Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/88/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119208030
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7119208030.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Borisa Brondoša a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: A. B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom
D. X, E., zastúpený: JUDr. Tomáš Turcsányi, advokát, Krmanova 14, Košice, proti žalovanému: Bytex
Slovensko, s.r.o., Čárskeho 7, Košice, IČO: 36 171 778, zastúpený: JUDr. Ivan Husár, advokát, Vojenská
14, Košice, o zaplatenie 963,33 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného

súdu Košice I sp. zn. 38C/22/2019-177 zo 17. februára 2022

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania
sporových strán a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom zastavil konanie o zaplatenie sumy 548,82 eura (I.), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi istinu 410,44 eura a úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 548,82 eura od 17.7.2019
do 30.7.2019 a úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 410,44 eura od 17.7.2019 do zaplatenia
(II.), zamietol žalobu v prevyšujúcej časti (III.) a priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania
v rozsahu 99,14% (IV.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorá bola skutkovo vystavaná na tom, že žalobcovi ako vlastníkovi bytu číslo

11, nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového domu postaveného na ul. D. X F. E., ktorého správu
vykonáva žalovaný, bol za rok 2017 vyúčtovaný preplatok vo výške 546,01 eura a za rok 2018 preplatok
vo výške 417,32 eura, ktoré preplatky si žalovaný započítal na nedoplatky žalobcu. Žalobca reklamoval
vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za roky 2017 a 2018 a žiadal žalovaného, aby jeho
nedoplatky, ako aj vykonaný zápočet, špecifikoval, na čo žalovaný reagoval tvrdením, že nedoplatok
predstavuje zmluvné pokuty za staré obdobie a špecifikácia výpočtu pokút mala byť žalobcovi už viackrát

oznámená.

3. Súd prvej inštancie na ustálený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 3 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7b ods. 2
a 5 a § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 580, § 581 ods.
1 až 3, § 34, § 37 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 451 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2 a § 563 Občianskeho
zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, z ktorých, po čiastočnom zastavení konania a posúdení
platnosti započítania pohľadávky žalovaného a námietky premlčania pohľadávok žalovaného, vyvodil
záver o čiastočnej dôvodnosti žaloby. Skonštatoval, že predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie
sumy 414,51 eura s prísl. titulom preplatku z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za
rok 2018, vo vzťahu ku ktorému si žalovaný v tomto vyúčtovaní neplatne započítal svoju pohľadávku
voči žalobcovi, keďže ju riadne nešpecifikoval čo do dôvodu a výšky, z ktorého dôvodu si žalovaný

nemal právo ponechať tento preplatok, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a je povinný toto
bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať. Vo vzťahu k započítaniu pohľadávok žalovaného na základenámietky započítania uplatnenej na pojednávaní dňa 23.9.2020, skúmal v prvom rade to, či nejde
o pohľadávky premlčané, pričom dospel k záveru, že nepremlčané, a teda započítateľné pohľadávky
žalovaného sú celkovej v sume 4,07 eura, ktorú sumu započítal oproti pohľadávke žalobcu v celkovej

výške 414,51 eura ku dňu stretu pohľadávok 1.7.2019. Žalovaného tak zaviazal k zaplateniu sumy
410,44 eura titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Za omeškanie žalovaného s plnením dlhu súd
prvej inštancie s použitím ust. § 517 ods. 2 OZ priznal žalobcovi úroky z omeškania v percentuálnej
výške vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 1 vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Uviedol, že „nakoľko žalobca vzal žalobu späť len v časti istiny, ktorú mu

žalovaný po podaní žaloby, dňa 30.7.2019 zaplatil vo výške 548,82 EUR, tak súd priznal žalobcovi nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 548,82 EUR od 17.7.2019 do 30.7.2019,
a ďalej zo súdom priznanej sumy vo výške 410,44 EUR úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od
17.7.2019 do zaplatenia a v súlade s § 3 nar. Vlády SR a ako je uvedené v II. výroku rozsudku...“, a že
„v časti o zaplatenie započítanej sumy 4,07 EUR súd úroky z omeškania žalobcovi nepriznal, keďže k
započítaniu došlo 1.7.2019 (III. výrok).“ Pokiaľ ide o vzájomné pohľadávky žalovaného na započítanie z

titulu zmluvnej pokuty v celkovej výške 127,18 eura, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v
tejtočastisvojhonárokuvočižalobcovineuniesoldôkaznébremeno,keďžebolojehopovinnosťou„svoje
skutkové tvrdenia k nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty jej započítaním preukázať vzájomnou dohodu
so žalobcom o jeho povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu za omeškanie s úhradami, a tiež preukázať, že
dohoda o zmluvnej pokute za porušenie tej istej zmluvnej povinnosti vyplýva z individuálne dojednaných

podmienok medzi ním a žalobcom, resp. v tom smere navrhnúť dokazovanie.“ Rozhodnutie o trovách
konaniasúdprvejinštancieodôvodnilsodkazomnaust.§255ods.2CSPväčšímprocesnýmúspechom
žalobcu v spore.

4. Proti výrokom II. a IV. tohto rozsudku podal žalovaný odvolanie s návrhom, aby odvolací súd rozsudok

v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný v odvolaní namietal
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, nesprávnosť skutkových záverov a následného právneho
posúdenia veci súdom prvej inštancie v otázke samotného základu, resp. existencie nároku žalobcu,
keďže podľa neho súd prvej inštancie nesprávne ustálil zostávajúci procesný nárok žalobcu po jeho
čiastočnom späťvzatí, teda jeho predmet a základ, ktorým mal byť preplatok z vyúčtovania služieb

za rok 2017 a nie za rok 2018 ako nesprávne uviedol prvoinštančný súd. Rovnako ako v priebehu
konania poukázal na svoju obranu v konaní, pričom súdu prvej inštancie vytkol, že sa nezaoberal jeho
argumentáciou poukazujúcou na to, že po začatí konania uhradil žalobcovi sumu 548,82 eura titulom
vrátenia preplatku z vyúčtovania služieb za rok 2018 vo výške 417,32 eura a vo zvyšku vrátenia časti
preplatku z vyúčtovania služieb za rok 2017 vo výške 131,50 eura, čo malo vplyv na správnosť záverov

prvoinštančného súdu o nemožnosti započítania jeho vzájomných pohľadávok z dôvodu premlčania.
Vytkol súdu prvej inštancie aj to, že sa v žiadnom smere nezaoberal ani jeho obranou založenou na
tvrdení, že voči preplatku žalobcu z vyúčtovania za rok 2017 započítal okrem úrokov z omeškania aj
neuhradený nedoplatok žalobcu z vyúčtovania za rok 2014 vo výške 150,10 eura, v čom vzhliadol
aj nepreskúmateľnosť rozsudku. Odvolateľ ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom

prvej inštancie v otázke jeho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže obrana žalobcu v konaní
nesmerovala proti základu tohto jeho nároku, nakoľko žalobca nespochybňoval dojednanie zmluvnej
pokuty, ale sa týkala iba jeho špecifikácie. Svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na to, že súd
prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a vytýkajúcimi nesprávne
právne posúdenie veci, žalovaný podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil odvolacie dôvody podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), a h) CSP. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle ust. § 380
ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené. Naproti tomu vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom je odvolací súd podľa ust.

§ 380 ods. 1 CSP viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie,
ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom
rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a riadne
odôvodnený a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil. Vyjadril sa k odvolacej argumentácii žalovaného.6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1

CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380
ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

7. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, tento sa týka chyby v zisťovaní

skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie
súdu prvej inštancie je nesprávne, to znamená musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec
posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický

rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
ust. § 192 a nasl. CSP.

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je naplnený aj vtedy, ak súd nesprávne vyhodnotí
dôkazy alebo ich nevyhodnotí vôbec; podľa § 191 CSP musí súd hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a
všetky v ich vzájomnej súvislosti a svoje úvahy a závery z vyhodnotenia dôkazov uviesť v súlade
s § 220 ods. 2 CSP v dôvodoch svojho rozhodnutia; k nesprávnym skutkovým zisteniam môže súd
dospieť, ak nesprávne vyhodnotí dôkazy alebo ich nevyhodnotí vôbec; pojem dokazovanie zahŕňa

navrhovanie dôkazov, ich zadováženie, vykonanie dôkazu, ale aj ich vyhodnotenie; súd môže získať
poznatky z vykonaných dôkazov, prostredníctvom ktorých poznáva skutočnosti, len ak ich vyhodnotí; až
vyhodnotenímdôkazovmôžesúduzavrieť,ktorézoskutkovýchpoznatkovsúrelevantnéprerozhodnutie
vo veci samej a vytvárajú skutkový stav, ktorý je potrebné právne posúdiť; cieľom dokazovania je získať
skutkové poznatky významné pre rozhodnutie vo veci samej; hodnotením dôkazov je činnosť, ktorou

súd prisudzuje jednotlivým dôkazom hodnotu z hľadiska jeho významu, pravdivosti a presvedčivosti.

9. Záver o skutkovom stave veci tak slúži k lepšej prehľadnosti rozsudku v jeho tzv. skutkovej časti
potiaľ, že predstavuje (z dielčích skutkových zistení) logicky prepojený skutkový nález, ku ktorému súd
nachádza(aplikuje)príslušnúprávnunormu,ktorújepotrebnénadanýskutkovýstavaplikovať.Uvedený

záver prichádza do úvahy za stavu, ak žalobcom opísaný tzv. žalobný skutok bol v konaní preukázaný,
lebo v opačnom prípade je jeho žaloba zamietnutá, čo nie je dôsledkom aplikácie právnej normy, ale
nepreukázanímprávnevýznamnýchskutočností.Pretožeskutkováprávnaveta,akosumarizáciaprávne
relevantných skutkových zistení, je množinou informácií zistených v civilnom súdnom procese, ku ktorej
súd vyhľadáva príslušné pravidlo správania, je nutné, aby bola úplná a aby o jej validite súd nemal

pochybnosti. Ak totiž sú (hoci i nepatrné) pochybnosti o skutkových okolnostiach, ktoré sú inak identické
so skutkovými okolnosťami predvídanými v hypotéze príslušnej právnej normy, nemožno v tejto (neistej)
skutkovej situácii vôbec uvažovať o aplikácii predmetnej právnej normy na takto zistený skutkový stav.
Súd teda môže pristúpiť k aplikácii danej právnej normy až v procesnej situácii, kedy zistí relevantný
skutkový stav, nie však v situácii, ak má sám pochybnosti o úplnosti žalobcom tvrdeného skutku,

správnosti skutkových zistení, resp. validite získaných informácií i po zhodnotení v konaní vykonaných
dôkazov, a to s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Inými slovami, po vykonanom
zhodnotení dôkazov musí byť naisto zistený skutkový stav, ktorý (pri existencii príslušnej právnej normy)
alebo bude podraditeľný pod príslušné pravidlo správania (právnu normu) alebo nie (napr. preto, že sa
žalobcovi nepodarilo preukázať žalobné tvrdenia a nebol tak zistený skutkový stav, na ktorý by bolo

možné aplikovať príslušnú právnu normu), teda aby súd zistený skutkový stav podradil príslušnej právnej
norme, ktorá vedie k záveru o právach a povinnostiach strán sporu. I v tomto smere súd musí podať
zreteľný a zrozumiteľný výklad o tom, z akého právneho ustanovenia či právnych ustanovení vychádzal
a prečo pod tieto ustanovenia nakoniec podradil zistený skutkový stav veci.10.Sozreteľomnarešpektovaniezákladnejfunkciedôkaznéhokonaniavcivilnomspore,ktoréobsahuje
vykonanie dôkazov, ich hodnotenie a ústi v zistenie skutkového stavu, odvolací súd konštatuje, že

žalovaný v odvolaní opodstatnene namietol, že prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku nereflektoval
na všetky rozhodné skutkové okolnosti veci týkajúce sa nároku žalobcu na zaplatenie zvyšnej (po
čiastočnom späťvzatí žaloby) časti dlžnej sumy a vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade s § 191 a
nasl. CSP, na základe čoho nemožno vyhodnotiť ako správny záver súdu o skutkovom stave veci v tejto
časti. Súdu prvej inštancie je potrebné vytknúť, že sa žiadnym spôsobom nevyjadril k obrane žalovaného

(nehodnotil ju) vystavanej na tvrdení podporenom listinným dôkazom - zápočtom zo dňa 29.7.2019 (na
č.l. 33), že po začatí konania uhradil žalobcovi sumu 548,82 eura titulom preplatku z vyúčtovania služieb
za rok 2018 vo výške 417,32 eura a vo zvyšku titulom časti preplatku z vyúčtovania služieb za rok 2017
do výšky 131,50 eura, čo malo vplyv na ustálenie predmetu a základu nároku žalobcu po čiastočnom
späťvzatí žaloby, ako aj na posúdenie možnosti započítania vzájomných pohľadávok žalovaného voči
pohľadávke žalobcu v kontexte s námietkou premlčania. Súdu prvej inštancie je potrebné vytknúť aj to,

že sa v žiadnom smere nezaoberal ani obranou žalovaného založenou na tvrdení, že voči preplatku
žalobcu z vyúčtovania za rok 2017 započítal okrem úrokov z omeškania aj neuhradený nedoplatok
žalobcu z vyúčtovania za rok 2014 vo výške 150,10 eura. Z pohľadu (aj) odvolacej argumentácie
žalovaného, tento vniesol pochybnosti o skutkových okolnostiach zistených súdom prvej inštancie
výlučne na podklade tvrdení a dôkazov predložených žalobcom, čím spochybnil samotný záver súdu

o skutkovom stave veci. Ak teda súd prvej inštancie nevyhodnotil všetky relevantné skutkové tvrdenia a
dôkazy predložené stranami sporu, skutkový stav nemohol zistiť správne a odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. f) CSP je opodstatnený. Z uvedeného dôvodu nemožno v tejto (neistej) skutkovej situácii
vôbec uvažovať o aplikácii predmetnej právnej normy na takto zistený skutkový stav. Neobstojí teda ani
právny záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti nároku žalobcu, ktorého úvahy sú pre nevysporiadanie

sa s protiargumentáciou žalovaného neúplné a predčasné.

11. V procesných súvislostiach odvolací súd ďalej konštatuje, že žalovaný argumentáciu spochybňujúcu
nárok žalobcu, jasne a zrozumiteľne (por. napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Ruiz Torija vs. Španielsko)
predniesol v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Z hľadiska skutkového túto argumentáciu

odvolateľa bezpochyby nemožno považovať za nepodstatnú pre rozhodnutie vo veci, keďže ustálenie
predmetu konania po čiastočnom späťvzatí žaloby je základným predpokladom na to, aby mohol súd
vec skutkovo a právne posúdiť. Závažnosť tohto argumentu podporuje fakt, že sám žalovaný v konaní
tvrdil, že po začatí konania uhradil žalobcovi sumu 548,82 eura titulom preplatku z vyúčtovania služieb
za rok 2018 a nie za rok 2017 ako to bez zdôvodnenia uviedol súd prvej inštancie. To samo o sebe aj bez

ďalšieho vyvolalo pochybnosť ohľadne rozsahu skutočného plnenia poskytnutého žalobcovi. Ako sporná
mala byť preto okolnosť poskytnutých peňazí žalobcovi po začatí konania objektom dokazovania.

12. V rozpore s tým súd prvej inštancie predmetnej okolnosti v konaní pred súdom prvej inštancie
nevenoval ani skutkovú a ani argumentačnú pozornosť. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel

k záveru, že v prejednávanej veci sú naplnené odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f)
a h) CSP, keďže z ich pohľadu je rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku (II.) ako aj súvisiacom
výroku o trovách konania nesprávny a neúplný po skutkovej a právnej stránke. Keďže náprava tohto
pochybenia presahovala rámec odvolacieho konania, odvolací súd procesným postupom podľa ust. §
389 ods. 1 písm. c) CSP pristúpil k zrušeniu rozsudku v tejto časti a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu

prvej inštancie, aby ju znovu prejednal a opätovne o nej rozhodol. V ďalšom konaní bude povinnosťou
prvoinštančného súdu odstrániť vytknuté nedostatky, návrh posúdiť podľa relevantného hmotného
práva a v súlade s vysloveným záväzným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP),
prioritneposúdiťdôvodnosťobranyžalovaného,zhodnotiťstranaminavrhnutédôkazyazohľadniťvšetky
relevantné skutkové okolnosti posudzovaného prípadu, ktoré majú význam pre zákonné a spravodlivé

rozhodnutie o predmetnom návrhu. Súd prvej inštancie pri tomto posúdení bude starostlivo prihliadať na
skutkové tvrdenia a relevantnú argumentáciu sporových strán (vrátane námietok uvedených v odvolaní
žalovaného týkajúcich sa jeho pohľadávky titulom zmluvnej pokuty) a všetko, čo vyšlo za konania najavo
a po vyhodnotení vykonaných dôkazov vo veci opätovne rozhodne (§ 391 ods. 1 CSP), pričom nové
rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadalo so všetkými skutkovo

a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní.

13. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).