Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2023

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4C/126/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422204405
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2023:4422204405.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou v spore žalobcu: 1.) A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. F. XXXX/XX, 2.) Limestone SK, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Považská
5186/40, IČO: 46 818 405, 3.) Limestonereal s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Považská 40, IČO: 53
039 785, v zastúpení: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Nové Zámky,
Pribinova 9 IČO: 36 813 401, proti žalovanému: Dataplan s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Podhájska
8, IČO: 50 486 969, v zastúpení: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Kadnárova 83, IČO: 47 232 765, o ochranu osobnosti fyzickej osoby a o ochranu dobrej povesti
právnickej osoby, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý v lehote 15 dní po právoplatnosti rozsudku zaslať na adresu bydliska
žalobcu v 1) rade – A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. F. XXXX/XX a na adresu sídla žalobcu v 2)
rade – Limestone SK, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Považská 5186/40, IČO: 46 818 405 a žalobcu
v 3) rade - Limestonereal s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Považská 40, IČO: 53 039 785 doporučeným
listom písomné ospravedlnenie s overeným podpisom a ospravedlnenie zároveň zverejniť v nezávislom
týždenníku na stránke G., a to v nasledovnom znení:

„Ospravedlnenie za nepravdivé a pravdu skresľujúce výroky o A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F.
XXXX/XX, C. D., spoločnosti Limestone SK, s.r.o., so sídlom Považská 5186/40, Nové Zámky, IČO: 46
818 405 a spoločnosti Limestonereal s.r.o., so sídlom Považská 40, Nové Zámky, IČO: 53 039 785:
Spoločnosť Dataplan s.r.o., so sídlom Podhájska 8, Nové Zámky, IČO: 50 486 969 ako vydavateľ
nezávislého týždenníka na internetovej stránke G. sa týmto ospravedlňuje za nepravdivé a pravdu
skresľujúce informácie zverejnené v nezávislom týždenníku v článku v názvom „Anatómia jedného
podvodu - časť 1”, ktorý je uverejnený pod internetovým odkazom:

H.,

ktorými došlo k zásahu do osobnostných práv A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXXX/XX, C. D. a do
práva na ochranu dobrej povesti právnických osôb Limestone SK, s.r.o., so sídlom Považská 5186/40,
Nové Zámky, IČO: 46 818 405 a Limestonereal s.r.o., so sídlom Považská 40, Nové Zámky, IČO: 53
039 785.“

II. Žalobcovia v 1) až v 3) rade m a j ú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100
%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobou zo dňa 21.10.2022 sa domáhali žalobca v1) rade ochrany osobnosti fyzickej osoby v zmysle §
11 a § 13 Občianskeho zákonníka a žalobcovia v 2) a 3) rade ochrany dobrej povesti právnickej osoby v
zmysle § 19b Občianskeho zákonníka, a to formou doporučeného listu od žalovaného na adresu žalobcu

v 1) rade a zároveň žiadali žalobcovia ospravedlnenie zverejniť v nezávislom týždenníku na stránke G.,
a to v nasledovnom znení:
„Ospravedlnenie za nepravdivé a pravdu skresľujúce výroky o A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F.
XXXX/XX, XXX XX C. D., spoločnosti Limestone SK, s.r.o., so sídlom Považská 5186/40, 940 02 Nové
Zámky, IČO: 46 818 405 a spoločnosti Limestonereal s.r.o., so sídlom Považská 40, 940 02 Nové Zámky,

IČO: 53 039 785:
Spoločnosť Dataplan s.r.o., so sídlom Podhájska 8, 940 77 Nové Zámky, IČO: 50 486 969 ako vydavateľ
nezávislého týždenníka na internetovej stránke G. sa týmto ospravedlňuje za nepravdivé a pravdu
skresľujúce informácie zverejnené v nezávislom týždenníku v článku v názvom „Anatómia jedného
podvodu – časť 1”, ktorý je uverejnený pod internetovým odkazom:

H.,

ktorými došlo k zásahu do osobnostných práv A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXXX/XX, XXX XX
C. D. a do práva na ochranu dobrej povesti právnických osôb Limestone SK, s.r.o., so sídlom Považská
5186/40, 940 02 Nové Zámky, IČO: 46 818 405 a Limestonereal s.r.o., so sídlom Považská 40, 940 02

Nové Zámky, IČO: 53 039 785.“

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobca v 1) rade ako fyzická osoba dlhodobo podnikal v oblasti
stavebníctva aj ako živnostník, pričom v súčasnosti podniká prostredníctvom obchodných spoločností
Limestone SK, s.r.o. - žalobca v 2) rade a spoločnosti Limestonereal s.r.o. – žalobca v 3) rade, pričom

v dôsledku ich korektného a spoľahlivého plnenia svojich zákaziek majú vybudovanú povesť, ktorej
predmetným článkom objektívne hrozí ujma.
V zverejnenom článku žalovaný opisuje údajný podvod za 600-tisíc eur, pričom v tomto článku sa
v úvode uvádza: „V programe júnového zastupiteľstva sa objavil čudný bod - návrh stavebnej firmy
Limestone podnikateľa A. B. uzavrieť s mestom zmluvu o spolupráci.” Je zrejmé, že uvedením mena a

priezviska žalobcu v 1) rade v spojení so stavebnou firmou Limestone je žalobca v 1) rade jednoznačne
identifikovateľný ako fyzická osoba, ktorej bolo predmetným článkom zasiahnuté do jeho osobnostných
práv už samotným názvom uvedeného článku. Žalobca v 1) rade má svoju rodinu, dve maloleté deti,
ktoré sa časom k obsahu takto zverejneného článku môžu dostať, aj vo vzťahu k partnerke žalobcu 1)
a jeho deťom ide teda o zásah, ktorý môže ovplyvniť nazeranie na žalobcu aj v súkromných vzťahoch,

toto platí aj o rodičoch žalobcu v 1) rade a jeho ďalšej rodine.
Pokiaľ ide o žalobcu v 2) rade a žalobcu v 3) rade, tak v oboch spoločnostiach je jediným spoločníkom
a konateľom práve žalobca v 1) rade a obe predmetné firmy majú rovnaký základ svojho obchodného
mena a to v časti Limestone, pričom zo zverejneného článku nie je bezpochyby zrejmé, ktorú spoločnosť
mal žalovaný respektíve autor článku na mysli, avšak v dôsledku konania žalobcovi a obom jeho

spoločnostiam objektívne hrozí ujma. Článok určený verejnosti, tak ako bol zverejnený, môže byť
spájaný s oboma spoločnosťami a teda aj so žalobcom v 2) rade aj žalobcom v 3) rade. Článok
zverejnený žalovaným tak je objektíve spôsobilý privodiť žalobcom ujmu. V súvislosti s ochranou
osobnosti žalobcu v 1) rade a ochranou dobrej povesti žalobcu v 2) rade a žalobcu v 3) rade je potrebné
konštatovať, že na poskytnutie ochrany podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení Občianskeho

zákonníka nie je nevyhnutné aby existovali aj konkrétne následky zásahu do ich práv. Pre poskytnutie
ochrany je v tomto prípade postačujúce, že nepravdivé tvrdenia žalovaného sú objektívne spôsobilé
privodiť žalobcom ujmu. Poukázali vo vzťahu k žalobcovi v 1) rade na Rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 31. januára 2011, sp. zn. 1 Cdo 113/2009, v ktorom súd uvádza: „Základným predpokladom pre
priznanie primeraného zadosťučinenia je skutočnosť, že došlo k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý

privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach. Pre priznanie primeraného zadosťučinenia
sa teda nevyžaduje existencia následkov zásahu a postačuje už len samotná spôsobilosť privodiť
ujmu na osobnostných právach. K zásahu do osobnostných práv určitej fyzickej osoby môže dôjsť
nepravdivými tvrdeniami, avšak aj takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú samé o sebe pravdivé, ale
boli uvedené takou formou, v takých súvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú

dojem pravdu skresľujúci, čím pôsobia difamačne. K zásahu do osobnostných práv môže napokon dôjsť
aj prezentovaním neoprávnenej kritiky určitého správania tejto osoby.”
Pokiaľ ide o ochranu dobrej povesti žalobcu v 2) rade a žalobcu v 3) rade poukázali na právny názor
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaný v Uznesení zo dňa 23.9.2009 v konaní pod sp.zn. 4 Cdo 212/2007, v ktorom súd uvádza: „Právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle
vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka (pozn. § 19b od. 2 Občianskeho zákonníka) je
neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah je objektívne

spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé
tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby chránené v zmysle § 19b ods. 2 a 3 OZ. Môže ním byť
aj kritika, ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah
do dobrej povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri
neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových

tvrdeniach,pôvodcaneoprávnenéhozásahusazbaví(naňomjepovinnosťtvrdenia,dôkaznápovinnosť,
bremeno tvrdenia, či dôkazné bremeno) občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia
sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy).”

3. Žalobcovia namietajú samotný názov článku „Anatómia jedného podvodu – časť 1.“, pretože ako
už bolo hore uvedené, tak z významu nadpisu tohto článku, ako aj uvedením mena žalobcu v 1) rade

a obchodného mena žalobcu v 2) rade bežnému čitateľovi napadne ako prvé, že žalobcovia spáchali
trestný čin, podvod, z ktorého malo Mesto Nové Zámky škodu 600000 eur. Žalobcovia uvádzajú, že
v článku prezentované tvrdenia, a to tvrdenia 1 až 8 sa zakladajú na nepravdivých skutočnostiach a sú
zavádzajúce.
Tvrdenie č. 1 prezentované v článku: „A keďže Limestone zhodou okolností práve potreboval niekam

umiestniť 40 tisíc ton kontaminovanej zeminy zo stavby Strediska technicko-hygienickej údržby ZSSK na
Detvianskej ulici, vyviezol ju rovno na bývalé smetisko.“ K predmetnému tvrdeniu žalobcovia uvádzajú,
že toto tvrdenie je nepravdivé a zavádzajúce. Autor článku v ďalšom jeho texte popísanú kontaminovanú
zeminu nazýva „odpadom“. Pravdivou informáciou je, že sa nejedná o žiadny kontaminovaný odpad, ale
ide o zhodnotenú výkopovú zeminu činnosťou R5, ktorá sa po tomto zhodnotení stáva nie odpadom, ale

materiálom, ktorý sa ďalej používa na stavebné účely .
Tvrdenie č. 2 prezentované v článku: „A potom ich spoločne a náhle osvietilo, že mesto urýchlene
potrebuje nechať nanovo skolaudovať starú skládku.“ Podľa žalobcov ani toto nie je pravdivý výrok, a
to z toho dôvodu, že v článku popisovaná skládka nebola ešte vôbec skolaudovaná, preto nie je možné
ju nanovo, resp. opakovane skolaudovať, ak ešte k žiadnej kolaudácii neprišlo. Vyššie uvedený výrok

vyznieva, ako by niekto mal stavbu kolaudovať len „naoko“, v skutočnosti však ide o situáciu, kedy
stavba „Rekultivácia skládky KO“ nie je ani len stavebne dokončená, nieto ešte skolaudovaná, s čím
však žalobcovia nemajú nič spoločné, oni túto stavbu nerealizovali a nie sú jej investorom.
Tvrdenie č. 3 prezentované v článku: „A ešte im p. podnikateľ oznámil, že odteraz sú mu povinní platiť
presne 27 tisíc nájomného ročne.“, žalobcovia uvádzajú, že nehnuteľnosti, na ktorých je umiestnená

skládka patria žalobcovi v 3) rade a nakoľko je na nich umiestnená skládka, ktorá nie je vo vlastníctve
vlastníka pozemku, ide teda o stavbu patriacu tretej osobe, nároky na náhradu za užívanie, alebo
nájomné za užívanie nehnuteľnosti patriacej žalobcovi v 3.)rade je zákonným nárokom, pričom
predmetná skládka sa nenachádza len na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu v 3) rade.
Tvrdenie č. 4 prezentované v článku: „Konkurenčná firma, ktorá sa takisto zaoberá likvidáciou

stavebného odpadu, ale kvôli drobnému maléru s p. primátorom je aktuálne vylúčená z jeho kombinácií,
poslala prostredníctvom bratislavskej právnej kancelárie mestskému úradu list, v ktorom informovala
o podvode za cca 600 tisíc eur, ktorého sa mesto stalo obeťou.“ Uvedené tvrdenie priamo smeruje k
lživému obvineniu z páchania trestného činu podvodu, ktorého sa ani jeden zo žalobcov nedopustil,
pričom samo takéto tvrdenie je spôsobilé objektíve zasiahnuť do práv žalobcov, ktorých ochrany sa touto

žalobou domáhajú. Ide o tvrdenie spôsobilé vyvolať dojem o páchaní trestného činu podvodu zo strany
žalobcov, a to bez akéhokoľvek reálneho základu, či dôkazov, ktoré žalovaný prezentoval výlučne na
základe listu konkurenčnej spoločnosti a vymyslených pravdu skresľujúcich informácií. Žalobcovia sa
žiadnej trestnej činnosti nedopustili a ani nedopúšťajú.
Tvrdenie č. 5 prezentované v článku: „Limestone si kúpil tento pozemok, ale netušil, že to nie je

obyčajná orná pôda, keďže v katastri nebola o skládke ani zmienka.“ Žalobcovia tvrdia, že ide rovnako
a nepravdivé a skresľujúce informácie, ktorých nepravdivosť je zrejmá aj z verejného portálu katastra
nehnuteľností, z ktorého je zrejmé, že žalobca v 3) rade kupoval nehnuteľnosti, evidované v katastri
nehnuteľností ako parcely registra C, druh pozemku ostatná plocha a nie ako orná pôda (katastrálne
územie C. D., LV č. XXXXX).

Tvrdenie č. 6 prezentované v článku pod fotografiou vrátnice spoločnosti Brantner Nové Zámky a
čerpacej stanici, s popisom: „Vpravo od hlavného vchodu do Brantnera vidíme nejaký kopec - nie je
to uložený stavebný odpad?“ Žalobcovia uvádzajú, že ide opätovne o nepravdivé informácie, pretože v
priamom susedstve vrátnice po pravej strane sa nachádza nehnuteľnosť patriaca spoločnosti STAVMATSTAVEBNINY s. r. o., a teda jej vlastníkom nie je žiaden zo žalobcov. Ide o parcely registra „C“ evidované
na katastrálnej mape, vedené na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C. D., na ktorých sa
nenachádza stavebný odpad, ale betónový recyklát na zhotovenie spevnených plôch na realizáciu

stavby.
Tvrdenieč.7prezentovanévčlánkupodfotografiou:„Nákladnéautosďalšími20tonamiodpadusmeruje
na skládku - a to priamo cez vrátnicu Brantnera! Áno nákladiaky Limestone chodia na skládku cez
areál mestskej firmy! Zdá sa, že A. I. má k tejto veci oveľa hlbší vzťah, než prezentoval na júnovom
zastupiteľstve...“ Žalobcovia uvádzajú, že ide o informácie nepravdivé, pretože na fotografii zobrazený

areál vlastnícky patrí žalobcovi v 2) rade a tento je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXXX, pričom
spoločnosť Brantner Nové Zámky má na uvedených nehnuteľnostiach založený nájomný vzťah trvajúci
viac než 10 rokov, žalobca v 2) rade ako prenajímateľ už do takto existujúceho vzťahu zo zákona vstúpil
v dôsledku nadobudnutia nehnuteľnosti, v čase založenia nájomného vzťahu A. I. konateľom spoločnosti
Brantner nebol.
V článku je tiež zverejnená fotografia z portálu environmentálnych záťaží, ktorou chcel zrejme autor

poukázaťnaskutočnosť,žesamápodľajehonázorujednaťoukončenúaskolaudovanúskládku.Takéto
čiastkové informácie sú však zavádzajúce a pravdu skresľujúce. Uvedený portál umožňuje zobraziť a
získať úplne podrobné informácie o uvedenej skládke, pričom z ďalších informácií, ktoré sú verejne
dostupné a čitateľ si ich vie na spomínanom portáli dohľadať, vyplýva, že ide o skládku, kde sa vyvážanie
odpadu ukončilo v roku 1994 a rekultivácia sa začala v roku 1995. V článku však nie je žiadna zmienka

o tom, že by bola skládka skolaudovaná, čomu bráni, ako je uvedené vyššie, to, že je potrebné niektoré
stavebné objekty, potrebné pre kolaudáciu dobudovať. Rovnako na uvedenom portáli je možné zobraziť
si záznamový list uvedenej skládky, kde sú dostupné ďalšie informácie o vnútornej skladbe skládky, v
rámci ktorých informácii je tiež údaj o tom, že sú pochybnosti o účinnosti prekrytia uvedenej skládky.
Z uvedených skutočností je zrejmé, že uvedená skládka nielenže nie je skolaudovaná, ale ani práce,

ktoré boli doposiaľ realizované nie sú zrejme dostatočne účinné, za čo však nenesú zodpovednosť
žalobcovia, ale prípadný investor, či zhotoviteľ stavby a so žalobcami nemá táto skutočnosť žiaden súvis.
V zmysle vyššie uvedených skutočností žalovaný zverejnil nepravdivé a pravdu skresľujúce vyjadrenia
a informácie, ktoré sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu v 1) rade, ako aj do
právanaochranudobrejpovestižalobcuv2)radeažalobcuv3)rade.Žalobcoviapožiadaliozverejnenie

vyjadrenia žalobcu k uvedenému článku, vyjadrenie bolo zverejnené dňa 14.10.2022 v zmysle zákona
č. 265/2022 Z. z. V uvedenej žiadosti zároveň žiadali aj zverejnenie ospravedlnenia, ktoré by následne
nadväzovalo na vyjadrenie žalobcu. Žalovaný sa však neospravedlnil.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 09.01.2023 uviedol, že so žalobou nesúhlasí, považuje ju

v celom rozsahu za nedôvodnú. Uviedol, že žalovaný iba objektívne informoval vo svojom článku
o zistených skutočnostiach, keďže internetový portál „Nové Zámky a okolie“ sa venuje oblasti Nových
Zámkov a napĺňa verejný záujem vedieť, čo sa v meste a jeho v okolí deje, obzvlášť ak to má vplyv
na životné prostredie. Žalovaný sa venuje témam, ku ktorým sa viaže verejný záujem a o ktorých má
verejnosť právo byť informovaná. Článok nie je formulovaný ako senzácia, snaží sa vecne informovať

o aktuálnom dianí v Nových Zámkoch so zohľadnením dostupných informácii. Žalovaný upriamil
pozornosť na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co/58/2018, podľa ktorého právo na
ochranu osobnosti, rovnako ako aj sloboda prejavu a právo na informácie sú chránené Ústavou
Slovenskej republiky, pričom konflikt systému základných práv a slobôd treba riešiť prostredníctvom
zásadyichspravodlivejrovnováhy,tedazákladnéprávaaslobodysachránialenvtakejmierearozsahu,

aby uplatnením jedného práva alebo slobody nedošlo k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca
popretiu iného práva alebo slobody, pri rozhodovaní vo veciach ochrany osobnosti je nevyhnutné
zohľadniť ochrany slobody prejavu minimálne v rozsahu jej ústavných záruk, obmedzenie akéhokoľvek
základného práva alebo slobody, a teda aj slobody prejavu možno považovať za ústavne akceptovateľné
lenvtedy,akideoobmedzenie,ktoréboloustanovenézákonomajevsúladesozásadouproporcionality.

Princíp proporcionality sa uskutočňuje testom proporcionality, ktorý prostredníctvom zodpovedania
logických otázok stanovuje, či nedošlo k protiústavnému zásahu do základných práv.
K jednotlivým tvrdeniam namietaným žalobcami, žalovaný uviedol:
K tvrdeniu č. 1, žalobcovia nerozporujú samotný fakt ilegálneho znovuotvorenia dávno uzavretej
a zrekultivovanej skládky, len druh materiálu, ktorý tam naviezol, domnievajú sa, že žalovaný oprávnene

použil výraz „odpad“ a „kontaminovaná zemina“, pretože žalobcovia nepredložili žiadny dôkaz o tom, že
odpad bol zhodnotený recykláciou.K tvrdeniu č. 2, žalovaný uviedol, že nerozumie, ako by sa mohlo tvrdenie o novej kolaudácii starej
skládky dotknúť žalobcov, keďže sa tam hovorí o tom, či mesto má alebo nemá potrebu kolaudovať
dávno uzavretú skládku.

K tvrdeniu č. 3, žalovaný uviedol, že na jednej strane žalobca tvrdil, že nevedel o existencii skládky na
svojom pozemku, ale súčasne o nej vedel a preto si chcel uplatniť nájomné. Ak v čase kúpy pozemku
žalobca nevedel, že na ňom leží skládka, ide o nedbanlivosť z hľadiska bežnej opatrnosti pri uzatváraní
zmlúv. Keď žalobca napísal list mestu (07.04.2022) už túto informáciu preukázateľne mal, napriek tomu
stále pokračoval vo vyvážaní materiálu na cudziu skládku, a to až do októbra 2022.

K tvrdeniu č. 4, žalovaný uvádza, že článok neobsahuje žiadne tvrdenia spájajúce žalobcu s prípadným
podvodom.
K tvrdeniu č. 5, žalovaný vo svojom vyjadrení napísal, že zmyslom tohto tvrdenia bolo poukázať na fakt,
že žalobca tvrdil, že nevedel o tom, že niekoľko hektárový, 15 metrov vysoký kopec na ním kúpenom
pozemku, je bývala mestská skládka, a nie je to orná pôda.
K tvrdeniu č. 6, žalovaný uviedol, že z hľadiska bežného čitateľa „betónový recyklát“ je možné označiť

všeobecným pojmom „stavebný odpad“.
K tvrdeniu č. 7, žalovaný uviedol, že mu nie je zrejmé, ako sa veta vzťahujúca sa na konateľa mestskej
firmy Brantner A. I. týka žalobcu a akú ujmu môžu žalobcovi spôsobiť prípadne nepresné informácie
týkajúce sa A. I.. Mesto malo od začiatku možnosť zabrániť, aby žalobca v 2) rade na mestskú skládku
čokoľvek vyvážal, pretože na bráne je rampa, ktorú obsluhuje mestská firma, ktorej žalobca v 2) rade

ako vlastník prenajal pozemok, ale počas nájmu ho vlastník nemôže užívať a ani mu ako vlastníkovi
nevyplýva automatický nárok na vstup. Ak by Brantner bránu neotvoril, nikto nevyvezie na bývalú
mestskú skládku žiaden odpad.
K tvrdeniu č. 8, a to k snímkam z Enviroportálu, žalovaný uvádza, že nie je dôvod, aby sa žalobca
akokoľvek vyjadroval k otázke prípadnej kolaudácie skládky, ktorá mu nepatrí a uverejnením uvedeného

snímku nemohol utrpieť žiadnu ujmu na dobrom mene.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného vo svojom podaní z 23.01.2023 uviedol, že trvá na podanej žalobe,
pretože žalobcovia predmetnú žalobu podávali výlučne z dôvodu ochrany dobrého mena, nedomáhali
sa žiadnej náhrady v peniazoch a žalobcovia mienia dosiahnuť výlučne to, aby ochránili dobré meno

svoje a svojich spoločností. S kúpou pozemku sa žalobcovia nemohli dopustiť žiadneho podvodu ani
spôsobiť škodu, napriek tomu je článok skoncipovaný tak, že niekto sa dopustil podvodu za 600000 eur
a okrem žalobcov nie je v článku spomenutý žiadny iný subjekt a celý článok sa zaoberá skládkou na
pozemkužalobcuv3)rade.Užznázvučlánku„Anatómiajednéhopodvodu“askutočnosti,žesavčlánku
spomína len názov spoločnosti žalobcu v 1) rade je zrejmé, že každý čitateľ si podvod spojí so subjektom

uvedeným v článku. Žalobca v 1) rade musel zodpovedať otázky a obhajovať sa nie len pred vlastnou
rodinou, ale aj pred obchodnými partnermi, ktorý ho oslovovali a dožadovali sa vysvetlenia, pričom pre
účely vzniku nároku na ochranu pred zásahom do práv žalobcu, nie je nevyhnutné, aby už ujma reálne
aj vznikla, ale postačuje len hrozba vzniku takejto ujmy. Vzhľadom na aktuálne podnikateľské aktivity
žalobcu v 1) rade tu teda reálna hrozba s určitosťou bola. Žalobca tvrdil, že v kontexte podanej žaloby

a nároku, akého sa dovoláva, to nie je on, ktorého má ťažiť dôkazné bremeno, naopak žalovaný musí
preukázať, že to čo tvrdí, je pravdou.

6. Súd nariadil vo veci predbežné prejednanie sporu, na ktorom sa snažil viesť strany k zmierlivému
ukončeniu sporu, avšak k uzavretiu zmieru medzi stranami neprišlo, pretože sa nedostavil konateľ

žalovaného.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 09.03.2023 opakovane zdôraznil, že autor článku len objektívne
informoval o skutočnostiach, ktoré Mesto Nové Zámky riešilo ohľadne predaja pozemku pod mestskou
skládkou a z názvu článku, ako aj zo samotného jej obsahu nevyplýva, že by podvod mohol spáchať

jedine žalobca. Dôkazné bremeno vznášajú obe strany sporu, pričom sa žalovaný domnieva, že sa
nemôže dožadovať verejnej ochrany dobrého mena ten, kto sa snaží skrývať informácie a brániť
verejnej kontrole v otázkach životného prostredia, filtrovať a selektovať fakty, podávať neúplne alebo
zmätočné vyjadrenia. Žalobca rozporoval len druh materiálu, ktorý naviezol na zrekultivovanú mestskú
skládku, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že sa nejednalo o odpad zo stavby a tento odpad

prešiel recykláciou. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že iné skládky sú evidované na listoch
vlastníctva.Článokneobsahuježiadnetvrdeniaspájajúcesažalobcusprípadnýmpodvodom,informácie
z článku neprekračujú rámec výzvy, ktorú bratislavská advokátska kancelária oficiálne doručila Mestu
Nové Zámky. Žalovaný sa domnieva, že parcely označené ako orná pôda sa nachádzajú pod skládkoua s článkom súvisia, žalobca od začiatku vedel, že ide o skládku. Susedný pozemok k pozemku
žalobcu nadobudla spoločnosť STAVMAT, nesúvisí so žalobcom a teda mu nemôže spôsobiť žiadnu
ujmu. K tvrdeniam uvedeným v článku ohľadne prechodu cez bránu firmy Brantner, žalovaný uvádza,

že autor sa rozprával pred bránou s vrátnikom, a nemal najmenšie pochybnosti, že sa rozpráva so
zamestnancom firmy Brantner. Aj snímok z Enviroportálu bol v článku umiestnený oprávnene a ilustroval
fakt, že mestská skládka je zrekultivovaná a dohľadateľná vo verejných registroch, pričom autor netvrdil,
že ide o skolaudovanú skládku. Žalovaný sa domnieva, že problém v súvislosti s mestskou skládkou
spôsobil žalobca tým, že začal navážať materiál na zrekultivovanú mestskú skládku. Na preukázanie

tvrdení žalovaného žiadal, aby súd vyzval žalobcu na predloženie subdodávateľských zmlúv na základe
ktorých sa žalobcovia v 2) a v3) rade zúčastňujú na projekte ŽSSK v Nových Zámkoch, kúpnych a iných
obdobných zmlúv, na základe ktorých žalobcovia nadobudli vlastníctvo k pozemkom, nájomných zmlúv
s firmou Brantner a so spoločnosťou NUS, s.r.o., predložiť akýkoľvek precedens spätnej kolaudácie
dávno uzavretej a zrekultivovanej skládky na Slovensku, predložiť riadnu evidenciu pohybu odpadu,
ako aj od Mesta Nové Zámky vyžiadať monitorovacie správy o stave skládky, predložiť kompletnú

dokumentáciu ohľadne prípadnej kolaudácie skládky, predložiť prehľad o zaplatení miestnej dane za
pozemky na ktorých sa nachádza skládka za posledných 10 rokov, predložiť nájomné zmluvy a prehľad
o zaplatenom nájomnom majiteľom pozemkov na ktorých sa nachádza mestská skládka za posledných
10 rokov. Okrem toho žalovaný žiada, aby súd ako svedkov vypočul konateľa a riaditeľa firmy Brantner,
vypočul primátora, prednostku a vedúceho odboru komunálnych služieb, ako aj hlavného kontrolóra

Mesta Nové Zámky a vedúceho odboru životného prostredia Okresného úradu Nové Zámky.

8. Žalobca k týmto vyjadreniam žalovaného ako aj k navrhnutým dôkazom žiadal, aby súd takéto
dôkazy nevykonával s poukazom na hospodárnosť konania, ako aj s poukazom na skutočnosť, že
sa týkajú internej podnikateľskej činnosti žalobcov v 2) a v 3) rade, ktoré nie sú predmetom konania.

Žalovaný svojimi vyjadreniami vôbec nesleduje predmet konania, pretože prešetrenie kolaudácie
skládkyaprevádzkovaniarecyklačnéhostrediskaalebokontraktačnýprocesžalobcovprikúpepozemku
nedajú odpoveď na to, či sú tvrdenia žalovaného pravdivé alebo nie. Žalobca kúpil kúpnou zmluvou
s treťou osobou nehnuteľnosť, na ktorej prevádzkuje svoju podnikateľskú činnosť a v súvislosti s tým
nemá žiadne záväzky voči verejnému sektoru.

9. Žalovaný vo svojom doplnení vyjadrenia z 24.03.2023 opakovane zdôraznil, že dôkazné bremeno
spočíva na žalobcovi, pričom tento je povinný preukázať, že došlo do zásahu do jeho osobnosti.

10. Žalobcovia vo svojom vyjadrení z 02.05.2023 opätovne zdôraznili, že ak došlo do zásahu do

súkromia, nie je procesnou povinnosťou dotknutej osoby preukazovať, že neoprávnený zásah pôsobil
difamačne a mal za následok zníženie jej vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti.

11. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, ako aj oboznámením sa s písomnými
dôkazmi, a to: žalobou, splnomocnením, článkom z internetového portálu Watson, výpisom z LV č.

XXXXX pre kat. úz. C. D., výpisom z LV č. XXXXX pre kat. úz. C. D., žiadosťou o uverejnenie vyjadrenia
právneho zástupcu žalobcov, uznesením, poučením, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného
z 09.01.2023 spolu s prílohami, uznesením z 10.01.2023, vyjadrením právneho zástupcu žalobcov
z 23.01.2023 spolu s prílohami, doplnením vyjadrenia z 02.03.2023, vyjadrením právneho zástupcu
žalovaného z 09.03.2023, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu z 22.03.2023, vyjadrením právneho

zástupcu žalovaného z 24.03.2023, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu z 02.05.2023, podaním
právneho zástupcu žalovaného z 20.06.2023 spolu s prílohami, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu
z 23.06.2023 spolu s prílohami, záznamom o kontrole Ministerstva životného SR č. OOH-01-01/2023,
návrhom na opravu znenia zápisnice právneho zástupcu žalovaného a zistil nasledovný skutkový a
právny stav veci:

12. Dňa 15.09.2022 na internetovej stránke G. uverejnil J. K. článok s názvom „Anatómia jedného
podvodu – časť 1”, ktorý je uverejnený pod internetovým odkazom:

H..

V tomto článku bolo uvedené, že „V programe júnového zastupiteľstva sa objavil čudný bod – návrh
stavebnej firmy Limestone podnikateľa A. B. uzavrieť s mestom zmluvu spolupráci. Pred rokom totiž
uvedená firma kúpila pozemok na ktorom sa voľakedy nachádzala mestská skládka. Kto by si bolpomyslel, že so smetiskami uzavretými pred 35 rokmi sa stále čulo obchoduje?! A keďže Limestone
zhodou okolností práve potreboval niekam umiestniť 40 tisíc ton kontaminovanej zeminy zo stavby
Strediska technicko-hygienickej údržby ZSSK na Devínskej ulici, vyviezol ju rovno na bývalé smetisko.

Potom ako začali tieto manévre komunálni odbor vyzval – či skôr pozval – majiteľa a ten sa až od
úradničiek mal dozvedieť, že 10 metrov vysoká halda, ktorú kúpil a na ktorú práve vyvážal tisíce ton
odpadu je bývalé smetisko a nie napríklad orná pôda. Prekvapeniu p. podnikateľa mestský úrad hneď na
mieste aj uveril. A potom ich spoločne a náhle osvietilo, že Mesto urýchlene potrebuje nechať na novo
skolaudovať starú skládku. A ešte im p. podnikateľ oznámil, že odteraz sú mu povinní platiť presne 27

tisíc nájomného ročne. Aj tomuto úradníčky hneď uverili a vôbec im nebolo čudné, že predchádzajúcim
majiteľom ani ostatným dotknutým vlastníkom nikdy nič neplatili ...“
Okrem toho bolo v článku uvedené: „V tejto zdanlivo bezvýchodiskovej situácii sa naplno prejavila
neobyčajná rokovacia zručnosť p. primátora, ktorý takmer okamžite prišiel s riešením. Nie mesto si
bude prenajímať pozemok pod skládkou a platiť zaň nájomné, ale firma Limestone si prenajme skládku!
A to čo bolo považované za nelegálny vyvoz odpadu na uzavretú mestskú skládku, bude odteraz jej

rekultivácia! No nie je to geniálne?!
Limestone vyvezie na skládku uzatvorenú pred 35 rokmi čo potrebuje a o desať rokov prinesie mestu
papier o tom, že skládka je skolaudovaná. Prípadne papier neprinesie a potom si mesto môže robiť s
pozemkom čo len chce. Možno bude mať v tom čase už halda miesto súčasných 10 metrov výšku 12
metrov, alebo rovno 22 metrov - koho to už zaujíma?! "Stavba" bude skolaudovaná, a mesto môže platiť

nájom, prípadne nebude a potom nájom platiť nemusí. A monitorovať môže do aleluja ako doteraz...
Presne takto to bolo na zastupiteľstve prezentované. Nikto tomu veľmi nerozumel okrem A. I., ale 10
hlasovprimátorskéhokrúžkustačilonaschváleniedohodyasplnomocneniapreprimátora.Užvtedybolo
čudné, že p. viceprimátor L. za uznesenie nehlasoval. Niekto teda predsa len vedel o čo tu v skutočnosti
ide...

A dozvedeli sa to aj ostatní, ale z celkom nečakaného zdroja. Konkurenčná firma, ktorá sa takisto
zaoberá likvidáciou stavebného odpadu ale kvôli drobnému maléru s p. primátorom je aktuálne vylúčená
z jeho kombinácií, poslala prostredníctvom bratislavskej právnej kancelárie mestskému úradu list, v
ktorom informovala o podvode za cca 600 tisíc Eur, ktorého sa mesto stalo obeťou. A. D. táto informácia
nijako zvlášť neprekvapila ani nepotešila - nezdá sa, že by sa hrnul do vymáhania 600-tisícového

skládkovného...„
Autor článku uverejnil spolu s článok aj fotografie, na jednej z fotografií je nejaká kopa s označením:
„Áno, žiadna zemina, je to zomletý stavebný odpad.“
Pri druhej fotografií je odfotená vrátnica s textom pod fotografiou: „A. I. sa návrh dohody zdal byť čudný,
tak na komisiu MsZ ktorej predsedá, si pozval zástupcov firmy, ktorí všetky jeho pochybnosti uspokojivo

zodpovedali. A. I. je súčasne konateľom mestskej firmy Brantner Nové Zámky s.r.o., ktorej areál priamo
susedí so skládkou. Vpravo od hlavného vchodu do Brantnera vidíme nejaký kopec - nie je to uložený
stavebný odpad?“
Natretejfotografiívidieťnákladnéauto,ktorévchádzacezvrátnicudonejakéhoobjektuapodfotografiou
je text v znení: „A potom si všimneme zvláštnu vec. Nákladné auto s ďalšími 20 tonami odpadu smeruje

na skládku - a to priamo cez vrátnicu Brantnera! Áno nákladiaky Limestone chodia na skládku cez
areál mestskej firmy! Zdá sa, že A. I. má k tejto veci oveľa hlbší vzťah, než prezentoval na júnovom
zastupiteľstve...“
Okrem toho bol k článku pripojený snímok z Enviroportálu, s textom: „Portál enviromentálnych záťaží
skládku registruje ako sanovovanú a rekultivovanú. Nezdá sa, že by bolo potrebné ju rekultivovať či

kolaudovať a už vôbec nie ju znova otvárať a vyvážať na ňu ďalší odpad...“

13. Po uverejnení predmetného článku na internetovom portáli G. požiadali žalobcovia prostredníctvom
svojho právneho zástupcu žalovaného o uverejnenia vyjadrenia podľa § 8 zák. č. 265/2022 Z. z.
o vydavateľoch, publikácii a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, v ktorom žiadali, aby autor uverejnil toto vyjadrenie žalobcov k uverejnenému článku a zároveň
žiadali, aby autor zverejnil v týždenníku ospravedlnenie v znení ako je uvedené v petite žaloby. Tento
list bol adresovaný žalovanému a bol datovaný 05.10.2022. Žalovaný však na tento list nereagoval,
nereagoval naň ani autor článku.

14. Na pojednávaní dňa 15.05.2023 žalobca v 1) rade uviedol, že žalovaný na neho napísal 11 vecí,
z ktorých ani jedna nie je pradivá. Čo sa týka jeho nároku na ochranu dobrého mena fyzickej osoby, tohto
sa domáha hlavne s poukazom na jeho deti, pretože, aby niekto poukazoval na to, že spravil nejaký
podvod, je úplný nezmysel, ako to bude vyzerať pred deťmi.Ochrany dobrého mena právnickej osoby sa domáha z tohto dôvodu, že obsah článku môže narušiť
vzťahy s firmami, ktoré nosia pre nich odpad, lebo v článku je uvedené, že nosia kontaminovaný odpad
na skládku. Navyše ho spájajú s firmou Brantner, čo sa ho vôbec netýka. Žiada len ospravedlnenie, nie

finančnú ujmu. Po uverejnená článku mu volal pár ľudí v meste a obchodný partner, že čo znamená
kontaminovaná zemina, ktorú nanášajú. Ku každému z tvrdení v článku sa vyjadril osobitne, k tvrdeniu
č. 1 uviedol, že zemina nie je kontaminovaná, čo bolo potvrdené rozborom. K tvrdeniu č. 2 uviedol, že sa
nedá nanovo skolaudovať predmetný pozemok, nič ho neosvietilo, nič si nevymyslel, skládka oficiálne
neexistuje, pretože nie je zapísaná na LV. K tvrdeniu č. 3 má za to, že ak mesto tvrdí, že stavba je na

pozemku žalobcu v 3) rade, tak je povinné platiť nájomné, ktoré bolo podľa vypracovaných znaleckých
posudkov stanovené na sumu 27000 eur ročne, mesto platí nájomné ďalším firmám za skládku, ale
žalobca v 3) rade vlastní pozemky už tri roky a nájomné si od mesta nepýtal, predložil návrh mestu na
uzatvorenie skládky. Skládka je v dezolátnom stave a leží nie len na jeho pozemku, ale aj na pozemkoch
iných subjektov, sú tam náletové dreviny, zeminu ukladal na svoje pozemky, pod ktorými skládka nie je.
Vyhľadal firmu DEPONIA SK, ktorej zadal vypracovať projekt na kolaudáciu skládky, cena stanoviska

prevýšila 11000 eur. Dohodol sa s mestom, že skládku skolauduje a bude ju 10 rokov spravovať. Celá
vec začala tým, že niekto podal na mestskú políciu alebo na odbor životného prostredia udanie, že sa
vyváža kontaminovaná zemina na mestské pozemky, preto dostal z mesta výzvu, aby sa dostavil spolu
s LV a vtedy mesto zistilo, že je majiteľom týchto pozemkov. K tvrdeniu č. 4 uviedol, že ani jedna z jeho
firiem nerobila pre mesto nad 5000 eur, nezúčastňujú sa verejných súťaží, nevie aký podvod mohol

urobiť za 600000 eur. Konkurenčná firma si pletie hrušky s jablkami, pretože oni uskladňujú stavebný
materiálaniestavebnýodpadzoželezníc,jetozemina,ktorásapretváralapriamonamiestesprocesom
R5 až R12 a po zhodnotení sa stáva stavebným materiálom, takže oni už zo železníc odvážali stavebný
materiál a nie odpad. Aj toto zaslali poslancom, ale nikto sa neozval, ani konkurenčná firma. K tvrdeniu
č. 5 povedal, že tomuto tvrdeniu vôbec nerozumie, jedná sa o čistý nezmysel, nekupoval žiadnu ornú

pôdu, pretože na ornej pôde sa nemôže uskladňovať stavebný materiál, kupoval na LV zapísané par.
reg. C ako ostatná plocha. K tvrdeniu č. 6, ku ktorému predložil aj fotografiu založenú v spise na čl. 24
a komentár autora pod fotografiou uviedol, že autor odfotil kopu na pozemku, odfotil betónový recyklát,
ktorý nie je uskladnený na skládke a nemá žiadnu spojitosť s vývozom zeminy.
Pozemok kúpili od firmy, ktorá časť predala aj firme TPD Rent a túto časť, čo nazývajú smetisko, kúpili

v roku 2021 po tom, čo odkúpili už v roku 2019 celý areál. Aj mesto malo možnosť tento pozemok kúpiť
za 150000 eur, ale nekúpilo. Vyčítali mu, že nevedel, že sa jedná o skládku. Z fotky vidieť, že je to súčasť
areálu, na ktorom sa nachádza skládka stavebného odpadu. Túto skládku s povolením zlikvidovali,
stavebný odpad zrekultivovali a zdrvili, vyrezali dreviny, jednalo sa o stavebný odpad v objeme cca
5000 ton, ktorý spracovali, následne pozemok rozparcelovali a predali jeho časť aj spolu so stavebným

recyklátom, z čoho jeho firmy produkujú zisk, pretože to predali za päťkrát vyššiu cenu a firma STAVMAT
to kúpila za účelom ďalšieho spracovania.
K tvrdeniu č. 7 uviedol, že sa jedná o veľké klamstvo, pretože autor článku tvrdí, že ich autá prechádzajú
cez areál firmy Brantner, nevie prečo ho spájajú s firmou Brantner, keď preberal pozemky od firmy
NUS, tak už táto firma mala s Brantnerom uzavretú nájomnú zmluvu a vtedy Valent tam ešte ani nebol.

Nechodia ich autá cez areál Brantnera, pretože firma Brantner má vyčlenenú časť pozemku a samotný
areálmádvavchody,zktoréhojedenvchodjesváhou,využívahofirmaBrantner,vprípadepotrebyváhy
aj ich firmy a druhý vchod využívajú len oni, ale v každom prípade je to urobené cez nájomnú zmluvu.
Ktvrdeniuč.8uviedol:nastránkeenvironmentálnychzáťažíjespomenutáskládka,ajtoktojepôvodcom
a zo záznamného listu skládky vyplýva, že sú tam údaje o tom, že sú pochybnosti o prekrytosti skládky

a je nutné so skládkou niečo robiť v blízkej dobe. Na zostatku pozemkov chceli uskladniť zeminu zo
železníc, časť zeminy už bola zapracovaná na stavby, pretože túto zeminu odvážali ako stavebný
materiál, nie ako stavebný odpad. Tieto skutočnosti vedia preukázať. Niekoľko firiem začína budovať
cyklotrasu v Kolárove, jedna z nich si objednala 27 ton tejto zeminy. Nikdy sa nezaujímal o to, či má
mesto skolaudovanú skládku, jeho podnikaním je naskladnenie stavebného materiálu a následne jeho

predaj na stavby a recyklovanie stavebného odpadu.
K samotnému názvu článku vypovedal, že autor dal článku takýto názov, z tohto názvu každému
napadne, že on som strojca verejného podvodu, na ktorom zarobil 600000 eur, lebo v článku sa spomína
jeho meno a jeho firmy, má taký dojem, že autor si pletie odpad so stavebným materiálom. Každému,
kto si tento článok prečítal napadne, že on prostredníctvom svojich firiem urobil nejaký podvod. Je

pravdou, že bol na polícii, pretože bolo nejaké udanie, kde celú vec vysvetlil a vôbec nebolo vznesené
obvinenie, bolo to len preverovanie. Už bol aj inokedy na polícii kvôli takémuto udaniu a nikdy nebolo
vznesené obvinenie voči nemu alebo voči jeho firme. Podstatou jeho podnikania je zhodnotenie odpadu,pretože stavebný odpad a stavebný materiál majú rôznu cenu uskladnenia. Jeho firmy sa zaoberajú
hlavne zhodnotením stavebného odpadu.
Autor článku predložil do spisu potvrdenie o prevzatí stavebného odpadu z 30.12.2021, ktoré sa

nachádza v spise na čl. 68, v tomto prípade nebola zhotoviteľom odpadu jeho osoba, ani jedna z jeho
firiem, zhotoviteľom odpadu bola iná firma, tam vznikol odpad asi o objeme 97 ton, ktorú priviezla táto
firma na pozemok žalobcov, ktorý je oficiálne evidovaný ako recyklačný dvor s povolením, nemá to
žiadny súvis so zeminou, ktorá sa vyvážala zo železníc, tento odpad sa nevyviezol na pozemok, na
ktorom je skládka, ale museli tejto firme vydať oficiálne potvrdenie o prijatí odpadu, pretože to zákon

vyžaduje. Zeminu zo železníc začali vyvážať až vo februári 2022.
Záverom uviedol, že nežiada finančnú ujmu, len ospravedlnenie na veci, ktoré vyvrátil a aby nikto
nemohol povedať o ňom, že žalobca v 1) rade a jeho firmy zarobili 600000 eur na podvode. Keby nemal
deti, tak by možno túto vec ani neriešil, ale priateľovým deťom sa stalo, že v škole spolužiaci im hovorili,
že jeho rodičia sa zaoberajú nekalou činnosťou a nechce, aby sa to stalo aj jeho deťom.

15. Zástupca žalovaného a zároveň autor článku M. J. K., na pojednávaní dňa 15.05.2023 vypovedal,
že od roku 2010 prevádzkuje stránku Nové Zámky a okolie. Venuje sa dianiu v meste a okolí. Dňa
15.09.2022 vyšiel článok a hovorí sa v ňom o dianí na Mestskom zastupiteľstve Nové Zámky zo dňa
30.06.2022. Sú jediné médium, ktoré sa venuje tejto oblasti. Význam je v tom, aby verejnosť mohla
sledovať činnosť mesta. K. B. nikdy nevidel, ani sa nechcel miešať do jeho podnikateľských činností.

Názov článku odzrkadľuje o čo ide - o podivnú dohodu, ktorou by mesto zapožičalo smetisko, asi
6 týždňov po vypracovaní dohody s mestom prišiel list od firmy PROSPECT, v ktorom advokátska
kancelária vysvetľovala pozadie celej tejto veci. Podvod bol v tom, že v liste sa písalo o tom, že mesto je
poškodené o sumu 600000 eur, a to uvedením poslancov do omylu, čo je uvedené v poslednom odseku
článku „konkurenčná firma ...poslala prostredníctvom Bratislavskej právnej kancelárie mestskému úradu

list, v ktorom informovala o podvode za cca 600000 eur, ktorého sa mesto stalo obeťou.. „. Okrem tohto
listu z právnickej kancelária a informácií z mestského zastupiteľstva a fotiek, ktoré si sám vyhotovil
na smetisku, z iných podkladov nečerpal. V materiáli mestského zastupiteľstva boli uvedené parcelné
čísla, bývala mestská skládka leží na viacerých parcelách, ale skládka je jeden celok, bez súhlasu
majiteľa skládky nemožno na ňu vyvážať odpad. Podotkol, že toto sa dialo 3 mesiace po zasadnutí

mestského zastupiteľstva a 9 mesiacov po začatí vývozu odpadu. Bez súhlasu držiteľa vyvážal odpad,
resp. materiál v objeme 40000 ton a mesto ex post zapožičalo danému podnikateľovi túto skládku
a mesto neinkasovalo úložné vo výške 600000 eur. Skutočnosti, ktoré boli uvedené v liste predmetnej
advokátskej kancelárie nezisťoval a ani nepreveroval. Považoval to za reálny podklad, ako aj zápisnicu
zo zasadnutia z mestského zastupiteľstva. Na predmetnú skládku sa začal vyvážať odpad a pre každého

okoloidúceho je jasné, že ide o odpad. Či je tam uvedené, že je to skládka, to sa chcel spýtať žalobcu.
Nevie, či mestu vznikla škoda v sume 60000 eur z konania žalobcov, pretože vec stále nie je uzavretá.
Zdalo sa mu podivné, že by skládka uzavretá pred 30 rokmi, na ktorú sa vyvážal odpad, by mala byť
znovu otvorená, aj že advokátska kancelária poslala primátorovi list.
K tvrdeniu č. 1 uviedol, že išlo o odpad, čo preukázal dôkazmi pripojenými k vyjadreniu, a to potvrdením

o prijatí odpadu založeným na čl. 68 spisu, ako aj projektom o nakladaní s odpadom založeným na čl.
69 spisu a prílohou k tomuto projektu a záverečnou správou inžinierskogeologického prieskumu. Jedná
sa o jednu stranu, a to stranu č. 34 zo správy, ktorá nebola doložená do spisu v celom rozsahu, ale len
jedna jej strana , ktorá je založená na č. 81 spisu. Žalobca nerozporoval znovuotvorenie bývalej skládky,
len formu odpadu, ale nepreukázal, že tam odpad nevyvážal a o aký odpad ide.

K tvrdeniu č. 2 uviedol, že skládku je potrebné na novo skolaudovať. Čerpal z prepisu záznamu
z mestského zastupiteľstva, kde však neodzneli žiadne relevantné dôvody, prečo by sa zrekultivovaná
skládka mala skolaudovať. Žalobca nemá čo riešiť kolaudáciu, nemá žiadne zákonné povinnosti, ale
niktosanechcelpriznať,ktotonavrhol,takzoštúdiefirmyDEPONIAusúdil,žetobolonažiadosťžalobcu
aokresnéhoúradu-odborživotnéhoprostredia,žalobcasamalinformovaťazaujímaťoskládku,napriek

tomu, že to nemá uložené ani zákonom, ani nejakým iným predpisom. Čerpal z dokumentu, ktorý uviedol
a mal ho k dispozícii k napísaniu článku.
K tvrdeniu č. 3 povedal nasledovné: článok spochybňuje, že mesto má platiť žalobcovi 27000 eur
nájomné ročne, pretože podľa zákona o odpadoch, konkrétne § 19a predmetného zákona sa domnieva,
že žalobca nemá právny základ na nájomné. Ďalej uvádza, že je to presný opis zo zasadnutia mestského

zastupiteľstva.
K tvrdeniu č. 4 uviedol, že z listu firmy PROSPECT v zmysle výzvy advokátskej kancelárie, mal
úložné platiť žalobca. Žalovaný len informoval v článku o skutočnostiach, tieto si neoveroval, informoval
o obsahu listu advokátskej kancelárie, ktorý však k článku nepripojil, pretože by to bol rozsiahly materiál,listpripojilažknasledujúcemučlánkuasiz19.09.2023.Poslednýodsekutohtočlánku,kdejeuvedenéže
„A. D. táto informácia nijako zvlášť neprekvapila, ani nepotešila – nezdá sa, že by sa hrnul do vymáhania
600- tisícového skládkovného..“, ak to bolo tak, že sa dozvedeli, že mesto má nárok na úložné, tak

malo mesto získať tieto prostriedky do pokladnice mesta a že ktorá firma to mala platiť či Limestone,
či METROSTAV, to v článku uvedené nebolo, firma METROSTAV sa v článku ani nespomína, to bol
len vzdialený hráč, pretože on bral len podklady z mestského zastupiteľstva a z listu AK. To, že sa
jedná o firmu METROSTAV je zrejmé z fotky založenej na čl. 22 spisu, kde je pod fotkou napísané, že
17.09.2021 poklepali základný kameň, ale firma METROSTAV nie je uvedená v tomto popisu k fotke.

K tvrdeniu č. 5 uviedol, že predložil dôkaz, že pod skládkou sa nachádzajú parcely, ktoré sú zapísané aj
ako orná pôda. Žalobca tvrdil, že nevie, že sa jedná o skládku, potom tvrdil, že vedel, že ide o skládku,
takže nevie ako mohlo prísť k poškodeniu dobrého mena žalobcu.
K tvrdeniu č. 6 vypovedal, že žalobca uviedol, že susedný pozemok nadobudla spoločnosť Stavmat, toto
nesúvisí so žalobcom, ani ho s tým nespája. Fotografia bola urobená pred areálom Brantner, pôvodne
pozemky zahŕňali aj tento areál a zdalo sa, že pozemky patria žalobcovi, ale ten ich medzitým predal.

K tvrdeniu č. 7 uviedol, že žalobca rozporuje, že v článku bolo uvedené, že firma Brantner má niečo
spoločné s vyvážaním odpadu a tvrdil, že spravuje vrátnicu. Autor článku bol prítomný na mieste
a rozprával sa s vrátnikom, ktorý sa javil byť zamestnancom firmy Brantner, pretože mal na sebe zelenú
uniformu a rozprávali sa o susednom pozemku a vrátnik povedal, že to patrí Limestonu a nevedel o tom,
že Limestone predal už tento pozemok.

Tieto tvrdenia sú pravdivé, pretože nákladiaky Limestone chodia na skládku cez areál mestskej firmy
Brantner.
K bodu 8, t. j. z fotografie z portálu environmentálnych záťaží, tak táto fotografia s článkom súvisí, bola
oprávnene umiestnená k článku a autor netvrdil, že ide o skolaudovanú skládku a nechápe ako môže
žalobca utrpieť ujmu uverejnením tejto fotografie. K bode 8 nie sú uvedené dedukcie, ktoré nemajú

oporu v článku.
Článok sa volal „anatómia jedného podvodu“, kto sa mal dopustiť podvodu a na čom k tomuto žalovaný
uviedol, že tento prípad obsahuje pochybenia štátnej správy, samosprávy ako aj žalobcu, článok
bol o zasadnutí mestského zastupiteľstva, článok nehovorí, kto sa mal dopustiť podvodu, ale hovorí
o manipulácii na mestskej skládke, ktorá mala byť zrekultivovaná ešte podľa rozhodnutia z roku 1995 do

roku 2005. Verejnosť aj mestské zastupiteľstvo sa mali dozvedieť, že niekto ich chce uviesť do omylu.
V článku je viac faktov, ktoré hovoria o pochybeniach viacerých strán. Limestone pochybil, aj keď začal
s navážaním materiálu bez povolenia stavebného úradu.
Škoda 600000 eur bola spísaná advokátskou kanceláriou zastupujúcou firmou PROSPECT, malo sa
jednať o úložné, ktoré malo inkasovať mesto ako majiteľ skládky a túto sumu inkasoval žalobca. Žalobca

začalvyvážaťakožestavebnýmateriálanerozporoval,žeišlooodplatnéplnenie.Advokátskakancelária
tvrdila, že žalobca má na svojej stránke cenník, kde uvádza cenu za uloženie tonu odpadu 18 eur.
Podľa § 71 zákona povolenie vyžadujú terénne úpravy, na zasadnutí mestského zastupiteľstva takáto
informácia neodznela, preto sa žalovaný domnieval, že žalobca takýmto povolením disponuje.
Článok, ktorý je predmetom konania vyšiel dňa 15.09.2022 a referoval o rokovaní mestského

zastupiteľstva zo dňa 13.06.2022.
Informácie, ktoré uverejňuje žalovaný na stránke G., čerpá zo záznamov z mestského zastupiteľstva,
zinfožiadostíazpodkladov,ktorésúuverejnenékzasadnutiammestskéhozastupiteľstva.Aktérmitohto
článku boli Mesto Nové Zámky, firma Brantner, ktorá mala strážiť vchod na skládku, Limestone, ktorá bez
súhlasu majiteľa skládky začala vyvážať odpad a bez súhlasu okresného úradu a bez stavebného úradu.

16. Právny zástupca žalovaného súdu doručil dňa 20.06.2023 podanie, ktoré bolo označené ako
návrh na opravu zápisnice z 15.05.2023, v ktorom namietal, že zápisnica vyhotovená na pojednávaní
nekopíruje doslovne vyjadrenia strán, pretože sudkyňa zápisnicu nadiktovala podľa svojho uváženia.
Na siedmych stranách podania žiadal, aby súd opravil zápisnicu, v podstate žiadal, aby súd namiesto

zápisnice doložil do spisu prepis zvukového záznamu z dôvodu, že na odvolacom súde nebude
k dispozícii zvukový záznam z predmetného pojednávania. Súd posúdil tento návrh žalovaného podľa
jeho obsahu nie ako návrh na opravu znenia zápisnice, ale ako vysvetlenie vyjadrenia žalovaného na
tomto pojednávaní, kde žalovaný opisuje, čo svojim vyjadrením myslel. Z toho dôvodu súd o tomto
návrhu nerozhodol, oboznámil sa s týmto podaním a pokračoval v konaní.

17. Na pojednávaní dňa 02.10.2023 žalobca v 1) rade sa odbornejšie vyjadril k niektorým tvrdeniam
žalovaného, uviedol, že nevie aký zákon mu nariaďuje povolenie na to, aby na vlastný pozemok vyvážal
stavebný materiál. Tri inštitúcie, na ktoré ich žalovaný udal, kde im ukázali udanie, a to Okresný úradNové Zámky, odbor životného prostredia, ktorý dal záver, že na skládku sa ukladá materiál a nie
odpad, konštatoval, že nedošlo k porušeniu žiadneho zákona o stavebnom poriadku. To sa žalovanému
nepáčilo, tak dal udanie na Ministerstvo životného prostredia, ktoré vykonalo kontrolu na mieste, aj na

Okresný úrad Nové Zámky, následne si vypýtali záver tejto kontroly a záver bol, že nedošlo k porušeniu
zákona o odpadoch, tieto podklady doručili aj súdu. Ďalšie udanie bolo zo strany žalovaného na
Slovenskú inšpekciu životného prostredia v Nitre, ktorá vykonala fyzickú kontrolu a podľa záveru bolo
všetko v súlade so zákonom, aj tieto podklady súdu doručili. Žalovaný tvrdí, že žalobca porušil niekoľko
vecí, ale žalobca nevie z čoho žalovaný čerpal. Čo sa týka fotky z enviroportálu, žalovaný ukázal len časť

tejto fotky, nie celú, kde je uvedené, že skládka nie je ešte ukončená. Okrem toho jeho zamestnanec
uviedol na zasadnutí mestského zastupiteľstva, na základe udania prišiel pán N. prezrieť tú kopu
a konštatoval, že skládka je erodovaná, vznikli trhliny, pričom presakuje dažďová voda do spodnej vody
a takto dochádza k znečisťovaniu, tak zamestnanec navrhol, že nielen časť skládky, ktorá leží na ich
pozemkoch, ale aj zvyšnú časť na ostatných pozemkoch, dajú žalobcovia do poriadku a skolaudujú
skládku. Firma DEPONIA SK už vyhotovila projekt a na základe tohto projektu s mestom uzavreli zmluvu

o uzatvorení a skolaudovaní skládky, čím by chcel vyvrátiť tvrdenie žalovaného, že skládky sa nemusia
skolaudovať.
K otázke, že mestu vznikla škoda 600000 eur, žalovaný stále spomína odpad a ich cenník, ukladal sa
na pozemok materiál, ktorý zhodnotila firma Bidelnica, s.r.o., na zákazke ŽSR, zhodnotenie R5 – R12,
je zhodnotenie podľa určitého predpisu zhodnocovania stavebného odpadu. Už pri prvej kontrole to pán

N. spomína, takže nemôže tvrdiť žalovaný, že o tom nevedel. Na zastupiteľstve tento záver už existoval,
takže sme na pozemok ukladali nie odpad, ale materiál a vozila ho firma Bidelnica vlastnými autami.
Nevedel uviesť, či žalovaný videl z tejto fotky, že auto je naložené, dokonca, že je naložené odpadom,
pretože to je oceľová, centimeter hrubá korba. Ak by si žalovaný otvoril stránku MapkyGKU, pretože
žalovaný monitoroval ich pozemok z dronu alebo si to objednal, zistil by, že celý objekt patrí Limestone,

ktoré má a vlastní viac ako 20 dopravných prostriedkov, ktoré prevážajú aj odpad, pretože majú aj
zriadený oficiálny recyklačný dvor, kde môžu uskladňovať odpad a tento zhodnocovať na stavebný
materiál. Tento zdroj je verejne dostupný a keď žalovaný tvrdil, že je informatik, tak takúto informáciu
vie ľahko dohľadať.
Z fotky, pod ktorou je napísané „ žiadna zemina, je to zomletý stavený odpad“ uviedol, že to je betónový

recyklát, je to už výrobou zmenený odpad. Niekoľkokrát chcel poslancov mestského zastupiteľstva, ako
aj žalovaného pozvať na miesto samé, aj cez denník F. C. odkázal žalovanému, aby sa prišiel pozrieť
na miesto samé, pretože neumožňuje pod svojím článkom diskusiu a možno by predišli tomuto sporu.
Navyše ani ten pozemok nevlastní, ani materiál nie je jeho.
Čo sa týka zamestnancov, čo nosia zelené bundy, pozná viacero takých, čo nosia takéto bundy, to

neznamená, že sú zamestnancami Brantnera, dokonca ich hovorcami.
To,žetobolaornápôdanespomínalzbytočne,jetoveľmidôležitávec,pretožeornápôdamáinúochranu
ako ostatné plochy a žalobca v 3) rade pozemok kupoval ako ostatné plochy. Na ornú pôdu nemožno
uložiť žiadny stavebný materiál, musel by ju dať vyňať z pôdneho fondu, preto sa jednalo o dezinformáciu
zo strany žalovaného, kto tomu rozumiem vie, že to nie je hlúposť. Mesto si pozemky pod skládkou

nevysporiadalo, stále tam vlastnia nejaké fyzické osoby časti skládky, ale v žiadnom zázname nebolo,
že je to skládka TKO, žalobca už v minulosti zlikvidoval skládku na rozlohe 1,60 ha a predal spolu
s pozemkom, mal na to aj stavebné povolenie, teraz ho vydali, ale čo sa týka tohto pozemku, skládku
TKO nevie zlikvidovať, preto to riešil s mestom a preto žiada o ospravedlnenie za dezinformácie, ktoré
žalovaný uviedol vo svojom článku.

Čo sa týka stavebného povolenia na skládke, toto je povolené od roku 1995.
Portál G. nesleduje, o článku sa dozvedel tak, že mu ho poslali priatelia, že o ňom píše pán K., následne
sa obrátil na právneho zástupcu a požiadali žalovaného o ospravedlnenie, pretože z 11 bodov bolo 11
klamstiev.
Právnytitulnanavážaniemateriáluboltaký,ženeupravovaltrvalýterén,alelendočasneukladalmateriál

na svoj pozemok, na čo nepotreboval povolenie. Medzitým však došlo k uzavretiu zmluvy s mestom
a podľa ich stavebného povolenia vykonáva naďalej činnosť a navážať začal na podnet pána N., keď
zistil, že sa na tom dá niečo zarobiť a jeho firma je obchodná firma, ak by mal mať z toho zisk 600000
eur, tak by skákal od radosti.
Tak žalovaný, a ani jeho právny zástupca nemajú informácie o tom, kam materiál ukladal, pretože jeho

pozemok má tvar rohlíka a na celom pozemku nie je skládka, takže on si materiál ukladal na tú časť
svojho pozemku, kde skládka nie je. Takto mesto by malo nárok aj na jeho vlastné pozemky, má právo
používaťsvojvlastnýmajetok.CeláčasťodpaduŽSRprešlarecykláciou,každýodpadsamusízhodnotiťR5 až R12, pričom na základe povolenia Ministerstva životného prostredia má firma oprávnenie takýto
odpad zhodnocovať a má potvrdenie z troch rôznych inštitúcii, že sa nejednalo o odpad.
K tvrdeniu žalovaného o kontaminovanom odpade, kde v závere zo skúšky č. AR-22-KT-006551-02

je uvedené, že prekročená povolená hodnota pre celkový organický uhlík, čo je podľa žalovaného
ropa a znečisťovanie ropnými látkami, ale v druhej vzorke a v druhom protokole o skúške č . AR-22-
KT-006552-02 už táto látka uvedená nie je, žalobca uviedol, že žalovaný použil nejakú skúšku z roku
2014 a ŽSR majú územie 60-70 ha, a to chce žalovaný použiť proti žalobcovi, pričom organický
uhlík je látka vznikajúca v organických látkach fotosyntézou. Žalobca uviedol, že kolaudáciou vznikne

stavba, takáto stavba de iure neexistuje. Do dobrého mena žalobcu tvrdenie, že mesto potrebuje
nanovo skolaudovať skládku, zasahuje tak, že žalobcu vykresľuje, že si vymyslel obchod a že by
chcel ovplyvniť mesto, že by potreboval skolaudovať skládku. Žalobca nájomné navrhol na základe
znaleckého posudku, čo odznelo od pani N. na mestskom zastupiteľstve.

18. Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že žalobca najprv tvrdil, že nevie, že sa jedná o skládku,

potom tvrdil, že o tom vedel, tak mu nie je zrejmé, ako mohlo prísť k poškodeniu jeho dobrého mena.
Fotografia v článku, ktorá bola urobená pred areálom Brantner, bola vyhotovená preto, lebo pôvodne
pozemky zahŕňali aj tento areál a zdalo sa, že pozemky patria žalobcovi. Žalovaný bol prítomný na
mieste a rozprával sa s vrátnikom, ktorý sa javil byť zamestnancom firmy Brantner, pretože mal na sebe
zelenú uniformu a vrátnik povedal, že to patrí Limestone. Fotografia z portálu environmentálnych záťaží

bola oprávnene umiestnená v článku a autor netvrdil, že ide o skolaudovanú skládku.

19. Žalovaný navrhol, aby súd zabezpečil dôkazy týkajúce sa podnikateľskej činnosti žalobcov,
dodávateľské zmluvy medzi firmami žalobcu v 1) rade a jeho subdodávateľmi, nájomné zmluvy, na
základe ktorých má žalobca v nájme nehnuteľnosti, ďalej kúpne zmluvy, na základe ktorých žalobcovia

nadobudli nehnuteľnosti, účtovné závierky firiem. Z predmetu konania je zrejmé, že sa jedná o nárok
o ochranu osobnosti a ochranu dobrého mena právnickej osoby, nie o záväzkový vzťah medzi stranami
sporu. Dôkazy, ktoré žalovaný navrhol nesúvisia s predmetom konania, navyše sú internými dokladmi
žalobcov,vžiadnomprípadenepatriadosféryverejnéhozáujmu.Článok,ktorýžalovanýuverejnilsatýka
podľa tvrdenia žalovaného podvodu, ktorého sa mal dopustiť žalobca a jeho firmy tým, že mali spracovať

odpad a ďalej ho predať ako stavebný materiál. Netýka sa ani nákupu nehnuteľnosti, ani obchodovania
žalobcov s tretími osobami a firmami. Z týchto dôvodov súd navrhnuté dôkazy žalovaným nevykonal.
Takisto súd nevykonal ani výsluchy svedkov, a to pracovníkov mestského úradu a primátora mesta,
pretože žalovaný ani jeho právny zástupca sa nevedeli vyjadriť na pojednávaní k akým skutočnostiam
sa majú svedkovia vyjadriť, preto súd návrh žalovaného na výsluch svedkov zamietol. Súd zamietol aj

návrh žalobcu v 1) rade na výsluch svedka, pretože na tomto návrhu žalobca v 1) rade netrval.

20. V informácii o doméne watson.sk je uvedené, že predmetná doména je registrovaná na Dataplan,
s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Podhájska ul. č. 8.

21. Z výpisu z obchodného registra Dataplan, s.r.o. súd zistil, že jediným konateľom predmetnej
spoločnosti bola M. B. K. do 03.04.2023 od 23.05.2022. Počnúc od 04.04.2023 je konateľom aj
spoločníkom predmetnej spoločnosti aj M. J. K., autor článku. Spoločnosť Dataplan s.r.o., so sídlom
Podhájska 8, 940 77 Nové Zámky, IČO: 50 486 969 je vydavateľom nezávislého týždenníka G..

22. Z výpisu z LV č. XXXXX kat. úz. C. D., súd zistil, že žalobca v 3) rade je vlastníkom nehnuteľností
vedených na tomto LV ako par. reg. C č. 5108/64 o výmere 61 m2 – ostatná plocha, č. 5108/65 o výmere
152 m2 – ostatná plocha, č. 5109/1 o výmere 12540 m2 – ostatná plocha, č. 5109/2 o výmere 236 m2
– zastavaná plocha a nádvorie, č. 5109/3 o výmere 740 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, č. 5109/4
o výmere 508 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, č. 5109/5 o výmere 131 m2 – zastavaná plocha

a nádvorie, č. 5109/6 o výmere 9380 m2 – ostatná plocha, č. 5109/8 o výmere 7335 m2 – zastavaná
plocha a nádvorie, č. 5109/9 o výmere 706 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, č. 5109/10 o výmere
3566 m2 – ostatná plocha a č. 5109/11 o výmere 1055 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, na základe
kúpnych zmlúv z roku 2021 a 2022.

23. Z výpisu z LV č. XXXXX kat. úz. C. D., súd zistil, že žalobca v 3) rade je vlastníkom nehnuteľností
vedených na tomto LV ako par. reg. C č. 5108/1 o výmere 19626 m2 – ostatná plocha, č. 5108/55
ovýmere2682m2–ostatnáplocha,č.5108/56ovýmere3766m2–ostatnáplocha,č.5108/63ovýmere
2461 m2 – ostatná plocha na základe kúpnych zmlúv z roku 2021 a 2022.24. Z vyjadrenia Združenie MDŽ – NZ pre žalobcu v 2) rade zo dňa 30.12.2021 bolo zistené, že žalobca
v 2) rade prijal na zhodnotenie stavebný odpad v množstve 90,92 ton, a to v dňoch 07-08.12.2021.

25. Z dokumentácie pre stavebné povolenie Technicko-hygienickej údržby železničných koľajových
vozidiel projektová príprava Stredisko Nové Zámky, Projekt nakladania s odpadmi, bolo zistené, aký
druh odpadu bude pri tejto stavbe produkovaný a ako bude naložené s predmetným odpadom.

26. Z prepisu nahrávky na zasadnutí Mestského zastupiteľstva Nové Zámky dňa 30.06.2022 od 24:28
je zrejmé, že na tomto zasadnutí sa zúčastnil zástupca žalobcu v 3) rade O. I., ktorý predostrel ponuku
pre mesto na prenájom na dobu 10 rokov bezplatne, pričom nájom činil ročne cca 27000 eur, ale toto
nájomné by Limestonereal mestu odpustilo a ešte ponúkol mestu drvenie stavebného odpadu podľa
dohody cca 5000 ton ročne bezplatne, pričom ďalšou ponukou bola bezplatná kolaudácia stavby na
základe podmienok kolaudácie. Okrem toho na zastupiteľstve odznelo zo strany vedúcej komunálneho

odboru B. N., že skládka je sanovaná, ale nie je kolaudovaná, teda neboli splnené podmienky zo strany
mesta, ale Limestone ponúka mestu, že skládku dovedie do úspešnej kolaudácie a pre mesto vykoná
drvenie 5000 ton ročne. Okrem toho zástupca žalobcov v 2) a v 3) rade uviedol, že žalobcovia v 2)
a v 3) rade odkúpili pozemok, tento pozemok využívajú na účel, ktorý majú ako predmet činnosti,
pretože pracujú so stavebným odpadom a keď majú nejakú zbytočnú zeminu, tak ju preskladnia. Na

zastupiteľstve odznelo takisto od A. I., že skládka predtým než sa skolauduje, musí byť v bezchybnom
stave, ale táto mestská skládka má už niekoľko rokov, sú tam náletové dreviny, ktoré treba odstrániť a je
potrebné zhutniť skládku, pretože náletové dreviny rozkladajú zhutnenie skládky a o skládku sa treba
starať, nie len ju vlastniť, preto odporučil návrh zástupcov žalobcov v 2) a v 3) rade prijať.
Z tohto istého prepisu z rozpravy od 2:01 záznamu bolo zistené, že B. N. uviedla, že mesto vie, že je

tam skládka, aj ju monitoruje, ale pozemky pod skládkou nie sú mestské, tieto pozemky kúpil žalobca
v 3) rade a začal navážať zeminu na skládku, preto ho vyzvali, aby oznámil, kto mu dal na to súhlas,
tak žalobca v 3) rade oznámil, že nevedel o tom, že je to skládka, lebo v katastri nie je o tom žiaden
záznam. Na skládke bola vykonaná kontrola zo strany okresného úradu, ktorá zistila, že sa tam naváža
zemina, nie stavebný odpad. Pozemky pod mestskou skládkou patrili pôvodným vlastníkom, mesto

tieto pozemky neodkúpilo do svojho vlastníctva, pôvodní vlastníci to predali žalobcovi v 3) rade, pričom
môže mesto požiadať žalobcu v 3) rade, aby im odpredal predmetné pozemky, ale na takúto kúpu
nemá mesto vlastné prostriedky a nemôže požiadať z Envirofondu o dotáciu. Celý proces kolaudácie je
veľmi náročný, je potrebné vypracovať projekt a robia to tri spoločnosti na Slovensku. Okrem toho bolo
spomenuté, že ak má niekto na cudzom pozemku umiestnenú nejakú stavbu, v tomto prípade má mesto

umiestnenúskládkunapozemkužalobcuv3)rade,takmajiteľpozemkumôžežiadaťnájomnézastavbu.
Mestské zastupiteľstvo na tomto zasadnutí prijalo uznesenie, ktorým schválilo dohodu o vzájomnej
spolupráci, Limestoreal, s.r.o. sa zaviazal, že pre Mesto Nové Zámky ako majiteľa skládky zabezpečí na
svoje náklady relevantnú projektovú dokumentáciu na stavbu „Skládka odpadov Nové Zámky – úprava
zrekultivovanejskládky“odspoločnosti,ktorámánapredmetnúčinnosťoprávnenieazároveňzabezpečí

starostlivosť o celé územie rekultivovanej skládky na dobu 10 rokov a nebude si počas platnosti dohody
uplatňovať nájomné za pozemky v jej vlastníctve pod skládkou ani refundáciu vložených nákladov na
starostlivosť o skládku, refunduje mestu pokuty vyrubené za porušenie zákonných povinností, uhradí
nájomné za pozemky vo vlastníctve tretích osôb na území skládky a poskytne Mestu Nové Zámky
plnenie vo forme bezodplatnej úpravy stavebného odpadu na mobilnej drvičke podľa požiadaviek mesta

počas platnosti zmluvy v maximálnom množstve 5000 ton ročne.

27. Z potvrdenia Limestone SK, s.r.o. zo dňa 02.12.2022 bolo zistené, že v období január až október
2022 bol v recyklačnom stredisku firmy uskladnený materiál zo stavby Technicko-hygienickej údržby
železničných koľajových vozidiel Stredisko Nové Zámky, v celkovom množstve 31 734,45 m3.

28. Z listu zo dňa 18.07.2022, ktorý Mestu Nové Zámky adresovala advokátska kancelária URBAN
STENECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o. je zrejmé, že týmto listom bolo vyzvané mesto na
okamžité konanie a zrušenie nevýhodnej spolupráce so spoločnosťou Limestone, podanie žaloby
o nariadenie odstránenia navezenej zeminy, ako aj na podanie oznámenia na príslušnej prokuratúre

pre podozrenie zo spáchania trestného činu, poškodzovania cudzej veci, ktorého sa mohla dopustiť
neznáma osoba nezákonným navezením zeminy na rekultivovanú skládku odpadov. V tomto liste sa
konštatuje, že zástupca spoločnosti Limestone pre Mesto Nové Zámky navrhol zjavne nevýhodný
spôsob nakladania s rekultivovanou skládkou, pretože cena uskladnenia čistej zeminy je 18 eur s DPHza tonu, cena aktuálne navezenej zeminy v objeme cca 40000 ton predstavuje sumu cca 720000 eur,
o ktorú sumu sa mesto pripravilo. Ak by aj mesto zaplatilo nájomné v sume 27000 eur ročne, aj tak by
mohlo profitovať so sumou 628000 eur. Takto mestu podľa názoru advokátskej kancelária vznikla škoda

v uvedenej výške.

29. Z výpisu z LV č. XXXX kat. úz. C. D., súd zistil, že A. E. je vlastníkom nehnuteľností vedených na
tomto LV ako par. reg. C č. 4275/1 o výmere 6690 m2 – orná pôda, na základe osvedčenie o dedičstve
D165/97.

30. Z výpisu z LV č. XXXX kat. úz. C. D., súd zistil, že vlastníkom nehnuteľností vedených na tomto LV
ako par. reg. C č. 4282 o výmere 4361 m2 – orná pôda je Slovenská republika.

31. Z výpisu obchodného registra firmy Brantner Nové Zámky s.r.o. bolo zistené, e od 29.01.2015 je
konateľom A. A. I..

32. Z Rozhodnutia Okresného úradu Nové Zámky, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-NZ-
OSZP-2019/006872-08-Knzodňa03.05.2019súdzistil,žeLimestoneSKs.r.o.boludelenýsúhlaspodľa
§ 97 ods. 1/ písm. c) zák. č. 79/2015 Z. z. o odpadoch na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie
odpadov, a to R5 – recyklácia alebo spätné získavanie iných anorganických materiálov, R12 – úprava

odpadov určených na spracovanie niektorou z činností R1 až R11 a R13- skladovanie odpadov pred
použitím niektorej z činností R1 až R12 (okrem dočasného uloženia pred zberom na mieste vzniku), a
to do 30.04.2024.

33. Z Protokolu o skúške č. AR-22-KT-006551-02 zo dňa 15.03.2022, dátum odberu 26.01.2022,

bolo zistené, že v natívnej vzorke je prekročená povolená hodnota pre parameter: celkový organický
uhlík, výsledky meraní ostatných sledovaných ukazovateľov analyzovanej vzorky odpadu sú v súlade
spovolenýmihodnotamipreodpadprijateľnýnaskládkuodpadov. Vprehláseníjeuvedenéokreminého,
že ak vzorku poskytol zákazník, výsledky sa vzťahujú ku vzorke tak, ako bola do laboratória prijatá.

34. Z Protokolu o skúške č. AR-22-KT-006552-02 zo dňa 15.03.2022, dátum odberu 01.02.2022,
bolo zistené, že výsledky meraní sledovaných ukazovateľov analyzovanej vzorky odpadu sú v súlade
s povolenými hodnotami pre odpad prijateľný na skládku odpadov. V prehlásení je uvedené okrem
iného, že ak vzorku poskytol zákazník, výsledky sa vzťahujú ku vzorke tak, ako bola do laboratória prijatá

35. Z odpovede na žiadosť o sprístupnenie informácii, v ktorej sú výsledky kontroly hlavného kontrolóra
v priebehu obdobia od 06.12.2022 do 21.02.2023 na preskúmanie všetkých náležitostí súvisiacich
s rekultiváciou mestskej skládky na ul. Vinohrady, ktorá kontrola zistila, že predmetná skládka bola
uvedená do prevádzky v roku 1962 a v roku 1995 Mesto Nové Zámky zabezpečovalo rekultiváciu
skládky, ktorej cieľom bolo uzavretie skládky tak, aby nedochádzalo k infiltrácii zrážok cez teleso skládky,

rekultivácia prebiehalo etapovite, ale stavba je evidovaná ako nedokončená investícia, táto rekultivácia
bola vykonávaná v súlade s platnými zákonmi v roku 1999. Keďže nebola ukončená rekultivácia,
mesto nemohlo predmetnú skládku kolaudovať, medzi tým došlo k zmene legislatívy v oblasti životného
prostredia.MestoNovéZámkyuzavrelodohodusospoločnosťouLimestonereals.r.o.,ktorásazaviazala
na skládke vykonať úpravy, ktoré zabránia erodovaniu zeminy prerastaním náletových drevín.

36. Z chronológie kauzy mestskej skládky na portáli watson.sk zo 17.06.2023 je uvedená chronológia
článkov autora M. J. K..

37. Z odpovede Mesta Nové Zámky advokátskej kancelárii URBAN STENECKER GAŠPEREC

BOŠANSKÝ, s.r.o. zo dňa 29.07.2022 bolo zistené, že mesto oznámilo predmetnej advokátskej
kancelárii, že sa o spôsobe naloženia so stavbou rozhodlo na verejnom zasadnutí mestského
zastupiteľstva a všetky dokumenty boli zverejneného na webom sídle Mesta Nové Zámky.

38. Zo štúdie firmy DEPONIA SYSTEM s.r.o. je zrejmé, že žalobca v 3) rade si objednal stavebný projekt

Úprava zrekultivovanej skládky odpadov v Nových Zámkoch.

39. Zo záznamu o kontrole Ministerstva životného prostredia SR, Odbor odpadového hospodárstva č.
OOH-01-01/2023 zo dňa 23.02.2023 súd zistil, že bola vykonaná mimoriadna kontrola zameraná navýkon štátneho dozoru vykonávaného Okresným úradom Nové Zámky, odbor starostlivosti o životné
prostredie na skládke odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný nachádzajúci sa v Meste Nové Zámky
za obdobie od 1994 do 2022 a bolo zistené, že navozený materiál, ktorý sa vyvážal na par. č. 5108/1

je zhodnotená výkopová zemina, ktorá prešla zhodnotením činnosťou R5 a podľa protokolu o skúške
spĺňa špecifické požiadavky na nekontaminovanú zeminu a iný prirodzene sa vyskytujúci sa materiál pre
zaradenie ako vedľajší produkt podľa § 5 Vyhlášky č. 344/2022 Z. z. o stavebných odpadoch a odpadoch
z demolácii. Súčasťou kontroly bola aj kontrola na mieste samom.

40. Zo záznamu č. 54 zo dňa 18.08.2023 Slovenskou inšpekciou životného prostredia, Inšpektorátom
životného prostredia Bratislava, pracovisko Nitra bolo zistené, že predmetný úrad vykonal dňa
19.07.2023 fyzickú obhliadku v subjekte Limestonereal s.r.o., pričom bolo zistené, že táto kontrola bola
vykonaná na podnet podávateľa, ktorého meno v zázname uvedené nie je a výsledkom kontroly úrad
konštatoval, že na pozemku par. č. 5108/1 je zhodnotená výkopová zemina, nie odpad, kontrolou sa
nepotvrdil dovoz odpadov na predmetnú bývalú skládku, pretože sa jednalo o zhodnotenú výkopovú

zeminu a nie odpad, neboli zistené nedostatky kontrolovaných povinností podľa zákona o odpadoch.

41. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

42. Podľa § 13 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

43. Podľa § 13 ods. 2/ Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
ods. 1/ najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

44. Podľa § 13 ods. 3/ Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa ods. 2/ určí súd s prihliadnutím na

závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

45. Podľa § 19b ods. 2/ - 3/ Občianskeho zákonníka, pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby
sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav;
možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadoval aj v peniazoch. Odsek

2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

46. Podľa čl. 19 ods. 1/ Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,
dobrej povesti a na ochranu mena.

47. Podmienkou úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti v zmysle citovaných zákonných
ustanovení je to, že došlo k neoprávnenému zásahu, a tiež to, že zásah bol objektívne spôsobilý privodiť
ujmu na právach chránených ustanoveniami § 19b Občianskeho zákonníka. Pritom obe tieto podmienky
musia byť splnené kumulatívne, aby vznikol právny vzťah obsahom ktorého je právo právnickej osoby
domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu súdom uloženú sankciu znášať. Pre priznanie

finančnej náhrady sa okrem iného vyžaduje vznik nemajetkovej ujmy právnickej osoby predstavujúcej
zníženie osobnosti alebo vážnosti v značnej miere a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom
a vznikom takejto kvalifikovanej ujmy, kedy nepostačuje vzhľadom na intenzitu zásahu ani v spôsobe
na nemajetkovú ujmu na osobnosť iba priznanie morálnej satisfakcie, ktorá podľa zákona má prednosť.
Pod neoprávneným zásahom treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave,

nesleduje ustanovený cieľ, nedbá na podstatu obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie
je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie ustanoveného cieľa.

48. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby
chránené v zmysle § 19b ods. 2/ a 3/ OZ. Môže ním byť aj kritika, ak táto presiahla rámec oprávnenej

kritiky. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená
na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu
neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu
sa zbaví (na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia, či dôkazné bremeno)občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé - tzv. dôkaz pravdy (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 23. 9. 2009, sp. zn. 4 Cdo 212/2007).

49. Do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa §
19bods. 3 Občianskeho zákonníka možno zasiahnuť (podobne ako do osobnostných práv fyzických
osôbpodľa§11anasl.Občianskehozákonníka)jednakskutkovýmitvrdeniami,aletiežajneprimeranými
hodnotiacimiúsudkami.Idespravidlaonepravdivéskutkovétvrdeniaaotakéhodnotiaceúsudky,ktorým
chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný

charakter.Toznamená,žetvrdeniemusíbyťobjektívnespôsobilézasiahnuťdodobrejpovestiprávnickej
osoby (Nález ÚS SR II. ÚS 211/2008).

50. V súvislosti s ohrozením alebo porušením práva právnickej osoby možno žalobou uplatniť nárok,
a to primerané zadosťučinenie, ktoré možno požadovať ako morálne (napr. formou ospravedlnenia)
alebo peňažné alebo oboje súčasne. Z ustanovenia § 19b ods. 2/ OZ nevyplýva povinnosť súdu vždy

ukladať všetky zákonom uvedené možné prostriedky ochrany a sankcie. Posúdenie patrí vždy súdu. Pre
úvahu súdu Občiansky zákonník v § 19b ods. 3/ OZ len ustanovuje hľadisko primeranosti pri posúdené
neoprávneného zásahu do dobrej povesti právnickej osoby. Právo na ochranu proti neoprávneným
zásahom do dobrého mena právnickej osoby pôsobí voči všetkým subjektom týchto zásahov, ktoré
neoprávnene zasiahli do dobrej povesti právnickej osoby. Právo na ochranu dobrej povesti patrí každej

právnickej osobe bez ohľadu na to, či ide o podnikajúcu alebo nepodnikajúcu právnickú osobu. V súlade
so všeobecne uznávanou zásadou prezumpcie poctivosti konania subjektov práva sa predpokladá, že
právnickáosobamádobrúpovesťdotejdoby,kýmniejeúspešnevykonanýdôkazopakutoznamená,že
podľa tohto východiska sa hodnotí aj neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby. Dobrú
povesť právnickej osoby je nevyhnutné v konkrétnom prípade hodnotiť podľa jej správania v obchodných

vzťahoch, dobrá povesť konkrétnej právnickej osoby je predovšetkým vytváraná na základe skúseností,
ktoré majú s týmto subjektom jej obchodní partneri, zákazníci, alebo iné subjekty, ktorí s ňou prichádzajú
do styku. Zodpovedným subjektom je ten, kto neoprávnene zasiahol do dobrej povesti právnickej osoby.
Ochrana sa týka každého neoprávneného zásahu, bez ohľadu na to, či došlo len k ohrozeniu alebo aj
priamemu porušeniu samotnej dobrej povesti právnickej osoby. Zodpovednosť konajúceho subjektu je

objektívna, bez ohľadu na zavinenie na strane ohrozovateľa alebo porušovateľa práva, rovnako ako pri
ochrane osobnosti fyzickej osoby.

51. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti najmä života a zdravia, občianskej cti
a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy, rovnako má aj

právnická osoba právo na ochranu svojho dobrého mena. Z citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka vyplýva, že fyzická osoba aj právnická osoba má právo sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti a pokiaľ by bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti a dobré meno právnickej osoby, má
tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Uverejnením uvedeného príspevku zo strany

žalovanéhodošlonepochybnekneoprávnenémuzásahudoosobnostnýchprávžalobcuv1)rade,akoaj
k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby žalobcov v 2) a v 3) rade, pričom uvedený
zásah podľa názoru súdu mal stupeň vysokej intenzity. Údaje o žalobcoch, ktoré boli uverejnené v článku
žalovaného, sa nezakladali na skutkovej hodnovernosti informácií, ktoré boli v článku prezentované.

52. Podľa § 2 ods. 3/ zák. č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch, publikácii a o registri v oblasti médií
a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikácii), sprístupňovanie publikácie
verejnosti je šírenie elektronickej periodickej publikácie, neperiodickej publikácie v elektronickej podobe
alebo obsahu spravodajského webového portálu takým spôsobom, aby k nim mal jednotlivec prístup z
miesta a v čase, ktorý si sám zvolí; sprístupňovanie publikácie verejnosti sa začína dňom, keď vydavateľ

alebo ním určená osoba po prvýkrát umožní prístup k elektronickej periodickej publikácii, neperiodickej
publikáciivelektronickejpodobealebokobsahuspravodajskéhowebovéhoportálunaúzemíSlovenskej
republiky.

53. Podľa § 8 ods. 1/, 2/ zák. č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch, publikácii a o registri v oblasti médií

a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikácii), ak bolo v periodickej
publikácii alebo v agentúrnom servise uverejnené nepravdivé alebo neúplné skutkové tvrdenie, ktoré
zasahuje do cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo do dobrej povesti právnickej osoby, na
základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo na uverejnenie vyjadrenia. Vydavateľperiodickej publikácie, prevádzkovateľ spravodajského webového portálu a tlačová agentúra sú povinní
na žiadosť tejto osoby vyjadrenie uverejniť.
Žiadosť o uverejnenie vyjadrenia sa musí doručiť vydavateľovi periodickej publikácie, prevádzkovateľovi

spravodajského webového portálu alebo tlačovej agentúre do 30 dní od uverejnenia predmetného
skutkového tvrdenia, inak právo na vyjadrenie zaniká. Práva vyplývajúce z osobitných predpisov18) tým
nie sú dotknuté.

54. Predmetom tohto konania je ochrana osobnosti žalobcu v 1) rade, ako aj ochrana dobrého mena

právnickej osoby, a to žalobcov v 2) a v 3) rade, do ktorých práv žalobcov mal zasiahnuť žalovaný
publikovaním a uverejnením elektronickej periodickej publikácie tým, že zverejnil dňa 15.09.2022 článok
s názvom „Anatómia jedného podvodu“, kde výslovne zverejnil meno žalobcu v 1) rade a obchodné
meno žalobcu v 2) rade v kontexte ich podvodného konania. Už v samotnom názve je uvedené
slovo podvod, ktoré evokuje v čitateľovi skutočnosť, že sa jedná o nekalé, resp. až trestné konanie.
Žalovaný tak vo svojich písomných vyjadreniach, ako aj v ústnych vyjadreniach v konaní uviedol, že

podľa jeho názoru sa nejedná o žiadny podvod, pretože mal v úmysle informovať verejnosť o konaní
Mesta Nové Zámky, a nie o konaní žalobcu v 1) a žalobcu v 2) rade. Žalovaný takisto uviedol, že
podkladom k uverejneniu predmetnej internetovej publikácie boli záznamy zo zasadnutia mestského
zastupiteľstva Mesta Nové Zámky, ako aj list, ktorý bol zaslaný Mestu Nové Zámky zo strany advokátskej
kancelárie, ktorý zastupuje záujmy konkurenčnej firmy. V predmetnej publikácii autor článku uviedol, že

firma Limestone umiestnila 40 tisíc ton kontaminovanej zeminy na bývalé smetisko, že mesto potrebuje
nanovo skolaudovať starú skládku a že je povinné platiť žalobcovi v 2) rade 27 tisíc eur nájomné, že
mestu vznikla škoda vo výške 600000 eur, ktoré skutočnosti neboli v predmetnom konaní preukázané.
Z listinných dôkazov je zrejmé, že žalobca v 3) rade nadobudol pozemky, okrem iného aj pozemky,
na ktorých sa nachádzala bývala mestská skládka, na základe riadnych kúpnych zmlúv, pozemky boli

označené ako ostatná plocha, pričom z predmetu podnikania žalobcov v 2) a v 3) rade je zrejmé, že
predmetné firmy sa zaoberajú rekultiváciou odpadu. Žalobca v 2) a v 3) rade si teda na svoj vlastný
pozemok vozia materiál, ktorý recyklujú a následne ďalej zhodnocujú ako stavebný materiál. Čo sa týka
tvrdenia žalovaného, že sa jednalo o kontaminovanú pôdu, ani táto skutočnosť v konaní nebola, pretože
žalobca predložil výsledky kontroly vzoriek predmetnej pôdy, dokonca dva protokoly o skúške, kde

pri jednom protokole bola síce prekročená čiastočne hodnota jedného z parametrov, a to organického
uhlíka, avšak z verejne dostupných registrov je zrejmé, že organický uhlík je látka, ktorá vzniká z rastlín
fotosyntézou, z ostatných dôkazov je zrejmé, že žalobcovia vyvážali na svoj pozemok nie odpad, ale
zhodnotenú výkopovú zeminu, ktorá prešla činnosťou R5. Na podnet žalovaného boli zo strany štátnych
orgánov, dokonca aj Ministerstva životného prostredia vykonané kontroly na pozemku žalobcov, jednalo

sa o tri kontroly, pričom záverom všetkých troch kontrol bola skutočnosť, že žalobcovia vozili na svoj
vlastný pozemok zhodnotenú výkopovú zeminu.

55. Čo sa týka tvrdenia žalovaného v publikácii ohľadne skládky, v konaní bolo preukázané, že
predmetná skládka je stavbou, ktorá nie je skolaudovaná, vlastníkom je Mesto Nové Zámky, skládka

bola rekultivovaná v rokoch 1995 až 2005 podľa vtedy platných právnych predpisov, ale od tej doby
sa zmenili zákony v oblasti environmentálnej politiky, preto Mesto Nové Zámky by malo predmetnú
skládku skolaudovať a nanovo zrekultivovať, pretože od roku 2005 sa na skládke objavili nánosové
dreviny, ktoré narušujú hutnosť skládky, čím môže dôjsť ku kontaminácii spodných vôd uvoľňovaním
látok z odpadov, ktoré boli na skládke uložené. Skutočnosť, že skládka nebola skolaudovaná, je zrejmá

aj z výpisu z LV, pretože žiadna stavba na LV zapísaná nie je. Takisto nie je pravdou ani tvrdenie
žalovaného, že žalobcovia nemali vedomosť o tom, aký je spôsob využívania pozemku, keď žalovaný
napísal, že žalobca v 2) rade si kúpil pozemok, ale netušil, že je to orná pôda, keďže tieto skutočnosti
sú uvedené na LV ako spôsob užívania pozemku, pričom žalobca v 1) rade ako konateľ žalobcov v 2)
a v 3) rade vypovedal, že ak by chcel svoje podnikanie prevádzkovať na pozemku, ktorý je zapísaný

ako orná pôda, v tom prípade by musel predmetný pozemok vyňať z pôdneho fondu a vzťahovali by
sa na to iné predpisy.

56. Tvrdenie žalovaného o tom, že Mesto Nové Zámky malo byť obeťou podvodu za 600 tisíc eur,
nebolo v konaní preukázané žiadnym spôsobom. Žalovaný v konaní uviedol, že jeho podkladmi na

napísanie článku boli záznamy zo zasadnutia mestského zastupiteľstva zo dňa 30.06.2022, ako aj
predmetný list advokátskej kancelárie, ktorá zastupuje konkurenčnú firmu PROSPECT. V samotnom
zázname z rokovania mestského zastupiteľstva je uvedené, že Mesto Nové Zámky schválilo uznesením
mestského zastupiteľstva (dňa 30.06.2022) dohodu o vzájomnej spolupráci, v zmysle ktorej spoločnosťLimestonereal, s.r.o. sa zaviaže, že pre Mesto Nové Zámky ako správcu a vlastníka zbernej skládky
odpadov obstará v mene mesta na svoje náklady relevantnú projektovú dokumentáciu od spoločnosti,
ktorá má na predmetnú činnosť oprávnenie a zabezpečí jej kolaudáciu, zároveň sa zaviaže, že

zabezpečí starostlivosť o celé územie rekultivovanej skládky na dobu 10 rokov, pričom si nebude
uplatňovať počas platnosti dohody nájomné za pozemky v jej vlastníctve pod skládkou ani refundáciu
vložených nákladov na starostlivosť o skládku a poskytne mestu plnenie vo forme bezodplatnej úpravy
stavebného odpadu na mobilnej drvičke podľa požiadaviek mesta v maximálnom množstve 5 tisíc ton
ročne. Z tohto uznesenia, ktoré mal autor k dispozícii už v čase písania a uverejnenia svojho príspevku

dňa 15.09.2022 vyplýva, že žalovanému muselo byť zrejmé, že žalobcovia s mestom uzavreli zmluvu, že
mesto nebude žalobcom platiť žiadne nájomné, že mesto nebude musieť samo dať vypracovať projekt
a skolaudovať skládku, pretože to zabezpečia žalobcovia, napriek tomu vo svojom článku uviedol, že
mesto bude musieť platiť žalobcom sumu 27 tisíc eur nájomného ročne.

57. Tvrdenie žalovaného, že žalobca a jeho firmy využívajú mestskú firmu Brantner na uskladnenie

stavebného odpadu, ako aj na prevoz stavebného odpadu cez vrátnicu firmy Brantner bolo vyvrátené
skutočnosťou, že žalobcovia sú vlastníkmi pozemkov, na ktorých prevádzkuje svoju činnosť aj firma
Brantner. Z toho vyplýva, že firma Brantner má uzavretú nájomnú zmluvu s majiteľom pozemku, na
pozemok je vchod práve cez vchod, ktorý využíva aj firma Brantner. Žalovaný si túto skutočnosť neoveril
predtým ako informáciu zverejnil, obrátil sa len na vrátnika pri vchode do areálu Brantner, ktorý mu

potvrdil, že firma Limestone preváža odpad na skládku cez areál Brantneru. Súd nemohol považovať
takúto informáciu za hodnovernú, pretože ju neposkytla osoba, ktorá mohla mať vedomosti o nejakých
majetkových a iných prepojeniach firmy Brantner so žalobcami, navyše nebolo preukázané v konaní, že
osoba, ktorá poskytla žalovanému podľa jeho názoru relevantnú informáciu, naozaj bola zamestnancom
firmy Brantner.

Žalovaný uverejnil fotografiu, na ktorej mal byť vrátnica spoločnosti Brantner, pod ktorou bola uvedená
informácia, ktorou sa autor článku pýtal, či to nie je uložený stavebný odpad. Ako už bolo uvedené,
autor článku si nepreveril skutočnosť, kto je vlastníkom pozemku a ani to, čo v skutočnosti na pozemku
je uskladnené. Z listinných podkladov je zrejmé, že predmetný pozemok netvoril vlastníctvo žalobcov,
patril firme STAVMAT, teda nemá žiadnu súvislosť so žalobcami. K poslednej skutočnosti, kde žalovaný

k článku pripojil fotografiu z enviroportálu, ale nie celú, len časť záznamu o mestskej skládke TKO
v Nových Zámkoch, k tomu súd uvádza, že takáto čiastočná informácia má za následok, že čitateľ
nedostane úplný obraz o skutočnosti, ale len skreslené informácie, čo má za následok dezinformáciu
čitateľa.

58. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že skutočnosti uvádzané žalovaným v publikovanom
článku nemajú hodnoverný skutkový základ. I keď súd uznáva, že úlohou médií je informovať širokú
verejnosť o dianí v spoločnosti, medzi ktoré nepochybne patria aj informácie o verejnom dianí, na druhej
strane je však potrebné uviesť, že takéto informácie musia vychádzať z relevantných podkladov, čo
tak, aby bola overená pravdivosť ich skutkového základu a nie z ničím nepodložených dedukcií. Výkon

práva na slobodu prejavu spolu s právom na pravdivé informovanie verejnosti zahŕňa však aj povinnosť
a zodpovednosť médií. Uvedené práva spolu s právom fyzickej osoby na ochranu jej osobnostných práv
a právnickej osoby na ochranu jej dobrého mena musia vystupovať vo vzájomnej korelácii a vzájomne
sa rešpektovať. Výkon jedného práva tak nesmie bezdôvodne zasahovať do práva druhého. Nie je
možné vytvoriť príspevok len na podklade dedukcií a neoverených informácií, ktoré sa následne spájajú,

aby vznikol článok podobného obsahu ako napísal žalovaný - tak, ako na pojednávaní ozrejmil tvorbu
takýchto príspevkov samotný autor - žalovaný. Žalobca v 1) rade síce nie je verejne činnou osobou, ale
vo svojej profesijnej oblasti je verejne známy, teda podľa názoru súdu nepatrí do okruhu osôb, ktoré
musiazniesťväčšíverejnýzáujemmédiíojehoosobuačinnosťakoiurčitýstupeňkritikyvdanomsmere.
Uvedená kritika musí však vychádzať z pravdivých skutočností. Súd nepovažoval obsah článku, ktorý

publikoval žalovaný na internetovom portáli za kritiku, pretože vykonaným dokazovaním bolo zistené, že
síce autor článku vychádzal z informácii, ktoré boli verejne známe a publikované a mali pravdivý základ,
ale autor článku si tieto fakty prispôsobil a premenil tak, aby to v čitateľovi vyvolalo dojem, že žalobca ako
fyzická osoba a jeho firmy sa voči Mestu Nové Zámky dopustili podvodného konania. Podstatné je, ako
samotný obsah tohto článku zapôsobil v celkovom kontexte na čitateľa, ktorý daný článok prečítal. Zo

skutkového deja predmetného článku si bežný čitateľ mohol vytvoriť záver, že žalobca sa obohacuje na
úkor mesta, bez právneho titulu zaobchádza a manipuluje s odpadom, dokonca na cudzích pozemkoch
a porušuje zákony a Ústavu SR. Uvedený obsah článku vykreslil žalobcu, ako aj jeho firmy vo veľmi
negatívnom svetle, pričom keby sa preukázala hodnovernosť týchto tvrdených skutočností, žalobca bysa dopúšťal trestného činu. Za daného stavu, žalovaný uverejnením vyššie uvedených informácií o
osobe žalobcu a o jeho firmách, neoprávnene zasiahol do jeho osobnostných práv a dobrého mena
právnických osôb, a to zvlášť závažným spôsobom.

59. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd priznal žalobcom právo na zadosťučinenie, vo forme
ospravedlnenia, ktoré ospravedlnenie je žalovaný povinný zaslať doporučeným listom s overeným
podpisom žalobcom v 1) až v 3) rade a zároveň ospravedlnenie zverejniť v nezávislom týždenníku na
stránke G., a to v znení uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia, ktoré súd považoval za primerané

morálne zadosťučinenie vzhľadom na zásah do profesionálneho postavenia žalobcu v 1) rade ako
konateľa spoločnosti žalobcov v 2) a v 3) rade, ako aj do postavenia žalobcu v 1) rade ako fyzickej
osoby v profesionálnom a súkromnom živote. Žalobcovia sa nedomáhali finančného zadosťučinenia,
len ospravedlnenia, preto súd žalobcom nepriznal peňažnú satisfakciu zo strany žalovaného, aj keď
v konaní bolo preukázané, že došlo k zásahu tak do osobnostných práv žalobcu v 1) rade ako aj do
zásahu dobrej povesti právnickej osoby žalobcov v 2) a v 3) rade.

60. Súd ešte podotýka, že zo samotného vykonaného dokazovania vyplýva, že v tomto konkrétnom
prípade sa jednalo o skutkové tvrdenia uvádzané autorom článku, ktorých pravdivosť nebola
preukázaná. Žalobca síce nie je verejne činnou osobou, ale vo svojej profesii a vo svojom obore dosiahol
určité výsledky, ktoré sú známe, preto došlo k poškodeniu jeho dobrého mena a žalovaný v konaní

neuniesol dôkaznú povinnosť, že tvrdenia publikované v článku sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy) a že
skutočnosti uvádzané žalovaným majú hodnoverný skutkový základ.

61. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1/ CSP tak, že v konaní plne úspešným
žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 1/ a 2/ CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.