Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/90/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120011211
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3120011211.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Milana Straku a JUDr. Michala Eliaša v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar.XX.X.XXXX v Nitre,
trvale bytom C. D. XXX trestne stíhaného pre zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno
a), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno i) Trestného zákona, na verejnom
zasadnutí dňa 25.9.2024 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku

Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 8T/84/2020 zo dňa 18.7.2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 8T/84/2020 zo dňa 18.7.2023 bolo rozhodnuté tak, že
obžalovaný A. B. sa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby Okresnej
prokuratúry Trenčín, sp. zn. 1Pv 911/14/3309-85 zo dňa 31.5.2017 pre skutok obžalobou právne

posúdený ako zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno i) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že obžalovaný A. B.
v presne nezistenom období koncom roku 2012 za účelom získania poľnohospodárskeho traktora pre
E. F. prostredníctvom leasingovej zmluvy bez následného splácania rozdelil úlohy obžalovanému G.
B. a obžalovanému H. I., ktorí následne plnili jeho pokyny tým spôsobom, že H. I. zabezpečil prevod
obchodného podielu spoločnosti Apel Business Group s.r.o. na bezdomovca obvineného J. K., s ktorým

dohodol za vybavenie ubytovania podpísanie leasingovej zmluvy na traktor v pobočke ČSOB Leasing
a.s. v Trenčíne, kde obžalovaného J. K. sprevádzal obžalovaný G. B., ktorý zabezpečil pripravenie
podkladov na podpísanie tejto zmluvy a pri podpise leasingovej zmluvy č. LZF/12/10296 v Trenčíne
dňa 30.11.2012, predmetom ktorej bol traktor značky Zetor Proxima Plus 100, červenej farby, pred
pracovníčkou ČSOP Leasing a.s. vystupoval ako synovec obžalovaného J. K., následne obžalovaný H.
I. zaviezol obžalovaného J. K. do spoločnosti ASV Agronova, s.r.o., pobočky Nitra-Lužianky, ktorý tu

podpísal všetky potrebné doklady k prebratiu poľnohospodárskeho traktora zn. Zetor Proxima Plus 100,
ktorý prevzal spolu s kľúčmi dňa 04.12.2012 E. F., pričom spoločnosti ČSOB Leasing, a. s. so sídlom
Bratislava, Panónska cesta 11 bola uhradená iba prvá splátka vo výške 7.345,- €, čím jej bola spôsobená
celková škoda vo výške 31.024,36 €, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 228 ods. 3 Tr. por. bola poškodená spoločnosť ČSOB Leasing, a.s., so sídlom v Bratislave,

Panónska cesta 11, IČO 35 704 713, s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný
proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal
odvolanie prokurátor do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Prokurátor
podané odvolanie dodatočne písomne odôvodnil nasledovne:„Okresný súd Trenčín rozsudkom sp. zn. 8T 84/2020-2101 zo dňa 18.07.2023 podľa § 285 písm. c)
Tr. por. obž. A. B. oslobodil spod obžaloby pre zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno
a), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno i) Trestného zákona, pretože nebolo

dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa§272odsek3Trestnéhoporiadkusúdodmietolvykonaťnahlavnompojednávanídôkaznavrhnutý
prokurátorom a to prečítanie zápisnice o výsluchu svedka E. F. z prípravného konania z dôvodu, že
predmetný výsluch bol síce realizovaný po začatí trestného stíhania, avšak pred vznesením obvinenia,
teda nebol realizovaný kontradiktórnym spôsobom. Svedok E. F. na hlavnom pojednávaní zákonným

spôsobom odmietol ku skutku vypovedať, preto prečítaním zápisnice o jeho výsluchu by došlo k
porušeniu zásady vykonávania dôkazov kontradiktórnym spôsobom.
Podľa súdu obrana obžalovaného v súvislosti s účelovosťou výpovedí odsúdených G. B. a H. I. bola
podporená výpoveďami svedkov L. J., A. B., J. M. a N. J., ale aj oboznámenými rozhodnutiami súdov.
Súd preto dospel k záveru, že uvedené konania odsúdených G. B. a H. I. môžu istým spôsobom
spochybňovať vierohodnosť ich výpovedí v predmetnom trestnom konaní a zakladať motiváciu týchto

odsúdených vypovedať v neprospech obžalovaného A. B. v snahe privodiť mu ďalšie trestné stíhanie.
S argumentami Okresného súdu Trenčín sa prokuratúra v tomto smere nestotožňuje, pretože súd v
rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR odmietol prečítať zápisnicu o výsluchu svedka E. F. a podľa
§ 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie.

PodľastanoviskaNajvyššiehosúduSRč.Tpj63/2009(R30/2010)zachovanieprincípukontradiktórnosti
v prípravnom konaní pri výsluchu svedka je podmienené charakterom úkonu, jeho povahou a
významom, ako aj vzťahom obvineného, či jeho obhajcu, k vykonanému dôkazu v prípravnom konaní.
Rozhodujúcim hľadiskom na posúdenie potreby opakovať výsluch svedka v prípravnom konám po
vznesení obvinenia je nepochybne jeho dôkazná hodnota. Ak výpoveď svedka neprináša pre trestné

konanie rozhodujúci význam v podobe usvedčovania obvineného zo spáchania trestného činu, alebo
naopakpreukazovaniajehoneviny(vrátanepreukazovaniapoľahčujúcichalebopriťažujúcichokolností),
je bezpredmetné opakovať jeho výsluch po vznesení obvinenia. Ak ale výpoveď svedka je jediným
usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý prokurátor mieni
oprieť obžalobu, je nevyhnutné výsluch svedka vykonať až po vznesení obvinenia so zachovaním práva

obvineného na obhajobu.
Výpoveď svedka E. F. nie je jediným rozhodujúcim dôkazom v tejto veci, pričom obhajoba nežiadala
jeho výsluch v prípravnom konaní po vznesení obvinenia, a teda prečítanie zápisnice o výsluchu z
prípravného konania by bolo v súlade s Trestným poriadkom.
Obž. A. B. usvedčuje najmä výpoveď G. B. a H. I., ale aj výpoveď J. K., E. F. a A. F.. Obž. G. B. vo

svojej výpovedi uviedol, že na žiadosť A. B. odviezol jeho známeho spred krematória v Nitre, kde ho
doviezol H. I., do pobočky ČSOB Leasing v Trenčíne, kde tento podpísal dokumenty na leasing traktora.
Z rozprávania A. B. vie, že F. mal dostať od neho traktor za nejakú protislužbu. Obž. H. I. uviedol, že
všetko robil na pokyn A. B.. Zohnal J. K. ubytovanie a dal mu aj oblečenie. Vyberal na neho telefónne
karty a zobral ho do Bratislavy popodpisovať prepis spoločnosti.

Súd sa stotožnil s obhajobou, ktorá vyhodnocuje konanie Slezáka a Zaujeca ako konanie spočívajúce v
snahe poškodiť obž. Zorka krivou výpoveďou voči jeho osobe i z minulých skúseností, kedy tieto osoby
ho podvodným konaním pripravili o majetok, čo majú preukazovať rozhodnutia civilných súdov z roku
2016, resp. 2018 G. B. a H. I. mali pripraviť obž. Zorka v čase výkonu väzby podvodom o 25 kusov
motorových vozidiel a nátlakom o 611 800,-Eur. Jedná sa teda o škodu veľkého rozsahu, avšak zo

žiadneho dôkazu predloženého obhajobou nevyplýva, a obhajoba to ani netvrdí, že obž. Zorko alebo
štatutárne orgány poškodených spoločností podali na uvedené osoby trestné oznámenie, resp. že bolo
voči nim vedené trestné stíhanie a boli odsúdení na dlhoročné tresty, keďže pri podvode a škode veľkého
rozsahu podľa § 221 odsek 1, 4 Trestného zákona je trestná sadzba 10 až 15 rokov a pri vydieraní
podľa § 189 odsek 1, 4 písmeno b) Trestného zákona je trestná sadzba 20 až 25 rokov. Z uvedeného

je zrejmé, že obhajobou prezentované konanie Zaujeca a Slezáka pri zmocnení sa majetku spoločností
patriacich obž. B. vykazuje znaky naplnenia trestného činu podvodu podľa § 221 odsek 1, 4 Trestného
zákona, resp. vydierania podľa § 189 odsek 1, 4 písmeno b) Trestného zákona napr. sfalšovaním
podpisu L. J. (obž. Zorko je jej synovec) ako predávajúceho na kúpnej zmluve alebo prepis majetku
spoločnosti prostredníctvom nátlaku na štatutára spoločnosti obžalovaného Slovák Logistik Group a.s.

O. A.. Svedkyňa L. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že G. B. nepodpísala listiny za MM Družstvo
týkajúce sa 25 vozidiel a ohľadom tejto skutočnosti nebola vypočutá pred orgánmi činnými v trestnom
konaníaleboinýmiorgánmi,okremcivilnéhokonanianasúde.Neiniciovanietrestnéhostíhaniazostranyobž. B., resp. ním ovládaných štatutárov jeho spoločností dokazuje, že k žiadnemu podvodu a vydieraniu
nedošlo, žiadna podstatná majetková ujma obž. B. nevznikla a B. so I. tak konali s jeho súhlasom.
Obž.A.B.vosvojejvýpovediuviedol,žebratrancoviE.F.sľúbiluG.B.vybaviťsprostredkovanietraktora.

Zaujecovi dal za vybavenie 3500,-Eur. Akontáciu a prvú splátku za leasing traktora zaplatil na žiadosť
E. F., ktorý ho o to poprosil, pretože nemal peniaze.
Svedok E. F. uviedol, že A. B. mu mal zabezpečiť nejakého pána s tým, že tento mu zoženie traktor. V
predajni ASV Agronova v Lužiankách starší pán spísal prevzatie traktora a on ho prevzal. Za získanie
traktora nič neplatil, nemá od neho doklady, traktor dostal bez evidenčných čísiel, nevie kto je jeho

vlastníkom, pričom traktor užíval na poľnohospodárske práce asi rok.
Z výpovede E. F. vyplýva, že traktor mu obž. B. zabezpečil bezodplatne a nie za účelom splácania
leasingu, a týmto relevantne vyvracia tvrdenie obž. B. o sprostredkovaní leasingu. Jeho výpoveď
korešponduje aj s výpoveďou obž. B., ktorý uviedol, že F. mal dostať od B. traktor za nejakú protislužbu.
Obž. B. teda zaplatil iba akontáciu, čo bolo podmienkou prevzatia P., a vedel, že sa za leasing
nebude ďalej platiť, pretože v prípade legálneho leasingu nikto iný ani nemohol mať záujem na platení

leasingových splátok, okrem E. F., ktorý traktor užíval bezodplatne a obž. Zorka, ktorý traktor pre neho
zabezpečil. E. F. užíval traktor jeden rok bez dokladov od traktora, a teda si musel byť vedomý toho, že
pochádza z trestnej činnosti, pričom s týmto uzrozumením aj traktor prebral. Tieto okolnosti nasvedčujú
verzii, že obž. B. vedome zabezpečoval traktor trestnou činnosťou.
Svedok A. F., otec E. F., uviedol, že pri prehliadke stolárskej dielne v areáli bývalého

poľnohospodárskeho družstva vo Svätoplukove bol políciou zaistený traktor Zetor červenej farby, ktorý
užíval jeho syn E.. Na tomto traktore boli evidenčné čísla z traktora Zetor 7011 červenej farby, ktorý
patrí jemu. Syn mu nepovedal odkiaľ má traktor a keď sa ho po prehliadke na to opýtal, povedal mu,
aby sa nestaral.
Z výpovede A. F. vyplýva, že jeho syn E. F. mu tajil odkiaľ má zaistený traktora používal značky z iného

traktora, čo tiež nasvedčuje tomui, že E. F. vedel, že traktor bol získaný nelegálnou činnosťou.
Zo skutočnosti, že spoločnosti ČSOB Leasing, a. s. bola uhradená iba prvá splátka za traktor vo výške
7.345,- € vyplýva, že úmyslom obžalovaného A. B. bolo vylákať predmet leasingovej zmluvy a následne
už splátky neplatiť. Právna kvalifikácia trestného činu podvodu je zosilnená aj dokázanou skutočnosťou,
že na spáchanie skutku bol zneužitý bezdomovec J. K., na ktorého bola spoločnosť Apel Businesss

Group s.r.o. prepísaná len formálne a reálne funkciu konateľa v tejto spoločnosti nevykonával.
V uvedenej veci nie je možné sa stotožniť s odôvodnením okresného súdu, že nebolo preukázané,
že skutok spáchal obžalovaný, nakoľko prokuratúra je toho názoru, že súd nesprávne a jednostranne
vyhodnotil dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, a teda konal v rozpore s § 2 ods. 12 Tr. por..
Podľa § 285 písm. c) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že skutok

spáchal obžalovaný.
Prokuratúra má za to, že obžalovaný spáchal trestnú činnosť tak ako je uvedené v obžalobe a svojím
konaním naplnil formálnu stránku žalovaného trestného činu.
Preskúmaním napadnutého rozsudku Okresného súdu Trenčín v kontexte s vyššie uvedenými
skutočnosťami prokuratúra dospela k záveru, že prvostupňový súd do odôvodnenia svojho rozhodnutia

pojal zásadne tie skutočnosti, ktoré svedčia v prospech obžalovaného a neprihliadol k tým
skutočnostiam, ktoré majú vplyv na celkové posúdenie skutkového stavu.
Na základe vyššie uvedených skutočností Krajskému súdu Trenčín ako súdu príslušnému rozhodnúť o
odvolaní prokuratúra navrhuje, aby rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T
84/2020-2101 zo dňa 18.07.2022 podľa § 321 ods. 1 pism. b), c));§ 322 ods. 1, 4 písm. a) Tr. por. zrušil

a vrátil vec Okresnému súdu Trenčín, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný nasledovne :

„1. V trestnej veci obvineného A. B., N. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom C. D. XXX, XXX XX C. D.

(ďalej len ako „obvinený“), pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. c) Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 8T/84/2020, obdržal
môj zvolený obhajca dňa 02.10.2023 Odôvodnenie odvolania Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa
21.09.2023 (ďalej len „odôvodnenie odvolania“) spolu s možnosťou vyjadriť sa k nemu. V nadväznosti
na uvedené týmto prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu podávam nasledovné vyjadrenie:

2. S dôvodmi odvolania prokurátora nesúhlasím a rozsudok prvostupňového súdu považujem v
napádanej časti za zákonný a plne v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku.
3. Okresný súd Trenčín rozhodol dňa 18.07.2023 vydaným Rozsudkom pod č. k. 8T/84/2020 - 2101
tak, že podľa § 285 písm. c) Tr. por. ma ako obžalovaného oslobodil spod obžaloby, pretože nebolodokázané, že som skutok spáchal. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodená spoločnosť ČSOB Leasing,
a. s., so sídlom v Bratislave, Panónska cesta 11, IČO: 35 704 713, s uplatneným nárokom na náhradu
škody odkazuje na civilný proces.

4. Konajúci súd v rámci odôvodnenia (str. 7 a 8) konštatoval, že po vykonanom dokazovaní, bola
moja obhajoba súvisiaca s účelovosťou výpovedí odsúdených B. a I. riadne preukázaná a súčasne
aj podporená výpoveďami svedkov J., B., M. a J., ale aj oboznámenými rozhodnutiami súdov. Na
strane druhej, nakoľko výpovede odsúdených B. a I. neboli relevantne podporené žiadnym z dôkazov
vykonaných na hlavnom pojednávaní a ich vierohodnosť bola výrazne zoslabená, nebolo možné uznať

ma za vinného podľa názoru súdu bez akýchkoľvek relevantných pochybností, z ktorého dôvodu súd
pristúpil k oslobodeniu mojej osoby spod obžaloby. Mám za to, že súd v napádanom rozsudku svoje
rozhodnutie adekvátne a dostatočne zdôvodnil.
5. Prokurátor na str. 2 odôvodnenia odvolania argumentuje tým, že konajúci súd odmietol v rozpore
s judikatúrou Najvyššieho súdu SR prečítať zápisnicu o výsluchu svedka F., pričom poukazuje práve
na to, že výpoveď predmetného svedka nie je jediným rozhodujúcim dôkazom v tejto trestnej veci,

pričom obhajoba nežiadala jeho výsluch v prípravnom konaní po vznesení obvinenia, a teda prečítanie
zápisnice o výsluchu uvedeného svedka by podľa názoru obžaloby bolo v súlade s trestným poriadkom.
V nadväznosti na predmetné uvádzam, že s postupom konajúceho súdu v plnom rozsahu súhlasím.
Aj napriek tomu, že obžaloba poukazuje na to, že v prípravnom konaní obhajoba nenavrhovala
výsluch predmetného svedka, uvedené neznamená, že ja ako obvinený nemám právo na zákonný,

kontradiktórny spôsob konania, za zachovania princípu rovnosti strán trestného konania. Ako vyplýva
zo stanoviska Najvyššieho súdu SR č. Tpj 63/2009 (R 30/2010), ak je výpoveď svedka jediným
usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý prokurátor mieni
oprieť obžalobu, je nevyhnutné výsluch svedka vykonať aj po vznesení obvinenia so zachovaním
práva obvineného na obhajobu. Prokurátor síce poukazuje na to, že výpoveď svedka F. nie je jediným

rozhodujúcim dôkazom v tejto veci, to však nevylučuje, že nešlo o dôkaz, ktorý by bol významne
rozhodujúci, najmä pokiaľ i sám odvolací súd konštatoval, že ide o svedka, u ktorého mal byť nájdený
sporový traktor, ktorému som mal poskytnúť finančnú hotovosť a zároveň ide o svedka, ktorý je
jednoznačnezainteresovanývdanejveciamáotejtovedomosť.Vtomtokontextepoukazujemtiežnato,
že i napriek tvrdeniu obžaloby, že obhajoba nenavrhla výsluch predmetného svedka, uvedené nezbavuje

povinnosti OČTK zisťovať dôkazy ako v prospech, tak aj v neprospech obvineného v súlade s § 2 ods. 10
Tr. por. {Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti
obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy
lak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie) a § 201 ods. 4 Tr. por. (Policajt zadovažuje dôkazy bez
ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech obvineného.).

6. Prokurátor v ďalšom smere uvádza, že moju osobu usvedčuje najmä výpoveď B. a I., ale aj výpoveď
J. K., E. F. a A. F.. V ďalšom smere prokurátor konštatuje, že výpovede spoluobvinených B. a I.
usvedčujú moju osobu zo spáchania trestného činu, pričom tento uvádza, že zo žiadneho dôkazu
predloženého obhajobou nevyplýva, že som ja alebo štatutárne orgány poškodených spoločností podali
trestné oznámenia na spoluobvinených, resp. že boli voči nim vedené trestné stíhania a boli odsúdení

na dlhoročné tresty, citujúc pritom jednotlivé paragrafy a trestné sadzby za menované trestné činy. Podľa
postojaprokurátoraneiniciovanietrestnéhostíhaniazmojejstrany,resp.zostranyštatutárovspoločností
vraj bezpochyby dokazuje, že k žiadnemu podvodu a vydieraniu nedošlo a žiadna podstatná majetková
ujma nevznikla.
7. V prvom rade by som chcel poukázať na to, že vo všeobecnosti pri výpovedi svedka je nutné okrem

samotného obsahu výpovede starostlivo skúmať a zhodnotiť aj dôveryhodnosť, účelovosť a motiváciu
svedkavypovedaťurčitýmspôsobom.Kvierohodnostisvedkamožnoodkázaťajnatzv.doktrínuRAVEN,
na základe ktorej sa hodnotia jednotlivé faktory týkajúce sa osobnosti a výpovede svedka: reputation
- celkové spoločenské postavenie a status svedka v kontexte jeho sociálnych väzieb; ability to see -
kontext zmyslového vnímania a schopnosti svedka vypovedať o tom, čo vnímal svojimi zmyslami; vested

interest - prípadný dopad výsledku sporu na záujem svedka; expertise - odbornosť svedka; neutrality
- celková nezaujatosť svedka. V tomto smere je potrebné posudzovať aj výpovede B. a I., pričom ich
osoby narážajú hneď na niekoľko bodov uvádzanej doktríny.
8. V kontexte tvrdení uvádzaných prokurátorom si dovoľujem uviesť nasledovné. Cieľom obhajoby v
danom prípade nebolo preukázať, že určité osoby spáchali, resp. mali spáchať trestný čin ako na to

poukazuje obžaloba. Obhajoba sa prostredníctvom predložených rozhodnutí Okresného súdu Nitra, č.k,
23Cb/265/2015-597. zo dňa 27.06.2016 a Okresného súdu Banská Bystrica, g,k.64Cb/318/2015-235.
zo dňa 27.02.2018. ako ai prostredníctvom výsluchov mnou navrhnutých svedkov snažila preukázať
motiváciu poškodiť moju osobu možnými krivými výpoveďami p. B. a I. tak, ako to požadoval preskúmaťv tejto veci i odvolací súd. Možnú existenciu motivácie p. B. a I. poškodiť moju osobu totiž naznačil už aj
odvolací súd v tejto trestnej veci (Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne pod č. k. 3To/27/2019 - 1353 zo
dňa 15.08.2019), ktorý konštatoval, že ich konanie môže istým spôsobom spochybňovať vierohodnosť

ich výpovedí v predmetnom trestnom konaní a zakladať motiváciu týchto osôb vypovedať v neprospech
mojej osoby a privodiť mi trestné stíhanie. I z tohto dôvodu odvolací súd nariadil, aby prvostupňový súd
oboznámil mnou predložené listinné dôkazy, a dôsledne sa zaoberal mojou obhajobou, k čomu napokon
aj správne pristúpil. V súlade s pokynmi nadriadeného súdu prvostupňový súd vykonal oboznámenie
predmetných rozhodnutí, pričom konštatoval, že moja obhajoba súvisiaca s motiváciou poškodiť moju

osobu bola okrem iného podporená aj výpoveďami p. J., B., M. a p. J..
9. Ako vyplýva z oboznamovaných rozhodnutí súdov, je z nich predsa zrejmé, že poškodené
spoločnosti sa cestou občianskoprávneho konania domáhali vydania rozsudkov, ktorými by súdy
konštatovali neplatnosť zmlúv uzatvorených neoprávnenými subjektami. Tento postup zvolili a zvážili
poškodené subjekty ako efektívnejší prostriedok, ktorým sa mohli dostať späť ku svojim majetkom. Bolo,
samozrejme, na uvážení poškodených subjektov, ktorú formu nápravy si zvolia, pričom práve v súlade

s princípom ultima ratio sa rozhodli pre občianskoprávne konanie. Tvrdenie prokurátora, že pokiaľ som
ja alebo poškodené spoločnosti predmetné záležitosti neriešili prostriedkami trestného práva, z čoho
napokon vyvodzuje, že tým pádom žiadna majetková ujma nevznikla, je absolútne irelevantné. Napokon
pokiaľ obžaloba na str. 3 odôvodnenia odvolania dokonca vytvorila premisu, že nepodanie trestného
oznámenia dokazuje, že k žiadnemu podvodu neprišlo a že B. so I. konali v tomto trestnom konaní s

mojím súhlasom, je nutné uviesť, že ide o skutočne nelogický a neodôvodnený argument, ktorý ostáva
iba v rovine domnienok obžaloby, a je zároveň v rozpore s do konania predloženými rozhodnutiami
civilných súdov. Napokon ja som bol v tom čase vo výkone väzby, pričom pre mňa bolo, samozrejme,
jedinou prioritou zaoberať sa mojim trestným stíhaním.
10. Rovnako tak by som chcel poukázať na to, že z prvého oboznamovaného rozhodnutia je zrejmé,

že obvinený B. mal prostredníctvom svojej spoločnosti CULTURAMA s.r.o., ICO: 46 801 707, so
sídlom Čajkovského 11, 949 11 Nitra, ako kupujúceho uzavrieť kúpnu zmluvu zo dňa 01.07.2014 so
sfalšovanými podpismi predstaviteľov za moju spoločnosť - MM Družstvo, IČO: 46 801 871, so sídlom
Farská 14, 949 01 Nitra, ako predávajúceho a pripraviť tak podvodne túto spoločnosť o niekoľko
motorových vozidiel, pričom následne táto tieto previedla na tretie osoby a napokon bola spoločnosť

kupujúceho vymazaná z dôvodu zlúčenia so spol. obvineného H. I. - Q. I., IČO: 46 447 415, so
sídlom Rastislavova 4, 951 41 Nitra. Predmetná spoločnosť bola tak podvodom pripravená o 25 ks
motorových vozidiel. L. J., ktorá v tom čase vystupovala za moju spoločnosť, MM Družstvo, ako
predseda predstavenstva v uvedenom konaní uviedla, že bol za ňou G. B. s návrhom, aby podpísala
predaj áut danej firmy, s čím však táto nesúhlasila a nijaké dokumenty nepodpísala, jej podpis na

kúpnej zmluve bol falošný. Napriek tomu B. zmluvu podpísal i v rozpore s vôľou predávajúceho a
následne takto nadobudnuté motorové vozidlá previedol ďalej na tretie osoby. Konajúci súd v tejto
veci rozhodol o neplatnosti sporovej kúpnej zmluvy. Podvodné a nekalé konanie voči mojej osobe zo
strany spoluobvinených je však evidentné i z druhého uvádzaného súdneho konania, kedy mal vtedajší
štatutár mojej spoločnosti - Slovák Logistic Group, a. s., IČO: 47 102 403, so sídlom: N. X, R. XXX

XX, O. A., ktorá mala spoločnosť zastupovať v čase, kedy som sa nachádzal vo väzbe, pravdepodobne
pod tlakom ostatných dvoch vyššie uvádzaných spoluobvinených, prepísať majetok tejto spoločnosti
(15 ks motorových vozidiel) na spol. obvineného B. - S. I., IČO: 46 801 707, so sídlom Čajkovského
11, 949 11 Nitra a spôsobiť tak predmetnej spoločnosti škodu vo výške 611.800,- eur. I z uvedených
minulýchpodvodnýchkonaníobvinenéhoB.aobvinenéhoI.,ktorýchsadopustilivčase,kedysombolvo

väzbe, vyvodzujem i správanie sa a výpovede spoluobvinených v tomto konaní. Podľa môjho názoru, ak
obvinený I., či obvinený B. nemali nijaké zábrany pripraviť ma podvodom o hmotný majetok predmetných
spoločností, mám za to, že obaja s rovnakou ľahkosťou dokážu voči mne klamlivo vypovedať v snahe
privodiť mi ďalšie trestné stíhanie.
11. Vyššie uvedené v rámci hlavného pojednávania preukázal i výsluch p. L. J., ktorá uviedla, že p. B.

pozná, tento od nej požadoval podpísať kúpne zmluvy, čo však razantne odmietla, nakoľko vozidlá patrili
jej sestre, p. A. B..
12. Napokon v kontexte spochybnenia výpovedi B. a I. poukazujem i na výsluch svedka N. J., ktorý sa
síce k predmetnému skutku vyjadriť nevedel, avšak bol priamym svedkom toho, že p. B. účelovo brojil
proti mne a mojej celej rodine a snažil sa, aby som vo väzbe ostal čo najdlhšiu dobu. Počas doby, keď

som sa nachádzal vo väzbe sa p. B. pokúšal majetky našej rodiny prepísať na iné subjekty. Svedok
dokonca uviedol, že ak by tento neposkytol videozáznam v inej trestnej veci, bol by som nespravodlivo
odsúdený. Najviac nemožno opomenúť tvrdenie svedka, ktorý uviedol, že sa ho p. B. pokúšal i podplatiť,
aby tento vypovedal klamlivo. Nielen z tejto výpovede, avšak v súhrne s ostatnými mnou prezentovanýmitvrdeniami a vykonanými dôkazmi na hlavnom pojednávaní je podľa môjho názoru nepochybné a
zrejme, že p. B. a I. mohli (a podľa môjho názoru aj mali) motiváciu uškodiť mojej osobe, pričom
ich dôveryhodnosť bola v tomto smere podľa môjho názoru rovnako dostatočne spochybnená. Keďže

jediným priamym dôkazom v posudzovanej veci boli výpovede svedkov B. a I., som toho názoru, že
okresnýsúdpostupovalsprávne,keďsioverovalichhodnovernosť.Vtejtosúvislostipodľamôjhonázoru
a rovnako i názorom okresného súdu všetky vykonané dôkazy skončili v rovine potvrdenia toho, že sa
skutok stal, avšak bez akejkoľvek mojej súčinnosti.
13. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 1To/1/2015, zo dňa 29.05.2015 uvádza,

že pre uznanie viny obžalovaného nemôže stačiť len nevierohodná výpoveď spoluobvineného,
navyše ,,spolupracujúcej" osoby v procese vytvárania podmienok na uzatvorenie dohody o vine a treste,
ktorá nie je potvrdená aj ďalšími, či už priamymi alebo nepriamymi dôkazmi, ktoré by preukazovali podiel
obžalovaného na páchaní trestnej činnosti, ak navyše nie je možné vylúčiť jej účelovosť motivovanú
snahou získať miernejší postih oproti obžalovanému, stíhanému v spoločnej trestnej činnosti. Z
uvedeného je zrejmé, že výpovede B. a I. nie je možné považovať za dôkazy jednoznačne preukazujúce

moju vinu. I z vykonaných dôkazov je podľa môjho názoru preukázaná účelová snaha uvedených osôb
kriminalizovať moje konanie.
14. Čo sa týka výpovedí ďalších svedkov, ktorí ma majú usvedčovať podľa obžaloby uvádzam
nasledovné. Spoluobžalovaný a toho času už odsúdený K. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní (ako
vyplýva z rozsudku na str. 3) sa k mojej osobe ako k prípadnému spoluobvinenému, resp. organizátorovi

stíhaného skutku absolútne nevyjadruje, vôbec ma nespomína, s daným Činom ma nespája a ako
organizátora od počiatku označuje obv. H. I., ktorý mal z neho urobiť bieleho koňa. Z uvedeného
je zrejmé, že výpovede p. I., B. a K. nie je možné považovať za dôkazy jednoznačne preukazujúce
moju vinu i s ohľadom na to, že p. K. všetky informácie o akomsi zainteresovaní mojej osoby mal len
sprostredkovane od spoluobvineného I. a B., a títo zároveň celkom zjavne podmienili smerovanie svojich

výpovedí okrem iného i svojim postavením v konaní, kde títo rovnako vystupovali ako obvinení.
15. Vo vzťahu k výpovedi svedka F. by som chcel poukázať na to, že svedkyňa B. potvrdila, že p. F.
si odo mňa požičal peniaze na akontáciu za traktor, pričom táto k tejto čiastke ešte dokladala. Po tom
ako F. predal svoj starý traktor, mal požičané finančné prostriedky vrátiť. Uvedené potvrdil aj svedok M.,
ktorý potvrdil, že bol priamym svedkom toho, ako p. B. odovzdávala peniaze mne na pôžičku pre p. F..

Tvrdenie prokurátora (str. 3), že som zabezpečil pre p. F. traktor bezodplatne jednoznačne vyvracajú
výpovede týchto svedkov. Pokiaľ obžaloba ďalej poukazuje na výpoveď A. F., z ktorej má vyplývať, že
jeho syn mu tajil odkiaľ má zaistený traktor, čo má nasvedčovať tomu, že E. F. vedel, že traktor bol
získaný nelegálnou činnosťou, je nutné opäť konštatovať, že ide o nepodloženú domnienku obžaloby.
Nebolo predsa povinnosťou svedka E. F., aby tento informoval svojho otca o tom, odkiaľ si zaobstaral

traktor.
16. Na podklade takto vykonaného dokazovania, okresný súd podľa môjho názoru správne dospel
k záveru, že jediné dôkazy v môj neprospech sú výpovede B. a I., ktorých absenciu hodnovernosti
považoval súd za preukázanú. Kvalita vykonaných dôkazov nebola totižto natoľko silná, aby
preukazovala moju účasť na spáchanom skutku. Za situácie, že v danom prípade neexistuje žiaden

nespochybniteľný dôkaz pre vyslovenie bezpečného a logického záveru o mojej vine, je preto možné
pripustiťlenpomernenízkystupeňpravdepodobnostivinyobvineného,ktorýnestačíprejehoodsúdenie.
Na podklade uvedeného v súlade so zásadou in dubio pro reo bol konajúci súd povinný pristúpiť
k rozhodnutiu, aké napokon aj učinil. Povedané aj inak, ak existuje dôkazná núdza - nedostatok
relevantných dôkazov minimálne

potrebných na vyslovenie viny páchateľa, je nevyhnutné uplatniť pravidlo „radšej oslobodiť vinného ako
odsúdiť nevinného“.
17. Pokiaľ potom konajúci súd v prokurátorom napádanom rozsudku konštatuje prítomnosť pochybností,
v dôsledku ktorých musel uplatniť zásadu in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech páchateľa,
je nutné takýto postup považovať plne v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Vzhľadom na

to, ako konštatuje i prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí, že spáchanie skutku, kladeného mi za
vinu tak nemožno preukázať jednoznačnými priamymi či nepriamymi dôkazmi, nebolo jednoznačne
preukázané spáchanie tohto skutku mojou osobou. Na základe vykonaného dokazovania, nie je možné
bez akýchkoľvek pochybností vysloviť záver, že som spáchal skutok kladený mi za vinu. Zdôrazňujem,
že jednou zo základných zásad trestného konania je aj zásada prezumpcie neviny. Prezumpcia neviny

znamená, že nedokázaná vina ma rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina a obvinený nie
je povinný svoju nevinu dokazovať. Zo zásady prezumpcie neviny pri dokazovaní vyplýva pravidlo,
že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších
dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obvineného - in dubio pro reo a pravidlo, žeobvinenému musí byť vina preukázaná, a tento nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to
ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech. Nakoľko v danom prípade konajúci súd správne aplikoval
uvedené zásady, ktorý postup i adekvátne v rámci svojho rozhodnutia odôvodnil, zastávam názor, že

napádané rozhodnutie je zákonné a správne, kedy opačný postup, by bol porušením môjho práva ako
práva obvineného na spravodlivý proces vyplývajúceho z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Odsudzujúci rozsudok prichádza v úvahu len v prípadoch, ak nie sú žiadne
dôvodné pochybnosti o vine obvineného, a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť
obvinený oslobodený spod obžaloby podľa § 285 Tr. por.tak, ako tomu bolo v tomto prípade.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhujem odvolaciemu súdu, aby postupom podľa § 319 Tr. por.
odvolaniu prokurátora nevyhovel, a toto zamietol ako nedôvodné a Rozsudok Okresného súdu Trenčín
pod č. k. 8T/84/2Q20 - 2101, zo dňa 18.07.2023 ako vecne správny potvrdil.“

Poškodený k odvolaniu prokurátora zaujal nasledovné stanovisko :

„Dôkazy získané z vykonaných dôkazných prostriedkov nemajú vopred určenú dôkaznú silu, teda žiadny
z dôkazov nie je apriórne hodnotnejší ako iný, avšak preverenie skutočností uvádzaných v trestnom
oznámení či priamo v teréne alebo prostredníctvom svedeckých výpovedí je imanentnou súčasťou
vedenia vyšetrovania.
Hodnotenie dôkazov je potom vyvrcholením procesu dokazovania a je jeho výsledkom. Každý dôkaz

sa hodnotí samostatne i v súhrne a vzájomných súvislostiach. Výsledkom tohto hodnotenia je zistenie
skutkového stavu. Povinnosť vyrovnať sa s argumentmi a návrhmi účastníkov konania je jednou z
najdôležitejších súčastí základného práva na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia.
Je nesporné, že jeden nepriamy dôkaz nestačí na preukázanie dokazovanej skutočnosti a dôkaznú silu
má len v spojení s inými dôkazmi. V predmetnom konaní však bol zadovážený celý súbor nepriamych

dôkazov, z ktorých možno vyvodiť právne závery.
Poškodená ďalej poukázal na záver vyslovený Krajským súdom v Žiline pod č. Jtk 11/09 (uznesenie
1To/97/2009 zo dňa 03.09.2009), v zmysle ktorého postačuje výpoveď svedka dokonca ako jediný
dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, ak je
tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nebol inými

dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený.
Konajúci súd sa v napadnutom rozsudku nijako nevysporiadal s dôkaznou hodnotou svedectiev osôb,
ktoré usvedčujú podozrivého a neuviedol z akého dôvodu ich svedectvá považuje za nedôveryhodné.
Predmetné svedectvá sú pritom dôkazy rovnocenné iným dôkazom, a preto je potrebné ich aj hodnotiť
rovnako ako iné dôkazy.

Právna kvalifikácia trestného činu podvodu je zosilnená aj dokázanou skutočnosťou, že na spáchanie
skutkubolzneužitýbezdomovecJ.K.,naktoréhobolaspoločnosťApelBusinesssGroups.r.o.prepísaná
len formálne a reálne funkciu konateľa v tejto spoločnosti nevykonával.
Poškodená sa preto pripája k návrhu prokurátora a žiada, aby súd napadnutý rozsudok zrušil a aby vec
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.
Obhajoba navrhla zamietnuť podané odvolanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade

podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o oslobodení obžalovaných
spod obžaloby, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť
odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej

prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutého výroku rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v

podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil
v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.Z odôvodnenia odvolania prokurátora vyplýva, že prokurátor namietal nesprávnosť postupu okresného
súdu pri vykonávaní dokazovania, ako aj nesprávnosť postupu okresného súdu pri hodnotení
vykonaných dôkazov, na základe čoho okresný súd v dôsledku jednostranného zohľadnenia len

skutočností v prospech obžalovaného dospel k záveru o potrebe oslobodenia obžalovaných spod
obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por. Prokurátor teda fakticky podľa názoru odvolacieho súdu namietal
nielen nesprávny spôsob vykonávania dôkazov v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por., ale aj nesprávnu
aplikáciu ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov pre
nevyporiadanie sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie v zmysle § 321 ods. 1 písm.

b) Tr. por.

V súvislosti s odvolaním prokurátora namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo
strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných
dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké
pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých
dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým
úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné

presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým
dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny
a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré
je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí

logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým
výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť
žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje

za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho
súdusprávnezistený,pretožesúdprvéhostupňabynehodnotilsprávnedôkazyvykonanévovecisamej,
teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na
to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať
záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle
jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania
dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy v zmysle zásady „v pochybnostiach
v prospech obvineného“ bez akýchkoľvek pochybností nepreukazujú, že skutok, pre ktorý je obžalovaný

stíhaný, spáchal práve obžalovaný.

Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu
premietnuté do odôvodnenia napadnutého rozsudku majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného
dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12

Tr. por., ako aj v nesprávnej aplikácii jednej zo základných zásad trestného konania, a to zásady „v
pochybnostiach v prospech obvineného“.

Z vyššie citovaného obsahu odôvodnenia odvolania prokurátora vyplýva, že ten v dôvodoch odvolania
nenamieta, že by skutkové závery okresného súdu nemali oporu v dokazovaní vykonanom na

hlavnom pojednávaní, ale sa domáhal vyvodenia iných záverov hodnotenia vykonaných dôkazov s
tým, aby odvolací súd nariadil okresnému súdu, aké skutkové závery o vine má vyvodiť a na základe
ktorých vykonaných dôkazov. Takejto požiadavke však odvolací súd v zmysle vyššie uvedených úvah
o oprávnení odvolacieho súdu preskúmavať správnosť postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení
dôkazov nemôže v žiadnom prípade vyhovieť, keďže odvolací súd nemá právomoc udeľovať súdu

prvého stupňa záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov, teda nemá právo prikazovať,
o ktoré konkrétne dôkazy má oprieť skutkový stav veci a aké konkrétne skutkové závery má z
vykonaných dôkazov vyvodiť. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že má právomoc len upozorniť súdprvého stupňa na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, čo
ale prokurátor v podanom odvolaní nenamietal.

Na základe preskúmania obsahu spisového materiálu a obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku
odvolací súd na rozdiel od úvah prokurátora dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení
napadnutého rozsudku riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
a to bez ohľadu na to či svedčili v prospech alebo v neprospech obžalovaného. V súlade s § 168
ods. 1 Tr. por. okresný súd dal riadne odpovede, prečo nedospel k záverom, vyvodenia ktorých sa

domáhal prokurátor v dôvodoch svojho odvolania. Skutkové závery a úsudky, o ktoré okresný súd oprel
svoj výrok o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného
dokazovania, ktoré bez dôvodných pochybností nepreukazujú spáchanie skutku obžalovaným. Odvolací
súd tiež dospel k záveru, že okresný súd pri ustaľovaní svojich skutkových záverov postupoval
v súlade aj s ustálenou súdnou praxou, podľa ktorej ak súd stojí pred úlohou zhodnotiť vierohodnosť
dvoch v podstatných bodoch diametrálne odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z týchto

dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (viď R 6/1970).

K odvolacej námietke prokurátora o jednostrannom hodnotení dôkazov v prospech obžalovaného
odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru práve argumentácia prokurátora
vykazuje znaky jednostrannosti, pretože evidentne ignoruje okolnosti svedčiacimi v prospech

obžalovaného. Po zrušení pôvodného rozsudku okresný súd v súlade so záväznými pokynmi
odvolacieho súdu doplnil dokazovanie, ktorého výsledky vyzneli v prospech obrany obžalovaného.
Aj na ich podklade okresný súd zaujal správne stanovisko, že vierohodnosť odsúdených B. a I.,
ktorí ako jediní usvedčovali a spájali obžalovaného B. so skutkom, pre ktorý bola podaná obžaloba,
je vážne spochybnená. V preskúmavanom konaní tak ani podľa názoru odvolacieho súdu neboli

produkované také dôkazy, ktoré by bez dôvodných pochybnosti preukazovali spáchanie stíhaného
skutku obžalovaným.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý, kto je
obvinený z trestného činu má právo vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť

predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe.

Pokiaľ ide o prokurátorom vytýkaný postup okresného súdu pri vykonávaní dôkazov, ktorý súvisel
s neprečítaním zápisnice o výpovedi svedka E. F. z prípravného konania ešte pred vznesením obvinení,
a ktorý na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, odvolací súd uvedenú námietku vyhodnotil ako

nedôvodnú.Odvolacísúdsavtejtosúvislostinestotožnilsvýkladom,ktorýzaujalprokurátorkstanovisku
trestnoprávnehokolégiaNSSRč.Tpj63/2009(R30/2010).NSSRvuvedenomstanoviskujednoznačne
konštatuje, že až na niekoľko výnimiek, medzi ktoré podľa názoru odvolacieho súdu ale nemožno zaradiť
preskúmavaný prípad, je nevyhnutné, aby v priebehu celého trestného konania bolo minimálne aspoň
raz poskytnuté obvinenému právo zaručené čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (právo na kontradiktórny proces). Pre spravodlivé súdne konanie tak postačuje,
aby výsluch svedka bol vykonaný v prítomnosti obvineného, resp. jeho obhajcu (aspoň) v konaní pred
súdom, čím sa vystaví tento dôkaz kritickej previerke. Podľa názoru odvolacieho súdu treba stanovisko
NS SR vykladať tak, že obžaloba môže byť opretá aj o výpovede a iné dôkazy vykonané v prípravnom
konaní pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, ale vina obžalovaného až na určité výnimky

musí byť preukázaná zásadne len kontradiktórne vykonanými dôkazmi. Podkladom pre vyslovenie viny
tak môže byť v zásade len výpoveď svedka, ktorý počas trestného konania bol vypočúvaný aspoň
jeden krát v prítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu, aby títo mali reálnu možnosť na výsluch a
spochybnenie svedka počas výpovede. V zhode s názorom vysloveným okresným súdom v odôvodnení
napadnutého rozsudku za dôkaz vykonaný kontradiktórnym spôsobom nemožno považovať výpoveď

svedka E. F. z prípravného konania v čase pred vznesením. Preto aj s poukazom na ustanovenie § 263
ods. 4 Tr. por. odvolací súd nemá čo vytknúť okresnému súdu, ak na hlavnom pojednávaní odmietol
čítať zápisnicu o výpovedi svedka E. F. realizovaný spred vznesením obvinenia, keďže výsluch tohto
svedka nebol vykonaný vyššie popísaným kontradiktórnym spôsobom, teda spôsobom zodpovedajúcim
ustanoveniam Trestného poriadku.

S poukazom na uvedené odvolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému
záveru o prokurátorom namietanom porušení ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov
alebo ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení dôkazov. Z uvedených dôvodovsa odvolací súd nestotožnil s názorom prokurátora o danosti existencie vád napadnutého rozsudku
v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) a b) Tr. por.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti
rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní prokurátora
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,

e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý

zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote

uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v

prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je
dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.