Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/59/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623010686
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Mitterpáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7623010686.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, JUDr.
Martina Michalanského a JUDr. Miroslava Baňackého PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.
októbra 2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 26. marca 2024 sp. zn. 1T/103/2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp. zn 1T/103/2023 zo dňa 26. marca 2024 podľa §
285 písm. a) Tr. por. oslobodil obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Gelnici, trvale bytom C., D. XXX/
XXX spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves sp. zn. 2Pv 222/23/8810-45
zo dňa 2.11.2023 pre skutok kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §

208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:

v období od 10. marca 2023 do 29. mája 2023 v obci Nálepkovo, okres E., v dome na D. F. G. XXX/
XXX, teda v spoločnej domácnosti, pod vplyvom alkoholu spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej
družke H. D., a to tak, že ju opakovane niekoľkokrát do týždňa fyzicky napádal spôsobom, že ju bil po
tvári a ťahal za vlasy, kopal do oblasti nôh, vyhrážal sa, že zabije ju aj ich deti, vulgárne jej nadával,

odopieral jej jedlo aj spánok, zamykal ju doma a zakazoval jej navštevovať jej najmladšiu dcéru, vyhodil
ju z domu, pričom naposledy dňa 29. mája 2023 po požití alkoholických nápojov jej vulgárne vynadal a
následne ju kopol do nôh, fackoval po tvári a ťahal za vlasy a takto konal hoci bol rozsudkom Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/103/2021 zo dňa 9.2.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 6To/21/2022 zo dňa 12.4.2022, právoplatným dňa 12.04.2022 uznaný vinným zo
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. zákona, za čo mu

bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, z ktorého výkonu bol dňa 10. marca 2023 uznesením Okresného súdu
Košice I. sp. zn. 5PP 8/2023 podmienečne prepustený, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre
ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor, v ktorom uviedol nasledovné:

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp. zn. 1T 103/2023 zo dňa 26.3.2024 podľa § 285 písm.
a) Tr. poriadku oslobodil obžalovaného A. B. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Spišská
Nová Ves sp. zn. 2Pv 222/23/8810-45 zo dňa 2.11.2023 kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. c) Tr. zákona, pretože nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.Je potrebné uviesť, že osobitný charakter žalovanej trestnej činnosti má vplyv na povahu, rozsah a
obsah dokazovania. Pre trestné činy domáceho násilia je charakteristické, že sa odohrávajú v súkromí,
v domácom prostredí, bez prítomnosti ďalších svedkov a jediným priamym usvedčujúcim dôkazom býva

výpoveď poškodenej.

V prejednávanej trestnej veci bola poškodená vypočúvaná niekoľkokrát.

Podnetom samotného trestného stíhania bolo trestné oznámenie poškodenej, v ktorom najpodrobnejšie

popísala fyzické, verbálne a psychické násilie zo strany jej druha. Poškodená zotrvala na svojej výpovedi
aj v štádiu po vznesení obvinenia (výpoveď zo dňa 31.5.2023).

Poškodená bola bezprostredne po vznesení obvinenia ako obzvlášť zraniteľná obeť vypočutá s využitím
technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu, za účasti psychológa, za zachovania práva
obvineného na obhajobu, teda jej výpoveď je absolútne právne účinná. Poškodená v rámci svojej

prvotnej výpovede (31.5.2024) popísala jednotlivé násilné a agresívne konania obžalovaného, ktorých
sa voči nej dopúšťal pod vplyvom alkoholu a ktorými jej spôsoboval fyzické a psychické utrpenie. Bližšie
odkazujem na jej výpoveď, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní. Z jej výpovede vyplývajú nie
len samotné „útoky" obžalovaného popísané v skutkovej vety obžaloby, ale aj ich frekvencia, opakovanie
a trvanie celého nežiadúceho stavu, ktorý nebol len jednorazový a ktorý spôsobil fyzické a psychické

utrpenie poškodenej osoby.

Poškodená bola vypočutá aj v ďalších štádiách trestného konania a to opakovane v štádiu po vznesení
obvinenia (po jej prvotnej výpovedi dňa 7.9.2023, pričom k jej výsluchu došlo z dôvodu podania žiadosti
o prepustenie jej druha z väzby), vrátane hlavného pojednávania. Možno povedať, že jej výpoveď sa

s odstupom času, po tom, čo jej druh bol vzatý do väzby, zmenila a poškodená poprela ňou uvádzané
skutočnosti, s odôvodnením, že si to vymyslela zo žiarlivosti a chcela sa mu takto pomstiť. Priznala
zároveň, že ich deti potrebujú otca, s tým, že to sama nezvláda finančne.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že dôvodom pre ktorý bolo súdom rozhodnuté o

oslobodení obžalovaného spod obžaloby je tá skutočnosť, že prvotnú výpoveď poškodenej (z 31.5.2024)
podľa hodnotenia súdu nepodporil žiadny ďalší dôkaz. Súd mal naopak za to, že ostatné dôkazy vyvrátili
jej prvotnú výpoveď.

S uvedeným záverom sa nestotožňujem a mám za to, že vykonané dôkazy súd nevyhodnotil správne,

pretože ostatné dôkazy práve prvotnú výpoveď poškodenej podporili, pričom ostatné nepriame dôkazy
tvoria logickú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov. Mám za to, že všetky právne účinné výpovede
poškodenej je nutné vyhodnocovať v kontexte ostatných dôkazov a s prihliadnutím na závery znalkyne
psychologičky, ktorá jednak bola prítomná pri dvoch výpovediach poškodenej v prípravnom konaní a
ktorá zároveň vykonala znalecké skúmanie poškodenej so zameraním sa na jej osobnosť a následky

konania obžalovaného.

K samotnému prezentovanému motívu zmeny výpovede je potrebné v prvom rade uviesť, že znalkyňa
zistila u poškodenej, že nemá sklony k vymýšľaniu (čo poškodená uviedla ako dôvod zmeny výpovede)
a zároveň, že poškodená nemá tendenciu vedome škodiť ľuďom (čím tiež poškodená odôvodňovala

samotné trestné oznámenie a prvotnú výpoveď). Poškodená je schopná adekvátne uvažovať v bežných,
ale aj emocionálne vyhrotených situáciách. Toto zistenie tak jednoznačne vylučuje poškodenou tvrdený
motív, ktorý uviedla ako ten, pre ktorý podala trestné oznámenie. Táto verzia o dôvode zmeny
výpovede sa javí ako málo pravdepodobná aj s prihliadnutím na znalecký záver, že emocionálna výbava
poškodenej je plochšia, s tým, že poškodená nekoná impulzívne, pričom podanie trestného oznámenia

z dôvodu žiarlivosti impulzívnym zaručene je.

Pokiaľ ide o spomínanú žiarlivosť, je nutné navyše uviesť, že skutočnosť, že obžalovaný sa mal
kontaktovať s inými osobami nebola v prípravnom konaní tvrdená ani obžalovaným (v rámci jeho
prvotnej výpovede ako obvineného), ani samotnou poškodenou, ktorá sa o tom nezmieňovala ani pred

psychologičkou, ani v rámci jej výpovede. Po tom, čo sa poškodená rozhodla pre zmenu svojho postoja,
sa argument o žiarlivosti vo vzťahu aj ku konkrétne označenej osobe objavil rovnako u obžalovaného,
ako aj u poškodenej a vzbudzuje dojem, že je to účelové dohodnuté konštatovanie v snahe o zvrátenie
dôkaznej situácie.Obžalovaný, ako aj poškodená naviac označili konkrétnu osobu (B. I.), na ktorú mala poškodená žiarliť,
ale prípadné kontaktovanie tejto osoby

s obžalovaným nebolo ničím preukázané, naviac súd návrh na vykonanie dôkazu
výsluchom tejto svedkyne zamietol. Na základe uvedeného, teda žiaden dôkaz túto verziu, ktorá mala
odôvodňovať „vymyslenie" si udalosti poškodenou vyprodukovaný nebol, a teda argument o „dôvode"
podanie trestného oznámenia
považujem aj v tomto smere za ničím nepreukázaný. Znalkyňa vyhodnotením dvoch výpovedi z

prípravného konania, ako aj znaleckým vyšetrením zistila, že v rámci usvedčovania obžalovaného
(výpoveď z 31.5.2023), boli odpovede poškodenej adekvátne, plynulé, spontánne, bez vyzývania k
výpovedi bez tendencie dopĺňania nových okolností, pričom s výpoveďou korešpondoval aj emocionálny
sprievod (hnev, smútok). Druhá - zmenená výpoveď (z 7.9.2023) sa javila účelovou, nakoľko odpovede
boli strohejšie, menej obšírne, v podstate to trebalo z nej „ťahal'", čo bola obdobná situácia aj
počas hlavného pojednávania. Takéto správanie podľa znalkyne nezodpovedalo zistenej intelektovej

a pamäťovej kapacite poškodenej. Znalkyňa konštatovala, že poškodená zároveň pri výsluchu, kde
zmenila svoju výpoveď, nebola ochotná odpovedať na položené otázky. V tom možno vidieť snahu
poškodenej, aby sa to ďalej neriešilo, aby nebola konfrontovaná otázkami, nakoľko vzhľadom na to, že
nemá sklon k vymýšľaniu, ani bujnú fantáziu, zrejme si uvedomovala, že lepšie je povedať menej, aby sa
nezamotala. Mám za to, že v tejto výpovedi bolo badať snahu zlepšiť nepriaznivú situáciu obžalovaného.

Potrebné je poukázať aj na ďalšie zistenie znalkyne a síce, že poškodená je vo vzťahu k
svojmu partnerovi submisívna, prispôsobuje sa jeho potrebám, necháva sa napádať a je nadmerne
prispôsobivá, manipulovateľná. Medzi ňou a obžalovaným je patologický vzťah a to vychádzajúc z toho,
že poškodená sa aj napriek predchádzajúcemu správaniu, za ktoré bol odsúdený k obžalovanému

vrátila,čozodpovedájejnaivnejadôverčivejosobnosti.Jetozároveňbežnýmpríznakomtejpatologickej
väzby. Uvedené korešponduje aj s neskorším správaním poškodenej, ktorá obžalovaného navštevovala
vo väzbe a posielala mu tam peniaze.

Tátoskutočnosťvšaknevylučujeanineoslabujepodozreniezospáchaniažalovanéhoskutkuatrestného

činu, práve naopak, dáva obraz o tom, v akom patologickom vzťahu poškodená žila. Poznamenávam,
že peniaze posielala poškodená od augusta 2023, čo korešponduje aj s dátumom zmeny jej výpovede
a postoja v prospech obžalovaného (v písomnom podaní zo dňa 1.8.2023, kde žiadala o prepustenie
z väzby obvineného).

Zároveňboloznaleckyzistené,žepoškodenámátendenciupreberaťnázoryaspôsobfungovaniaosoby,
na ktorú je naviazaná. Zároveň je pasívnou a teda problémy nedokáže účinne riešiť, čaká, že to urobí
niekto za ňu. V kontexte týchto záverov znalkyne možno považovať za preukázané, že poškodená
účelovo zmenila svoju výpoveď v snahe pomôcť svojmu druhovi, ku ktorému aj napriek jeho konaniu
má vzťah, ktorý je však nutné vnímať ako patologický. Bohužiaľ, poškodená vzhľadom na štruktúru

jej osobnosti a jej doterajšie fungovanie, zrejme nevie po odznení vypätej stresovej situácie existoval'
v inom „svete", ako v tom, kde je druh, ktorý jej síce ubližuje, ale aj tak je súčasťou jej života, pretože
iný spôsob fungovania nepozná. Toto jej správanie spočívajúce v zmene výpovede korešponduje aj s
jej manipulovateľnosťou a tým, že má tendenciu preberať názory a spôsob fungovania blízkej osoby,
čo je v danom prípade druh.

Dodávam,žeokremzáverovznalkynepravdivostiprvotnéhopostojaavýpovedepoškodenejnasvedčuje
aj vykonaný výsluch vyšetrovateľa PZ J. I. G., ktorý prijímal trestné oznámenie. Z jeho výpovede
vyplynulo, že poškodená mu uviedla, že ušla z domu, aby podala na druha trestné oznámenie, lebo
ju týra.

Svedok popísal jej výpoveď tak, že hovorila spontánne, v monologickej časti bola aktívna, na otázky
odpovedala.Nemalpocitzozveličovania.Spomenulsi,žemalačervenéuplakanéoči.Tedaemocionálny
a verbálny prejav počas jej výpovede nasvedčuje jej pravdivosti.

Obžalovaný, a neskôr aj poškodená sa bránili tým, že predsa poškodená mohla v prípade ak mala byt'

týraná, podať trestné oznámenie aj skôr. K tomu je potrebné poukázal' opäť na závery znalkyne o tom,
že zrejme až situácia, kedy toho bolo veľa, keď konanie partnera bolo intenzívnejšie, donútila poškodenú
požiadať o pomoc. Poškodená, ktorej osobnostným rysom je jej pasivita, má tendenciu riešiť nepriaznivú
situáciu len, ak je toho už priveľa, čo zrejme bol posledný incident zo dňa 30.5.2023. Poškodená sav predmetnej trestnej veci, rozhodla riešil' situáciu podaním trestného oznámenia až po odporúčaní
pracovníčoksociálnejkuratelyÚraduprácesociálnychvecíarodiny,čozodpovedáunejzistenejpasivite
a neschopnosťou riešiť vlastné problémy, s čakaním, že ich vyriešia iní (impulzom podania trestného

oznámenia bolo až odporúčanie pracovníčok Úradu práce sociálnych vecí a rodiny). Poškodená si však
zrejme neskôr uvedomila výšku trestu hroziacu u jej druha, bez ktorého v dôsledku toxickej patologickej
väzbyneviefungovať.Poodznenístresovejsituácie,zrejmeuvedomujúcsimožnédlhodobénásledkyjej
oznámenia, sa rozhodla zvrátiť situáciu zmenou výpovede v prospech obžalovaného. To zas zodpovedá
u nej zistenej submisivite a naviazaniu na silnejšieho partnera.

Pokiaľ ide o ďalšie vykonané nepriame dôkazy, ktorými je obžalovaný usvedčovaný, a ktoré sú v
absolútnom súlade s prvotnou výpoveďou poškodenej,
v prvom rade poukazujem na prečítané výpovede matky a sestry obžalovaného (J. B. a K. B.), z ktorých
v dostatočnej miere vyplýva, že obžalovaný mal po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody problémy
s nadužívaním alkoholu, pod ktorého vplyvom bolo jeho správanie agresívne.

Tieto svedkyne síce neboli priamymi svedkami útokov obžalovaného na poškodenú, avšak potvrdili
vzájomné hádky, nočné vymknutie poškodenej, aj strach deti z konania obžalovaného. Svedkyne
zároveň vypovedali aj o sociálnej izolácii poškodenej obžalovaným a o jeho agresii v stave opitosti.
Uvedené korešponduje aj s oboznámeným záznamom Obvodného oddelenia Policajného zboru

v Nálepkove o privolaní hliadky K. B.. Skutočnosť, že vec ďalej nebola oznamovaná a riešená,
nevylučuje, že k takémuto konaniu mohlo dôjsť. K hodnoteniu výpovedi vyššie menovaných svedkýň
súdom dodávam, že samotná skutočnosť, že obžalovaný mal s matkou zlý vzťah nespochybňuje jej
výpoveď, nakoľko z ich výpovedí je zrejmé, že obžalovaný sa pod vplyvom alkoholu agresívne správal
aj voči ním (matke a sestre). Preto je zrejmé, že vzťahy po takýchto agresívnych atakoch ostali aj

napriek rodinnému vzťahu naštrbené, avšak nezakladá to dôvod pre hodnotenie výpovede svedkýň
ako nevierohodných. Pokiaľ ide o ohlasovanie skutočností na obžalovaného na Úrade práce sociálnych
vecí a rodiny matkou obžalovaného, ktoré sa vždy nepotvrdili, je zrejmé, že aj posledná kontrola dňa
30.5.2023 sa uskutočnila na podnet matky obžalovaného, pričom až jej vykonaním sa „odhalilo" celé
domáce násilie. K predošlému oznámeniu - 29.3.2024 je nutné dodať, že vykonaným dokazovaním sa

nepreukázalo, že kontrola bola vykonaná bezprostredne po jej oznámení (v daný deň), na základe toho
možno záver a výsledok kontroly považovať za irelevantný.
Nepriamo potvrdzujú stíhaný skutok aj pracovníčky Úradu práce sociálnych vecí a rodiny (L. M. a J. N.
M.), ktoré sa aj napriek viacerým
kontrolám o situácii v rodine dozvedeli až v rámci kontroly 30.5.2023, počas ktorej videli obžalovaného

opitého a kedy sa im poškodená zverila o útrapách, ktoré jej obžalovaný spôsoboval. Pokiaľ ide o
prezentovaný obhajobný postoj o tom, že nakoľko tam boli vykonávané náhodné kontroly, niekto by si
niečo všimol, k tomu je nutné poznamenať, že pre obete domáceho násilia je doslova príznačné, že v
rodine sa tvária že všetko je v poriadku, častý je pocit viny, hanby a strachu z diania, ktoré nastane po
odhalení. S prihliadnutím na to, aké konanie je obžalovanému kladené za vinu, je zrejmé, že navonok

nemusela poškodená vykazovať žiadne viditeľné prejavy, že s ňou je zle zaobchádzané do takej miery,
že to má následok na jej psychickom, ale aj fyzickom stave. Poškodená totiž už v rámci prvotných
výpovedí uvádzala, že jej druh ju napáda sofistikovane a to na miestach, na ktorých by neboli viditeľné
následky zranení, modriny. Obžalovaný je nepriamo usvedčovaný aj lekárskymi správami a prehliadkou
telapoškodenej,zktorýchvyplýva,žepoškodenejmalibyt'vdôsledkunapadnutiajejdruhomspôsobené

viaceré zranenia. V kontexte zmeny výpovede poškodenej v prospech obžalovaného, sa snažila
poškodená skutočnosti vyplývajúce z týchto dôkazov zmeniť odôvodnením, že aj to si vymyslela. Avšak
nutné je poukázať na nekonzistentnosť a rozpornosť jej „odôvodnení" vzniku zranení. Poškodená
predostrela rôzne verzie o tom, ako jej zranenia vznikli. Hovorila o tom, že sa jej
tvoria modriny v dôsledku pádov po operácii, neskôr spomínala napadnutie bývalým druhom, nehodu

pri vani, roztržku so svokrou. Skrátka vždy iné ospravedlnenie modrín, oproti skutočnostiam, ktoré mala
uvádzať lekárom priamo pri vyšetrení (a síce, že ju napadol druh), vzbudzuje pochybnosti o pravdivosti
jej následných tvrdení.

Dovolím si poukázať aj na skutočnosť, že prvá lekárska správa je datovaná len 9 dní po príchode

obžalovaného z výkonu trestu odňatia slobody a už v nej uvádzala poškodená ošetrujúcemu lekárovi
napadnutie druhom. Je nepravdepodobné, vzhľadom na zistenú štruktúru osobnosti poškodenej, že
v marci by takto vedome „zaklamala" lekárovi v úmysle neskoršej pomsty druhovi podaným trestným
oznámením (k čomu došlo na konci mája) a to ani nie z vlastného odhodlania poškodenej, ale na popudpracovníčok Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, ktorým sa pri poslednej kontrole zdôverila (to zas
zodpovedá zisteniu znalkyne o neschopnosti poškodenej problémy riešiť).

Ako vyplynulo z dokazovania, obžalovaný má zrejmý problém s nadužívaním alkoholu, pričom u
obžalovaného bola znaleckým skúmaním zistená závislosť od alkoholu v 3. štádiu, s potrebou jeho
liečenia, ktoré mu je už uložené, avšak zrejme neplní svoj účel. Je zrejmé, že tento dlhodobý problém
obžalovaného má vplyv na jeho správanie, kedy pod jeho vplyvom prekračuje medze a nevie sa ovládať.

Z výpovede znalkyne psychiatričky vyplynulo, že obžalovaný ma sklony vykresľovať sa v lepšom svetle,
má nekritický postoj jednak k nadužívaniu alkoholu, ako aj k svojmu správaniu, čo zodpovedá aj
správaniu a vystupovaniu obžalovaného počas hlavných pojednávaní. Znalkyňa skonštatovala u neho
prítomnosť impulzívnych a agresívnych čŕt osobnosti, čo vysvetlila tak, že pri jeho osobnosti stačí len
malý impulz, ktorý u obžalovaného vyvolá napätie, ktoré sa pod vplyvom alkoholu uvoľní a zvýraznia sa
u neho agresívne črty, ktoré sú tam prítomné. To zodpovedá stíhanému skutku, ktorý sa obžalovanému

kladie za vinu, nakoľko sa agresívneho a násilného konania mal dopúšťať pod vplyvom alkoholu. Mám
za to, že všetky vyššie uvedené dôkazy po ich náležitom vyhodnotení tak ako to predpokladá § 2 ods.
12 Tr. poriadku, tvoria spolu s jediným priamym dôkazom - výpoveďou poškodenej z 31.5.2024 logickú
štruktúru svedčiacu záveru, že obžalovaný sa mal dopúšťať konaní, ktoré sa mu kladú za vinu. Je
potrebné uviesť, že preukázaná nebola jedine tá skutočnosť, že

obžalovaný zakazoval poškodenej navštevovať jej najmladšiu dcéru J..

Vzhľadom na obsah výpovede svedka O. B. a P. D., bolo potrebné túto skutočnosť a „čiastkové
konanie" obžalovaného zo skutku vypustiť. Pokiaľ ide následok žalovaného konania obžalovaného na
psychickom stave poškodenej (ako súčasť objektívnej stránky stíhaného zločinu), preukázaný bol v

dostatočnej miere aj ten. Zo záverov znaleckého skúmania vyplýva, že poškodenej žalovaným konaním
bolo spôsobené psychické utrpenie prejavujúce sa príznakmi situačnej úzkosti, akými je nervozita,
strach, napätie, zhoršený spánok, znížená chuť do jedla a depresívne ladenie. Pociťovala to ako krivdu,
bolo to pre ňu stresujúce, a sťažilo jej to obvyklý spôsob života. Uvedené v súhrne možno vyhodnotil'
ako stav, kedy bola podstatne narušená kvalita jej života, a poškodená toto konanie tak pociťovala ako

príkorie.

Obžalovaný, vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie pre rovnaký trestný čin je špeciálnym recidivistom
v páchaní trestnej činnosti. Jeho sklony k násilnému a agresívnemu správaniu pod vplyvom alkoholu vo
vzťahu k svojej družke, vyplývajú zároveň aj z predchádzajúcich priestupkových postihnutí týkajúcich

sa fyzických, ako aj verbálnych a psychických útokov na poškodenú. O sklonoch k násilnému správaniu
obžalovaného svedčí aj negatívna charakteristika obce Nálepkovo, ako aj správa Obvodného oddelenia
PZ Nálepkovo, ktoré eviduje v žalovanom období dve oznámenia na agresívne správanie pod vplyvom
alkoholu a to sestrou obžalovaného, ako aj samotnou poškodenou. Skutočnosť, že tieto osoby vec
ďalej neoznamovali nevylučuje, že k hláseným udalostiam mohlo dôjsť. Vykonaným dokazovaním bolo

preukázané, že obžalovaný A. D. po objektívnej a subjektívnej stránke naplnil žalovaným konaním
popísaným v skutkovej vete obžaloby (s výnimkou nepreukázaného zákazu stretávania s najmladšou
dcérou) zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa 4 208
ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. c) Tr. zákona podľa podanej obžaloby.

Je potrebné uviesť, že aj napriek tomu, že doba trvania protiprávneho konania obžalovaného je iba
niečo vyše dvoch mesiacov, s akcentom na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného pre rovnaký
druh trestnej činnosti, s prihliadnutím na jeho nadužívanie alkoholu napriek uloženému liečeniu, pod
vplyvom ktorého vzbudzuje u poškodenej strach z jeho nepredvídateľného konania, s ohľadom na
charakter jednotlivých útokov a ich následky, považujem toto obdobie za dostatočné pre kvalifikovanie

žalovaného skutku ako stíhaného trváceho trestného činu – zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby Z uvedených dôvodov navrhujem, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec
súdu prvého stupňa, aby iu v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Vyjadrenie obžalovaného k dôvodom odvolania prokurátora:

Rozsudok súdu považujeme za spravodlivý, zákonný, vecne správny, ako vo vzťahu k osobe
obžalovaného, tak aj vo vzťahu ku skutku uvedenému prokuratúrou v obžalobe, konkrétne v skutkovej
vete.Vyhlásený rozsudok je podľa názoru obhajoby v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku
upravujúcimi obsah samotného rozsudku jeho vyhlásenie, vyhotovenie a nakoniec doručenie, berúc
do úvahy celý priebeh konania pred súdom, vykonané pomerne rozsiahle dokazovanie pred súdom a

skutočnosti a závery, ktoré z neho boli súdom abstrahované do verdiktu súdu, ako aj jeho zákonného
odôvodnenia. Rovnako tak súd prvého stupňa dôsledne rešpektoval a striktne naplnil všetky zásady
trestnéhoprocesuvzťahujúcesanakonaniepredsúdom,kedyajnazákladeichaplikáciebolovyhlásené
rozhodnutie vo forme rozsudku, ktoré má jednoznačnú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Vo vzťahu k odvolaniu podanému v neprospech obžalovaného dňa 26.03.2024 na hlavnom pojednávaní

po vyhlásení rozsudku a najmä samotným dôvodom odvolania uvedeným prokuratúrou v písomnom
podaní datovanom 19.06.2024 [ďalej aj ako „Dôvody odvolania" alebo „Podanie") je nutné konštatovať,
že v zásade len replikujú a reprodukujú postoj Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi zhmotnený v
samotnej obžalobe podanej dňa 03.11.2023, prejavujúci sa v priebehu celého dokazovania na hlavnom
pojednávaní pred súdom a prameniaci v skutočnosti, že prokurátor je v konaní pred súdom stranou,
ktorá podáva obžalobu a snaží sa v tomto konaní preukázať vinu osoby obžalovanej.

Hneď v úvode dôvodov odvolania prokuratúra uvádza a poukazuje na skutočnosť, že „pre trestné
činy domáceho násilia je charakteristické, že sa odohrávajú v súkromí, v domácom prostredí, bez
prítomnosti ďalších svedkov a jediným priamym usvedčujúcim dôkazom býva výpoveď poškodenej".
Uvedená skutočnosť je notoricky známa a pramení, ako z právnej doktríny, tak aj ustálenej judikatúry a
bola možno napísať „leitmotívom" celého dokazovania v konaní pred súdom.

Avšak v kontexte tejto skutočnosti je nevyhnutné, aby súd hodnotil tento jediný priamy dôkaz v kontexte
ostatných vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.
Práve v trestnom konaní, kde je núdza o priame dôkazy a sú produkované len nepriame dôkazy,
tieto musia tvoriť logickú, na seba nadväzujúcu a ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich

dôkazov, kedy táto reťaz nepriamych dôkazov musí vytvárať natoľko pevnú štruktúru, ktorá postačí na
konštatovanie toho, že sa skutok stal a že ho spáchala osoba obžalovaného. V prípade, že takúto pevnú
„reťaz" netvoria a nie je možné na základe nich konštatovať ustálený a jediný záver o spáchaní skutku
a je teda de iure daná pochybnosť o tom, že sa skutok opísaný v obžalobe vôbec stal, súd je povinný sa
prikloniť k tej verzii skutkových okolností, ktorá je pre obžalovaného najpriaznivejšia. V danom konaní

tak súd v súlade so zákonom učinil, keď obžalovaného oslobodil spod obžaloby podanej prokurátorkou
Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi z dôvodu podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, kedy
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, čo mimochodom obhajoba tvrdila
od samého začiatku trestného stíhania a vznesenia obvinenia osobe obžalovaného.
K samotnej výpovedi poškodenej, ktorá bola vypočutá v prípravnom konaní dňa 31.05.2023 a dňa

07.09.2023 a následne v konaní pred súdom dňa 12.12.2023 je potrebné uviesť, že zmena jej postoja,
resp. výpovede a priori nemusela byť spôsobená tým, že chce alebo má svojmu druhovi", príp.
motivovaná tým, že „deti potrebujú otca, s tým, že to sama nezvládne finančne", ale jednoducho tým,
že po tom ako odznela vypätá a stresová situácia, kedy našla obžalovaného dňa 30.05.2023 v ich
obydlí pod vplyvom alkoholu spiaceho (mimochodom, ktorého mala v daný deň viesť, alebo podpierať na

ceste domov po hlavnej ceste, ako uviedla svedkyňa L. M. vo výpovedi do zápisnice o výsluchu svedka
dňa 14.09.2023); ktorý má navyše s alkoholom dlhodobo problém a podaním trestného oznámenia sa
snažila, aby tento problém za ňu, resp. v rámci jej rodiny vyriešil niekto iný, tretí; sa rozhodla povedať
pravdu a uviesť veci tak, ako sa v skutočnosti stali. Skutočnosť, že osoba poškodenej je pasívna,
má sklony k pasivite konštatovala v znaleckom posudku č. 21/2023 aj súdna znalkyňa PhDr. Ľubica

Onderušová,ktorátaktiežuviedlavzáverochznaleckéhoposudku,že„Problémynedokážeúčinneriešiť,
vysvetlí, z čoho pramenia jej problémy a čaká, že ich niekto vyrieši." Tým niekým v danom prípade mali
byť evidentne orgány činné v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“.)

Vo vzťahu k aspektu procesnému a realizácii výsluchu poškodenej dňa 31.05.2023 zo strany OČTK

a záveru prokuratúry v dôvodoch odvolania o „zachovaní práva obvineného na obhajobu“, sa žiada
obhajobe uviesť, že účasť obžalovaného na predmetnom výsluchu poškodenej bola zo strany OČTK
odmietnutá, resp. nebola umožnená (viď úradný záznam zo dňa 31.05.2023) a v danom čase nemal
zvoleného a ani ustanoveného obhajcu. Z uvedeného o „absolútnej právnej účinnosti" tejto výpovede
možno hovoriť len z hľadiska rýdzo formálne-procesného, avšak nie z hľadiska materiálneho chápania

ustanovení Trestného poriadku a ich aplikácie, hoci podľa zápisnice o zadržaní obvineného zo dňa
30.05.2023 mal byť poučený podľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku aj keď v opitom stave so zistenou
hladinou alkoholu v dychu 1,1 mg na liter vydýchnutého vzduchu.Argumentácia prokuratúry v rámci dôvodov odvolania sa opiera v prevažnej miere o závery znaleckého
posudku č. 21/2023, ktorý vypracovala súdna znalkyňa PhDr. Ľubica Onderušová. Vo vzťahu k jeho
záverom a relevantnosti obhajoba zaujala postoj po výsluchu súdnej znalkyne na hlavnom pojednávaní

dňa 21.02.2024 tým spôsobom, že v rámci návrhu na dokazovanie na hlavnom pojednávaní navrhla o.
i. nové znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru: Psychológia, odvetvie: Klinická psychológia
dospelých, ktoré bolo súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní dňa 26.03.2024 podľa § 272
ods. 3 Trestného poriadku odmietnuté. Uvedené nič nemení na skutočnosti, že obhajoba zotrváva
na tom, že závery znalkyne PhDr. Onderušovej v rámci znaleckého posudku č. 21/2023 sú neurčité,

nepresné a nevierohodné. Uvedené nedostatky neodstránil ani výsluch súdnej znalkyne na hlavnom
pojednávaní dňa 21.02.2024, ktorý naopak ešte viac prehĺbil odôvodnené pochybnosti o záveroch
podaného znaleckého posudku v trestnom konaní. Na ilustráciu uvádzame odpoveď na otázku, či
bolo poškodenej zisťované tzv. skóre lži, na čo súdna znalkyňa odpovedala, že: „Skoré lži je jeden
parameter dotazníkového testu, ktorý sa v dnešnej dobe vzhľadom na to, že každý človek, ktorý má
aspoň podpriemernú inteligenciu dokáže vyplniť tak, aby to skoré lži neboli vysoké. Takže skoré lži je

niečo čo sa používalo asi pred 30 rokmi." Na tomto mieste poukazujeme na uznesenie NS SR sp. zn. 6
Tost 14/2016 zo dňa 28.06.2016 a jeho obsah, kde bolo posudzované na základe sťažnosti uznesenie
súdu prvého stupňa, ktorým bolo do trestného konania prihraný súdny znalec z odboru: Psychológia,
odvetvie:Klinickápsychológiadospelýchaotázkyformulovanépresúdnehoznalca,ktorýmisaobhajoba
inšpirovala pri kladení otázok súdnej znalkyni na hlavnom pojednávaní.

Z tohto uznesenia vyplýva, že v uznesení sa súd súdneho znalca dopytoval, okrem iného, aj na
diagnostiku skóre lži. Takže tvrdenie súdnej znalkyne, že „Takže skoré lži je niečo čo sa používalo asi
pred 30 rokmi." je z pohľadu obhajoby minimálne sporné.

Na tomto mieste si obhajoba dovolí poukázať na zrejmú nepravdivosť tvrdení v rámci Dôvodov
odvolania, kedy prokuratúra o. i. uviedla: „Znalkyňa konštatovala, že poškodená zároveň pri výsluchu,
kde zmenila svoju výpoveď, nebola ochotná odpovedať na položené otázky." (str. 3 odsek tretí Dôvodov
odvolania]. Pri výsluchu poškodenej dňa 07.09.2023 bol prítomný aj Obhajca obžalovaného, kedy tento
nepostrehol túto „neochotu", o čom svedčí skutočnosť, že poškodená odpovedala na otázky položené,

ako vyšetrovateľom PZ, tak aj obhajcom, čo dokazuje prepis výsluchu poškodenej zo dňa 07.09.2023,
ktorý je súčasťou súdneho spisu.
V súvislosti s ďalším obsahom dôvodov odvolania, najmä hodnotením tzv. nepriamych dôkazov (najmä
výsluchy svedkov], poukazujeme na to, že prokuratúra ich obsah hodnotí účelovo, tendenčne a nie
v komplexnom pohľade, vo vzájomných súvislostiach, ale snaží sa vyberaním určitých tvrdení, ktoré

zasadzuje do svojho kontextu, navodiť dojem, že tieto dôkazy nie že potvrdzujú údajné konanie
obžalovaného, ale ho priam usvedčujú z konania popísaného v obžalobe, pričom opak je pravdou.
Na ilustráciu si dovolím uviesť výklad obsahu výpovede svedkýň L. M. a J. N. M., kedy prokuratúra v
Dôvodoch odvolania dáva do popredia zistenia z predposlednej kontroly v domácnosti obžalovaného a
poškodenej vykonanej dňa 30.05.2023, avšak opomína závery z náhodných kontrol v tejto domácnosti

vykonaných dňa 13.03.2023, 05.04.2023, 12.05.2023 a záznamov zo šetrení, ktoré boli predložené v
rámci vyšetrovania.
Vo vzťahu k samotnej právnej kvalifikácii skutku opísaného v obžalobe poukazujeme na záver na to,
že absentuje naplnenie subjektívnej stránky trestného činu, ako aj objektívnej stránky trestného činu,
čím sa skutok popísaný v obžalobe nemôže právne kvalifikovať ako zločin týrania blízkej a zverenej

osoby podľa § 208 Trestného zákona. V rámci subjektívnej stránky trestného činu týranie blízkej a
zverenej osoby, obžalovaný nekonal a ani nemohol konať v priamom a ani v nepriamom úmysle, keďže
sa nedopustil žiadneho konania, ktoré by mohlo byť kvalifikované ako zločin týrania blízkej a zverenej
osobypodľa§208Trestnéhozákona.Vsúvislostisobjektívnoustránkou,mámezato,ženiejenaplnený
a v konaní pred súdom nebol ani preukázaný základný pojmový predpoklad, a to že poškodená vnímala

konanie osoby ako ťažké príkorie, resp. psychické a fyzické útrapy, rovnako absentuje naplnenie pojmu
trvalosť, príp. sústavnosť zlého zaobchádzania, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a
bezohľadnosti (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 2 Tz 31/2005, uznesenie NS SR sp. zn. 3 Tdo 28/2013
zo dňa 09.07.2013].
„Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §

208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, tak sťažnostný súd pripomína, že „týranie" nie je a nikdy ani
nemôže byť len jednorazové konanie, ktoré pozostáva napríklad len z ojedinelých nadávok, či urážok,
prípadne len z ojedinelého fyzického útoku na poškodenú osobu. Musí ísť o trvalejšie (sústavnejšie)
konanie, ktoré sa opakovane vyznačuje určitým hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním a tým, žesa pravidelne opakuje spôsobuje poškodenej osobe psychické, prípadne aj fyzické útrapy. Týranie sa
preto vyznačuje určitou hromadnosťou útokov voči poškodenej osobe, medzi ktorými môže byť určité
časové obdobie, keď páchateľ neútočí, teda na naplnenie pojmu týranie nie je nutné, aby páchateľ

útočil neustále (každý deň). Na strane druhej je potrebné si uvedomiť, že určitá hromadnosť útokov, či
dlhšiu dobu trvajúce (sústavné) útočenie obvineného je znakom základnej skutkovej podstaty stíhaného
trestného činu, nakoľko práve takéto konanie je podstatou trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby." (Uznesenie KS BA sp. zn. lTos/106/2016 zo dňa 09.11.2016).
Vzhľadom na vyššie uvedené, navrhujeme, aby odvolací súd po oboznámení sa s odvolaním podaným

prokuratúrou a jeho dôvodmi a po preštudovaní spisového materiálu rozhodol podľa § 319 Trestného
poriadku tak, že odvolanie ako nedôvodné zamietne.
Na podklade odvolania okresného prokurátora krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým okresný prokurátor
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne
a zreteľne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj
obhajobou obžalovaného.

Krajský súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie
mestského súdu a krajského súdu tvoria jeden celok ( I. ÚS 141/04 ) a v zmysle tohto právneho názoru
krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a právny záver
okresného súdu.

Po podrobnom preskúmaní spisového materiálu, odôvodnení napadnutého rozsudku, dôvodov
podaného odvolania krajský súd konštatuje, že okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorú
následne zákonným a vyčerpávajúcim spôsobom vyhodnotil, pričom svoje závery podrobným spôsobom
uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Okresný súd v rámci hodnotenia vykonaného dokazovania správne uviedol, že podstatným
usvedčujúcim dôkazom v predmetnej veci má byť výpoveď poškodenej H. D., ktorá usvedčovala
obžalovaného o spáchania trestného činu v prípravnom konaní, avšak následne na hlavnom
pojednávaní zásadným spôsobom zmenila svoju výpoveď a uviedla, že všetko čo uviedla v prvej
výpovedi je klamstvo, všetko bolo vymyslené.

Po návrate obžalovaného z výkonu trestu neboli medzi nimi ani so svokrou žiadne konflikty, hádku
vyvolala ona, pretože obžalovaný mal vzťah s milenkou. Hodila to na obžalovaného preto, že mal inú
ženu a nemal o ňu záujem. Poškodená taktiež poprela, aby bola zamykaná doma, na obžalovaného
nevolala políciu, sama mu kupovala pivo, keď rúbal drevo. Nie je pravdou, že by ju obžalovaný týral,

pretože by si to všimli aj kurátorky, ktoré u nich boli 4 krát. Nikto ju nenahováral na zmenu výpovede,
sama zmenila výpoveď, pretože mala výčitky svedomia, keď bol druh vo väzbe, navštívila ho, posielala
mu peniaze a telefonovali si každý deň.

Ako je to z vykonaného dokazovania zrejmé, okresný súd sa podrobným spôsobom zaoberal

hodnotením hodnovernosti výpovede poškodenej a dôvodnosťou zmeny jej prvotnej výpovede.

Pri hodnotení svedeckej výpovede poškodenej je potrebné uviesť, že výpoveď poškodenej v prípravnom
konaní bola jediným usvedčujúcim dôkazom a žiadne ďalšie vykonané dôkazy jej tvrdenia nepreukázali,
práve naopak svedčili v prospech obžalovaného. U poškodenej neboli preukázané príznaky

postraumatickej poruchy, nedošlo u nej k závažným zmenám v jej psychickom stave a nebol u nej
preukázaný syndróm týranej ženy.Ak ma výpoveď poškodenej slúžiť ako jediný priamy dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného bez ďalších
podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok presvedčivý, jasný, vierohodný a zároveň
nesie byť inými dôkazmi spochybniteľný. Okresný súd tieto pochybnosti vo svojom rozhodnutí dôkladne

analyzoval aj s poukazom na rozsah zranení, na ktoré poukazovala poškodená pri svojom prvotnom
výsluchu,tietopoškodenásamavyvrátila,abybolispôsobenékonanímobžalovaného,čobolopotvrdené
aj pripojenými lekárskymi správami.

Súd je v každej trestnej veci povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie

sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Je potrebné s rovnakou
starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace tak proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia
a jeho prospech, aby bolo možné vyniesť spravodlivé rozhodnutie.

Preto je potrebné, aby súd dostatočne objasnil vec v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že sa jednak
skutok stal, tento vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a existuje

spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný. Ak nebude splnená čo len jedna z uvedených
podmienok, nemožno dospieť k odsudzujúcemu rozsudku.

Pokiaľ ostanú po vykonaných všetkých dosiahnuteľných dôkazoch v akomkoľvek smere pochybnosti
o vine obžalovaného a tieto pochybnosti sa týkajú skutkových zistení, musí rozhodnutie súdu vyznieť

v prospech obžalovaného.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody sa krajský súd stotožnil s oslobodzujúcim výrokom okresného
súdu o oslobodení obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Tr. por., keďže nebolo dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

To boli dôvody, pre ktoré sa rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.