Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/75/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123216294
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7123216294.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Zuzany Biščakovej, v právnej veci G.C. M.. T. J., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. A. X, XXX XX C., v konaní o návrhu na osvojenie maloletého dieťaťa:
C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. A. X, XXX XX C., zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnychvecíarodinyC.,sosídlomvC.,A.G.X,dieťarodičovmatkyP..C.C.,nar.XX.XX.XXXX,trvale
bytom G. I. XX, E..Č.. K. XX, XXX XX C. a otca N. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. A. X, XXX XX
C., zastúpeného JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, o odvolaní
navrhovateľky voči rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 18P/140/2023 - 151 zo dňa 15.05.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Návrhom doručeným dňa 20.09.2023 sa navrhovateľka domáhala, aby súd o maloletej C., dcére otca
N. J. a matky P.. C. C. rozhodol tak, že sa stáva osvojencom M.. T. J..
Návrh odôvodnila tým, že je manželkou otca maloletej, pričom s otcom maloletej uzavreli XX.XX.XXXX

manželstvo, ktoré je bezdetné. Navrhovateľka nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, počas trvania
manželstva navrhovateľky a otca maloletej sa mimo manželstva otcovi narodila maloletá dcéra C., ktorej
matkou je P.. C. C., ktorá je sestrou navrhovateľky.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice rozsudkom č.k. 18P/140/2023 - 151 dňa 15.05.2024 rozhodol ako súd prvej
inštancie tak, že:
„I. Návrh navrhovateľky na osvojenie maloletého dieťaťa z a m i e t a.
II. Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie poukazom na príslušné ustanovenia Zákona o
rodine, konkrétne § 97, § 98, § 99, § 100 ods. 3, § 102 ods.1, § 105, § 106 ods. 1, 2, § 108, § 82 ods. 1, 2 a

zároveň poukazom na ustanovenie § 116 Občianskeho zákonníka, ako aj § 117 Občianskeho zákonníka.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že návrh navrhovateľky nie je dôvodný, pričom mal za preukázané, že navrhovateľka je manželka otcamaloletého dieťaťa, ktoré navrhla osvojiť, pričom rodičmi maloletého dieťaťa sú N. J. a P.. C. C.. Zároveň
zistil, že navrhovateľka a biologická matka maloletej sú blízke osoby, sú to pokrvné príbuzné sestry.
Túto skutočnosť súd považoval za najpodstatnejšiu pri posudzovaní opodstatnenosti a odôvodnenosti

tohto návrhu.
Aj napriek tomu, že účastníci konania zhodne prejavili súhlas s osvojením dieťaťa navrhovateľkou, súd
tomuto návrhu nevyhovel. Navrhovateľka v podstatnom odôvodnila svoj tým, že maloletú považuje za
svoju dcéru a navzájom majú medzi sebou vzťah rovnaký ako matka a dcéra a maloletá ju oslovuje
matka. Súdu nie je zrejmé z akého dôvodu navrhovateľka podala návrh až v čase keď maloletá má

takmer 2 roky.
S poukazom na dôvody uvádzané navrhovateľkou, ako aj na samotný priebeh konania poukazuje
súd prvej inštancie na komentár k ustanoveniam Zákona k rodine, ktoré sa týkajú inštitútu osvojenia.
Hoci komentár k zákonu nie je zaväzujúci, obsahuje výklad a názory odbornej verejnosti na jednotlivé
paragrafovéznenia,ktorésúvjustičnejpraxiaplikovateľné.Osvojeniejespôsobomvzniku,tzv.právneho
rodičovstva - rodičovstva založeného rozsudkom súdu.

Pokiaľ navrhovateľka uviedla, že so svojim manželom svoje vlastné deti nemajú, nakoľko ich nemôže
maťona,pokúsilisaajoasistovanúreprodukciu,avšakneúspešne,pretokeďsadozvedelioskutočnosti,
že jej sestra čaká dieťa s jej manželom, neumožnili jej ísť na interupciu, resp. nesúhlasili s tým a
dohodli sa na tom, že po narodení dieťaťa sa ona aj biologický otec o maloletú postarajú, nakoľko ona
ju vôbec nechcela. Matka sa k tomu postavila tak, že prečo by mala mať dieťa so svojim švagrom a

navyše ďalšie dieťa nechcela, pretože už má svoje dve deti, o ktoré sa treba starať a ďalšie dieťa by
finančne nezvládla. Ak mala a má matka až taký zlý vzťah so sestrou a jej manželom, je na zamyslenie
podľa súdu prvej inštancie, ich súčasné vzájomné správanie sa. Všetci tvrdia, že maloletá sa narodila z
jednorazového sexuálneho styku matky a otca. Obaja ako plne spôsobilí na právne úkony si museli byť
vedomí týchto dôsledkov. Súd prvej inštancie uvádza, že v žiadnom prípade nešlo o náhodnú známosť,

keďže navrhovateľka a otec sú manželmi od roku 2011 a predtým spolu 9 rokov randili, teda matka
maloletej svojho švagra poznať musela.
Zároveň súd prvej inštancie poukazuje na to, že je neprípustné, aby sa ktokoľvek dohodol v rozpore s
platnou a účinnou legislatívou Slovenskej republiky na to, že dieťa vynosí, porodí a potom odovzdá do
starostlivosti inej osoby. Aktuálna právna úprava nepripúšťa ani náhradné materstvo. Súd na základe

uvedených skutočností konštatoval, že má za to, že tento návrh a toto konanie sa javí ako účelové s
cieľom dosiahnutia toho, aby navrhovateľka mala status matky. Aj keď sú konania kde subjektom je
maloleté dieťa sprevádzané prvoradým hľadiskom a to záujmom dieťaťa, nemožno ani záujem dieťaťa
povýšiť nad platnosť zákona a stavať ho do rozporu so zákonom alebo obchádzania zákona. Súd prvej
inštancie zároveň poukázal na príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku, ako aj Civilného

mimosporového poriadku ustanovenia § 2 a ustanovenia § 368 Civilného sporového poriadku a rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie.

III. Obsah odvolania navrhovateľky a vyjadrenia k odvolaniu

5. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie navrhovateľka písomným podaním z 26.06.2024,
v ktorom navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že maloletá C.
J., dcéra otca N. J. a matky P.. C. C. je od právoplatnosti rozsudku osvojencom M.. T. J.. Alternatívne
navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.
Odvolanie navrhovateľka odôvodnila tým, že má za to že v predmetnej veci sú splnené všetky zákonné
podmienky na osvojenie maloletej C. a osvojenie je v jej záujme, nakoľko sa existujúci faktický
stav, ktorý maloletá C. pozná a považuje za reálny zmení aj na stav právny. Pre maloletú C. sa
týmto vytvorí úplné rodinné prostredie, ktorí jej bude garantovať riadnu a plnohodnotnú výchovu,

bezpečie a stabilitu prostredie a zdravý duševný a telesný vývin dieťaťa. Poukázala na odôvodnenie
súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že za najpodstatnejšiu pri posudzovaní opodstatnenosti a
dôvodmi návrhu súd posudzoval skutočnosť, že navrhovateľka a biologická matka sú sestry, teda
blízke osoby. Navrhovateľka vyslovila presvedčenie, že osvojenie maloletej C. nepochybne je v záujme
maloletého dieťaťa a ten záujem sa v tomto konkrétnom prípade nijako nepriečia, nie je v rozpore so

zákonom, alebo jeho obchádzaním. Poukázala na súlad s čl. 5 základných zásad Zákona o rodine
a argumentovala ďalej tým, že súdu prvej inštancie nie je zrejmé z akého dôvodu navrhovateľka
podala návrh až v čase, keď mala maloletá takmer 2 roky. Považuje pre rozhodnutie vo veci samej
tento údaj za nepodstatný a argumentovala tým, že keď mala maloletá C. 20 mesiacov a približnerok po právoplatnosti súdu o zverení maloletej C. do osobnej starostlivosti otca, prioritne a jediné
relevantné kritérium pre rozhodnutie bolo pre ňu záujem maloletého dieťaťa a intenzita vzájomného
citového vzťahu medzi osvojencom a osvojiteľom. Zároveň poukázala v odvolaní na to, že sa ohradzuje

voči nepreukázaným a z vykonaného dokazovania nevyplývajúcim domnienkam prvoinštančného
súdu o údajných dohodách s biologickou matkou o ťažkej uveriteľnosti rozvrátenosti vzťahov medzi
navrhovateľkou a jej sestrou, či o spochybňovaní dôvodov oznámenia tehotenstva matky otcovi.
Dôvodila ďalej tým, že je potrebné poukázať na to, že osvojenie maloletého dieťaťa manželkou otca
nie je a nemôže byť v rozpore so zákonom, alebo by to malo zákon akokoľvek obchádzať. Osvojenie

maloletého dieťaťa manželkou otca, ktorá je súčasne sestrou biologickej matky nijako nevylučuje ani
komentár k Zákonu o rodine, z ktorého vyplýva nemožnosť osvojenia príbuznými v priamom rade
alebo súrodencom. Ani tento komentár ani žiadny právny predpis však podľa navrhovateľky pri splnení
všetkých ostatných podmienok a zohľadňujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa nebráni osvojeniu
inými osobami, teda aj navrhovateľkou. Navrhovateľka nie je s maloletým dieťaťom ani príbuzná a nie je
ani jej súrodencom. Súd prvej inštancie však tento komentár expenzívne a nad rámec zákona aplikoval

na existujúci stav. Zo všetkých vyššie opísaných dôvodov preto navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd
rozhodol v súlade s petitom a zmenil tak výrok súdu prvej inštancie ako žiadala v odvolaní.

6. K podanému odvolaniu zo strany navrhovateľky sa vyjadril sa kolízny opatrovník podaním z
22.07.2024, ktorý uviedol, že rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na osvojenie

maloletej sa vzdal práva podať odvolanie z čoho vyplýva, že sa stotožnil so závermi súdu a vzhľadom
na skutočnosti zistené cestou súdu, s ktorými bol kolízny opatrovník oboznámený v rámci výsluchu
účastníkov na vyššie uvedenom pojednávaní, preto navrhol rozhodnúť s poukazom na najlepší záujem
maloletého dieťaťa.

7. K podanému odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu otec maloletého
dieťaťa, ktorý uviedol že v celom rozsahu súhlasil a stotožnil sa s odvolaním navrhovateľky proti
rozsudku prvoinštantného súdu k jeho obsahu a skutkovým dôvodom uviedol, že ako otec maloletej
C. a manžel navrhovateľky najlepšie pozná tak osobu maloletej C., ako aj osobu navrhovateľky a
najlepšie pozná ich vzájomné vzťahy, potreby a citové väzby. Preto vyslovil presvedčenie, že návrh

navrhovateľky na osvojenie maloletej C. je v celom rozsahu dôvodný a zákonný a nepochybne v
najlepšom záujme maloletej C.. Zdôraznil, že jej osvojenie navrhovateľkou ako jeho manželkou je v
najlepšom súlade s oprávnenými záujmami a potrebami maloletého dieťaťa, ktorý sa pre maloletú C.
zabezpečí vytvorením úplného rodinného prostredia, v ktorom bude maloletej C. poskytovaná riadna,
zodpovedná a plnohodnotná rodinná starostlivosť a výchova. Pre maloletú C. sa tým vytvorí úplné

rodinné prostredie, ktoré jej bude garantovať maximálnu úroveň starostlivosti o ňu, jej komplexnú
výchovu, bezpečie a stabilitu prostredia a celkový zdravý, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa. Len
osvojenie maloletej C. navrhovateľkou je v jej najlepšom záujme. Žiadna alternatíva, ktorá by sa k tomuto
najlepšiemuzáujmumaloletéhodieťaťadokázalaaspoňpriblížiťneexistujeanikdyexistovaťaninebude.
Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že maloletá C. J., dcéra otca N. J. a matky P.. C. C.

bude počnúc právoplatnosťou rozsudku osvojencom M.. T. J.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove, ďalej len odvolací súd, po zistení, že odvolanie navrhovateľky bolo podané
včas ako oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie je
prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie v jeho napadnutých častiach, postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na
úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na

úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach vecne
správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP ) v spojení s ustanovením § 2 ods.
1 Civilného mimosporového poriadku (CMP ). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP

poukázal na odôvodnenie rozhodnutie súdu prvej inštancie.

9. Predmetom prieskumu pred odvolacím súdom je výrok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh
navrhovateľkynaosvojeniemaloletéhodieťaťaC.J.,nar.XX.XX.XXXX,dieťaotcaN.J.amatkyP..C.C..10. Čo sa týka samotného rozsudku vo veci návrhu na osvojenie maloletého dieťaťa a výroku o
zamietnutí tohto predmetného návrhu, rozhodol súd prvej inštancie aj o trovách konania v zmysle

ustanovenia § 52 CMP, ktoré ustanovenie nadobudlo právoplatnosť.

11. V zmysle ustanovenia § 97 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine bezpochyby vyplýva, že
osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi
osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove

detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.
V zmysle ustanovenia § 97 ods. 2 citovaného zákona o osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.

12. Odvolací súd v poukazom na uvedené ustanovenie argumentuje tým, že osvojenie je spôsobom
vzniku tzv. právneho rodičovstva - rodičovstva založeného rozsudkom súdu. Právoplatnosťou rozsudku
oosvojenízanikajúrodinnoprávnevzťahyspôvodnou,zväčšabiologickourodinouosvojenca, avznikajú

nové rodinnoprávne väzby s rodinou osvojiteľov.
Zo znenia § 97 ods. 1 citovaného zákona možno vyvodiť, že osvojenie nezakladá len rodičovský vzťah
medzi osvojiteľmi a osvojencom, ale tiež rodinnoprávne vzťahy a s ostatnými príbuznými osvojiteľov.
Vzniká úplný príbuzenský pomer tak priamo, ako i v pobočnom rade.

13. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že osvojenie má vo vzťahu k formám náhradnej starostlivosti
osobitnú povahu. V zmysle čl. 8 Dohovoru o právach dieťaťa má každé dieťa právo na zachovanie svojej
totožnosti, vrátane štátnej príslušnosti, mena a rodinných záväzkov, v súlade so zákonom a s vylúčením
nezákonných zásahov.

14. Odvolací súd zároveň s poukazom na obsah ustanovenia § 98 Zákona o rodine poukazuje na to,
že osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaný do zoznamu žiadateľov
o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v
domácnosti zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje

na ustanovenie § 100 ods. 3 uvedeného zákona.

15. Odvolací súd poukazuje v súlade s obsahom uvedeného citovaného ustanovenia nielen na
predpoklady, ktoré musí osvojiteľ spĺňať ako fyzická osoba, ale predovšetkým sú to morálne predpoklady
kladené na osobu osvojiteľa, ktoré veľmi úzko súvisia s hodnotením jeho osobnosti. Do určitej miery

ich preveruje už orgán sociálnoprávnej ochrany pri hodnotení spôsobilosti na vykonávanie náhradnej
rodinnej starostlivosti. Tieto sú však veľmi strohé a určujú len skutočne minimálny štandard morálnych
predpokladov kladených na osobu, ktorá chce vychovávať cudzie dieťa bez dozoru štátu. Nemôže
stačiť, že nebola odsúdená za úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
vyššej ako 1 rok, alebo že nepriznala vinu za niektoré z trestných činov hrubo narušujúcich občianske

spolunažívanie proti rodine, mládeži, proti ľudskej dôstojnosti atď. Spoločnosť a právo kladú na rodičov
a ich výkon rodičovských práv a povinností čo raz vyššie požiadavky. To isté by malo platiť aj pre rodinu
osvojiteľa. Právna štruktúra osobnosti a hodnotové princípy osvojiteľa vytvárajú obraz o spôsobe jeho
života a tak aj o spôsobe života osvojenca po právoplatnosti rozsudku o osvojení. Okrem spôsobu života
osvojiteľa je súd povinný skúmať aj spôsob života osôb, ktoré s osvojiteľom žijú v domácnosti. Účel

osvojenia a vek osvojiteľa a osvojenca je ustanovený obsahom ustanovenia § 99 ods. 1, 2 Zákona o
rodine. Medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel, osvojiť možno len maloleté
dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.

16. Odvolací súd v tomto štádiu preskúmania rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k rovnakému

záveru ako súd prvej inštancie pričom aj odvolací súd považuje návrh navrhovateľky za nedôvodný. Z
vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo preukázané, že navrhovateľka je manželka otca
maloletého dieťaťa C., ktoré navrhovateľka navrhla osvojiť, pričom rodičmi maloletého dieťaťa sú manžel
navrhovateľkyN.J.asestranavrhovateľkyP..C.C..Zuvedenéhobezpochybyvyplýva,ženavrhovateľka
a biologická matka maloletej C. sú blízke osoby, teda pokrvné sestry.

Túto skutočnosť aj odvolací súd považoval za podstatnú pri posudzovaní opodstatnenosti samotného
návrhu, ako aj uvedených dôvodov v odvolaní navrhovateľky.17. Odvolací súd má za to, že ani zhodné prejavy k osvojeniu maloletého dieťaťa nepriniesli v konaní
takédôvody,nazákladektorýchbysúdprvejinštancienávrhunavrhovateľkymoholvsúladesozákonom
vyhovieť. Navrhovateľka v podstate odôvodnila svoj podaný návrh tým, že maloletú C. považuje za

svoju dcéru ako dcéru svojho manžela, ktorá vlastne prišla na svet splodením uvedeného dieťaťa jej
manžela s jej sestrou. Ani odvolaciemu súdu nie je zrejmé prečo s osvojením čakala navrhovateľka
a jej manžel až dva roky potom ako sa maloletá C. narodila a aj napriek tej skutočnosti, že maloleté
C. je v domácnosti navrhovateľky a otca maloletého dieťaťa od štyroch mesiacov života maloletej.
K uvedenému aj odvolací súd zaujal stanovisko, že navrhovateľka a maloletá C. sú rodinou aj bez

rozhodnutia súdu, pričom žiadny z účastníkov konania od podania návrhu neuviedol, že navrhovateľka
a matka sú pokrvné sestry, nakoľko to nepovažovali za dôležité a napokon navrhovateľka to považovala
doslova za uvedenie trápnej informácie.

18. Aj odvolací súd konštatoval, že navrhovateľka je teda tetou maloletej C. a deti biologickej matky -
jej sestry P.. C. C. J. a Q. sú vlastne jej súrodencami. Rozhodnutím súdu, ak by návrhu navrhovateľky

súd prvej inštancie vyhovel, by nastal právny vzťah, kedy by sa z biologickej matky v zmysle práva stala
teta maloletej C. a z tety by sa stala matka. Z detí biologickej matky P.. C. J. a Q. by právne neboli už
súrodenci maloletej C., ale v zmysle zákona príbuzní bratranec a sesternica. V danom kontexte poukázal
aj odvolací súd na komentár k ustanoveniam Zákona o rodine, ktoré sa týkajú inštitútu osvojenia a aj
napriek tej skutočnosti ako konštatoval súd prvej inštancie, že uvedený komentár nie je zaväzujúci,

obsahuje výklad a názory odbornej verejnosti na jednotlivé paragrafové znenia zákona, ktoré sú v
justičnej praxi aplikovateľné a ktoré teda používajú súdne orgány na vysvetlenie, resp. na posúdenie
spôsobu osvojenia a vzniku, tzv. právneho rodičovstva založeného rozsudkom súdu.

19. Ak by súd prvej inštancie vyhovel návrhu, právoplatnosťou rozsudku o osvojení by zanikli

rodinnoprávne vzťahy s pôvodnou biologickou rodinou osvojenca, teda maloletej C. a vznikli by nové
rodinnoprávne vzťahy a väzby s rodinou osvojiteľa. V tejto súvislosti však odvolací súd, rovnako ako
súd prvej inštancie argumentuje tým, že by nezaniklo biologické príbuzenstvo, ktoré je manželskou
prekážkou v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 zákona. Preto aj keby došlo k osvojeniu, nie je možné,
aby bolo manželstvo platne uzatvorené medzi biologickými príbuznými v priamom rade alebo medzi

biologickými súrodencami. Čo sa týka existujúcich rodinnoprávnych vzťahov osvojenca, justičná prax
ustálila sa v názore, že jednou z prekážok osvojenia je aj tzv. nadbytočný rodinnoprávny vzťah, hoci to
zákon explicitne nevyjadruje. Týmto vzťahom sa myslí blízky príbuzenský pomer medzi osvojencom a
záujemcami o osvojenie, ktorý už existuje pred rozhodovaním o osvojení. Podstatou uvedenej prekážky
jevlastnepredísťnadbytočnémuzamieňaniuužexistujúcichpríbuzenskýchvzťahov,pričomsosvojením

sú spojené rovnaké právne následky, ako keby došlo k existencii pokrvného príbuzenstva. Odvolací
súd argumentuje pre úplnosť tým, že treba dodať, že príbuzenstvo je nielen právna kategória, ale tiež
aj biologická kategória, ktorá nemôže byť s ohľadom na svoju podstatu zrušená súdnym rozhodnutím.
Ak dôjde k vzniku príbuzenstva na základe osvojenia, je tým vylúčené ďalšie trvanie príbuzenstva na
prirodzenom základe, ktoré de iure zaniká a trvá len de facto. V tomto prípade osvojitelia nadobúdajú

rovnaké práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinnosti aké majú rodičia. Poukazuje
pritom rovnako odvolací súd, ako konštatoval súd prvej inštancie na komentár Zákona o rodine 3.
vydanie, rok 2019.

20. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a poukazuje na

to, že je neprípustné, aby sa ktokoľvek dohodol v rozpore s platnou a účinnou legislatívou Slovenskej
republiky na to, že dieťa vynosí, porodí a následne odovzdá do starostlivosti inej osoby. Aktuálna právna
úprava Slovenskej republiky nepripúšťa ani náhradné, teda surogačné materstvo. Aj účastníci spoločne
tvrdili, že ich vzájomné vzťahy sú neutrálne, resp. skôr zlé ako dobré, matka o maloletú neprejavuje
záujem a súd zistil, že účastníci túto skutočnosť aj potvrdili. Otec však založil spoločnosť J., s.r.o.,

ktorá vznikla XX.XX.XXXX a v tejto spoločnosti zamestnal postupne okrem iných zamestnancov aj svoju
manželkuazároveňajmatkumaloletej,ktorájevsúčasnejdobejedinázamestnankyňa.Tátoskutočnosť
sama o sebe je výhodou pre obe strany, avšak potvrdzuje to, že vzájomné vzťahy medzi otcom maloletej,
ako aj manželkou a jej sestrou nie sú negatívne a tieto jasne preukazujú príbuzenský vzťah. Aj podľa
odvolacieho súdu sa uvedené konanie a predmetný návrh javí ako účelové s cieľom dosiahnutia toho,

aby sa stala navrhovateľka de facto matkou maloletej C..

21. Odvolací súd argumentuje v závere tým, že uvedené konanie a vyhovenie návrhu súdom prvej
inštancie by nebolo v záujme maloletého dieťaťa, nakoľko záujem maloletého dieťaťa nemožno povýšiťnad platnosť zákona a stavať ho do rozporu so zákonom, resp. tento zákon takýmto spôsobom
obchádzať.

22. Odvolací súd preto vyhodnotil všetky odvolacie námietky navrhovateľky ako nedôvodné a potvrdil
správne rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

23. Zároveň odvolací súd rozhodol aj trovách odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 52 CMP tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere 3: 0 hlasov (§ 393 ods. 2
CSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).