Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120284664
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6120284664.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a
sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Stanislavy Salajovej, v spore žalobcu A. B.,
narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. XXX/XX, D., právne zastúpeného JUDr. Tomášom
Hláčikom, advokátom, so sídlom Železničná 173, Brusno, proti žalovanému E. F., narodenému XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom B. XX/XX, D., právne zastúpenému Mgr. Martinom Štoffom, advokátom,

so sídlom Stoličková 4, Banská Bystrica, o vypratanie nehnuteľnosti a odstránenie plota, o odvolaní
žalovanéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.18C/27/2020z19.decembra2023,
takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu v II. výroku p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do

troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) napadnutým uznesením schválil zmier, ktorým sporové strany ustálili hranicu svojich pozemkov
C-KN parc. č. XXX G. H. XXX ako je zakreslená geometrickým plánom č. XX/XXXX spoločnosti I. J. J.
s tým, že v tej súvislosti sa dohodli aj na zmene výmery predmetných pozemkov a na tom, že žalobca

do 30. 06. 2024 na vlastné náklady zrealizuje na novourčenej hranici plot (I. výrok). O trovách konania
rozhodol prvoinštančný súd tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie schválil zmier s poukazom na ust. § 148 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) majúc za to, že neodporuje všeobecne záväzným právnym predpisom. Zároveň
uviedol, že nakoľko sa sporové strany nedohodli na trovách konania, bolo treba ex offo rozhodnúť aj

o tejto otázke. V tomto smere konštatoval, že Civilný sporový poriadok neurčuje ako rozhodnúť o trovách
konania v prípade schválenia súdneho zmieru. Vychádzajúc následne z toho, že v prejednávanej veci
bolo konanie skončené pred prvým pojednávaním, kedy nebolo vykonané žiadne dokazovanie a teda
nemožno hodnotiť (ne)úspech sporových strán, dospel k záveru, že je potrebné použiť ust. § 255 ods.
2 CSP v spojení s čl. 4 ods. 1 a 2 základných princípov CSP a na tom základe bude spravodlivé, aby
si obe strany znášali svoje vlastné trovy konania.

3. V zákonnej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalovaný napádajúc výrok o trovách konania
požadujúc ho zmeniť tak, že mu bude priznaná plná náhrada trov konania voči žalobcovi. Namietal, že
prvoinštančný súd sa nevenoval jeho argumentom v podaní zo dňa 12. 12. 2023, v ktorom poukázal
na to, že súdne konanie inicioval žalobca bez preverenia si skutkových a právnych okolností ohľadne
vlastného majetku, čím ho zatiahol do súdneho konania, na ktoré bol nútený vynakladať finančné

prostriedky, žalobca sa nedostatočne zorientoval v dôvodoch svojej žaloby, neobstaral si vierohodné
listinné podklady a teda nezistil nezrovnalosti vo výmerách pozemkov, hoci bol na to ním upozorňovaný.Z obsahu zmieru vyplýva, že jeho obrana sa zakladala na pravde a teda ohľadne žalobcom žiadaného
vyprataniapozemkuaodstráneniaplotabysúdmuselkonštatovať,ženatoniejepovinný,leboskutočná
hranica pozemkov sa posúva smerom k žalobcovi a nie naopak. S navrhnutým priebehom hranice

súhlasil, aby sa tak napravilo historicky nesprávne zakreslenie a aby už aj tak dlhé súdne konanie
skončilo čím skôr a súčasne tým vyhovel žalobcovi, aby nemusel búrať už postavený čelný plot od ulice.
Konanie sa predlžovalo výlučne z dôvodov na strane žalobcu. Ak by k zmieru nedošlo, je nepochybné,
že argumentácia žalobcu nebola dôvodná a preto by bol v celom rozsahu neúspešný s povinnosťou
uhradiť plnú náhradu trov konania. Je v rozpore so základnými princípmi spravodlivosti, aby v dôsledku

správania sa žalobcu majetkovo strádal, lebo napadnuté rozhodnutie má negatívny dopad iba na neho.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol uznesenie v napadnutom výroku potvrdiť
a priznať mu plnú náhradu trov odvolacieho konania. Odkázal na predchádzajúce argumenty, ktorými
odôvodnil, prečo by on ani žalovaný nemali mať právo na náhradu trov konania. Poprel, že by si
nezabezpečil hodnoverné podklady pre vedenie konania. Pred i po začatí sporu sa snažil so žalovaným

dohodnúť o čom svedčí, že konanie bolo dvakrát prerušené a nie je preto pravdou, že by spor
predlžoval. Viackrát sa stretli na mieste samom i s právnymi zástupcami a prizvanými geodetmi s cieľom
dospieť k dohode, čo sa napokon aj podarilo, pričom nepopiera, že hranica pozemkov bola nesprávne
zakreslená. Nesúhlasil s prejudikovaním výsledku sporu zo strany žalovaného ani s tým, že mal
majetkovo strádať, lebo otvorené bolo len jedno pojednávanie, aj to bolo v zápätí odročené a zmier bol

súdom schválený bez prítomnosti sporových strán a na nákladoch vyhotovenia geometrického plánu sa
podieľali rovným dielom. Na základe rozhodnutia o schválení zmieru nie je možné určiť, ktorá strana
dosiahla plný úspech a preto rozhodnutie o nepriznaní trov konania je správne a spravodlivé.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379

a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku o trovách konania (II. výrok) potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu jeho vecnej
správnosti.

6. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože prvoinštančný súd v súvislosti so schválením stranami

uzavretého zmieru, ktorého súčasťou nebola dohoda strán o trovách konania postupoval správne, pokiaľ
predmetom svojho rozhodovania urobil aj túto otázku a v nadväznosti na to správne rozhodol, že žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

7. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že konanie v merite veci bolo skončené schválením zmieru

a teda nedošlo ani k vyhoveniu žalobe v celom rozsahu ani k jej zamietnutiu a preto nemožno hovoriť
o plnom úspechu, či neúspechu niektorej zo sporových strán. Ani obsah stranami uzavretého a následne
prvoinštančným súdom schváleného zmieru nepoukazuje na plný úspech niektorej zo strán v spore, lebo
jeho obsahom bolo ustálenie spornej hranice spoločných pozemkov ako otázka určujúca pre samotný
predmet konania, ktorým bolo vypratanie nehnuteľnosti a odstránenie plota. Možno tak uzavrieť, že obe

strany mali len čiastočný úspech v spore, pričom mieru (ne)úspechu žalobcu či žalovaného nemožno
podľa odvolacieho súdu dobre určiť.

8. Civilný sporový poriadok (na rozdiel od predtým platného Občianskeho súdneho poriadku účinného
do 01. 07. 2016) neobsahuje ustanovenia, ktoré by riešili spôsob rozhodovania náhrady trov konania

v prípade, že strany ukončia spor schválením zmieru bez dohody v tejto otázke. Čl. 4 ods. 1 Základných
princípov CSP v takom prípade určuje, že ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe
výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného
zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Z ustanovení CSP upravujúcich náhradu trov konania je týmto prípadom najbližšie ustanovenie § 255

CSP (keď § 256 ods. 1 CSP upravuje náhradu trov konania v prípade jeho zastavenia) vyjadrujúce
zásadu úspechu v spore, kedy podľa § 255 ods. 2 CSP platí, že ak mala strana vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo.

9. Ak teda výsledok prejednávaného sporu možno zhrnúť tak, že žalobca aj žalovaný boli v spore
čiastočne úspešní a pomer (ne)úspechu každého z nich nemožno dosť dobre určiť, opodstatnene súd
prvej inštancie s analogickým použitím § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania. Odvolací súd len dodáva, že v historickom kontexte k obdobnému spôsoburozhodovania o trovách konania (hoc na inom základe) smerovala aj predchádzajúca procesná úprava,
kedy § 146 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku určoval, že ak sa strany nedohodli na trovách
konania v rámci zmieru, súd nemohol zohľadniť výsledky konania, ale rozhodol, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania – teda buď sa účastníci konania dohodli na trovách konania alebo
žiaden z nich nedostal ich náhradu.

10. K námietkam žalovaného treba uviesť, že pokiaľ v odvolaní odkazujúc na svoju predošlú
argumentáciu o potrebe priznania náhrady trov konania vytýkal prvoinštančnému súdu, že sa ňou

nezaoberal, odvolací súd konštatuje, že tak nemusel urobiť, pretože vzhľadom na výsledok konania
nemala pre rozhodnutie o trovách konania v tomto spore žiaden právny význam. Ani sám žalovaný totiž
(ani v odvolaní) netvrdil, že mal plný úspech v spore a ním predostreté okolnosti týkajúce sa vyvolania
sporu, jeho priebehu, resp. motivácie ukončiť ho zmierom sú subsumovateľné skôr pod dôvody hodné
osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktoré ustanovenie však nemožno použiť na priznanie trov konania
neúspešnej, resp. čiastočne neúspešnej strane, ale len na (úplné či čiastočné) nepriznanie trov konania

strane, ktorej by inak nárok na priznanie trov konania patril (či už z dôvodu jej úspechu v spore, resp.
procesného zavinenia druhej strany). A o taký prípad tu nešlo.

11. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd zásadu zodpovednosti za
výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol v odvolacom

konaní plne úspešný žalobca, ktorý má v dôsledku toho aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalobcovi preto odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v
rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.