Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. august 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoEk/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414209711
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4414209711.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Renáty Pátrovičovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou
Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C., o vymoženie sumy 299,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11Er/576/2014-23 zo dňa 12.06.2020 v spojení s
opravnými uzneseniami č. k. 11Er/576/2014-49 zo dňa 03.06.2021 a č. k. 11Er/576/2014-61 zo dňa
26.10.2021 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., súdneho

exekútora so sídlom Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 41 ods. 1, § 44 ods.
2,§243hods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnostivzneníneskorších
predpisov (Exekučný poriadok), § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V odôvodnení napadnutého
uznesenia súd uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 19.02.2014 domáhal
voči povinnej vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky v sume 299,- eur s príslušenstvom a

trov exekúcie. Ako exekučný titul oprávnený predložil rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 02538/12 zo
dňa 31.07.2012, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s. (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva
o úvere č. 401100024 uzatvorená dňa 27.05.2011, na základe ktorej sa oprávnený zaviazal poskytnúť
povinnej finančné prostriedky. Oprávnený s povinnou uzavreli v deň podpisu zmluvy t. j. 27.05.2011 aj
rozhodcovskú zmluvu.

2. Súd prvej inštancie predmetný vzťah posúdil ako spotrebiteľský, v dôsledku čoho posudzoval
právny vzťah aj v kontexte príslušných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd
zastal názor, že rozhodcovská zmluva je samostatná listina, pričom zmluvným stranám dáva na
výber riešenie prípadného sporu pred rozhodcovským súdom alebo pred štátnym súdom. Obsahuje
poučenie o rozhodcovskom konaní, jeho opis. Napriek týmto skutočnostiam je uzavretá v rozpore

s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy. Rozhodcovská zmluva
má klasickú predpripravenú formu, kde boli iba rukou dopísané osobné údaje povinnej. Súd mal
teda za to, že nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu resp. ustanovenia, aj keď sa
nachádza na samostatnom papieri, dáva na výber druh súdu, keďže povinná nemohla ovplyvniť obsah
jednotlivých ustanovení, mohla ju iba ako celok podpísať, alebo odmietnuť, čo sa v zmysle § 53 ods.
2 Občianskeho zákonníka nepovažuje za individuálne dojednané ustanovenia. Súd v tejto súvislosti

poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 21XECdo/8/2016 zo dňa
22.02.2017. Na základe uvedeného, keďže rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná ako tovyžadujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, je potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul
je materiálne nevykonateľný.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie oprel najmä o nesprávne
právne posúdenie veci a o nesprávne skutkové zistenia. Súd podľa neho prekročil rámec svojej
prieskumnej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a zákon o rozhodcovskom konaní, a na
zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona

o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie
v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v
štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako vyžaduje ustanovenie § 34 zákona
o rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú

splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže
zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku)
a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných
dôvodov, t. j. nemôže ísť o dôvody právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho
výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania

o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom
a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov
nesprávne zistil skutkový stav veci. On s povinnou uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a
nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na
samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných

obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd však tieto skutočnosti dostatočne
nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 zmluvy
bola daná právomoc rozhodcovského súdu a exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Podľa čl.
2 ods. 2 zmluvy mala povinná možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so
zmluvou o úvere na všeobecný súd.

4. Súd prvej inštancie opravným uznesením č. k. 11Er/576/2014-49 zo dňa 03.06.2021 opravil záhlavie
napadnutého uznesenia v súlade s ust. § 224 a § 234 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 9a Exekučného
poriadku tak, že odstránil chybu v písaní pri uvedení adresy povinnej, ktorá má správne znieť C..

5. Súd prvej inštancie opravným uznesením č. k. 11Er/576/2014-61 zo dňa 26.10.2021 opravil záhlavie
napadnutého uznesenia v súlade s ust. § 224 a § 234 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 9a Exekučného
poriadku tak, že odstránil chybu v písaní pri uvedení dátumu narodenia povinnej, ktorý má správne byť
22.02.1987.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné, preto
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

7. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového
poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,

v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie

exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú
ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol
Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení§ 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Exekučné konanie v tejto veci sa začalo dňa 19.02.2014, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná
zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je vyššie uvedený
rozhodcovský rozsudok. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podaním zo dňa 19.02.2014,
doručeným súdu dňa 06.05.2014 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 12.06.2020
súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia a proti ktorému oprávnený
podal odvolanie.

9. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie
aj primerane odôvodnil. V danej veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo zmluvy o
úvere č. 401100039 uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou dňa 27.05.2011. Svoju právomoc si

odvodil z rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi v ten istý deň, konkrétne z čl. II ods.
1. Vo všeobecnosti, ak sa má exekúcia vykonať na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

10. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods.
1, 2, 3, 4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.“

11. V tomto prípade si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi

účastníkmi z uvedenej rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil
správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc
rozhodcovského súdu. Tá nezodpovedala vyššie citovaným zákonným podmienkam v § 53 ods. 1,
2, 3, 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom spôsobila značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, v akom rozsahu

bola povinná adekvátne poučená o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy a či mala reálnu
možnosť znenie zmluvy ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie ani
netvrdil a ani nepreukázal listinnými dôkazmi. Skutočnosť, že v čl. III bode 5 rozhodcovskej zmluvy sa
uvádza vyhlásenie strán, že „zmluvu uzatvárajú na základe ich slobodnej a vážnej vôle, s jej obsahom
sa riadne oboznámili, jej ustanoveniam rozumejú“ a že dlžník vyhlásil, že „bol pred uzavretím zmluvy

osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy“, nemení nič na tom, že dojednanie
ako také nezodpovedalo ustanoveniu § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r) OZ v znení účinnom v tom čase.
Oprávnený v konaní nepreukázal, že rozhodcovská zmluva vyhotovená drobným, takmer nečitateľným
spôsobom, bola dojednaná individuálne, preto sa v súlade s ustanovením § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka táto zmluva za individuálne dojednanú nepovažuje. Oprávnený mal povinnosť predložiť

povinnejnávrhnauzavretierozhodcovskejzmluvytakýmspôsobom,abyznehobolodostatočnezrejmé,
že sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne
v rozhodcovskom konaní, a tiež jej poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba
znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná

ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Súd
na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá
nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.12. Súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu
vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej doložke nemal právomoc konať
a rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Súd prvej inštancie preto

správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a z toho
dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

13. Záverom odvolací súd poukazuje aj na Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručené súdu
dňa 04.02.2016. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v ustanoveniach

§ 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku na základe zákona č.
438/2015 Z. z. je exekučný súd povinný ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku
zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, ak dospeje k záveru, že povinný má v kauzálnom
vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťuje v súlade s novelizovaným ustanovením § 17 ods.
1 a 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového, a to s cieľom zistenia, či povinnému
bola v konaní pred všeobecným alebo rozhodcovským súdom poskytnutá taká primeraná ochrana,

aká spotrebiteľovi podľa predpisov spotrebiteľského práva patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený
už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené
skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 je súd tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekučných
konaniach, ktoré sa začali pred týmto dňom, v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku

v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky
proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, v lehote 30 dní od účinnosti zákona. V prípade nedoplnenia
návrhuvsúladesust.§39ods.4,resp.jehodoplneniapozákonomurčenejlehote,jepríslušnýexekučný
súd povinný exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. m), resp. ak doposiaľ nebolo vydané poverenie na
vykonanie exekúcie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť. Keďže v predmetnom

exekučnomkonaníoprávnenýsúdunedoplnilnávrhnavykonanieexekúcievzákonnejlehote,aleaždňa
04.02.2016, v predmetnej veci bol daný dôvod na zamietnutie návrhu súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie aj v spojení s ust. § 243f Exekučného poriadku.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).