Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2023

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521010567
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Bordovská
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2023:1521010567.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Adrianou Bordovskou, v trestnej veci obžalovaného A. B.,
narodeného XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. septembra 2023 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B. narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. –

B., D. E. F. XXXX/XX,

sa u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

dňa 21.03.2020 v presne nezistenom čase od 23.30 hod. do 23.40 hod. v C. v mestskej časti B. na D.
ulici č. XX na G. poschodí na schodisku v priestore podlažného odpočívadla pod vplyvom alkoholických

nápojov v priebehu slovného konfliktu s poškodeným H. I., narodeným XX.XX.XXXX v C., chytil rukami
poškodeného H. I., ktorý bol k nemu obrátený chrbtom, natlačil poškodeného k skleneným dverám
domu, ktoré viedli na spoločnú chodbu G. poschodia a viackrát držiac poškodeného rukou aj za temeno
hlavy, udrel poškodeného o tieto dvere, pričom došlo k rozbitiu hornej sklenenej výplne týchto dverí.
Poškodenému sa podarilo otočiť tvárou k nemu, na čo ho opäť natlačil držiac ho rukami k týmto dverám,
do ktorých ho opakovane sácal a tak ho udieral chrbtom o rozbitú sklenenú výplň dverí. V dôsledku

obrany poškodeného sa presunuli bližšie k schodisku domu, kde poškodeného sotil, na čo poškodený
spadol na schodisko a po schodoch sa skotúľal na medzipodlažné odpočívadlo, kde zostal ležať.
Premiestnil sa k ležiacemu poškodenému, na ktorého si chcel sadnúť a pokračovať v útoku, čo sa mu
nepodarilo v dôsledku obrany poškodeného a preto si k ležiacemu poškodenému kľakol a udrel ho
viackrát rukami zovretými v päsť do oblasti hlavy, ktorú si poškodený chránil rukami. Poškodenému sa
kolenom podarilo ho odtlačiť od seba, na čo spadol na voľnú plochu medzipodlažného odpočívadla, po
chvíľke sa postavil, prestal útočiť na poškodeného a odišiel do vlastného bytu na G.. poschodí.

Obvinený A. B. týmto konaním spôsobil poškodenému H. I., narodenému XX.XX.XXXX v C., zranenia
– tržnú ranu na čele asi 3 cm, oderky a tržnú ranu asi 4 cm pri pravej lopatke, mnohopočetné oderky
predlaktia a oboch rúk a pomliaždenie pravého kolena, hrudníka a brucha, ktoré si vyžiadali opakované
lekárske vyšetrenia a ošetrenia a dobu liečenia a prípadnej práceneschopnosti do 7 dní a Bytovému
družstvu Petržalka so sídlom: Bratislava – Petržalka, Budatínska ulica č. 1, v dôsledku rozbitia sklenenej

výplne dverí na chodbe domu majetkovú škodu vo výške 151,85 Eur,

t e d a

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil
v úmysle inému úmyselne ublížiť na zdraví a spáchať taký čin na chránenej osobe – osobe vyššieho
veku, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu,č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139

ods. 1 písm. e) Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j)
Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodeným:
- Bytové družstvo Petržalka, so sídlom Budatínska ul. č. 1, 851 05 Bratislava 5, IČO: 00169765, škodu
vo výške 151,85 EUR.
- H. I., narodenému XX.XX.XXXX, bytom C., D. F. XX, škodu vo výške 1.215,60 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V podal dňa 08.10.2021 Okresnému súdu Bratislava V
obžalobu číslo 3Pv 122/20/1105 na v tom čase obvineného A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa §
156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona,
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe opísanom vo výrokovej

časti rozsudku.

Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 4Nto/2/2022 zo dňa 27.01.2022 odňal vec Okresnému súdu
Bratislava V a prikázal vec na rozhodnutie Okresnému súdu Malacky.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodených - svedkov
J. J. a H. I., svedkov I. I., J. B., K. J. C., stržm. C. L. M., znalca Prof. MUDr. B. N., CSc., ako i prečítaním
a oboznámením sa s listinnými dôkazmi uvedenými v odôvodnení predmetného rozhodnutia. Súd pri
svojom rozhodovaní vychádzal iba z dôkazov, ktoré boli vykonané a prebraté na hlavnom pojednávaní
a zistil skutkový stav tak, ako je opísaný vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný A. B. uviedol, že sa cíti byť nevinný. Na hlavnom pojednávaní ku skutku vypovedal, že
udalosť sa stala 21.03.2020 približne v čase okolo 23.30 hod., v danom bytovom dome býva na XX
poschodí v byte spolu so svojou matkou. O tomto čase sa rozhodol ísť von vyvetrať. Nastúpil do malého
výťahu, ktorý však po stlačení tlačidla prízemia nefungoval, stávalo sa to v tomto dome aj pred tým, jedná

sa o cca 30 ročný výťah, ktorý mával technické problémy. Preto sa rozhodol ísť dolu peši po schodisku,
na XX poschodí zbadal pri otvorenom okne poškodeného, ktorého upozornil, že sa v týchto priestoroch
nesmie fajčiť. Poškodený po jeho upozornení, držiac v pravej ruke cigaretu, mu začal tykať a uviedol:
„Ty mi tu nebudeš rozkazovať, čo ja tu môžem, nemôžem robiť.“ Následne si cigaretu išiel zapáliť a on
mu ju pravou rukou zobral spomedzi prstov. Následne na neho poškodený zaútočil a to tak, že zovrel

päste a chcel ho nimi udierať do oblasti hlavy. On mu ruky chytil a odsotil ho od seba. Poškodený však
v dôsledku tohto narazil pravou časťou chrbta o sklenenú výplň na medziposchodí. Poškodený v útoku
pokračoval a ďalej päsťami mieril do oblasti jeho hlavy, on ho opäť odrazil a zadnou časťou chrbta
narazil o kovové zárubne dverí na medziposchodí. Od zárubne sa odrazil a sotil do neho. Uviedol, že
sa udrel do rebra v zadnej časti chrbta a o kovové zábradlie. Opäť sa na neho poškodený vrhol a útočil

na neho zovretými päsťami. Jemu sa podarilo ho od seba odsotiť, poškodený však neudržal rovnováhu
a spadol hlavou dole na schody. Chcel ho so sebou stiahnuť, jemu sa podarilo rovnováhu udržať tak,
že sa držal zábradlia, a tak ho so sebou nestiahol. Obžalovaný uviedol, že z jeho strany išlo o nutnú
obranu, iba sa bránil voči úderom zo strany poškodeného. Ďalej vypovedal, že pri tomto incidente mu
vypadli z bundy kľúče začal ich hľadať, na poschodí ich pri sklenených dverách nenašiel, našiel ich

až na medziposchodí. Poškodený ležal na zemi a odtiaľ na neho „kričal ty si tu skončil, ja ťa zničím“.Obžalovaný uviedol, že bol rozrušený, preto vyhrážkam nevenoval pozornosť, potom čo našiel kľúče, sa
pešo vrátil do svojho bytu na XX poschodí. Po príchode do bytu zobudil mamu a povedal jej, čo sa stalo.
Taktiež zavolal sestre, ktorej popísal celú udalosť. Cítil bolesť v zadnej časti rebier, ktoré mal narazené,

preto si ľahol a šiel spať. Asi po 10-15 minútach zazvonil pri dverách bytu zvonček, dvere išla otvoriť
jeho mama, boli tam 2 policajti, ktorí žiadali jeho osobu, on pristúpil k dverám, policajt ho vyzval, aby
vyšiel na chodbu, výzvu uposlúchol, na chodbe mu nasadili putá. Podotkol, že na sebe mal iba tielko,
rifle ktoré si stihol obliecť a papuče, pričom sa jednalo o obdobie mesiaca marec. Policajt sa k nemu
správal agresívne, kričal po ňom. Pri dverách výťahu v tej dobe stál vnuk poškodeného, ktorý je taktiež

príslušníkom Policajného zboru, celé to sledoval a usmieval sa. Až na naliehanie jeho mamy mu policajti
umožnili obuť si riadne topánky a obliecť zimnú bundu po tom, čo mu sňali putá a takto oblečeného
ho eskortovali na Okresné riaditeľstvo Policajného Zboru. Ďalej obžalovaný uviedol, že v ten večer mal
dva krát 2 dcl bieleho vína. Na otázku upresnil, že poškodenému vybral cigaretu svojou pravou rukou
spomedzi jeho prstov. S istotou si nespomínal, či bola zapálená v tom čase, ale myslí si, že zapálená
nebola. Poškodený v tom čase nefajčil, chystal sa ju zapáliť a to tak, že pravou rukou si ju dával do

úst a zapáliť si ju nestihol, pretože mu ju spomedzi prstov zobral. Poškodeného, upozornil prvý krát,
aby v bytovom dome nefajčil. V minulosti ho však upozornila jeho mama, na čo jej vulgárne poškodený
vynadal. Toto sa udialo približne 3 týždne pred incidentom. Zdôraznil, že hlavou poškodeného neudrel
o sklenenú výplň dverí, takto sa skutok nestal, jeho hlavy sa vôbec nedotkol. V tejto súvislosti taktiež
uviedol, že mu boli v súvislosti s týmto incidentom odobraté otlačky prstov, tak predpokladá, že ak by sa

skutok sa stal podľa popisu poškodeného, otlačky by sa našli na jeho hlave, alebo minimálne jeho DNA.
Z tej potýčky mal on sám narazené rebrá, po ktorých cítil bolesť pri ľahu na posteľ, iné zranenia neutrpel.
Ešte na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru požiadal príslušníkov Policajného zboru o lekárske
vyšetrenie, ktoré mu bolo umožnené a bolo zrealizované dňa 22.03.2020 v nemocnici Svätého Michala,
kam bol privezený príslušníkmi Policajného zboru. Po tomto ošetrení neabsolvoval žiadne iné ošetrenie

v súvislosti so zranením, avšak absolvoval vyšetrenie u svojho psychiatra J. O., ku ktorému dochádza
z iných dôvodov a to práve v súvislosti s týmto incidentom, pretože sa psychicky cítil zle. Po skončení
tohto incidentu bol v zlom psychickom rozpoložení resp. v šoku a prvé čo ho napadlo bolo, že zobudím
mamu a poviem, čo sa stalo, potom zavolali sestre, ktorá má právnické vzdelanie, radil sa s nimi v tom
zmysle, aký postup by mal zvoliť. Tiež uviedol, že keď ku skutku vypovedal na polícii, uviedol policajtovi

J. N. že zvažuje podať trestné oznámenie na poškodeného a policajt mu doslovne uviedol „môžete to
urobiť, ale je to zbytočné“, lebo je to už väčší časový odstup, vysvetľoval mu to tak, že nie je zranený,
ani sa mu nič nestalo. Po tomto incidente poškodený vstal a odišiel do bytu, on bol v zlom psychickom
rozpoložení a v šoku preto ho ani nenapadlo zavolať poškodenému pomoc. On videl poškodeného na
vlastné oči vstať a odísť smerom hore, vie, že vlastní byt na XX poschodí. On vtedy odchádzal po

tom, ako zobral kľúče z medziposchodia peši na XX poschodie. Domnieva sa, že kľúče sa dostali do
medziposchodia tak, že mu vypadli z vrecka počas ich súboja a skotúľali sa smerom dole. Uviedol,
že po incidente odchádzali s poškodeným v podstate súbežne. Na otázku uviedol, že poškodený sa
k nemu pred týmto incidentom nikdy nesprával agresívne, ani ho predtým nenapadol. To, že jeho matka
v minulosti upozornila poškodeného, aby nefajčil, sa dozvedel až po prejednávanom incidente, až potom

mu to mama povedala.

Z dôvodov rozporov bola podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku na návrh prokurátora čítaná časť
výpovede obžalovaného z prípravného konania zo dňa 01.04.2021, na čo obžalovaný uviedol, že mal
vedomosť, že poškodený chodí fajčiť do tohto priestoru, keď tam zišiel, cítil zadymené prostredie, on

nevie uviesť koľká cigareta poškodeného to mohla byť, preto uviedol, že fajčil cigaretu. Tiež doplnil,
že podľa jeho vedomostí poškodený vlastní v dome 2 byty, na XX poschodí, ale aj na X poschodí,
nevie, prečo nefajčieval na balkóne X poschodia, ale fajčil vždy hore na XX poschodí. Ďalej uviedol,
že skutočnosť, že neuviedol v prípravnom konaní, že videl poškodeného vstať po incidente a odísť je
z dôvodu, že mu to nenapadlo ako podstatná časť udalostí, ktorú by zmieniť mal v danú chvíľu, to zrejme

nepovažoval za dôležité. Taktiež doplnil, že po výmene výťahov boli namontované aj interiérové kamery,
čo ho mrzí, že to bolo po udalosti, v opačnom prípade by si poškodený nemohol vymyslieť tvrdenie, že
tam nechodil fajčiť.

Poškodený H. I. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že v daný večer počul niečo na parkovisku, chcel

situáciu skontrolovať, dorazil preto k oknu na medzi-schodišti, aby sa tadiaľ pozrel na svoje auto, pričom
behom 2 – 3 sekúnd bol pri ňom obžalovaný B. a veľmi škaredo ho oslovil. Priskočil k nemu, odzadu
ho chytil a jeho hlavu búchal do skla. Jemu sa podarilo ho nejako odtlačiť, vtedy do neho sotil a on
chrbtom narazil do sklenenej výplne dverí, ktorá bola zrejme už predtým prasknutá, to však nevie presne.Obžalovaný ho do tej sklenenej výplne úplne vtlačil, on cítil na chrbte veľkú bolesť, tiež cítil ako mu z čela
steká krv. Mal úplne pri jeho tvári svoju tvár, vtedy z neho výrazne cítil alkohol, vedel, že obžalovaný je
opitý. Jemu sa podarilo ho od seba odtlačiť smerom k zábradliu na schodisku. Vzájomne sa tam držali,

jeden druhého, obžalovaný ho potom otočil a zhodil dole schodmi. On padal po schodisku smerom dole
po hlave a má pocit, že po dopade nachvíľu omdlel, pretože sa prebral až na to, ako je obžalovaný na
ňom, bokom sedel a päsťami ho bil do tváre. Jemu sa podarilo ho nohami odkopnúť zozadu na stenu,
povedal mu, aby prestal, on prestal a obaja potom odchádzali smerom po schodoch. On obžalovanému
povedal, že zavolá políciu, on odpovedal, že kľudne môže, že im povie, že padol po schodoch sám.

Potom ešte hľadal svoje kľúče, tie našiel dole na medzi-poschodí na mieste, kde ho pred tým bil do
tváre. Poškodený prišiel domov, zavolal na manželku, tá keď ho zbadala, bol celý krvavý aj v tvári, aj
tričko, ktoré bolo tiež roztrhané, zavolala hneď záchranku, aj políciu. Taktiež uviedol, že na začiatku
incidentu, keď bol pri okne, stál čelom k oknu, pozeral von z okna, von z budovy smerom k jeho autu
na parkovisku. Okno bolo otvorené. On sa cez to okno aj nahol, aby na svoje auto videl. V ruke v tom
čase nič nedržal. Ako ho obžalovaný držal presne nevie uviesť, búchal však jeho čelom, to čelo mal

aj rozbité. Počas útoku obžalovaný nič nehovoril. Až na koniec povedal, že môže zavolať políciu. On
z neho po celú dobu cítil alkohol, obžalovaný nič nehovoril. Vzhľadom k tomu, že bol obžalovaný pod
vplyvom alkoholu, tak sa mu podarilo ho odtlačiť. Ďalej uviedol, že rýchla záchranná služba ho odviezla
do nemocnice na ošetrenie, zašívali mu čelo, tiež mu zašívali zranenia na chrbte, má tam stehy, mal
povrchovo poranenú aj ruku, ktorá krvácala, tá však zošívaná nebola. Útok skončil asi tým, že sa mu ho

podarilo nohami odtlačiť na stenu a povedal mu nech prestane, asi preto prestal. Obžalovaný z miesta
skutku odchádzal prvý, on išiel za ním, obžalovaný sa ho pýtal, kde má kľúče, on odpovedal, že nevie.
Obžalovaný ich potom zbadal dole, išiel po kľúče a on odchádzal do svojho bytu. Taktiež uviedol, že pred
skutkom nebol medzi nimi žiadny vzťah, nevie, prečo ku skutku došlo. Z obžalovanému mal následne
strach, že sa to môže zopakovať, neskôr sa stalo, keď privolal výťah v dome, obžalovaný vyšiel druhým

výťahom von, otočil sa na neho, začal mu kývať, zdravil ho „ahoj, ahoj“. Neskôr ho stretol z druhej
strany bytovky vonku, smial sa na neho, vyzeral ako „pripečený“, mal z neho strach. Poškodený ďalej na
otázku upresnil, že skutok sa stal na XX. poschodí pri dverách. Jednalo sa o dvere, ktorými sa vchádza
na schodište na danom poschodí. Poškodený býva na XX. poschodí. Poškodený na otázku uviedol,
že fajčí, nezvykne však fajčiť na mieste, kde sa incident stal, fajčí doma na balóne alebo vonku. Keď

niečo počuje na parkovisku, nejaký buchot, tak vždy sa ide pozrieť cez to okno, aby skontroloval svoje
auto. Už raz mu auto na parkovisku poškodili, praskli mi spätné zrkadlo. Uviedol, že si nevie vysvetliť
prečo ho obžalovaný napadol, neskôr sa pýtal ľudí na tú rodinu. Bolo mu povedané, že je obžalovaný
občas hysterický, kričal bezdôvodne na nejakú pani. Prečo napadol obžalovaný jeho, si vysvetliť nevie.
Taktiež uviedol, že musel vyhľadať psychiatra po tomto incidente, stále ešte užíva lieky ráno aj večer po

jednej tabletke. Na otázku ďalej upresnil, že do tých dverí ho obžalovaný vtláčal, tvár mali vtedy úplne
pri sebe a do tých dverí ho vtláčal až sa sklo z dverí rozletelo. Na otázku obžalované, že pri incidente
mal zranenú aj ruku, ako vie vysvetliť, že 4 dni po incidente sadol do auta a vozil manželku do práce,
poškodený uviedol, že keď sa dalo šoférovať, tak ženu odviezol, lebo ona je veľmi chorá. Ďalej uviedol,
že obžalovaný mal v dome incident s nejakou pani, tá pani bývala na XX. poschodí a tiež tam fajčievala

s vnukom, on vtedy počul až neľudský rev ako po nej kričal. Tá pani mu potom povedala, že sa až
pomočila a neskôr sa odsťahovala preč. Poškodený toto nevidel, iba to počul, asi deň po tom mu tá pani
povedala, čo sa stalo a kto bol zúčastnený toho incidentu. Pani z XX. poschodia, ktorá mala incident
s obžalovaným sa volala J. P.. Bývala v podnájme u svojho brata, nebola vlastníkom bytu. On s tým
bratom aj bol, ten mu uviedol, že nevie, kde teraz žije jeho sestra, nemá ani telefonický kontakt.

K výsluchu poškodeného H. I. obžalovaný uviedol, že nikdy nemal úmysel ublížiť pánovi I., alebo ublížiť
mu takýmto spôsobom. V skutočnosti išlo o nešťastnú náhodu, kedy pán poškodený stratil rovnováhu
a spadol zo schodov a stalo sa tak bez jeho pričinenia. Má pocit, že túto skutočnosť potvrdzuje aj
znaleckýposudok,ktorýskonštatoval,žezraneniamumohlivzniknúťajinýmspôsobom.Pánpoškodený

tvrdí, že ho musel odtláčať od sebe a odsotiť a potom aj kopať s tým, že ako sme videli hlavnom na
pojednávaní, poškodený ledva stojí na nohách a preto nemôže disponovať takou silou, akú sa tu snaží
preukázať. Obžalovaný následne založil do spisu fotodokumentáciu, ktorá dokazuje, že poškodený fajčil
naschodisku.Skôrtozaloženénebolo,lebofotodokumentáciasaviažekneskoršiemuobdobiu,ažiadal,
aby bolo oboznámené v rámci listinných dôkazov. Tiež fotodokumentácia preukazuje ako poškodený 4

dni po incidente nastupoval a šoféroval motorové vozidlo, ak by mu vznikli také zranenia ako popisoval,
zdravotný stav by to neumožňoval. Predkladal na oboznámenie 8 ks fotografií vytlačených vo formáte
A4 a žiadal ich oboznámiť. Má za to, že predmetné zranenia poškodeného nemohli vzniknúť tak, ako
popisuje poškodený. Predmetnú fotodokumentáciu zhotovila jeho sestra, ktorá náhodne videla pánapoškodeného na parkovisku, ale aj viackrát ako stál pri otvorenom okne na XX. poschodí a fajčil. Viac
krát ho tam videl aj obžalovaný a pán poškodený ako ho zbadal, rýchlo sa schoval, aby ho nebolo vidieť.

Svedok J. J. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že je zástupca poškodeného Bytového družstva
Petržalka, ktoré realizuje správu budovy na D. ulici č. XX v C.. Má vedomosť, že v tomto bytovom
dome malo prísť k incidentu, pri ktorom bol poškodený majetok a to rozbitá sklenená výplň, vzhľadom
k uvedenému si ako poškodená spoločnosť uplatnili nárok na náhradu škody vo výške 151,85 Eur. Pri
samotnom incidente nebol. Žiadne iné informácie k udalosti nemá, poškodenie majetku bolo hlásené

bytovému družstvu, vtedy ešte jej predchodkyni, ďalšie informácie sa dozvedel až pri jeho výsluchu na
polícii, keďže bolo potrebné zopakovať výsluch poškodeného. Obžalovaného osobne nepozná a k jeho
osobe sa vyjadriť nevie.

Svedkyňa I. I. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že sa to stalo približne pred 3 rokmi, už je to dlhší
časový odstup, ona bola v kuchyni v byte, ani si nevšimla, že manžel z bytu odišiel, počula nejakú ranu,

ktorá vystrašila aj ich mačku, ktorá vyľakane pribehla k nej a ona ju ešte upokojovala. Vôbec nemala
vedomosť, že to môže súvisieť s jej manželom. Chvíľu na to počula ako manžel z chodby kričí na ňu, že
poď sem, volaj políciu, ona pribehla a videla ho ako je celý zakrvácaný, pýtala sa ho čo sa stalo, povedal
jej volaj políciu, bol napadnutý. Ona ani nevedela, či volala najskôr lekára alebo políciu v tom zhone, ale
zrejme políciu, ktorá ju potom prepla aj na lekára. Manžela zobrala do kúpeľne, aby sa umyl, aby videli

aké rany má, bol celý zakrvácaný a nebolo tak vidieť, kde je poranený. Ona následne volala ich synovi,
ktorý už s nimi nežije, aby čo najrýchlejšie prišiel domov a to z dôvodu, že ak niekto príde do domu,
treba ísť dole a pustiť ich dnu, preto mu volala, aby prišiel čo najskôr a čakal dole a pustil buď políciu
alebo záchranku, podľa toho kto skôr príde. Ona je zdravotná sestra, tak medzi tým manžela ošetrila,
pozreli kde má zranenia, pomocou gáz mu to prekrývala. Záchranka prišla veľmi skoro, nevie aký časový

interval to bol, muža zobrali so sebou. Ona až s políciou vyšla potom na chodbu a išla sa pozrieť na
miesto, kde sa to malo stať, tie dvere boli úplne rozbité, na skle viseli kusy mäsa, bolo to úplne hrozné.
Ona dovtedy vôbec netušila, kto to mal spôsobiť, že to bol sused z XX. poschodia, vtedy ešte nevedela.
Jej manžela zobrala sanitka do nemocnice a jej syn išiel aj s policajtami hore na XX. poschodie. Syn
odprevadil políciu smerom k nim, potom čo manžel povedal, kto to mal spôsobiť. Manžel mal tvár celú

zakrvavenú, keď mu ju umyla, bolo v hornej časti vidieť tržné poranenia, ďalej mal tržné poranenia na
ruke a na chrbte mal veľkú tržnú ranu až do mäsa, to bolo naozaj nepríjemné zranenie, ktoré mu prekryla
gázou. Keď manžel prišiel do bytu, tak sa ho pýtala, čo sa stalo. Povedal jej, že bol napadnutý od chrbta,
len ho otočil a vrazil ho do dverí a potom ho opakovane vrážal a trieskal, potom ho hodil dole schodmi.
Ďalej jej povedal, že ako ležal dole na zemi, chcel si na neho ešte sadnúť a trieskať mu hlavu o zem, ale

manželovi sa podarilo nejako ho zo seba odkopnúť, potom sa vyštverhal dole a utekal do bytu. Manžel
jej povedal, že ho napadol sused z XX-XXXX, až neskôr zistila, kto to je. Uviedla, že tam býva 30 rokov,
ale vôbec obžalovaného nepoznala. Keď zistila o koho sa jedná, aj s ním odmietla nastúpiť do jedného
výťahu, on sa jej potom ešte aj smial. Kto to je zistila až po skutku neskôr, je možné, že s ním aj po tom
skutku išla vo výťahu, ale ešte nevedela kto to je. To, že manžela napadol sused z XX-XXXX poschodia,

jej manžel uviedol, keď ho umývala a pýtala sa ho, čo sa stalo a kto ho napadol. Manžel jej vravel, že
asi som mal šťastie, že mal obžalovaný vypité a že ho preto dokázal zo seba odkopnúť. Uviedol jej, že
bolo z neho silno cítiť alkohol. Tiež jej manžel vtedy uviedol, že sa obžalovaný prevrátil a nemal šancu
sa zdvihnúť a vtedy sa manžel vyštverhal po schodoch a utiekol domov. Svedkyňa ďalej uviedla, že
na manželovi to zanechalo následky, už to nie je po skutku on. Opustil sa, zmenilo ho to, dlho chodil

psychiatrovi, aj užíval lieky, prakticky dnes ju len odvezie do práce a celý deň je zavretý doma, nikam
nechodí. Na otázku uviedla, že manžel je fajčiar, fajčí celú dobu, čo sú spolu, čo je cca. 30 rokov, nevie
uviesť, koľko cigariet za deň vyfajčí. Keď je ona doma, manžel chodí fajčiť na balkón, alebo ak ide vyniesť
smetí, tak pred budovou. Či fajčí na XX. poschodí, nevie uviesť. Ona sa pýtala manžela, prečo došlo
k incidentu, on uviedol, že bol napadnutý, ale prečo sa tak stalo, to sa ho nepýtala. Neskôr, keď sa vrátil

z nemocnice, jej povedal, že to bolo kvôli fajčeniu. Ďalej uviedla, že pracuje v nemocnici na A. čo je
5 minútová trasa od domova, má zdravotné problémy, pre ktoré nemôže cestovať, preto ju vozieva do
práce jej muž. Trasu do jej práce je naučený, chodieva tade stále.

Svedkyňa J. B. – sestra obžalovaného vypovedala na hlavnom pojednávaní, že pri samotnej udalosti

prítomná nebola, k udalosti jej volala mama alebo brat, nevie presne kto z nich to už bol, bolo to vo
večerných hodinách, ona spala, uviedli jej, čo sa stalo a pýtali sa jej, čo majú robiť. Ona sa spýtala, či
prišlo k nejakému zraneniu poškodeného, či je poškodený v poriadku, na to jej brat odpovedal, že je
v poriadku, pretože po incidente sám odišiel, tak bratovi uviedla, aby v prípade, že sa dostaví nejakápolicajná hliadka, aby v kľude odpovedal na všetky ich otázky. Ona poškodeného pozná, ide o suseda
jej mamy, resp. brata. Pozná ho len z videnia, registrujú sa. Vie, že je s ním problém, nakoľko zvykne
fajčiť v spoločných priestoroch bytového domu. Ďalej uviedla, že v minulosti tento problém ohľadom

fajčenia s ním konzultovala jej mama, pýtala sa jej, či sa s tým dá niečo robiť. Na čo jej uviedla, že áno, aj
sama v tejto súvislosti kontaktovala bytové družstvo, aby pána poškodeného upozornili, že v spoločných
priestoroch sa nesmie fajčiť. Poškodeného videla fajčiť pravidelne, keď navštevovala jej mamu, tak
poškodený fajčil na XX. alebo XX. poschodí a to dokonca aj včera (pred hlavným pojednávaním).
Autorom predloženej fotografie, ktorú súdu predložil obžalovaný a kde je vidieť, ako poškodený fajčí na

XX. poschodí, je ona. Túto fotografie vyhotovila preto, aby bolo aj súdu zrejmé, že tento pán porušuje
pravidla a fajčí aj naďalej a to aj napriek tomu, že bol aj zo strany bytového družstva na toto upozornený.
V deň incidentu priamo s bratom komunikovala a to telefonicky. Brat bol vydesený, trochu zľaknutý, inak
na ňu pôsobil normálne, normálne s ňou cez telefón komunikoval. V spoločných priestoroch ešte fajčila
jedna pani so synom, ktorú ona osobne upozornila, že v priestoroch sa nefajčí, na čo jej odpovedala, že
jej pán poškodený povedal, že on tam býva 30 rokov a on jej fajčenie pochopil. Meno tej pani nepozná,

bývala pod jej mamou na XX. poschodí aj so svojim synom. Táto pani na jej prosbu, aby sa zdržali
fajčenia, uviedla, že to akceptujú a že fajčiť budú vonku.

Svedok K.J.C.vypovedalnahlavnompojednávaní,ževdeňudalostibolajskolegomM.vrámcivýkonu
služby tzv. motohliadke vyslaný operačným strediskom k ohlásenému napadnutiu osoby. Dostavili sa na

oznámenú adresu, oznamovateľom bol starší pán, ktorý sedel vo svojom byte na posteli, bolo na ňom
vidieť poranenia ako odreniny a aj krv. Uviedol im, že ho napadol sused na schodisku, označil túto osobu,
išli teda o poschodie alebo dve vyššie, kde mal bývať tento sused, už si to presne nepamätá, zazvonili
na zvonček, z dverí vyšiel obžalovaný spolu so svojou matkou, boli na ňom vidieť stopy krvi, bol veľmi
nekľudný, uviedol im, že mal potýčku so susedom na schodisku, že tam bolo nejaké strkanie. Keďže sa

jeho popis zhodoval s tým, ako uviedol oznamovateľ, bolo na ňom vidieť aj známky krvi a sám uviedol, že
bol účastníkom potýčky, s kolegom ho poučili, obmedzili na osobnej slobode a eskortovali na oddelenie,
kde bol odovzdaný stálej službe. Svedok uviedol, že u obžalovaného bola realizovaná aj dychová skúška
s pozitívnym výstupom. Ďalej uviedol, že na schodisku bola vidieť rozbitá sklenená výplň dverí, sklo
bolo rozbité a boli vidieť aj známky krvi. Pri prvom kontakte sa javil obžalovaný rozrušený a nekľudný.

Bola pri ňom pani, asi jeho matka, tiež bola veľmi rozrušená. Obžalovaný nič konkrétne nešpecifikoval,
uviedol, že sa so susedom stretol a bola medzi nimi potýčka. Viac neuvádzal. Z obžalovaného bol
alkohol cítiť a pôsobil rozrušene. Svedok ďalej vypovedal, že poškodený im uviedol, že išiel na schodisko
skontrolovaťvozidlonaparkovisku,počulnejakékrokyzvrchu,nevenovaltomupozornosť,pretožeľudia
tam chodili na schodisko fajčiť. Niekto k nemu pristúpil zozadu, chytil ho pod krk a hodil ho o sklenenú

výplň dverí a potom ho mal zhodiť zo schodiska dole na medziposchodie, kde malo prísť k úderom
alebo kopom. A ako sa poškodený bránil, opoznal, osobu ktorá na neho útočila, tak prišlo k stotožneniu.
Svedok uviedol, že bol osobne prítomný na mieste, kde sa skutok stal. Sklo na dverách bolo rozbité,
rozsypané po zemi, jednalo sa o tzv. drôtené sklo, výplňové. Obžalovaný sa ku stopám krvi, ktoré mal
na sebe, nevyjadroval. Pre odstup času si už svedok nevedel presne vybaviť na akých miestach aký typ

zranení mal poškodený, vie, že mal odreniny a škrabance, ale kde konkrétne, dnes už nevie. Poškodený
im udával, že ho bolí telo, ale bližšie už nevie kde. Oni spolu s kolegom ako člen motohliadky, postupovali
štandardne ako v obdobných prípadoch v minulosti. Potom ako sa oboznámili so situáciu po príchode na
miesto, najskôr nikoho nepovažovali za podozrivého, vypočul si informácie z jednej strany, druhá strana
prakticky nič nepovedala. Keďže oznamovateľ označil za útočníka obžalovaného, tak to po prvotných

informáciách takto vyhodnotili. Aké otázky kládli obžalovanému, už presne nevie, keďže už je to viac
ako 3 roky, tak si to nepamätá. Určite sa spýtali, či sa niečo stalo, či mal s niekým konflikt, na čo
uviedol, že mal potyčku so susedom. Ale nič bližšie nešpecifikoval. Obžalovaného poučili slovne o jeho
právach a povinnostiach, vzniklo podozrenie zo spáchania trestného činu, presné znenie poučenia už
dnes nevie, keďže už u polície nepracuje a už to nemá v hlave. Ďalej mu povedali čo sa stalo, na

základe toho podozrenia ho budú eskortovať na oddelenie. Na oddelení mu už bolo poskytnuté poučenie
v písomnej podobe. Či obžalovaného poučili pri obmedzení osobnej slobody, že má právo nevypovedať,
si už dnes nepamätal, predpokladá, že poučený bol, keď bol vo výkone služby, tak mal tú formulku
v hlave. Konkrétne poučenie nevedel však dnes uviesť. Nevie, či bolo zaistené oblečenie obžalovaného,
on už potom na mieste nebol, určite o tom bola upovedomená výjazdová skupina. Poškodenému kládol

všeobecné otázky k tomu, čo sa stalo, aby získal čo najviac informácií o ozname. Svedok si nepamätal,
či poškodený spomínal, že fajčil na schodisku alebo manipuloval s cigaretou v rukách, vie, že povedal,
že išiel na schodisku pozrieť auto, ale či tam bol on fajčiť, tak to nevedel uviesť. Nepamätá si ani, či mu
poškodený uviedol, prečo ho mal obžalovaný napadnúť.Svedok Q. C. L. M. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že boli s kolegom vyslaní stálou službou
na preverenie oznamu, po príchode na miesto bol oznamovateľ od krvi, uviedol im, že si išiel na

medziposchodie skontrolovať auto alebo niečo také, kde prišlo k jeho napadnutiu. Poškodený mal tričko,
nohavice a tvár od krvi, bolo to viditeľné. Ďalej im poškodený uviedol, že konflikt vznikol kvôli tomu, že
tam susedia chodia fajčiť, kvôli tomu bol napadnutý mužom, ktorého opoznal ako suseda z toho vchodu,
ten ho mal hodiť do dverí, potom zo schodiska a malo prísť aj k nejakým úderom a kopancom. Následne
kontaktovali tohto suseda - obžalovaného, ten vyšiel aj s mamou von, priznal sa, že sa stalo niečo na tom

schodisku, ale čo presne povedal, to už si svedok nepamätal. Následne obmedzili podľa § 85 osobnú
slobodu obžalovaného a eskortovali ho na obvodné oddelenie. Poškodenému bola privolaná rýchla
zdravotná pomoc, ktorá poškodeného odviezla na ošetrenie. Vykonali aj dychovú skúšku, nepamätá si,
či aj u oznamovateľa, u pána obžalovaného áno a bola pozitívna, hodnotu si svedok už nepamätal. Kto
komunikoval s obžalovaným a kto s poškodeným si svedok nepamätal vzhľadom k tomu, že to sú tri roky.
Na osobnej slobode obžalovaného obmedzili obaja, pretože konali ako hliadka. Čo mu konkrétne uviedli

pri obmedzení osobnej slobody, si už nepamätal, vždy je zaisťovaná osoba poučená a následne má
poučenia na stanici aj v písomnej podobe. Určite mu uviedli, prečo je obmedzený a bol poučený o svojich
právach a povinnostiach. Na mieste zaistenia obžalovaného boli oni dvaja s kolegom, boli dvojčlenná
hliadka. Svedok si ďalej nepamätal, že by oni priamo zaisťovali stopy, ale určite bol na miesto privolaný
kriminalistický technik. Poškodenému určite kládli otázky obaja s kolegom. Boli to klasické otázky na

zistenie toho, čo sa stalo, kedy sa stalo, nakoľko je zranený, či potrebuje rýchlu zdravotnú pomoc. Otázky
sú zamerané tak, aby bola zistená situácia. Určite sa aj pýtali, prečo obžalovaný oznamovateľa napadol,
spomínal im konflikt, že obyvateľom vadí, že sa na medziposchodí fajčí, vravel, že on tam nebol fajčiť,
že si išiel skontrolovať auto. Poškodený len uvádzal, že to fajčenie vadí susedom, boli tam pre to spory,
k napadnutiu však dovtedy neprišlo. Tiež uvádzal, že on tam nefajčil, bol kontrolovať auto. Po akej

dobe prišli na miesto činu si svedok nepamätal, keďže vykonávali hliadkovú činnosť, zrejme po obdržaní
informácie sa presúvali hneď na miesto. Svedok bol fyzicky prítomný aj na medziposchodí, kde mali
konflikt. Či tam bol cítiť dym alebo cigarety, si svedok nepamätal.
Znalec B. J. B. N., R. sa na hlavnom pojednávaní v plnej miere pridržiaval záverov prednesených
a obsiahnutých v znaleckom posudku č. 64/2020, vrátane záverov ohľadne určenia mechanizmu

vzniku zranení poškodeného. Uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z výpovede
obžalovaného, všetkých správ z polície a lekárskych správ. Tiež vychádzal zo zápisnice o výpovedi H.
I. a všetkých lekárskych správ, ktoré mu boli dodané a to chirurga i ortopéda. Po prečítaní zápisnice
z výpovede obžalovaného z hlavného pojednávania zo dňa 07.12.2022 v časti týkajúcej sa mechanizmu
možného spôsobenia zranení poškodeného, znalec uviedol, že jedna z rán bola spôsobená útokom

mechanizmom vpredu a druhá zozadu. Zdôraznil, že išlo o tržné rany a nie rezné. Nevie, či sklo
bolo vybité, je s veľkou pravdepodobnosť možné, že rany vznikli pádom na schodišti, keď sa kotúľal
a rozhodne nemohli byť spôsobené úderom päste, to by musel byť skutočne trénovaný zabijak,
mimoriadne silný a agresívny útočník, ktorý by spôsobil takúto ranu päsťou, pretože ide o tržné rany.
Porezanie sklom od rozbitých dverí by ťažko spôsobilo dve rany jednu spredu a jednu zozadu. Zdôraznil,

že išlo o mnohopočetné oderky v lokalite predlaktia rúk, pravého kolena a brucha, čiže útok nebol
vedený na hlavu, nie je zmienka, že na hlave boli známky poškodenia podľa všetkých lekárskych správ.
Znalec na otázku, či zranenia spôsobené poškodenému mohli byť spôsobené takým mechanizmom ako
popisuje poškodený, že bol sotený a zotrvačnosťou a nárazom do skla hlavou a následne chrbtom, mohli
tieto rezné zranenia vzniknúť, znalec uviedol, že išlo tržné rany, nie o rezné. Išlo o tupý náraz, rezná rana

by mala iný charakter a bola by dlhšia, ťažko si predstaviť že jedna je spredu a jedna zozadu a obe majú
rovnaký charakter tržných rán. Na doplňujúcu otázku, že v znaleckom posudku pri odpovedi na otázku č.
2 na strane 5 popisuje znalec vznik zranení poškodeného, čo je v rozpore s tým, čo uviedol na hlavnom
pojednávaní, uviedol, že vychádza na základe nových skutočností, ktoré skôr nemal k dispozícii a to
čítanie výpovede obžalovaného, toto zmenilo jeho postoj, kdeže tieto skutočnosti mu neboli skôr známe.

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, či už ich prečítaním alebo oboznámením,
za splnenie zákonných podmienok a so súhlasom procesných strán boli čítané aj výpovede svedkov
z prípravného konania.

Z výpovede svedka JUDr. J. S. z prípravného konania zo dňa 16.04.2021 vyplýva, že svedok v čase
skutku býval na XX. poschodí obytného domu na D. ulici č. XX v C. priamo nad poškodeným. Dňa
21.03.2020 večer počul nejaký buchot v čase niekedy pred polnocou, ale nevenoval tomu väčšiu
pozornosť, ale neskôr k nim zazvonila pani I., povedala im, že jej manžela napadol sused a pýtala sana suseda, ktorý býva na XX. poschodí, ktorý mal napadnúť pána I., na čo jej uviedol, že to bude asi
pán B. a povedal jej, kde presne býva. K veci sa nevedel vyjadriť bližšie, keďže nebol očitý svedok
predmetného skutku, ale uviedol, že pána I. pozná dlhé roky, jedná sa o veľmi slušného človeka, je

nekonfliktný, tichý. Chodí si občas zapáliť na chodbu, kde fajčí v okne pri schodoch. Matka obvineného
B. sa sťažovala ohľadne fajčenia na chodbe a uvedený problém s ňou už riešil. Čo sa týka škody,
ktorá vznikla poškodením vrchnej časti sklenej výplne dverí na chodbe na 10. poschodí, tá je vo výške
151,85 Eur. Nevie presne, či vo večerných hodinách dňa 21.03.2020 bol pokazený výťah, pokiaľ si dobre
pamätá, boli výťahy funkčné a v tom čase nebola nahlásená žiadna porucha.

Z výpovede svedkyne T. U. – matky obžalovaného z prípravného konania zo dňa 16.04.2021 vyplynulo,
že svedkyňa sa vie k incidentu, ktorý sa stal večer dňa 21.03.2020 vyjadriť len z počutia, keďže jej
syn jej porozprával, čo sa stalo, ona to nevidela. Uvedeného dňa vo večerných hodinách spala, pričom
syn ju zobudil a povedal jej, že si šiel zapáliť von cigaretu pred bytovku a ako išiel schodmi dole z XX.
poschodia,taknaXX.poschodístretolsuseda,ktorýsichcelzapáliťcigaretunachodbe,takhoupozornil,

aby tam nefajčil, že všetok ten dym stúpa hore. Sused mu na to povedal niečo také, že čo si on o sebe
myslí, nadával mu a povedal, že tam už roky chodievajú fajčiť aj iní susedia. Potom mu syn chcel zobrať
cigaretu, nevie, či mu ju zobral a v tom ho sused napadol. Napadol ho takým spôsobom, že ho začal
byť, nevie presne ako ho bil, keďže sa to syna neopýtala, potom vraj syna aj hodil na zem. Jej syn sa len
bránil a odstrkoval od seba suseda. Ten sused potom údajne padol dolu schodmi na medziposchodie,

syn jej povedal, že mu chcel ísť pomôcť, ale sused mu začal nadávať, že ho zničí a vtedy syn z miesta
odišiel a vrátil sa domov. Následne niekto zvonil, otvorila dvere, pričom to boli policajti, synovi nasadili
putá, pričom im zdôrazňovala, že to syn bol napadnutý a napriek tomu ho zobrali. Nevedela uviesť, či
mal syn nejaké poranenia, asi neskôr mal nejaké modriny na tele. Syn jej hovoril, že ho napadol ten
sused, ktorý chodí fajčiť do XX. poschodie a ona hneď vedela, že o ktorého suseda sa jedná, asi sa volá

I.. Ona videla tohto pána fajčiť viac krát na XX. poschodí, pričom mu aj ona v minulosti slušne povedala,
aby tam nefajčil. Uviedla, že nemala so susedom, ktorý mal konflikt s jej synom, žiadne konflikty, len ho
upozorňovala, aby nefajčil v spoločných priestoroch.

Zo zápisnica o ohliadke miesta činu Okresného riaditeľstva Policajného Zboru Bratislava V zo dňa

22.03.2020 spolu s pripojenou fotodokumentáciou, súd zistil, že miesto činu sa nachádza na D. ulici č.
XX v C.. Na XX. poschodí bytového domu sa nachádzajú kovové dvere s rozbitou sklenenou výplňou.
Na dverách je rozbitá sklenenou výplňou o veľkosti 76 x 85 cm. Na medziposchodí smerom dole sa
nachádza niekoľko kvapiek neznámej červenej tekutiny zaistené ako stopa č. 1 – biologická.

Z odborného vyjadrenia ošetrujúceho lekára poškodeného a lekárskych správ poškodeného zo dňa
22.03.2020 vyplynulo, že poškodený utrpel tržné rany hlavy, pravej lopatky, oderky HK, pomliaždenie
pravého kolena, hrudníka a brucha. Tržná rana v oblasti čela mala veľkosť cca 3 cm, zasahujúca do
podkožia. Tržná rana zasahujúca do podkožia v oblasti horného okraja pravej lopatky mala veľkosť 4
cm. Pacient bol vedomý, orientovaný. Hlava poklopovo nebolestivá, orientačne neurologicky v norme,

bulvy v strednom postavení, zrenice izokorické. Hrudník na kompresiu nebolestivý, súmerný, dýchanie
vezikulárne, čisté, Panva na kompresiu nebolestivá. Bolo vykonané CT mozgu, bez nálezu. Odporúčaná
liečba kľudový režim, observácia dospelou osobou do 24 hodín od úrazu, elastická bandáž, chladiť, lieky
Aulin gel lokálne na koleno.

Zo záznamu o dychovej skúške súd zistil, že obžalovanému bola dňa 22.03.2020 o 00:49:52 hodine,
vykonaná dychová skúška na zistenie alkoholu v dychu, prístrojom AlcoQuant 6020 Plus, s nameranou
hodnotou 0,31 mg/l. Dychová skúška bola obžalovanému vykonaná opakovane 22.03.2020 o 03:21:57
hodiny s výsledkom 0,17 mg/l a o 06:02:43 hodine s výsledkom 0,00 mg/l.

Zo zápisnice o konfrontácii Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V, vykonanej medzi
poškodeným a obžalovaným zo dňa 30.06.2020 súd zistil, že poškodený vypovedal, že dňa 21.03.2020,
na XX. poschodí bytového domu na D. E. F. XX, vyšiel na chodbu, otvoril okno, lebo pred tým počul, ako
by sa vonku niečo rozbilo a nakoľko už pred tým mal poškodené auto, tak sa išiel naň pozrieť cez okno
na chodbe. Počul za sebou nejaké zvuky, neprikladal tomu nejakú váhu, ale potom počul „ty kokoť“, on

povedal „čo chceš?“, následne ho sotil do vchodových dverí spôsobom, že ho držal za paže a udieral
ho o sklenú výplň dverí, pričom bol čelom k sklenej výplni. On sa bránil, podarilo sa mu ho odtlačiť, už
vtedy z čela krvácal. Otočil sa, vtedy ho znova pritlačil o sklenú výplň dverí, tlačil sa na neho a tlačil
ho do rozbitej sklenej výplne, až sa celá rozbila. On mal hlavu blízko neho a cítil alkoholový zápach zneho. Cítil veľkú bolesť, podarilo sa mu odtlačiť od dverí aj spolu s ním a vtedy ho chytil a zhodil ho zo
schodov. On ostal ležať na medziposchodí, zbehol k nemu dole na medziposchodie, zboku si na neho
sadol a začal ho byť päsťami do tváre. Podarilo sa mu ho od seba nohami odtlačiť, musel sa brániť, veď

človeka by prizabil. Keďže bol pod vplyvom alkoholu, on si sadol na zem a tým to skončilo. Následne
sa postavil zo zeme a vyšiel hore po schodoch, on išiel za ním, pričom mu hovoril, že zavolá policajtov,
načo mu on uviedol, že kľudne volaj, že povie, že spadol sám. Potom vošiel do bytu a manželka zavolala
políciu a záchranku.
Obžalovaný k uvedenému v rámci konfrontácie uviedol, že na XX. poschodí zbadal poškodeného, ako

stál pri otvorenom okne a išiel si zapáliť cigaretu, pretože tam chodí stále fajčiť. Opýtal sa ho, že čo tu
robí, že tu sa nesmie fajčiť, nato mu začal tykať a povedal mu, že „ty mi nebudeš rozkazovať“. Prišiel k
nemu, zobral mu cigaretu spomedzi prstov, ako ju držal a následne na neho svedok zaútočil rukami a
pustil sa do neho. Odsotil ho od seba, vtedy on buchol do sklenej výplne celým telom. Následne sa od
zárubne dverí odrazil rukou a pokračoval v útoku na jeho osobu tak, že opäť na neho útočil päsťami,
pričom ho chcel udierať, ale on ho chytil za ruky a odsotil ho k sene vedľa zárubne vchodových dverí.

Útok znova pokračoval na jeho osobu, pričom on sotil do neho a sa udrel rebrami o kovové zábradlie,
ktoré je umiestnené pri dverách na schodisku. Útok pokračoval na jeho osobu tak, že sa na neho chcel
opäť vrhnúť, on ho od seba odtlačil a ako stál na schodisku, neudržal rovnováhu a spadol dole na
medziposchodie. On chcel ísť domov, ale zistil, že mu vypadli kľúče z pravého vačku a začal ich hľadať.
Zišiel na medziposchodie, či mu tam nevypadli. Počas toho, ako hľadal kľúče, mu poškodený povedal,

že „On si to zariadi, ty si tu skončil“. Nevenoval tomu pozornosť, hľadal kľúče, ktoré uvidel na zemi pri
tých rozbitých dverách, zodvihol ich a odišiel domov. Zobudil svoju mamu, povedal jej, čo sa udialo a
zavolal aj sestre.
Obaja konfrontovaní vylúčili verziu toho druhého, označili ju za klamstvo.

Poškodený následne vypovedal, že chodí fajčiť na chodbu na XX. poschodie, na XX. poschodí nikdy
nefajčil.Vminulostinemalsobžalovanýmžiadenkonflikt.Podľanehoišlivtendeňobavýťahy,keďžesyn
prišiel domov asi 10 minúť po útoku a oba výťahy išli. Ďalej uviedol, že on je po 2 mozgových príhodách
a a denne berie 8 kusov liekov ráno a 4 kusy večer, žiadny alkohol v čase skutku nepil a ani nepije.

Z lekárskej správy ošetrujúceho lekára poškodeného zo dňa 23.03.2020 vyplynulo, že rany na čele a
pravej lopatke boli kľudné, hojenie, vykonaný preväz, opuch a modrina 2. prsta ľavej nohy, bez deformity,
citlivosť zachovaná.

Z lekárskej správy ošetrujúceho lekára poškodeného zo dňa 30.03.2020 vyplynulo, že rany na čele

a pravej lopatke kľudné, hojenie , vytvorené krusty, excoriatio carpi dorszalis, cca 4 x 4 cm, vytvorená
krusta, bez patologickej sekrecie, bez inflamacie, vykonaný preväz.

Z faktúry číslo F2000005 zo dňa 24.03.2020, splatnej dňa 31.03.2020, vystavenej J. V., bytom C., D.
X, pre Bytové družstvo Petržalka súd mal za preukázanú výšku úhrady za poškodenú sklenenú výplň

dverí v súhrnnej výške 151,85 Eur.

Z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V zo dňa 04.05.2020, súd zistil, že
splnomocnená zástupkyňa Bytového družstva Petržalka potvrdila vzniknutú škodu na sklenenej výplni
dverí vo výške 151,85 Eur v dôsledku konfliktu poškodeného a obžalovaného, čím poškodený utrpel

podľa jej výpovedi tržné rany hlavy, pravej lopatky, rúk, oderky, pomliaždenie pravého kolena, hrudníka
a brucha.

Zo zápisnice Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava v o previerke výpovede svedka na
miestezodňa11.09.2020spoluspripojenoufotodokumentáciouvyplynulo,žemiestoútokusanachádza

na D. č. XX v C. (fotografia č. 1) na XX. poschodí v priestoroch schodiska bytového domu (fotografia č. 2
– 7). Svedok - obžalovaný išiel z XX. poschodia pešo po schodoch, pričom v okne na XX. poschodí videl
osobu ako stojí v okne na chodbe schodiska. Povedal mu, že tu sa nefajčí, podišiel k nemu, na čo si tá
osoba chcela zapáliť cigaretu. Svedok k nemu pristúpil (fotografia č. 8) a keď si chcela tá osoba zapáliť,
vybral mu cigaretu z ruky (fotografia č. 9). Následne sa táto osoba otočila, útočila päsťami smerom k jeho

tvári (fotografia č. 10) a svedok – obžalovaný tú osobu chytil za ruky a odsotil ju od seba (fotografia č.
11). Následne sa pootočil a ustupoval chrbtom k stene, tá osoba na neho útočila päsťami (fotografia
č. 12). Svedok – obžalovaný sa ho snažil odtlačiť, dostali sa až ku dverám, ktoré boli oproti svedkovi
(fotografia č. 13, 14). Ako svedok – obžalovaný odsotil osobu od seba, tá narazila do sklenej výplnedverí a tá sa naštiepila (fotografia č. 15). Tá osoba sa ľavou rukou odrazila od rámu dverí a natlačila ho
chrbtom na parapetu (fotografia č. 16). Svedok – obžalovaný sa ho od seba snažil odtlačiť, dostali sa ku
schodom (fotografia č. 17), následne tá osoba stratila balanc a padla zo schodov (fotografia č. 18).

Zo zápisnice Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava v o previerke výpovede poškodeného
na mieste zo dňa 11.09.2020 spolu s pripojenou fotodokumentáciou (č.l. 107 – 106) vyplynulo, že miesto
útoku sa nachádza na D. č. XX v C. (fotografia č. 1) na 10. poschodí v priestoroch schodiska bytového
domu (fotografia č. 2 – 7). Poškodený uvádza, že prišiel pozrieť na chodbu na svoje auto cez okno,

nakoľko počul podozrivé zvuky, otvoril si okno ľavé a vyklonil sa z okna (fotografia č. 8). Následne spoza
chrbta počul nejaké hundranie, nevenoval tomu pozornosť, následne tam počul „ty kokot“, pootočil sa
a videl osobu, ako stojí asi na druhom schode za ním (fotografia č. 9). Tá osoba ho chytila zozadu za
rameno a hlavu (fotografia č. 10) následne ho začala tlačiť tvárou ku dverám (fotografia č. 11) a búchať
hlavu o sklenú výplň viac krát, asi 3 krát. Sklo prasklo, podarilo sa mu otočiť a odtlačiť útočníka (fotografia
č. 12, 13). Následne poškodeného začal znova tlačiť ku dverám (fotografia č. 14) a vtlačiť do skla dverí,

pomohol si hlavou, ktoré oprel o poškodeného rameno (fotografia č. 15). Vtláčal poškodeného do pukliny
v sklenej výplni dverí. Podarilo sa poškodenému znova dostať od dverí (fotografia č. 16),
následne útočník pootočil poškodeného tak, že bol chrbtom ku schodisku (fotografia č. 17). Vtedy
ho útočník sotil, až padol zo schodov, kde si veľmi udrel hlavu a ostal ležať na zemi na medziposchodí
(fotografia č. 18). Následne rýchlo zbehol útočník dole k nemu (fotografia č. 19), prišiel až k nemu, kľakol

si poškodenému na brucho (fotografia č. 20) a začal biť poškodeného do oblasti tváre (fotografia č. 21),
úderov bolo dosť. Hovoril mu, aby prestal, potom sa mu podarilo odtlačiť útočníka kolenom (fotografia č.
22). Vzápätí, nakoľko bol pod vplyvom alkoholu, tak padol dozadu na zadok (fotografia č. 23). Následne
sa poškodenému podarilo postaviť zo zeme (fotografia č. 24), potom prešiel páchateľ vedľa neho a išli
obaja po schodoch hore (fotografia č. 25) a vtedy poškodený povedal, že „zavolám na teba políciu, veľmi

si mi ublížil“, načo on odpovedal „kľudne zavolaj, ja poviem, že si padol sám“. Ešte niečo také hovoril,
že si hľadá kľúče a poškodený potom išiel domov.

Z lekárskej správy ošetrujúceho lekára poškodeného zo dňa 20.09.2021 J. J. W.,
psychiatra, vyplynulo, že poškodený má stále subdepresívnu náladu, v myslení dlhodobé senzitívne

nastavenie, toho času už na hranicu paranoidného bludu, vnímanie pri vyšetrení intaktné, osobnosť
sa nedarí skompenzovať, zvažované aj neuroleptické krytie, nateraz po dohovore s poškodeným však
nebolo realizované. Poškodený liečený na psychiatrickej ambulancii od 23.04.2021, bezprostredným
dôvodom bola reakcia na vážny stresujúci moment – prepadnutie poškodeného. Odvtedy v liečbe,
ale bez dostatočného liečebného efektu, dokonca senzitívne nastavenie sa mení až na paranoitu.

Kauzálna súvislosť zhoršenia psychického stavu a reaktívneho stresujúceho zážitku zrejmá, hoci na
nízku efektivitu terapie má dopad prítomná organicita.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplynul jeden záznam a to odsúdenie rozhodnutím Okresného
súduBratislava3spisováznačka5T/99/2005zodňa12.12.2005,zaspáchanieprečinuvýtržníctvapodľa

§ 202 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výmere 7.000,- Sk, ktorý zaplatil
dňa 16.02.2006. Toto odsúdenie bolo obžalovanému zahladené.

Z výpisu registra priestupkov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol dňa 02.08.2019 priestupkovo
riešený uložením peňažnej sankcie vo výške 50 Eur, za porušenie ustanovenia § 22 ods. 1 písm. l)

zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (nerešpektovanie dopravného
značenia).

Podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje

k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k
dokonaniu trestného činu.

Podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona, ublížením na zdraví sa na účely tohto zákon rozumie také
poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,
počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.Podľa § 123 ods. 4 Trestného zákona, poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona
rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní

najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorý závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného.

Podľa § 127 ods. 3 Trestného zákona, osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba
staršia ako šesťdesiat rokov.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody
na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 156 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe, alebo

Podľa § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, chránenou osobou sa rozumie osoba vyššieho veku.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo i v ich súhrne (a vzájomnej
súvislosti) podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 ods. 12 Trestného poriadku, kedy súd dôkladne vyhodnotil
výpovedejednotlivýchsvedkov,akoistránpredmetnéhotrestnéhokonaniaazapomociďalšíchdôkazov
zisťoval, či je možné vysloviť nepochybnú istotu o niektorej z verzií skutku, vychádzajúc aj z ostatných
trestnoprávne relevantných zásad, dospel súd bez rozumných pochybností k záveru, že skutok sa
odohral tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že zo strany obžalovaného išlo

o konanie v priamom úmysle, keďže obžalovaný nasmeroval svoj útok voči osobe staršieho veku,
súc vedomý si svojej fyzickej prevahy, čím poškodenému spôsobil škodu na zdraví a vzhľadom na
okolnosti veci, najmä s prihliadnutím na priebeh skutku vrátane jeho záveru (pád zo schodov) je možné
hodnotiťútokobžalovanéhonapoškodenéhoakopokusoublíženienazdraví,ktorésivyžiadalolekárske
ošetrenie. Hoci v rámci liečebného procesu nebol obvyklý spôsob života poškodeného sťažený po

dlhší čas tak, ako to predpokladá ustanovenia § 123 ods. 2 Trestného zákona, je nutné toto konanie
obžalovaného, ako i jeho dôsledok, kvalifikovať ako pokus o ublíženie na zdraví podľa citovaného
ustanovenia zákona, keďže priebeh skutkového deja mal závažnú, stúpajúcu tendenciu, ktorá vyústila
do pádu poškodeného zo schodov v rámci jedného poschodia bytového domu. Skutočnosť, že neprišlo
k závažnejším následkom na zdraví poškodeného, bola vecou súhrnu náhodných okolností –spôsob

pádu poškodeného, jeho schopnosť účinne sa brániť útokom poškodeného zrejme v dôsledku toho, že
obžalovaný bol v čase skutku pod vplyvom alkoholu. Následne vzhľadom ku konaniu obžalovanému,
ktorý k takto traumatizovanému poškodenému ležiacemu po páde zo schodov, pristúpil a vo svojom
útoku na poškodeného pokračoval, je bezpochyby nutné kvalifikovať jeho konanie ako pokus o ublíženie
na zdraví podľa § 156 ods. 1 a 2 Trestného zákona, hoci k ublíženiu na zdraví poškodeného, ktoré by

po dlhší čas sťažilo spôsob jeho života, nakoniec neprišlo. Obžalovaný však spôsobom svojho konania,
intenzitou útoku, takéto poškodenie zdravia poškodenému spôsobiť chcel.

Súd predovšetkým poukazuje na výpoveď poškodeného, ktorý pomerne podrobne a to pri viacerých
vykonaných procesných úkonoch v rámci prípravy konania, tak i v konaní pred súdom, popísal

hodnoverným spôsobom skutkový dej stíhaného skutku. Bezprostredne po útoku bola pri poškodenom
prítomná jeho manželka, ktorá zranenia poškodeného ošetrovala a vzhľadom k zakrvaveným
viacerým častiam tela poškodeného, zranenia poškodeného vnímala ako závažné. Ihneď po ošetrení
poškodeného volala policajné zložky, rýchlu záchrannú pomoc, i svojho syna. Je nelogická a takmer
vylúčená teória, že ak by bol poškodený sám útočník – tak ako ho označuje obhajoba, aby sám zavolal

policajnézložky,uvedomujúcsináslednévyšetrovanievoveciananehonadväzujúcedôsledky.Naopak,
obžalovaný po uvedenom incidente, odišiel do svojho bytu, oznámil svojej matke, čo sa stalo, pričom
v záujme o právnej rady, ako ďalej postupovať, telefonicky volali sestre obžalovaného. Tá poradila
obžalovanému – podľa ním poskytnutých informácií, ako údajnému poškodenému, aby zachoval kľud
a v prípade, ak príde policajná hliadka, na všetko s kľudom odpovedal. Sestra obžalovaného sa

pritom zaujímala o zdravotný stav poškodeného – ako údajného útočníka. Táto verzia je vysoko
nepravdepodobná, ak by sme zobrali do úvahy verziu obžalovaného, v ktorej sa obžalovaný sám označil
za obeť útoku. Rovnako je nelogické, že v rozrušení po údajnom útoku zo strany poškodeného, si
obžalovanýišielvkľudeľahnúť,pričomhozobudilaažpolicajnáhliadka,ktorázvonilaunichnazvončekuv byte. Takýto priebeh skutku je pochybný, nevierohodný. Navyše je nutné poukázať na zranenia aktérov
skutku, kedy poškodený utrpel viaceré tržné rany a pomliaždeniny s viditeľne zakrvavenými časťami
na tele, pričom obžalovaný nemal žiadne viditeľné závažné zranenie, ktoré by poukazovali na údajný

neočakávajúci útok zo strany poškodeného. Zranenia obžalovaného po skutku však neboli zistené, resp.
žiadne závažné zranenia zodpovedajúce verzii priebehu skutku tak, ako to uvádza obžalovaný. Naopak
zaznamenané zranenia poškodeného preukazujú pravdivosť priebehu skutku tak, ako je uvedené
v obžalobnom návrhu. Obžalovaný mal navyše v čase skutku alkohol v dychu, teda je preukázané, že
pred skutkom požil alkoholické nápoje. Zároveň súd poukazuje na výpovede svedkýň a to I. I., ktorá bola

prítomná bezprostredne po spáchaní skutku a videla zranenia poškodeného, rovnako jeho psychický
stav. Na druhej strane bola vypočutá svedkyňa T. U., ktorá bola prítomná po skutku v byte obžalovaného.
Tá však vypovedala, že zranenia na obžalovanom nebadala. Obe svedkyne neboli očitými svedkyňami,
ale vedia vypovedať o konaní aktérov skutku bezprostredne po jeho spáchaní. Po spáchaní skutku
bol poškodený v silnom rozrušení, s viditeľnými tržnými ranami na tele, ktorý intuitívne, bez porady
s inými, okamžite pohol k privolaniu policajnej hliadky (požiadal manželku o privolanie), traumatizovaný

prežitou udalosťou. Naopak obžalovaný po skutku zalarmoval rodinných príslušníkov a v rámci právnej
porady, ako ďalej postupovať, volal svojej sestre. Hoci sa sám označoval za poškodeného, nevolal
policajnú hliadku, hoci vedel, aké zranenia poškodený mohol utrpieť, ľahol si do postele a neurobil žiadne
opatrenia, ktoré by ho následne ochránili ako osobu poškodeného. Hoci jedinými svedkami skutku
boli obžalovaný a poškodený, súd vyhodnocujúc jednotlivé lekárske správy poškodeného, previerky

výpovedí na mieste s pripojenou fotodokumentáciou, vyhodnotil ako nedôveryhodnú verziu priebehu
skutku tú, že obžalovaný bol obeťou útoku poškodeného. Tu poukazuje súd na osobu poškodeného,
ktorý je osobou vyššieho veku a v rámci bytového objektu, kde býva, je považovaný za bezkonfliktného.
Vzhľadom k jeho veku a fyzickej schránke (sile), je nepravdepodobné, že by sám začal útočiť na
obžalovaného. Na základe vykonaného dokazovania preto súd uzatvoril, že skutok sa stal tak, ako

je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, kedy obžalovaný podporený svojou averziou k fajčeniu
v spoločných priestoroch, zosilnenú v danom čase požitím alkoholických nápojov, riešil svoju osobnú
animozitu k poškodenému násilným konaním, spôsobilým ublížiť mu na zdraví tak, ako to predpokladá
citovaného ustanovenia Trestného zákona v jeho osobitej časti. K dokonaniu tohto trestného činu
neprišlo, v dôsledku účinnej obrany poškodeného, ako aj zhodou viacerých faktorov uvádzaných vyššie

v rozhodnutí, no spôsob útoku na poškodeného zo strany obžalovaného bol spôsobilý poškodiť zdravie
poškodeného tak, že by mu to po dlhší čas sťažilo spôsob jeho života. Napokon súd zdôrazňuje, že
neobstojí obhajoba obžalovaného v časti spochybňujúcej spôsob zranení poškodeného. V konaní bolo
bez pochyb preukázané, že poškodený skutkom utrpel traumatické zranenia v podobe tržných rán,
pričom vykonaným dokazovaním súd uzatvoril tieto ako následok útoku zo strany obžalovaného. Súd

poukazuje na výpoveď poškodeného, z ktorej je zrejmé, že búchaním jeho hlavy o sklenú výplň sa
jednalo o tupé opakované nárazy, pričom prišlo k rozbitiu tejto výplne, ako aj následne pri náraze
chrbta poškodeného do nej a jeho následného vtlačenia doň prišlo k úplnému rozbitie tejto výplne.
Taktiež je irelevantné, či ďalšie zranenia poškodeného vznikli natlačením na sklenenú výplň dverí, či
až pádom zo schodov. Oba rozmery útoku a jeho následky podľa vyššie uvedených dôkazov spôsobil

obžalovaný poškodenému, čím naplnil skutkovú podstatu stíhaného trestného činu, pri ktorom je
právne relevantná len tá skutočnosť, že konaním obžalovanému bolo poškodenému ublížené na zdraví.
Námietky obhajoby vo vzťahu k záverom vykonaného znaleckého dokazovania ohľadne spôsobu vzniku
zranení poškodeného preto v tomto smere neobstoja a k naplnenie skutkovej podstaty stíhaného skutku
nemajú právnu relevanciu.

Zo všetkých uvedených dôkazov a úvah možno bez rozumných pochybností, vyvodiť záver, že
obžalovaný spôsobom opísaným v skutkovej vete rozsudku, dňa 21.03.2020 v čase od 23:30 hodine
do 23:40 hodine, v bytovom dome na ulici D. F. XX T. C., vykonal útočný manéver na telesnú integritu
poškodeného, ktorý v dôsledku účinnej obrany zo strany poškodeného, nedokonal tak, ako mienil

a spôsobil poškodenému tržnú ranu na čele asi 3 cm, oderky, tržnú ranu pri pravej lopatke asi 4 cm,
mnohopočetné oderky predlaktia a oboch rúk a pomliaždenie pravého kolena, hrudníka a brucha,
ktoré si vyžiadali dobu liečenia do 7 dní. V prípade dokonania útoku, s ohľadom na fyzickú prevahu
obžalovaného a intenzitu jeho neovládateľného konania, by však mohlo prísť na zdraví poškodeného
k poškodeniu, ktoré by zjavne sťažilo nie na krátky čas spôsob jeho života.

Po objektívnej stránke preto obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 a 2 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona,
kedy chcel poškodenému spôsobom svojho útoku ublížiť na zdraví, hoci k dokonaniu tohto trestnéhočinu neprišlo a obžalovaný v dôsledku účinnej obrany poškodeného v útoku naňho nepokračoval, čím
poškodenému spôsobil zranenia, ktoré mu po krátku dobu sťažili jeho obvyklý spôsob života. Poškodený
je pritom osobou chránenou z pohľadu veku tak, ako to predpokladá ustanovenie § 127 ods. 3 Trestného

zákona, čím bolo nutné konanie obžalovaného kvalifikovať podľa ods. 2 § 156 Trestného zákona
v spojení s § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky
posúdil súd konanie obžalovaného ako priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, pričom
priamy úmysel súčasne zahŕňa všetky znaky objektívnej stránky, ktorým bol súčasne porušený objekt
skutkovej podstaty stíhaného skutku a to záujem spoločnosti nad ochranou zdravia. Obžalovaný je tiež

spôsobilým subjektom stíhaného trestného činu, keď v čase spáchania skutku bol tresne zodpovednou
osobou v rozsahu veku i príčetnosti. Súd preto uzatvára, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky
zákonné znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu a preto súd uznal obžalovaného vinným zo
spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.

Z vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že obžalovaný je vinným na tom skutkovom
základe, ako je uvedené v citovanej obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech;
ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody,
uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým
ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako

samostatný.

Podľa§36písm.j)Trestnéhozákona,poľahčujúcouokolnosťoujeto,žepáchateľviedolpredspáchaním
trestného činu riadny život.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa§50ods.1Trestnéhozákona,pripovolenípodmienečnéhoodkladuvýkonutrestuodňatiaslobody
určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po
dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného
trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na vyššie
popísaný spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich
a poľahčujúcich okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách
o druhu a výmere trestu tak, aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného vychádzal súd zo

zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu).Z hľadiska osobných pomerov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný má v registri trestov jeden záznam
pre spáchanie trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona, ktorý má zahľadený.
V registri priestupkov má len jeden záznam z roku 2019 na úseku cestnej premávky – nerešpektovanie

dopravného značenia, teda sa jedná len o drobný priestupok na úseku dopravy. Priťažujúcu okolnosť
pri výmere trestu súd nezistil. Ako poľahčujúcu okolnosť vyhodnotil súd tú skutočnosť, že obžalovaný
pred spáchaním stíhaného skutku viedol riadny život (§36 písm. j) Trestného zákona); u obžalovaného
prevažoval preto pomer poľahčujúcich okolností, čím sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby znížila o 1/3. Horná hranica ustanovenej trestnej sadzby pre stíhaný trestný čin je 3 roky, pričom

použitím ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona sa znížila o 1/3, teda u obžalovaného predstavuje
znížená horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby výmeru 2 roky a 4 mesiace. Vzhľadom
na nezistenie priťažujúcich okolností a s prihliadnutím na vyššie uvedenú poľahčujúcu okolnosť, ako
i s prihliadnutím na všetky okolnosti veci (§ 34 ods. 4 Trestného zákona), bol súd toho názoru, že pôsobiť
na prevýchovu obžalovaného trestom odňatia slobody, ktorý by bol spojený s jeho výkonom, by bolo
neprimerane prísnym opatrením nepotrebným na dosiahnutie účelu trestu. Súd je toho názoru, že účel

trestu je možné u obžalovaného dosiahnuť aj bez jeho výkonu a že sú splnené podmienky uvedené v
§ 49 ods. 1 Trestného zákona. Z uvedených dôvodov mu súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 14
mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.

Takto uložený trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby predstavuje podľa úvahy súdu

potrebnú represiu pre obžalovaného a bude tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti bude
vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a starostlivo zváži následky svojho konania. Výška uloženého trestu
je podľa názoru súdu primeraná osobe obžalovaného, jeho pomerom, ako i prognózam jeho nápravy,
prihliadajúcpredovšetkýmnaokolnostispáchaniatrestnéhočinuajehozávažnosť.Súdpriuloženítrestu
reflektoval a zohľadnil tiež zásadu proporcionality a racionality. Je nutné tiež v tomto smere poukázať na

postoj obžalovaného počas celého procesu, ktorý svoju vinu od začiatku jeho stíhania popiera, pričom
jeho obhajoba bola zameraná len na označovaní poškodeného za útočníka, pričom tieto jeho tvrdenia
zostali aj po vykonanom dokazovaní len v rovine nepodložených tvrdení. Tresty uložené v uvedených
výmerách preto podľa úvahy súdu dávajú možnosť obžalovanému potrebnú prevýchovu a efektívnu
reflexiu vo vzťahu k vlastnému protiprávnemu konaniu.

Súd s ohľadom na všetky okolnosti veci uzatvára, že uložené tresty považuje za primerané vo vzťahu
k zásahom do základných práv a povinností obžalovaného a zároveň dostatočne
silné na dosiahnutie ich účelu a síce účelu vo vzťahu k ochrane spoločnosti pred obžalovaným
(ochranná funkcia) tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a

vytvorí vhodné podmienky na jeho výchovu (individuálna prevencia) k tomu, aby viedol riadny život
a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (generálna prevencia). Ochrannú funkciu trestu
pritom súd v danom prípade účinne dosiahne uložením podmienečného trestu odňatia slobody, pričom
jeho represívna zložka bude plne dosiahnutá určením primeranej skúšobnej doby, počas ktorej bude
obžalovaný starostlivo zvažovať následky svojho konania. Napokon spravodlivé a včasné uloženie

trestu dáva spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce.
Účinnosťgenerálnejapreventívneprevenciejepretovdanomprípadetieždocielenánaplnenímprincípu
neodvrátiteľnosti trestu.

Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku, poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok

na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Podľa § 287 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin,
ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému
nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.

Poškodené Bytové družstvo Petržalka, IČO: 00169765, so sídlom Petržalka, Budatínska č. 1,sa so

svojím nárokom na náhradu škody v súhrnnej výške 151,85 Eur riadne pripojil k predmetnému trestnému
konaniu v intenciách zákonnej lehoty podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku, preto súd zaviazal
obžalovaného k náhrade škody v uplatnenej výške, ktorú mal súd za preukázanú (oboznámená faktúra
číslo F2000005 zo dňa 24.03.2020).Rovnako sa so svojim nárokom na náhradu škody riadne v adhéznom konaní pripojil tiež poškodený H.
I., narodený XX.XX.XXXX a to v súhrnnej výške 1.215,60 Eur, preto súd zaviazal obžalovaného k jej

náhrade v uplatnenej výške, ktorú mal súd taktiež za spoľahlivo preukázanú vykonaným dokazovaním
(vyčíslená v znaleckom posudku MUDr. N. č. 64/2020, bodové ohodnotenie bolestného: 60 bodov, 1
bod hodnota 20,26 EUR pre rok 2019, celkom bolestné vo výške 1.215,60 Eur).

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech

(§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§

307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.