Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416211587
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1416211587.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek

senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo
vlastníkov bytov Pribišova 4, Bratislava, IČO: 30 797 721, zastúpený JUDr. Angelika Bůžek, advokátka,
Björnsonova 14, Bratislava, IČO : 30 853 991 proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava
IV, so sídlom Polianky 9, Bratislava, IČO: 00 169 731, zastúpený Mgr. Matej Vida, advokát, so sídlom
Papraďová 3, Bratislava, IČO: 40 959 571, o zaplatenie 4.797,45 €, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava IV č. k. B4-16C/100/2016-411 zo dňa 11. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a
priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

1.1. Súd prvej inštancie mal zistený skutkový stav, podľa ktorého žalobca vykonáva na základe zmluvy

o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 26.05.2005 v znení dodatku č. X zo
dňa 18.02.2009 správu bytového domu na ulici T. X U. F.. Žalovaný je výlučným vlastníkom piatich
nebytových priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, číslo vchodu X na
ulici T. U. F., postavenom na pozemku parc. č. XXXX/XXX v katastrálnom území V. U., obec Bratislava -
mestskáčasťV.U.,okresBratislavaK.,všetkozapísanénalistevlastníctvač.XXXXvedenomOkresným
úradom Bratislava, katastrálnym odborom (č. l. 27). Konkrétne ide o nebytový priestor č. XX-X, č.
XX-X, č. XX-X, č. XX-X a č. XX-X. Žalobca ako odberateľ uzatvoril dňa 31.07.2008 s Bratislavskou

teplárenskou, a.s. ako dodávateľom zmluvu o dodávke a odbere tepla č. XXXXXX pre odberné miesto
č. XXXXXXX.XXX názov odberného miesta I. L. T. X. Žalobca dňa 07.07.2014 vystavil faktúru č. M. X/
XXXX na zaplatenie sumy 4.797,45 €, v ktorej ako odberateľ označený žalovaný, so splatnosťou dňa
22.07.2004. Z prílohy k faktúre č. M. X/XXXX predloženej žalobcom vyplýva, že za spotrebu teplej vody
a tepla s ohľadom na užívanie nebytových priestorov na ulici T. X U. F. vo vlastníctve žalovaného žalobca
vyčíslil sumu 4.797,45 €, ktorú je potrebné refakturovať žalovanému, v spodnej časti predloženého
dokumentu je uvedené, že bol vypracovaný dňa 04.07.2014 a v pravom dolnom rohu dokumentu je

odtlačok pečiatky žalobcu.

1.2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1, ods. 2, § 454, § 100 ods. 1, ods. 2, § 107
ods.1,§122ods.2Občianskehozákonníka,keďnepovažovalzadôvodnúnámietkunedostatkuaktívnejvecnej legitimácie žalobcu ako to uviedlo v odseku 4. naviac žalovaný z tejto námietky ustúpil. Pokiaľ
ide o námietku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného z dôvodu, že žalovaný mal uzavretú zmluvu o
dodávke a odbere tepla a odbere tepla so spoločnosťou Bratislavská teplárenská, a.s., predloženou

na pojednávaní dňa 11.10.2023, súd ju vyhodnotil aj túto námietku ako nedôvodnú. Poukázal pritom
na obsah rozhodnutí tunajšieho súdu v obdobných veciach medzi totožnými sporovými stranami, a to
sp. zn. 7C/15/2017 a 25C/20/2017, ktoré sú právoplatne skončené, keď sporové strany netrvali na ich
oboznámení z dôvodu, že im boli doručené a sú im známe. V obidvoch týchto konaniach bolo ustálené,
že uvedená námietka žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie je nedôvodná, pretože

do nebytových priestorov v jeho vlastníctve bola čerpaná teplá voda aj z rozvodov bytového domu T.
X, a teda žalovaný odoberal teplo a teplú vodu aj na základe zmluvu uzatvorenej medzi žalobcom a
spoločnosťou Bratislavská teplárenská, a.s.

1.3. Súd prvej inštancie ale dospel k záveru, že žalovaným vznesená námietka premlčania je dôvodná.
Sporové strany to netvrdili a ani nebolo v konaní preukázané, že by žalobca vystavil faktúru č. M. na

zaplatenie sumy 4.797,45 € na základe zmluvy. Právny vzťah, na základe ktorého žalobca požadoval
od žalovaného zaplatenie sumy 4.797,45 € s príslušenstvom, súd prvej inštancie preto posúdil ako
bezdôvodné obohatenia na strane žalovaného, získané na úkor žalobcu. Žalovaný totiž odoberal teplo a
teplú vodu zo spoločných rozvodov bytového domu T. X (popri odbere tepla a teplú vodu zo spoločných
rozvodov), za ktoré nezaplatil dohodnutú cenu. Žalobca túto cenu zaplatil namiesto žalovaného, a teda v

zmysle § 454 Občianskeho zákonníka plnil za žalovaného, čo mal tento plniť sám. Z dokumentov, ktoré
žalobca predložil spolu so žalobou vyplýva, že žalobca sa najneskôr dňa 04.07.2014 dozvedel o vzniku
dlhu žalovaného voči nemu vo výške 4.797,45 €, ktorého zaplatenie sa v tomto konaní domáha. Žalobca
totiž dňa 04.07.2014 vyčíslil túto sumu v prílohe k faktúre č. M., a taktiež aj v samotnej faktúre vystavenej
v ten istý deň. Je teda nepochybné, že žalobca sa dňa 04.07.2014 dozvedel o vzniku bezdôvodného

obohateniavsume4.797,45€,atiežajoosobe,ktoránajehoúkorobohatila.Žalobcoviadňa04.07.2014
začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a táto podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 04.07.2016. Žalobu podal až dňa
29.12.2016, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty, súd prvej inštancie preto žalobu v celom
rozsahu zamietol.

1.4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.,
vychádzajúc zo skutočnosti, že plne úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi,
súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozsudku
súdu prvej inštancie tak, že odvolací súd vyhovie žalobe v celom rozsahu. Mal za to, že súd prvej
inštancienazákladevykonanýchdôkazovdospelknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Domáhal sa zaplatenia sumy 4.797,45 € s úrokom
z omeškania vo výške 5,15% ročne od 23.07.2014 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaný v období od

01.01.2013 do 31.12.2013 odoberal teplú vodu (vodu TUV a teplo TUV) z rozvodov bytového domu T.
X, v správe žalobcu, ktorý bol zriadený na základe zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových
priestorovzodňa26.05.2005vznenídodatkov.Žalovanýakovlastník2nebytovýchpriestorovvbytovom
dome T. X, spoluvlastník spoločných rozvodov teplej vody, ako aj člen Spoločenstva, spolu s vlastníkmi
91 bytov v obytnom dome T. X, túto teplú vodu odoberal, za tento odber teplej vody nezaplatil a preto

bol nútený uplatniť si svoj nárok súdnou cestou, ako od spoluvlastníka, nie vlastníka inej nehnuteľnosti.
Toto je podľa žalobcu základná a podstatná skutočnosť, ktorú súd vo svojom rozhodnutí zle vyhodnotil.
V tomto prípade sa jedná o odber teplej vody za 2 nebytové priestory, mäsiarstvo a lahôdky, ktoré sú
predmetom žaloby, ktoré sú spoločnými rozvodmi teplej a studenej vody napojené na bytovú časť T.
X, teda objekt XXX. Ďalšie 3 nebytové priestory na T. X, sú svojimi rozvodmi teplej a studenej vody

napojené na spoločné rozvody bytovej časti a tiež ďalších 91 bytov a 9 nebytových priestorov napojené
na bytový dom T. X, objekt XXX. Žalobca mal za to, že rozsudok by bol správny, ak by sa jednalo o
9 nebytových priestorov, ktoré spotrebovali teplú vodu zo spoločných rozvodov teplej a studenej vody,
spolu s 91 bytmi napojenými na obytný dom T. X. V tomto prípade sa však jedná o 2 nebytové priestory,
mäsiarstvo a lahôdky napojené na spoločné rozvody obytného domu T. X. Argumentácia žalovaného, že

nie je zmluvnou stranou zmluvy o dodávke a odbere tepla zo dňa 31.08.2008 a nie je preto ani nositeľom
povinností založených touto zmluvou neobstojí. Ani vlastníci bytov v počte 91, ako vlastník 2 nebytových
priestorov (žalovaný) mäsiarstva a lahôdok, nemajú uzatvorené zmluvy na odber teplej vody, podobne
ako ani studenej vody a odoberajú všetci ako spoluvlastníci spoločných častí a zariadení v príslušnomspoluvlastníckom podiele, teplú vodu zo spoločných rozvodov teplej a studenej vody obytného domu T.
X U. F.. Žalovaný, tak ako odoberal teplú vodu a za túto nezaplatil, tak odoberal a odoberá aj studenú
vodu, za ktorú samozrejme tiež neplatí, avšak v konaniach o zaplatenie dlžných súm za dodávku a

odber studenej vody, je žalobca úspešný. Odber studenej vody sa realizuje tiež z hlavného fakturačného
meradla bytovej časti spoločných rozvodov studenej vody, žalovaný ju odoberá pre nebytové priestory
lahôdky a mäsiarstvo ako spoluvlastník 2 nebytových priestorov, s 91 bytmi z obytného domu T. X. Pod
hrozbou odpojenia nebytových priestorov od studenej vody, tieto náklady za studenú vodu za nebytové
priestory žalovaný žalobcovi zaplatí, resp. ich žalobca vymáha v súdnych konaniach (napr. právoplatný

rozsudok v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 4C/30/2018, platobný rozkaz
vydaný Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.: 16Up/3/2022, platobný rozkaz vydaný Okresným
súdom Banská Bystrica pod sp. zn.: 1Up/15/2021. Nebytových priestorov v obytnom dome T.I. X E. T.
X je spolu 11. Nebytové priestory na T. X E. T. X U. F. sú všetky vo vlastníctve žalovaného. Teplou
vodou je objekt 2 nebytových priestorov mäsiarstva a lahôdok, spolu s 91 bytmi na T. X, zásobený
zo spoločného rozvodu teplej vody v spoluvlastníctve pre objekt XXX T. X. Na rozvod studenej vody

je objekt napojený vodovodnou prípojkou, na verejný vodovod v kolektore objekte XXX, citované z
technickej správy pre objekt XXX H. H., autor Stavoprojekt Bratislava. Žalovaný ako pôvodný vlastník
a správca domu, následný vlastník nebytových priestorov a zároveň subjekt, ktorý v tomto bytovom
dome vykonával správu cca 20 rokov, mal a má vedomosť o technických záležitostiach týkajúcich sa
spoločných rozvodov v bytovom dome, žalovaný mal vedomosť, že teplú vodu za 2 nebytové priestory

čerpá z rozvodov bytového domu T. X, v správe žalobcu a za túto neplatí. V roku 2008 sa zmenil
dodávateľ tepla a teplej vody pre bytovú časť T. X E. X, rozhodnutím Mestskej časti V. U., do r. 2008
bol dodávateľom tepla a teplej vody MÚ - Mestská časť Karlova Ves, Nám. Sv. Františka 8, Bratislava,
v zastúpení spol. K.O.R.S. a.s., Kresánkova 1, Bratislava a od cca 01.08.2008 novým dodávateľom
tepla pre bytovú časť T. X E. X a nebytovú časť bola Bratislavská teplárenská, a.s., Bajkalská ul. 21/A,

Bratislava, IČO: 35 823 542. Zmluva o dodávke tepla a teplej vody pre bytovú časť bola so spol. K.O.R.S.
a.s. a žalobcom uzatvorená 06.10.2006 a Bratislavskou teplárenskou a.s. v r. 2008. Po uzatvorení
zmluvy s Bratislavskou teplárenskou a.s. bol pre spoluvlastníkov bytovú časť 91 bytov a 2 nebytové
priestory - mäsiarstvo a lahôdky obytného domu T. X zrealizovaný osobitný fakturačný certifikovaný
merač teplej vody. Pred tým bol spoločný merač teplej vody pre obytný dom T. X E. T. X U. F..

2.1. Žalovaný uvádzal, že pre všetky nebytové priestory v počte 5 na T. X má teplú vodu osobitne
meranú a neskôr sa žalobca dozvedel, že žalovaný má uzatvorenú zmluvu o dodávke a odbere tepla
s Bratislavskou teplárenskou, a.s., avšak pre aké nebytové priestory z 11 nebytových priestorov vo
vlastníctve žalovaného na T. X E. T. X sa táto zmluva vzťahuje a platí, nebolo z doložených dokladov

preukázané, menovite nebolo dokázané, odkiaľ bola čerpaná teplá voda za 2 nebytové priestory na T.
X mäsiarstvo a lahôdky. Z technických dokladov a projektu domu je zrejmé, že táto zmluva mohla byť
uzatvorená len pre 9 nebytových priestorov obytných domov T. X E. T. X E. XX F. T. X. To znamená,
že aj keď sa vlastník nebytových priestorov T. X, t. j. žalovaný, aj konkrétne 2 nebytových priestorov,
teda 2 prevádzok z 11, snaží dokázať, že podľa faktúr zaplatil odber teplej vody za nebytové priestory

nachádzajúce sa na ulici T. X-X, má žalobca za to, že podľa faktúr zaplatil odber teplej vody za nebytové
priestory spol. Bratislavská teplárenská, a.s. Technicky ani žalovaný za mäsiarstvo a lahôdky, teda 2
nebytových priestorov na T. X, teplú vodu nemohol odoberať z iných rozvodov teplej vody, podobne ako
aj studenej vody, ako zo spoluvlastníckych rozvodov bytovej časti T. X, ktoré sú aj v spoluvlastníctve
žalovaného za 2 nebytové priestory, mäsiarstvo a lahôdky T. X. Žalovaný teplú vodu pre nebytové

priestory T. X odoberal z fakturačného meradla bytovej časti T. X a jej spoločných rozvodov, ktorých
je zároveň spoluvlastníkom, tak isto ako odoberá aj studenú vodu, za ktorú dobrovoľne, ako aj na
základe rozhodnutia súdov platí. Dokladuje to aj list vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie V. U.,
obytnéhodomuT.X,F..Žalovanývosvojichvyjadreniachuvádza,žesožalobcomnemážiadnuzmluvuo
refakturácii za dodané teplo, preto na strane žalobcu neexistuje právny titul na požadovanie peňažného

plnenia v súvislosti s dodaným a odobratým teplom pre nebytové priestory žalovaného. Ďalej sa bránil
tým, že v zmluve o zriadení spoločenstva vlastníkov bytov, pre ktoré vykonáva správu bytového domu
na ulici T. X, nie sú dohodnuté žiadne povinnosti vlastníkov nebytových priestorov a žalovaný nebol ani
zmluvnou stranou predmetnej zmluvy, hoci vlastní 5 nebytových priestorov v uvedenom bytovom dome.
Žalobca zastal názor za to, že táto jeho povinnosť vyplýva z § 137 a nasl. Občianskeho zákonníka,

zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

2.2. Záverom vo svojom odvolaní uviedol, že vymáha svoje pohľadávky od žalovaného na základe
Zmluvy o spoločenstve, t. j. medzi účastníkmi existuje záväzkový vzťah, z ktorého vyplýva prežalovaného povinnosť na určité peňažné plnenie, podobne ako za studenú vodu a platby do fondu
opráv. Uvedené peňažné plnenie, t. j. žalovaná suma vo výške 4.797,45 € s príslušenstvom nie je
vymáhaná z titulu bezdôvodného obohatenia, ale z titulu záväzkov žalovaného vyplývajúcich z jeho

vlastníctva nebytových priestorov v dome, ktoré na základe zmluvy o spoločenstve, spravuje žalobca a
ako spoluvlastníka spoločných rozvodov teplej vody a odberom teplej vody si žalovaný ako vlastník 2
nebytovýchpriestorovtotoprávoodoberaťteplúvoduajuplatňoval.Nazákladeuvedenéhospoločenstvo
vlastníkov bytov na strane žalobcu, spotrebu teplej vody, vlastníkovi 2 nebytových priestorov ako
spoluvlastníkovi spoločných rozvodov, podobne ako vlastníkovi každého z 91 bytov, vo vyúčtovaní

nákladov za rok 2013 vyúčtoval vo faktúre v zmysle zákona o vlastníctve bytov. Žalobca a vlastníci
bytov v bytovom dome nemohli zastaviť prívod teplej vody do 2 nebytových priestorov vo vlastníctve
žalovaného, nakoľko žalovaný je taktiež spoluvlastníkom spoločných rozvodov teplej vody na T. X a nie
T. X, nakoľko z nich by im voda nenatiekla, lebo tam rozvody teplej vody do týchto dvoch priestorov nie
sú, ani v iných nebytových priestoroch T. X, nakoľko rozvody teplej vody sa nachádzajú v bytovej časti,
kde je k nim aj vstup a tieto rozvody teplej vody sú predlžené z bytovej časti rozvodmi - rúrkami do 2

nebytovýchpriestorovT.X.Pretožalobcaprinezaplatenízaodberteplejvodydo2nebytovýchpriestorov
musel ich zaplatenie súdne a následne aj exekučne vymáhať. Každé technické odpojenie teplej ako aj
studenej vody, z dôvodu napr. opravy, výmene fakturačných meradiel teplárňami, bol žalobca povinný
nájom 2 nebytových priestorov vopred nahlasovať, aby nezodpovedal za škodu spôsobenú nedodaním
teplej vody do týchto nebytových priestorov. Záverom opätovne uvádzame, že nakoľko sa jedná o

záväzkový vzťah, má žalobca za to, že jeho nárok je dôvodný, nie je premlčaný. Žalovaný je členom
spoločenstva a spolumajiteľ rozvodov teplej a studenej vody na T. X za 2 nebytové priestory. Žalovaný
ako vlastník nebytových priestorov v bytovom dome T. X, spoluvlastník spoločných rozvodov teplej vody,
ako aj člen spoločenstva, túto teplú vodu odobral, za tento odber teplej vody spoluvlastníkom nezaplatil.
Na odber teplej vody ako spoluvlastník a člen spoločenstva nepotreboval žiadnu ďalšiu zmluvu, v

opačnomprípadeimmoholžalobcadodávkuteplejastudenejvodyzastaviť,vtomtoprípadebyžalovaný
argumentoval ako žalobca v tomto odvolaní.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa pridržiava v plnom rozsahu všetkých svojich
doterajších vyjadrení, keď nárok žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodný a premlčaný a

navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Stotožnil
sa s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý považuje za vecne aj formálne správny a vydaný
v súlade s právnym poriadkom. Nestotožnil sa výlučne s odôvodnením rozsudku v časti, ktorým súd
prvej inštancie dospel k záveru, že konaním žalovaného malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia
na úkor žalobcu. Poukázal nato, že mal zriadený prívod teplej vody a kúrenia do nebytových priestorov

vo vlastníctve žalovaného na základe samostatnej zmluvy s dodávateľom, a teda má za to, že nebol
povinný uhrádzať náklady na tieto média žalobcovi, ako správcovi bytového domu. V prípade úhrady
plnení za tieto médiá žalobcovi by, naopak, došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu
na úkor žalovaného. Žalobca v rámci svojho odvolania v podstate len opakuje tvrdenia prezentované
v konaní pred súdom prvej inštancie a nešpecifikuje, v čom vníma zo strany súdu nesprávne právne

posúdenie veci, ktoré žalobca v rámci odvolania namieta ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 C.s.p.
Žalobca teda nedostatočným spôsobom zdôvodňuje uplatnený odvolací dôvod a odvolaniu žalobcu
nemožno vyhovieť. Súd prvej inštancie sa správne a úplne vysporiadal ním uplatnenou námietkou
premlčania podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorú hmotnoprávnu námietku uplatnil riadne
a včas a premlčanie nároku žalobcu považuje za nesporné. Je nemennou skutočnosťou, že premlčacia

doba nároku uplatneného žalobcom proti žalovanému uplynula dňa 04.07.2016, keďže žalovaný sa mal
dostať s úhradou nároku žalobcu do omeškania dňa 04.07.2014. Uplynutím subjektívnej premlčacej
doby 2 rokov podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka zanikla žalovanému akákoľvek
povinnosť na úhradu nároku žalobcu. Je nesporné, že žalobca sa o vzniku tvrdeného bezdôvodného
obohatenia dozvedel najneskôr dňa 04.07.2014, keďže tento deň je prvým dňom omeškania žalovaného

s úhradou žalobcom tvrdeného nároku v zmysle faktúry č. X/XXXX s lehotou splatnosti dňa 03.07.2014.

4. Žalobca nevyužil svoje právo a repliku nepodal.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a 380 ods. 1

C.s.p. v napadnutom rozsahu t.j. v celom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok
bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.6. V preskúmavanej veci je z obsahu žaloby ako aj podaní a prednesov žalobcu v konaní pred súdom
prvej inštancie zrejmé, že žalobca sa proti žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia,
ktoré malo spočívať v tom, že žalovaný bez vedomia žalobcu odoberal teplú vodu z rozvodov bytového

domu na T. X U. F. do nebytových priestorov v jeho vlastníctve, ktoré prenajímal firme MIRAN - DUO,
s.r.o. prevádzkujúcej mäsiarstvo a lahôdky.

7. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade,
že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť

len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7.1. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

7.2. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

7.3. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa

práva mal plniť sám.

7.4. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

7.5. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

7.6. Po oboznámení sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že v preskúmavanej veci rozhodnutie
súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej
veci, výsledky vykonaného dokazovania riadne zhodnotil, keď dôsledne rozviedol, ktoré skutočnosti

považuje za preukázané. Súd prvej inštancie citoval jednotlivé ustanovenia Občianskeho zákonníka,
ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery a prijaté právne
závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie s ohľadom na vykonané dokazovanie primerane vysvetlil

vzhľadom na obranu žalovaného v konaní, ktoré spočívala vznesenej námietke premlčania, prečo túto
považoval za dôvodnú, keďže sa jedná o bezdôvodné obohatenie. Ak teda súd prvej inštancie prihliadol
na žalovaným vznesenú námietku premlčania neskúmajúc vecnú stránku veci postupoval správne,
uplatnil zásadu rýchlej a účinnej ochrany práva strán sporu v zmysle čl. 17 C.s.p. a žalobný nárok
správnezamietol.Súdprvejinštancietedasvojerozhodnutiepatričnýmspôsobomodôvodnil(§220ods.

2,3 C.s.p. ) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie
§ 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. Námietky žalobcu uvádzané v odvolaní sú právne irelevantné, nemajú
žiadny na správnosť napadnutého rozhodnutie.

8. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca je spoločenstvo

vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré vykonáva správu bytového domu nachádzajúceho sa
v bytovom dome na T.K.Š. X. Žalobca uzatvoril zmluvu o dodávke a odbere tepla s Bratislavskou
teplárenskou a.s., to pre odberné miesto - bytový dom na T. X, teda aj pre nebytové priestory
vo vlastníctve žalovaného. Zo strany žalovaného nebolo relevantným spôsobom spochybnené, že v
nebytových priestoroch v jeho vlastníctve prichádzalo k dodávkam tepla a teplej vody zo spoločných

rozvodov, ktorá dodávka bola zabezpečená žalobcom.

8.1. Na strane žalovaného teda došlo na úkor žalobcu k vzniku bezdôvodného obohatenia
podľa ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka. Základným predpokladom vzniku bezdôvodnéhoobohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka je zákonom, zmluvou alebo iným relevantným
právnym dôvodom stanovená povinnosť určitej osoby plniť. Toto ustanovenie § 454 upravuje prípady,
pri ktorých existuje právna povinnosť na konkrétne plnenie toho, za koho bolo plnené, a naopak,

neexistuje povinnosť na plnenie na strane toho, kto plnil. Odvolací súd má teda za to, že na strane
žalovaného bola daná povinnosť plniť z toho, že vlastníci bytov a nebytových priestorov sú povinní platiť
preddavky na úhrady nákladov spojených s prevádzkou domu tak, ako boli stanovené zhromaždením
vlastníkov. Žalovaný je viazaný zmluvou o vzniku spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
nakoľko ako vlastník bytov uvedenú zmluvu odsúhlasil a podpísal. Ak aj nepodpísal zmluvu o

spoločenstve ako vlastník nebytových priestorov, tak je stanovené, že bytový dom musí mať správu,
a to buď prostredníctvom správcu bytového domu alebo spoločenstva vlastníkov a preto pokiaľ ide o
spoločenstvo vlastníkov tak sa časť vlastníkov stáva súčasťou spoločenstva aj proti svoje vôli. Teda
žalovaný mal povinnosť platiť za služby poskytované s dodávkou tepla a teplej vody, ktoré čerpal zo
spoločnýchrozvodovžalobcovi.Vzhľadomnato,žežalobcovineplatilpreddavkynapredmetnédodávky,
ale žalobca musel platiť dodávateľovi, tak prišlo zo strany žalobcu k plneniu za žalovaného, a teda

žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a to tým, že z jeho strany prišlo k čerpaniu služby
dodávky tepla a teplej vody do nebytových priestorov v jeho vlastníctve, keďže tieto priestory boli
napojené na spoločné rozvody, ktorých spoluvlastníkom je aj žalovaný ale on sa na úhrade nákladov
spojených s týmito službami nepodieľal.

8.2. Premlčacia doba pri bezdôvodnom obohatení je upravená ako subjektívna lehota, ktorá je viazaná
na vedomosť, o tom kedy prišlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na bezdôvodne obohatil a
je dva roky. Táto lehota môže plynúť v rámci objektívnej lehoty, ktorá plynie od vzniku bezdôvodného
obohatenie a je tri roky. Odvolací v súlade so súdom prvej inštancie zastáva názor, že o vzniku
bezdôvodného obohatenia sa žalobca dozvedel v čase vydania faktúry M. X/XXXX, t. j. dňa 04.07.2014,

ktorou v zmysle opravného vyúčtovania nákladov na spotrebu teplej vody za rok 2013 refakturoval
žalovanému dodávku teplej vody za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 do nebytových priestorov.
Odo dňa vystavenie faktúry začala žalobcovi plynúť premlčacia lehota na uplatnenie svojho nároku na
súde. Žalobca tak mal možnosť podať žalobu do 04.07.2016, avšak žalobca uplatnil svoje právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia až dňa 29.12.2016, t. j. po uplynutí premlčacej lehoty a preto nebolo

možné žalobe vyhovieť. Treba zdôrazniť, že podľa zásady patrí právo bdelým, preto bolo v záujme
samotného žalobcu čo najskôr sa domáhať na súde svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia,
nakoľko však s podaním žaloby otáľal, a podal ju po uplynutí premlčacej doby, a preto musí znášať
následky, ktoré sú spojené s oneskoreným podaním žaloby, a to zamietnutie žaloby.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené závery v odsekoch 8. až 8.1. sú námietky žalobcu v odvolaní ( pozri
odsek 2.-2.1.) právne irelevantné. Samotná skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s právnymi
závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani
oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými,
len preto, že nezodpovedajú predstavám žalobcu o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej

inštancie sa neodchýlil príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku a Občianskeho zákonníka
a ani nepoprel ich účel a význam, keď žalobu z dôvodu oprávnene vznesenej námietky premlčania
zamietol.

9.1. Žalobca v odvolaní namietal, že vymáha svoje pohľadávky od žalovaného na základe Zmluvy

o spoločenstve, keď medzi účastníkmi existuje záväzkový vzťah, z ktorého vyplýva pre žalovaného
povinnosť na určité peňažné plnenie, t. j. žalovaná suma vo výške 4.797,45 € s príslušenstvom nie
je vymáhaná z titulu bezdôvodného obohatenia, ale z titulu záväzkov žalovaného vyplývajúcich z jeho
vlastníctva nebytových priestorov v dome, ktoré na základe zmluvy o spoločenstve ( pozri odsek 2.2.).
Na uvedenú námietku odvolací súd neprihliadol, keďže sa podľa jeho názoru jedná o neprípustnú

novotu v odvolacom konaní podľa § 366 C.s.p. Podľa v súčasnosti platného a účinného Civilného
sporového poriadku, ktorý upravuje konanie pred súdmi v civilných veciach, tak uvedené skutkové
tvrdenia žalobcu predstavujú tzv. novotu v odvolacom konaní podľa § 366 C.s.p., ktorej uplatnenie má
súvis s koncentráciou konania podľa § 154 C.s.p., ktorý stanovuje, že prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany, medzi ktoré patria podľa § 149 C.s.p. aj skutkové tvrdenia, možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Uvedené prostriedky, ak neboli
použité do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania, možno v zmysle citovaného ustanovenia §
366 C.s.p., v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia
sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktorémohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ďalší procesný útok žalobcu, t.j. nové skutkové tvrdenie,
že sa v konaní domáha zaplatenia sumy na základe Zmluvy o spoločenstve by prichádzalo do úvahy

v zmysle písm. d) citovaného ustanovenia a je nesporné, že túto tento procesný útok by mohol žalobca
uplatniť počas konania na súde prvej inštancie, k čomu ale nedošlo. Na diskvalifikáciu novoty postačí
aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbanlivosti čo je aj daný prípad a preto odvolací
súd na tento ďalší procesný útok žalobcu, ktorý počas odvolacieho konania uviedol, t.j nové skutkové
tvrdenie, že sa domáha zaplatenia žalovanej sumy titulom záväzkov žalovaného vyplývajúcich z jeho

vlastníctva nebytových priestorov v dome, ktoré na základe zmluvy o spoločenstve neprihliadol.

9.2. Ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, sa odvolací súd nezaoberal keď tieto nie sú
spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Naviac Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach
konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS
115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).

10. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods.
1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.

1, ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).