Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. september 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 45C/68/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723203504
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Vícenová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1723203504.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

sp. zn. 45C/68/2023

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
č. k. 45C/68/2023 - 125
IČS: XXXXXXXXXX

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci žalobcu: D. E., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom D. F. XXX proti žalovanej: D. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXX/
XX, B. J., zastúpenej advokátom: JUDr. Marek Polakovič, Duchnovičovo nám. 1, Prešov o zaplatenie
4.182,30 eur takto

r o z h o d o l :

sp. zn. 45C/68/2023

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
č. k. 45C/68/2023 - 125

IČS: XXXXXXXXXX
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 3.259,96 eur zastavuje.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

sp. zn. 45C/68/2023

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
č. k. 45C/68/2023 - 125
IČS: 1723203504

1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.12.2023 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4.182,30 eur. Žiadal
o vrátenie peňazí od žalovanej, keďže boli partneri 4 roky, zo začiatku bola žalovaná zamestnaná a
mala pravidelný mesačný príjem. Potom posledné dva roky si otvorila SZČO a robila Realitnú maklérku,

zo začiatku 1 rok sa jej darilo a potom ten posledný rok nemala vôbec žiadny príjem, všetko ostávalo
na žalobcu, od platby za podnájom až po stravu, PHM, účty za telefón a domácnosť. Všetky tieto
skutočnosti, ktoré nastali vie aj dokázať ďalším dokazovanim a priloženými faktúrami za kúpený tovar tj.farby do tlačiarne pre tlačenie si zmlúv na svoj výkon práce, taktiež zaplatením účtu za telefón a prevody
o požičaní finančných prostriedkov. Ďalšie skutočnosti budú dokázané na súdnom pojednávaní.
2. Žalovaná nárok žalobcu uplatnený žalobou v celom rozsahu neuznala. Z podanej žaloby vôbec nie

je zrejmé, akým spôsobom dospel žalobca k sume 4.182,30 eur. Žalobca vo svojej žalobe tvrdí, že za
žalovanú platil platby za podnájom, stravu, PHM, telefón, domácnosť, farby do tlačiarne. Taktiež tvrdil,
že žalovanej požičal finančné prostriedky. Žalobca však svoje údajné nároky voči žalovanej žiadnym
spôsobom nepreukázal. Z nájomnej zmluvy k bytu, ktorú predložil žalobca je zrejmé, že nájomcom
bytu je výlučne žalobca, ktorý je aj povinný platiť prenajímateľovi nájom. Žalobca žiadnym spôsobom

nepreukázal svoje tvrdenie, že časť' nájmu by mala povinnosť platiť žalovaná. Z faktúr vystavených
spoločnosťou Alza.sk s.r.o., ktoré predložil žalobca je zrejmé, že kupujúcim tovaru je samotný žalobca.
Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že malo ísť o objednávky žalovanej. Z výpisov z
bankovéhoúčtu,ktorýpredložilžalobcanevyplýva,žebyžalovanejpožičalfinančnéprostriedky.Žalobca
nepreukázal údajné uzavretie zmluvy o pôžičke medzi ním a žalovanou.

3. Na pojednávaní dňa 11.06.2024 zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 79,48 eur
z dôvodu, že do pôvodne žalovanej sumy omylom zarátal aj iné zakúpené veci. Na pojednávaní dňa
03.09.2024 zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 3.180,- eur za nájomné bez uvedenia
dôvodu.

4. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby – v časti o zaplatenie sumy 3.259,96 eur, súd podľa § 145
ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil.

5. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo predmetom konania zaplatenie sumy 922,34 eur, ku ktorej
vykonal súd dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchmi strán sporu a zistil nasledovné:

6. Z detailu platby z ČSOB, a.s. vyplýva, že žalobca poukázal na účet žalovanej dňa 04.09.2023 sumu
100,- eur, dňa 05.09.2023 sumu 50,- eur, dňa 08.09.2023 sumu 50,- eur a dňa 13.09.2023 sumu 50,- eur.

7. Z detailu platby z ČSOB, a.s. vyplýva, že z bankového účtu žalobcu bola dňa 02.10.2023 vykonaná
platba platobnou kartou na stránke www.mojeo2.sk/faktury vo výške 45,04 eur.

8. Z detailu platby z ČSOB, a.s. vyplýva, že z bankového účtu žalobcu bola dňa 01.11.2023 vykonaná

platba platobnou kartou prijímateľovi Alza.sk, K. XXX/X, I. L. vo výške 50,40 eur.

9. Z faktúr spoločnosti alza.sk vystavených na kupujúceho – žalobcu zo dňa 29.03.2021, 10.06.2021,
14.09.2021, 12.10.2021, 11.11.2021, 13.01.2022, 28.02.2022, 28.04.2022, 18.07.2022, 07.08.2022,
24.09.2022, 05.12.2022, 03.04.202328..04.2023, 04.06.2023, 21.07.2023, 04.09.2023, 05.10.2023,

31.10.2023 vyplýva vyúčtovanie dodaného tovaru: cartridge (náplň pre atramentovú tlačiareň) v počte
26 kusov a vyúčtovanie dopravy tovaru. V uvedených faktúrach je okrem náplní pre tlačiareň vyúčtované
dodanie tovaru – myš eternico wireless za cenu 8,09 eur, lubrikačný gél Primeros za cenu 6,76 eur,
zubná pasta Colgate za cenu 1,30 eur, sprchový gél Radox pre mužov za cenu 1,79 eur.

10. Faktúrou zo dňa 26.12.2020 (č.l. 35) predávajúci Alza.sk vyúčtoval kupujúcemu – žalobcovi dodanie
tovaru – robotického vysávača SENCOR spolu s dopravou v sume 100,80 eur.

11. Žalovaná na pojednávaní dňa 03.09.2024 uviedla, že čo sa týka pôžičky vo výške 250,- eur, ona
o ňu nežiadala. Požičiaval jej ju z vlastnej iniciatívy. Boli vtedy vo vzťahu. Ona si nemyslela, že bude

peniaze pýtať späť a ani to tak nebolo prezentované v čase keď jej peniaze poslal. Čo sa týka farieb
do tlačiarne, objednávateľom bol žalobca. Tlačiareň využívali obaja. Väčšina z objednávok, boli platené
jej kartou, keď boli vyzdvihované z Alzaboxu. Čo sa týka paušálu, ona žalobcu nežiadala, aby jej ho
zaplatil. Ona by si to nejako poriešila. Hlavne tie peniaze nebrala ako pôžičku, ale ako darovanie alebo
ako nezištnú pomoc, keďže boli vo vzťahu.

12. Žalobca na pojednávaní dňa 03.09.2024 uviedol, že sa jednalo o výpomoc, keďže žalovaná nemala
zaplatený paušál, on jej chcel pomôcť. Bolo mu jej ľúto. Nemala žiadne peniaze. Nemala za čo tankovať.
Nemala ako chodiť na obhliadky. Chcel jej pomôcť. Čo sa týka farieb, má účet v Alze, teda ich moholobjednávať lacnejšie. Žalovaná pracovala ako realitná maklérka. Potrebovala tlačiť veľmi veľa papierov
najmä na kataster. Tlačiareň využívala len ona. Niektoré platby boli vykonávané z jeho karty. Niektoré
zo spoločnej karty, nakoľko mali spoločný účet, na ktorý chodila aj jeho výplata. Predmetom žaloby sú

platby aj z jeho karty, aj zo spoločného účtu. Čo sa týka platby vo výške 50,40 eur, žalovaná vyhrala
tlačiareň na nejakom podujatí. Potrebovala do nej farbu, preto ju musel kúpiť. Čo sa týka 250,- eur
žalovaná nemala žiadne peniaze. Žila iba na vode. Chcel jej pomôcť, aby mala dôstojný život. Vyslovene
ho o peniaze nežiadala, ale videl, že nemá, tak jej požičal.

13. Na otázku právneho zástupcu žalovanej na žalovanú, či jej žalobca povedal pri poskytovaní peňazí,
že ich v budúcnosti bude žiadať naspäť, žalovaná uviedla, že nie. Žalobca toto tvrdenie žalovanej poprel
a uviedol, že žalovaná mu povedala, že keď sa jej zlepší finančná situácia, resp. keď spraví nejaký
obchod, hneď mu peniaze vráti.

14. Právne súd posúdil prejednávanú vec nasledovne:

15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca zaslal na účet žalovanej spolu sumu
vo výške 250,- eur a to v čase, kedy boli životnými partnermi zdieľajúcimi spoločnú domácnosť.
Objednávateľom náplní do tlačiarne od spoločnosti Alza bol žalobca.

17. Na základe zmluvy o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi určité množstvo druhovo určených

(zastupiteľných) vecí na voľné nakladanie či spotrebovanie a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po určitej
dobe veci rovnakého druhu. Charakteristickým znakom pôžičky je jej dočasnosť, avšak podstatnou
náležitosťou zmluvy nie je stanovenie doby vrátenia, splatnosť pôžičky môže byť dohodnutá i neskôr.
Zmluva o pôžičke má reálnu povahu, nie je teda konsenzuálnym kontraktom, a preto vznik pôžičky
predpokladá nielen dohodu strán, ale i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky, ktorého vlastníkom sa

stáva dlžník.

18. Pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže zmluva môže byť uzavretá
aj ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem
označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť

aj povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou, k
jej uzavretiu zákon vyžaduje aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k
odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. (Najvyšší
súd SR, sp. zn. 3 Cdo 325/2009)

19. V predmetnej veci sa žalobca domáha proti žalovanej vrátenia finančných prostriedkov vo výške
250,- eur poukázaných na účet žalovanej, finančných prostriedkov za zaplatené faktúry vystavené
spoločnosťou Alza za nákup náplní do tlačiarne a za zaplatený paušál žalovanej u mobilného operátora.
Žalobca žiada peniaze vrátiť titulom nesplatenej pôžičky. Žalovaná na svoju obranu uviedla, že peniaze
nebrala ako pôžičku, ale ako darovanie alebo ako nezištnú pomoc, keďže boli vo vzťahu. Väčšina

z objednávok z alzy boli platené jej kartou.

20. Dôkazným bremenom treba rozumieť procesnú zodpovednosť strany za to, že v konaní nebolo
preukázané jej tvrdenie a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá

skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, pre nečinnosť strany alebo vôbec
(objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý
výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala
do dôkaznej núdze (neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by
sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Záver o tom, že strana neuniesla dôkazné

bremeno, možno urobiť len vtedy, ak hodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, neumožňujú
súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia strany, ale ani o tom, že by boli nepravdivé.21. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť strany tvrdiť a označiť dôkazy na
preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
strán. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť

preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá
zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj
z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno
ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Pokiaľ strana

sporu nerešpektuje bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažujú, z hľadiska procesného
postupujevosvojneprospech.Procesnánečinnosťstranyvtomtosmeremá(preňu)negatívnedôsledky
pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní (pre
ňu) nepriaznivého rozhodnutia.

22. Pokiaľ sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 922,34 eur titulom zmlúv o pôžičke,

ktoré mali medzi sebou ústne uzavrieť, spočívalo na ňom dôkazné bremeno o tomto jeho tvrdení.
Nositeľa dôkazného bremena, ako aj jeho rozsah, v danom prípade zásadne určovalo ustanovenie §
657 Občianskeho zákonníka, ako právna norma aplikovaná na sporný právny vzťah.

23. Žalovaná sa primárne bránila popretím uzavretia zmlúv o pôžičke a tým neexistenciou akéhokoľvek

jej záväzku voči žalobcovi.

24. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady

potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.

25. V danej veci je zrejmé, že žalobca odvodzuje svoj nárok zmluvami o pôžičkách, na základe ktorých
zaslal žalovanej peňažné prostriedky na jej bankový účet a zaplatil faktúry vystavené spoločnosťou Alza.

Súd opätovne uvádza, že z hľadiska základného rozloženia bremena tvrdenia a dôkazného bremena
tieto skutočnosti bol v konaní povinný preukázať žalobca. Súd na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, žalobca tvrdenia o pôžičkách nepreukázal a teda neuniesol dôkazné bremeno svojho
tvrdenia. Z listinných dôkazov nevyplýva uzatvorenie zmlúv o pôžičkách, žiadna takáto zmluva nebola
do spisu doložená a z obsahu spisu nevyplýva, že by medzi stranami sporu došlo k ústnej dohode

o požičiavaní peňazí.

26. Žalobca ani listinnými dôkazmi ani výpoveďami sporových strán nepreukázal, že by sa žalovaná
zaviazala na vrátenie finančných prostriedkov žalobcovi. Vyjadrenia samotného žalobcu na pojednávaní
práve naopak do značnej miery spochybňujú jeho tvrdenia o pôžičke, keď vo vzťahu k žalovanej uviedol,

že sa „jednalo o výpomoc, keďže žalovaná nemala zaplatený paušál, on jej chcel pomôcť. Bolo mu
jej ľúto. Nemala žiadne peniaze. Nemala za čo tankovať. Nemala ako chodiť na obhliadky. Chcel jej
pomôcť.“ ... Čo sa týka 250,- eur žalovaná nemala žiadne peniaze. Žila iba na vode. Chcel jej pomôcť,
aby mala dôstojný život. Vyslovene ho o peniaze nežiadala, ale videl, že nemá, tak jej požičal. Pokiaľ
sa jedná o platby za náplne do tlačiarne, ich objednávateľom bol jednoznačne žalobca, preto jemu

vznikla povinnosť zaplatiť ich kúpnu cenu. Žalobca nepreukázal, že by sa žalovaná zaviazala na ich
preplatenie. Naviac samotný žalobca uviedol, že niektoré faktúry boli hradené zo spoločného účtu
žalobcu a žalovanej, nie je teda jednoznačné, že ich hradil žalobca zo svojich prostriedkov a ani
nešpecifikoval, aká suma bola hradená z jeho účtu a aká suma z účtu spoločného.

27. Na základe spisového materiálu ako aj prednesov strán sporu súd vyhodnotil, že žalobca
nepreukázal žiadny právny nárok na vrátenie peňazí, preto z dôvodu neunesenia dôkazného bremena,
z dôvodu absencie právneho dôvodu nároku žalobcu žalobu zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.29. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

30. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, §256 ods. 1 CSP a §
262 ods. 1 CSP a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže bola v konaní plne
úspešná, keď súd žalobu zamietol. V zastavenej časti taktiež žalovanej prislúcha nárok na náhradu

trov konania, keď to bol žalobca, ktorý svojím späťvzatím zavinil zastavenie konania (dôvod späťvzatia
neuviedol). Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne
o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

sp. zn. 45C/68/2023

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
č. k. 45C/68/2023 - 125
IČS: XXXXXXXXXX
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.