Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. september 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018209340
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:0018209340.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a členiek senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci navrhovateľky A.
A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. Č.. XXX/XX, Q., právne zastúpenej JUDr. Veronikou Čižmárovou,
advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Námestie osloboditeľov 1, 071 18 Michalovce proti
odporcovi D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. X, XXXXX Q., Q., právne zastúpeného JUDr.
Rastislavom Lenartom, advokátom, Advokátska kancelária Pollova 32, 040 18 Košice, v konaní o
zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 15P/213/2018
- 341 zo dňa 19. júla 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok okrem výroku III.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom došlým na súd prvej inštancie dňa 23.10.2018 domáhala
zvýšenia výživného voči odporcovi zo sumy 150 eur na sumu 300 eur mesačne počnúc dňom 1.10.2018,
poukazujúc na to, že od posledného rozsudku sa zmenili pomery na strane odporcu, ako aj na jej strane.

V priebehu konania navrhovateľka žiadala zvýšiť výživné na sumu 400 eur mesačne odo dňa podania
návrhu

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Michalovce rozsudkom pod sp.zn. 15P/213/2018 - 341 zo dňa 19.7.2022 ako súd prvej
inštancie (ďalej len „súd“) rozhodol tak, že:

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 15.3.2018, číslo konania 2P 280/2017-56 tak,
že odporcovi z v y š u j e výživné na navrhovateľku zo sumy 150 Eur na sumu 331 Eur mesačne
od 23.10.2018, ktorú sumu je odporca povinný prispievať k rukám navrhovateľky, vždy do 15-teho dňa,
toho ktorého mesiaca vopred.

II. Dlžné výživné za obdobie od 23.10.2018 do 31.7.2022 v sume 7 828,54 Eur súd p o v o ľ u j e

odporcovi splácať v 782,85 eurových mesačných splátkach, splatných spolu s bežným výživným, pod
následkami straty výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná 15-tym dňom nasledujúceho mesiaca
od právoplatnosti rozsudku.III. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 62 ods. 1, 2, 3, 4, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o
rodine. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že s prihliadnutím na rozsudok Okresného
súdu Michalovce zo dňa 15.3.2018 pod č. k. 2P/280/2017-56 súd schválil rodičovskú dohodu tak,
že znížil odporcovi výživné na v tom čase maloletú navrhovateľku zo sumy 300 eur na sumu
150 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť 4.4.2018. Súd argumentoval tým, že v čase tejto úpravy výživného bol odporca
nezamestnaný a nemal žiadny príjem, pričom matka navrhovateľky pracovala s priemerným čistým

mesačným zárobkom vo výške 900 eur. Rodičia nemali iné vyživovacie povinnosti.
Z výpovede navrhovateľky bolo zistené, že naposledy bolo určované výživné, teda 15.3.2018, kedy súd
znížil výživné z 300 eur na 150 eur mesačne na jej výživu, pričom od tej doby sa zmenili výdavky na
oboch stranách. Uviedla, že odporca pri poslednom rozhodovaní tvrdil, že žije v X. s priateľkou a niektoré
mesiace vôbec neplatil na ňu výživné, teda vyhýbal sa plateniu výživného. Mesačné výdavky na stravu

činia 180 eur, na obuv činia 100 eur, hygienické potreby 60 eur, návštevy lekára 5 eur. Matka jej uhrádza
životnú poistku vo výške 16,60 eur a zdravotnícke služby vo výške 5 eur a poplatok za mobilný telefón
vo výške 15 eur mesačne, pričom na výlety zo školy poskytuje 15 eur a viac mesačne. Argumentovala
tým, že v rámci školy navštívila X., čo činilo 350 eur, matka jej poskytla 100 eur a poplatok za ZRPŠ
činí 30 eur ročne, pričom školské pomôcky uhrádza vo výške 100 ročne, mesačné náklady na pomôcky

činia okolo 100 eur. Poplatky na stužkovú 43 eur mesačne. V čase, keď študovala na gymnáziu sa
stravovala v školskej jedálni, stravné činilo cca 20 eur mesačne. Ďalšie výdavky navštevovala angličtinu
- 60 eur mesačne, náklady spojené s bývaním približne 68 eur. Priemerné výdavky teda činia 587,84
eur. Vzhľadom k tomu, že matka zaplatila diaľničnú známku na auto, na ktoré používa ona, poplatok za
internát musela platiť aj v čase covidovej krízy aj keď na internáte bývala približne 2 týždne. Stravné na

internáte neuhrádzala v rokoch 2020, 2021 až do septembra 2021. Toho času v júni 2022 ukončila 2.
ročník G. fakulty a uviedla, že počas prázdnin brigádnicky pracuje v predajni Slovakia trend a na hodinu
má čistý príjem 4 eurá. Jej pracovný čas je päť dní v týždni od 07.00 hod. do 15.30 hod. Okrem iného
uviedla, že býva s matkou a bratom v spoločnej domácnosti v 3-izbovom byte, za ktorý matka uhrádza
209,29 eur. Mesačne jej matka poskytuje vreckové 20 až 30 eur a odporca na jej výživu prispieva 150

eur mesačne.

5. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného pretože má vysoké životné
náklady, žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá nepracuje, nemá žiadny príjem, je prihlásená
na úrade práce od marca 2021 a prisťahovala sa k nemu do V.. Bývajú v rodinnom dome, ktorý zakúpil

odporca v roku 2017 za sumu 46 000 eur. Mesačne platí poplatok za elektrinu 400 mesačne, cestná
daň 564 eur ročne, poistka na auto 23 eur mesačne. Tieto náklady boli za rok 2021. Poistka na dom činí
593 eur ročne a 53 eur mesačne. Má dve mačky, za ktoré uhrádza poistku, ako aj sociálnu poistku a na
potraviny vynakladá približne 600 eur mesačne, ako aj na lieky 100 eur mesačne. Okrem toho je toho
času na maródke pre poškodené plece, čaká na operáciu, dostáva 80 % základného príjmu a okrem

toho platí ešte hypotéku na dom, čo činí 160 eur a pôžičku vo výške 120 000 švédskych korún, čo je asi
12 000 eur, ktoré musel zobrať na akontáciu. Spláca mesačne 176 eur, pričom poplatok za internet a
ostatné poplatky okolo 75 eur. Ďalej za telefón, daň z nehnuteľnosti, čo činí približne 39 eur mesačne.
Krmivo na mačky 30 eur mesačne, 150 eur na výživné, výdavky na dom, kosenie, údržbu atď., približne
100 eur. Palivo do práce do auta 260 eur mesačne. Jeho minimálne náklady za rok 2021 činili 2 028

eur, za rok 2022 - 2 257 eur.
Uviedol, že v roku 2018 pracoval v Poľsku, hľadal si prácu, neskôr začal pracovať vo V.. Pracoval ako
vodič autobusu, jeho mesačný príjem činil 1 500 eur, v máji 2018 dostal prácu a nastúpil do firmy K.
N. K. C., ako automechanik so zárobkom 1 820 eur mesačne. Od roku 2019 až doteraz pracuje u
iného zamestnávateľa so zárobkom 2 072 eur mesačne. V roku 2021 činil zárobok 2 261 eur a za rok

2022 dosahoval zárobok vo výške 2 261 eur. Jeho zdravotný stav nie je dobrý, na výživu navrhovateľky
uhrádza 150 eur mesačne. Priateľka sa k nemu prisťahovala v októbri 2020. Majetok na Slovensku
nemá, iba jeden účet so V..6. Súd mal v konaní nepochybne preukázané, že došlo k výraznejšiemu nárastu výdavkov u
navrhovateľky a zároveň došlo aj k nárastu príjmu na strane otca. V konaní súd prihliadal na majetkové
pomery tak povinného otca, ako aj na výdavky oprávnenej, ktorá medzičasom dospela. Následne

súd zhodnotil možnosti a schopnosti otca ako povinného rodiča a zhodnotil aj odôvodnené potreby
navrhovateľky, pričom mal za to, že došlo k zmene pomerov jednak na strane navrhovateľky, ako aj na
strane otca v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine a zároveň súd prihliadal v zmysle § 78 ods. 3 Zákona
o rodine aj na vývoj životných nákladov. Vzal do úvahy nielen vyživovaciu povinnosť otca, ale aj zmenu
výdavkov na strane navrhovateľky.

III. Odvolanie a vyjadrenie k odvolaniu

7. Písomným podaním prostredníctvom právneho zástupcu dňa 15.9.2022 podal odvolanie otec
navrhovateľky, pričom argumentoval tým, že namieta absolútnu zmätočnosť a nepreskúmateľnosť
napadnutého rozsudku z dôvodu, že súd považuje za preukázané nevyhnutné výdavky navrhovateľky

spolu vo výške 331 eur mesačne, a to od 23.10.2018, kedy bol podaný návrh na zvýšenie výživného
zo strany navrhovateľky. Odporca poukázal na to, že nešpecifikoval súd presne a určito teda
podrobné výdavky navrhovateľky za obdobie rokov 2018, 2019, 2020, 2021 až do mesiaca júl
2022, len matematicky spočítal navrhovateľkou deklarované výdavky bez relevantných dôkazov a ich
preukázania. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného nebola podľa odporcu navrhovateľka

študentkou X. univerzity G. fakulty a na štúdium nastúpila až v akademickom roku 2020 - 2021, čo možno
dedukovať z potvrdenia z univerzity z 12.11.2021. Na základe uvedeného má odporca za to, že priznané
zvýšenie výživného za obdobie október 2018 minimálne do septembra 2020 je toto sporné, a teda ani
nepreukázané, že za obdobie október 2018 až minimálne do septembra 2020 boli jej výdavky v sume
210 eur mesačne preukázané.

Zároveň poukázal, že súd si nevyžiadal potvrdenie z G. fakulty R. v X., iba argumentoval písomným
vyjadrením navrhovateľky z 11.11.2021, z ktorého vyplýva, že od roku 2020 je študentkou X. univerzity
v X., lenže od ktorého mesiaca roka 2020 je navrhovateľka študentkou, to nie je preukázané. Zároveň
argumentoval odporca tým, že v spoločnosti B. N. K. C. ako automechanik pracuje od mája 2019, pričom
jeho čistý príjem za rok 2019 bol 1 820 eur, čistý príjem za rok 2020 - 2072 eur a za rok 2021 a 2022

činil čistý zárobok 2 261 eur. Odporca poskytol súdu listinné dôkazy o jeho príjme, o výdavkoch vo
švédskom jazyku s poznámkami na predmetných kópiách, čiastočne prekladom do slovenčiny, pričom
súd nevykonal tieto dôkazy zákonným spôsobom tým, že ich úradne nepreložil do jazyka slovenského
a teda možno povedať opätovne nevykonal potrebné dokazovanie v zmysle zákona. Odporca vo svojej
výpovedi na pojednávaní dňa 19.7.2022 podrobne uviedol svoje pomery, ako aj mesačné vynakladané

výdavky. Je jednoznačne nepochopiteľné, že súd neprihliadol v bode 63. odôvodnenia rozsudku na
výdavky odporcu a poukazuje v rozhodnutí iba na výdavky navrhovateľky, a to aj na drogériu mesačne
od 23.10.2018 vo výške 70 eur, čo považuje odporca za nepreukázané výdavky. Zároveň poukázal na
to, že za 12 mesiacov je údajný výdavok navrhovateľky na drogériu 840 eur ročne, teda odporca sa pýta,
aké sú dôkazy na uvedenú sumu. Ďalej trvá na tom, že bolo preukázané správaním sa navrhovateľky

voči odporcovi aj na pojednávaní, že uplatnený nárok navrhovateľky na zvýšenie výživného bol a je v
rozpore s dobrými mravmi s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj § 75 ods. 2 Zákona
o rodine.
Odporca ďalej uviedol, že v zápisnici o pojednávaní z uvedeného dňa sa chcel dohodnúť s matkou
navrhovateľkyeštevroku2018,nodcéra,tedanavrhovateľkaodmietlastretnutiesodporcomakootcom.

Zároveň odznelo na pojednávaní, že odporca bol v nemocnici má problémy so zdravotným stavom
so srdcom a vôbec s ním navrhovateľka nekomunikuje. Preto odporca považuje samotný návrh na
zvýšenie výživného, ako aj celý priebeh konania s pochybnosťami o nezaujatosti konajúceho súdu,
keď odporca má vedomosti, že matka navrhovateľky je v štátnozamestnaneckom pomere a pracuje
v Michalovciach, keď pôvodne matka navrhovateľky vo svojom písomnom podaní, teda v návrhu na

zvýšenie zo 14.10.2018 uviedla, že jej služby 6, 8 a 12 hodinové sú aj prípadne nočné, avšak neuviedla,
aké je jej zamestnanie a kto je jej zamestnávateľom. Pokiaľ odporca spočítal bežné výživné 331 eur
mesačne spolu s výškou splátok dlžného výživného 782,85 eur mesačne, tak činí táto suma 1 113,85
eur mesačne, pričom odporca poukázal na to, že jeho súčasný čistý príjem je 2 261 eur a opätovne
poukázal na svoje mesačné výdavky.

Ďalej odporca v odvolaní, že vzhľadom na enormné zvýšenie energií, ako aj vykurovacieho obdobia,
zimného obdobia a vyššie uvádzané mesačné výdavky a náklady odporcu, čo predstavujú viac ako 2
000 eur, určené výživné, ako aj platba zaostalého výživného vychádzajú náklady odporcu cez 3 100 eur,
pričom jeho súčasný príjem opätovne poukázal, že je iba 2 261 eur. Napadnuté rozhodnutie považujeodporca za likvidačné voči jeho osobe a nezákonné aj s ohľadom na vykonané a nevykonané dôkazy,
pričom s odôvodnením listinných dôkazov, ktoré predložil sa nebude môcť relevantne oboznámiť ani
odvolací súd, a teda napadnuté rozhodnutie považuje odporca za nezákonné, a to s ohľadom na jeho

vek, zdravotné problémy, ako aj na správanie sa navrhovateľky voči odporcovi, ktoré je preukázateľne v
rozporesdobrýmimravmi.NazákladeuvedenéhospoukazomnapríslušnéustanoveniaCSP,konkrétne
§ 355 a § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) má za to, že konajúci súd pochybil, a preto navrhuje
odvolaciemu súdu zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátiť na ďalšie konanie a následné
rozhodnutie. Zároveň poukazuje na závažné procesné chyby, ako sú vytýkané nedostatky dokazovania

v podanom odvolaní, keďže výživa navrhovateľky nie je ohrozená a odporca jej pravidelne prispieva na
výživné 150 eur mesačne. Navrhuje, aby bola zároveň odložená vykonateľnosť samotného rozsudku.

8. K podanému odvolaniu povinného otca ako odporcu sa vyjadrila písomným podaním z
3.10.2022 prostredníctvom právnej zástupkyne navrhovateľka, pričom uviedla, že s tvrdeniami odporcu
obsiahnutými v jeho odvolaní nesúhlasí, pretože ich považuje za nedôvodné, účelové. Argumentuje

tým, že prvoinštančný súd vyslovil v odôvodnení svoje rozhodnutie, považuje právny názor súdu za
vecne správny a dôvodí tým, že súd prvej inštancie správne a úplne zistil skutočný stav veci, pričom
považuje odvolanie odporcu za nedôvodné. Argumentovala aj tým, že prvoinštančný súd sa dostatočne
venoval všetkým jej výdavkom, ako aj preukázaniu výdavkov zo strany odporcu s poukazom na to, že
v roku 2017 žiadal odporca znížiť výživné na ňu zo sumy 300 eur, čo mu bolo vyhovené. Od poslednej

úpravy výživného nastala podstatná zmena pomerov a to na strane odporcu, ako aj na jej strane. Ak
spochybňuje odporca jej výdavky, nakoľko ich má za nepreukázané a nadbytočné, avšak je zarážajúce
ako odporca vyčíta prvoinštančnému súdu, že tento nepovažoval za nevyhnutné výdavky aj platby na
dve mačky odporcu spolu vo výške 53 eur mesačne akceptovať a považovať za adekvátne preukázané
výdavky, a to na jej drogériu. Pokiaľ odporca poukazom na samotný podaný návrh na zvýšenie

výživného, ako aj celý priebeh konania pochybuje o zaujatosti súdu, navrhovateľka argumentuje tým,
že nevie kde touto otázkou odporca smeroval, navyše jej matka v návrhu na zvýšenie výživného zo
dňa 14.10.2018 jasne uvádza, že je v služobnom pomere, keďže je X. X. a jej zamestnávateľom je
Ministerstvo vnútra SR. Navrhovateľka uvádza, že z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že je
toho času dospelá, avšak študuje na vysokej škole dennou formou a pripravuje sa sústavne na budúce

povolanie. Teda je odkázaná na výživné zo strany rodičov tak otca ako aj matky.
Ďalej poukázala na to, že odporca jej návrh zvýšenie výživného považuje za rozpor s dobrými mravmi,
nakoľko neprejavuje žiadny záujem o neho, nekomunikuje s ním ani sa s ním nestýka. Toto tvrdenie
odporcu považuje za účelové, s cieľom vyhnúť sa svojej vyživovacej povinnosti voči nej. Je jej ľúto,
aké vzťahy má s otcom, avšak má zato, že tieto boli naštrbené v dôsledku konania práve otca. To,

že nekomunikuje s ním a že dlhodobo nejaví záujem o neho, odporca na jednej strane vytýka, že
neprejavuje o neho záujem, na druhej strane ako rodič neurobil nič preto, aby sa ich vzťah navzájom
mohol rozvíjať. Poukazuje na enormné zvýšenie cien elektrickej energie vo V. a ďalej, že napadnuté
rozhodnutie považuje za nezákonné, že v súčasnej dobe nepracuje, dostáva 80 % platu. Navrhovateľka
argumentuje, že súd vychádzal zo stavu, ktorý je aktuálny v čase rozhodovania, a preto sú tieto

hypotézy odporcu pre rozhodnutie súdu, podľa nej, nepodstatné. Má za to, že súd prvej inštancie
rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a podľa právnych ustanovení Zákona o
rodine a v súlade s CSP vyhodnotil dôkazy tak na jednej strane, ako aj na druhej strane. S ohľadom
na všetky tieto okolnosti navrhuje odvolaciemu súdu rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn.
15P/213/2008 z 19.7.2022 ako vecne správny potvrdiť. Zároveň argumentuje tým, že návrh odporcu na

odklad vykonateľnosti považuje za nedôvodný, a preto ho navrhuje zamietnuť.

9. K vyjadreniu navrhovateľky k podanému odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril prostredníctvom
právneho zástupcu odporca podaním zo dňa 4.11.2022, v ktorom argumentoval v podstate tými istými
dôvodmi, ako uvádzal pôvodne v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie a trvá na tom, že súd

nemal preukázané a presne a určite sa podrobne nevysporiadal s výdavkami navrhovateľky za roky
2018 až 7/2022. Zároveň poukazuje na to, že nedoložila spolu so svojím vyjadrením z 3.10.2022 na
odstránenie pochybností žiadne relevantné dôkazy. Opätovne odporca uvádza, že v čase podanie
návrhu na zvýšenie výživného nebola navrhovateľka študentkou X. univerzity v X., G. fakulty a na
základe uvedeného je tu podľa neho rozpor s priznaným zvýšením výživného za obdobie október 2018

minimálne do septembra 2020, a to v jednotlivých položkách v bode 67. odôvodnenia rozsudku. K
týmto sporným okolnostiam sa však ani navrhovateľka nevyjadrila v podaní z 3.10.2022 a súd prvej
inštancie sa mal dostatočne venovať všetkým jej výdavkom za jednotlivé obdobie od podania návrhu
až do rozhodnutia vo veci. Zároveň sa navrhovateľka nevyjadrila ani ku skutočnosti, že súd nedôvodnea bez vykonania potrebného dokazovania zvýšil odporcovi, a to zmätočne, výživné odo dňa podania
návrhu, teda od 23.10.2018, aj keď na toto zvýšenie nemal dôkazy.
Ďalej poukázal na to, že poskytol dôkazy o svojom príjme, ako aj o výdavkoch, ktoré neakceptoval

súd prvej inštancie. Argumentoval tým, že je zarážajúce, že vyjadrenie navrhovateľky bez predloženia
listinných dôkazov z jej strany, čo sa týka preukázania výdavkov na drogériu mesačne 70 eur, čo
považujezanepreukázané,neadekvátne,abynavrhovateľkanadrogériuminula840eurročne.Odporca
poukázal aj na to, že namietané náklady matky navrhovateľky bode 65., kde sú uvádzané pravidelné
výdavky za rok 2018 až január 2022, navrhovateľka takisto podľa odporcu nepreukázala predložením

potrebných listinných dôkazov. Výživné podľa odporcu nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými
mravmi, na ktoré poukázal odporca v odvolaní a tiež poukázal na to, že listinnými dôkazmi bolo
preukázané, že jeho mesačné náklady predstavujú viac ako 2 000 eur, ak odpočíta súd zvýšené výživné
ako vychádzajú náklady odporcu cez 3 100 eur, čím už argumentoval pôvodne v odvolaní. Taktiež
odporca poukazuje na to, že navrhovateľka od podania návrhu na zvýšenie výživného uvádza bydlisko
U. XXX/XX, Q., čo je podľa informácií odporcu adresa, kde bývajú starí rodičia navrhovateľky, teda

otec a matka navrhovateľkinej matky, pričom má bývať spolu s matkou a jej bratom v 3-izbovom byte
v Q.. Zároveň poukazuje odporca vo vyjadrení na to, že navrhovateľka sa nevyjadrovala k odvolacím
dôvodom odporcu, a preto trvá na tom, aby rozsudok prvej inštancie odvolací súd zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň argumentuje tým, že nie je výživa navrhovateľky ohrozená, a
preto navrhuje odloženie vykonateľnosti rozsudku.

10. K vyjadreniu odporcu zo dňa 4.11.2022 reagovala písomným podaním zo dňa 14.12.2022
navrhovateľka, ktorá uviedla, že vzhľadom na uvedené podáva k písomnému vyjadreniu odporcu
svoje stanovisko, a to, že naďalej zotrváva na svojom skoršom vyjadrení k odvolaniu odporcu na
skutočnostiach v ňom uvedených. Podľa jej názoru, skoršie písomné vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom

vyjadrila aj to, že je toho názoru, že súd prvej inštancie rozsudkom pod sp. zn. 15P/213/2018 rozhodol
správne a s ohľadom na vykonané dokazovanie vecne aj správne posúdil vec a rozsudok aj následne
riadneodôvodnil.Pretonavrhlarozsudokakovecnesprávnyazákonnýpotvrdiťazároveňnávrhodporcu
na odklad vykonateľnosti zamietnuť.

11. Na vyjadrenie navrhovateľky duplicitne sa vyjadril povinný podaním z 3.2.2023, pričom zotrval na
dôvodoch uvedených v predchádzajúcich vyjadreniach a zdôraznil, že v decembri 2022 mal vážny úraz.

12. Navrhovateľka podaním z 8.2.2023 reagovala na vyjadrenie povinného s tým, že nevie posúdiť
závažnosť úrazu a poukázala na dĺžku konania.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove ako odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo

rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol

zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre
potvrdenie rozsudku v jeho napadnutých výrokoch podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

14. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia

bola vecne správna, objektívna a presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré odvolateľ uvádza v
odvolaní, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného
a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci a nenašiel dôvod, pre ktorý by
sa mal od týchto záverov odchýliť. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia pridáva tieto argumenty:

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky, za daných
skutkových okolností, na zmenu rozsahu výživného.

17. Odvolateľ nesúhlasí so stanovenou výškou výživného a s časovým obdobím spätne od podania
návrhu,napadnutérozhodnutie podľanehovychádzaznedostatočnezistenéhoskutočnéhostavuvecia
právne závery súdu o stanovení výšky výživného nemajú základ vo vykonanom dokazovaní, poukazujúc
pritom na svoj zdravotný stav, splátky dlhov a iné výdavky na svoje osobné potreby.
V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolací súd uvádza, že za situácie súdom zisteného
skutočného stavu možno konštatovať, že zvýšenie výživného zodpovedá odôvodneným potrebám

navrhovateľky. Súd správne určil výšku primeraného výživného, ktorá zodpovedá, možnostiach,
schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, prihliadnuc aj na osobnú starostlivosť matky.

18. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

19. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane plnoletého dieťaťa

alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť vyšší vek dieťaťa, zmena čo sa týka štúdia
a zvýšené náklady vzhľadom na zvýšenie veku, ako aj dochádzania do miesta štúdia, trvalá zmena
zdravotného stavu a podobne.

20. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil existenciu dôvodov pre zmenu pôvodného rozsudku o výške

výživného v časti týkajúcej sa výživného na navrhovateľku v zmysle § 78 ods.1 Zákona o rodine a §
121, § 154 CMP a to z hľadiska zmeny pomerov na strane navrhovateľky, ako na strane povinného
otca. O výške výživného rozhodol správne súd v zmysle ustanovenia § 62 a § 75 Zákona o rodine.

21. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd,

kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné
odôvodnené potreby, na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti
predstavujúsubjektívnekritériumurčovaniarozsahuvyživovacejpovinnostiarozumejúsanimivlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním,získanýmiskúsenosťami.Priposudzovaníschopnostíamožnostípovinnéhorodičasúdôležité

jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery a je potrebné poznamenať, že súd prvej inštancie vychádzal
z týchto zákonných kritérií pri určovaní výšky výživného. V priebehu konania zo strany otca neboli
predložené relevantné dôkazy preukazujúce neschopnosť plniť výživné vo výške určenej súdom.

22. Rozhodnutie o výživnom rieši predovšetkým otázku výživy detí na dlhšie obdobie, pričom rodič

si musí byť vedomý toho, že je jednou z jeho najdôležitejších povinností zabezpečiť si príjem nielen
pre seba, ale aj pre svoje deti. Nárok na výživné vyplýva priamo zo zákona a zákon ukladá rodičom
podieľať sa na výžive dieťaťa. Odvolací súd stanovené bežné mesačné výživné považuje za výživné
zodpovedajúce zákonom ustanoveným východiskovým kritériám, pričom rozsah takto stanoveného
výživného, ktoré je otec zaviazaný platiť, je odrazom posúdenia individuálnych skutkových okolností

prejednávanej veci. Na strane navrhovateľky je potrebné uviesť, že je vo veku, kedy jej náklady reálne
vzrástli s poukazom na nástup na X. univerzitu, G. fakultu, je v súvislosti s uvedeným štúdiom, ako
aj zmenou pôsobiska s poukazom na uvedené štúdium, a to nie v rodnom meste Q., ale v X. pričom
súd prvej inštancie uvedené skutočnosti jednoznačne posúdil a vyhodnotil. Pritom percentuálne rozpätie
výživného 18 až 20 % z čistého príjmu povinného rodiča teda zodpovedá reálnym nákladom, ktoré je

nevyhnutné na dieťa vynaložiť.

23. Súd prvej inštancie ustálil náklady na navrhovateľku v sume 331 eur mesačne, od 23.10.2018, ktorú
sumu je povinný na základe uvedeného rozsudku prispievať k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňatoho-ktorého mesiaca. Dlžné výživné pritom súd správne určil od doby 23.10.2018 do 31.7.2022 a povolil
odporcovi splácať uvedené zaostalé výživné v mesačných splátkach 782,85 eur splatné spolu vždy s
bežným výživným. K uvedenému jednoznačne dospel súd prvej inštancie na základe posúdenia príjmov

a výdavkov povinného otca, pričom bezpochyby mal na mysli tú skutočnosť, že otec z príjmu, ktorý
mesačne má k dispozícii, platí nevyhnutné výdavky na chod domácnosti, kde okrem neho žije s ním
aj jeho priateľka, ktorá v súčasnej dobe, ako poukazoval povinný otec, nemá žiadny príjem. Uvedená
skutočnosť však nie je v rozpore s tým, že súd určí vyššie výživné na jeho dcéru iba z toho dôvodu,
že povinný otec žije s priateľkou, ktorá nemá v súčasnej dobe žiadny príjem. Uvedená skutočnosť

nemôže byť na vadu priznaného výživného v prospech jeho dcéry. Ďalej pri skúmaní odvodnených
potrieb oprávnenej osoby vzal do úvahy nie všetky výdavky, na ktoré poukázala navrhovateľka, avšak
pokiaľ ide o bežné a nevyhnutné výdavky, musia byť exaktne preukázané, najmä čo sa týka skutočností
všeobecne známych a nie je možné pri kvantifikácii peňažného vyjadrenia bazírovať na striktnom
vyčíslení jednotlivých vynakladaných výdavkov. Tak tomu bolo aj pri výdavkoch na hygienu, na ktorú
poukázala navrhovateľka a uviedla, že je to 70 eur mesačne. Úlohou súdu prvej inštancie bolo posúdiť

ako mierou sa má povinný otec podieľať na uspokojovaní takto vyčíslených potrieb dieťaťa. Rozdelenie
tejto sumy na polovicu pre každého rodiča by neprichádzalo do úvahy ani pri rovnosti príjmov oboch
rodičov. Absencia nemateriálneho plnenia v podobe osobnej starostlivosti by zo strany otca pochopiteľne
a rozumne mala byť kompenzovaná plneniami materiálnymi, konkrétne napr. platením výživného vo
zvýšenej miere, pričom matka navrhovateľky žije s ňou domácnosti a o jej potreby sa táto stará.

Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je teda osobný výkon starostlivosti,
ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy (pozri uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp.zn. IV. ÚS 489/2011). Pri výrazne prevažujúcej
miere osobnej starostlivosti matky o navrhovateľku, aj keď plnoletú, nastolená situácia medzi rodičmi
sa už teraz prieči zásadne rovnocennému výkonu rodičovských práv a povinností, a to v dôsledku

prihliadania na dikciu ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, v zmysle ktorého sa osobná starostlivosť
rodiča o dieťa započítava na účely materiálneho plnenia vyživovacej povinnosti. Uvedenú odchýlku
v neprospech otca možno racionálne odôvodniť ustanoveniami § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona o
rodine. Odvolací súd zdôrazňuje, že rodičia sú povinní plniť svoju vyživovaciu povinnosť podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov, pričom príjem otca ak je vyšší ako príjem matky, je

potrebné túto skutočnosť bezpochyby zohľadniť aj pri samotnom určení výživného na plnoleté dieťa. Aj
vzhľadom na vyššie uvedené by skúmanie schopnosti matky iným spôsobom prispievať na výživu jej
plnoletej dcéry bolo nedôvodné.

24. K námietkam otca, že nové určenie výživného od 23.10.2018 nie je namieste, pretože od tejto doby

dcéra ešte nenavštevovala G. fakultu X. univerzity, odvolací súd vyhodnotil tak, že výdavky už od tohto
obdobia, teda od podania samotného návrhu od 23.10.2018 na plnoletú navrhovateľku sa zvýšili, a to v
takej miere, že má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne o zvýšení zo 150 eur na
331 eur práve s odôvodnením výdavkov navrhovateľky za uvedené obdobie. V poslednom období dvoch
rokov je aj odvolací súd toho názoru, že miera inflácie dosiahla v roku 2021 3,2 % a v roku 2021 12,8 %

oproti predchádzajúcim rokom. V poslednom období dvoch rokov, teda táto miera inflácie predstavuje 16
% a pritom pri potravinách, či pohonných hmotách je nárast cien omnoho vyšší. Tento objektívny nárast
cien odôvodňuje zvýšenie výživného v primeranej výške, zohľadňujúc dané objektívne zvýšenie cien
tovarov a služieb nielen na strane navrhovateľky, ale aj na strane povinného otca. Z uvedeného dôvodu
preto odvolací súd potvrdil, že súd prvej inštancie správne skonštatoval čo sa týka zvýšeného výživného,

ktoré žiadala navrhovateľka počas konania vo výške 400 eur, vo zvyšnej časti návrh na navrhovateľky
zamietol.

25.Votázkesplatnostidlžnéhovýživnéhoodvolacísúdpodotýka,žepodľa§232ods.3,4CSP,lehotana
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu

lehotu, tak ako to bolo v danom prípade a súd určil mesačné splátka odporcovi vo výške 782,85 eur
splatné spolu v bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná
15.dňom nasledujúceho mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce
sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo

splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva,
že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám,
nezávisle na návrhy účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na
pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadua zároveň, či neprimerane neznevýhodní povinného oproti oprávnenej. Dlžné výživné plní satisfakčnú
funkciu, ktorou by malo byť dieťa kompenzované za obdobie, počas ktorého bolo aj napriek dostatočným
príjmovým pomerom otca ukrátené na svojom práve podieľať sa na jeho životnej úrovni. Súd pristupuje

v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP k možnosti povoliť splácať dlh ako k výnimočnému
riešeniu. Ak teda súd povolil splácať dlžné výživné otcovi v mesačných splátkach splatných spolu s
bežným výživným k 15 dňu toho-ktorého nasledujúceho mesiaca, privodil pre neho priaznivý stav ,
keďže od vyhlásenia a vykonateľnosti rozsudku do právoplatnosti rozsudku je pomerne dlhšie obdobie
umožňujúce povinnému otcovi dlžné zaplatiť a vytvoriť si tak dostatočný časový priestor . Nemožno

toto rozhodnutie súdu interpretovať v neprospech otca, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej
inštancie sa nedopustil excesu, ktorý by bolo nutné korigovať z úrovne odvolacieho súdu.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu, všetky odvolacie námietky vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné ,
pretože sa nezakladajú na skutočnostiach, ktoré by boli v konaní aj dostatočne overené.
Súd prvej inštancie vychádzal pri hodnotení tak príjmov ako aj výdavkov povinného otca z predložených

listinnýchdôkazov,ktorébolisúdupredloženéauvedenýchjasneazreteľneajnazákladejehovýpovede
z 19.7.2022 dospel k záveru, že stanovené výživné, ktoré je potrebné zo strany povinného otca uhrádzať
mesačne, je stanovené správne a v súlade so Zákonom o rodine, ako aj príslušných ustanovení CMP.
Čo sa týka navrhovateľky, má odvolací súd za to, že v celom rozsahu sa súd prvej inštancie vysporiadal
nielen s vymenovaním a číselným zosumarizovaním jej výdavkov, ale v prvom rade s poukazom na

jej vek, odôvodnené potreby, ako aj samotnú zmenu jej študijného života s poukazom na to, že ako
študentka X. univerzity, G. fakulty jej pôsobisko je v krajskom meste X., kde sú úplne iné výdavky na
živobytie, ako aj na jej potreby, ako je tomu v meste Q..
Čo sa týka rozporu, na ktorý poukázal povinný otec ako odporca v odvolaní voči rozsudku, ako aj v
ďalšom vyjadrení, musí odvolací súd zdôrazniť, že v prvom rade je na rodičovi, aby svoje správanie

voči svojmu dieťaťu nastavil, aby on ukázal, akým spôsobom sa má rodič správať voči svojmu dieťaťu
a následne ako sa má správať jeho dieťa voči nemu.
Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že nie je primerané posudzovať výdavky na hygienu vo výške 70 eur
mesačne. Ak samotný povinný udáva výdavky na dve mačky 53 eur mesačne Ide o radikálny nepomer.

27. Čo sa týka určenia výživného od 1.9.2022 a nie od podania návrhu, treba podotknúť, že
navrhovateľka korigovala svoj pôvodný návrh, v ktorom navrhovala určenie výživného od 1.8.2022.
Zákonná podmienka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného
vyplýva okrem iného zo snahy o zamedzenie špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné
pre maloleté dieťa. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k

riešeniu tejto otázky, t. j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení
zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci
žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie
tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť
podľa konkrétnych okolností prípadu (uznesenie Ústavného súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. I.

ÚS 99/2018). Dôvodom hodným osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného je moment nástupu
navrhovateľky na vysokú školu, s čím sa hlavne spájajú zvýšené náklady na jej výchovu a výživu.
Odvolací súd nepovažuje tento návrh matky za špekulatívny s cieľom zvýšiť sumu dlžného výživného
alebo ktorý by bol inak v rozpore s dobrými mravmi.

28. Za daného stavu odvolací súd preto potvrdil rozsudok ako vecne správny v jeho napadnutých
výrokoch postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1
CMP. Odvolací návrh odvolateľa na zrušenie samotného rozhodnutia, ako aj podaný návrh na odklad
vykonateľnosti nepovažoval za dôvodný, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a
zákonný potvrdil v bodoch I., II. a IV. a zároveň návrh na odklad vykonateľnosti, ktorý podal v rámci

odvolania povinný otec zamietol, nakoľko ho považuje za nedôvodný.

29. Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdvzmysleustanovenia§52CMP,podľaktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací
súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému

z účastníkov v zmysle ustanovenia § 55 CMP.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CMP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).