Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. október 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/78/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723204670
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6723204670.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,
členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A.
B., nar. XX. XX. XXXX, A. B. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, deti rodičov, matka: C. D. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom F. G. XXXX/XX, H. a otec: B. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XX, o zvýšenie výživného,

na odvolanie otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 8P/297/2023-217 zo dňa
07. 02. 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen na návrh matky maloletých detí rozhodoval o zvýšení
vyživovacej povinnosti a výrokom I. zaviazal otca maloletých detí platiť na maloletú A. zvýšené výživné

190 eur mesačne a na maloletého A. B. zvýšené výživné vo výške 150 eur mesačne od 16. 11. 2023
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vo výroku II. zročné výživné za obdobie od 16. 11.
2023 do februára 2024 vo výške 805 eur povolil otcovi zaplatiť v 10 mesačných splátkach každú vo
výške 80,50 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len
jednej z nich. V prevyšujúcej časti výrokom III. návrh matky zamietol. Vo výroku IV. konštatoval zmenu
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/174/2014-274 zo dňa 02. 02. 2016 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12CoP/16/2016-273 zo dňa 26. 05. 2016. Posledným výrokom V.
rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie
zdôvodnil s poukazom na ust. § 62, § 75, § 76 a § 78 Zákona o rodine, resp. o trovách konania
rozhodol v súlade s ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku („CMP“). V odôvodnení rozsudku
konštatoval, že o výživnom bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn.
5P/174/2014 zo dňa 02. 02. 2016. V tom čase maloletá A. bola žiačkou základnej školy, maloletý A.
B. navštevoval predškolské zariadenie. V súčasnej dobe je dcéra študentkou Strednej odbornej školy

veterinárnej v Nitre a syn navštevuje 7. ročník základnej školy. V tom čase mal otec maloletých detí ešte
ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi J. nar. v roku XXXX. V čase posledného rozhodovania o výživnom
mal otec príjem z invalidného dôchodku vo výške 223,80 eur. Matka maloletých detí bola v tom čase
nezamestnaná s príjmom 107,04 eur (dávka v hmotnej núdzi). V čase rozhodovania súdu o zvýšení
výživného bol otec detí poberateľom invalidného dôchodku vo výške 396,80 eur a z pracovného pomeru
mal v mesiaci september 2023 príjem 152,25 eur, v mesiaci október príjem 246,40 eur + cestovné

náhrady. Matkin priemerný zárobok v čase rozhodovania o zvýšení výživného predstavoval 1.051,51
eur. Po zistení, že došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá oprávňuje zmeniť predchádzajúce
rozhodnutie, súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej dcére na sumu 190eur mesačne (z pôvodnej sumy 60 eur mesačne) a na maloletého A. B. na sumu 150 eur mesačne
(z pôvodnej sumy 50 eur mesačne). Súd konštatoval, že k zmene pomerov došlo nielen na strane
maloletých detí, ich fyzickým vyspievaním a návštevou vyššieho stupňa školy, ale tiež na strane rodičov,

keď sa zvýšil príjem matky, ale aj príjem otca. Tiež súd uviedol, že u otca je potrebné prihliadať aj na jeho
možnosti a schopnosti, na základe ktorých má možnosť dosahovať vyšší príjem z pracovnej činnosti
ako deklaroval súdu. Taktiež je pravdepodobné, že otcovi ubudla vyživovacia povinnosť k synovi J., keď
otec nepreukázal súdu trvanie tejto povinnosti. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť od podania návrhu,
vyčíslil tak v čase rozhodovania zročné výživné sumou 805 eur a povolil otcovi splátky z dôvodu, že tento

nedisponuje finančnými prostriedkami, aby mohol zročné výživné zaplatiť naraz. Pri zvýšení vyživovacej
povinnosti vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z možností a schopností oboch
rodičov.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie otec maloletých detí, a to
najmä proti výroku I. a II. dôvodiac tým, že súd nesprávne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne

posúdil. Uviedol, že sa nebráni zvýšeniu výživného, avšak toto musí byť úmerné jeho primeraným
možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom, nielen jeho, ale aj matky. Je invalidný dôchodca,
má priznanú čiastočnú invaliditu v rozsahu 55 %, čo mu znemožňuje nájsť si zamestnanie na plný
úväzok. V súčasnej dobe je mu vyplácaná suma 411 eur ako invalidný dôchodok, okrem toho pracuje
na 1/4 úväzku ako vodič, kde poberá priemernú mzdu cca 250 eur. Namietal skutočnosti uvedené

v odôvodnení rozhodnutia, že je schopný v plnom rozsahu vykonávať prácu šoféra. Tiež uviedol, že sa
nevenuje paseniu oviec ako to konštatoval súd prvej inštancie, keď vlastní len dve ovce. Ďalej uviedol,
že nevlastní hodnotný majetok, dom a podiely v ďalších nehnuteľnostiach nie sú ani v hodnote tisíce
eur, dajú sa počítať len na stovky, ide o takmer nepredajný majetok. Znovu uviedol, že má vyživovaciu
povinnosť k synovi J., ktorý ešte študuje a platí mu mesačne 80 eur. Spochybnil tiež súdom uvádzané

nevyhnutnévýdavkynazabezpečenievýživyapotriebmaloletýchdetí.Vrozsudkupodľanehoabsentuje
ako sa na výdavkoch má podieľať matka.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka maloletých detí, ktorá uviedla, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie považuje za vecne správne a náležite odôvodnené. Otec detí uviedol, že sa nebráni zvýšeniu

výživného, avšak neuviedol, akým spôsobom je ochotný si plniť túto základnú povinnosť. Čo sa týka jej
majetkových pomerov, na ktoré poukazuje otec detí, býva v 3-izbovom byte spolu s deťmi, ktorého je
vlastníkom. Naproti tomu otec detí je vlastníkom domu na I., spoluvlastníkom domu v K. spolu s jeho
jediným bratom a spoluvlastníkom domu v H., kde sa aj podľa jeho vyjadrenia zdržiava. Vlastní aj
osobné motorové vozidlo. Pokiaľ uvádza, že sa nejedná o hodnotný majetok, toto nijakým spôsobom,

napr. odborným posudkom nepreukázal. Taktiež, pokiaľ tvrdí, že nie je schopný pracovať viac ako
1/4 pracovného úväzku, k tomuto nepredložil žiadne relevantné dôkazy, napr. správu posudkového
lekára hodnotiaceho jeho zdravotný stav pre účely posúdenia miery invalidity. Opakovane poukázala
na skutočnosť, že syn J. je vo veku 25 rokov a otec nepreukázal, že má k nemu naďalej vyživovaciu
povinnosť. Podľa nej zvýšenie výživného, tak ako o tom rozhodol súd prvej inštancie, je plne v záujme

maloletých detí, a preto navrhla, aby rozsudok odvolací súd ako vecne správny potvrdil.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65 a § 66
CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jednotlivých výrokoch podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správny potvrdil.

5. Z preskúmavaného rozhodnutia, spisového materiálu a obsahu odvolania mal odvolací súd
preukázané, že súd prvej inštancie na základe návrhu matky posudzoval, či došlo od poslednej
úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala

zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že výživné je potrebné v záujme maloletých detí zvýšiť,
pričom bral do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj možnosti a schopnosti oboch rodičov.
Otec maloletých detí v odvolaní žiadal prehodnotiť výšku vyživovacej povinnosti, poukazujúc najmä na
skutočnosť, že je čiastočne invalidný, ako aj to, že je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom vo viacerých

nehnuteľnostiach, avšak tieto nemajú z pohľadu ich možného speňaženia takmer žiadnu hodnotu.
Namietal závery súdu prvej inštancie, že je v jeho schopnostiach dosahovať príjem vykonávaním práce
na viac ako 1/4 úväzok. Súd prvej inštancie tak porovnával aktuálne majetkové pomery, možnosti
a schopnosti rodičov, ako aj potreby detí s údajmi aktuálnymi v čase posledného rozhodovaniao výživnom a dospel k záveru, že za primerané je zvýšenie výživného na maloletú A. na sumu 190
eur mesačne a na maloletého A. B. na sumu 150 eur mesačne, a to od podania návrhu. Pokiaľ teda
súd v súlade s ust. § 78 Zákona o rodine dospel k záveru, že nastala zmena v pomeroch účastníkov,

ktorá odôvodňovala zvýšenie výživného, s takýmto záverom sa stotožnil aj odvolací súd. Skutočnosti,
ktoré zistil súd prvej inštancie a od ktorých odvíjal svoje rozhodnutie a právne závery, v odvolaní otec
maloletých detí nijakým spôsobom nevyvrátil. Hoci namietal, že nie je schopný sa väčšou mierou zapojiť
do pracovného procesu vzhľadom na svoj zdravotný stav, tieto skutočnosti žiadnym spôsobom súdu,
hoci bol na to viackrát vyzvaný, nepreukázal. Taktiež ani skutočnosť, že naďalej trvá jeho vyživovacia

povinnosť k synovi J.. Pokiaľ teda otec dosahuje v súčasnej dobe príjem z čiastočného pracovného
úväzku a sám uviedol, že jeho pracovná schopnosť je znížená na 55 % a poskytovaný je mu invalidný
dôchodok vo výške 411 eur mesačne, aj odvolací súd má za to, že zvýšenie výživného, tak ako to ustálil
súd prvej inštancie, je v súlade so záujmami maloletých detí a s možnosťami a schopnosťami oboch
rodičov.

6. Nakoľko odvolateľ neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by reálne mohli byť dôvodom, aby odvolací
súd dospel k iným skutkovým a právnym záverom oproti súdu prvej inštancie, odvolací súd sa tak
v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom prvoinštančného súdu a tento ako vecne správny potvrdil. Súd
prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol zistený skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania, citoval

právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto
zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil.

7. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP a vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).