Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoPr/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4622200353
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4622200353.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu

JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Pavla Pileka, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX,
bytom D. XXXX/XXX, XXX XX E., časť obce F., zastúpená: KOTRUSZ - BENČÍK, s. r. o., so sídlom
Štefánikova 57, 949 01 Nitra, IČO: 47 237 252, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29.
augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pracovisko: Sociálna poisťovňa – pobočka Nitra, so
sídlom Slančíkovej 3, 950 43 Nitra, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a iné, o odvolaní
žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. TO-11Cpr/5/2022 – 303 zo dňa
4. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd medzitýmny rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. TO-11Cpr/5/2022 – 303 zo dňa 4.
decembra 2023 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým medzitýmnym rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru zo dňa 17. 12. 2021, založeného pracovnou zmluvou medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 22.
12. 2003, doručené žalobkyni dňa 17. 12. 2021, je neplatné (I. výrok) s tým, že o nároku na náhradu trov
konaniabuderozhodnutévkonečnomrozhodnutí,ktorýmrozhodnesúdocelomuplatnenomprocesnom
nároku (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 147 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), § 123, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v časti trov na § 255, § 262 ods.
1,ods.2CSP.Vkonanímalsúdprvejinštanciezapreukázané,žestranysporuuzavrelipracovnúzmluvu
dňa 22. 12. 2003, s nástupom do práce 01. 01. 2004, s miestom výkonu práce – Sociálna poisťovňa,
pobočka Nitra. Z protokolu o výsledku mimoriadnej vnútornej kontroly vyplynulo, že v rámci kontroly bol
preverený postup pobočky pri uplatňovaní pohľadávok v dedičskom konaní a v rámci konania o povolení
splátok dlžných súm, ako aj závery týkajúce sa dvoch prípadov uvedených v podnete, pričom v prípade

C. bolo zistených 5 nedostatkov – porušenie článku 18 odsek 2 MÚ č. 15/2017 s tým, že pobočka
nezastavila správny výkon a rozhodla o odložení vymáhania v čase, keď sa dozvedela, že dlžník zomrel,
v rámci rozhodnutia o zastavení konania nepostupovala v zmysle čl. 18 odsek 2 MÚ č. 15/2017, keďže
ako dôvod zastavenia bol uvedený § 225e odsek písmena e) (iný dôvod ako stanovuje interný predpis),
pri rozhodovaní o odložení vymáhania pohľadávok a pri rozhodovaní o zastavení konania bol porušený
článok 18, odsek 3 Mu č. 15/2017, pretože úkony (vydanie rozhodnutia a jeho potvrdenie) boli vykonané
tou istou osobou – pani C., pričom v dochádzkovom systéme bolo zistené, že určený zamestnanec

na podanie úkonu bol v tom čase preukázateľne prítomný v práci, rozhodnutie o odložení vymáhania
pohľadávok bod 13. bolo vydané bez právneho dôvodu, keďže bolo vymáhanie odložené z dôvodu
povolenia splátok bežných súm, dôvod odloženia uvedený v rozhodnutí nebol v súlade so skutočnosťou,
povinnému skutočnosti neboli povolené splátky dlžných súm, - exekučný príkaz, rozhodnutie o odložení,oznámenie o skončení podkladu a rozhodnutie o zastavení konania boli doručené osobne A. B. G.
(dedičke), ešte pred doručením osvedčenia o dedičstve. V prípade D. bol zistený nedostatok, týkajúci sa
nedodržania lehoty na prihlásenie pohľadávok do likvidácie dedičstva. Kontrolou bola v prípade pána G.

zistenánečinnosťprivystavovaníoznámeniaoskončenípodkladuvymáhaniapohľadávokarozhodnutia
o zastavení konania vo veci vymáhania pohľadávok, pričom bolo konané oneskorene a rozhodnutie
o zastavení konania vydané až 441 dní od zaslania oznámenia o skončení odkladu a pokračovanie
vymáhania (922 dní od skončenia odkladu vymáhania). Kontrolou bolo v prípade pána Ružičku zistené
porušenie článku 21 odsek 2 PGR č. 27/2019, neboli prihlásené do dedičského konania pohľadávky v

celkovej sume 36 287,15 eura, išlo o nepredpísané pohľadávky, oznámené odborom poistného zo dňa
08. 06. 2020 v sume 17 863,63 eura a pohľadávky vrátené od exekútora, predpísané rozhodnutím, ktoré
neboli do dedičského konania prihlásené v celkovej sume 22 075,20 eura.

3. Zo zriaďovacej listiny zo dňa 21. 06. 2021 súd prvej inštancie zistil, že bola zriadená u zamestnávateľa
etická komisia, ako dočasný poradný orgán generálneho riaditeľa sociálnej poisťovne s predsedom Mgr.

H. G. I., členmi J. B. F. a K. L. J., ktorá zasadla aj 06. 06. 2021 za účelom prešetrenia podnetu žalobkyne.
Zamestnávateľ rozhodnutím o odobratí osobného ohodnotenia zo dňa 31. 08. 2021 na základe úrovne
kvality plnenia pracovných úloh odobral žalobkyni s účinnosťou od 01. 09. 2021 osobné ohodnotenie.
V zmysle čl. 14 ods. 1 mzdového poriadku žalovaného odmena môže byť zamestnancovi poskytnutá
za kvalitné vykonávanie pracovnej činnosti, presahujúcej rámec pracovnej činnosti, splnenie vopred

určených mimoriadnych dôležitých strategických úloh zamestnávateľa ako cieľová odmena. Podľa čl. 2
ods.1príkazugenerálnehoriaditeľaSPč.7/2017zodňa29.03.2017prácanadčasjeprácavykonávaná
zamestnancom na príkaz SP ako zamestnávateľa, alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný
čas, vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného pomeru a vykonávaná mimo rámca rozvrhu
pracovnýchzmien.Napodnetžalobkyne,ktorážiadalaoprávnuochranupredbossingomapoukazovala

na porušenie zákona vedúcou zamestnankyňou B. D. H., zasadala etická komisia, zo záznamu ktorej
vyplýva,ževpredmetnejžiadostioprávnuochranupredmobingomabossingomapodnetenaporušenie
zákona vedúcou zamestnankyňou B. D. H. nie sú uvedené konkrétne veci, konkrétne zákony, ktoré
by bolo potrebné posudzovať ako pochybenie vedúcej zamestnankyne. Zo zápisu č. 2 záverečného
stanoviska členov etickej komisie zo dňa 22. 07. 2021 na č. l. 167 vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť,

že nie je možné (na základe požiadavky nositeľky podnetu) vypočuť stanovisko obvinenej strany, etická
komisia mala za to, že nie je možné objektivizovať konflikt a riešiť ho v súlade s etickými princípmi.
V stanovisku nositeľka podnetu žiadala o kontrolu činnosti B. D. H. nezávislým kontrolným orgánom.
Žalobkyni bola na základe jej oznámenia doručená odpoveď od Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava
zo dňa 09. 08. 2021, podľa ktorej podnet žalobkyne ani v súčasnosti nie je doložený dôkazmi, ktoré

by preukazovali ňou tvrdené skutočnosti, pričom odmieta možnosť vyjadrenia sa k podnetu zo strany
jej nadriadenej, ktorá o jej podnete nemá vedomosť, bez čoho nie je možné, aby jej jednostranné a
nepodložené tvrdenia bolo možné objektívne posúdiť. Etická komisia nie je za týchto okolností spôsobilá
posúdiť odôvodnenosť podnetu, a preto nemá priestor na ďalšie konanie v predmetnej veci. Bolo
odporučené generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne odstúpiť podnet žalobkyne na odbor kontroly a

sťažnosti, resp. hlavnému kontrolórovi Sociálnej poisťovne, ktorý jej podnet vyhodnotí v zmysle zákona
o kontrole a sťažnostiach. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava v informácii adresovanej Kancelárii
Ministra MPSVaR SR zo dňa 06. 08. 2021 uviedla, že etická komisia bez stanoviska obvinenej strany,
nemôže pokračovať vo svojej činnosti, pretože takýto postup, kedy sa obvinený nemôže brániť, považuje
za neetický. Svoju úlohu ukončila a odporučila generálnemu riaditeľovi odstúpiť podanie žalobkyne

na odbor kontroly a sťažnosti Sociálnej poisťovne na ďalšie konanie v zmysle zákona o kontrole a
sťažnostiach.

4. Žalobkyňa bola písomným podaním zo dňa 28. 07. 2021 zo strany žalovaného upozornená na
porušenie pracovnej disciplíny, ako aj na možnosť zamestnávateľa ukončiť s ňou pracovný pomer, a to

okamžitým skončením v zmysle § 68 odsek 1 písmena b) Zákonníka práce pre prípad, ak nedôjde z jej
strany k náprave a zistí sa opätovné porušenie pracovnej disciplíny.

5. Zo záznamu Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 25. 10. 2021 vyplýva, že kontrolovaný subjekt mal s
kontrolovanýmizamestnancamiuzatvorenýPPazamestnanciboliprihlásenídoregistrapoistencovvSP

a v oblasti pracovnoprávnych a mzdových predpisov a v oblasti diskriminácie neboli zistené nedostatky.
Boli kontrolovaní zamestnávateľ – SP Bratislava – pobočka Nitra ako aj zamestnanci – A. M. N., O. A.
K., A. B. C., P. C. a A. B. I.. Dňa 27. 10. 2021 podala zamestnankyňa žalovaného B. D. H. výpoveď
z dôvodu, že Ing. B. C. ako jej podriadená šikanóznym konaním voči jej osobe sabotovala jej snahu oefektívne a riadne vedenie odboru vymáhania pohľadávok a tiež tým, že negatívne ovplyvňuje ostatných
zamestnancov z odboru, čím vytvára nezdravé pracovného prostredie, v ktorom už nechce naďalej
zotrvávať.

6. Dňa 29. 11. 2021 sa konala pracovná porada odboru vymáhania pohľadávok a podľa zápisu z
pracovnej porady vyplýva, že hlavným bodom porady bolo poučenie zamestnancov ohľadom vymáhania
pohľadávok, aby postupovali v zmysle platného právneho poriadku SR, interných predpisov SP,
najmä poučenie v súvislosti s konkrétnymi nedostatkami pri vykonávaní agendy a to dodržiavanie

PGR č. 27/2019 s účinnosťou dňa 01. 01. 2020 a MÚ č. 15/2017, v znení dodatku č. 2, účinnom
od 23. 05. 2018. Z nedostatkov bolo poukázané na nesprávny nezákonný postup, kedy príslušný
zamestnanec rozhodol o odložení vymáhania v čase, keď mal vedomosť o úmrtí dlžníka. Ďalej došlo
k nedodržaniu lehôt – nepracovanie s pohľadávkou, k nedôslednému preverovaniu informačných
systémoch v SP, k nesprávnemu doručovaniu neoprávnenej osobe, nezachovaniu dvojstupňovej
kontroly pri rozhodnutí. Žalobkyňa nebola prítomná na porade, pričom dňa 29. 11. 2021 absolvovala

lekárske vyšetrenie, čo preukazovalo lekárske potvrdenie. Dňa 29. 11. 2021 sa konalo aj pracovné
stretnutie v Kancelárii riaditeľa pobočky žalovaného, na ktorom B. J. Q., poverený vykonávaním
funkcie riaditeľa sociálnej poisťovne – pobočka Nitra, objasnil prítomným zamestnancom odboru
vymáhania pohľadávok žalovaného podľa dochádzky, že predmetom stretnutia sú vzťahy a z toho
vyplývajúce nezdravé pracovné prostredie. Toto stretnutie zvolal z dôvodu zlepšenia pracovného

prostredia, zefektívnenia pracovných výsledkov odboru v zmysle záverov vykonanej mimoriadnej
kontroly a zamedzenia šikanózneho správania na pracovisku. Riaditeľ oboznámil zamestnancov, že
sú povinní dodržiavať zásady etického kódexu a poučil zamestnancov ako sa vhodne správať na
pracovisku voči nadriadeným ako aj voči zamestnancom navzájom. Vyjadril znepokojene s poukazom
na správanie sa niektorých zamestnancov voči vedúcej odboru a rázne vyzval zamestnancov k autorite

voči nadriadeným. V závere stretnutia vyjadril želanie, aby sa predmetné správanie zamestnancov voči
nadriadeným viac neopakovalo a upozornil ich, že pri porušovaní etického kódexu bude vyvodzovať
zodpovednosť voči všetkým zamestnancom, ktorí svojím konaním prispejú k zhoršeniu medziľudských
vzťahov a k fungovaniu nielen odboru vymáhania pohľadávok.

7. Na základe podania žalobkyne došlo k prešetreniu žalovaného a to ústredím so záverom (záznam
zo dňa 13. 12. 2021), že vykonanie kontroly priamym nadriadeným, ako aj riaditeľom pobočky bolo v
súlade s ich oprávneniami v zmysle Zákonníka práce. Vnútornou kontrolou, vykonanou zamestnancami
ústredia, boli potvrdené nedostatky, na ktoré bola žalobkyňa zo strany zamestnávateľa upozornená.
Etická komisia sa doručeným podnetom od žalobkyne aktívne zaoberala a snažila sa tiež navrhnúť

riešenia situácie. Etická komisia nemá určené presné postupy pri prešetrovaní podaní takéhoto druhu,
presné pravidlá svojej činnosti, vymedzenia kompetencií a povinnosti jej členov, ktoré by boli možné
pri prešetrovaní predmetného podania oprieť. V sociálnej poisťovni nie sú presne detailne stanovené
pravidlá prešetrovania mobbingu a bossingu. Zriadenie etickej komisie ako dočasného poradného
orgánu generálneho riaditeľa SP na riešenie jednotlivých prípadov, nemusí byť dostatočne účinné. Do

budúcnosti odporúčajú prijať opatrenia, ktoré zadefinujú postup pri riešení sťažností v zmysle § 13 odsek
6 Zákonníka práce. Kancelárii riaditeľa pobočky Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra bolo dňa 02. 11.
2021 písomne oznámené B. D. H., vedúcou odboru vymáhania pohľadávok, že žalobkyňa si počas
ospravedlnenej neprítomnosti na pracovisku dňa 17. 09. 2021 preukázateľne plnila svoje občianske
povinnosti v zmysle § 137 odsek 4 Zákonníka práce, avšak ako ospravedlnenie dôvodu neprítomnosti

v práci jej ako nadriadenej predložila potvrdenú priepustku od lekára na sprevádzanie rodinného
príslušníka na celý deň, čo nie je v súlade s realitou. Menovaná si počas pracovnej doby preukázateľne
riešila súkromné záležitosti a zneužila tak inštitút priepustky – sprievod rodinného príslušníka. Túto
skutočnosť sa dozvedela náhodne až po vykonaní kontroly dochádzky po októbrovej uzávierke.

8. Žalobkyni bolo dňa 17. 12. 2021 doručené okamžité skončenie pracovného pomeru, vyhotovené
dňa 17. 12. 2021, a to podľa bodu 1/ z dôvodu porušenia povinnosti vyplývajúcich z pracovného
poriadku a ďalších všeobecne záväzných právnych a vnútorných predpisov sociálnej poisťovne,
podľa bodu 2/ z dôvodu neplnenia pokynov alebo príkazov priameho nadriadeného – vedúceho
zamestnanca, vydaný v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými

predpismi sociálnej poisťovne a pracovnou zmluvou, podľa bodu 3/ z dôvodu, že žalobkyňa
úmyselne podávala nepravdivé informácie týkajúce sa vykonávanej práce nadriadenému vedúcemu
zamestnancovi, podľa bodu 4/ z dôvodu nedodržiavania zásad spoločenskej etiky, keď žalobkyňa
svojím správaním narušila korektné vzťahy medzi zamestnancami, pričom toto správanie zamestnancapretrváva dlhšiu dobu a predstavuje porušenie etického kódexu sociálnej poisťovne ako jedného zo
základných vnútorných predpisov sociálnej poisťovne. Na základe opísaných skutočností sa v závere
konštatuje, že žalobkyňa ako zamestnanec svojím konaním sa dopustila a neustále dopúšťa konania,

ktoré je zamestnávateľom vyhodnotené ako závažné porušenie pracovnej disciplíny ako aj opakované
menej závažné porušovanie pracovnej disciplíny, ktoré zakladá právo zamestnávateľa skončiť zo
zamestnancom okamžite pracovný pomer. Z osoby zamestnanca jednoznačne vyplýva, že tento je
konfliktný, pričom svojím staffingovým konaním vytvoril nepriaznivé pracovné podmienky na pracovisku
zamestnávateľa, dôsledkom ktorých je až neochota zamestnanca (A. N.) zdieľať so zamestnancom

jednu kanceláriu a najmä spolupracovať, dôsledkom ktorým je ukončenie pracovného pomeru priamej
nadriadenej zamestnanca so zamestnávateľom, čo v konečnom dôsledku spôsobuje zamestnávateľovi
prevádzkové problémy, teda nepriamo spôsobil zamestnanec zamestnávateľovi škodu, pričom hrozba
ďalšej škody naďalej hrozí, pokiaľ sa situácia nezmení, pretože ani pani N. nemá viac záujem
spolupracovať so žalobkyňou. Žalobkyňa pritom zastávala pozíciu, v ktorej mala zastupovať aj miesto
vedúcej odboru v prípade jej neprítomnosti, čo je o to závažnejšie konanie zamestnanca. Uvedeným

spôsobom sa pritom zamestnanec správa po dlhú dobu (minimálne 8 mesiacov). Z vykonanej kontroly
navyše vyplýva, že zamestnanec je nie len konfliktný, ale aj nezodpovedný bez záujmu riešiť pracovného
úlohy, svojím konaním sa vyhýba vykonávaniu pracovných povinností a to značnou intenzitou svojho
správania, keď si za účelom vyhýbania sa pracovným poradám, úmyselne hľadá falošné zámienky na
ospravedlnenie svojej neúčasti a to nie len na poradách odboru ale ako bolo preukázané aj na účasti

pracovnomvýkonevpracovnomčase.Ktorýmkoľvekzvyššieuvedenýchkonanídošlookremzávažného
porušenia a menej závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca, uvedeného v
pracovnom poriadku SP aj ku konaniu v rozpore s etickým kódexom sociálnej poisťovne. Podľa článku
8, odsek 5 pracovného poriadku, sa za závažné porušenie pracovnej disciplíny, zakladajúce dôvod na
skončenie pracovného pomeru výpoveďou, resp. okamžitým skončením pracovného pomeru považuje

opakovanémenejzávažnéporušeniepracovnejdisciplíny,resp.závažnéporušeniepracovnejdisciplíny.
Vyššie uvedeným konaním došlo a dochádza zo strany zamestnanca k porušeniu platných právnych
predpisov a vnútorných predpisov SP a povinnosti uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia
a svedomia, čím k zásade dochádza aj k ohrozeniu dôvery v nestrannosť a objektívnosť konania a
rozhodovania SP, čím zamestnanec opakovane porušil okrem iných vnútorných predpisov aj pracovný

poriadok SP, etický kódex SP ako aj § 81 písmena a), c) Zákonníka práce a § 8 odsek 1 písmena
a) a d) zákona 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme. Zamestnávateľ toto konanie
objektívne vyhodnotil ako konanie, ktorým zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu. Bolo
preukázané, že u zamestnanca dochádzalo opakovane a sústavne k menej závažnému porušovaniu
pracovnej disciplíny a tiež k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny a k porušovaniu pracovnej

etiky na pracovisku, nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo žiadať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával v dôsledku čoho zamestnávateľ končí so zamestnancom pracovný pomer okamžite.
Zamestnávateľ predtým ako pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, vopred prerokoval
okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov v zmysle § 74 Zákonníka práce
dňa 16. 12. 2021. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo pred jeho doručením zamestnancovi

prerokované so zamestnancom, bolo mu umožnené vyjadriť sa a bol oboznámený s dôvodmi, pre
ktoré s ním zamestnávateľ okamžite končí pracovný pomer. Lehota dvoch mesiacov odo dňa keď sa
zamestnávateľ o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa keď
tento dôvod vznikol, je dodržaná v súlade s § 68 odsek 2 Zákonníka práce.

9. K prerokovaniu okamžitého skončenia Základnou organizáciou odborového zväzu žalovaného došlo
dňa 16. 12. 2021, čo preukazuje zápis zo zasadnutia, podľa ktorého dňa 16. 12. 2021 v čase o 13.47
hod., bola emailom prevzatá na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa, žiadosť o prerokovanie
okamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruzozamestnancompodľa§68odsek1písmenab)Zákonníka
práce a originál žiadosti vrátane príloh bol prevzatý 16. 12. 2021 v čase o 13.50 hod. 16. 12.

2021 v čase o 14.15 hod. bolo prerokované v súlade s § 74 Zákonníka práce okamžité skončenie
pracovného pomeru, podľa § 68 odsek 1 písmena b) Zákonníka práce, zamestnanca A. B. C., pričom na
účely prerokovania boli zamestnávateľom predložené zástupcom zamestnancov dokumenty uvedené
v žiadosti, s ktorými sa účastníci zasadnutia oboznámili a konštatujú, že na účel prerokovania sú
dostačujúce a nie je potrebné ich doplnenia a nežiadajú ani osobné stretnutie so zamestnávateľom.

10. Žalobkyňa požiadala o vyplatenie mzdy za prácu nadčas, a to za rok 2019 za 10 hodín 97 minút, za
rok 2020 85 hodín 71 minút a za rok 2021 17 hodín 73 minút, pričom žalovaný v odpovedi zo dňa 07.
01. 2022 uviedol, že tejto žiadosti nevyhovuje a považuje ju za nedôvodnú, keďže jej nebola nariadenápráca nadčas, nenariadil to zamestnávateľ a ani sa s ňou nedohodol a práca bola vykonaná svojvoľne
nad rozsah určenej pracovnej zmeny.

11. Z pracovného poriadku zamestnávateľa – žalovaného okrem iného vyplýva, že pravidlá nariadeného
a dohodnutého výkonu práce nad čas upravuje osobitný vnútorný predpis SP (článok 12, odsek 1),
pričom v článku 8 sú vymedzené základné povinnosti zamestnanca a vedúceho zamestnanca a to
tak, že zamestnanec je pri výkone práce povinný konať v súlade s verejným záujmom a plniť všetky
povinnosti ustanovené zákonom o výkone práce a Zákonníkom práce. Za menej závažné porušenie

pracovnej disciplíny bude zamestnávateľ považovať najmä neprimerané verbálne napadnutie iného
zamestnanca na pracovisku, nesplnenie pokynu alebo príkazu priameho nadriadeného vedúceho
zamestnanca, vydaného v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, preukázateľné
úmyselnépodávanienepravdivýchinformáciitýkajúcichsavykonávanejprácenadriadenémuvedúcemu
zamestnancovi, porušenie povinnosti vyplývajúcich z tohto pracovného poriadku a ďalších všeobecne
závažných právnych predpisov a vnútorných predpisov SP. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny

zakladajúcej dôvod skončiť pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru, bude
zamestnávateľ považovať najmä v súvislosti s uplatňovaním etického kódexu SP, porušenie povinnosti
zamestnanca a výkon činnosti, ktoré sú zamestnancovi zakázané. Podľa čl. 8 ods. 1 Etického kódexu
zamestnávateľa - žalovaného zamestnanec vo vzťahu k iným zamestnancom je povinný dodržiavať
zásady spoločenskej etiky bez prejavu nadradenosti, dodržiavať na pracovisku zdvorilé a korektne

vzťahy, predchádzať konfliktom, pričom vedúci zamestnanec vo vzťahu k podriadeným je povinný
konštruktívne riešiť bezodkladne a konštruktívne vzniknuté konflikty, upevňovať dobré vzťahu so
zamestnancami.

12. V konaní nebolo sporným, že žalobkyni bolo dňa 17. 12. 2021 doručené písomné vyhotovenie

okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa žalobkyni. Sporným v konaní bolo
skutkové vymedzenie dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru, lehota na uplatnenie práva
zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer, nesplnenie povinnosti predbežného prerokovania
so zástupcom zamestnancov, neexistencia konania predstavujúceho závažné porušenie pracovnej
disciplíny. Pokiaľ išlo o skutkové vymedzenie dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru

súd prvej inštancie konštatoval, že je potrebné jeho vymedzenie tak, aby ho nebolo možné zameniť s
iným dôvodom. Podľa názoru súdu prvej inštancie v okamžitom skončení pracovného pomeru neboli
skutkovovymedzenédôvodytak,abyichnebolomožnézameniťsinýmidôvodminaokamžitéskončenie
pracovného pomeru. Dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru v bode 2. je podľa názoru
súdu sformulovaný tak, že nekonkretizuje, aké povinnosti mala žalobkyňa nesplniť, či tieto pokyny mala

celkom nesplniť alebo iba oneskorene. Formulovanie dôvodu bolo všeobecné a teda zamestnanec
- v tomto prípade žalobkyňa nemala možnosť sa ani kvalifikovane brániť, keďže v tomto skutkovom
vymedzení absentuje presný čas nesplnenia pokynu ako aj samotný (záväzný pokyn). Takisto dôvod
pre okamžité skončenie pracovného pomeru v bode 4. bol napísaný vo všeobecnej rovine, ako taký
sa obmedzuje na všeobecné tvrdenia a pocity žalovaného bez uvedenia konkrétnych skutkových

okolností vrátanie ich presnej časovej špecifikácie. Tento dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru je vymedzený tak, že ani pomocou výkladu sa nedá zistiť, čo ním chcela strana sporu vyjadriť,
pretože sa tu prelínajú konania spočívajúce v staffingu zo strany žalobkyne a porušovania pracovnej
disciplíny (prítomnosť na pracovisku) a iné. Takto sformulované skutkové vymedzenie nespĺňa kritéria
naň kladené v § 70 Zákonníka práce, pretože takto sformulované bude kedykoľvek zameniteľné s

iným dôvodom. Je zrejmé, že takéto vymedzenie dôvodov nespĺňa predpoklad, aby bolo nepochybné
v akom konkrétnom konaní zamestnanca spočíva dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Súd prvej inštancie poukázal aj na záverečný odsek tohto bodu, kde zamestnávateľ – žalovaný uviedol,
že týmto konaním sa dopustil žalobca opakovane menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, no
vzhľadom na závažnosť a trvanie ho hodnotí, ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom však

toto trvanie časovo vôbec nevymedzil tak aby napísal, že trvalo od nejakého presného časového úseku
alebo času do ďalšieho časového úseku alebo času. Absencia časového vymedzenia má pritom vplyv
aj na posúdenie plynutia subjektívnej lehoty na podanie okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Požiadavku na určitosť vymedzenia skutkového konania žalobcu žalovaný neodstránil ani v bode 5.
okamžitého skončenia pracovného pomeru, pretože aj tento bod bol formulovaný veľmi všeobecne,

bez toho aby žalovaný v tomto dokumente vymedzil, pri ktorom z týchto bodov to platí, resp. odkedy
sa toto časové vymedzenie špecifikuje, t. j. začiatok a koniec takéhoto správania (podľa dátumu a
času). Pokiaľ žalovaný poukazoval na znenie Pracovného poriadku a to konkrétne článok 8 bod 5.,
kde špecifikuje konania, ktoré sa posudzujú ako závažné porušenia pracovnej disciplíny, súd prvejinštancie poznamenal, že pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny, súd nie
je viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo inom internom predpise),
hodnotí určité konania svojho zamestnanca. Posúdiť však konanie zamestnanca a v tomto prípade

žalobkyne ako závažné porušenie pracovnej disciplíny len preto, že sa ho dopúšťa opätovne, a je
to uvedené v pracovnom poriadku ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, nebolo podľa názoru
súdu prvej inštancie v súlade s čl. 2 Základných zásad Zákonníka práce, t. j. v súlade s dobrými
mravmi. Žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalovanou podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce, z dôvodu, že žalobkyňa mala porušiť závažne pracovnú disciplínu. V každom zo štyroch bodov

Okamžitého skončenia pracovného pomeru však zamestnávateľ konštatuje, že sa žalobkyňa dopustila
menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, avšak keďže to bolo opakovane, zamestnávateľ
to posúdil v zmysle článku 8 ods. 5 Pracovného poriadku zamestnávateľa, ako závažné porušenie
pracovnej disciplíny. V danom prípade ani jedno konanie žalobkyne v bodoch 1., 2., 3., 4. Okamžitého
skončeniapracovnéhopomeruneboložalovanýmposúdenéakozávažnéporušeniepracovnejdisciplíny
samo osebe, iba vzhľadom na to, že žalobkyňa v minulosti sa už raz dopustila porušenia pracovnej

disciplíny, zamestnávateľ posúdil toto jej konanie v zmysle horeuvedeného článku Pracovného poriadku
ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že konanie žalobkyne
v bode 1 Okamžitého skončenia pracovného pomeru nebolo možné posúdiť inak ako menej závažné
porušenie pracovnej disciplíny, pretože žalobkyňa už v minulosti za podobné konanie postihnutá bola,
a to udelím prvého písomného upozornenia dňa 28. 07. 2021 za konania uvedené a špecifikované

v bode 1. písm. A-D tohto Okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ išlo o body 2., 4,
okamžitého skočenia pracovného pomeru, tieto nebolo možné preskúmať, keďže skutkové vymedzenie
bolo všeobecné, nekonkrétne, a to aj čo sa týka časovej špecifikácie.

13. Pokiaľ išlo o otázku, či boli dodržané lehoty na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru

uvedené v § 68 ods. 2 Zákonníka práce, súd prvej inštancie konštatoval, že dvojmesačná prekluzívna
lehota pri bode 1., 3. okamžitého skončenia dodržaná bola, čo preukázali listinné dôkazy, avšak pri
bodoch 2. a 4. vzhľadom na ich nepreskúmateľnosť aj pre časovú nešpecifikáciu, nemožno posúdiť
zachovanie dvojmesačnej prekluzívnej lehoty.

14. Súd prvej inštancie mal za preukázanú hmotnoprávnu podmienku platnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru a to predbežného prerokovania so zástupcami zamestnancov. Žalovaný preukázal
listinnými dôkazmi – žiadosťou o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 15.
12. 2021 a Zápisom zo zasadnutia Základnej organizácie Odborového zväzu pri Sociálnej poisťovni,
pobočka Nitra, konanej dňa 16. 12. 2021, že zákonná podmienka podľa § 74 Zákonníka práce bola

zamestnávateľom – žalovaným dodržaná.

15. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol medzitýmnym rozsudkom o tom, že okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 17. 12. 2021, založeného pracovnou zmluvou medzi žalobkyňou
a žalovaným zo dňa 22. 12. 2003, doručené žalobkyni dňa 17. 12. 2021, je neplatné s tým, že o

nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí, ktorým rozhodne súd o celom
uplatnenom procesnom nároku.

16. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. f) a h) CSP a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil

a žalobu zamietol, alebo alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že dôvody uvedené v jednotlivých
bodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru sú nezameniteľné, dostatočne špecifikované a
podložené dôkazmi, ktoré nepochybne preukazujú, že žalobkyňa opakovane porušovala pracovnú
disciplínu a platné právne predpisy vrátane vnútorných predpisov Sociálnej poisťovne. Dôkazom

skutočnosti, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru boli špecifikované dostatočne je
obrana žalobkyne, ktorá sa v žalobe a vo vyjadreniach vyjadrovala konkrétne ku všetkým dôvodom
skončenia pracovného pomeru, vzhľadom na čo jednoznačne vedela, aké porušovanie pracovnej
disciplíny jej bolo zamestnávateľom vyčítané a presne vedela, ku akým skutkovým okolnostiam sa
vyjadruje, teda nie je možné uvedené dôvody zameniť. Dôvody okamžitého skončenia pracovného

pomeru boli doložené aj prílohami, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť okamžitého skončenia pracovného
pomeru, v ktorých bolo bližšie špecifikované a preukázané konanie žalobkyne tak, aby toto nebolo
možné zameniť už zo samotného textu okamžitého skončenia pracovného pomeru a jeho príloh, pričom
na tieto evidentne súd prvej inštancie nebral ohľad, napriek skutočnosti že tvoria neoddeliteľnú súčasťokamžitého skončenia pracovného pomeru. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/63/2003 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 205/2007 zo dňa 22. februára
2008. Žalovaný nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že body 2. a 4. okamžitého skončenia

pracovného pomeru sú sformulované všeobecne, bez konkretizácie porušenia pracovnej disciplíny. Aj
v prípade, ak by dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru nemali byť v samotnom okamžitom
skončení pracovného pomeru vymedzené konkrétne, tento nedostatok by bol jednoznačne odstránený
práve výkladom prejavu vôle, ktorý bol dosiahnutý vykonaním dokazovania pred súdom prvej inštancie.
Za dostatočný výklad prejavu vôle žalovanej možno považovať už vyjadrenie zo dňa 15. 03. 2022

žalovaného k žalobe, v ktorom boli jednoznačne vyvrátené všetky argumenty žalobkyne ako aj súdu.
Dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, predovšetkým dlhotrvajúce intenzívne staffingové
správanie žalobkyne boli preukázané aj výpoveďami svedkov B. H., B. D., B. L., ako aj riaditeľa pobočky
B.Q..Súdprvejinštanciežiadnymspôsobomnevyhodnocovalpredmetnésvedeckévýpovede.Otáznym
je aj vykonané dokazovanie doložením pracovnej náplne B. H. a výpovede B. Q.. Uvedený postup je o to
otáznejší,žeuždňa09.05.2023bolovyhlásenédokazovaniezaskončenéaboliprednesenézáverečné

reči a vytýčený termín na vyhlásenie rozsudku na deň 12. 06. 2023. Tento sa nakoniec odročoval z
rôznych dôvodov až 5-krát.
K bodu č. 2. okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, že prílohou č. 2 ku okamžitému
skončeniu pracovného pomeru bolo preukázané, že napriek požiadavke vedúcej, žalobkyňa nesplnila
svoj pracovný pokyn riadne a včas a to napriek tomu, že jej bol uložená ako prioritná úloha najskôr s

pôvodným termínom do 09. 07. 2021, druhýkrát predĺženým do 14. 07. 2021, pričom vedúca odboru bola
nútená použiť viaceré urgencie a predlžovanie termínu na splnenie uloženej pracovnej povinnosti, na
základe ktorých sa žalobkyňa napokon rozhodla splniť prednostnú úlohu oneskorene takmer o 1 mesiac
až na poslednú urgenciu vedúcej zo dňa 29. 07. 2021.
Predmetom bodu 4. okamžitého skončenia pracovného pomeru bol staffing žalobkyne voči nadriadenej

B. H., ako aj mobbing voči ďalším zamestnancom žalovaného. Staffing predstavuje neželané prejavy
správania zamestnancov voči ich vedúcemu zamestnancovi. Cieľom takéhoto správania pritom
najčastejšie býva snaha o výmenu vedúceho zamestnanca alebo jeho odvolanie z vedúcej pozície.
Staffing sa pritom v zmysle Zákonníka práce považuje nielen za porušenie zásady rovnakého
zaobchádzania, ale aj za správanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 13 Zákonníka práce.

Žalobkyňa sa staffingovo správala voči nadriadenej aj množstvom iných spôsobov, ktoré boli opísané v
okamžitom skončení pracovného pomeru až toto konanie žalobkyne vyústilo do skončenia pracovného
pomeru jej nadriadenej a hrozilo, že rovnako bude postupovať viac zamestnancov žalovanej. Riaditeľ
pobočky sa preukázateľne pokúšal uviesť veci na pravú mieru, viackrát rokoval s predmetným útvarom
a upozorňoval na dodržiavanie medziľudských vzťahov a Etického kódexu pri výkone práce na tomto

útvare, inak bude vyvodená pracovnoprávna zodpovednosť. Napriek doplneniu dokazovania listom zo
dňa 08. 12. 2022, ani toto nebolo súdom vyhodnocované. V okamžitom skončení pracovného pomeru
bolo popísané množstvo konaní a správania žalobkyne spočívajúcich v konaní v rozpore s dobrými
mravmi a zodpovedajúce obťažovaniu priamej nadriadenej, ktoré žalobkyňa vykonávala na dennej
báze. Uvedené skutočnosti boli preukázané svedeckými výpoveďami, ako aj listinnými dôkazmi, pričom

z okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako aj z príloh priložených ku okamžitému skončeniu
pracovného pomeru jednoznačne vyplýva, že toto konanie prebiehalo zo strany žalobkyne sústavne až
do okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré bolo jediným možným riešením vzniknutej situácie.
Staffingové konanie žalobkyne bolo premyslené a pozostávalo z dlhotrvajúceho pravidelného správania
(minimálne 8 mesiacov pred skončením pracovného pomeru - vyplýva aj z okamžitého skončenia

pracovného pomeru, aj z prílohy č. 3 k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, kde sa B. H. v
reakcii na toto správanie prihovára aj nadriadeným, že žiada toto sústavné správanie žalobkyne riešiť,
pričom toto má trvať minimálne od mája 2021). Nešlo o množstvo menej závažných porušení pracovnej
disciplíny, ale o sústavné dlhotrvajúce účelové konanie žalobkyne, ktorého intenzita sa stupňovala,
čo sa odrážalo tak na výkone činností na pobočke, ako aj na pracovných vzťahoch a v konečnom

dôsledku aj na škode spôsobenej žalovanému v podobe výpovede B. H. a jej predchádzajúcich
zdravotných problémoch a hrozbe výpovedí ďalších zamestnancov z dôvodu, že nevládali viac pracovať
so žalobkyňou, ktorá ich neustále šikanovala. Uvedené konanie žalobkyne teda nie je možné zaradiť pod
jeden konkrétny právny úkon urobený v nejaký konkrétny čas ako si to predstavuje súd prvej inštancie
vzhľadom na odôvodnenie rozsudku. Naopak konanie žalobkyne bolo tak zákerné, že spočívalo v

neustálom každodennom opovŕhavom a pohŕdavom správaní a vytváraním zámerných konfliktov voči
jej obetiam, predovšetkým priamej nadriadenej, ktoré pozostávalo z konaní opísaných v okamžitom
skončení pracovného pomeru a toto trvalo až do doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Dôkazom uvedeného bolo skončenie pracovného pomeru B. H., priamej nadriadenej žalobkyne, akodôsledok staffingového konania žalobkyne, emailová komunikácia B. H. s žalobkyňou zo dňa 24. a
25. 11. 2021, v ktorej sa B. H. sťažuje na staffingové správanie žalobkyne, email pani N. zo dňa
03. 12. 2021. Údajná absencia časového vymedzenia staffingového správania je teda nedôvodná.

Staffingové správanie žalobkyne prebiehalo aj v čase bezprostredne pred okamžitým skončením
pracovného pomeru, čím bolo preukázané aj neuplynutie prekluzívnej lehoty na okamžité skončenie
pracovného pomeru. Žalobkyňa nedodržiavala zásady spoločenskej etiky a správaním narušila korektné
vzťahymedzimnohýmizamestnancami,pričompredmetnéporušeniepredstavovaloporušenieEtického
kódexu Sociálnej poisťovne, ako jedného zo základných vnútorných predpisov Sociálnej poisťovne.

Pri riešení akýchkoľvek problémov nedodržiavala bežný postup, keď úmyselne nekomunikovala s
priamym nadriadeným, neustále sa snažila eskalovať ňou vykonštruované údajné pracovné problémy
až na najvyššie miesta, riaditeľa pobočky, prípadne generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorých
účelovo pridáva do kópie e-mailu, aby sa snažila navodiť dojem diskriminačného konania voči
svojej osobe. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp.
zn. 8Cdo/19/2018 zo dňa 27. 06. 2018. Žalobkyňa svojim staffingovým správaním spôsobovala na

pracovisku nezdravé a nepríjemné pracovné prostredie a narúšala tak fungovanie odboru vymáhania
pohľadávok a sťažovala riadenie svojej nadriadenej, prejavom dešpektu aj voči kolegom, pričom ho
otvorene prejavovala aj medzi ostatnými zamestnancami, čo dávala najavo rôznymi spôsobmi ako
napr. pravidelnou neúčasťou na vopred ohlásených poradách odboru - časovo vymedzené a priložené
ako príloha č. 4 okamžitého skončenia pracovného pomeru. V súvislosti so snahou odstránenia

nevhodného a diskriminačného správania žalobkyne voči jej nadriadenej prebiehala priamo a osobitne
komunikácia zo strany riaditeľa pobočky so žalobkyňou na osobných stretnutiach, avšak bezvýsledne.
Zamestnávateľ vyčerpal možnosti, ktoré by mohli predchádzať skončeniu pracovného pomeru, avšak
žalobkyňa nemala záujem zmeniť svoje diskriminačné konanie a správanie a postupovala ďalej s
jasným cieľom dosiahnuť odchod priamej nadriadenej, čo sa podarilo. Protiprávne konanie žalobkyne

bolo závažnosťou a intenzitou tak podstatné, že pracovný pomer žalobkyne bol ukončený okamžitým
skončením. S ohľadom na preukázaný skutkový stav nie je možné a ani nebolo možné spravodlivo od
žalovaného požadovať ďalšie zamestnávanie žalobkyne. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru
jednoznačne vyplýva, že žalovaný považoval staffingové konanie žalobkyne s ohľadom na jeho trvanie
a intenzitu za závažné porušenie pracovnej disciplíny. V okamžitom skončení pracovného pomeru

bolo na poslednej strane v 3 odseku od konca jednoznačne definované, že zo strany žalobkyne došlo
k opakovanému menej závažnému porušovaniu pracovnej disciplíny a tiež k závažnému porušeniu
pracovnej disciplíny. Žalovanému nebolo zrejmé, z čoho súd prvej inštancie vychádzal pri tvrdení,
že žalovaný zaradil uvedené porušenia pracovnej disciplíny pod menej závažné porušenia, pričom
závažným porušením pracovnej disciplíny malo byť len opakované menej závažné porušenie pracovnej

disciplíny.
Súd prvej inštancie skutkovo vyhodnotil správanie žalobkyne ako menej závažné, čo však žiadnym
spôsobom nezdôvodnil, prečo a na základe akých argumentov sa podľa jeho úvahy malo jednať len
o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Podľa rozhodnutia súdu zamestnávateľ nemá žiadnu
možnosť sa v obdobnom prípade brániť voči zamestnancovi, ktorý sa rozhodne rozvrátiť pracovné

prostredie a musí trpieť ľubovôľu zamestnanca, lebo tento sa nedopustil niečoho v konkrétnom prípade,
čo by bolo možné skutkovo a časovo vymedziť do jedného okamihu a skutku. Žalovaný mal právo
okamžite skončiť pracovný pomer, čo aj urobil a toto bolo v súlade so Zákonníkom práce.
V prejednávanej veci nebolo potrebné vôbec robiť žiadne dokazovanie a súd prvej inštancie mohol
rozhodnúť už na prvom pojednávaní, keďže jediný dôkaz, ktorý súd na účely rozhodnutia vyhodnocoval

bolo práve okamžité skončenie pracovného pomeru a jeho údajná neurčitosť. Namietal nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia, nezdôvodnil prečo a na základe čoho považoval konanie žalobkyne za menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd prvej inštancie nezvážil a nevyhodnotil samostatne ani
vo vzájomnej súvislosti všetky vykonané dôkazy, neodôvodnene určil intenzitu porušenia pracovnej
disciplíny žalobkyňou ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, čím je rozsudok v tejto časti

nepreskúmateľný.

17. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť a žalobkyni priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný v odvolaní
poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý hovorí o nutnosti výkladu pri okamžitom

skončení pracovného pomeru. Výklad môže byť doplnkovým objasnením obsahu okamžitého skončenia
pracovnéhopomeru,avšak„niejemožnénahrádzaťalebodopĺňaťvôľu,ktorúúčastníkvrozhodnejdobe
nemal, alebo ktorú síce mal, ale neprejavil ju.“ V zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu SR, výklad
znamená vždy len vysvetlenie doslovného znenia dokumentu, v tomto prípade dokumentu o okamžitomskončení pracovného pomeru. Žalovaný od podania okamžitého skončenia pracovného pomeru
nenaplnil definíciu výkladu, ale dopĺňa nové skutočnosti. Od začiatku súdneho konania je evidentné
v písomných prejavoch a ústnych prednesoch žalovaného, že dopĺňa nové skutočnosti a informácie

o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru, upravoval dôvody o okamžitom skončení
pracovného pomeru ako aj ich rozširoval. V takomto prípade nebolo možné brať konanie žalovaného ako
výklad, ale ako nové tvrdenia žalovaného. Žalovaný svoje tvrdenia nijako nepodložil, ani nepreukázal
pred súdom prvej inštancie ani v odvolaní. Naďalej pokračuje v osočovaní zamestnanca zo strany
zamestnávateľa, tak ako tomu bolo počas pracovného pomeru. Žalovaný prostredníctvom výsluchu

svedkov dokazoval, že okolnosti pre okamžité skončenie pracovného pomeru mali nastať, avšak
nevedel preukázať určitosť dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru. V okamžitom skončení
pracovného pomeru nebolo dostatočne skutkovo vymedzený dôvod a dôkazom – výsluchom svedkov
chcel žalovaný doplniť skutkové informácie, ktoré absentovali v okamžitom skončení pracovného
pomeru. Z tohto dôvodu bolo vymedzenie okamžitého skončenia pracovného pomeru nejasné. Súd
prvej inštancie sa prirodzene zaoberal v rozhodovacom procese práve písomným právnym úkonom -

okamžitým skončením pracovného pomeru a jeho obsahom. Z obsahu odvolania je zrejmé, že obsahuje
len frázy, výmysly v oblasti staffingu a ohovárania, ktoré vytvorila B. D. H. s jej komplicmi. Žalobkyňa
sa zákonným spôsobom domáhala ochrany svojich práv a právnom chránených záujmov, o ktorých sa
oprávnene domnievala, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy, ako aj
ohýbaním práva, a to spôsobom vopred premysleného prenasledovania jej osoby v postavení nielen

odborníka v oblasti vymáhania pohľadávok, ale aj bezúhonného zamestnanca Sociálnej poisťovne,
formou mobbingu, bossingu, ohovárania, intrigácie, osočovania a šikany zo strany zamestnancov a
vedúcich zamestnancov Sociálnej poisťovne. Žalobkyňa zákonným spôsobom poukázala na konkrétne
nedostatky, najmä porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej
správy. Sociálna poisťovňa svojím odmietavým postupom v procese prešetrovania podaných podnetov

a písomností žalobkyňou, ako aj nekorektným postojom k platnej legislatíve Slovenskej republiky,
tak opakovane a pokračujúco odmietala poskytovať žalobkyni informácie súvisiace s preverovacím
procesom. Zároveň v postavení zamestnávateľa, Sociálna poisťovňa opakovane žalobkyni odňala
právo na prešetrenie oprávnených podaní a písomností, keď po prvýkrát tak urobila vo veci podania
adresovanom Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo dňa 09. 06. 2021.

Súd prvej inštancie stranám poskytol dostatok času na uplatnenie všetkých návrhov na dokazovanie.
Žalovanému tým umožnil právny reparát v odôvodnení okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Žalovaný však svedeckými výpoveďami skutočnosti tvrdené žalobkyňou nepreukázal, pretože dôvody
popísané v okamžitom skončení pracovného pomeru sa nikdy nestali a stali sa spornými. Žalobkyňa
nepožadovala vykonať žiadny dôkaz, pretože to pre preukázanie porušenia svojho práva nepotrebovala,

svoju obranu vyčerpávajúco vyjadrila už v podanej žalobe a v následných písomných podaniach.
Žalovaný v odvolaní už nenapáda odbornú spôsobilosť žalobkyne, čo považovala za dobrú správu,
keďže zistil, že tadiaľto cesta k úspechu nevedie. Hodnotenie závažnosti porušenia pracovnej disciplíny
je vo výlučnej kompetencii súdu. Zamestnávateľ môže z akéhokoľvek dôvodu predimenzovať , teda dať
niečomu väčší rozsah, rozmery, ako je potrebné v oblasti porušovania pracovnej disciplíny práve tak,

ako žalovaná vo svojich interných smerniciach. Porušenia pracovnej disciplíny ako aj oblasť staffingu
obsiahnuté v okamžitom skončení pracovného pomeru sú vymyslené legendy teda mýtus. V tejto
súvislosti tak nehrozili ani žiadne výpovede. B. B. L. bola menovaná za vedúcu odboru vymáhania
pohľadávokpoodchodeB.D.H..A.M.N.bolapoverenáprvouzastupujúcouaB.G.D.siudržalapozíciu
právničky Sociálnej poisťovni – pobočka Nitra. Poukázala na to, že B. J. Q. počas zamestnaneckého

pomeru žalobkyňu na neetické správanie sa a ani na staffingové správanie nikdy neupozorňoval.
Neexistuje k takémuto tvrdeniu žalovaného žiadny priamy, či nepriamy dôkaz. Žalovaný napáda len
imaginárny staffing, ktorým mala žalobkyňa znevažovať postavenie B. D. H. u zamestnávateľa. K
staffingu zo strany žalobkyne v skutočnosti nikdy nedošlo a teda z hľadiska práva sa takéto tvrdenie
žalovanej strany stáva nielen nepreskúmateľným, ale aj nedôvodným. Pojem staffing sa objavil po

prvýkrát v okamžitom skončení pracovného pomeru. Teda do tejto doby bol staffing neznámym pojmom
u žalovaného. B. D. H. evidentne precenila vlastné schopnosti v oblasti svojského, nekorektného a
neodborného riadenia zvereného úseku. V oblasti trestného práva bola B. D. H. neúspešná. Z prejavu
B. D. H. a jej písomností plynie jednoznačný záver, že nie je osobou, ktorá by podľahla staffingu
od podriadeného zamestnanca. Naopak jej správanie sa v zamestnaneckom pomere vo vzťahu k

podriadeným zamestnancom bolo nadradené, neústupčivé, direktívne a povýšenecké. Žalobkyňa na
staffing nemala vytvorený časový priestor, pretože počas celého obdobia vykonávala dve pracovné
činnosti a navyše v roku 2021 sa každodenne musela brániť atakom zo strany vedúcich zamestnancov
a ich skupinky. B. D. H. sa sama usvedčila z toho, že opakovane pri plnení zložitých úloh čerpalavoľno a žalobkyňu nútila pod hrozbou disciplinárneho konania pracovný úkon vykonať. Teda dôkaz, o
ktorý sa opiera Sociálna poisťovňa v odvolaní, nie je v neprospech žalobkyne, naopak v neprospech
žalovaného. V konečnom dôsledku odpisy v rámci preklúzie na pobočku boli doručované na spracovanie

v mesačnom predstihu. Teda žalobkyňa pod hrozbou zamestnávateľa pracovný úkon vykonala v lehote
a v požadovanej kvalite. B. D. H. sa žalobkyni dňa 30. júla 2021, v čase o 12.02 hod. poďakovala,
avšak tento e-mail k okamžitému skončeniu pracovného pomeru nepriložila. Zo súvisiaceho e-mailu
zo dňa 29. júla 2021, napísaného žalobkyňou vo vzťahu B. D. H. v čase o 6.58 hod. navyše plynie
právny záver, že zamestnávateľ prostredníctvom B. D. H. bránil prekážkami zo strany zamestnávateľa

žalobkyni úkon vykonať odňatím prístupových práv k softwaru a tak jej musela B. D. H. sprístupniť
heslo a to dva dni pred prechodom vecnej príslušnosti z pobočky na ústredie. Žalobkyňa nemôže niesť
akúkoľvek zodpovednosť za pracovný úkon iného zamestnanca žalovaného. Žalobkyňa pracovný úkon
vykonávala po dobu troch rokov za B. D. H.. Žalobkyňa preukázateľne dodržiavala zásady etiky, morálky,
rešpektovala zákony a postupovala podľa nich. Žalovaný napriek tomu tvrdí opak, pričom toto tvrdenie
nijako nepreukázal. Neúčasť žalobkyne na poradách odboru vymáhania pohľadávok je zdôvodnená v

súdnom spise.

18. Žalovaný sa vyjadreniu žalobkyne písomne nevyjadril.

19. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu,

ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po jeho
preskúmaní zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva
z § 216 ods. 2 CSP. Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je
viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní
sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie

prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť,
ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje.
Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie,
ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom

rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri
rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote
na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

22. Prejednávajúc podané odvolanie žalovaného, s ohľadom na jeho odvolacie dôvody, dospel odvolací
súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

23. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

24. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný

pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

25. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj

zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.26. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru.
Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru
so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Zamestnávateľ

môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to len z dôvodov taxatívne
uvedených v zákone.

27. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca. Na
okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany

zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností
závažným spôsobom. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri
rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Za porušenie pracovnej disciplíny závažným
spôsobom možno považovať napríklad opakovanú neospravedlnenú neprítomnosť v práci, napadnutie
nadriadeného alebo spoluzamestnanca a pod.

28. Dôvody, ktoré oprávňujú zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom,
sa musia uplatniť do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ o dôvode dozvedel, najneskôr
však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Pri nedodržaní uvedenej lehoty toto právo
zamestnávateľa zaniká.

29. Zamestnávateľ je povinný okamžité skončenie pracovného pomeru vopred prerokovať so zástupcom
zamestnancov. Bez tohto predchádzajúceho prerokovania je okamžité skončenie pracovného pomeru
neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru do
desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v tejto lehote
k prerokovaniu tohto zrušovacieho prejavu nedôjde, platí zákonný predpoklad, že k jeho prerokovaniu

došlo (§ 74).

30. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť uvedený nielen tak, aby bolo
zrejmé, ktorý z dôvodov uvedených v ust. § 68 ods. 1 Zákonníka práce bol uplatnený, ale súčasne
takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v akom konkrétnom konaní zamestnanca spočíva; len taká

konkretizácia použitého dôvodu po skutkovej stránke zaisťuje, že nevzniknú pochybnosti o tom, z akého
dôvodu bol so zamestnancom okamžite zrušený pracovný pomer, a že dôvod nebude možné dodatočne
meniť. Výklad prejavu vôle (§ 240 ods. 3 Zákonníka práce) však môže smerovať (aj prípadné súdne
konanie) len na objasnenie jeho obsahu, teda na zistenie toho, čo bolo skutočne prejavené. Pomocou
výkladu prejavu vôle v prípadnom spore nemožno nahrádzať alebo dopĺňať vôľu, ktorú účastník v

rozhodnom čase nemal alebo ktorú síce mal, ale ju neprejavil.

31. Z citovaných ustanovení vyplýva, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v
písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné
dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovného pomeru k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby

nevznikali pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t. j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia
pracovnéhopomeruuplatňuje,aabybolozaistené,žeuplatnenýdôvodnebudemožnédodatočnemeniť.
Na splnenie hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda
potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný
uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť

pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite zrušuje.

32. V konaní nebolo sporné, že dňa 17. 12. 2021 bolo žalobkyni doručené okamžité skončenie
pracovného pomeru (ďalej aj „OSPP“) zo strany žalovaného uskutočnené písomným podaním
žalovaného dňa 17. 12. 2021, v ktorom žalovaný uvádzal, že u žalobkyni opakovane a sústavne

dochádzalo k menej závažnému porušovaniu pracovnej disciplíny a tiež k závažnému porušeniu
pracovnej disciplíny a k porušovaniu pracovnej etiky, keď skutkové vymedzenie dôvodov OSPP
špecifikoval v 4. bodoch, keď bod 1. obsahuje pod písmenami A až F porušenia povinnosti, ktoré
mali vyplývať z pracovného poriadku a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov Sociálnej
poisťovne, bod 2. vymedzuje dôvod opakovaného neplnenia pokynov alebo príkazov priameho

nadriadeného vedúceho zamestnanca vydaný v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi
predpismi, vnútornými predpismi Sociálnej poisťovne a pracovnou zmluvou, keď odkazuje na prílohu
č. 2 - mailovú komunikáciu z 01. 06. 2021, 01. 07. 2021, 12. 07. 2021 a 29. 07. 2021, v bode
3. vymedzuje dôvod úmyselného podania nepravdivých informácií týkajúcich sa vykonávania prácenadriadenému vedúcemu zamestnancovi, pričom sa uvádza mailová komunikácia z 24. 11. 2021,
bode 4. vymedzuje dôvod nedodržanie spoločenskej etiky a narušenie korektných vzťahov medzi
zamestnancami, pričom uvedené správanie pretrváva dlhšiu dobu. Medzi stranami nebolo sporné

riadne doručenie OSPP, existencia pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného a vyjadrenie nesúhlasu
žalobkyne s OSPP žalovaného, s požiadavkou trvania jej pracovného pomeru u žalovaného. Súd prvej
inštancie podanej žalobe vyhovel v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, keď dôvod
pre okamžité skončenie pracovného pomeru v bode 2. bol sformulovaný tak, že nekonkretizuje, aké
povinnosti mala žalobkyňa nesplniť, či tieto pokyny mala celkom nesplniť alebo iba oneskorene. Takto

formulovanie dôvodu bolo všeobecné a teda zamestnanec - v tomto prípade žalobkyňa nemala možnosť
sa ani kvalifikovane brániť, keďže v tomto skutkovom vymedzení absentuje presný čas nesplnenia
pokynu ako aj samotný (záväzný pokyn). Takisto dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru
v bode 4. bol napísaný vo všeobecnej rovine, ako taký sa obmedzuje na všeobecné tvrdenia a pocity
žalovaného bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností vrátanie ich presnej časovej špecifikácie.
Takto sformulované skutkové vymedzenie nespĺňa kritéria naň kladené v § 70 Zákonníka práce, pretože

takto sformulované bude kedykoľvek zameniteľné s iným dôvodom. Je zrejmé, že takéto vymedzenie
dôvodov nespĺňa predpoklad, aby bolo nepochybné v akom konkrétnom konaní zamestnanca spočíva
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že konanie
žalobkyne v bode 1 OSPP nebolo možné posúdiť inak ako menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny, pretože žalobkyňa už v minulosti za podobné konanie postihnutá bola, a to udelím prvého

písomného upozornenia dňa 28. 07. 2021 za konania uvedené a špecifikované v bode 1. písm. A-D tohto
Okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ išlo o body 2., 4. okamžitého skočenia pracovného
pomeru, tieto nebolo možné preskúmať, keďže skutkové vymedzenie bolo všeobecné, nekonkrétne,
a to aj čo sa týka časovej špecifikácie. Pokiaľ išlo o otázku, či boli dodržané lehoty na uplatnenie
okamžitého skončenia pracovného pomeru súd prvej inštancie konštatoval, že dvojmesačná prekluzívna

lehota pri bode 1., 3. okamžitého skončenia dodržaná bola, avšak pri bodoch 2. a 4. vzhľadom
na ich nepreskúmateľnosť aj pre časovú nešpecifikáciu, nemožno posúdiť zachovanie dvojmesačnej
prekluzívnej lehoty.

33. Z odvolania žalovaného je zrejmé, že tento namietal nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie vo

vzťahu k bodu 2. a 4. OSPP, preto sa odvolací súd zameral na posúdenie správnosti záverov súdu prvej
inštancie vo vzťahu k bodu 2. a 4. OSPP. V prípade bodu 2. OSPP sa uvádza, že žalobkyňa opakovane
neplnila pokyny alebo príkazy priameho nadriadeného vedúceho zamestnanca vydaného v súlade
s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými predpismi Sociálnej poisťovne
a pracovnou zmluvou. Skutkovo vymedzil dôvod tak, že zamestnanec mailové pokyny nadriadenej

vo veľkej miere ignoruje, respektíve plní ich až po termíne stanovenom nadriadenou, prípadne na
viac urgencií a neplnením si svojich povinností sleduje následné zmarenie splnenia úlohy (viď príloha
č. 2 - mailová komunikácia z 01. 06. 2021, 01. 07. 2021, 12. 07. 2021 a 29. 07. 2021), čím sa
dopustila opakovane menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, čo je v čl. 8 ods. 5 Pracovného
poriadku Sociálnej poisťovne definované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Aj podľa názoru

odvolacieho súdu z takto vymedzeného dôvodu nevyplývajú žiadne konkrétne okolnosti špecifikované
časovo, popisom konkrétnych situácií ohľadne vytknutého správania žalobkyne, kedy mala nesplniť
pokyn alebo príkaz nadriadeného. V tomto smere len odkaz na prílohu, ktorej súčasťou sú listiny,
ktoré majú preukazovať naplnenie tohto dôvodu, je nedostatočný, pretože dôvody pre ktoré bolo dané
okamžité skončenie pracovného pomeru musia vyplývať priamo z tejto listiny, alebo musia byť uvedené

tak, že ich výkladom priamo z okamžitého skončenia pracovného pomeru bude bez pochýb jasné,
ktoré konkrétne okolnosti, ktoré sa vyskytli na strane zamestnanca vo vzťahu k neplneniu pokynov
alebo príkazov nariadeného, zamestnávateľ považoval za dôvody pre okamžité skončenie pracovného
pomeru. Žalovaný neuviedol, aké konkrétne pokyny a príkazy nariadeného mala žalobkyňa nesplniť,
prípadne splniť až po určenom termíne alebo až na základe urgencií, kedy a akým spôsobom k tomu

došlo. Konkretizovanie uvedených skutočností bolo potrebné popísaním skutkových okolností. V danom
prípade však uvedené absentuje, a preto súd prvej inštancie správne ustálil, že dôvod OSPP v bode
2. bol sformulovaný tak, že nekonkretizuje, aké povinnosti mala žalobkyňa nesplniť, či tieto pokyny
mala celkom nesplniť alebo iba oneskorene. Takto formulovanie dôvodu je všeobecné, keďže v tomto
skutkovom vymedzení absentuje presný čas nesplnenia pokynu, ako aj samotný (záväzný pokyn).

Rovnako správne ustálil nepreskúmateľnosť tohto dôvodu aj pre časovú nešpecifikáciu, v dôsledku
čoho nemožno posúdiť zachovanie dvojmesačnej prekluzívnej lehoty. Za takejto situácie, keď dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru v bode 2. nebol skutkovo dostatočne, určite a konkrétne
vymedzený, súd nemohol posúdiť platnosť, resp. danosť okamžitého skončenia pracovného pomeru.Skutkové vymedzenie v OSPP nie je možné nahrádzať, či dopĺňať výpoveďami svedkov, prípadne
písomnými prejavmi, čestnými prehláseniam a pod.

34. Žalovaný v bode 4. okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, že dôvodom je nedodržanie
spoločenskej etiky a narušenie korektných vzťahov medzi zamestnancami, pričom uvedené správanie
pretrváva dlhšiu dobu. Žalobkyňa spôsobuje svojim správaním na pracovisku nezdravé a nepríjemné
pracovné prostredie a svojim konaním narúša, sabotuje chod a fungovanie nielen odboru vymáhania
pohľadávok a sťažuje svojej nadriadenej jeho riadenie, podáva jej zavádzajúce informácie nielen

ohľadom vykonávanej práce, ale aj ohľadom dochádzky, keď počas ospravedlnenej neprítomnosti na
pracovisku – napriek tomu, že si dňa 17. 09. 2021 plnila občianske povinnosti, avšak ako dôvod
neprítomnosti predložila priepustku od lekára na sprevádzanie rodinného príslušníka na celý deň. Nemá
žiaden rešpekt voči nadriadenému, pričom uvedené správanie a vystupovanie zamestnanca spočíva
nielen vo vzájomnej komunikácii s nadriadenou, ale aj pri dodržiavaní základných zásad slušnosti.
Neprimeranými reakciami na pokyny nadriadeného sa snaží vyvolať konflikt, pričom následne reaguje

spôsobom, ktorým sa snaží navodiť dojem, že sa s ňou koná diskriminačne. Eskaluje vykonštruované
údajné pracovné problémy na najvyššie miesta, riaditeľa pobočky, prípadne generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne, účelovo pridáva do kópie mailu. Na bežnú pracovnú komunikáciu spravidla
zareaguje rozsiahlym komentárom, ktorý je arogantný, má urážlivý podtón a pôsobí nadradene, čím
sa snaží o nadriadenej, ako aj o zamestnávateľovi vytvárať negatívny obraz. Prejav dešpektu voči

kolegom, no najmä nadriadenej sa stupňuje, čo sa prejavuje napríklad pravidelnou neúčasťou na vopred
ohlásených poradách odboru – uvedie dôvod, ktorý je buď fiktívny – poskytovanie súčinnosti kontrolnej
skupine, hoci túto neposkytovala alebo ho oznámi tesne pred poradou (odchod k lekárovi a pod), viď
prezenčné listiny zo dňa 15. 07. 2021, 21. 10. 2021 a 29. 11. 2021, čo opätovne predstavuje porušovanie
pracovnej disciplíny. Správanie žalobkyne spôsobuje polarizáciu zamestnancov na odbore, čím sa

vytvára nepriaznivé pracovné prostredie, čo negatívne vplýva na výkon činnosti odboru pohľadávok.
Uvedené vyústilo do situácie, kedy A. M. N. zastupujúca a spolusediaca žalobkyne v posledných
týždňoch opakovane vznášala námietky voči spolupráci so žalobkyňou, najmä voči kvalite jej práce,
jednak pri zastupovaní agendy, ale aj vo vzťahu k vlastnej agende, kde chyby a nedostatky v
prípade jej neprítomnosti riešila A. N., ktorá označuje atmosféru v kancelárii za nepriaznivú a žiada

o zmenu/nápravu, v opačnom prípade hrozí možnosť, že by mohla A. N. skončiť pracovný pomer
(viď mail zo dňa 03. 12. 2021 – požiadavka A. N. adresovaná vedúcej odboru o prehodnotenie
zastupovania žalobkyne). V dôsledku staffingového konania žalobkyne došlo k rozhodnutiu nadriadenej
podať výpoveď po takmer 8 rokoch, keďže ju správanie a konanie žalobkyne stresuje a podpísalo
na jej zdravotnom stave. Uvedeným konaním sa žalobkyňa opakovane dopustila menej závažného

porušenia pracovnej disciplíny, spočívajúceho v priamom a neustálom porušovaní Etického kódexu
Sociálnej poisťovne, čo je priamo definované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny v čl. 8 ods. 4
Pracovného poriadku Sociálnej poisťovne, no vzhľadom na závažnosť a trvanie konania zamestnanca
aj vyhodnotené žalovaným ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, keďže konaním žalobkyne
sa už priamo negatívne zasiahlo do výkonu činnosti zamestnávateľa. Ďalej porušila aj povinnosti v

čl. 6 ods. 2 písm. a), čl. 8 ods. 1 písm. a), c), d) a h) Etického kódexu Slovenskej poisťovne. Súd
prvej inštancie tento dôvod posúdil ako všeobecne formulovaný, keďže sa obmedzuje na všeobecné
tvrdenia a pocity žalovaného bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností vrátanie ich presnej
časovej špecifikácie. Takto sformulované skutkové vymedzenie nespĺňalo kritéria naň kladené v § 70
Zákonníkapráce,pretožetaktosformulovanébudekedykoľvekzameniteľnésinýmdôvodom.Jezrejmé,

že takéto vymedzenie dôvodov nespĺňa predpoklad, aby bolo nepochybné v akom konkrétnom konaní
zamestnanca spočíva dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Rovnako absencia časového
vymedzenia má pritom vplyv aj na posúdenie plynutia subjektívnej lehoty na podanie okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Požiadavku na určitosť vymedzenia skutkového konania žalobcu
žalovaný neodstránil ani v bode 5. okamžitého skončenia pracovného pomeru, pretože aj tento bod bol

formulovaný veľmi všeobecne. S uvedenými závermi sa odvolací súd stotožnil a dodáva, že z takto
vymedzeného dôvodu OSPP nevyplývajú žiadne konkrétne okolnosti špecifikované časovo, popisom
konkrétnych situácií ohľadne vytknutého správania žalobkyne.

35. Skutočnosť, že počas ospravedlnenej neprítomnosti na pracovisku dňa 17. 09. 2021 z dôvodu

sprievodu pri vyšetrení rodinného príslušníka si žalobkyňa plnila aj občianske povinnosti, čo bol dôvod
na potvrdenej priepustke od zamestnávateľa, možno za predpokladu, že by sa preukázalo, že si tieto
plnila v čase pracovnej doby, vyhodnotiť ako neprípustnú, keďže v tomto prípade by bolo potrebné uviesť
ako dôvod ospravedlnenej neprítomnosti aj plnenie občianskych povinností. Žalobkyňa nepoprela, žedňa 17. 09. 2021 si plnila aj občianske povinnosti, keďže bola predvolaná na výsluch vo veci podania
trestného oznámenia zo strany B. D. H.. Nemožno súhlasiť s tvrdením B. H. v úradnom zázname zo
dňa 02. 11. 2021, že šlo o zneužitie inštitútu priepustky, keďže žalobkyňa v daný deň absolvovala aj

sprievod rodinného príslušníka na vyšetrenie a mala potvrdenú priepustku od zamestnávateľa. Nie je
zrejmé, kedy žalobkyňa bola predvolaná na výsluch a dokedy sprevádzala rodinného príslušníka pri
vyšetrení v zdravotníckom zariadení. Tieto skutkové okolnosti vymedzenia absentovali jednak v OSPP,
a tieto neboli zo strany žalovaného preukázané ani v konaní. Za daného skutkového stavu nemožno
posúdiť konanie žalobkyne ako porušenie pracovnej disciplíny.

36. K neúčasti žalobkyne na poradách odvolací súd považoval za preukázané, že neprítomnosť
žalobkyne na poradách dňa 15. 07. 2021, 21. 10. 2021 a 29. 11. 2021 bola ospravedlnená. Žalobkyňa
preukázala, že v dňoch 14. a 16. 07. 2021 čerpala dovolenku, ktorá bola odsúhlasená a počas porady
dňa 21. 10. 2021 poskytovala súčinnosť na vyzvanie kontrolnému subjektu v súvislosti s mimoriadnou
kontrolou u žalovaného, ktorá sa konala v dňoch 07. – 21. 10. 2021. Dňa 29. 11. 2021 žalobkyňa

v dôsledku osobných prekážok v práci absolvovala vyšetrenie v zdravotníckom zriadení, čo preukazuje
lekársky nález zo dňa 29. 11. 2021 (č. l. 75a-75b). Zo strany žalobkyne v prípade neúčasti na týchto
poradách nedošlo k žiadnemu porušeniu pracovnej disciplíny. Jej neprítomnosť bola vždy legitímna.
Odvolací súd tak ani tento dôvod v OSPP v bode 4. nepovažoval za naplnený z hľadiska toho, že
žalobkyňa neúčasťou na poradách mala porušiť pracovnú disciplínu a žalovaný nebol oprávnený z tohto

dôvodu okamžite skončiť pracovný pomer so žalobkyňou.

37. Vo vzťahu k bodu 4. OSPP v časti staffingového konania žalobkyne odvolací súd za kľúčovú otázku
považoval, či spôsob, ktorý žalovaný použil pri vymedzení okamžitého skončenia pracovného pomeru
zätohtodôvodupredstavujenepochybnetakéskutkovévymedzenieokamžitéhoskončeniapracovného

pomeru podľa § 70 ZP, teda vymedzenie takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v čom okamžité
skončenie pracovného pomeru pre staffinové správanie žalobkyne malo spočívať a to skutkovým
vymedzením, kedy a kde a akým spôsobom sa mala žalobkyňa dopustiť staffingového konania voči
nadriadenej B. H.. Dôvod uvedenia je skutkovo vymedzený nezameniteľným spôsobom vtedy, ak sú
v okamžitom skončení pracovného pomeru okolnosti uvedené tak, že opísaný skutok je nezameniteľný

s inými skutkami. Bez tejto konkretizácie použitého dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru
nie je možné, aby nevznikli pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol so zamestnancom okamžite
skončený pracovný pomer a že dôvod nebude možné dodatočne meniť dopĺňaním skutkových údajov,
ktoré okamžité skončenie pracovného pomeru neobsahuje. Je teda potrebné, aby dôvod bol určitým
spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu

tak, aby nevznikli pochybnosti, teda musia byť určité a zrozumiteľné. Zmyslom a účelom vyššie
uvedeného je, aby sa mohol zamestnanec brániť, že tento dôvod pre okamžité skončenie pracovného
pomeru nie je daný. Z prejavu zamestnávateľa musí byť so zreteľom na všetky okolnosti prípadu
dostatočne zrejmé, aký dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ uplatnil a z
čoho vyvodzuje dôsledky porušenia pracovnej disciplíny, teda dobu a situáciu, v ktorej k porušeniu došlo.

Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za takejto situácie, keď dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru v OSPP zo dňa 17. 12. 2021 v bode 4. v časti staffingového konania žalobkyne
nebol skutkovo dostatočne, určite a konkrétne vymedzený, odvolací súd a ani súd prvej inštancie
nemohol platnosť, resp. danosť predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru posúdiť,
čo znamená, že okamžité skončenie pracovného pomeru neobsahuje skutkové vymedzenie dôvodu

okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu staffingového správania žalobkyne a situáciu
porušenia pracovnej disciplíny z tohto dôvodu tak, ako na ňu žalovaný poukazuje podľa § 68 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce. Len samotné konštatovanie o neprimeraných reakciách na pokyny od
nadriadenej, o absencii rešpektu voči nadriadenej, spôsobovanie polarizácie zamestnancov na odbore,
bez uvedenia, kedy k týmto konaniam žalobkyne malo dôjsť, za akej situácie, nezakladá okamžité

skončenie pracovného pomeru.

38. K situácii na odbore vymáhania pohľadávok vypovedal splnomocnený zástupca žalovaného B. J.
Q., ktorý vo výpovedi na pojednávaní (č. l. 203 a nasl. spisu) uviedol, že žalobkyňa bola v konflikte
so zamestnankyňou D., vedúcou odboru B. H. a aj s B. L. pri odovzdávaní agendy dedičského

konania, pričom vedomosť o ďalších konfliktoch má len sprostredkovane, ktoré vyústili do mailu,
kedy kolegyňa, ktorá so žalobkyňou sedela ich poprosila, aby ju prehodili do inej kancelárii a žiadala
zmeniť aj zastupovanie. Uviedol, že B. H. skončila pracovný pomer na základe žiadosti, kde uviedla
dôvod – nezvládnutie situácie na odbore práve vo vzťahu ku konfliktu so žalobkyňou, nebolo to taktonapísané, ale podstata je tá istá. Ohľadne pracovnej, medziľudskej situácie dodal, že komunikoval
s odborom osobne, kde dal ráznym spôsobom najavo, že každý zamestnanec má svoje povinnosti
a musí rešpektovať nadriadeného, o čom sú urobené aj záznamy a nie jedenkrát sa o tomto rozprával

aj so žalobkyňou. Odvolací súd tvrdenie žalovaného, že riaditeľ pobočky sa snažil napraviť veci a riešil
situáciu, nemal vykonaným dokazovaním za preukázané. Žalovaný nepreukázal tvrdenie, že riaditeľ
viackrát rokoval s útvarom a že osobne komunikoval so žalobkyňou. V konaní bol doložený len zápis
z pracovného stretnutia z 29. 11. 2021 (č. l. 216 spisu) z ktorého vyplýva, že predmetom stretnutia sú
vzťahy a z toho vyplývajúce nezdravé pracovné prostredie, pričom účelom je zlepšenie pracovného

prostredia, zefektívnenie pracovných výsledkov odboru v zmysle záverov vykonanej mimoriadnej
kontroly a zamedzenie šikanózneho správania na pracovisku. Prítomných oboznámil, že sú povinní
dodržiavať zásady Etického kódexu a poučil zamestnancov, ako sa vhodne správať na pracovisku voči
nadriadeným, ale aj voči zamestnancom navzájom. Vyjadril znepokojenie s poukazom na správanie
sa niektorých zamestnancov voči vedúcej odboru a rázne vyzval zamestnancov k autorite voči
nadriadeným s tým, že vyjadril želanie, aby sa predmetné správanie zamestnancov voči nadriadeným

viac neopakovalo a upozornil ich, že pri porušovaní Etického kódexu bude vyvodzovať zodpovednosť
voči všetkým zamestnancom, ktorí svojím konaním prispievajú k zhoršeniu medziľudských vzťahov a k
fungovaniu nielen odboru vymáhania pohľadávok. Ako už bolo vyššie konštatované, žalobkyňa dňa 29.
11. 2021 v práci prítomná nebola. V konaní pritom poprela, že by riaditeľ pobočky s ňou komunikoval
v tejto záležitosti. Dôkazné bremeno tak zaťažovalo žalovaného, ktorý však nepredložil žiadny dôkaz o

tom,žebykomunikovalosobnesožalobkyňouosituácii,ktorávzniklanaodborevymáhaniapohľadávok.

39. Svedkyňa B. H. vo výpovedi (č. l. 206 a nasl. spisu) vypovedala, že pracovala u žalovaného 8 rokov,
na odbore pracovalo 11 ľudí a skončila pracovný pomer u žalovaného, keďže nedokázala zniesť šikanu
zo strany žalobkyne. Vypovedala aj to, že žalobkyňa jej podávala nepravdivé informácie, resp. jej to

dômyselným spôsobom zatajovala. Ohľadne porušovania Etického kódexu dodala, že žalobkyňa pri
vstupe do jej kancelárie neklopala, nezdravila ju, ani keď vstúpila ani keď odchádzala, a ani pred inými
kolegami. Na správanie žalobkyne sa sťažovala aj p. L., kedy sa potvrdilo, že žalobkyňa vstupovala do
jej kancelárie a zasahovala do jej agendy bez jej prítomnosti, pričom sama uviedla, že kvôli tejto situácii
sa bojí a chodil ju brávať manžel na parkovisko. Dodala, že správanie žalobkyne rozdelil odbor na dva

tábory, pričom niektorí vzhľadom na dlhodobú spoluprácu držali stránku žalobkyni a verili jej verziám
a druhý tábor, ktorí vedeli zhodnotiť jej kvality a vedeli, že niektoré veci nie sú také ako ich žalobkyňa
podala na odbore. Žalobkyňa v osobnom konflikte je zdržanlivá následne pošle 15 stranové podanie,
ona to prejaví neverbálne, nepozdraví na chodbe, bola z tohto nervózna, schudla 10 kg, čo ju fyzicky
dobehlo a vzhľadom na neurologické problémy zostala PN 3 týždne a na nátlak rodiny podala výpoveď.

Počas jej výpovednej doby vedela, že so žalobkyňou bol okamžite skončený pracovný pomer, avšak
mala podpísanú novú zmluvu, túto kapitolu mala uzavretú a chcela odísť. Viackrát podávala podnety
riaditeľovi, aby riešil správanie žalobkyne, prípadne mu preposlala mailovú komunikáciu, a ten reagoval,
že zavolá nejakú nezávislú kontrolu. Svedkyňa B. B. L. vypovedala, že konflikt so žalobkyňou nastal v
apríli 2021 pri odovzdaní dedičskej agendy, ktorá nebola v poriadku a kompletná, prestali sa zdraviť,

ochablivzťahy,eskalovaloto,pričomnajhlavnejšíkonfliktbolohľadnekľúčovodkancelárie,keďprišlado
práce zistila, že má na stole spisy, ktoré tam neboli a začal sa hľadať dôvod, ako sa žalobkyňa dostala do
kancelária, keďže išli o dedičské spisy, ktoré mohli byť iba od nej, keďže jediná mala túto agendu. Pokiaľ
by sa situácia eskalovala, zvažovala výpoveď, o čom sa zverila Mgr. H.. Došlo k polarizovaniu oddelenia
na dve až tri skupiny. Začalo to konfliktom medzi žalobkyňou a B. H., potom sa začali skupinkovať

ľudia. Svedkyňa B. G. D. vypovedala, že bola účastná toho, že ju žalobkyňa s úsmevom pozdravila
a vedúcu nepozdravila a odignorovala vedúcu, keď ju oslovila s pracovnou prosbou, nemala konflikt
so žalobkyňou, všetky ostatné informácie mala sprostredkovane. Pokiaľ išlo o výpovede svedkýň B.
B. L., B. G. D., v čase svedeckej výpovede boli zamestnané u žalovaného, čo mohlo mal vplyv aj na
vierohodnosť ich výpovede, avšak odvolací súd nevzhliadol žiadny dôvod, pre ktorý by ich výpovede

mal posúdiť ako nedôveryhodné. Svedkyňa B. H. už v čase svedeckej výpovede nebola zamestnaná
u žalovaného, preto možno hodnotiť jej svedeckú výpoveď ako dôveryhodnú. Svedeckými výpoveďami
B. L., B. H. a B. D. bolo preukázané, že pracovné prostredie na odbore vymáhania pohľadávok bolo
narušenéavzťahymedzižalobkyňouaB.H.bolinapäté.Vkonaníbolopreukázané,žeB.H.vovýpovedi
z pracovného pomeru uviedla, že dôvodom jej výpovede z pracovného pomeru zo dňa 27. 10. 2021 (č.

l. 136 spisu) bolo, že žalobkyňa ako jej podriadená šikanóznym konaním voči nej sabotuje jej snahu
o efektívne a riadne vedenie odboru vymáhania pohľadávok, a tiež negatívne ovplyvňuje ostatných
zamestnancov odboru, čím vytvára nezdravé pracovné prostredie, v ktorom už nechce zotrvať. Uvedené
podľa názoru odvolacieho súdu síce poukazuje na napäté vzťahy na pracovisku žalovaného na odborevymáhania pohľadávok, avšak len z tohto dôkazu nemožno považovať za jednoznačne preukázané, že
žalobkyňa sa dopustila staffingového konania. Je potrebné poukázať aj na to, že ani sama svedkyňa v jej
písomnej výpovedi nešpecifikuje v čom mala spočívať šikana žalobkyne vo vzťahu k jej osobe. Uvedené

nebolo preukázané ani jej svedeckou výpoveďou v tomto konaní, keďže neuviedla v čom konkrétne
malo staffingové správanie žalobkyne voči nej spočívať. Pritom sama svedkyňa B. H. potvrdila, že
sa správaním žalobkyne de facto rozpoltil odbor na dva tábory, pričom boli ľudia, ktorí držali stránku
žalobkyni a druhá časť, ktorá vedela zhodnotiť jej profesijné kvality, mali priateľské vzťahy a ktorí vedeli
že niektoré veci nie sú tak ako ich podala žalobkyňa na odbore. Nemožno posúdiť ako hodnotili ostatní

zamestnanci situáciu na odbore. Svedecké výpovede tak nepreukázali staffinové správania žalobkyne,
ktorá bola u žalovaného zamestnaná na základe pracovnej zmluvy zo dňa 22. 12. 2003.

40. Žalovaný tvrdil, že dôsledkom staffingového konania žalobkyne bolo skončenie pracovného pomeru
B. H., priamej nadriadenej žalobkyne a toto konanie má preukazovať emailová komunikácia B. H. so
žalobkyňou zo dňa 24. a 25. 11. 2021, v ktorej sa B. H. sťažuje na staffingové správanie žalobkyne,

email pani N. zo dňa 03. 12. 2021. Odvolací súd dodáva, že uvedené mailové správy zo dňa 24. a 25. 11.
2021, síce tvorili prílohu OSPP, avšak ich obsah nie je skutkovo vymedzený v OSPP. Bolo nevyhnutné,
aby skutkovo žalovaný vymedzil konanie žalobkyne s ohľadom na tieto mailové správy v OSPP. V tomto
smerepretonemožnohodnotiťtietoskutky,keďžetietomalitvoriťsúčasť skutkovéhovymedzeniaOSPP.
Len ich pripojenie a uvedenie v rámci príloh k OSPP, nemožno považovať za dostatočné a za splňujúce

podmienku skutkového vymedzenia dôvodu OSPP uvedeného v rámci bodu 4. Pokiaľ išlo o mailovú
správu zo dňa 03. 12. 2021 táto sa uvádza skutkovo v OSPP vo vzťahu k žiadosti p. N. adresovanej
vedúcej o prehodnotenie zastupovania žalobkyne. Z tejto mailovej správy nemožno vyvodiť a ani zo
skutkového vymedzenia OSPP nemožno vyvodiť, čo bolo za tým, že p. N. žiadala o prehodnotenie
zastupovanie, t.j. na akom skutkovom základe k tomu došlo. Svedkyňa B. L. vo výpovedi uviedla, že

najväčší konflikt mala so žalobkyňou ohľadne kľúčov od kancelárie, keďže si našla od nej na stole spisy,
napriek tomu, že žalobkyňa nemala prístup do jej kancelárie, čo sa malo udiať v apríli 2021, o čom
informovala nadriadenú B. H.. Tento skutkový dôvod sa v OSPP zo dňa 17. 12. 2021 neuvádza, preto
z hľadiska posudzovania konania žalobkyne sa týmto dôvodom odvolací súd a ani súd prvej inštancie
nemohol zaoberať a posudzovať ho.

41. Podľa názoru odvolacieho súdu staffingové správanie žalobkyne v OSPP v bode 4 nebolo
skutkovo vymedzené, a teda nebolo možné posúdiť platnosť OSPP, resp. danosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalobkyne žalovaným z tohto dôvodu. OSPP žalobkyne žalovaným v bodoch 2. a
4. odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie považoval za neplatné. V tomto smere odvolací súd

nesúhlasil s názorom žalovaného, že nemal možnosť vec riešiť inak či už vo vzťahu k zistenému plneniu
občianskych povinnosti počas ospravedlnenej neprítomnosti pre sprevádzanie rodinného príslušníka pri
vyšetrení, mohol následne pre čas, kedy plnila tieto občianske povinnosti neakceptovať ospravedlnenie
jej neprítomnosti v práci a vo vzťahu k narušeniu pracovnoprávnych vzťahov na odbore vymáhania
pohľadávok (ktoré podľa tvrdenia žalovaného trvalo 8 mesiacov) mal uvedenú situáciu riešiť pohovorom

so žalobkyňou, písomne ju upozorniť na jej správanie vo vzťahu k nadriadenej s tým, že ak by nenastala
zmena je daná možnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou v prípade porušovania pracovnej
disciplíny menej závažným spôsobom. Následne riešiť situáciu aj v rámci celého odboru vymáhania
pohľadávok, a to aj za účasti žalobkyne, keďže na porade dňa 29. 11. 2021 žalobkyňa nebola prítomná.

42. Ako súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia správne uviedol, použitie ukončenia
pracovného pomeru zamestnávateľa so zamestnancom formou OSPP sa aplikuje - je opodstatnené
(platné) len pri porušení povinností zamestnancom najvyššej intenzity (závažným spôsobom), teda ide
o výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru pre prípady, keď s ohľadom na porušenie pracovnej
disciplíny zamestnancom nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať iný spôsob ukončenia

pracovného pomeru zamestnanca (výpoveďou), s trvaním jeho pracovného pomeru ešte nejaký čas po
závažnom porušení pracovnej disciplíny.

43. Odvolací súd taktiež dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným
žalobkyni nespĺňa formálne náležitosti stanovené ustanovením § 70 Zákonníka práce v bodoch 2. a 4.,

pretože žalovaný v nich uviedol iba všeobecné dôvody bez skutkového vymedzenia, tak aby ich nebolo
možné zameniť s inými dôvodmi, t. j. uvedením konkrétnych situácií, ktoré sa odohrali počas práce
žalobkyne a ktoré pokladal za porušenie pracovných povinností a v čom malo spočívať staffingové
správanie žalobkyne a kedy k tomu došlo.44. Obrana žalovaného, že počas konania výsluchom svedkov došlo k výkladu okolností, pre ktoré dal
žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru, či odkaz na inú listinu, ktorá má poskytnúť výklad

týchto dôvodov, je irelevantná, pretože dôvody pre ktoré bolo dané okamžité skončenie pracovného
pomeru musia vyplývať priamo z tejto listiny, alebo musia byť uvedené tak, že ich výkladom priamo
z okamžitého skončenia pracovného pomeru bude bez pochýb jasné, ktoré konkrétne okolnosti, ktoré
sa vyskytli na strane zamestnanca, zamestnávateľ považoval za dôvody pre okamžité skončenie
pracovného pomeru.

45. V intenciách vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

46. Z dôvodu, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom a o nárokoch
žalobkyne na náhradu odmeny, na náhradu mzdy, na náhradu nemajetkovej ujmy, o nároku na verejné

ospravedlnenie žalovaným a o trovách konania rozhodne až v konečnom rozhodnutí, odvolací súd z
uvedeného dôvodu nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, keďže o trovách prvostupňového, ako
aj odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí.

47. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom

zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).