Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/67/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319204761
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Bajánková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:2319204761.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a

sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej v spore žalobcu Generali Česká pojišťovna
a.s., Česká republika, 110 00 Praha 1, Nové Město, Spálená 75/16, IČO: 452 72 956, konajúca v
Slovenskej republike prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu,
Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 54 228 573, zastúpeného advokátskou kanceláriou AK Balara, s.
r. o., Bratislava, Mostová 2, IČO: 36 858 528, proti žalovanému H. I., narodenému XX. Z. XXXX, I. XXX,
zastúpenému advokátom JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, Šaľa, Jarmočná 2264/3, o 6.924,35 eura s
príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 17C/54/2019, o dovolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Trnave z 30. marca 2022 sp. zn. 26Co/8/2021, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobcu z a m i e t a.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 6. októbra 2020 č. k.
17C/54/2019-112 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 6.924,35 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 23. októbra 2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku (prvý výrok), žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu trov konania

vo výške 100 %, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením (druhý výrok).
1.1. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964
Občiansky zákonník O. z. (ďalej len ,,O. z.“); § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,, ZoPZP“); § 64 ods.1 písm. d), § 66 ods. 1 a 2 písm. a) zákona
č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,, ZoCP“); § 125 ods.
1 veta prvá a druhá zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len ,, T. z.“), § 3 ods. 1 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z., s poukazom na procesné
ust. § 151, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len ,,C.s.p.“).
1.2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 21. septembra 2016 bola v systéme
žalobcu zaevidovaná dopravná nehoda zo dňa 16. septembra 2016, a to pod č. 6401015753. Došlo k nej
tak, že žalovaný ako vodič poisteného motorového vozidla na ceste medzi obcou Vlčany a mestom Šaľa
narazil do motorového vozidla AUDI A5 Sportback s EVČ: G. XXX P. (ďalej len „poškodené motorové

vozidlo“) odbočujúceho doľava, čím došlo k jeho poškodeniu. Vlastníkom poškodeného motorového
vozidla bola v čase dopravnej nehody K.. Z. L., F.: XXXXXXXX, G. (ďalej len „poškodená“). Zo záznamu
o dopravnej nehode zo dňa 16. septembra 2016 súd prvej inštancie zistil, že vinníkom dopravnej
nehody bol žalovaný. K dopravnej nehode nebola privolaná polícia. Uvedené zistenia sú nesporné.Poškodená si náhradu škody na poškodenom motorovom vozidle uplatnila u žalobkyne z poistnej
zmluvy. Po nahlásení poistnej udalosti žalobca vykonal šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti
poskytnúť poistné plnenie. Poistné plnenie vyčíslené na sumu 6.924,35 eur bolo dňa 8. novembra 2016

poukázané na bankový účet určený poškodenou. Z uvedeného je zrejmé, že sa podľa § 64 ods. 1
písm. d) ZoCP ide o dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k vzniku hmotnej škody vo výške prevyšujúcej
jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona (jedenapolnásobok väčšej škody je 3.990 eur).
Žalovaný nerozporoval výšku škody vniknutej na vozidle poškodenej, rozporoval len to, že si myslel, že
výška vzniknutej škody neodôvodňuje privolanie polície na miesto nehody. K námietke žalovaného, že

nie je odborníkom na posúdenie výšky škody na vozidle súd prvej inštancie poukázal na to, že ZoCP
v ustanovení §-u 64 ods. 1 písm. d) v spojení s povinnosťou podľa § 66 ods. 2 písm. a) nestanovuje
výnimky z povinnosti nahlásiť dopravnú nehodu policajtovi, a to ani s poukazom na odborné vzdelanie
účastníka dopravnej nehody či jeho skúsenosti a schopnosť odhadnúť výšku škody. Táto povinnosť
je stanovená pre všetkých účastníkov cestnej premávky bez výnimky. Súd prvej inštancie sa stotožnil
s argumentáciou žalobcu, že berúc do úvahy len samotný typ a vek poškodeného vozidla, aj za

predpokladu, že si účastníci nehody neboli vedomí presnej hodnoty poškodeného motorového vozidla,
bolo potrebné vychádzať zo všeobecne známej skutočnosti, že motorové vozidlá značky AUDI patria do
kategórie luxusnejších vozidiel s vyššou kúpnou cenou, a preto účastníci dopravnej nehody mali a mohli
predpokladať, že oprava takého motorového vozidla nebude lacnou záležitosťou. To, že výška škody
na poškodenom motorovom vozidle zrejme prevýši sumu 3.990 eur mohli účastníci nehody usúdiť aj na

podklade už na prvý pohľad viditeľných rozsiahlych poškodení motorového vozidla. Samotní účastníci
rozpoznali voľným okom poškodenie celej ľavej a ľavej zadnej strany poškodeného motorového vozidla,
čo potvrdili vlastnoručnými podpismi v správe o nehode, ktorú vypísali na mieste dopravnej nehody.
Žalovaný sa teda evidentne bezdôvodne spoliehal na opravu poškodeného vozidla za sumu nižšiu ako
3.990 eur, a preto si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 66 ods. 2 písm. a) ZoCP. Súd prvej inštancie

nemohol vziať argumenty žalovaného, prečo tak urobil, do úvahy ako dôvod na zamietnutie žaloby.
Povinnosťou žalovaného je preto nahradiť žalobkyni poistné plnenie, ktoré za neho vyplatila poškodenej
z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, a to s poukazom na § 12 ods. 1 písm.
e) ZoPZP. Žalobca vyzval žalovaného na splnenie povinnosti zaplatiť sumu 6924,35 eura v lehote do
8. januára 2017, a to listom zo dňa 9. novembra 2016, ktorý si žalovaný prevzal dňa 21. decembra

2016. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil dodnes, preto sa dňom 9. januára 2017 dostal do omeškania.
Žalobca si žalobou uplatnil úroky z omeškania odo dňa podania žaloby na súd, t. j. od 23. októbra
2019, preto súd prvej inštancie pri ich priznaní postupoval s poukazom na § 216 C.s.p.. Žalovaný sa
dostal do omeškania márnym uplynutím lehoty na plnenie určenej žalobcom vo výzve na zaplatenie
náhrady poistného plnenia, v danom prípade dňom 9. januára 2017, ku ktorému bola platná základná

úroková sadzba ECB vo výške 0 %. Výška úrokov z omeškania bola o 5 percentuálnych bodov vyššia,
t. j. predstavovala 5 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania žalovaného s plnením peňažného
záväzku až do zaplatenia.
1.3. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd prvej inštancie priznal plnú náhradu

trov konania.

2. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave rozsudkom z 30. marca 2022 sp. zn. 26Co/8/2021
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok
na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

2.1.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiaodvolacísúduviedol,žepredmetomkonaniajenárokžalobcuvoči
žalovanému na zaplatenie 6.924,35 eur a príslušenstva uplatňovaný na základe ust. § 12 ods. 1 písm.
e) ZoPZP, pretože si žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi v
zmysle ust. § 66 ods. 2 písm. a) ZoCP, keďže na vozidle poškodenej vznikla hmotná škoda ,,zrejme“
prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona (§ 125 ods. 1 veta prvá a druhá

T.z.) pričom na výzvu žalobcu na nahradenie jej poskytnutého poistného plnenia poškodenej vo výške
6.924,35 eur túto povinnosť nesplnil.
2.2. Na odôvodnenie zmeňujúceho rozsudku uviedol, že úmyslom zákonodarcu pri zavedení
rozlišovania dopravných nehôd a škodových udalostí, ako vyplýva z dôvodovej správy k ZoCP, bolo
zbytočne neblokovať cestnú premávku a nevyťažovať policajné zložky pri tzv. malých dopravných

nehodách. Práve z tohto dôvodu zákonom obmedzil povinnosť účastníkov nehody privolať policajnú
hliadku iba vtedy, ak na niektorom zo zúčastnených vozidiel vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca
3.990 eur. V prípade škodovej udalosti musí byť poznateľné (t. j. musí ísť o poškodenia viditeľné a
rozumne predpokladateľné) a objektívne zrejmé (t. j. komukoľvek, nielen účastníkom škodovej udalosti),že v danom prípade výška škody na poškodenom vozidle celkom jednoznačne a podstatne prevyšuje
sumu 3.990 eur. Niet pochýb, že zákonodarca rátal s určitou mierou tolerancie určovania výšky škody
účastníkmi škodovej udalosti, ktorými môžu byť aj laici nemajúci dostatočné technické znalosti o

motorových vozidlách. To znamená, že primeraná miera podhodnotenia výšky vzniknutej škody je pri
škodovej udalosti prípustná. Samozrejme, ak majú účastníci škodovej udalosti pochybnosti o výške
vzniknutej škody pri škodovej udalosti (aj keby išlo o škodu nižšiu než jedenapolnásobok väčšej škody),
majú právo (z prevenčných dôvodov) oznámiť vznik škodovej udalosti orgánu polície. Poznateľnosť
poškodenia vozidla spočíva v tom, že aj bežný účastník škodovej udalosti dokáže vizuálne postrehnúť,

ktoré časti vozidla sú poškodené a tiež to, ktoré časti vozidla (aj keď vizuálne neviditeľné) budú tiež s
vysokou pravdepodobnosťou takisto poškodené (napr. v závislosti od intenzity čelného nárazu vozidla
možno dôvodne predpokladať okrem poškodenia nárazníka, prípadne masky chladiča aj poškodenie
motora). Z toho vyplýva, že aj pri viditeľných poškodeniach možno za určitých okolností rozumne
predpokladať aj vznik skrytých (vizuálne nepostrehnuteľných) poškodení vozidla. Objektívna zrejmosť
poškodenia vozidla spočíva v tom, že pri poškodení vozidla akýkoľvek pozorovateľ (to znamená nielen

účastníci nehody) dokáže rozumne určiť na prvý pohľad výšku škody evidentne prevyšujúcu sumu 3.990
eur. Až pri splnení uvedených podmienok možno hovoriť o dopravnej nehode, a nie o škodovej udalosti.
Výška škody na vozidle prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody (3.990 eur) na jednom vozidle
musí byť súčasne zistiteľná a opoznateľná už okamžite po dopravnej nehode, v opačnom prípade ide o
škodovú udalosť. Výšku škody (pre účely ust. § 64 ods. 1 písm. d/ ZoCP) preto nemožno stotožňovať

so sumou či už následnej opravy vozidla, resp. so sumou poistného plnenia vyplateného poisťovňou
poškodenému, ku ktorým dochádza až s odstupom času (dní, týždňov, mesiacov a zriedka aj rokov),
uzavrel odvolací súd.
2.3. Odvolací súd skonštatoval, že pri prvotnej identifikácii výšky škody na motorovom vozidle účastníci
nehody resp. škodovej udalosti spravidla vychádzajú z toho ,,čo to asi bude stáť, aby sa to dalo do

pôvodného stavu“ a až následne možno aj z aktuálnej ceny (hodnoty) motorového vozidla (vek, značka,
typ, stupeň výbavy a pod.) v súlade s § 443 O. z. s tým, že tu je potrebné uviesť ,,výška škody“
sa nerovná ,,výške poistného plnenia poskytnutého právnou predchodkyňou žalobcu poškodenej“. V
danom prípade niet rozumného dôvodu nestotožniť sa s tvrdením žalovaného, podľa ktorého účastníci
škodovej udalosti vychádzali z toho, že škoda na vozidle poškodenej vzhľadom na viditeľné poškodenia

nepresahuje 3.990 eur.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej ako „dovolateľ“) dovolanie,
prípustnosť ktorého odôvodnil poukazom na § 421 ods. 1 písm. b) CSP.
3.1. Dovolateľ definoval tri otázky dovolacím súdom neriešené nasledovne:

a) Či zákon stanovuje presnú hranicu výšky škody oddeľujúcu škodovú udalosť od dopravnej nehody?
b) Či rozhodovanie súdu o prípustnosti miery podhodnotenia môže byť založené na voľnej úvahe súdu.
c) Či výšku škody ne/možno stotožňovať s poistným plnením, ktoré je poskytnuté vždy vo výške škody.
3.2. Dôvodil, že odvolací súd založil napadnuté rozhodnutie výlučne na posúdení toho, či sa žalovanému
mohla výška škody na mieste dopravnej nehody javiť vo výške zrejme prevyšujúcej zákonný limit

3.990,- EUR a dospel k záveru, škoda „vzhľadom na viditeľné poškodenia” neprevyšovala sumu 3.990,-
EUR. Tento záver považoval za nesprávny. Škoda v tomto spore nepozostávala z viditeľných a z iných
poškodení, pričom nebolo medzi stranami sporu ani sporné, že všetky poškodenia boli viditeľné. Výška
škody (a tým pádom aj výška poistného plnenia) bola preukázaná v sume 6.924,35 EUR. Namietal,
že vyslovený názor odvolacieho súdu by znemožnil poisťovniam uplatňovať náhradu poistného plnenia

podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. e) ZoPZP. Poisťovne sa môžu pri rozhodovaní, či uplatniť právo
na náhradu poistného plnenia, riadiť relevantnými predpokladmi, a to výškou škody, podielom skrytých
škôd na celkovej výške škody, osobou poistníka, dôvodmi neprivolania polície. Poisťovne ale nemajú
možnosť predpokladať, či uplatnia tento nárok dôvodne, ak budú rozhodnutia súdov založené len na
voľnej úvahe súdu o tom, ako mohol žalovaný vnímať výšku škody na mieste dopravnej nehody (ako

to je v prípade napadnutého rozsudku).
3.3. Za nesprávny považoval aj záver odvolacieho súdu, že primeraná miera podhodnotenia výšky škody
účastníkmi dopravnej nehody je prípustná. Namietal, že odvolací súd sa neriadil zákonom stanovujúcim
presnú hranicu výšky škody oddeľujúcu škodovú udalosť od dopravnej nehody (3.990 eur), pretože
hranica výšky škody medzi škodovou udalosťou a dopravnou nehodou sa nemá posudzovať podľa

právnej normy stanovujúcej túto výšku, ale má byť v každom jednotlivom prípade predmetom posúdenia
zo strany súdu (ktorý posúdi, či došlo k prípustnému podhodnoteniu výšky škody účastníkmi dopravnej
nehody „v primeranej miere“). Takýto prístup k posudzovaniu nárokov poisťovní je ďalším dôvodom
spôsobujúcim právnu neistotu pre poisťovne.3.4. Za nesprávny považoval aj záver odvolacieho súdu, podľa ktorého nemožno stotožňovať výšku
škody so sumou poistného plnenia. Argumentoval, že poisťovne sú povinné ukončiť šetrenie poistnej
udalosti zo zákona najneskôr do 3 mesiacov od ohlásenia vzniku škody poisťovni (§ 11 ods. 6 písm.

a) ZoPZP). Pri určovaní výšky škody sa riadia vyhláškou č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku, konkrétne jej Prílohou č. 6, bodom C (stanovenie výšky škody na cestných vozidlách).
Podľa bodu 38 danej prílohy sa určuje výška škody ako skutočná škoda, ktorá vznikla na vozidle jeho
poškodením, prípadne odcudzením. Nie je dôvod na to, aby vznikol rozdiel medzi výškou škody a
výškou poistného plnenia, ktorým je táto škoda nahradená. Týmto dôvodom nie je ani časový odstup

medzi vznikom poistnej udalosti a poskytnutím poistného plnenia (vzhľadom na zákonnú lehotu, v ktorej
poisťovňa musí plniť, a vzhľadom na vyššie citované ustanovenie vyhlášky ukladajúce vychádzať z ceny
v čase poškodenia).

4. K dovolaniu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu tak, že dovolanie žiadal
zamietnuť ako nedôvodné.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že
dovolanie bolo podané včas (§ 424 CSP) oprávneným subjektom (§ 427 CSP), zastúpeným podľa § 429
ods. 1 CSP skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti,
pričom zistil, že dovolanie je potrebné zamietnuť.

6. Procesná strana vyvodzujúca prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP musí: a)
konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) podať svoje
vysvetlenie, ako mala byť táto otázka správne riešená. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP,
ktorá musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom,

môže byť len otázka právna (questio iuris), nie skutková. Môže ísť o otázku hmotnoprávnu aj o otázku
procesnoprávnu. Ďalšou charakteristickou črtou právnej otázky, nesprávnosť právneho posúdenia ktorej
je uplatnená ako dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 CSP je, že musí ísť o právnu otázku riešenú
odvolacím súdom, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka,
na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom

vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania posudzovaná,
nemôže byť z hľadiska tohto ustanovenia považovaná za významnú.
6.1. Dovolací súd z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu napadnutého dovolaním zistil, že dovolaciu
otázku: Či rozhodovanie súdu o prípustnosti miery podhodnotenia môže byť založené na voľnej úvahe
súdu (dovolacia otázka č. 2/) odvolací súd neriešil. Pre skúmanie prípustnosti miery podhodnotenia

definoval kritériá, ku ktorým má súd prihliadnuť, teda nezaložil svoje rozhodnutie na voľnej úvahe súdu.
Znamená to, že v tejto časti dovolanie nie je odôvodnené prípustným dovolacím dôvodom.

7. Otázkou relevantnou v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP je právna otázka, ktorá ešte
nebola riešená dovolacími senátmi najvyššieho súdu, takže vo vzťahu k nej sa ani nemohla vytvoriť

a ustáliť rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Dovolateľ za takúto otázku označil otázku: Či zákon č.
8/2009Z.z.vznenído30.6.2022v§64ods.1písm.d)stanovujepresnúhranicuvýškyškodyoddeľujúcu
škodovú udalosť od dopravnej nehody? (otázka č. 1/) a otázku: Či výšku škody ne/možno stotožňovať
s poistným plnením, ktoré je poskytnuté vždy vo výške škody (otázka č. 3/).

8.Podľa§64ods.1písm.d)zákonč.8/2009Z.z.účinnéhodo30.júna2022dopravnánehodajeudalosť
v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom
zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda
zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.
8.1. Z definície dopravnej nehody vyplýva, že hmotná škoda musí zrejme (zjavne, evidentne) prevyšovať

jedenapolnásobok väčšej škody, teda už v čase bezodkladne po dopravnej nehode (keďže ohlásiť
ju policajtovi je potrebné bezodkladne po dopravnej nehode, aby sa čo najlepšie zadokumentovala)
musí byť zrejmé (evidentné), že škoda prevyšuje jedenapolnásobok väčšej škody podľa T. z. Je
preto logické, že v čase bezprostredne po škodovej udalosti sa výška škody len odhadne (niet totiž
času na vypracovanie odborného stanoviska) a z odhadu musí vyplývať, že škoda zrejme prevyšuje

jedenapolnásobok väčšej škody. Odhad výšky škody bude zo strany účastníkov škodovej udalosti
laický, čo je v podmienkach, za ktorých bude škoda odhadovaná, pochopiteľné. Okrem limitovaných
technických znalostí či znalostí cien náhradných dielov a servisných prác je treba prihliadať aj na možný
šok a stres vyvolaný neštandardnou životnou situáciou. Prekročenie stanovenej výšky musí byť zrejmé,teda z laického pohľadu účastníkov škodovej udalosti pri bežnom ohliadnutí očividné a jasne viditeľné
vzhľadom na viditeľné poškodenia vozidla, ale napr. i okolnosti, za ktorých účastníci udalosti danú
situáciu na mieste samom vnímali, ako napríklad aktuálne klimatické podmienky.

8.2. K rovnakému záveru dospela aj odborná spisba, podľa ktorej „účastníkom nehody sú spravidla
laici nespôsobilí posúdiť výšku škody a rovnako nemusí byť rozsah škody bezprostredne po dopravnej
nehode určiteľný. Napokon, stanoviť s absolútnou presnosťou veľkosť skutočnej škody je prakticky
nemožné, resp. vzhľadom na právnou úpravou stanovený postup by dospel každý znalec k inému
záveru. Ustanovenie § 64 ods. 1 písm. d) ZoCP preto nemožno vykladať tak, že poisťovni by mal nárok

prináležať vo všetkých prípadoch, keď škoda na niektorom zo zúčastnených vozidiel presiahne zákonom
stanovenú hranicu (PETRUĽÁK, M., ŠULÍKOVÁ, M. Poistné zmluvy. C. H. Beck, Praha, 2012. ISBN
978-80-7400-356-1. str. 338-339).
8.3. Dovolací súd uzatvára, že zákon č. 8/2009 Z. z. v znení do 30. júna 2022 v § 64 ods. 1 písm. d)
nestanovuje presnú hranicu výšky škody oddeľujúcu škodovú udalosť od dopravnej nehody, primeraná
miera podhodnotenia výšky škody účastníkmi dopravnej nehody je prípustná. Výklad prezentovaný

žalobcom by bol v praktickom živote nerealizovateľný a z definície dopravnej nehody by sa muselo
vypustiť slovo „zrejme“.
8.4. Tento záver je potvrdený aj legislatívnym vývojom. Zákonom č. 179/2022 Z. z., ktorým sa mení
zákon č. 8/2009 Z. z. sa vypustilo v § 64 ods. 1 znenie písm. d ). Z dôvodovej správy k novele zákona
vyplýva, že udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri

ktorej dôjde len k hmotnej škode v akejkoľvek výške na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane
prepravovaných vecí alebo na inom majetku nebude dopravnou nehodou, ale len škodovou udalosťou
(za splnenia všetkých ostatných podmienok, ktoré zákon o cestnej premávke predpokladá pre vznik
škodovej udalosti), čo umožní účastníkom škodovej udalosti plne využiť právo si vec vybaviť cestou
náhrady škody prostredníctvom poisťovne, a to aj bez prítomnosti policajta na mieste takejto škodovej

udalosti. Uvedeným sa odstráni zbytočné blokovanie a obmedzovanie plynulosti cestnej premávky až
do príchodu policajta na miesto udalosti. Inak povedané, po 30. júni 2022 výška hmotnej škody pre
posúdenie, či škodová udalosť je dopravnou nehodou, je nerozhodná.

9. Z hľadiska definície dopravnej nehody je z dôvodov uvedených v bode 8 právne bezvýznamné

ustálenie skutočnej výšky škody po oprave vozidla. Výšku škody pre účely ustanovenia § 64 ods. 1 písm.
d) zákona č. 8/2009 Z. z. v znení do 30. júna 2022 preto nemožno stotožňovať s poistným plnením.

10. Dovolací súd uzatvára, že nastolené právne otázky odvolací súd vyriešil správne, dovolanie nie je
dôvodné, a preto ho dovolací súd podľa ustanovenia § 448 CSP zamietol.

11. Dovolací súd rozhodol o trovách dovolacieho konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal plný
úspech vo veci, dovolací súd mu tak priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania
v celom rozsahu.

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.