Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. september 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121011759
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8121011759.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Lucie

Bašistovej a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.09.2024, v trestnej
veci proti obžalovanému A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods.3 písm. c/ Tr.
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/86/2021 zo dňa
25.10.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX vo C., trvale bytom
D., E. XXXX/XX, okr. C.,

podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn.
3Pv 398/20/7707 zo dňa 08.09.2021 pre skutok právne posúdený ako prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1,3 písm. c/ Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

dňa 10.2.2020 asi o 19.30 hod. v D., F. G. E. H. XX, okr. C., na dvore rodinného domu obvineného,
po predchádzajúcom vzájomnom nedorozumení raz sotil do oblasti hrudníka C. B. a následne ho chytil
za malíček ľavej ruky, ktorý mu začal vykrúcať, pričom poškodený spadol na zem, kde mu obvinený
stúpol nohou na ľavé rameno, potom ho prikľakol oboma kolenami v oblasti hrudníka, chytil ho rukou
pod krk a opakovane ho päsťou udieral do oblasti tváre, kde poškodený utrpel zranenia a to viaceré
krvné podliatiny v čelovej oblasti, krvný výron v okolí ľavej očnice so zakrvácaním ľavej čeľustnej dutiny,
zlomeninu stredného článku V. prsta ľavej ruky a vykĺbenie ľavého nadpleckového kľúčikovitého zhybu,
ktoré zranenia si podľa znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo vyžadujú liečenie spojené

s práceneschopnosťou v trvaní najmenej 62 dní,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd obžalovaného A. B. uznal vinným zo spáchania prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods.1, ods.3 písm. c/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 10.02.2020 asi o 19.30 hod. v D., F. G. E. H. XX, okr. C., na dvore rodinného domu obvineného, po
predchádzajúcom vzájomnom nedorozumení raz sotil do oblasti hrudníka C. B. a následne ho chytil za

malíčekľavejruky,ktorýmuzačalvykrúcať,pričompoškodenýspadolnazem,potomhoprikľakoloboma
kolenami v oblasti hrudníka, chytil ho rukou pod krk a opakovane ho päsťou udieral do oblasti tváre,
kde poškodený utrpel zranenia a to viaceré krvné podliatiny v čelovej oblasti, krvný výron v okolí ľavej
očnice so zakrvácaním ľavej čeľustnej dutiny, zlomeninu stredného článku V. prsta ľavej ruky a vykĺbenieľavéhonadpleckovéhokľúčikovitéhozhybu,ktorézraneniasipodľaznaleckéhoposudkuznalcazodboru
zdravotníctvo vyžadujú liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní najmenej 62 dní.

Za to mu súd uložil podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, pri prevahe
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. i) Tr. zákona, oproti neexistencii priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 12 (dvanástich)
mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému aj povinnosť uhradiť poškodeným:

C. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D., E. XX/XX, škodu vo výške 1.925,- eur,

I. J. A. K., so sídlom A. L. X, M., IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 1.795,61 eur,

C. A. - A. A., so sídlom B. X/XXX, A., škodu vo výške 1.122,30 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku odkázal poškodeného C. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D., E. XX/XX,
so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote obžalovaný odvolanie, ktoré aj dodatočne

písomne prostredníctvom obhajcu odôvodnil. V jeho dôvodoch po rekapitulácii odvolaním napadnutého
výroku uviedol, že má za to, že ani po zrušení rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
02.06.2022 a doplnení dokazovania výsluchom znalca z odboru zdravotníctva B. N. nedošlo k zmene
dôkaznej situácie. Znalec konštatoval, že k zraneniam poškodeného mohlo dôjsť pri spoločnom
páde obžalovaného a poškodeného na zem. Jeho aktívne pôsobenie na telo poškodeného (údery a

vykrúcanie malíčka) neboli výsluchmi svedkov preukázané, a preto v zmysle zásady in dubio pro reo
ho mal súd spod obžaloby v zmysle § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodiť tak, ako bolo rozhodnuté
rozsudkom zo dňa 02.06.2022. Po celý čas incidentu sa iba bránil, pričom poškodený C. B. vošiel na jeho
pozemok, ako prvý ho napadol a bol pod vplyvom alkoholických nápojov. Takto vypovedali svedkovia
E. A. a N. B.. Svedkyňa E. B., manželka poškodeného spomína iba údery do tváre a žiadne iné údery

alebo kopanie nevidela. To, že poškodený má sklony k požívaniu alkoholických nápojov, vyplýva aj z
rozsudku Okresného súdu Prešov, keďže viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Taktiež, že sa
pod vplyvom alkoholu správa agresívne, vyplýva z oboznámených správ a lustrácií, keďže sa dopustil
priestupku voči manželke a voči svokrovi. Podľa vedomostí obžalovaného bolo jeho manželstvo asi v
novembri 2023 rozvedené, a to z dôvodu násilného konania voči manželke. Navrhol preto pripojiť a

oboznámiť rozvodový spis. Na základe vyššie uvedeného navrhol napadnutý rozsudok prvostupňového
súdu zrušiť a spod obžaloby ho v zmysle § 285 písm. a) Tr. zákona oslobodiť.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným ako osobou na to oprávnenou,
krajský súd nezistil dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku,

v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého
uznesenia, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktorým
predchádzalo, prihliadajúc pritom na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 a zistil nasledovné.

Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku (už v poradí druhého) ako aj konania mu
predchádzajúceho, krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd v predmetnej veci po doplnení krajským
súdom naznačeného dokazovania, pri opätovnom hodnotení vykonaných dôkazov a zachovaním
možnosti pre strany v konaní obsah dokazovania doplniť a vyjadriť sa k nemu – postupoval v intenciách
zrušujúceho uznesenia krajského súdu zo dňa 16.03.2023 sp. zn. 2To/29/2022.

Napadnutý rozsudok je preto výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a
v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového
stavu veci, alebo na možnosť uplatnenia práva na obhajobu.Konajúci súd zákonom predpísaným spôsobom vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné
dôkazy potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci.

Rozsah vykonaného dokazovania je v preskúmavanej veci dostatočný a nie je ani zrejmé, ktoré ďalšie
dôkazy by bolo potrebné ešte procesne relevantne vykonať.

V tomto smere totiž v odvolaní obžalovaného absentujú akékoľvek návrhy, či podnety na potrebu
ďalšieho dokazovania, čo nenamietal ani vo svojom vyjadrení internujúci prokurátor na hlavnom

pojednávaní. Podstata podaného odvolania vlastne smeruje len proti hodnoteniu dôkazov konajúcim
súdom, pričom odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu v konfrontácií s písomnými dôvodmi
odvolaním
napadnutého rozsudku sa s podstatou argumentácie obsiahnutej v odvolacích námietkach
obžalovaného stotožnil.

V úvode krajský súd považuje za potrebné vo všeobecnosti zvýrazniť, že v rámci trestného konania,
ktorého výsledkom je oslobodzujúci rozsudok, ktorým súd oslobodí spod obžaloby obžalovaného,
v každom prípade neznamená jednoznačné a nepochybné presvedčenie súdu o tom, že záver
o dôvodnom trestnom stíhaní obžalovaného pred súdom na podklade obžaloby prokurátora, ktorá sa
zase opierala (ako v posudzovanom prípade) hlavne o výpoveď poškodeného a jeho tvrdenia, bol

vykonaným dokazovaním spochybnený preto, že môžeme bez rozumných pochybností konštatovať, že
poškodený v rámci trestného konania klamal, resp. uvádzal vedome nepravdu.

Naopak oslobodzujúce rozhodnutie súdu sa totižto spravidla spája so záverom, že produkované dôkazy
v takom rozsahu, intenzite a kvalite ako boli predložené súdu spolu s obžalobou a na hlavnom

pojednávaní aj boli riadne vykonané, napokon konajúci súd zhodnotí tak, že nemá bez rozumných
pochybností preukázaný záver o tom, že sa skutok, ktorý je predmetom dokazovania, vôbec stal, alebo
či skutok, ktorý sa reálne aj stal, je vôbec trestným činom, a napokon, či bol preukázaný záver o vine
obžalovaného za skutok, ktorý sa mu kladie za vinu.

V tejto súvislosti preto bolo úlohou súdu na oboch stupňoch, konfrontovať rozhodujúce dôkazy obžaloby
s dôkazmi, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní a teda do akej miery sú dokazovaním
vykonaným na hlavnom pojednávaní osvedčené, či na druhej sprane spochybnené v takom rozsahu,
aby bolo možné bez rozumných pochybností učiniť záver o vine, či v opačnom prípade o nevine
obžalovaného A. B..

V prvom rade je potrebné uviesť, že nebol bez rozumných pochybností ustálený, aj po doplnení
dokazovania v kontexte (intencií) usmernenia odvolacím súdom v už skôr označenom zrušujúcom
uznesení, možný mechanizmus vzniku zranení diagnostikovaných u poškodeného C. B. a to tak, ako je
to ustálené v skutkovej vete napadnutého rozsudku.

V tomto kontexte krajský súd už pri zrušení v poradí prvého rozhodnutia v predmetnej trestnej veci na
podklade odvolania okresného prokurátora, kedy okresný súd rozsudkom sp. zn. 41T/86/2021 zo dňa
02.06.2023 podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby obžalovaného A. B., upriamil
pozornosť okresného súdu po doplnení dokazovania a následnom hodnotení všetkých dostupných

produkovaných dôkazov svedčiacich nie len v prospech obžalovaného, ale aj v jeho neprospech, na
vysvetlenieexistujúcichrozumnýchpochybnostíookolnostiach,zaakýchmalodôjsťkvznikuvskutkovej
vetenapadnutéhorozsudkuopísanýchzraneníupoškodeného,alenajmäpochybnostíospôsobe,akým
mal obžalovaný tieto zranenia zaviniť a teda, či postupom, akým mal viesť útok voči telesnej (fyzickej)
integrite poškodeného, podľa opisu poškodeného, mohli byť tieto zranenia spôsobené a súčasne bez

rozumných pochybností vylúčiť možný mechanizmus ich vzniku podľa opisu vzájomného fyzického
napádania sa obžalovaného a poškodeného na mieste činu obžalovaným.

Vzhľadom na uvedené je preto namieste opäť v stručnosti poukázať na tvrdenia obžalovaného
v konfrontácii s vyjadreniami poškodeného a to predovšetkým v kontexte výpovedí priamych svedkov

hodnoteného fyzického napádania sa obžalovaného s poškodeným, E. A., N. B. a E. B., kde každý z
nich zo svojho pohľadu tak, ako mohol túto udalosť vnímať a prežiť, opisuje, kto mal a na podklade
akých skutočností motív na vyvolanie konfliktu, kto (koho) ako prvý a akým spôsobom napadol, ako samal konflikt ďalej vyvíjať, a to najmä z pohľadu, či fyzické napadanie medzi obžalovaným a poškodeným
podľa okolností a spôsobu vedenia útoku ne/prekročilo tzv. hranicu nutnej obrany podľa § 24 Tr. zákona.

Z tohto pohľadu správne okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, že svedok E. A., vo
svojej výpovedi uviedol, že vtedy pracoval na svojom domčeku. Bol vonku a takisto sused A. B. pracoval
na svojom. V priebehu dňa bol svedkom toho, ako A. B. telefonoval so C. B.. On stál vedľa neho a počul,
čo kto hovorí. Počul aj C. B. z reproduktoru mobilu, čo hovorí A. B.. Pamätá si, že sa mu vyhrážal, že
keď mu nevráti nejaké peniaze, prídu nejakí chlapi z A. a že si to vybavia. Potom ako skončil ten hovor,

sa aj rozprával s A. B., o čo ide. On mu hovoril, že sa mu Stano vyhráža, že chce nejaké peniaze, avšak,
že on žiaden dlh voči C. nemá. Tento telefonát bol okolo 17.00 hod. V priebehu dňa bol aj ďalší telefonát,
pričom on počul ako C. povedal A., že príde hore ku nemu si niečo vybaviť. Následne po istom čase
počul prichádzajúce auto, kde vedel, že ide o auto C.. Auto zastavilo asi sto metrov od nich a poškodený
vyšiel ku ním cez spoločnú cestu smerom k domu A. B.. A. B. bol vtedy tak po strane svojho domčeka,
medzi ich domami. C. pristúpil rýchlo k A. a dal päsťou jednu šupu. Následne sa on snažil čo najrýchlejšie

dostať k nim, aby ich rozdelil. Keď k ním prišiel, C. ležal na zemi, A. bol nad ním v takom podrepe, vždy
boli v sebe, naťahovali sa, držali a on sa ich snažil rozdeliť. Okrem toho jedného úderu nevidel žiadne
iné údery. Ako sa oni dvaja naťahovali, tak už k nim prišli aj manželky. V čase, keď ležali na zemi, on
nevidel žiadne údery, či už u jedného alebo druhého. Manželky tam prišli v priebehu niekoľkých sekúnd.
Dá sa povedať, že každá manželka ťahala svojho ku sebe. Svedkyňa N. B., manželka obžalovaného,

ako svedkyňa uviedla, že nevidela začiatok konfliktu. Keď vybehla z domu na dvor, videla, že jej manžel
sedí na poškodenom, držal ho pod krkom a kričal na neho, že žiadne peniaze nedostane, že mu nie je nič
dlžný. Ona nevidela, žeby sa navzájom udierali. Bola tam prítomná aj manželka poškodeného a sused E.
A., ktorí sa spolu s ňou snažili od seba ich odtiahnuť, čo sa im aj podarilo. E. B., manželka poškodeného,
ako svedkyňa uviedla, prvý krát zaregistrovala konflikt medzi obžalovaným a jej manželom, ako sa k

ním pešo blížila. Kričali na seba. Následne obaja spadli na zem a ona si nevie spomenúť, či niekto
niekoho udrel pred týmto pádom. Počas toho ako obžalovaný sedel na manželovi, ona videla, že ho
udiera do tváre. Ona si pamätá, že boli už iba na zemi. Bola tam prítomná manželka obžalovaného, ako
aj sused A., ktorí však do konfliktu nezasiahli. Následne išla spolu s manželom domov, potom podať
trestné oznámenie a nakoniec odviezla manžela na lekárske ošetrenie.

Niet pochýb teda, že celý incident aj podľa výpovede svedkov začal z iniciatívy poškodeného, ktorý sám
prichádza pred dom na pozemok obžalovaného (teraz už oplotený dvor), podľa neho kvôli nevyplateným
peniazom za vykonanú prácu a iniciuje prvý fyzický konflikt, vo forme úderu smerujúceho na hlavu
obžalovaného, za danej situácie obžalovaný (ako to nespochybňujú ani svedkovia) len opätuje prvotný

úder poškodeného odstrčením od seba s následným chytením poškodeného za odev, aby mu zabránil
v ďalšom útoku, pričom následný priebeh incidentu už obaja opisujú v zásadne rozdielne.

Vzhľadom na uvedené sa preto aj s ďalším záverom okresného súdu v odôvodnení rozsudku stotožnil
krajský súd, ak uvádza, že na základe takto vykonaného dokazovania, preto súd uzatvára, že tvrdenie

poškodeného, že obžalovaný ho mal bezdôvodne napadnúť v úmysle spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví,
má za nedôveryhodné, nakoľko z výpovede svedka E. A. vyplýva, že práve poškodený mal prvý zaútočiť
na obžalovaného a to úderom pästi na tvár obžalovaného.

Nato nadväzujúcu argumentáciu okresného súdu si krajský súd osvojiť nemohol, ak mal okresný súd

zato, že obžalovaný na úder poškodeného zareagoval tak, že sa tomu začal aktívne brániť tým, že sotil
poškodeného do oblasti hrudníka a následne ho chytil za malíček ľavej ruky, ktorý mu začal vykrúcať.

Uvádzaný záver okresného súdu nebol bez rozumných pochybností dokázaný, totižto žiadny zo svedkov
prítomní na mieste činu E. A., N. B. a E. B., v čase incidentu taký priebeh napádania nepotvrdil a rovnako

závery znaleckého dokazovania znalca B. B. N., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia
súdneho lekárstva pripustil, že zlomenina stredného článku piateho prsta ľavej ruky mohla vzniknúť aj
pri spoločnom páde na zem obžalovaného a poškodeného.

V tejto súvislosti podľa názoru krajského súdu je potom podstatným zistenie, že ani doplňujúce

dokazovanie, aj na verejnom zasadnutí pred krajským súdom, prečítaním lekárskych správ k ošetreniu
poškodeného na čl. 150-153 (poškodený uviedol, že sa pobil, nie že bol napadnutý), najmä z odvetia
súdneho lekárstva neponúka konkrétne jediný možný mechanizmus vzniku zranenia, v tomto prípade
zlomeniny malíčka, ktorý by zodpovedal mechanizmu s najväčšou pravdepodobnosťou len pri vykrúcanímalíčka obžalovaným poškodenému, ako to opisuje poškodený, ale práve naopak, znalec opakovane
od začiatku dokazovania po predložení výsledkov znaleckého posudku pripúšťa minimálne ďalšiu
alternatívu možného vzniku tohto zranenia a to pádom na zem a to aj tak, ako to vysvetlil obžalovaný, že

po vzájomnom naťahovaní s poškodeným padajú na zem (asi aj) z dôvodu čiastočne ľadového podkladu
na zemi a straty rovnováhy, čomu mohla prispieť aj skutočnosť, že poškodený (podľa vyjadrenia
svedkov) mal byť v tom čase pod vplyvom alkoholických nápojov.

V kontexte doposiaľ uvedeného a opierajúc sa o výsledky vykonaného vyšetrovania má krajský súd

potom za to, že argumentačne totožne je možné potom zastrešiť, ako v prípade zlomeniny malíčka,
aj možný mechanizmus vzniku najzávažnejšieho zranenia diagnostikovaného u poškodeného po
samotnom incidente s obžalovaným a to vykĺbenie ľavého nadpleckovokľúčikového zhybu. Aj v tomto
prípade znalec B. B. N., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, v intenciách
usmernení krajským súdom, aj po doplnení svojich vyjadrení na hlavnom pojednávaní k záverom
znaleckého posudku pripúšťa ako možný mechanizmus vzniku tohto zranenia pádom na zem a to aj

tak, ako to vysvetlil obžalovaný, že po vzájomnom fyzickom naťahovaní s poškodeným (potom čo mal
dostať úder od poškodeného do tváre) padajú na zem, každý na svoju stranu, obžalovaný na pravú a
poškodený na ľavú, ktorá zodpovedá aj zraneniu nie len na ľavom ramene, ale aj malíčka ľavej ruky.

Vzhľadom na výpovede poškodeného podľa jeho opisu vo veci a teda, akým spôsobom mal viesť

útok voči telesnej (fyzickej) integrite poškodeného obžalovaný, krajský súd v prvom rade zisťuje, ako
to správne hodnotí aj okresný súd, že poškodeného opis útoku sa s prebiehajúcim dokazovaním
v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní zjavne vyvíjal a menil teda - rozsah a intenzita
útokov, ich početnosť, aj konkrétne napadnutých častí jeho tela.

Na tomto mieste je potrebné potom zvýrazniť, že priami svedkovia tohto incidentu E. A. (sused), N. B.
(manželka obžalovaného), no najmä E. B. (manželka poškodeného), ani v jednom prípade vo svojich
výpovediach neosvedčujú poškodeným uvádzané vykrúcanie ruky, či malíčka na ľavej ruke, čo mal
byť dôvod jeho pádu na zem a už vôbec nie, najsamprv poškodeným tvrdené kopnutie do ramena, so
zmenou v podobe pristúpenia ramena nohou obžalovaným a potom následné modifikácie o prikľaknutí

ramena jedným kolenom a potom oboma obžalovaným, nakoľko minimálne obe menované svedkyne
zhodne uvádzali, že v čase, kedy už videli oboch na zemi, tak obžalovaný akoby na poškodenom sedel.
Pritom E. B. (manželka poškodeného) mala možnosť celú situáciu ich vzájomného napádania vidieť
od začiatku až do konca, teda do momentu, keď sa ich snažili už všetci menovaní spoločne od seba
oddeliť, keď už boli na zemi, ako to správne pôvodne hodnotil aj okresný súd.

Rovnakopotomplatí,žepodľaintenzityapočetnostiútokovobžalovaného,takakoichopisuje vosvojich
opakovaných výpovediach poškodený, najmä ich rozsah, počet a miesto zásahu na tele, by sa zjavne
mali odzrkadliť v oveľa rozsiahlejších a závažnejších zraneniach, najmä v oblasti hlavy a hrudníka, ako
boli napokon u poškodeného diagnostikované.

Vzhľadom na takto ustálenú dôkaznú situáciu krajským súd má rovnako zato ako okresný súd, že
konanieobžalovanéhodomomentuspoločnéhopádunazemspoškodeným,naplnilvšetkyznakynutnej
obrany v zmysle § 25 ods.1 Tr. zákona, pretože týmto konaním, odvracal útok iného.

Na základe takéhoto hodnotenia produkovaných dôkazov potom dospel krajský súd k záveru, že na ich
poklade nie je možné uznať obžalovaného vinným, nakoľko nie je možné bez rozumných pochybností
ustáliť rozhodujúce skutkové zistenia, ktoré sa mali preniesť do skutkovej vety obžalobného návrhu,
no predovšetkým bez rozumných pochybností takto ustálený skutkový stav aj rovnako ako v obžalobe
právne posúdiť.

Súčasne krajský súd mal zato, že v danom prípade výsledky hodnotenia vykonaných dôkazov, pri
existencii zásadnej dôkaznej núdze – nie je zrejmé, aké dôkazy je ešte možné vykonať – neumožňujú
bez rozumných pochybností ani urobiť záver, aby sa skutok kladený za vinu obžalovanému vôbec stal
tak, ako je jeho skutkový dej opísaný v obžalobnom návrhu.

V tejto súvislosti krajský súd pripomína, že na preukázanie viny obžalovaného vo všeobecnosti platí, že
súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa
doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovanéhoskutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného
záveru.Výrokovinemôžebyťzaloženýtedalennatakýchdôkazoch,ktorécelkomvylučujúpochybnosť,
že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom

prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť
o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov.

Hodnotiac preto tieto dôkazy vo svojom súhrne krajský súd na rozdiel okresného súdu, nemohol
v posudzovanom prípade urobiť bez rozumných pochybností jednoznačný záver o vine obžalovaného

tak,akomubolakladenázavinuvobžalobnomnávrhuokresnéhoprokurátora,anipoúpraveskutkového
stavu okresným súdom, pričom posudzovaný skutok nenapĺňa ani skutkovú podstatu iného v osobitnej
časti Trestného zákona ustanoveného trestného činu a nie je ani dôvod na postúpenie tohto skutku na
prejednanie inému orgánu, ktorý by ho mohol posúdiť ako priestupok.

Krajský súd má zato, že v prejednávanom prípade za danej dôkaznej situácie, ak už nie sú k dispozícii

na vykonanie ďalšie dôkazy a za existencie takýchto zásadných pochybností o preukázaní viny
obžalovaného zo spáchania žalovanej trestnej činnosti, je namieste v posudzovanom prípade použiť
jedno zo základných procesných pravidiel - in dubio pro reo – a to v pochybnosti v prospech páchateľa,
keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, preto obžalovaného podľa
§ 285 písm. a/ Tr. poriadku spod obžaloby oslobodil.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd považoval odvolanie obžalovaného A. B. za dôvodné a rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.