je výlučne vlastník pozemku, a nie vlastník stavby. Z týchto

dôvodovpodľaodvolateľažalobaozaplateniemajetkovéhoprospechutýkajúcehosaužívaniapozemku,
je prípustná len spolu so žalobou na usporiadanie vzťahov podľa §135c o. z. Odvolateľ poukazuje tiež
na to, že ako vlastník stavieb mal záujem usporiadať situáciu so žalobcom a tomuto navrhol preto
odkúpenie sporných pozemkov za kúpnu cenu vo výške zhodnej s tou, za ktorú sporné pozemky do
svojho vlastníctva nadobudol sám žalobca, čo ten odmietol podľa odvolateľa pravdepodobne z dôvodu,
že táto kúpna cena bola nízka a zohľadňovala stav, že na sporných pozemkoch sú postavené stavby.

O tom, že žalobca v skutočnosti nikdy nemal záujem na usporiadaní vzťahov so žalovaným sa dohodnúť,
a že jeho prvoradým cieľom bolo získať finančné výhody, podľa odvolateľa svedčí aj to, že pri predaji
sporných pozemkov žalobca neoslovil žalovaného, a tieto odpredal tretej osobe napriek tomu, že vedel,
že žalovaný má o ne záujem.
12. Namietajúc, že podľa výpisu z LV č. XXXX žalobca vlastníkom sporných pozemkov sa stal v r.

2016, odvolateľ napokon sa nestotožňuje ani s tým, ako súd sa vysporiadal s námietkou premlčania.
V zmysle platnej judikatúry (rozsudok NS SR vo veci 1Cdo/67/2011) oprávnený o vzniku bezdôvodného
obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, sa totiž dozvie, keď skutočne (preukázateľne)
zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia,t.j.keďnadobudnevedomosťorozsahubezdôvodnéhoobohateniaaoosobeobohateného,

a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr, pričom to, kedy sa
oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností
možno právne kvalifikovať, pri posudzovaní okamihu počiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby
nie je vôbec relevantné. Nesúhlasí preto s názorom súdu, že premlčacia doba v danom prípade
začala plynúť až vtedy, keď žalobca sporné pozemky oplotil, nakoľko v tom čase bol ich vlastníkom

už 2 roky a odvolateľ preto namieta, že ak by vzniklo bezdôvodné obohatenie, žalobca už v deň
nadobudnutia svojho vlastníckeho práva k sporným pozemkom preukázateľne mohol zistiť, kto sa na
jeho úkor obohacuje. Odvolateľ bezo zmeny zotrval na dôvodoch podaného odvolania a tieto zopakoval
aj v odvolacej replike.
13. K odvolaniu sa vyjadril žalobca navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako

vecne správny, nakoľko odvolateľ v odvolaní opakovane a s tými istými argumentmi prezentuje len
svoje tvrdenia tak ohľadom udelenia súhlasu právnymi predchodcami žalobcu právnemu predchodcovi
žalovaného, ako aj ohľadom námietky premlčania, s ktorými súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku sa vysporiadal správne, pričom žalobca s právnym názorom a závermi súdu
v plnej miere sa stotožňuje. Žalovaný v konaní nepreukázal ani spočiatku tvrdené vlastníctvo jeho

právneho predchodcu k sporným pozemkom, ako ani údajný súhlas právnych predchodcov žalobcu
s užívaním sporných pozemkov v rozhodnom čase vo vlastníctve žalobcu a v odvolaní opäť len
tendenčne uvádza, že takýto súhlas daný bol argumentom, že tento je možné odvodiť z formulácie
použitej v rozhodnutí o užívaní budovy. Podľa právneho záveru súd právni predchodcovia žalobu
účastníkmi predmetného konania však neboli, a teda aj na základe tejto okolnosti údajný súhlas z ich

strany daný nikdy nebol, pričom v konaní bolo jednoznačne preukázané, že v čase výstavby vrátnice na
liste vlastníctva k sporným pozemkom ako ich vlastníci boli zapísaní právni predchodcovia žalobcu, teda
tretie osoby a že sporné pozemky nikdy preto nepatrili právnemu predchodcovi žalovaného. Žalobca
podotkol, že jeho právni predchodcovia sporné pozemky v areály budovy vrátnice chceli odpredať
žalovanému, ten však ich návrh odmietol a potvrdzuje aj svoju snahu v rámci mimosúdnych rokovaní so

žalovaným usporiadať vlastnícke vzťahy k sporným pozemkom, do ktorých po ich nadobudnutí vynaložil
nemalé investície, žalovaný však napriek tomu žalobcovi aj v odvolaní vyčíta, že sporné pozemky
previedol na tretiu osobu. Žalovaný však žalobcu v rámci mimosúdnych konaní zavádzal a obsahom
podaného odvolania autoritatívne naznačuje aj obmedzovanie žalobcu vo výkone vlastníckych práv
kpozemku,dočasu,kýmichnepredal,čopodľažalobcunesieznámkyrozporusdobrýmimravmi.Pokiaľ

ide o nárok na usporiadanie vzťahov v zmysle §135c o. z., ide o právo vlastníka pozemku, nie o jeho
povinnosť predmetný nárok na odstránenie stavby si uplatniť, pričom argumentácia odvolateľa ohľadom
kumulatívneho uplatňovania žalovaného nároku s nárokmi vyplývajúcimi z §135c o. z. podľa neho
neobstojí jednak z dôvodu, že nemá oporu v právnom poriadku a jednak bola vyvrátená aj judikatúrouoznačovanou tak žalobcom, ako aj samotným žalovaným v konaní, a to o danosti nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči vlastníkovi stavby stojacej na cudzom pozemku.
14. Žalobca v odvolacej duplike okrem toho poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný v konaní sa bráni, že

nemôže byť na jeho ťarchu, že nedokáže predložiť dôkaz po 48 rokoch, namieta, že žalovaný žiaden
dôkaz smerujúci k preukázaniu svojich tvrdení v konaní ani nenavrhol vykonať. Naopak žalobca predložil
list vlastníctva, z ktorého je zrejmé, že došlo k preklopeniu tzv. pozemkovoknižných vložiek, z ktorého
je zrejmé, že vlastníkmi sporných pozemkov aj v čase výstavby E. M. A. I. boli fyzické osoby, a to
právni predchodcovia žalobcu, ktorých mená sa nenachádzajú v žiadnom správnom spise o povolení

užívania stavby a preto zrejmým dôvodom, prečo odvolateľ nedokáže zabezpečiť dôkaz preukazujúci
jeho tvrdenia, je skutočnosť, že takýto dôkaz neexistuje, čo žalobca od počiatku konania riadne
tvrdil a preukazoval. Pokiaľ odvolateľ namietajúc vydržanie vecného bremena svoju dobromyseľnosť
odvodzuje od organizácie A. I. D., J. A. v likvidácii ako svojho právneho predchodcu, žalobca trvá na tom,
žetátoorganizácianikdynebolaoprávnenánaudelenieakýchkoľvekprávaužtobôžnievecnoprávnych,
k pozemkom pod stavbami.

15. Pokiaľ ide o premlčanie, z preukazovaných okolností podľa žalobcu je zrejmé, že moment
nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom objektívne nemohol byť momentom nadobudnutia
vedomosti, kto sa na jeho úkor obohacuje, keďže žalobca do svojho vlastníctva nadobudol ornú pôdou,
ku ktorej nebol žiaden zápis, či ťarchy, či vedenie inžinierskych sietí alebo existencie stavby na tomto
pozemku.

16. Odvolacia duplika žalobcu bola doručená na vedomie protistrane, žiadna zo strán ďalšie podanie
vo veci neurobila.
17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355
a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné sčasti a že rozsudok odsudzujúci
na peňažné plnenie v rozsahu 8 675,39 € s príslušenstvom je vecne správny, odvolací súd ho preto
postupom podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil.
18.RozsudoknaKrajskomsúdevKošiciachverejnebolvyhlásený2.10.2024o9.55hod.vpojednávacej

miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 23.9.2024
boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a na jeho webovej stránke (§219 ods. 1 a ods. 3
za použitia §387 CSP).
19. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa §365 ods. 1 písm. f) (súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h) CSP (rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), o ktorých odvolací súd dospel
k záveru, že tieto sú naplnené len sčasti, a to výlučne vo vzťahu k posúdeniu žalovaným vznesenej
námietky premlčania.
20. Súd prvej inštancie dokazovanie vykonal v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutkového
stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1 CSP, z týchto dospel

k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového
stavu až na to, ako sa vysporiadal s námietkou premlčania, vyvodil aj správny právny záver a rozsudok
aj náležite odôvodnil. V konaní nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
21. Napadnutý rozsudok v rozsahu vyhovenia žalobe o 8 675,39 € s príslušenstvom je plne

akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede na všetky
relevantné otázky, ktoré mali pre vec podstatný význam, správne, podrobne a presvedčivo nimi objasnil
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení sa
s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako aj s obsahom a dôvodmi odvolania nezistil žiaden dôvod, aby
pri svojom rozhodnutí vo veci od týchto sa odchýlil. Naopak odvolací súd s dôvodmi rozsudku súdu

prvej inštancie v tomto rozsahu sa stotožnil a v odôvodnení svojho rozsudku v súlade s §387 ods. 2
CSP obmedzil sa preto len na konštatovanie ich správnosti a tieto v odôvodnení svojho potvrdzujúceho
rozsudku nadbytočne už neopakoval, ale na tieto ako odvolacím súdom zhora sú reprodukované
v celom rozsahu, odkázal, ako na odvolaciemu súdu vlastné dôvody vyhovujúceho rozsudku o vydanie
bezdôvodného obohatenia titulom bezodplatného užívania sporných pozemkov žalovaným v časti

žalovaného obdobia.
22. Odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku
v uvedenom rozsahu, a to ani z hľadiska zistených skutočností, ako ani právnych záverov, ku ktorým
dospel súd prvej inštancie a tieto nie sú preto spôsobilé privodiť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutieči už zmenou alebo zrušením napadnutého rozsudku v tomto rozsahu. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky odvolateľa odvolací súd dopĺňa.
23. Argumentácia odvolateľa v odvolaní tak (i) o súhlase vtedajšieho vlastníka sporných pozemkov, aby

A. I. D., J. A. ako štátna socialistická organizácia, ktorá bola stavebníkom, zriadil či už stavbu vrátnice
a spevnenej plochy alebo inžinierske siete na jeho pozemku; (ii) o dobromyseľnom užívaní sporných
pozemkov žalovaným pod jeho stavbami po dobu dlhšiu ako 10 rokov, ktoré malo viesť k vydržaniu
práva vecného bremena spočívajúceho v bezodplatnom užívaní sporných pozemkov v prospech
vlastníka stavby, ako aj (iii) o samotnej bezodplatnosti užívania sporných pozemkov pod stavbami

žalovaným, o ktorej má svedčiť samotná skutočnosť, že za celé obdobie užívania sporných pozemkov
vlastníkom stavby, t. j. od začiatku výstavby až do podania žaloby, vlastník sporných pozemkov voči
vlastníkovistavbynikdysineuplatňovalnijakénáhradyzatotoužívanie,jelenopakovanímargumentácie
žalovaným v konaní uplatnenej už aj v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou tento riadne
a presvedčivo sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku (pozri jeho 43. a nasl. odseky).
24. Vzhľadom na predmet konania, ktorým je vydanie bezdôvodného obohatenia, t. j. majetkový

prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§451 ods.
2 o. z.), súd prvej inštancie v posudzovanej veci postupoval správne, pokiaľ svoju pozornosť v konaní
sústredil na zistenie, či žalovaný v žalovanom období (ne)mal platný právny dôvod bezodplatne užívať
sporné pozemky vo vlastníctve žalobcu, na ktorých stoja jeho stavby, resp. na ktorých tento má zriadené

spevnené plochy a inžinierske siete a keďže zistil, že sporné pozemky neboli vyvlastnené, postupoval
správne, aj pokiaľ pristúpil k zisťovaniu, či vtedajší vlastník sporných pozemkov ako právny predchodca
žalobcu, prípadne (ne)dal súhlas na využitie svojho pozemku na stavebné účely stavebníkovi.
25. Pokiaľ žalovaný za dôkaz o existencii takéhoto súhlasu právneho predchodcu žalobcu považuje
alebo tento súhlas vyvodzuje z formulácie obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia vtedajšieho odboru

výstavby MsNV v D. č. – Výst. 2506/1977 z 27.7.1977 o udelení povolenia používať budovu „Centrálny
dvor Pozemných stavieb“ v obci D. o tom, že „účastníci súhlasia s vydaním užívacieho rozhodnutia“,
súd prvej inštancie s poukazom na §78 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v jeho znení v rozhodnom čase vydania tohto rozhodnutia stavebného
orgánu, ktorý správne citoval (40. odsek jeho odôvodnenia), aj správne uzavrel, že vlastník pozemku

nebol účastníkom kolaudačného konania, keďže jeho účastníkom bol len stavebník, prípadne užívateľ
(prevádzateľ), ak v čase začatia konania bol známy. Z toho dôvodu ani podľa odvolacieho súdu nemožno
rozumne pochybovať o správnosti z týchto zistení a z tejto relevantnej právnej úpravy vychádzajúceho
skutkového záveru súdu prvej inštancie, že odvolateľom namietané rozhodnutie vtedajšieho MsNV
č. Výst. 2506/1977 z 27.7.1977 nemožno ani považovať za dôkaz a ani odvodiť od neho dôkaz o

existencii potrebného súhlasu vtedajšieho vlastníka pozemku, keďže tento nie je dôkazom ani len
o odvolateľom tvrdenom súhlase vlastníka pozemku vôbec s vydaním užívacieho rozhodnutia. Pokiaľ
odvolateľ v podanom odvolaní ani nijako nevyvracia správnosť týchto skutkových a právnych záverov
súdu prvej inštancie, len opakovaním tých istých námietok, s ktorými súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku jasne, zrozumiteľne a presvedčivo sa vysporiadal, bez uvedenia akýchkoľvek

argumentov znova len tvrdí, že predmetné rozhodnutie z 27.7.1977 bolo či už dôkazom o existencii alebo
ajsamotnýmsúhlasomvtedajšiehovlastníkapozemkusvydanímužívaciehorozhodnutia,idelenoničím
nepodložené a opakované prezentovanie nesúhlasu odvolateľa s riadne a presvedčivo odôvodneným
skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, čo však nie je spôsobilým odvolacím dôvodom.
26. Pokiaľ odvolateľ nemožnosť predloženia dôkazu o požadovanom súhlase vlastníka pozemku

s výstavbou stavieb na jeho pozemku odôvodňuje či už (i) uplynutím archivačných lehôt alebo (ii)
vyslovenímpredpokladu,žesúhlasvlastníkovpozemkusvýstavbudanýbolvzhľadomnato,ževdanom
prípade nedošlo k vyvlastneniu alebo pokiaľ existenciu tohto ich súhlasu vyvodzuje z toho, že (iii) títo
svojich nárokov voči stavebníkovi doposiaľ sa nijako nedomáhali, podľa odvolacieho súdu je potrebné si
uvedomiť, že podľa §17 zákona č. 87/1958 Sb. o stavebnom poriadku, ako právnej úpravy platnej v čase,

kedy došlo k výstavbe na sporných pozemkoch vo vlastníctve tretej osoby a kedy prebiehalo s tým
súvisiace stavebné konanie (1970 – 1974), k oprávneniam stavebného úradu vo vzťahu k nezastavaným
pozemkom v obciach, akými v tom čase boli aj sporné pozemky, patrilo napr. tieto pozemky prikázať
organizácii socialistického sektora na jej žiadosť dočasne do užívania a určiť jeho spôsob a trvanie,
pričom ak takto určený užívateľ s vlastníkom pozemku o podmienkach jeho užívania v určenej lehote

sa nedohodol, rozhodol o nich stavebný úrad, čo znamená, že za týchto podmienok stavať na sporných
pozemkoch sa mohlo aj bez súhlasu vlastníka pozemku, na ktorom svoju stavbu zriaďovala organizácia
socialistického sektora. Uvedené pre daný súdny spor má ten právny význam, že zo samotnej absencie
listinných dôkazov preukazujúcich súhlas vlastníka stavby so zriadením stavby na jeho pozemku A. I. D.,štátny podnik ako organizáciou socialistického sektora s odvolaním sa jedine na uplynutie archivačných
lehôt, existenciu takéhoto súhlasu, ako sa toho dovoláva odvolateľ, vyvodiť nemožno.
27. Súhlas vlastníka pozemku, t. j. jeho vôľu so svojím pozemkom nakladať takým spôsobom, aby

tento (bez)odplatne užívala tretia osoba, nemožno pritom vyvodiť ani z existencie samotných rozhodnutí
vydaných v stavebnom konaní, ktorých sa dovoláva odvolateľ. Rozhodnutie či už o umiestnení stavby,
o povolení stavby (ktorých existencia v prejednávanej veci preukázaná ani nebola) alebo o povolení
užívania stavby (v danom prípade zhora zmienené rozhodnutie vtedajšieho MsNV v D. z 27.7.1977),
sú dôkazmi spôsobilými preukázať alebo vylúčiť len to, že stavba v danom prípade (ne)bola ako

povolená postavená v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi pre stavebné konanie, pričom
aj za predpokladu, že stavby na sporných pozemkoch boli postavené v súlade s vtedy platnými
právnymi predpismi, a to prípadne aj bez súhlasu vlastníka pozemku, uvedené znamenalo, že v takom
prípade ak A. I. D., štátny podnik ako stavebník aj staval na základe hoci aj časovo neobmedzeného
práva k cudziemu pozemku, toto jeho právo v dôsledku zmeny právnej úpravy spojenej so zmenou
spoločenského režimu určite zaniklo a zostalo len na jednej strane vlastnícke právo k sporným

pozemkom, ktoré v žalovanom období patrilo žalobcovi a na druhej strane vlastnícke právo k stavbám na
nich stojacim, t. č. vo vlastníctve žalovaného, t. j. ide o stavbu na cudzom pozemku. Konkurenciu týchto
dvoch rovnocenných vlastníckych práv je pritom nutné riešiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
o bezdôvodnom obohatení ako majetkového prospechu získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý
(aj za predpokladu, že tu vôbec bol) odpadol, keďže právo žalovaného, resp. v danom prípade ešte jeho

právneho predchodcu k sporným pozemkom vo vlastníctve tretej osoby, ak vôbec existovalo, nesporne
zaniklo a v žalovanom období medzi sporovými stranami existoval preto výlučne občianskoprávny
vzťah ako majetkový vzťah vyplývajúci zo stavby vo vlastníctve žalovaného a užívania pozemkov vo
vlastníctve žalobcu pod touto stavbou, ktorých vzájomné vzťahy k tomuto majetku boli neusporiadané,
pričom nebola preukázaná existencia žiadneho právneho titulu na obmedzenie užívacích práv žalobcu

k sporným pozemkom p. č. 4484/20, resp. 4484/88 v rozsahu zastavanom stavbami vo vlastníctve
žalovaného,vdôsledkučohožalobcavžalovanomobdobínemoholktýmtopozemkomriadnevykonávať
všetky svoje vlastnícke oprávnenia (§123 o. z.). Bezdôvodné obohatenie žalovaného v danom prípade
spočíva práve v tomto protiprávne bezodplatnom užívaní sporných pozemkov vo vymedzenom rozsahu,
pričom zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho

vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia
vznikol (rozsudok NS ČR z 24.6.2008 vo veci 33 Odo 882/2006).
28. Ako vyplýva z tohto právneho výkladu vyplýva, skutočnosť, či ide o (ne)oprávnenú stavbu, nie
je pre predmet tohto konania rozhodujúcou a súd prvej inštancie v danej veci preto ani nepochybil,
pokiaľ posudzovaním tejto otázky sa nezaoberal. Rovnako tak preto jej posudzovaním sa nezaoberal ani

odvolacísúdvrátaneodvolacejnámietkyžalovanéhoopotrebesúbežnéhoakojedinemožnéhospôsobu
usporiadania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom na ňom stojacej stavby postupom podľa
§135c o. z.
29. Neobstojí pritom ani odvolacia námietka odvolateľa o údajnom vydržaní práva vyplývajúceho z
vecného bremena, ktoré má spočívať v práve žalovaného ako vlastníka stavby bezodplatne užívať

sporné pozemky od týmito stavbami, ktoré sú vo vlastníctve tretej osoby, s ktorou súd prvej inštancie
sa nepochybne správne a presvedčivo vysporiadal (pozri 47. odsek jeho odôvodnenia), keď uzavrel,
že k vydržaniu tohto práva žalovaným nemohlo dôjsť pre absenciu podmienky dobromyseľnosti jeho
držby, resp. držby jeho právnych predchodcov, a to z dôvodu, že predmetom prevodu vlastníckeho práva
z jeho právneho predchodcu (A. I. D., J. A. K. L.) kúpnou zmluvou z 3.4.1995 na žalovaného neboli

aj sporné pozemky pod týmito stavbami a absentuje preto právny titul, ktorý by túto dobromyseľnosť
držby žalovaného pri vykonávaní tohto práva vôbec mohol zakladať. Odvolateľ v odvolaní napokon
ani neargumentuje, čo konkrétne by malo byť právnym dôvodom zakladajúcim dobromyseľnosť jeho
držby, resp. držby jeho právneho predchodcu na užívanie sporných pozemkov, len všeobecne tvrdí, že
z dôkazov, ktoré v konaní predložil, avšak tieto nepomenúva, je možné konštatovať, že pozemok p.

č. 4484/20 a p. č. 4484/88 vlastník stavby od začiatku výstavby užíva oprávnene a dobromyseľne, čo
bezpochybyniejeodvolacianámietkaspôsobiláspochybniťsprávnosť,čiužskutkovéhoaleboprávneho
záveru súdu prvej inštancie o absencii dobromyseľnosti držby u žalovaného, resp. rovnako aj u jeho
právneho predchodcu, a to bez ohľadu na to, že sporné pozemky už tento sám užíval viac ako 10 rokov.
30. Dobromyseľnosť držby žalovaného, resp. jeho právnych predchodcov bezpochyby nemôže založiť

ani ďalšia odvolateľom zdôrazňovaná samotná skutočnosť, že tak on, ako aj jeho právny predchodca
sporné pozemky užívali bezodplatne, ako ani to, že vlastníci sporných pozemkov sa ani ňom, ako ani
na jeho právnom predchodcovi ako vlastníkovi stavby nikdy v minulosti nedomáhali žiadnych protiplnení
za užívanie sporných pozemkov zastavaných jeho stavbou. Samotná skutočnosť, že vlastník stavbypozemok pod svojou stavbou užíva bezodplatne bezpochyby nie je dôvodom, ktorý by ako právny
titul mohol založiť dobromyseľnosť vlastníka stavby, že právo, ktoré vykonáva, mu aj skutočne patrí,
absentuje totiž právny titulom, ktorý by túto dobromyseľnosť mohol založiť a v konaní nebolo preukázané

ani to, že by vlastníka sporných pozemkov zaťažovalo prípadné vecné bremeno zodpovedajúce právu
vlastníka stavby sporné pozemky pod týmito stavbami užívať bezodplatne. Je preto potrebné uzavrieť,
že takéto vecné bremeno vlastníka sporných pozemkov nezaťažovalo. Vlastníkovi sporných pozemkov
nič nebráni, aby za bezodplatné užívanie svojho majetku výlučne treťou osobou požadoval peňažné
protiplnenie napriek tomu, že dosiaľ tak nepostupoval ani on, ako ani jeho právny predchodca. Žalovaný

od počiatku vedel, že bezodplatne užíva pozemky od stavbou vo svojom vlastníctve, keďže tieto neboli
predmetom kúpnej zmluvy z roku 1995 medzi jeho právnym predchodcom a ním ako kupujúcim,
pričom v konaní nebol preukázaný súhlas vtedajšieho vlastníka pozemkov s realizáciou stavby na
jeho pozemku, aj keď existenciu takéhoto súhlasu žalovaný tvrdil, v konaní tento súhlas nepreukázal,
neuniesol teda dôkazné bremeno v tomto smere. Nemožno preto uzavrieť, že či už právni predchodcovia
žalobcov alebo žalobca s bezodplatným užívaním pozemkov v ich vlastníctve súhlasili. Navyše, ak

žalobca pozemky nadobudol v súlade s platnými zákonmi, neobstojí právny názor žalovaného, že je
povinný strpieť užívanie svojho majetku bezodplatne, a musí mu byť poskytnutá rovnaká súdna ochrana
ako vlastníkovi stavby, inak by išlo o neprípustnú diskrimináciu žalobcu.
31. Vzhľadom na to, že pri posudzovaní vzájomnosti je potrebné prihliadať v danom prípade tak
na konanie vlastníka stavby, ako aj na konanie vlastníka pozemku, nemôže byť pochýb o tom, že

súdnej ochrany pred konaním účastníka právneho vzťahu v rozpore s dobrými mravmi úspešne sa
môže bezpochyby domáhať len ten, kto sám v rozpore s dobrými mravmi nekoná. Odvolací súd pri
posudzovaní tejto vzájomnosti rovnako ako súd prvej inštancie, uzavrel, že v danom prípade uvedené
nesporne nie je možné uzavrieť o žalovanom, ktorý od nadobudnutia predmetných stavieb do svojho
vlastníctva v roku 1995 až do roku 2018 bezodplatne bez súhlasu vlastníka užíval cudzí majetok,

čím na úkor vlastníka pozemku ako vlastník stavby na ňom postavenej dlhodobo bezdôvodne sa
obohacoval, pričom s vlastníkom pozemku, ktorý svoje práva voči žalovanému ako voči osobe, ktorá
na jeho úkor takto sa bezdôvodne obohacuje, uplatnil v mimosúdnych rokovaniach, nebol schopný
mimosúdne sa dohodnúť a tak dlhé roky pretrvávajúci a pre neho jednostranne výhodný právny stav
bezodplatného užívania cudzieho vlastníctva tak zmeniť. V civilnoprávnom vzťahu, akým je aj právny

vzťah medzi sporovými stranami, jeho subjekty majú rovnaké postavenie, t. j. žiaden z nich nie je
druhému nadriadený, pričom platí princíp zmluvnej voľnosti a preto žalobca ako vlastník pozemku nebol
povinný prijať návrh žalovaného z 10.7.2019 na usporiadanie ich vzájomných majetkových vzťahov,
rovnako ako ani žalovaný neprijal samotný návrh žalobcu na mimosúdne vyriešenie sporného vzťahu
a preto rozhodnutie žalobcu návrh žalovaného na usporiadanie ich vzájomných vzťahov nemožno preto

označiť za konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi a vice versa. Sú pritom právne bezvýznamné
žiadnym dôkazom neodložené úvahy odvolateľa, že žalobca sporné pozemky nadobudol za podstatne
nižšiu kúpnu cenu, a to pre zohľadnenie, že pozemky sú zastavené.
32. Keďže v konaní nebolo sporným, že sporné pozemky v žalovanom období boli zastavané stavbami
vo vlastníctve žalovaného v rozsahu, ktorý medzi stranami v konaní nebol sporným, pričom medzi

nimi nebolo sporným ani to, že žalovaný žalobcovi za žalované obdobie za ich užívanie neposkytoval
žiadne protiplnenie, správnosti skutkového a právneho záveru súdu prvej inštancie o bezdôvodnom
obohatení žalovaného na úkor žalobcu, nemožno nič vytknúť. Z uvedených dôvodov odvolacie námietky
žalovaného vo vzťahu k základu nárok neobstoja, pretože žiadna z nich nie je spôsobilá spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

33. Obstojí však odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nedostatočne a preto nesprávne
sa vysporiadal s námietkou premlčania, nakoľko tento počiatok plynutia premlčacej doby stotožnil
s okamihom oplotenia sporných pozemkov žalobcom, k čomu došlo 25.10.2018. Právne predpisy, ktoré
vo vzťahu k premlčaniu žalobou uplatneného práva žalobcu súd prvej inštancie síce správne citoval, na
prejednávaný prípad aplikoval nesprávne, keď nevykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia

počiatku plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom
nijako neodôvodnil, prečo práve oplotenie prístupovej cesty pred žalovaným cez pozemok p. č. 4484/88
považoval za určujúci okamih pre počiatok plynutia premlčacej doby dňom 25.10.2018, t. j. prečo tento
akt zo strany žalobcu považoval za okamih najskoršej vedomosti žalobcu o tom, že žalovanému na jeho
úkor vzniklo bezdôvodné obohatenie, keď medzi stranami nebolo sporným, že medzi nimi dlhodobo,

t. j. zrejme aj pred 25.1.2018 prebiehali mimosúdne rokovanie s cieľom vyriešiť právny režim stavby
žalovaného na cudzom pozemku vo vlastníctve žalobcu, a teda ani odvolací súd nepovažuje za sporné,
že žalobca k 25.10.2018 takúto vedomosť nepochybne mal, nebolo však vykonané žiadne dokazovanie
za účelom zistenia, kedy žalobca takúto vedomosť získal, kedy táto u neho vznikla. Možno preto súhlasiťso závermi súdu prvej inštancie len potiaľ, pokiaľ tento konštatuje nespornú vedomosť žalobcu o vzniku
bezdôvodného obohatenia žalovaného na jeho úkor k 25.10.2018. Pre správne posúdenie vznesenej
námietky podstatným však je nie samotná existencia tejto vedomosti žalobcu, ale práve okamih vzniku

tejto jeho vedomostí, ktorý v konaní zostal preto nepreukázaný.
34. Keďže subjektívna dvojročná premlčacia doba podľa §107 ods. 1 o. z., v danom prípade, kedy
nie je dôvod uvažovať o úmyselnom bezdôvodnom obohatení žalovaného, v zmysle §107 ods. 2 o.
z. najneskôr sa premlčí za tri roky, keď k nemu došlo, pričom predmetom tohto konania na základe
predmetnej žaloby na súde uplatnenej dňom 3.2.2020 je vydanie bezdôvodného obohatenia aj za

obdobie od 1.6.2017 do 2.2.2018, t. j. za obdobie nesporne dlhšie, než je subjektívna premlčacia doba,
ktorej počiatok pre uvedené pochybenie v dokazovaní a v právnych úvahách súdu prvej inštancie zatiaľ
nebol zistený, odvolací súd právny záver súdu prvej inštancie o neuplynutí subjektívnej premlčacej doby
považuje za predčasný a preto nesprávny.
35. Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 a ods. 2 CSP napadnutý rozsudok
potvrdil len v rozsahu zaväzujúcom žalovaného žalobcovi vydať bezdôvodné obohatenie za obdobie,

ktoré premlčané určite nie je, t. j. do dvoch rokov spred podania žaloby, a to vo výške 1 370,43 €
za bezodplatné užívanie prístupovej cesty na pozemku p. č. 4484/88 vo výmere 196 m2 za obdobie
3.2.2018 - 25.10.2018, t. j. za 8,74 mesiaca po 0,80 € a za užívanie pozemku p. č. 4484/20 vo výmere
82 m2 pod vrátnicou a pozemku p. č. 4484/88 vo výmere 126 m2, na ktorom sa nachádzajú prípojky
inžinierskych sietí, v oboch prípadoch za obdobie 3.2.2018 – 6.10.2021 v celkovej výmere 208 m2 vo

výške 7 304,96 € (3 976,96 € ako 208 m2 x 23,9 mesiaca po 0,8 € a 3 328 € ako 208 m2 x 20 mesiacov po
0,8 €) spolu s úrokmi z omeškania (§ 517 ods. 2 o. z. v spojení s §3 NV č. 87/1995 Z. z.) z istiny 5 347,39
€ ako 1 370,43 + 3 976,96 € uplatnených pôvodnou žalobou s počiatkom omeškania od 30.1.2020 do
zaplatenia a z ďalšej istiny 3 328 € po pripustení zmeny žaloby s počiatkom omeškania od 22.10.2021
do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku, t. j. o 2 608,34 € s úrokmi

z omeškania 5 % p. a. od 30.1.2020 do zaplatenia, a to za užívanie pozemkov pod prístupovou cestou,
inžinierskymi sieťami i vrátnicou v období 1.6.2017 - 2.2.2018 vrátane, postupom podľa §389 ods. 1
písm. b) a písm. c) CSP napadnutý rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
36. V tomto ďalšom konaní s cieľom správne a zákonne sa vysporiadať so žalovaným vznesenou

námietkou premlčania uplatneného nároku za obdobie od 1.6.2017 do 2.2.2018 vrátane, bude
vykonať dokazovanie za účelom zistenia, kedy najskôr žalobca sa dozvedel o skutkových okolnostiach
svedčiacich o tom, že na jeho úkor jeho majetok bezodplatne užíva žalovaný a pri vyhodnotení, kedy
tento okamih nastal, prihliadne na všetko, čo z dosiaľ vykonaného dokazovania v tomto smere vyšlo
v konaní najavo a vrátane toho, čo bolo predmetom jednania medzi stranami počas ich mimosúdnych

rokovaní, ak to pre posúdenie vznesenej námietky premlčania prípadne bude rozhodujúcim. Ak súd
prvej inštancie aj po tomto ďalšom dokazovaní v tomto smere zotrvá na závere, že žalobca o tom, že
žalovaný na jeho úkor sa bezdôvodne obohacuje, sa dozvedel až dňom zatarasenia prístupovej cesty
25.10.2018, tento svoj záver dostatočne odôvodní tak, aby bol aj pre strany presvedčivý a zrozumiteľný
a zároveň aj preskúmateľný v odvolacom konaní v prípade ďalšieho odvolania. Dôkazné bremeno

v tomto smere bude na žalovanom, ktorý v spore tvrdí, že žalobca svoju vedomosť o bezdôvodnom
obohatení žalovaného na jeho úkor mal už skôr, než dňom 25.10.2018, kedy oplotením vrátnice
žalovanému zamedzil vstup na svoje pozemky.
37. Pretože odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie sčasti aj zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, bolo potrebné zrušiť aj výrok o trovách konania (§396 ods. 1, §151

ods. 1 CSP). V novom rozhodnutí vo veci súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho
konania.
38. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v rozsahu, v ktorom rozsudok súdu prvej inštancie bol zrušený a vec vrátená súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie dovolanie n i e j e prípustné.
Proti tomuto rozsudku v rozsahu, v ktorom rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený dovolanie j
e p r í p u s t n é , ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces;
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).