Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-13S/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200132
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200132.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej
veci žalobcov: 1/ Mierové námestie č. 4 s.r.o. so sídlom Mierové námestie č. 4, 911 01 Trenčín, IČO:
50 475 321, 2/ Saidler & Co. AG, Ägeristrasse 34, Zug 6300, Švajčiarska konfederácia, UID (IČO):
CHE-316.071.160, obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s. r. o., so
sídlom Legionárska 7735/31B, 911 01 Trenčín, IČO: 52 536 891, proti žalovanému: Úrad geodézie,
kartografie a katastra SR, Chlumeckého č. 2, 820 12 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. VoÚ 58/2022/Fi zo dňa 14.03.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Okresnému úradu Trenčín, katastrálnemu odboru bol dňa 30.06.2022 doručený návrh na vklad
predkupného práva do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení predkupného práva zo dňa
27.06.2022, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným z predkupného práva Saidler & Co. AG (ďalej

len žalobca 2/) a povinným z predkupného práva Mierové námestie č. 4 s.r.o. (ďalej len žalobca 1/).
Predmetom Zmluvy o zriadení predkupného práva bolo zriadenie predkupného práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v katastrálnom území A., obec Trenčín, okres Trenčín, zapísané na (i) - LV č. XXXX
ako: Pozemok - parcela registra C-KN č. 1203/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 569 m2 a
Stavba - Sporiteľňa so súpisným č. 4, druh stavby - administratívna budova, postavená na pozemku
- parcela registra C-KN č. 1203/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 569 m2 a zapísané na (ii) -
LV č. XXXXX ako: Pozemok - parcela registra C-KN č. 1203/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere

121 m2, Pozemok - parcela registra C-KN č. 1203/5, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5 m2 a
Pozemok - parcela registra C-KN č. 3279/3, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19 m2, ktorých bol
povinný z predkupného práva výlučným vlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku.
Predmetom zmluvy o zriadení predkupného práva bolo bezodplatné zriadenie predkupného práva v
prospech oprávneného z predkupného práva k nehnuteľnostiam vymedzeným v tejto zmluve (článok I.)
na ťarchu povinného z predkupného práva, a to ako práva vecného.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor, ako prvostupňový orgán verejnej správy (ďalej aj
len „katastrálny úrad“) rozhodnutím č. V 5253/2022 zo dňa 29.07.2022 zamietol návrh na vkladpredkupného práva do katastra nehnuteľností na základe vyššie uvedenej Zmluvy o zriadení
predkupného práva zo dňa 27.06.2022, pretože iba zmluvou o zriadení predkupného práva bez
scudzovacieho právneho úkonu nebolo a nemohlo byť zriadené predkupné právo s účinkami vecného

práva. Daný právny úkon predstavoval len záväzkový (obligačný) vzťah medzi jeho účastníkmi a tento
s poukazom na § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
inýchprávknehnuteľnostiam(katastrálnyzákon)vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejvtexte„katastrálny
zákon“ alebo „zákon č. 162/1995 Z. z.“) nie je predmetom evidencie katastra nehnuteľností.

3. Katastrálny úrad rozhodnutie odôvodnil poukazom na §§ 602 až 606 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“), v zmysle ktorých môže mať predkupné právo charakter
vecno-právny aj záväzkový, ale uzatvára sa len ako vedľajšie dojednanie ku kúpnej zmluve medzi
predávajúcim a kupujúcim. Predávajúci si vyhradzuje, aby kupujúci ponúkol vec na predaj iba jemu, ak
sa ju kupujúci v budúcnosti rozhodne predať, prípadne inak previesť. Zákon nelimituje prevod výlučne na
formu predaja. Ak existuje zmluvná dohoda subjektov o predkupnom práve, je povinnosťou dodržať ho.

Pokiaľ by kupujúci vec neponúkol na predaj v prvom rade oprávnenému, pôvodný predávajúci sa môže
domáhať svojho práva, to znamená, aby mu kupujúci vec ponúkol na predaj. Nesplnenie povinnosti
kupujúcim môže mať za následok, že pôvodný predávajúci (oprávnený z predkupného práva, sa môže
domáhať svojho práva súdnou cestou, teda, aby bol prejav vôle kupujúceho (povinného z predkupného
práva) nahradený rozhodnutím súdu.

4. Katastrálny úrad tiež uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi zmluvným predkupným právom
(t. j. vyplývajúcim zo zmluvy) a zákonným predkupným právom (napr. predkupné právo podielového
spoluvlastníka podľa § 140 OZ). V súvislosti so zmluvným predkupným právom je potrebné rozlišovať
aj v rámci katastrálnej praxe medzi predkupným právom záväzkovým obligačného charakteru, ktoré

zaväzujeosoby,ktorétotopredkupnéprávodojednaliapredkupnýmprávomsvecno-právnymiúčinkami.
Zo systematického výkladu § 602 ods. 1 a ods. 2 OZ vyplýva, že predkupné právo predávajúceho a
povinnosť kupujúceho ponúknuť vec na predaj sú právami a povinnosťami, vznikajúcimi na základe
vedľajšieho dojednania pri kúpnej zmluve. Jedná sa o osobitný právny vzťah, ktorý sa odlišuje od
ostatného obsahu právneho vzťahu, ktorý bežne vyplýva z kúpnej zmluvy, avšak predkupné právo

možno dohodnúť aj pre prípad iného scudzenia veci.

5. Uviedol, že povinný z predkupného práva nadobudol vyššie uvedené nehnuteľnosti, ktoré tvoria
predmet predkupného práva od inej osoby ako oprávneného z predkupného práva. Preto nemôže
byť dojednaná medzi účastníkmi právneho úkonu dohoda o zriadení predkupného práva, nakoľko

pri scudzovacej zmluve neboli v postavení prevodcu a nadobúdateľa. Zmluvné predkupné právo je
koncipované ako vedľajšie dojednanie pri kúpnej zmluve, ktoré vzniká na základe dohody medzi
predávajúcimakupujúcim,atobuďpriamovkúpnejzmluvealeboajsamostatnouzmluvou.Podmienkou
je však to, že účastníci zmluvy o zriadení predkupného práva sú v pozícii predávajúceho a kupujúceho,
teda iba v takom prípade je možné osobitnou zmluvou dojednať predkupné právo ako vecné právo.

Samotný záväzok účastníkov samostatnej zmluvy o zriadení predkupného práva bez väzby na
scudzovací typ zmluvy môže mať len záväzkovo-právny charakter, nevyvolávajúci vecno-právne účinky.
Odkázal na podobný názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo 291/2009 zo
dňa 21.04.2010 SR a sp. zn. 10Sžo/80/2015 zo dňa 25.05.2016. Pokiaľ účastníci zmluvy uzavreli
zmluvu o zriadení predkupného práva na základe zásady zmluvnej voľnosti, ide o platný záväzok, avšak

charakter tohto záväzku je vždy len obligačný, ktorý zaväzuje len zmluvné strany a na základe takéhoto
obligačného záväzku nie je možné vykonať zápis predkupného práva do katastra nehnuteľností. Aj v
danom prípade predmetná zmluva bola dojednaná bez nadväznosti na zmluvu o scudzení nehnuteľností
a je teda zrejmé, že touto zmluvou nebolo a nemohlo byť zriadené predkupné právo s účinkami vecného
práva. Právna úprava predkupného práva podľa § 602 a nasl. OZ je zaradená medzi tzv. vedľajšie

dojednania pri kúpnej zmluve, a to popri právnej úprave výhrady vlastníctva a práve spätnej kúpy.
Poukázal na ustanovenie § 31 ods. 1 a ods. 3 katastrálneho zákona, aplikujúc ktoré zamietol návrh na
vklad.

6. V odvolaní proti rozhodnutiu katastrálneho úradu bolo namietané, že neboli splnené podmienky na

zamietnutie návrhu na vklad. Rozhodnutia NS SR, o ktoré oprel svoje rozhodnutie prvostupňový orgán
neboli publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR a neboli vydané ani veľkým senátom NS
SR ako zjednocujúce stanoviská, preto nejde o rozhodnutia zásadného významu. Naopak, poukázal
na iné rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sžo/193/2010 zo dňa 15.06.2011, z ktorého vyplýva opačnýprávny názor, teda že predkupné právo môže byť dohodnuté i v úplne samostatnej zmluve, ktorá ani
nemusí nadväzovať na žiadnu inú predchádzajúcu zmluvu a teda nie je potrebné a nevyhnutné, aby
predkupné právo bolo predmetom scudzovacej zmluvy. Napadnuté rozhodnutie obmedzuje zmluvnú

slobodu strán. Podľa komentára k Občianskemu zákonníku, predkupné právo možno dojednať priamo v
kúpnej zmluve alebo samostatnou zmluvou bez toho, aby sa muselo jednať o vzťah medzi predávajúcim
a kupujúcim. Predkupné právo teda nemusí byť len vedľajším dojednaním pri kúpnej zmluve, ale môže
byť dohodnuté tiež v súvislosti s inou zmluvou alebo samostatne medzi vlastníkom veci a treťou osobou.
Právnym základom pre zriadenie vecného predkupného práva je § 51 OZ, ktorý upravuje inštitút tzv.

inominátnych zmlúv. Z toho, že predkupné právo je systematicky začlenené pod vedľajšie dojednania pri
kúpnej zmluve ešte nemožno vyvodiť, že predkupné právo ako vecné je možné zriadiť výlučne v rámci
kúpnej zmluvy - takýto výklad je príliš izolovaný a reštriktívny, nezohľadňuje komplexnú systematiku
OZ a zásad, na ktorých je založený. Pri týchto typoch zmlúv sa tieto vedľajšie dojednania v praxi
najčastejšie vyskytujú, preto im je venovaná osobitná úprava. Nie je dôvod rozlišovania medzi vecným
a obligačným predkupným právom. Nerozlišuje to ani katastrálny zákon, ktorý vyžaduje len to, aby išlo

o vkladuschopnú listinu v zmysle § 42 katastrálneho zákona, pričom vkladom do katastra sa zapisujú
práva k nehnuteľnostiam zo zmluvy (bez ohľadu na zmluvný typ) vrátane predkupného práva, ak má mať
účinky vecného práva. Nemusí mať len povahu vedľajšieho dojednania ku kúpnej zmluve - v opačnom
prípade by sa totiž význam predkupného práva značne znížil a bez akéhokoľvek racionálneho dôvodu
obmedzil len na jeden typ zmluvy.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

7. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, ako odvolací orgán (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím
č. VoÚ 58/2022/Fi zo dňa 14.03.2023 odvolanie žalobcov zamietol a prvostupňové administratívne

rozhodnutie potvrdil.

8. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor sa pri svojom
rozhodovaní dôsledne riadil právnou úpravou a tiež právnym názorom prezentovaným v rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.04.2010, sp. zn. 1Sžo 291/2009 ako aj právnym názorom publikovaným

v Katastrálnom bulletine č. 1/2017 v odpovedi na otázku č. 19. Prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na vklad považoval za vecne správne a aj náležite odôvodnené. Vo vkladovom konaní je okresný
úrad, katastrálny odbor povinný skúmať popri skutočnostiach uvedených v ustanoveniach § 31 ods. 1
a ods. 2 katastrálneho zákona aj ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Pri rozhodovaní prihliada preto aj na ďalšie ustanovenia katastrálneho zákona, ako aj iných právnych

predpisov. Ak by zistil, že zmluva, na základe ktorej bol podaný návrh na vklad je neplatná, alebo že sa
navrhuje zápis práva do katastra, ktoré nie je uvedené v § 1 ods. 1 katastrálneho zákona, je potrebné
návrh na vklad zamietnuť. Zákonodarca v § 1 ods. 1 katastrálneho zákona taxatívne vymedzil práva,
ktoré sa v katastri evidujú. To znamená, že do katastra nie je možné zapísať iné práva ako sú práva
uvedené v tomto ustanovení. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré nie je možné meniť dohodou subjektov

súkromnoprávnych vzťahov. Z ustanovenia § 1 ods. 1 katastrálneho zákona jednoznačne vyplýva, že
predkupné právo k nehnuteľnosti sa v katastri eviduje len vtedy, ak má účinky vecného práva.

9. Tiež uviedol, že pokiaľ by nebol dôvod rozlišovať medzi záväzkovým (obligačným) predkupným
právom a vecným predkupným právom, nebol by žiadny dôvod na to, aby zákonodarca v § 1

ods. 1 katastrálneho zákona uvádzal pri predkupnom práve slová „ak má mať účinky vecného práva“.
PodmienkyvznikupredkupnéhoprávavýslovneustanovujeObčianskyzákonníkvustanovení§602ods.
1, z ktorého vyplýva, že účastníci môžu uzatvoriť kúpnu zmluvu s výhradou predkupného práva. Podľa
ods. 2 §-u 602 OZ možno predkupné právo dohodnúť aj pre prípad iného scudzenia veci než predajom,
napr. scudzenie darovaním, či výmenou. Zákonodarca ustanovuje možnosť zriadenia predkupného

práva pre prípad iného scudzenia než predajom, nie však pre prípad akéhokoľvek nakladania s
nehnuteľnosťou (napr. pre prípad zriadenia vecného bremena alebo pre prípad uzatvorenia nájomnej
zmluvy). Ak by bolo možné zmluvne zriadiť predkupné právo s vecno-právnymi účinkami pre prípad
akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťou, potom by ustanovenie § 602 ods. 2 OZ stratilo zmysel.
Právna úprava predkupného práva podľa § 602 a nasl. OZ je zaradená medzi tzv. vedľajšie dojednania

pri kúpnej zmluve, a to popri právnej úprave výhrady vlastníctva a práve spätnej kúpy. Občiansky
zákonník v ustanovení § 603 upravuje, kto má povinnosť korešpondujúcu s predkupným právom a aké
sú následky porušenia predkupného práva. Na základe logického výkladu práva právna úprava v § 602
OZ predpokladá vznik predkupného práva s vecno-právnymi účinkami len v súvislosti so scudzenímveci. Na základe logického výkladu ustanovenia § 603 ods. 2 OZ je potrebné aj zriadenie predkupného
práva ako vecného práva vykladať tak, že je možné podľa tejto právnej normy zriadiť predkupné právo
k nehnuteľnosti len za splnenia zákonných podmienok ustanovených v § 602 ods. 1 a ods. 2 OZ.

10. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo 291/2009 zo dňa 21.04.2010,
podľa ktorého v nadväznosti na § 602 OZ je zmluvné predkupné právo koncipované ako vedľajšie
dojednanie pri kúpnej zmluve, ktoré vzniká na základe dohody medzi predávajúcim a kupujúcim buď
priamo v kúpnej zmluve alebo samostatnou zmluvou, avšak za predpokladu, že účastníci zmluvy

o zriadení predkupného práva sú v pozícii predávajúceho a kupujúceho. Iba v tomto prípade je
možné osobitnou zmluvou dojednať predkupné právo ako vecné právo. Samotný záväzok účastníkov
samostatnej zmluvy o zriadení predkupného práva bez väzby na scudzovací typ zmluvy však môže mať
len záväzkovo-právny charakter, ktorý nemá vecno-právne účinky a platí iba medzi zmluvnými stranami
a nezaväzuje tretie osoby. Podobný názor vyslovil Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp. zn. 10Sžo/80/2015
zo dňa 25.05.2016.

11. Uzavrel, že z vyššie uvedeného rozsudku vyplýva, že zákonnou podmienkou vzniku predkupného
práva ustanovenou v § 602 ods. 1 a ods. 2 OZ je teda scudzenie veci, pričom nemusí ísť len o
prípad predaja, ale môže ísť aj inú formu scudzenia. Pokiaľ účastníci zmluvy uzavreli zmluvu o zriadení
predkupného práva na základe zásady zmluvnej voľnosti, ide o platný záväzok, avšak charakter tohto

záväzku je vždy len obligačný, ktorý zaväzuje len zmluvné strany a na základe takéhoto obligačného
záväzku nie je možné vykonať zápis predkupného práva do katastra nehnuteľností. Vklad nie je možné
povoliť na základe zmluvy, ktorou bolo a mohlo byť zriadené predkupné právo „len“ s obligačnými
účinkami. Žalovaný konštatoval, že nie je žiadny dôvod na to, aby sa odklonil od právneho názoru
prezentovaného v týchto rozhodnutiach NS SR.

12. Konštatoval, že zmluva o zriadení predkupného práva, ktorá je prílohou návrhu, bola uzatvorená
bez nadväznosti na zmluvu o scudzení nehnuteľností, a teda je zrejmé, že touto zmluvou nebolo
a ani nemohlo byť zriadené predkupné právo s účinkami vecného práva, pričom predmetná zmluva
predstavuje len záväzkový (obligačný) vzťah medzi účastníkmi, a preto na jej základe nie je možné vydať

rozhodnutie o povolení vkladu predkupného práva. Nebolo potrebné skúmať, či sú dané aj iné, prípadne
ďalšie dôvody na zamietnutie návrhu na vklad, pretože k zamietnutiu návrhu vedie, čo i len jeden dôvod
na zamietnutie návrhu.

13. V reakcii na odvolacie námietky, k zásade zmluvnej autonómie uviedol, že okruh práv zapisovaných

do katastra nehnuteľností sa nemôže rozširovať na základe súkromnoprávnej dohody subjektov
súkromnoprávnych vzťahov. Vecné práva nie je možné zriadiť v rozpore s kogentnou právnou úpravou
vzniku, zmeny a zániku vecných práv. Nie je možné vytvoriť také vecné práva, ktoré zákon nepozná,
resp. vecné práva nemôžu na základe zmluvy alebo iných právnych skutočností získať iný, než zákonom
predpokladaný obsah a súčasne ich možno nadobudnúť (zriadiť) len spôsobom ustanoveným zákonom.

K poukazovaniu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 193/2010 zo dňa 15.06.2010 žalovaný
uviedol, že zaujal odlišné stanovisko od právneho názoru vyplývajúceho z tohto rozsudku s odkazom na
vyššie uvedené iné rozsudky Najvyššieho súdu SR. Námietky, že v ustanovení § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona nie je zmienka o tom, že samostatne uzavretá zmluva v zmysle § 51 OZ nie je listinou
spôsobilounavkladvzmysleustanovenia§42katastrálnehozákona,žalovanýuviedol,žeprávnunormu

nie je možné vykladať len podľa jej doslovného znenia a bez prihliadnutia k iným právnym normám
obsiahnutým v tom istom právnom predpise alebo v inom právnom predpise, ale je potrebné prihliadať
aj na zmysel a účel právnej normy a aj vzťah k iným právnym normám. K námietke, že z toho, že v OZ
je predkupné právo začlenené pod vedľajšie dojednanie pri kúpnej zmluve, ešte nemožno vyvodiť, že
predkupné právo ako právo vecné možno zriadiť výlučne v rámci kúpnej zmluvy, žalovaný uviedol, že

jednou z metód výkladu právnych noriem je metóda systematického výkladu právnej normy. Pokiaľ sú
právne normy upravujúce inštitút predkupného práva zaradené medzi ustanovenia OZ o tzv. vedľajších
dojednaniach pri kúpnej zmluve, pri výklade daných právnych noriem je potrebné na túto skutočnosť
prihliadať.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

14. V zákonom stanovenej lehote podali žalobcovia na Krajskom súde v Trenčíne správnu žalobu, ktorou
sa domáhali po vykonanom súdnom prieskume zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňovérozhodnutie a vrátiť vec Okresnému úradu Trenčín, katastrálnemu odboru na ďalšie konanie.
Rozhodnutia považovali za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, čím boli
žalobcovia ukrátení na svojich právach vyplývajúcich im zo zásady zmluvnej autonómie.

15. Tvrdili, že žalovaný nesprávne interpretoval ustanovenie § 602 ods. 1 a ods. 2 a § 51 OZ v spojení s
§ 1 ods. 1 a § 42 katastrálneho zákona, pričom žalovaný sa primárne oprel o logický výklad § 602 ods. 1
a ods. 2 OZ a o rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo 291/2009 zo dňa 21.04.2010 a sp. zn.
10Sžo/80/2015 zo dňa 25.05.2016. Poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 193/2010

zo dňa 15.06.2011, z ktorého vyplýva iný názor, a to, že predkupné právo môže byť dohodnuté i v úplne
samostatnej zmluve, ktorá ani nemusí nadväzovať na žiadnu inú predchádzajúcu zmluvu, a teda nie je
potrebné a nevyhnutné, aby predkupné právo bolo predmetom scudzovacej zmluvy.

16. Podľa žalobcov, ak ani jedno z vyššie uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR nie je publikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR, nie sú rozhodnutiami zásadného

významu. Rovnako neboli vydané veľkým senátom Najvyššieho súdu SR ako zjednocujúce stanoviská.
Všetky tieto rozhodnutia sú rozhodnutiami rovnakej právnej sily a preto je potrebné prihliadať rovnako
aj na rozsudok, na ktorý poukázali žalobcovia. Je zrejmé, že názor Najvyššieho súdu SR je v prípade
otázky, ktorá je predmetom rozhodnutia nejednotný a neexistuje ustálená judikatúra ohľadom tejto
otázky. Preto uvedené rozhodnutia, o ktoré oprel žalovaný svoje rozhodnutie, nie je možné považovať

za ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. Žalobcovia uviedli, že je v rozpore s princípmi
demokratického a právneho štátu, aby zmluvná sloboda strán bola obmedzovaná len na základe
nejednotného právneho názoru Najvyššieho súdu SR. V prípade sporov je preto vždy potrebné
uprednostniť taký výklad zákona, ktorý je na prospech účastníkov konania, dožadujúcich sa zmluvnej
slobody a voľnosti.

17. Žalobcovia uviedli, že v právnej doktríne sa akceptuje názor, že predkupné právo možno dojednať
priamo v kúpnej zmluve alebo samostatnou zmluvou bez toho, aby sa muselo jednať o vzťah
medzi predávajúcim a kupujúcim. Predkupné právo teda nemusí byť len vedľajším dojednaním pri
kúpnej zmluve, ale môže byť dohodnuté tiež v súvislosti s inou zmluvou alebo i samostatne medzi

vlastníkom veci a treťou osobou. Dohodu o zriadení vecného predkupného práva môže aktuálny vlastník
nehnuteľnostiuzavrieťsktorýmkoľveksubjektompodľajehovoľbyabeztoho,abysasúčasneuzavierala
kúpna zmluva.

18. Občiansky zákonník vychádza zo zásady zmluvnej autonómie, čo znamená, že sa ponecháva na

uvážení samotných subjektov, či vôbec a s kým uzavrú zmluvu, aký bude jej obsah, forma a aký typ
zmluvy si v konkrétnom prípade zvolia. Zmluvu o zriadení vecného predkupného práva teda možno
uzavrieť v súlade s princípom zmluvnej slobody ako nepomenovanú zmluvu podľa ustanovenia § 51
OZ. Tvrdili, že neexistuje racionálny dôvod, prečo by nemohlo byť vecné predkupné právo zriadené
samostatnou zmluvou mimo kúpnej (inej scudzovacej) zmluvy a rovnako ani dôvod rozlišovania medzi

vecným a obligačným predkupným právom v tejto súvislosti. To, že je predkupné právo upravené
ako vedľajšie dojednanie automaticky neznamená, že môže byť zriadené iba v rámci kúpnej zmluvy
(prípadne inej scudzovacej zmluvy), ale vyjadruje iba to, že pri týchto typoch zmlúv sa tieto vedľajšie
dojednaniavpraxinajčastejšievyskytujú,pretoimjevenovanáosobitnáúprava.Niejetovšakprekážkou
pre zriadenie predkupného práva samostatnou zmluvou bez súvislosti so scudzovacou zmluvou.

Vyjadrenie žalovaného

19. Žalovaný trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú navrhol
v súlade s § 190 SSP zamietnuť. Zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia. Uviedol, že aj v súdnej praxi sa rozlišuje zmluvné predkupné právo obligačného charakteru
azmluvnépredkupnéprávosvecno-právnymiúčinkami,pričompoukázalnarozsudokNajvyššiehosúdu
Českej republiky sp. zn. 29 Cdo 1633/2008 zo dňa 24.02.2010, v ktorom sa Najvyšší súd ČR zaoberal
otázkou, či sa § 603 ods. 3 OZ vzťahuje na „záväzkové predkupné právo alebo na predkupné právo
vecné“. Toto rozlíšenie predkupného práva sa uvádza aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo

193/2010 zo dňa 15.06.2011, o ktorý sa opierajú žalobcovia vo svojej žalobe, a to: „Pre posudzovanú vec
má pre jej správne posúdenie význam dôsledné rozlíšenie medzi predkupným právom záväzkovým a
predkupnýmprávomsvecno-právnymiúčinkami.Pretojedôležité,čivpríslušnejzmluvebolopredkupné
právo dojednané ako vecné právo alebo bolo dojednané iba ako záväzkové.“20. Rozdiel medzi predkupným právom s obligačnými a vecno-právnymi účinkami spočíva najmä v tom,
že pokiaľ pri obligačnom práve oprávnená osoba z predkupného práva nevyužije svoje právo na kúpu

veci, tak predkupné právo ako také zaniká. Ak má však predkupné právo vecno-právne účinky, tak
odmietnutie ponuky oprávnenou osobou nespôsobuje zánik predkupného práva. Povinná osoba síce
môže predať vec tretiemu subjektu, avšak nakoľko sa jedná o vecné právo, tak predá mu ju s právnym
obmedzením, ktorého obsahom je povinnosť rešpektovať právo osoby oprávnenej z predkupného práva
na prednostnú kúpu veci pre prípad, že by ju on už ako nový vlastník chcel predať. Toto právo je

právom osobným a neprechádza na právnych nástupcov, čo vyplýva z ustanovenia § 604 OZ. Pokiaľ je
dohodnuté predkupné právo s vecno-právnymi účinkami, takéto predkupné právo pôsobí nielen medzi
účastníkmi zmluvy, medzi ktorými bolo dojednané, ale povinnosťou z predkupného právneho vzťahu sú
viazaní i právni nástupcovia povinného subjektu. Predkupné právo s vecno-právnymi účinkami musí mať
písomnú formu, čo vyplýva priamo zo zákona, keď zákonodarca zakotvil, že predkupné právo dojednané
ako vecné právo vzniká až vkladom do katastra nehnuteľností.

21. Pokiaľ sa žalobcovia dovolávali stanoviska vyplývajúceho z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Sžo 193/2010 zo dňa 15.06.2011 žalovaný uviedol, že Najvyšší súd SR zaujal stanovisko odlišné od
stanoviska vyplývajúceho z tohto rozsudku, a to v rozsudkoch sp. zn. 1Sžo 291/2009 zo dňa 21.04.2010
a sp. zn. 10Sžo/80/2015 zo dňa 25.05.2016. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 10Sžo/80/2015 zo dňa

25.05.2016 odmietol právny názor, podľa ktorého by bolo možné zriadiť predkupné právo s účinkami
vecného práva samostatnou zmluvou alebo teda zmluvou mimo zmluvy o scudzení nehnuteľností.
Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom, ktorý bol prezentovaný práve v rozsudkoch sp. zn. 1Sžo
291/2009 zo dňa 21.04.2010 a sp. zn. 10Sžo/80/2015 zo dňa 25.05.2016.

22. Žalovaný poukázal na to, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/80/2015 zo dňa
25.05.2016 je z neskoršieho dátumu ako rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 193/2010 zo
dňa 15.06.2011. Retroaktívna aplikácia judikatúry sa podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho
súdu SR pripúšťa a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 198/2017 zo dňa
19.03.2018, podľa ktorého: „Pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu

právnehopravidla:ideotúistúnormu,ibajenanovovyjadrenýjejobsah.Ztohovyplýva,žeúčinkyzmeny
judikatúry nemožno obmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže
vedome aplikovať nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor. Nový právny názor je vzhľadom na to
potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Tým sa prípustné retrospektívne pôsobenie
zmeny judikatúry líši od neprípustného retroaktívneho pôsobenia právnych noriem.“

23. Podľa žalovaného Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor rozhodol správne, ak predmetný návrh
na vklad predkupného práva zamietol, pretože iba zmluvou o zriadení predkupného bez scudzovacieho
právneho úkonu nebolo a nemohlo byť zriadené predkupné právo s účinkami vecného práva. Na vklad
predložený právny úkon predstavoval len záväzkový teda obligačný vzťah medzi jeho účastníkmi a tento

s poukazom na § 1 ods. 1 katastrálneho zákona nie je predmetom evidencie katastra nehnuteľností.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

24. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon
súdnictva prešiel od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od
01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu
v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto
konanie, pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 13S/34/2023, vedie na Správnom

súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-13S/34/2023.

25. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie
Okresného úradu, katastrálneho odboru a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, viazaný rozsahom
žalobných bodov v zmysle § 134 ods. 1 SSP, zohľadniac stav v čase právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia v zmysle § 135 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP, pričom dospel k záveru, že správna
žaloba je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 SSP, pre ktorý by
bolo potrebné v predmetnej veci pojednávanie nariadiť. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súdzverejnil postupom v zmysle § 137 ods. 4 SSP dňa 31.07.2024. Rozsudok bol vyhlásený vyvesením jeho
skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 30.10.2024
podľa § 137 ods. 3 SSP.

26. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil
prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad predkupného práva podľa predloženej zmluvy
uzavretej medzi žalobcami z dôvodu, že predmetný právny úkon predstavoval len záväzkový (obligačný)
vzťah medzi jeho účastníkmi a tento s poukazom na § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri

nehnuteľností nie je predmetom evidencie katastra nehnuteľností.

27. Podľa § 602 ods. 1 Občianskeho zákonníka; kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne
na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo.

28. Podľa § 602 ods. 2 Občianskeho zákonníka; také právo možno dohodnúť aj pre prípad iného

scudzenia veci než predajom.

29. Podľa § 603 ods. 1 Občianskeho zákonníka; predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil
vec ponúknuť na predaj.

30. Podľa § 603 ods. 2 Občianskeho zákonníka; predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo,
ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa
nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva
mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi.

31. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka; ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený
buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo
zachované.

32. Podľa § 604 Občianskeho zákonníka; predkupné právo neprechádza na dediča oprávnenej osoby

a nemožno ho previesť na inú osobu.

33.Podľa§1ods.1zákonač.162/1995Z.z.;katasternehnuteľností(ďalejlen"kataster")jegeometrické
určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam,
a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky

vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo
správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú
alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").

34. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.; práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv uvedené v § 1

ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

35. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.; právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

36. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.; okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne

skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

37. Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.; ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad
povolí; inak návrh zamietne.

38. Podľa čl. 2 ods. 2 úst. zákona č. 460/1992 Zb., Ústavy SR; štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.39. Správny súd, výlučne v rozsahu žalobných bodov, posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného,
ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie katastrálneho úradu o zamietnutí návrhu na vklad
predkupného práva podľa predloženej zmluvy uzavretej medzi žalobcami z dôvodu, že predmetný

právny úkon predstavoval len záväzkový (obligačný) vzťah medzi jeho účastníkmi, nakoľko medzi
účastníkmi nebol uzavretý aj scudzovací právny úkon (zároveň alebo aj samostatne) a tento právny úkon
s obligačnými účinkami nemohol mať účinky vecného práva, preto s poukazom na ustanovenie § 1 ods.
1 katastrálneho zákona nie je predmetom evidencie katastra nehnuteľností. Správny súd posudzoval
spornú otázku, či bolo možné samostatnou zmluvou zriadiť predkupné právo s vecno-právnymi účinkami

medzi žalobcami, ktorí neboli v pozícii predávajúceho a kupujúceho, resp. neboli účastníkmi iného
scudzovacieho úkonu.

40. Na základe vyššie uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka, katastrálneho zákona,
vychádzajúc aj z komentára k ustanoveniu § 602 - 606 Občianskeho zákonníka správny súd konštatuje,
že predkupné právo zmluvného charakteru vzniká typicky na základe vedľajšieho dojednania pri kúpnej

zmluve medzi predávajúcim a kupujúcim. Z hľadiska právnej úpravy platí, že predkupné právo môže
byť dohodnuté aj pre prípady iného scudzenia, než predajom (§ 602 ods. 2 Občianskeho zákonníka),
pričomzákonumožňujedohodnúťpredkupnéprávoajpreprípadynapr.darovania,výmenyapodobných
scudzení.Ztohovyplýva,žeštandardnýspôsobvznikuzmluvnéhopredkupnéhoprávavrámciprávneho
systémuSlovenskejrepublikyjetaký,žepredávajúcipripredajivecidohodneskupujúcim,žeakkupujúci

bude chcieť predmetnú vec predať, musí ju najprv ponúknuť na kúpu predávajúcemu.

41. Z právnej úpravy vyplýva, že predkupné právo sa zväčša zakladá v súvislosti s existenciou
kúpnej zmluvy. Osobitný právny vzťah zmluvného predkupného práva vzniká ako vedľajšie dojednanie
k primárnemu vzťahu, ktorým je najčastejšie kúpna zmluva, resp. iný scudzovací úkon. Zriadenie

predkupného práva bez takejto väzby je možné, ale nezodpovedá klasickému zmluvnému predkupnému
právu upravenému ako inštitút občianskoprávnych vzťahov podľa § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Ide potom len o dojednanie predkupného práva s obligačnými účinkami. Záväzok z takéhoto dojednania
zaväzuje len zmluvné strany a na základe takéhoto obligačného záväzku nie je možné vykonať zápis
predkupného práva do katastra nehnuteľností.

42. Obligačné účinky a vecno-právne účinky predkupného práva sa odlišujú v tom, že pokiaľ pri
obligačnom práve oprávnená osoba z predkupného práva nevyužije svoje právo na kúpu veci, tak
predkupné právo ako také zaniká, na rozdiel od zriadeného predkupného práva s vecno-právnymi
účinkami, kedy odmietnutie ponuky oprávnenou osobou nespôsobuje zánik predkupného práva. Tretí

subjekt, ktorý môže kúpiť nehnuteľnosť od povinnej osoby, nehnuteľnosť nadobudne s právnym
obmedzením, ktorého obsahom je povinnosť rešpektovať právo osoby oprávnenej z predkupného práva
na prednostnú kúpu pre prípad, ak by ju aj on, ako nový vlastník, chcel predať. Občiansky zákonník
v ustanovení § 604 upravuje, že toto právo neprechádza ďalej na právnych nástupcov, ide o právo
osobné, teda neprechádza na dediča oprávnenej osoby a nemožno ho previesť na inú osobu. Rozdiel

medzi dojednaným predkupným právom s obligačnými a vecno-právnymi účinkami spočíva v tom,
že dohodnuté predkupné právo s vecno-právnymi účinkami pôsobí nielen medzi účastníkmi zmluvy,
medzi ktorými bolo dojednané, ale povinnosťou z predkupného právneho vzťahu sú viazaní i právni
nástupcoviapovinnéhosubjektu,narozdieloddojednanéhopredkupnéhoprávasobligačnýmiúčinkami,
ktoré zaväzujú len účastníkov zmluvy o dojednaní tohto predkupného práva. Z Občianskeho zákonníka

rovnako vyplýva, že predkupné právo s vecno-právnymi účinkami musí mať písomnú formu a vzniká
ako vecné právo až vkladom do katastra nehnuteľností (§ 603 ods. 2 OZ).

43. Na základe vyššie uvedeného, správny súd tiež vyvodil záver, že predkupné právo medzi
osobami, ktoré medzi sebou neuzavreli kúpnu alebo obdobnú zmluvu, ako scudzovací právny úkon,

je možné dojednať, ale nevyplýva priamo z úpravy v § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
tieto ustanovenia predpokladajú, že ide o vedľajší záväzok viazaný na scudzovací vzťah. Takáto
dohoda môže teda existovať a byť platná na základe zmluvnej voľnosti, avšak nejde o štandardné
zmluvné predkupné právo, ktoré má potenciál vyvolať vecno-právne účinky. Vecno-právny účinok
možno dosiahnuť len za splnenia zákonných požiadaviek, ak ide o vzťah medzi účastníkmi pôvodného

scudzovacieho úkonu.

44. Takouto zákonnou požiadavkou je vklad do katastra nehnuteľností. Predkupné právo nadobúda
účinnosť voči tretím osobám v prípade, ak je zriadené ako vecné právo, ktoré musí byť zapísané vkatastri nehnuteľností. Kataster však pred zápisom (povolením vkladu) skúma, či predkupné právo
spĺňa zákonné podmienky na zápis ako vecné právo. Podľa katastrálneho zákona nie je možné
zapísať záväzkové predkupné právo iba s obligačnými účinkami, teda také, ktoré vzniklo iba zmluvou

medzi subjektmi, ktoré neboli účastníkmi pôvodného scudzovacieho úkonu, pretože takéto predkupné
právo nemá vecno-právny charakter. Ak medzi subjektmi, ktoré uzatvorili zmluvu o predkupnom práve,
neexistuje kúpna alebo obdobná zmluva (scudzovací úkon), predkupné právo nie je viazané na
nehnuteľnosť ako vecné právo. V takomto prípade je katastrálny úrad oprávnený zamietnuť návrh na
vklad aplikujúc ustanovenie § 31 ods. 3 katastrálneho zákona po prihliadnutí na relevantnú skutočnosť

majúcu vplyv na povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 posledná veta katastrálneho zákona, ak zistí,
že zmluva nemá právnu účinnosť potrebnú na zápis vecného práva v zmysle § 1 ods. 1 katastrálneho
zákona, čo je prípad záväzkového predkupného práva medzi tretími osobami, ktoré nie sú účastníkmi
scudzovacieho úkonu.

45. Relevantnou skutočnosťou nie je to, že v zmluve predloženej na zápis predkupného práva, účastníci

zmluvy konštatujú, že zriadili predkupné právo k nehnuteľnostiam ako vecné právo. Takýmto sa nestáva
len na základe vyhlásenia účastníkov právneho úkonu, pretože predkupné právo, ako vecné právo,
vzniká len pri splnení zákonných podmienok. V zmysle § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o
vedľajšie dojednanie k scudzovaciemu úkonu medzi tými istými účastníkmi právneho vzťahu. Takto
dojednané predkupné právo má následne účinky aj voči nástupcom kupujúceho, ak sa nevykonalo už

pri predaji (§ 603 ods. 2). Na to, aby predkupné právo ako vecné právo vzniklo a mohlo byť zapísané
do katastra nehnuteľností, musí byť spojené jednak s vlastníckym právom k nehnuteľnosti, ale aj k
scudzovaciemu úkonu medzi typicky predávajúcim a kupujúcim, resp. darcom a obdarovaným a pod.

46. Z ustanovenia § 1 ods. 1 katastrálneho zákona vyplýva, že katastrálny úrad zapíše len práva, ktoré

sú predmetom vecno-právneho účinku. Ak medzi zmluvnými stranami, ktoré predkupné právo dohodli,
neexistoval scudzovací úkon, ich vzťah zostáva len záväzkovým. V takom prípade predkupné právo
nebolo dohodnuté ako vecné právo (bez ohľadu na jeho označenie v zmluve o zriadení predkupného
práva), a preto nemôže mať účinky voči tretím osobám, čo je podmienka na zápis do katastra
nehnuteľností. Keďže medzi zmluvnými stranami v tu posudzovanej veci neexistuje vzťah viazaný na

prevod vlastníckeho práva, katastrálny úrad nemohol povoliť vklad, pretože predkupné právo medzi nimi
nemá charakter vecného práva. Zmluvné predkupné právo v tomto prípade nemá nárok na zápis do
katastra nehnuteľností, pretože ide len o záväzkový vzťah, ktorý pôsobí medzi účastníkmi zmluvy o
zriadení predkupného práva a nemá účinok voči tretím osobám.

47. Na základe uvedeného žalovaný rozhodol správne, ak potvrdil rozhodnutie katastrálneho úradu o
zamietnutí návrhu na vklad, keďže predmetné predkupné právo nemá charakter vecného práva, ktoré
by mohlo byť zapísané do katastra nehnuteľností, ako spôsobilý predmet zápisu v zmysle § 1 ods. 1
katastrálneho zákona.

48. Správny súd má za to, že žalobné námietky sú neopodstatnené. Zastáva názor, že v danom prípade
nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čím malo dôjsť podľa žalobcov k ukráteniu na ich
právach vyplývajúcich im zo zásady zmluvnej autonómie.

49. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že predkupné právo môže byť dohodnuté i v úplne samostatnej zmluve, s

týmto sa správny súd stotožňuje, avšak k tomu, aby zmluvné dojednanie malo vecno-právne účinky je
potrebné, že takáto samostatná zmluva musí byť uzavretá vo väzbe k scudzovaciemu právnemu úkonu
medzi tými istými účastníkmi zmluvného vzťahu.

50. Pokiaľ žalobcovia namietali, že katastrálny úrad a žalovaný opreli svoje závery o rozsudky

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo 291/2009 zo dňa 21.04.2010 a sp. zn. 10Sžo/80/2015 zo dňa 25.05.
2016 a zároveň tvrdili, že existujú aj iné názory Najvyššieho súdu SR, pričom poukázali na rozhodnutie
sp.zn.2Sžo193/2010zodňa15.06.2011,správnysúdkuvedenémuuvádza,žežalovanýanikatastrálny
úrad nepochybili ak vychádzali z právneho názoru Najvyššieho súdu SR podľa rozhodnutia, ktoré bolo
vydané neskôr, teda ide o aktuálnejšiu rozhodovaciu prax. Retrospektívna zmena judikatúry sa uplatňuje

na ešte neukončené prípady a mení len interpretáciu existujúcich právnych noriem. Zmena/posun
judikatúry sa týka výkladu zákonov a právnych predpisov, ktoré sú záväzné pre rozhodujúce orgány.
Retrospektívne pôsobenie zmeny judikatúry znamená, že nový výklad právnej normy sa uplatní na
všetky neukončené právne spory. Rozdiel oproti retroaktivite právnych noriem je v tom, že retrospektívajudikatúry nezmení priamo právnu normu, ale mení len jej výklad a aplikáciu už existujúcich noriem.
Retrospektívna aplikácia sa nevzťahuje na prípady, ktoré už boli právoplatne rozhodnuté, čím sa
zachováva právna istota v už skončených právnych veciach. Retrospektívne pôsobenie judikatúry

vyplýva zo súdnych rozhodnutí a zmien v judikatúre súdov. Správny súdny poriadok v ustanovení §
139 ods. 3 SSP ukladá súdu pri rozhodovaní prihliadať na ustálenú rozhodovaciu prax súdov vyššej
autority, pričom odklon od judikatúry je potrebné náležite odôvodniť. Správny súd poukazuje tiež na to,
že retrospektívne pôsobenie zmeny judikatúry má menší dosah na právnu istotu, pretože sa vzťahuje iba
na výklad zákonov v aktuálne riešených alebo budúcich prípadoch. Za nesprávny by považoval správny

súd práve taký postup, pokiaľ by rozhodujúci orgán verejnej správy nezohľadnil zmenu judikatúry na
riešené a neukončené prípady.

51.Zdôvodovvyššieuvedenýchsasprávnysúdstotožnilsprávnymnázoromžalovaného,žepredkupné
právo na zmluvnom základe s vecno-právnymi účinkami je možné dohodnúť podľa § 603 ods. 2
Občianskeho zákonníka, čo ale predpokladá súčasné uzatvorenie prevodnej zmluvy, ktorá podmienka

v tu posudzovanej veci nebola splnená. Keďže zo zmluvy o zriadení predkupného práva uzatvorenej
medzi žalobcami predloženej na vklad predkupného práva žiadne vecno-právne účinky nevyplývajú,
žalovaný (aj katastrálny úrad) správne posúdil, že táto zmluva nie je vkladuschopnou listinou podľa
§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona, čo vyústilo do zamietnutia návrhu na vklad podľa § 31 ods. 3
katastrálneho zákona. S odkazom na článok 2 ods. 2 Ústavy SR bolo povinnosťou katastrálneho úradu

aj žalovaného pri rozhodovaní zohľadniť absenciu vecno-právnych účinkov dojednaného predkupného
práva. Prvostupňový orgán postupoval správne, ak na základe samostatnej zmluvy o zriadení
predkupného práva bez súvisiaceho scudzovacieho úkonu medzi účastníkmi zmluvy, nepovolil vklad
predkupného práva žalobcom tak, ako to vyplýva z jeho rozhodnutia č. V5253/2022 zo dňa 29.07.2022,
keďže predkupné právo dojednané v tejto zmluve nemá z dôvodu absencie dojednania scudzenia

veci vecno-právny charakter, a teda nemá účinky vecného práva, v dôsledku čoho nemohol byť
vklad predkupného práva podľa predloženej zmluvy povolený s odkazom na ustanovenie § 1 ods. 1
katastrálneho zákona, v zmysle ktorého sú súčasťou katastra údaje o predkupnom práve, avšak len
vtedy, ak má mať účinky vecného práva.

52. Po vykonaní súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia
prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, správny súd dospel k
záveru, že žaloba je nedôvodná, nebol preukázaný žalobcami tvrdený dôvod pre zrušenie predmetných
rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci, preto žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.

53. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu
trov konania nepriznal. Žalobcom z dôvodu, že v konaní neboli úspešní, aplikujúc ustanovenie § 167
ods. 1 SSP a contrario a rovnako nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému podľa § 168 SSP,
nakoľko v okolnostiach prípadu nevzhliadol výnimočnosť dôvodov pre priznanie náhrady trov konania

žalovanému ako orgánu štátnej správy.

54. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
54. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť
podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.