Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. december 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/115/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623010237
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6623010237.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a

sudcov JUDr. Michaely Bucekovej, PhD. a JUDr. Štefana Juhása, v trestnej veci obžalovaného A. B.,
pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí
dňa 19. decembra 2023, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp.
zn. 2T/56/2023 zo dňa 22.08.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Lučenec
sp. zn. 2T/56/2023 zo dňa 22.08.2023 vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobu jeho výkonu.

Krajský súd rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku

o d s u d z u j e

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Lučenci, trvale bytom C., D. XXXX/XX,

podľa § 172 ods. 4 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 5
Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
42 (štyridsaťdva) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/56/2023 zo dňa 22.08.2023 bol
obžalovaný A. B. uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,

jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c) Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že

sivpresnenezistenejdobeprotiprávnezadovážilanáslednedo14.50hod.dňa19.09.2022protiprávne
prechovával v meste Fiľakovo, okres Lučenec, 1 ks plastového vrecúška o rozmere 7,5 cm x 4 cm s
obsahom kryštalickej látky svetlohnedej farby, predstavujúcou zmes metamfetamínu a dimetylsulfónu s
hmotnosťou 1,830 g s obsahom metamfetamínu 648 mg (35,4 % hmotn.) čistej látky, v hodnote najmenej

91,50 €, čo podľa súdnej praxe zodpovedá najmenej 18 bežným jednorazovým dávkam drogy, ktoré sú
spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom metamfetamín je zaradený do II. skupiny
psychotropných látok uvedených v zákone č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.Za to okresný súd obžalovaného A. B. odsúdil podľa § 172 ods. 4. Trestného zákona s použitím § 36
písmeno l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6

(šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podala obhajkyňa obžalovaného po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní
odvolanie, ktoré dodatočne písomne zdôvodnila dňa 23.10.2023. V dôvodoch odvolania uviedla, že
odvolaním napáda výrok o vine a treste. Uviedla, že odvolanie je podané pre podstatné chyby
konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia,
ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, zásadným spôsobom bolo porušené
právo na obhajobu a boli porušené ustanovenia Trestného zákona. Zastáva názor, že vo veci došlo

k porušeniu ustanovení Trestného poriadku pri samotnom začatí trestného stíhania a do okamihu
vykonania neodkladného úkonu spočívajúceho vo vydaní veci samotným obvineným postupom podľa
§ 89a ods. 1 Tr. por. neexistoval právne relevantný podnet na trestné stíhanie, resp. neexistovalo
konkrétne podozrenie z protiprávneho konania, ktoré by bolo možné opísať prostredníctvom znakov
skutkovej podstaty trestného činu a postaviť tak „skutok“, zakladajúci trestný čin, pre ktorý bolo potrebné

začať tzv. trestné stíhanie vo veci. Má za to, že takáto právne relevantná informácia alebo podnet
na trestné stíhanie zo zadováženého spisového materiálu ani nevyplýva, netvorí jej súčasť a tým nie
je v posudzovanej veci preskúmateľné. Absencia relevantného podnetu na začatie trestného stíhania
predstavuje podstatnú vadu trestného konania, ktorá spôsobuje nezákonnosť trestného stíhania, aj
vznesenia obvinenia obvinenému a jeho postavenia pred súd. Nie je sporné, že vo veci nebolo podané

trestné oznámenie, nakoľko takáto písomnosť sa v zadováženom spisovom materiáli nenachádza. Ak
teda podkladom pre začatie trestného stíhania neboli skutočnosti uvádzané žiadnym oznamovateľom v
trestnom oznámení musí potom ex lége existovať iný podnet na začatie trestného stíhania, pričom zo
skutkových okolností uvádzaných v tomto podnete musí vyplývať podozrenie z trestnej činnosti, pričom
konanie páchateľa, na základe zistených skutočností z tohto podnetu, musí byť opísateľné príslušným

OČTK miestom, časom, spôsobom protiprávneho konania páchateľa a prípadne aj následkom takéhoto
konania tak, aby toto konanie nebolo zameniteľné s iným skutkom. Trvá na tom, že bolo povinnosťou
OČTK identifikovať a do spisu založiť tzv. iný podnet na začatie trestného stíhania (napr. úradný záznam
PZ) ako materiálny dôvod a predpoklad, ktorý oprávňoval OČTK v štádiu pred začatím trestného
stíhania vykonať neodkladný úkon podľa Trestného poriadku v obydlí osoby, a ktorého zákonnosť

pôvodu a správnosť jeho obsah by boli preskúmateľné v ďalšom štádiu trestného stíhania. V konaní
predchádzajúcom vydaniu rozsudku, ak neexistovala jedna zo zákonných kumulatívnych podmienok
pre začatie trestného stíhania (podnet) nemohla existovať ani hrozba nebezpečenstva z omeškania pri
postupe podľa § 199 ods. 1 Tr. por. a zo strany OČTK išlo o iný nezákonný zásah do obydlia obvineného.
Obhajoba vytýka v tomto smere, že doposiaľ nie je v konaní preukázané ani to, či bol daný dôvod

pre začatie trestného stíhania vo veci vydaním uznesenia postupom podľa § 199 ods. 1 Tr. por. nie to
ešte neodkladným zaisťovacím úkonom podľa § 89a ods. 1 Tr. por. (ktorý slúži na dobrovoľné vydanie
veci, ktorú má osoba pri sebe a nie vo svojom obydlí, ktorého nedotknuteľnosť sa zaručuje), ktorý bol
vykonaný bezdôvodne v rozpore s článkom 21 ods. 3 prvou vetou Ústavy SR priamo obydlí obvineného
v čase, keď neexistovalo podozrenie odôvodňujúce vstup OČTK do tohto obydlia. Ďalej uvádza, že v

posudzovanej trestnej veci, inštitút vydania veci podľa § 89 a ods. 1 Tr. por. (slúžiaci na vydanie veci
dôležitej pre trestné konanie, ktorú má iný pri sebe) nemohol byť neodkladným úkonom ktorým začalo
trestného stíhanie a bez relevantného podnetu ani úkonom na zaistenie veci nachádzajúcej sa v obydlí
iného, na ktorý účel slúži iný inštitút podľa § 99 ods. 1 Tr. por. a vec je možné získať do trestného konania
dobrovoľným vydaním osobou, na základe výzvy v zmysle § 105 ods. 5 Tr. por.) Inštitútu podľa § 99 ods.

1 Tr. por. však tiež obligatórne predchádza písomný a odôvodnený príkaz súdu, teda musí byť zrejmý
dôvod nevyhnutnosti vykonania domovej prehliadky a tento dôvod musí logicky vyplývať z nejakého
podnetu. Na základe uvedeného má za to, že konanie OČTK v posudzovanom prípade v postupe pred
začatím trestného stíhania, pri začatí trestného stíhania a aj následne v prípravnom konaní a konaní
pred súdom nemá oporu v Ústave SR ani v Trestnom poriadku či inom zákone. Uviedla, že napádaný

rozsudok neposkytol relevantné argumenty, ktorými by názor obhajoby vyvrátil.

Záverom uviedla, ak výsledky prípravného konania nemôžu byť pre nezákonnosť vedeného trestného
stíhania podkladom pre obžalobu, ani obžaloba nemôže byť podkladom pre napádaný rozsudokprvostupňového súdu o vine a treste obžalovaného a preto tvrdí, že už pri preskúmaní obžaloby, po
podaní obžaloby na súd, bol dôvod na postup podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. zastavenie trestného
stíhania z dôvodu podľa § 215 ods. 1 písm. a) Tr. por. Navrhla, aby odvolací súd napádaný rozsudok v

celomrozsahuprenezákonnosťzrušilarozhodujúcsámvovecipodľa§322ods.3Tr.por.obžalovaného
z dôvodov podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil, pretože nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

K podanému odvolaniu sa vyjadril okresný prokurátor podaním zo dňa 30.10.2023. Uviedol, že trestné

stíhanie možno v zmysle § 199 Tr. por. začať na podklade trestného oznámenia ako aj na základe
skutočností odôvodňujúcich jeho začatie, o ktorých sa policajt dozvie inak ako z trestného oznámenia,
pričom uvedené formy a zákonné možnosti sú v danom smere rovnocenné. V prejedávanom prípade
bolo trestné stíhanie začaté zaisťovacím úkonom, teda postupom priamo predpokladaným Trestným
poriadkom bez predošlého formálneho začatia trestného stíhania s konštitutívnymi účinkami. V danej
trestnej veci podozrenie z možnej drogovej trestnej činnosti obžalovaného polícia zistila od E. F., ktorý

v inom trestnom konaní (v ktorom bol pre svoju drogovú trestnú činnosť už právoplatne odsúdený
trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/28/2023 zo dňa 14. 03. 2023), označil
obžalovaného za osobu, od ktorej si zadovážil omamné a psychotropné látky krátko pred tým, ako
tieto látky dobrovoľne vydal poverenému príslušníkovi PZ. Vzniklo teda konkrétne a bezprostredné
podozrenie, že A. B. v danom okamihu omamné a psychotropné látky taktiež prechováva. Preto z

hľadiska plnenia úloh Policajného zboru (ďalej len „PZ“), vyplývajúcich príslušníkom PZ z príslušných
ustanovení zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o PZ“), vnímajúc neodkladnosť úkonu, bol obžalovaný A. B. zákonným spôsobom poučený a následne
vyzvaný na vydanie veci dôležitej pre trestné konanie podľa § 89a Tr. por., pričom výzve vyhovel a
predmetné omamné a psychotropné látky dobrovoľne vydal dňa 19. 09. 2022 v čase o 14. 50 hod.

poverenému príslušníkovi PZ. Má za to, že trestné stíhanie bolo začaté zákonným spôsobom, v súlade
s ustanoveniami § 199 ods. 1, ods. 2 Tr. por. Následne poukázal, na to, že predmetné omamné a
psychotropné látky boli do trestného konania zabezpečené formou vydania veci v zmysle §89a Tr.
por. (a nie v zmysle § 21 ods. 1 zákona o PZ ako to uvádza súd vo svojom odôvodnení, čo však
považuje len za chybu v písaní), keďže z vykonaného dokazovania a obsahu vyšetrovacieho spisu

je uvedená skutočnosť známa. K inštitútu vydania veci uviedol, že pri tomto do popredia vystupuje
prvok dobrovoľnosti a súčinnosti osoby, ktorá určitú vec orgánom činným v trestnom konaní vydáva. Z
predmetnej zápisnice o vydaní veci podľa § 89a ods. 1 Tr. por. (vo vyšetrovacom spise na č. l. 2-3) je
zrejmé, že obžalovaný bol náležite poučený o podmienkach uvedeného postupu ako aj o tzv. „zákaze
sebaobviňovania“, pričom proti danému úkonu ako ani obsahu zápisnice nevzniesol námietky a vec

dobrovoľne vydal.

Záverom uviedol, že má za to, že získané a vykonané dôkazy netrpia vadou nezákonnosti či neúčinnosti
a je potrebné na ne prihliadať a hodnotiť ich v intenciách § 2 ods. 12 Tr. por. K ostatným námietkam
obhajoby vyjadreným v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že tieto nepovažuje za relevantné a

spôsobilé determinovať odlišné rozhodnutie vo veci. Vo vzťahu k uloženému trestu uviedol, že tento
považuje za adekvátny a uložený v súlade so zásadami ukladania trestov, pričom sa s jeho druhom
a výškou stotožňuje. Navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietol
ako nedôvodné.

Obžalovaný A. B. sa verejného zasadnutia odvolacieho súdu osobne nezúčastnil, pričom svoju neúčasť
na verejnom zasadnutí ospravedlnil a zároveň požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho
neprítomnosti.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že napadnutý

rozsudok považuje za zákonný a správny. Navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajkyňa obžalovaného A. B. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvala na dôvodoch
podaného odvolania a navrhla, aby odvolací súd obžalovaného z dôvodov § 285 písm. a) Trestného
poriadku spod obžaloby oslobodil.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej §
309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., pričomnedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle §
312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného je

čiastočne dôvodné.

Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok pokiaľ ide o výrok o vine tak, ako bol písomne
vyhotovený, spĺňa kritéria obsiahnuté v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. Z jeho dôvodov je
zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a
akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov. Z jeho obsahu je tiež zrejmé,

ako sa vysporiadal s konkrétnou obhajobou obžalovaného A. B. akými právnymi úvahami sa riadil,
keď posudzoval preukázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení Trestného zákona. Závery súdu
prvého stupňa, ktoré v smere skutkových zistení z týchto dôkazov vyvodil, považuje odvolací súd za
logické a zodpovedajúce vykonaným dôkazom. Na rozdiel od obhajoby obžalovaného odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval v prerokúvanej veci tak, aby bol náležite zistený

skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na svoje
rozhodnutie. Taktiež zistil, že všetky dôkazy v prerokúvanej veci o ktoré súd oprel svoje rozhodnutie
o vine boli získané zákonným spôsobom a súd prvého stupňa ich hodnotil jednotlivo aj v ich súhrne
podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., ak súd prvého stupňa postupoval podľa cit.

ustanovenia, tak odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho
presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V
prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s
iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Obžalovaný
namieta hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie

dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom
pojednávaní, a to že jeho úmyslom nebolo spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví. V tejto súvislosti
odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa
súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Súd neporuší žiadne práva strany
v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej

výkladom právnych predpisov.

Odvolací súd, s ohľadom na skutkové zistenia obsiahnuté vo výrokovej časti rozsudku súdu
prvého stupňa, ako sú popísané, vrátane príslušného odôvodnenia napadaného rozsudku a k
nemu nadväzujúceho obsahu spisového materiálu zistil, že základné kritéria vymedzujúce zavinenie

obžalovaného boli naplnené, pričom súd prvého stupňa sa s nimi náležite vyrovnal a odvolací súd ich
akceptuje.

V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej
republiky, podľa ktorej všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania (aj keď tento ich vníma ako relevantné), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia, odvolací súd pripomína, že obžalovaný A. B. síce nepopiera spáchanie
skutku vymedzeného v napadnutom rozsudku, avšak namieta procesný postup pri vznesení obvinenia.
Obžalovaný vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná
v súlade s ustanovením § 258 ods. 4 Trestného poriadku uviedol, „že je to tak, ako je uvedené v uznesení
o vznesení obvinenia. Ja sa ku skutku priznávam, mal som u seba drogy, ktoré som dobrovoľne vydal

polícii. Som závislý na drogách a užívam ich denne a to trávu a piko. Ja by som už bez toho nevedel
fungovať. Keď si to nedám, tak som unavený. Včera som bol aj na vyšetrení u psychiatra za moju
závislosť. Ja nikoho neokrádam, nerobím zlé iným ľuďom, ja som len závislý a preto drogy užívam.
Na otázku vyšetrovateľa odpovedal, že drogy nepredávam, len ich užívam, drogy, nevyrábam, lebo toneviem“. Zo spáchanej trestnej činnosti je obžalovaný usvedčovaný aj zápisnicou o vydaní veci zo dňa
19.9.2022, z ktorej vyplýva, že obžalovaný na výzvu príslušníka PZ dobrovoľne vydal 1 ks plastového
vrecúška o rozmere 7,5 cm x 4 cm s obsahom neznámej kryštalickej látky svetlohnedej farby (vydaná

vec č. 1) a 1 ks plastového vrecúška o rozmere 7,5 cm x 4 cm s obsahom neznámej rastlinnej sušenej
látky(vydanávecč.2),čoobžalovanýpotvrdilsvojimpodpisom.Uvedenázaistenálatkabolapredložená
na znalecké skúmanie Kriminalistickému a expertíznemu ústavu Policajného zboru Slovenská Lupča.
Znalci zistili, že vec č. 1 obsahuje kryštalickú látku s hmotnosťou 1,830 g, a bola identifikovaná ako
zmes metamfetamínu a dimetylsulfónu (MSM), obsah metamfetamínu bol stanovený na 35,4 % hmotn.

(báza) – 648 mg čistej látky, ktorá zodpovedá 16 až 65 bežným jednotlivým dávkam, spôsobilým
ovplyvniť psychiku užívateľa. Ďalej zistili, že vec č. 2 obsahovala rastlinný materiál s hmotnosťou
1,891 g, a ktorý bol identifikovaný ako úlomky pochádzajúce z rastliny rodu Cannabis (konope),
chemickou analýzou bola v extraktoch rastlinného materiálu potvrdená prítomnosť látok kanabinoidného
typu, vrátane tetrahydrokanabinolu (THC), ktoré sú obsahovými látkami rastlín Cannabis, zastúpenie
celkového dostupného THC bolo stanovené na 0,9 % hmotn.. Zo znaleckého posudku vypracovaného

znalcom MUDr. MUDr. Róbertom Slivom z odvetvia psychiatria, vyplýva, že u obžalovaného bola
zistená organická porucha osobnosti a poruchy psychiky a správania vyvolané užívaním viacerých
psychoaktívnych látok s prejavmi závislosti. V čase spáchania trestného činu boli jeho ovládacie
schopnosti nepodstatne znížené, pričom jeho rozpoznávacie schopnosti neboli ovplyvnené, mohol
teda rozpoznať nebezpečnosť svojho konania. Vzhľadom na nepriaznivé osobnostné zmeny, absenciu

primárnejmotiváciekliečbe,pozváženívšetkýchanamnestickýchakoajaktuálnychúdajovzodborného
hľadiska znalec neodporúča žiadne ochranné liečenie, pretože by nesplnilo svoj terapeutický účel. V
priebehu vyšetrovania bolo vo vzťahu k obvinenému vykonané toxikologické vyšetrenie moču, pričom
jeho výsledok bol pozitívny na amfetamín, metamfetamín extázu a tetrahydrokannabinol.

Na základe uvedeného, berúc do úvahy vykonané dôkazy jednotlivo a aj v ich súhrne, dospel aj odvolací
súd k záveru, že skutok sa stal, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti odvolaním napadnutého
rozsudku. Konaním obžalovaného boli naplnené znaky skutkovej podstaty zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 172 ods. 3, ods. 4 písm. c) Trestného zákona, pretože neoprávnene zadovážil a prechovával po

akúkoľvek dobu omamnú látku.

Pokiaľ ide o námietky obhajoby k začatiu trestného stíhania a zákonnosti trestného konania, tak s týmito
sa odvolací súd nestotožnil a argumentáciu v tomto smere považuje za právne irelevantnú. Dôvody

a podmienky začatia trestného stíhania sú uvedené v ustanovení § 199 ods. 1, ods. 2, ods. 4 Trestného
poriadku. Podľa ktorého ustanovenia,
- ods. 1. Ak nie je dôvod na postup podľa § 197 ods. 1 alebo 2, policajt začne trestné stíhanie bez
meškania,najneskôrvšakdo30dníodprijatiatrestnéhooznámenia,akhotrebadoplniť.Trestnéstíhanie
sa začne vydaním uznesenia. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne policajt trestné stíhanie

vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu. Po ich vykonaní
vyhotoví ihneď uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom uvedie, ktorým z týchto úkonov už bolo
začaté trestné stíhanie. O začatí trestného stíhania policajt upovedomí oznamovateľa a poškodeného.
Policajt doručí také uznesenie prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.
- ods. 2. Policajt postupuje primerane podľa odseku 1, ak sa o skutočnostiach odôvodňujúcich začatie

trestného stíhania dozvie inak ako z trestného oznámenia.
- ods.4. Trestné stíhanie sa začne vykonaním zaisťovacieho úkonu, neodkladného úkonu alebo
neopakovateľného úkonu aj vtedy, ak ho vykonal nepríslušný policajt, ak nebolo možné dosiahnuť, aby
ho vykonal príslušný policajt, a najneskôr do troch dní od jeho vykonania odovzdá vec príslušnému
policajtovi spolu s uznesením o začatí trestného stíhania.

Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že trestné stíhanie začína nie len na základe trestného
oznámenia, ale aj z dôvodov uvedených ods. 2, ods. 4 § 199 Tr. por. (napr. pri vyšetrovaní inej trestnej
činnosti alebo pri vykonávaní operatívno-pátracej činnosti a pod.) ako aj vykonaním zaisťovacieho
úkonu, neodkladného úkonu alebo neopakovateľného úkonu. Obhajoba namieta, že vo veci (v spise)
absentuje úradný záznam polície, ako podklad pre začatie trestného stíhania, k tomu odvolací súd

uvádza, že Trestný poriadok a ani iný právny predpis nevyžaduje, aby bol z dôvodu začatia trestného
stíhania vypracovaný a do spisu založený úradný záznam. V danom prípade bolo trestné stíhanie
začaté vykonaním procesného úkonu a to vydaním vecí podľa § 89a ods. 1 Trestného poriadku dňa
19.19.2022 o 14.50 h. Táto skutočnosť je uvedená aj v samotnom uznesení o začatí trestného stíhaniazo dňa 19.9.2022 (č. l. 4 trest. spisu). Po vykonaní procesných úkonov bolo dňa 2.1.2023 obžalovanému
vznesené obvinenie (§ 206 ods. 1 Tr. por.) za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm.

c) Trestného zákona, ktoré uznesenie bolo obžalovanému doručené dňa 23.1.2023, pričom obžalovaný
proti nemu nepodal opravný prostriedok – sťažnosť. Pokiaľ ide o vydanie veci, tak zo zápisnice o vydaní
veci podľa § 89a ods. 1 Tr. por. (č. l. 2-3 trest. spisu) je zistiteľné, že obžalovaný bol náležite poučený o
podmienkach uvedeného postupu ako aj o tzv. „zákaze sebaobviňovania,“ pričom proti danému úkonu,
ako ani obsahu zápisnice nevzniesol námietky a vec dobrovoľne vydal, čo potvrdil aj svojim podpisom.

Obhajoba v tejto súvislosti tvrdí, že vec mala byť získaná domovou prehliadkou a nie vydaním veci,
tak ani s takouto argumentáciou sa odvolací súd nemohol stotožniť, pretože domovú prehliadku alebo
prehliadku iných priestorov alebo pozemku na účel zabezpečenia veci dôležitej pre trestné konanie nie
je potrebné nariadiť, ak je zrejmá dobrovoľná súčinnosť osoby, ktorá je vlastníkom alebo oprávneným
užívateľom nehnuteľnosti, v (na) ktorej sa má vec nachádzať. V takom prípade sa použije inštitút vydania
(89a Tr. por.) alebo odňatia veci (§ 91 Tr. por.), po prípadnom predchádzajúcom, resp. súčasnom

vykonaní obhliadky (§ 154 Tr. por.), bez nariadenia prehliadky uvedenej v § 99 ods. 1 alebo ods. 2 Tr.
por. Aj v prípade nariadenia domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov alebo pozemku sa od
výkonu prehliadky upustí, ak sa dobrovoľné vydanie veci dosiahlo predchádzajúcou výzvou pri splnení
podmienok uvedených v § 104 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.. Teda dobrovoľné vydanie veci má prednosť
pred domovou prehliadkou. Čo sa týka samotného skutku v uznesení o vznesení obvinenia, v podanej

obžalobe a v neposlednej rade v rozsudku, tak tento obsahuje konkrétne skutočnosti z ktorých je možné
vyvodiť o aký trestný čin sa jedná a má všetky náležitosti uvedené v ustanoveniach § 163 ods. 3, § 206
ods. 3 a § 235 písm. c) Tr. por. Obžalovanému tak bolo zrejmé pre aký konkrétny skutok a trestný čin je
stíhaný, pričom proti uzneseniu o vznesení obvinenia nepodal sťažnosť a formuláciu skutku a ani právnu
kvalifikáciu počas výsluchu nenamietal.

Krajský súd v tejto časti považuje napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ale aj jeho postup, ktorý
verdiktu predchádzal, za zákonný, nevykazujúc znaky svojvôle.

Odvolací súd následne preskúmaval výrok o treste a zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu

dostatočne neprihliadol na všetky zásady významné pre ukladanie trestov a na účel trestu tak, ako
vyplývajú z ustanovenia § 34 Trestného zákona, predovšetkým neprihliadol na ods. 4 cit. ustanovenia,
čo malo za následok, že uložený trest je neprimerane prísny, preto výrok o uloženom treste odňatia
slobody zrušil a rozhodol o treste sám.

Pokiaľ ide ukladanie trestu, odvolací súd v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prihliadol na
všetky významné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu, pričom vychádzal
z účelu trestu. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné pripomenúť, že v rámci požiadavky
primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu. Vo všeobecnosti treba
uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému

činu jeho následku (zásada proporcionálnosti trestu). Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa prvej vety § 34 ods.
4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a

jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich
okolností. Odvolací súd pri osobe obžalovaného A. B. vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. l) Tr. zák., pretože sa priznal k spáchanému trestnému činu, ktorý úprimne oľutoval. Na druhej

strane obžalovanému podľa § 37 písm. m) Tr. zák.. priťažovalo, že už bol odsúdený za trestný čin.
V prípade obžalovaného A. B. druh a výmera trestu bola stanovená zákonným ustanovením § 172
ods. 4 Tr. zák. umožňujúce obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere na tri až desať rokov.
Keďže obžalovaný už bol v minulosti odsúdený za zločin rozsudkom Okresného súdu Lučenec, sp. zn.
2T/153/2020 zo dňa 15.12.2020, kedy bol odsúdený pre zločin šírenia toxikománie podľa § 174 ods.

1. ods. 2 písm. a) Trestného zákona a v takom prípade sa podľa § 38 ods. 5 Tr. zák., pri opätovnom
spáchaní zločinu zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu. Na
základetaktomodifikovanejtrestnejsadzby,potomobžalovanémuhroziltrestodňatiaslobodyvovýmere
na šesť rokov a šesť mesiacov až desať rokov.Podľa názoru odvolacieho súdu, na osobu obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia
slobody na základe modifikovanej trestnej sadzby, tak ako mu ho uložil okresný súd, ale účel trestu

bude možné dosiahnuť aj trestom odňatia slobody kratšieho trvania. Odvolací súd pritom vychádzal
z okolností prípadu ako aj osoby obžalovaného. Je potrebné uviesť, že obžalovaný spolupracoval od
počiatku s orgánmi činnými v trestnom konaní, keď drogy dobrovoľne vydal a k prejednávanej trestnej
činnostisadoznal. Priukladanítrestuajehovýmeryodvolacísúdprihliadolajnatúskutočnosť,žeznalec
u obžalovaného zistil organickú poruchu osobnosti (ako trvalý stav) a poruchy psychiky a správania

vyvolané užívaním viacerých psychoaktívnych látok (psychostimulancia, kanabinoidy) s prejavmi
závislosti od nich a následným prehĺbeným organických povahových zmien v zmysle nepriaznivých
osobnostných charakteristík v morálnej a sociálnej oblasti, afektívnej lability, impulzivity, egocentrizmu
s neprimeraným sebapresadzovaním a zníženou frustračnou toleranciou. Zistená organická porucha
osobnosti aj závislosť od stimulancií a kanabinoidov existovala v dobe pred vyšetrovanou udalosťou,
existovala počas nej a pretrváva aj v súčasnej dobe. V čase spáchania trestného činu boli jeho

ovládacie schopnosti nepodstatne znížené. U obžalovaného sa preukázala rozvinutá závislosť od
psychoaktívnych látok- kanabinoidov a pervitínu. Jedná sa o pokročilé III. štádium vývoja drogovej
závislosti, kedy u závislého dochádza k osobnostnému úpadku, redukcii záujmovej sféry aj reálnych
životnýchcieľov.Znalecpozváženívšetkýchanamnestickýchajaktuálnychúdajovzodbornéhohľadiska
neodporučil žiadnu ochrannú liečbu u obžalovaného, pričom uviedol, že pobyt obžalovaného na slobode

z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný. Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že
v danom prípade sú splnené podmienky na aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39
ods. 1 Tr. zák., za použitia obmedzujúceho ustanovenia § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák., podľa ktorého
súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky. Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc
význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel odvolací súd k záveru, že z hľadiska individuálnej

aj generálnej prevencie na osobu obžalovaného nie je potrebné vplývať trestom odňatia slobody na
základe modifikovanej trestnej sadzby, ale účel trestu bude možné dosiahnuť aj trestom odňatia slobody
kratšieho trvania. Odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie
je primeraný a zákonu zodpovedajúci trest odňatia slobody vo výmere štyridsaťdva mesiacov, ktorého
výkon nie je možné podmienečne odložiť ( § 49 ods. 1, § 51 ods. 1 Tr. zák.).

Odvolací súd zaradil obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred
spáchanímtrestnéhočinubolvovýkonetrestuodňatiaslobody,ktorýmuboluloženýzaúmyselnýtrestný
čin.

S poukazom na zhora rozvedené dôvody senát krajského súdu rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4

Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.