Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. august 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418011083
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6418011083.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka
a sudcov JUDr. Mária Šuleja a Mgr. Ivany Datlovej, na neverejnom zasadnutí dňa 7. augusta 2024, v
trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a), písm. b) Tr. zákona a pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaného a

okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 27. mája 2024, sp. zn.
2T/21/2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania okresného prokurátora a obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z pokračovacieho
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138

písm. d) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

od presnejšie nezistenej doby mesiaca jún 2017 do 4. októbra 2017 v rodinnom dome v C. D., E. XX/
XX svojej priateľke F. G. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., I. XXXX/X, prechodne bytom C. D., E.
XX/XX, J. K. vulgárne nadával, nadával aj na jej syna L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., I. XXXX/
X, že je pankhart, buzerant, bonzák, pričom sa jej vyhrážal, že ho dá zmlátiť svojim kamarátom, že sa

viac nepostaví na nohy,

v auguste 2017 ju fyzicky napadol na rybách v B. M. C., bil ju rukami, otvorenými dlaňami, pričom sa
jej vyhrážal, že ju skántri aj keď dostane 5 rokov basy, hodil po nej fľašu z vína, ktorou ju nezasiahol,
pričom po uvedenom fyzickom útoku mala modriny, ale lekárske ošetrenie nevyhľadala,

v presne nezistenom čase v mesiaci september 2017 jej opakovane nadával, nadával na jej syna,
vyhrážal sa, že všetko, čo v jej dome prerobil porozbíja, po čom porozbíjal poháre, tanierik, pričom
uvedeným spôsobom v amoku vystrájal do 4,00 hod. dňa 23. septembra 2017 následne v čase okolo
20,00 hod. toho istého dňa po príchode do vyššie uvedeného rodinného domu, jej opakovane nadával,
vulgárne sa vyjadroval na adresu jej syna, či mu už dala nažrať z jeho peňazí, či ho dobre nabalila,
následne rozbil pohár, po čom si ľahol spať,

niekedy v polovici mesiaca september 2017 zobral metlu v kuchyni, keď spomenula jeho dcéru a ako
sedel v kuchyni vyskočil, schmatol ju za vlasy, tresol o zem, udrela si ruky o bok, potom zobral metlu
a začal ju ňou biť po bruchu, po nohách a rukách, kde mala modriny, ktoré si zakrývala a brala Askorutin,
aby nemala modriny,

v októbri 2017 sa jej pri každej menšej príležitosti vyhrážal, že uvidí, pričom dňa 4. októbra 2017 sa

jej týmto spôsobom vyhrážal kvôli kľúčom od domu, nakoľko sa domnieval, že ich dala synovi alebo
nejakému frajerovi, po čom jej písal sms, že ju bude čakať doma, presne na minútu, opakovane jejkontroloval obsah sms správ a hovorov jej mobilu, stav najazdených km na vozidle, na ktorom jazdila,
upodozrieval ju z nevery, žiarlil na ňu a preto ju opakovane fyzicky napádal, čím vzbudil u nej strach
a obavu o jej život.

Za to bol odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo
výmere 13 (trinásť) mesiacov a 22 (dvadsaťdva) dní.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku vo výrokoch o vine a treste podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu
odvolanie písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 10. júna 2024. Úvodom poukázal na
znenie skutkovej vety a právnu kvalifikáciu skutku v zmysle podanej obžaloby prokurátora s tým, že
okresný súd správne po rozsiahlom dokazovaní takúto právnu kvalifikáciu neakceptoval. Má za to, že

v danej veci nebol žiadnym dôkazom skutkový dej opísaný v obžalobe dokázaný. Podotkol, že po tom,
čo odmietol pokračovať v mileneckom vzťahu s poškodenou, táto sa začala správať ako odmietnutá
milenka so snahou jemu a jeho rodine poškodiť. Dodal, že okresný súd správne vyhodnotil ich vzájomný
vzťah ako vzťah milenecký. Označenie poškodenej ako družka je zavádzajúce a nesúhlasí s tým.
Poukázal na to, že jeho manželka o tomto mileneckom vzťahu vedela a tolerovala ho. Pokiaľ okresný

súd ustálil, že konanie obžalovaného naplnilo znaky prečinu nebezpečného vyhrážania, obžalovaný sa
s takýmto záverom okresného súdu nestotožňuje, nakoľko poškodená z jeho správania nenadobudla
dôvodnú obavu z vyhrážok smrťou, alebo ťažkou ujmou. Zdôraznil, že poškodená nepotvrdila, žeby sa
jej vyhrážal a žeby mala z neho strach. Naopak, opätovne sa s ním stretávala, dobrovoľne a spontánne
sa s ním milovala, a to aj deň pred trestným oznámením podaným synom poškodenej. Napadnuté

rozhodnutie okresného súdu potom nemá oporu v skutkových okolnostiach danej veci a obžalovaný
mal byť v konečnom dôsledku pri takýchto nejasnostiach spod obžaloby oslobodený, nakoľko nebolo
dokázané, že sa stal skutok kladený mu za vinu.

Obžalovaný navrhol, aby bol spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený.

Proti napadnutému rozsudku vo výrokoch o vine a treste podal priamo na hlavnom pojednávaní
v neprospech obžalovaného odvolanie aj prokurátor, ktoré dodatočne odôvodnil písomným podaním
doručeným okresnému súdu dňa 28. júna 2024. Úvodom poukázal na to, že obžaloba bola podaná na
obžalovaného pre skutky kvalifikované ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208

ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona a zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. Okresný súd však skutok prekvalifikoval
a obžalovaného uznal za vinného z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona a uložil
mu podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v

trvaní 13 (trinásť) mesiacov a 22 (dvadsaťdva) dní. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd
zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Okresný prokurátor v odvolaní ďalej uviedol, že s rozhodnutím Okresného súdu Žiar nad
Hronom týkajúceho sa viny (právnej kvalifikácie) a s tým súvisiacim uložením vyššie uvedeného trestu
sa nestotožňuje, nakoľko má za to, že obžalovaný A. B. sa dopustil zločinu týrania blízkej osoby a

zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona a zločinu sexuálneho násilia
podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona a aj trest mal byť ukladaný v zmysle tohto ustanovenia Trestného zákona. Dodal, že okresný
súd sa plne stotožnil s argumentáciou obhajoby v tom smere, že obžalovaný nebol pre poškodenú
blízkou osobou, nakoľko sa u nej zdržiaval len cez pracovné dni a víkendy trávil buď doma alebo na

rybačkách, na ktoré s ním poškodená vždy nechodila. Preto je toho názoru, že medzi obžalovaným a
družkou sa nejednalo o vzťah druh – družka a teda nešlo v zmysle § 139 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku o osobu, ktorá by bola voči poškodenej osobou blízkou tak ako to má na mysli ust. § 127
ods. 4, ods. 5 Trestného zákona. Súd dokonca argumentoval tým, že obžalovaný a poškodená netvorili
domácnosť, lebo neuhrádzali spoločné výdavky a pod. Súd mal za preukázané len konania, ktoré podľa

jeho názoru bolo potrebné kvalifikovať ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona a uložil
obžalovanému podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody
v trvaní 13 (trinásť) mesiacov a 22 (dvadsaťdva) dní. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákonasúd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia (t. j. pokryl väzbu). Okresný prokurátor poukázal na to, že aj keď slovenský právny
poriadok nepozná označenie druh a družka, ust. § 127 ods. 5 Trestného zákona hovorí aj o osobe, s

ktorým žila poškodená v spoločnej domácnosti. Samotný súd uviedol, že obžalovaný sa u poškodenej
zdržiaval cez týždeň, t. j. väčšinu času z týždňa bol u poškodenej, ktorá ho sama označila za osobu,
ktorá jej bola blízkou osobou (čo potvrdila na hlavnom pojednávaní konanom po tom, ako bola vec
vrátená Krajským súdom Banská Bystrica Okresnému súdu Žiar nad Hronom). Má za to, že odvolací
súd by mal vziať do úvahy skutočnosť, že poškodená vnímala obžalovaného ako osobu, ktorá je jej

blízkou osobou. Okresný prokurátor je ďalej toho názoru, že argumentácia súdu, že medzi obžalovaným
a poškodenou nešlo o domácnosť v zmysle Občianskeho zákonníka, nakoľko spolu nežili a neuhrádzali
výdavky je absurdná. Z dokazovania je zrejmé, že väčšiu časť týždňa žil obžalovaný s poškodenou
(a doma prezentoval, že chodí na týždňovky). Čo sa týka uhrádzania výdavkov, podľa názoru súdu,
by zrejme manželia, kde všetky výdavky uhrádza len manžel, zrejme netvorili spoločnú domácnosť,
keďže podľa názoru súdu majú uhrádzať výdavky spoločne. Pri posúdení vzťahu obžalovaného a

poškodenej, súd argumentuje ust. § 127 ods. 4 Trestného zákona, t. j. že ujmu, ktorú by utrpela jedna
z nich, by druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Okresný prokurátor je však toho názoru, že
medzi obžalovaným a poškodenou sa jednalo o blízke osoby, a to s poukazom na ust. § 127 ods. 5
Trestného zákona, t. j. poškodená bola osobou, ktorá s obžalovaným žila v spoločnej domácnosti. Súd
mal za smerodajnú výpoveď F. N., ktorý uviedol, že vzťah obžalovaného a poškodenej vnímal ako úlet

(hoci z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný s poškodenou sa bavili dokonca aj o svadbe).
Avšak tento svedok na otázky prokurátora uviedol, že pracuje v zahraničí od r. 2003, 2004 a domov
chodil tak na 1 týždeň, max. 10 dní po štvortýždňovom turnuse. Sám potvrdil, že na rybačky chodili cez
víkendy, t. j. v čase, kedy obžalovaný bol s manželkou, nakoľko u poškodenej sa zdržiaval cez týždeň. V
domácnosti,kdežilapoškodenásobžalovaným,nebol.Ajkeďznaleckýmskúmanímupoškodenejnebol

zistený syndróm týranej osoby (ani posttraumatická stresová porucha), tento nie je z hľadiska právnej
kvalifikácie relevantný, nakoľko základná skutková podstata trestného činu týrania blízkej a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona nevyžaduje, aby páchateľ spôsobil takýto následok. Z toho
teda vyplýva, že syndróm týranej osoby nie je znakom skutkovej podstaty predmetného trestného činu.
Aj keď poškodenej nevyšiel syndróm týranej osoby, ani posttraumatická stresová porucha, správanie

poškodenej – pasivita, odovzdanie sa, sebaneistota, hľadanie ospravedlnenia správania obžalovaného
poukazujú na niektoré zo špecifických charakteristík a dôsledkov zneužívania, ktoré vedú k zníženej
schopnosti ženy reagovať na prežívané násilie. N. O. D., znalec v odbore psychológia, u poškodenej
zistil, že v osobnostnej štruktúre poškodenej sú prítomné pithiatické a infantilné rysy. Jej osobnosť
je nezrelá, ľahšie manipulovateľná, naivná. Má tendencie k závislosti na iných osobách. Je náchylná

podliehať ovplyvňovaniu zo strany dôležitých osôb, v stavoch naviazanosti nedokáže situácie posúdiť
reálne, pričom si konanie blízkych idealizuje, ich chyby bagatelizuje a ospravedlňuje. Sklony ku
konfabuláciám zistené neboli. Sklony k úmyselnému zamlčovaniu dôležitých skutočností sa počas
znaleckého vyšetrenia prejavili neochotou vyjadrovať sa k predmetnej veci a vyhýbaním sa podania
konkrétnych informácií. K neúmyselnému skresľovaniu výpovedí môže u poškodenej dochádzať v rámci

tzv. katatýmneho hodnotenia skutočnosti, t. j. ich posudzovania na základe emocionálneho stavu.
Poškodená si dokáže uvedomiť, že jej obvinený svojím konaním ubližoval. Uvedomuje si, že jeho fyzické
útoky voči jej osobe boli neprimerané. Vyšetrovaný skutok v tomto štádiu ešte nemusí zanechať na
poškodenej vážne psychické následky. Okresný prokurátor poukázal taktiež na ďalšie znalecké posudky.
Zo znaleckého posudku vypracovaného N. L. D. – P. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

psychiatrie,naobž.A.B.vyplýva,žeuobžalovanéhoideorizikovýabúzusalkoholu,nakoľkopoalkohole
sa správa impulzívne až agresívne. V stavoch alkoholovej intoxikácie je jeho správanie impulzívne,
agresívne s oslabenými morálnymi zábranami, preto znalkyňa hodnotí konzum alkoholu ako rizikový.
Obžalovaný v čase spáchania skutku nemal narušený kontakt s realitou, jeho správanie bolo konformné
s črtami jeho osobnosti a plne si uvedomoval, že porušuje právne normy. Požitý alkohol nemal chorobný

vplyv na jeho konanie, nešlo teda o patickú ani komplikovanú opitosť. Z adiktologického hľadiska je
prítomný rizikový konzum alkoholu, nie však závislosť, čo znamená, že konanie obvineného v ebrietách
je konfliktné, impulzívne, až s agresívnymi prejavmi. Preto znalkyňa odporučila nariadiť probačný dohľad
a prísny zákaz konzumu alkoholu. Motivácia inkriminovaného činu nebola chorobná. Zo znaleckého
posudku Q. N. O. D. – klinickým psychológom na obž. A. B. vyplýva, že obžalovaný je osobnosť

disharmonicky štruktúrovaná s histriónskymi rysmi. Osobnostná štruktúra je nevyvážená. Prítomné sú
sklony k prehnanej dramatizácii situácií. Vnímanie a hodnotenie vlastných skutkov je neobjektívne
idealistické. Záťaž pre neho predstavujú emocionálne sýtené situácie, kde sa prejavuje afektívna
labilita. Katalyzátorom agresívnych reakcií obvineného je s veľkou pravdepodobnosťou alkohol, ktorýspôsobuje stratu racionálnej kontroly správania. Užívanie alkoholu je však u neho rizikové, pretože
podľa popisu udalostí spôsobuje stratu kontroly nad jeho konaním s manifestáciou heteroagresivity.
Citové nastavenie je prevažne egocentrické. Veľmi ťažko znáša zlyhanie a neúspech. Hodnotové

orientácie sú prevažne egocentrické. Boli zistené úmyselné aj podvedomé tendencie ku skresľovaniu
skutočností vo svoj prospech. K zamlčovaniu dôležitých skutočností môže dochádzať v rámci obrany
pred následkami trestného konania. Sklony ku konfabuláciám zistené neboli. V osobnostnej dynamike je
podľa výsledkov projektívnych testov prítomné množstvo nespracovaného napätia, ktoré je za bežných
okolností potláčané. Po požití alkoholu môže potom dochádzať k jeho prudkému uvoľneniu aj v podobe

heteroagresívneho konania. Problematická je sféra manželských a partnerských vzťahov, ktorá je
dlhodobo nevyvážená, poznačená neúprimnosťou a manipuláciami. Okresný prokurátor ďalej vo svojom
odvolaní uviedol, že je toho názoru, že obžalovaný sa dopustil aj zločinu sexuálneho násilia, tak ako
bol tento kvalifikovaný v obžalobe. Podotkol, že štandardnejšie býva dôveryhodnejšia prvotná výpoveď,
pričom poškodená konanie obžalovaného v súvislosti s trestným činom sexuálneho násilia potvrdila až
dvakrát. Až následne začala zmierňovať svoje vyjadrenia, a to práve z dôvodu, že zistila, aká je trestná

sadzba za zločin sexuálneho násilia v zmysle ust. § 200 ods. 2 Trestného zákona v snahe napriek
všetkému pomôcť obžalovanému. Súčasťou vyšetrovacieho spisu sú aj listy, ktoré písala poškodená
obvinenému a ktoré tento žiadal založiť do vyšetrovacieho spisu ako dôkaz. V jednom z nich poškodená
uvádza, že „doplním tú výpoveď, nech sa vymaže ten nešťastný paragraf...“ a v ďalšom je uvedené,
že „zobrala som všetko na seba a isto sa to všetko zmení“. Z uvedeného vyplýva, že výpoveď, ktorú

poškodená urobila na svoju výslovnú žiadosť dňa 08.12.2017, je urobená vyslovene účelovo. Okresný
prokurátor taktiež poukázal na argumentáciu obhajoby, kde je uvedené, že podľa nich nemôže ísť
o prečin nebezpečného vyhrážania, nakoľko podľa vyjadrenia samotnej poškodenej sa táto napriek
všetkému s obžalovaným stretávala. Podľa názoru obhajoby neodzneli žiadne vyhrážky, kvôli ktorým by
sa poškodená obžalovaného bála. Avšak správanie popísané obhajobou, t. j. že poškodená sa napriek

všetkému s obžalovaným stretávala a žila s ním, nasvedčuje práve domácemu násiliu. Z rôznej odbornej
literatúry vyplýva, že poškodené osoby sa k páchateľovi vracajú, žijú s ním, aj keď im ubližuje. (Z
okruhu príznakov sebazničujúcej reakcie – uvedené sa u poškodenej prejavilo hľadaním ospravedlnení,
minimalizáciou a bagatelizáciou následkov až nevnímanie nebezpečnosti útokov, návraty k trýzniteľovi
a pod.). Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaný bol jedenkrát

priestupkovo riešený. Rozhodnutím Okresného úradu Žiar nad Hronom, odbor všeobecnej vnútornej
správy, číslo OU-ZH-OVVS-2017/008047 zo dňa 27.07.2017, bol uznaný za vinného z priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskoršíchpredpisov.SkutkusadopustilvočipoškodenejF.G.D.atovobdobíodmesiacaoktóber2016
do 23.04.2017. V tomto období mal obvinený F. G. D. viackrát fyzicky napadnúť, vulgárne jej nadávať,

pričom jej spôsobil dňa 22.04.2017 zranenie s predpokladanou dobou liečenia a PN v trvaní do 7 dní. Z
rozhodnutia okresného úradu vyplýva, že obvinený bol v čase spáchania skutku pod vplyvom alkoholu.
Okresný prokurátor zopakoval, že podľa jeho názoru mal byť obžalovaný uznaný vinným zo zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona a zločinu
sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1

písm. c) Trestného zákona. Okresný prokurátor sa nestotožnil ani s uložením trestu tak ako je uvedený
v rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom. Má za to, že obžalovanému mal byť uložený podľa § 200
ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1, 2 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia. Okresný prokurátor dodal, že ak by sa súd opäť nestotožnil

s tým, že bol spáchaný aj zločin sexuálneho násilia, je toho názoru, že obžalovanému mal byť uložený
trest podľa ust. § 208 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona úhrnný
podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov a skúšobnou dobou v trvaní 5 (piatich) rokov
s probačným dohľadom a prísnym zákazom konzumácie alkoholu.

Okresný prokurátor navrhol, aby Krajský súd Banská Bystrica zrušil rozsudok Okresného súdu Žiar nad
Hronom sp. zn. 2T 21/2018 a sám vo veci rozhodol.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolania podali obžalovaný a okresný
prokurátor ako oprávnené osoby v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné.

Následne preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého
rozsudku vo výrokoch o vine a treste, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytknuté, by prihliadol len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenomprocesnom postupe dospel k záveru, že odvolania okresného prokurátora a obžalovaného A. neboli
podané dôvodne.

Úvodom krajský súd konštatuje, že vo veci už bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žiar nad
Hronom zo dňa 15. novembra 2022, sp. zn. 2T/21/2018, tento bol uznesením tunajšieho krajského súdu
zo dňa 29. marca 2023, sp. zn. 3To/16/2023 zrušený s pokynom, aby okresný súd podrobnejšie posúdil
vzťah obžalovaného a poškodenej a presvedčivejšie odôvodnil prijatý záver a podrobnejšie uviedol
úvahy, ktoré k prijatému záveru viedli, ktorý pokyn okresný súd náležitým spôsobom rešpektoval.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. krajský súd zistil, že okresný
súd pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na
hlavnom pojednávaní o jeho vine v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere
vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia
zodpovedá všetkým podstatným hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému

prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne teda
vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom odporovali. Z
odôvodnenianapadnutéhorozsudkujezároveňzistiteľné,akýmiprávnymiúvahamisaprvostupňovýsúd
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny

obžalovaného a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku uznal za vinného z pokračovacieho
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. d) Tr. zák.

Krajský súd sa, čo do viny, v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného

súdu a s tým, že na rozdiel od obžaloby, okresný súd prekvalifikoval predmetný skutok zo zločinu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona na pokračovací prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.
d) Tr. zákona a súčasne vypustil skutok kvalifikovaný ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods.
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. Ako správne

zdôraznil okresný súd, základnou otázkou v predmetnej trestnej veci je otázka, ako posudzovať vzťah
obžalovaného s poškodenou. Okresný súd po rozsiahlom dokazovaní ustálil, že tento vzťah nemožno
považovať za vzťah druha a družky, teda blízkych osôb, ale len ako vzťah priateľský, resp. milenecký.
Svoje úvahy okresný súd podrobne rozpísal v odôvodnení napadnutého rozsudku a nemožno mu v jeho
argumentácii skutočne nič vytknúť a krajský súd má za to, že okresným súdom prijatý záver je správny

a v tomto smere v podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku na
strane č. 48 odsek predposledný až strane č. 51 ods. 3. Pokiaľ okresný prokurátor vo svojom odvolaní
prezentoval opačný názor, s týmto sa krajský súd z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku okresného súdu, na ktoré krajský súd vyššie odkázal, nestotožnil. Okresný súd potom správne
prijal záver, že obžalovaný sa svojím konaním voči poškodenej nedopustil zločinu týrania blízkej osoby

a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. Rovnako je však správny záver
okresného súdu, že konanie obžalovaného naplnilo znaky skutkovej podstaty pokračovacieho prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.
d) Tr. zákona, z ktorého konania je obžalovaný usvedčovaný nielen výpoveďou samotnej poškodenej,
ale i výpoveďou priameho svedka jedného konfliktu na rybačke v auguste 2017, N. R., ktorý potvrdil,

že obžalovaný najmä pod vplyvom alkoholu používal voči poškodenej nadávky, hrozby a fyzické násilie.
Pokiaľ ide o spáchanie zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, z takéhoto konania nie je obžalovaný bez akýchkoľvek
pochybností usvedčovaný. Obžalovaný spáchanie tohto zločinu poprel a poškodená, i keď v prvých
dvoch výpovediach v prípravnom konaní spáchanie tohto zločinu potvrdila, v ďalších dvoch výpovediach

v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní spáchanie tohto zločinu poprela. Vychádzajúc zo
zásady in dubio pro reo bolo preto zo strany okresného súdu správne, keď obžalovaného zo zločinu
sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c)
Tr. zák. neuznal vinným.

Pokiaľideonapadnutývýrokotreste,kuloženémutrestukrajskýsúdkonštatuje,žetentojejednoznačne
zákonný a primeraný. Krajský súd má za to, že okresný súd u obžalovaného pri ukladaní trestu zohľadnil
všetky skutočnosti ako mu to ukladá Trestný zákon, existenciu a pomer priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností, okolnosti konkrétneho prípadu, dobu páchania trestnej činnosti i osobu obžalovaného a jehodoterajší život. Úvahy okresného súdu v tomto smere sú rozpísané v odôvodnení napadnutého rozsudku
na strane č. 52 odsek 3 až odsek 5 a krajský súd konštatuje, že ide o vyčerpávajúce zdôvodnenie, ku
ktorému nemá čo dodať a na ktoré v podrobnostiach poukazuje. Len pre úplnosť krajský súd uvádza,

že podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. bolo možné obžalovanému uložiť test odňatia slobody na 6 mesiacov
až 3 roky. Vychádzajúc z uvedeného má krajský súd za to, že okresným súdom uložený trest odňatia
slobody vo výmere 13 mesiacov a 22 dní je potrebné považovať nielen za zákonný, ale i trest primeraný
spĺňajúci všetky atribúty individuálnej i generálnej prevencie.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, toto je v zmysle §
48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. správne odôvodnené skutočnosťou, že pri obžalovanom ide o páchateľa,
ktorý nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním posudzovaného prečinu vo výkone trestu odňatia
slobody.

Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,

a to pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.