Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. august 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 91Cb/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123313943
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adrián Pažúr
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6123313943.9

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: PB Finančné služby, a. s., Hattalova 12, Bratislava, IČO: 35
817 453, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., Hlavná 31, Trnava,
IČO: 36 865 281 proti žalovaným: 1) EAGLE K-WEAR COMPANY LIMITED s. r. o., Palánok 1, Nitra
949 01, IČO: 50 157 281, 2) Mitali, s.r.o., Záhradná 219/98, Streda nad Bodrogom, IČO: 46 256 539,
právne zastúpený: JUDr. Maroš Minčík, advokát, Palackého 1, Košice, IČO: 44 119 089, 3) A. B. C.,

nar. X.X.XXXX, D. XXXX/XX, E., právne zastúpený: K U B | A K s. r. o., Werferova 1, Košice, IČO: 55
642 250, 4) F. E., nar. XX.X.XXXX, A. XXXX/X, C., 5) G. G. E., nar. XX.X.XXXX, B. XXXX/XX, C., o
zaplatenie 105 064,69 Eur s príslušenstvom, o návrhu AMONY s.r.o., C. XX, E. – G. H. B. G. XXX XX,
IČO: 47 646 586, právne zastúpený: Marják, Ferenci & Partners, s. r. o., Tajovského 17, 040 01 Košice
– mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 164 988, na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Žalovaným v 1., 2., 3., 4. a 5. rade náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 12.5.2023 sa žalobca domáhal, aby súd pôvodne žalovaným v 1., 2., 3., 4.,
5. a 6. rade (ďalej len „žalovaní“) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 105 064,69

Eur s 8%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 105 064,59 Eur od 8.12.2022 do zaplatenia, titulom
nesplatenia zostatku úveru.

2. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania vo veci vydal platobný rozkaz, č.k.
36Up/679/2023-64 z 29.5.2023. Vo vzťahu k pôvodne žalovanému v 3. rade, A. I. J., nadobudol platobný
rozkazprávoplatnosťastalsavykonateľným17.6.2023(č.l.140spisu).Vovzťahukostatnýmžalovaným

v dôsledku podania odporu sa platobný rozkaz ex lege zrušil.

3. V priebehu konania návrhom doručeným súdu 4.7.2024 navrhovateľ AMONY s.r.o., Tajovského 17,
Košice – mestská časť Staré mesto 040 01, IČO: 47 646 586 (ďalej ako „žalobca“) žiadal nariadiť
zabezpečovacie opatrenie, ktorým by súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
žalovaného v 2. rade, bližšie špecifikovaným v petite predmetného návrhu.

4. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil presvedčením, že tu existuje
dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená z dôvodu objektívnych skutočností zrejme poznateľných
aj z verejne dostupných registrov, resp. z okolností daného prípadu. Vo vzťahu k žalovanému v 1.
rade žalobca uviedol, že žalovaný v 1. rade nie je schopný plniť svoje záväzky, má dlhy v stovkách
tisícov eur, možno presahujúcich milión eur, ktoré prevyšujú hodnotu ním vlastnených nehnuteľností.

S poukazom na uvedené je pravdepodobné, že žalovaný v 1. rade o tieto nehnuteľnosti príde. Obavu
z budúceho zmarenie exekúcie žalobca vyvodil z osoby dlžníka, resp. jeho postoja k plneniu povinnostía z množstva záväzkov po splatnosti vzťahujúcich sa na jeho osobu, pričom zároveň poukázal na
pluralitu jeho veriteľov. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade uviedol, že tu ide o zrejmé podozrivé konanie,
ktoréjevysokopravdepodobnevrozporeminimálnesnormamicivilnéhopráva.Bývalýkonateľa50%-ný

spoločník žalovaného v 2. rade a zároveň pôvodne žalovaný v 3. rade, A. I. J., previedol 27.7.2023, t.j. po
vydaní platobného rozkazu Okresným súdom Banská Bystrica z 29.5.2023, obchodný podiel v rozsahu
48 %, ktorému zodpovedá vklad do základného imania žalovaného v 2. rade vo výške 19 200 Eur na
tretiu osobu, spoločnosť VETO CORP s.r.o., s ktorou sú úzko prepojení. Prepojenie videl v tom, že sídla
oboch spoločností, ako aj pôvodne žalovaného v 3. rade, sú evidované na totožnej adrese. Zároveň,

do leta 2022 bol žalovaný v 2. rade 50%-ným spoločníkom VETO CORP s.r.o. Okrem toho uviedol, že
vo vzťahu k majetku žalovaného v 2. rade existuje dôvodná indícia, že exekúcia môže byť ohrozená,
spočívajúca v skutočnosti, že na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Trebišov pre
katastrálne územie G. C. je evidovaná informatívna poznámka o začatí daňového exekučného konania
vo veci vymáhania daňového nedoplatku. V závere návrhu žalobca opätovne poukázal na tragickú
hospodársku situáciu žalovaného v 1. rade. Rovnako uviedol, že je potrebné komplexne nahliadať na

konaniežalovaných,keďjezrejmé,žesúúzkopersonálneamajetkovoprepojení,pričomrealizujúúkony
smerujúce k tomu, aby pohľadávky veriteľov nemohli byť uspokojované z ich majetku. Argumentoval aj
tým, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia nebude žalovanému v 2. rade bránené v podnikaní.
Pokiaľ ide o majetok žalovaného v 2. rade, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie uviedol,
že medzi zabezpečovanou pohľadávkou a hodnotou majetku, ktorý ju zabezpečuje nevzniká celkom

zjavný nepomer, teda požiadavka proporcionality je zachovaná. K cene nehnuteľností uviedol, že hektár
pôdy v SR stojí približne 3 789 Eur, pričom v okrese Trebišov sa cena pohybuje na úrovni 3 100 až 3 300
Eur. Podľa názoru žalobcu je po prepočítaní výmery, ku ktorej sa zriadenie zabezpečovacieho opatrenia
požaduje, zrejmá primeranosť rozsahu zabezpečenia pohľadávky, a teda aj proporcionalita.

5. Spolu s návrhom predložil žalobca súdu informatívny výpis z príslušného katastra nehnuteľností
za účelom preukázania vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade k nehnuteľnostiam, ktorými žiada
zabezpečiť pohľadávku, ktorá je predmetom konania vo veci samej.

6. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných

majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená. [§ 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)]

7. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra. [§ 343 ods. 2 CSP]

8. Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. [§ 344
CSP]

9. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie

opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha. [§ 326 ods. 1 CSP]

10. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. [§ 326 ods. 2 CSP]

11. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania. [§ 329 ods. 1 CSP]

12. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. [§ 329
ods. 2 CSP]

13. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením,
ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. [§ 331 ods. 1 CSP veta prvá]

14. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením,
ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo
zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súdostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné
opatrenie nariadené. [§ 331 ods. 1 CSP]

15. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa
oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej
len"záloh"),akpohľadávkaniejeriadneavčassplnená.[§151aObčianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“]

16. Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej

hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. [§ 151c ods. 1 OZ]

17. Záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak
zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik
alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. [§ 151d ods. 1 OZ]

18. Záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na
právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi. [§ 151d ods. 3 OZ]

19. Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložným právom zriadeným na niekoľko samostatných zálohov.
[§ 151d ods. 5 OZ]

20. Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri
nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. [§ 151e ods. 2 OZ]
Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva
na špecifikovaný majetok dlžníka za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť

neskôr judikovaná (alebo už bola judikovaná) s cieľom, aby sa zamedzilo, resp. zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.

21. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd vždy posudzuje pomer
dvoch proti sebe stojacích rozdielnych práv a záujmov žalobcu a žalovaného, pričom musí zároveň

starostlivo zvažovať, či sú dané zákonom predpokladané skutočnosti odôvodňujúce preventívny zásah
súdu do ich práv a povinností sporových strán.

22. Žalobca sa predmetným návrhom domáha zriadenia sudcovského záložného práva na ním
špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 2. rade za účelom zabezpečenia jeho

pohľadávky voči žalovaným zo zmluvy o úvere č. 1020315 uzavretej žalobcom a žalovaným
25.11.2019 v znení dodatkov č. 1 – 5, resp. dohôd o pristúpení k záväzku uzatvorených medzi
žalobcom a žalovanými 25.11.2019, resp. 24.6.2021. V súlade so zákonným znením ustanovení
o zabezpečovacom opatrení súd skúmal osvedčenie predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, a to:

- spôsobilosť špecifikovaných nehnuteľností byť predmetom záložného práva v zmysle ust. § 151a a
nasl. OZ,
- dôvodnosť a trvanie peňažnej pohľadávky žalobcu,
- existenciu obavy veriteľa z budúceho zmarenia exekúcie a
- zachovanie zásady proporcionality ku dňu vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

23. Spôsobilosť nehnuteľností špecifikovaných žalobcom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia byť zálohom v zmysle ust. §151a a nasl. OZ žalobca osvedčil predložením jednotlivých listov
vlastníctva vedených Okresným úradom Trebišov. Súd mal na ich základe osvedčené, že žalovaný je
vlastníkom predmetných nehnuteľností.

24. Vychádzajúc z návrhu vo veci samej považoval súd existenciu peňažnej pohľadávky žalobcu voči
žalovanému v 2. rade za hodnoverne osvedčenú.

25. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov v rámci konania vo veci samej (zmluva o úvere

č. 1020315 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 25.11.2019 v znení dodatkov č. 1 – 5, dohody
o pristúpení k záväzku uzatvorené medzi žalobcom a žalovanými 25.11.2019, resp. 24.6.2021)
považoval súd za osvedčené aj to, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému v 1. rade ako dlžníkoviúver a v zmysle zmluvy o úvere č. 1020315 z 25.11.2019 a dohôd o k pristúpení k záväzku zo strany
ostatných žalovaných mu voči nim vznikla pohľadávka, ktorá nebola uhradená.

26. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov peňažnú pohľadávku, ktorú žalobca žiada
zabezpečovacím opatrením zabezpečiť súd nepovažuje za zjavne nedôvodnú alebo neexistujúcu,
pričom žalobca jej vznik a trvanie osvedčil. Dokazovanie o dôvodnosti tejto pohľadávky však bude
vykonané výlučne v konaní vo veci samej.

27. Obavu z budúceho zmarenia exekúcie žalobca odôvodnil správaním bývalého konateľa a 50%-ného
spoločníka žalovaného v 2. rade a zároveň pôvodne žalovaného v 3. rade, A. I. J., ktorý 27.7.2023
previedol 48 % obchodného podielu, ktorému zodpovedá vklad do základného imania žalovaného v 2.
rade vo výške 19 200 Eur na tretiu osobu, spoločnosť VETO CORP s.r.o. Obavu zo zmarenia exekúcie
videl ďalej naplnenú totožnou adresou sídiel oboch spoločností ako aj pôvodne žalovaného v 3. rade.
Rovnako argumentoval, že žalovaný v 2. rade bol do leta 2022 50%-ným spoločníkom VETO CORP

s.r.o. Okrem toho, obavu zo zmarenia exekúcie odôvodnil začatím daňového exekučného konania vo
veci vymáhania daňového nedoplatku.

28. V tomto prípade, podľa názoru súdu, žalobcom tvrdený účelový prevod časti obchodného podielu
na spoločnosť VETO CORP s.r.o., totožnosť sídiel týchto spoločností a daňový nedoplatok nie sú

rozhodujúce a postačujúce pre kvalifikované odôvodnenie obavy z ohrozenia budúcej exekúcie. Je
pravdou tvrdenie žalobcu, čo súd zistil z výpisu z príslušného obchodného registra, že A. I. J. previedol
48% obchodného podielu, ktorému zodpovedá vklad do základného imania žalovaného v 2. rade
vo výške 19 200 Eur na tretiu osobu, spoločnosť VETO CORP s.r.o. Žalobca však v návrhu už
neuviedol skutočnosť, že táto tretia osoba, spoločnosť VETO CORP s.r.o., sa následne stala jedným

zo spoločníkov žalovaného v 2. rade s vkladom 19 200 €. Výška základného imania žalovaného v 2.
rade 40 000 € teda zostala zachovaná. Ďalší argument, t.j. že žalovaný v 2. rade bol do leta 2022 50%-
ným spoločníkom VETO CORP s.r.o. tiež nesvedčí v prospech tvrdenia žalobcu o zmenšovaní majetku
žalovaným v 2. rade. Označenie dôvodov má spočívať predovšetkým v pomenovaní konkrétneho
účelového správania žalovaného v 2. rade takého charakteru a intenzity, ktoré by osvedčovalo reálny

úmysel žalovaného v 2. rade ohroziť budúcu exekúciu, čo v danom prípade splnené nebolo.

29. Na tomto mieste súd považuje za významné uviesť, že žalobca sa v rámci skutkových tvrdení
v návrhu obmedzil len na opis majetkových pomerov žalovaných v 1. a 2. rade. Z návrhu tak nie
sú vôbec zrejmé majetkové pomery ostatných žalovaných. Uvedený nedostatok (neznalosť pomerov

ostatných žalovaných) zásadným spôsobom bráni súdu v prijatí záveru o osvedčení obavy z ohrozenia
budúcej exekúcie a zároveň v možnosti komplexne vyhodnotiť proporcionalitu prípadného zásahu (len)
do práv žalovaného v 2. rade spočívajúcom v obmedzení práve jeho vlastníckeho práva vo vzťahu
k žalobcovi, ale najmä vo vzťahu k ostatným žalovaným ako solidárnym spoludlžníkom. Na strane
druhej, súd berie na zreteľ skutočnosť, že žalovaní v 2. – 5. rade sú fyzické osoby, pri ktorých je pre

protistranu objektívne náročnejšie z dostupných verejných zdrojov zistiť ich majetkové pomery. Žalobca
sa však o uvedené napriek solidarite žalovaných ani len nepokúsil. Naopak, nemalú pozornosť venoval
majetkovým pomerom žalovaného v 1. rade, pričom na vlastníckom práve žiadal obmedziť žalovaného
v 2. rade.

30. Na základe celkových okolností prípadu súd uzavrel, že žalobca dostatočne neosvedčil obavu
z ohrozenia budúcej exekúcie. Súd rozumie prirodzenej obave žalobcu o vymožiteľnosť jeho
pohľadávky v prípade úspechu v spore. Žalobca si však zrejme neuvedomil, že predpokladom
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je obava zo skutočného ohrozenia exekúcie, a teda, že súd
takýmto spôsobom (t.j. nariadením zabezpečovacieho opatrenia) nezabezpečuje uplatnenú pohľadávku

automaticky za akejkoľvek situácie. V danom prípade z návrhu jednoznačne nevyplynulo čím, resp. na
základe akého konkrétneho a kvalifikovaného správania žalovaného v 2. rade je daná relevantná obava
žalobcu z účelovej dispozície s nehnuteľnosťami, ktorých je žalovaný v 2. rade vlastníkom.

31. Žalobca neosvedčil existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Obmedzil sa iba na všeobecné

ničímnepodloženékonštatovanieotom,žežalovanýv1.radevdôsledkudlhovaneplneniasipovinností
pravdepodobne príde o nehnuteľnosti a tiež poukázal na existenciu daňového nedoplatku u žalovaného
v 2. rade. Takéto konštatovanie, teda poukazovanie na nepriaznivú majetkovú situáciu žalovaného v 1.
rade či daňový nedoplatok na strane žalovaného v 2. rade bez preukázaného aspoň náznaku účelovéhozbavovania sa majetku zo strany žalovaných je nepostačujúce a nariadenie závažného zásahu do
majetkových práv žalovaného v 2. rade neodôvodňujúce. To, že hospodárske výsledky podnikania
žalovaného v 1. rade podľa názoru žalobcu nie sú priaznivé, pričom stále vykonáva podnikateľskú

činnosť, neznamená a rozhodne nepreukazuje, že by konal s úmyslom ohroziť prípadnú exekúciu.
Rovnako, existencia dlhu nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Možno konštatovať, že návrh žalobcu neobsahuje žiadne zásadné skutočnosti vyžadované
zákonom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vymáhanie peňažných záväzkov je štandardnou
kauzou riadnych súdnych konaní a v tomto prípade súd nevzhliadol dôvod na osobitný procesný postup.

Navyše k už uvedenému súd udáva, že podľa verejne dostupného zdroja (K.) žalovaný za rok 2023
vykazuje zisk 17 811 € a jeho dlhodobý hmotný majetok je v sume 1,78 mil. €.

32. Bez povšimnutia súdu nezostala skutočnosť, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
podala spoločnosť AMONY s.r.o., Tajovského 17, Košice – mestská časť Staré mesto 040 01, IČO:
47 646 586 , ktorá ku dňu rozhodnutia o tomto návrhu nie je stranou v spore. Uznesením Mestského

súdu Košice č.k. 91 Cb 31/2023-395 z 2.7.2024 súd pripustil zmenu strán na strane žalobcu tak, že
na miesto žalobcu, PB Finančné služby, a. s., vstupuje do konania spoločnosť AMONY s.r.o., IČO: 47
646 586, uznesenie však ku dňu vydania rozhodnutia nenadobudlo právoplatnosť.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia vo výroku I zamietol.

34. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) súd vo výroku II uznesenia rozhodol v súlade
sust.§255ods.1CSPvspojenísust.§354CSP.Žalovanýmnáhradutrovkonanianepriznal,hocipodľa
výsledku konania právo na ich náhradu im ako úspešnej strane vzniklo, avšak zo spisu bolo zrejmé, že

žalovaným v konaní v súvislosti so zabezpečovacím opatrením žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Odvolanie je prípustné proti I. výroku uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. [§ 357 písm. d) CSP]

Odvolanie je prípustné proti II. výroku uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.
[§ 357 písm. m) CSP]

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Mestský súd Košice. [§ 362 ods. 1
prvá veta CSP]

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [§ 363 CSP]

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. [§ 364 CSP]

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. [§ 365 ods. 1
CSP]