Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. december 2023

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: SK-4Csp/95/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8622201627
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2023:8622201627.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu A. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom
B. X C. zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec proti
žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234
176 zastúpenému Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11,
911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679 o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške X.XXX,-XXX s

príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu X.XXX,-XXX v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % z prisúdenej

sumy, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa XX.XX.XXXX na Okresnom súde Svidník ( z ktorého výkon
súdnictva prešiel dňom 01.06.2023 na Okresný súd Bardejov, viď zákon č.150/2022 Z.z. o zmene
a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov v znení neskorších
predpisov) domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť titulom finančného zadosťučinenia zaplatiť

mu sumu X.XXX,-XXX a nahradiť mu trovy konania.

2 SK-4Csp/95/2022

2. Svoju žalobu odôvodňoval tým, že dňa 12.02.2013 uzatvoril s predávajúcim AUTOCENTRUM AAA
AUTO a.s. kúpnu zmluvu na kúpu osobného automobilu Škoda Octavia Combi, za kúpnu cenu vo
výške X.XXX,-XXX s tým, že časť kúpnej ceny vo výške 1.500,-eur bude predávajúcemu uhradená

pri podpise kúpnej zmluvy a doplatok kúpnej ceny vo výške 6.434,-eur mal byť predávajúcemu
uhradený prostredníctvom úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. D. uzatvorenej
so žalovaným. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Svidník zo dňa 03.03.2021 v konaní
sp.zn.2Csp/19/2020 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.04.2022
sp.zn.13CoCsp/37/2021, ktorým bol predmetný úver poskytnutý mu žalovaným vyhlásený za bezúročný
a bez poplatkov a ktorým bol žalovaný zároveň zaviazaný vydať mu titulom bezdôvodného obohatenia

sumu 4.127,94 eur s prísl., keď celková výška žalobou uplatneného bezdôvodného obohatenia pred
čiastočnými úhradami žalovaného bola XX.XXX,XX eur. Odvolávajúc sa na § 3 ods.5 zákona č.250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa žalobca tvrdil, že má nárok na primerané finančné zadosťučinenie odžalovaného, ktorý konal voči nemu v rozpore so zákonom, a tak primerané finančné zadosťučinenie
tu má byť jednak satisfakciou pre žalobcu ale aj vyjadrením sankcie postihujúcej žalovaného závadné
konanie. Tvrdil, že ak má mať primerané finančné zadosťučinenie dostatočne satisfakčný účinok pre

spotrebiteľa a zároveň výchovný a odstrašujúci účinok pre dodávateľa malo by sa rovnať majetkovej
ujme, ktorá bola spotrebiteľovi spôsobená. Poukázal na to, že hoci sa pre vznik práva na primerané
finančné zadosťučinenie nevyžaduje, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, v prejednávanej
veci k vzniku ujmy na strane žalobcu došlo, nakoľko žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne
obohatil, čo je konanie odporujúce dobrým mravom keď navyše bolo popritom aj právoplatne určené,

že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tvrdil, že aj vzhľadom na postoj žalovaného v konaní
sp.zn.2Csp/19/2020,vktoromtentospochybňovaldôvodnosťžalobyboldlhodobonedôvodnevystavený
psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty až do doby právoplatného skončenia konania. Je podľa
žalobcu verejne známou skutočnosťou, že žalovaný požaduje v obdobných zmluvných vzťahoch
odplaty, na ktoré neexistuje platný titul a v registroch spotrebiteľských úverov je evidovaných množstvo
neexistujúcich dlhov práve v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti mnohých úverových zmlúv,

pričom žalovaný nejaví žiadnu snahu tento nezákonný stav dobrovoľne napraviť alebo mu predchádzať
a ťaží z toho, že len málo poškodených spotrebiteľov sa dozvie, že boli poškodení a z tých, čo
sa to dozvedia iba niekoľkí sú ochotní domáhať sa nápravy aj súdnou cestou. Z hľadiska kritérií,
ako sú intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia je podľa žalobcu
okolnostiam prípadu primerané zadosťučinenie minimálne vo výške 9.471,-eur, čo zodpovedá 75 %

sumy XX.XXX,XX eur, o ktorú sa žalovaný chcel na jeho úkor bezdôvodne obohatiť.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Nárok žalobcu označil za
nedôvodný a tiež maximálne neprimeraný. Podľa žalovaného základným predpokladom na úspešné
uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je okrem preukázania ujmy aj preukázanie, že

žalovaný svojim konaním porušil súčasne – kumulatívne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa
a osobitného právneho predpisu, pričom žalobca nepreukázal, ktoré konkrétne zákonné ustanovenia
zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu mal porušiť. Predpokladom uplatnenia
tohto inštitútu je podľa neho tiež to, aby aspoň potenciálna hrozba ujmy v dôsledku porušenia práv alebo
povinností vznikla, inak nie je čo reparovať. Rozhodnutie o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie

žalobcovi nemožno podľa žalovaného považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo
povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, lebo predmetom
3 SK-4Csp/95/2022

konania sp.zn.2Csp/19/2020 nebolo uplatnenie porušenia práv alebo povinností, ale výlučne vydanie

bezdôvodného obohatenia. Žiadnym logickým výkladom tak podľa neho nemožno dospieť k záveru,
akého porušenia práv alebo povinností sa na žalobcovi dopustil. Poukázal na veľmi rôznorodú
a nejednoznačnú judikatúru jednotlivých súdov pri posudzovaní náležitostí úverových zmlúv, keď
rovnakú náležitosť jeden súd vyhodnotí ako uvedenú správne a iný ako nesprávne, pričom on pri
koncipovaní zmluvy postupoval v dobrej viere, že plní literu zákona korektne a komplexne, preto je podľa

neho nesprávne, aby bol sankcionovaný za svoj výklad zákona, pri ktorom sa ani výklad súdov nedokáže
zjednotiť. Žalovaný tvrdil, že žalobcovi tu nielenže nevznikla žiadna ani potenciálna ujma, ale naopak
získal najvýhodnejší úver, aký by mu neposkytla žiadna banka, pričom na súde neuplatňoval ochranu
pred porušením práv alebo povinností zo strany žalovaného, ale len vydanie bezdôvodného obohatenia,
preto nedošlo k naplneniu znakov § 3 ods.5 zákona č.250/2007 Z.z., ktorých splnenie je nevyhnutné na

úspešné uplatnenie zadosťučinenia na súde, nič také žalobca nepreukázal. Žalovaný poukázal na to,
že na základe rozsudku vo veci 2Csp/19/2020 uhradil žalobcovi sumu prevyšujúcu istinu poskytnutého
úveru a pokiaľ by mal žalobcovi uhradiť ešte umelo vykonštruované finančné zadosťučinenie vo výške
X.XXX,-XXX, dostal by sa sám do pozície dlžníka, ktorý by žalobcovi ako spotrebiteľovi uhradil viac
ako mu vrátil, čo by namiesto zabezpečenia rovnosti znamenalo duplicitné sankcionovanie spôsobujúce

vznik nerovnováhy v neprospech žalovaného – dodávateľa. Súčasne by sa takým rozhodovaním súdov
podľa neho podporila špekulatívnosť spotrebiteľov, ktorým by súd v prípade podania žaloby nielen
vyhlásil úver za bezúročný a bez poplatkov, ale pri priznaní ešte aj ďalšieho, umelo navýšeného
primeraného finančného zadosťučinenia by sa z poskytovania úverov stala pre spotrebiteľov príjmová
činnosť, a ešte by sa im platilo za poskytnutie úveru. Represívna a preventívna funkcia primeraného

finančného zadosťučinenia je podľa žalovaného dodržaná už tým, že v konaní 2Csp/19/2020 bol
raz sankcionovaný bezúročným a bezpoplatkovým úverom a vyplatením prevyšujúcej istiny. Žalobca
podľa neho neuniesol dôkazné bremeno, lebo nepreukázal úspešné uplatnenie porušenia práva lebo
povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi na súde a nepreukázalani, že mu v súvislosti s porušením práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa
a osobitnými predpismi vznikla určitá ujma a ani, že táto ujma mu vznikla vo výške X.XXX,-XXX,
ktoré požaduje v zmysle finančného zadosťučinenia. Žalovaný uviedol, že je si treba v súvislosti so

žalobcom uplatňovaným zadosťučinením uvedomiť, že bol to práve žalobca, kto žiadal o poskytnutie
úveru, s výškou poskytnutého úveru bol oboznámený, bol si vedomý, že ide o spotrebiteľský úver
z ktorého si veriteľ uplatňuje úroky a poplatky a oboznámený bol aj s výslednou sumou, ktorú má uhradiť
a vedome a dobrovoľne s celým procesom súhlasil, pričom z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru to pre neho predstavuje výlučne výhodu a nie škodu a jediným poškodeným po takom rozhodnutí

súdu je samotný veriteľ. Poukázal aj na neprimeranosť žiadanej sumy, keď požadovanie horibilnej sumy
X.XXX,-XXX je podľa neho v rozpore s cieľom normy, ktorú zákonodarca daným inštitútom sledoval,
keďže žalovaný od žalobcu požadoval len plnenie povinností, ku ktorým sa slobodne a vážne zaviazal
pri podpise zmluvy. Akékoľvek tvrdenia žalobcu o psychickom vypätí v súvislosti so súdnym konaním
2Csp/19/2020 sú podľa žalovaného maximálne zavádzajúce a neopodstatnené, nakoľko on mal záujem
sa so žalobcom mimosúdne vysporiadať, o čom svedčí aj preplatenie sumy X.XXX,XX eur s prísl. hneď

po doručení žaloby, žalobca však akékoľvek návrhy zo strany žalovaného odmietol, takže bol sám
iniciátorom súdneho konania, v ktorom bol navyše právne zastúpený, čím sa vyrovnalo jeho postavenie
voči veriteľovi ako slabšej strany a nakoľko žalobca je iniciátorom ďalšieho súdneho konania, v ktorom si
uplatňuje absolútne neprimeranú výšku finančného zadosťučinenia, vyznievajú jeho slová o psychickom
vypätí ako ťažko uveriteľné.

4 SK-4Csp/95/2022

4. Žalobca v replike na žalobe v celom rozsahu trval. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie
je podľa neho podmienený iba úspešným uplatnením nároku spotrebiteľa z porušenia práva alebo
povinnosti, nič ďalšie pre vznik tohto nároku právna norma nepredpokladá. Poukázal na rozsudok

NajvyššiehosúduSRsp.zn.6Cdo/127/2017zodňa30.01.2019podľaktoréhopodúspešnýmuplatnením
porušenia práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods.5 zákona č.250/2007 Z.z. treba rozumieť, že
súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva lebo povinnosti, napr. nárok
z bezdôvodného obohatenia a žiadnu inú podmienku ani privodenie konkrétnej ujmy spotrebiteľovi
zákon nevyžaduje. Obranu žalovaného označil za nelogickú a rozpornú so zásadou, že nikto nemôže

mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Pri posudzovaní výšky primeraného finančného
zadosťučineniatrebapodľažalobcuvtomtoprípadebraťdoúvahyspôsobenúmateriálnuujmuvpodobe
bezdôvodného obohatenia na strane dodávateľa vo výške XX.XXX,XX eur, ktorá sa premietla do
zníženia rodinného rozpočtu žalobcu a tým aj do výrazného zníženia životnej úrovne jeho a jeho rodiny,
tiež trvanie materiálnej ujmy v podobe pokračujúceho bezdôvodného obohatenia od 31.07.2015 do

29.02.2020, čo je obdobie, ktoré mal žalobca mimoriadne problematické, rozviedol sa, bol žalovaný
v súdnom spore o vyporiadanie BSM na základe ktorého bol zaviazaný zaplatiť viaceré finančné záväzky
voči úverovým veriteľom, čo sa podpísalo na zhoršení jeho majetkových pomerov, bol odkázaný na
požičiavanie peňazí od nebankových spoločností a od známych, čerpal na úhradu úverov aj ďalšie
úvery, čo situáciu ešte skomplikovalo. K tomu sa pridružili vážne zdravotné problémy, musel absolvovať

viacero operácií a dlhodobo nebol schopný pravidelne pracovať a nakoľko potreboval auto, aby sa
dokázal prepravovať na potrebné zdravotné vyšetrenia a nemal na zakúpenie vlastné prostriedky,
bol si nútený požičať na kúpu auta práve u žalovaného. Zohľadniť podľa žalobcu treba i to, že
k dobrovoľnému splneniu nároku žalovaným dodávateľom na základe predžalobnej výzvy nedošlo a tiež
stres žalobcu ako spotrebiteľa spojený s uplatnením nároku voči veľkej nebankovej spoločnosti súdnou

cestou. Žalobca tvrdil, že do úvahy je treba vziať aj to, aký môže mať konkrétna suma dopad na
samotného žalovaného, teda do akej miery môže ovplyvniť jeho ekonomické správanie a do budúcna
zlepšiť jeho disciplínu pri dodržiavaní spotrebiteľských práv, pričom poukázal na to, že podľa verejne
dostupnýchúdajovvroku2021bolitržbyžalovanéhovsumeXX.XXX.XXXeuraziskvsumeX.XXX.XXX
eur. Podľa hospodárskej situácie žalovaného tak možno podľa žalobcu bez pochýb usudzovať, že

požadovaná výška zadosťučinenia nemôže žalovaného v jeho ekonomickej činnosti nijako ohroziť,
pritom prípad žalobcu je pomerne ojedinelým až exemplárnym v tom, že sa dostal pred súd a bol
právoplatne súdom aj rozhodnutý, nakoľko väčšina poškodených spotrebiteľov sa aktívne nebráni
a pasívne vyhovie nezákonným nárokom, hoci vzhľadom na formulárovú povahu zmlúv logicky došlo
k porušeniu spotrebiteľských predpisov žalovaným aj vo všetkých obdobných zmluvných vzťahoch

žalovaného. Žalovanému by sa oplatilo riskovať súdny spor pokiaľ by to bolo tak, že nebude povinný
poškodeným spotrebiteľom vrátiť nič okrem bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom a popritom
nahradiť iba symbolickú, bagateľnú sumu finančného zadosťučinenia.5. Žalovaný v duplike trval na nedôvodnosti žaloby. Tvrdenia žalobcu označil za účelové a zavádzajúce,
keď bol to práve žalobca kto sa rozhodol využiť finančné prostriedky od žalovaného na kúpu motorového
vozidla,ktorániejenevyhnutnosťouakozákladnáživotnápotreba,naktorújenutnéčerpaťúver,žalobcu

nikto netlačil do zmluvného vzťahu a ak mal voči zmluve výhrady, mal právo od nej odstúpiť čo neurobil.
Žalovaný tvrdil, že ako nebankový subjekt má v predmete činnosti poskytovanie úverov za ktoré mu
v zmysle zákona patria úroky a poplatky a preto je neopodstatnené vyhodnotiť konanie žalovaného ako
úmyselné
5 SK-4Csp/95/2022

a smerujúce k získaniu bezdôvodného obohatenia, keď nemalo by žiaden zmysel, aby úmyselne
nedodržal všetky zákonné náležitosti, za ktoré by následne bol sankcionovaný bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou výlučne on sám a nie žalobca ako klient. Vrátenie úrokov a poplatkov žalobcovi po
vyhlásení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bola pre neho výlučne výhoda s ktorou ani hypoteticky
priuzavretízmluvynepočítalaujmutopredstavovaloprežalovaného,leboprišielozisk,ktorýpriuzavretí

zmluvymaldojednaný.Poukázalnato,žežalobcačerpalúvervovýške8.901,37eurpričomlensamotnú
istinu doplatil až splátkou dňa 30.06.2016, preto jeho tvrdenia o trvaní materiálnej ujmy v rozmedzí
od 31.07.2015 do 29.02.2020 sú zavádzajúce rovnako ako jeho tvrdenie o neochote žalovaného
skončiť predchádzajúce konanie súdnym zmierom, kde to bol žalobca, kto to odmietal. K argumentácii
žalobcu ohľadom vyporiadania BSM uviedol, že predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa

08.06.2020 kedy už žalobca žalovanému nič nehradil a sám sa aktívne rozhodol iniciovať súdne
konanie voči žalovanému, pričom prezentované zdravotné ťažkosti žalobcu sú primerané veku a až
vtipne vyznieva, pokiaľ sa žalobca snaží dať do súvisu uzatvorenie úverovej zmluvy s popisovanými
zdravotnými ťažkosťami vzniknutými a 5 až 7 rokov po uzatvorení zmluvy. Žalovaný s poukazom na
viaceré súdne rozhodnutia tvrdil, že najnovšia judikatúra Okresného aj Krajského súdu v Prešove

sa svojim prístupom snaží eliminovať zneužívanie inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia
v prípadoch, kedy náprava bola zjednaná už vydaním bezdôvodného obohatenia, prípadne vyhlásením
úveru za bezúročný a bez poplatkov a rozsah priznaného finančného zadosťučinenia považuje za
dostačujúci v rozmedzí 50-100 eur. Trval na zamietnutí žaloby v celom rozsahu.

6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na ktorom žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu na žalobe a jej dôvodoch v celom rozsahu trval. Mal za to, že s poukazom na individuálny
charakter danej veci je na mieste nielen uplatniť satisfakčnú funkciu primeraného finančného
zadosťučinenia, ale najmä sankčnú, kedy žalovaný subjekt mal nepriamy úmysel ako odborne znalý
dodávateľ bezdôvodne sa obohatiť na úkor spotrebiteľa o sumu približne XX.XXX,-XXX, čo je vzhľadom

na vtedajšie, ako aj aktuálne sociálne pomery žalobcu suma neproporčne vysoká.

7. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávanie napriek riadnemu a včasnému predvolaniu
nedostavil, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal, preto v súlade
s ust.§ 180 CSP súd pojednávanie vykonal v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, nakoľko

nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.

8. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkých vyjadrení strán a vykonal dokazovanie výsluchom
žalobcu a oboznámením sa s obsahom všetkých predložených listinných dôkazov a tiež oboznámením
sa s obsahom spisu Okresného súdu Svidník zo základného konania sp.zn.2Csp/19/2020. Vykonanie

žiadneho z dôkazov nebolo stranami namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné, či neúčelné,
pričom po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

9. Zo spisu Okresného súdu Svidník sp.zn.2Csp/19/2020 súd zistil, že žalobou podanou na Okresnom
súde Svidník dňa 13.03.2020 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy XX.XXX,XX eur

s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy XX.XXX,XX eur od 13.03.2020 do zaplatenia a pre
prípad, že vec nebude vybavená platobným rozkazom a bude sa rozhodovať rozsudkom aj určenia, že
spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom
6 SK-4Csp/95/2022

úvere E./XXXXXX zo dňa 12.02.2013 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez
poplatkov. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 12.02.2013 uzatvoril s predávajúcim AUTOCENTRUM AAA
AUTO a.s. kúpnu zmluvu na kúpu osobného automobilu Škoda Octavia Combi, za kúpnu cenu vo
výške 7.934,-eur s tým, že časť kúpnej ceny vo výške 1.500,-eur bude predávajúcemu uhradená pripodpise kúpnej zmluvy a doplatok kúpnej ceny vo výške 6.434,-eur mal byť predávajúcemu uhradený
prostredníctvom úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. D. uzatvorenej so žalovaným.
Tvrdil, že z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy ( adresy predávajúceho na

ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, nesprávneho uvedenia celkovej výšky
spotrebiteľského úveru a nesprávneho uvedenia RPMN v zmluve ) jednalo sa o úver bezúročný a bez
poplatkov a že nakoľko poskytnutý mu bol úver vo výške 6.434,-eur a uhradil v prospech žalovaného
v súlade s listinou označenou ako Splátkový kalendár sumu vo výške XX.XXX,XX eur, došlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v sume XX.XXX,XX eur, preto žiada toto bezdôvodné

obohatenie vydať spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počnúc dňom 13.03.2020 čo je deň
nasledujúci po poskytnutej lehote na plnenie v zmysle predžalobnej výzvy zo dňa 09.03.2020.

10. Žalovaný po doručení mu žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia súdu oznámil, že medzi
stranami prebieha rokovanie o uzavretí mimosúdnej dohody, v dôsledku ktorého možno dôvodne
očakávať späťvzatie žaloby žalobcom, preto žiadal o poskytnutie lehoty na vyriešenie sporu a následné

vyjadrenie, na čo žalobca reagoval tak, že žiada čo najskoršie rozhodnutie veci keďže žalovaný mu e-
mailom síce zaslal návrh na urovnanie, no ten sa diametrálne odlišoval od zákonných nárokov žalobcu,
je zjavne neprimeraný a nedáva predpoklad mimosúdnej dohody. Žalovaný následne k veci vyjadril sa
tak, že v rozsahu bezdôvodného obohatenia vo výške 8.191,54 eur s príslušenstvom nárok žalobcu
uznal a uviedol, že danú sumu už žalobcovi uhradil, pričom vo vzťahu k zvyšku nároku vzniesol námietku

premlčania a namietal absenciu unesenia dôkazného bremena preukazujúceho uhradené platby.
Následne žalobca žalobu čo do zaplatenia sumy X.XXX,XX eur vzal späť a trval na zaplatení zvyšku
bezdôvodnéhoobohateniavovýškeX.XXX,XXeursúrokomzomeškaniastým,ženámietkupremlčania
a neunesenia dôkazného bremena považuje za nedôvodnú. Žalovaný v následnom písomnom vyjadrení
trval na námietke premlčania a žiadal, aby súd po zastavení konania čo do uhradenej sumy X.XXX,XX

eur s príslušenstvom žalobu vo zvyšku ako nedôvodnú zamietol. Následne žalobca písomným podaním
zo dňa 21.10.2020 oznámil, že nakoľko nedisponuje všetkými dokladmi o úhradách vykonaných na účet
žalovaného a ten potvrdil prijatie dielčích plnení v sume spolu XX.XXX,XX eur, z opatrnosti berie žalobu
v časti sumy 309,17 eur ako spornej nepreukázanej sumy plnení späť a navrhuje konanie aj čo do
zaplatenia tejto sumy zastaviť s tým, že trvá na zaplatení sumy 4.127,94 eur a úroku z omeškania.

11. O žalobe žalobcu súd rozhodol rozsudkom zo dňa 03.03.2021 č.k.2Csp/19/2020-103 tak, že konanie
o sumu X.XXX,XX eur s prísl. zastavil ( prvý výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu X.XXX,XX eur s 5 % úrokom z omeškania ročne počnúc dňom 13.03.2020 do zaplatenia ( druhý
výrok), vo zvyšku žalobu zamietol ( tretí výrok), určil predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov

( štvrtý výrok) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %
( piaty výrok). Podľa odôvodnenia rozsudku súd mal za to, že výška úveru uvedená v úverovej zmluve
nezodpovedá skutočnosti, je zavádzajúca a spôsobila bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, čo pri
žalobcovi poskytnutom úvere 6.434,-eur a ním zaplatenej sume XX.XXX,XX eur znamená, že žalovaný
sa bezdôvodne obohatil o sumu XX.XXX,XX eur z ktorej dobrovoľne uhradil žalobcovi len X.XXX,XX

7 SK-4Csp/95/2022

eur, preto na zaplatenie zvyšku vo výške X.XXX,XX eur bol zaviazaný rozsudkom, keďže súd námietku
premlčania vznesenú žalovaným nemal za dôvodnú, nakoľko vychádzal z 10 ročnej objektívnej
premlčacej doby platnej pre úmyselné bezdôvodné obohatenie. Vo zvyšku žalobu zamietol. Proti

výroku o povinnosti zaplatiť sumu X.XXX,XX eur s príslušenstvom a výroku o trovách konania
podal žalovaný odvolanie, o ktorom Krajský súd v Prešove rozhodol rozsudkom zo dňa 12.04.2022
č.k.13CoCsp/37/2021-172 tak, že rozsudok v napadnutých výrokoch II. a V. potvrdil a priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Stotožnil sa so záverom, že nárok
žalobcu nie je premlčaný a uviedol, že v konaniach, v ktorých si spotrebitelia uplatňujú nárok na vrátenie

bezdôvodného obohatenia je potrebné aplikovať 10 ročnú premlčaciu dobu bez ohľadu na úmysel
veriteľa.RozsudokOkresnéhosúduSvidníkč.k.2Csp/19/2020-103vspojeníspotvrdzujúcimrozsudkom
Krajského súdu v Prešove č.k.13CoCsp/37/2021-172 nadobudol právoplatnosť dňa 25.06.2021 ( výroky
I, III a IV), resp. dňa 13.05.2022 ( výroky II a V).

12. Žalobca tu v spore, poukazujúc na vyššie uvedené súdne konanie a rozhodnutie má za to, že sú
naplnené zákonné podmienky pre priznanie mu primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3
ods.5 veta tretia zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Výšku požadovaného zadosťučineniaodôvodňuje tak, že ide o 75 % zo sumy XX.XXX,XX eur o ktorú sa žalovaný chcel na jeho úkor
bezdôvodne obohatiť.

13. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že auto, ktoré kupoval od žalovaného, potreboval
preto, lebo pracoval predtým v Holandsku a stal sa mu úraz. Mal problém s krížami, bol v stave, kde
nedokázal po svojich prejsť viac ako 5 metrov ani na autobus, potreboval chodiť po vyšetreniach, čakala
ho operácia v Ružomberku, preto potreboval auto. Uviedol, že pri kúpe auta čakali tam celý deň, až
večer dostal papiere, cena tam bola na aute niečo cez 9000,- eur. Dali mu pripravené papiere, mohlo byť

21.00-21.30 hod. že má ich podpísať, nemohol si ich ani prečítať. Až potom asi o dva dni, keď si to doma
prečítal, zistil, že celková suma, ktorú má vrátiť je vyše 19.000,- eur, čo je vysoké preplatenie toho, čo
dostal a za tú sumu mohol mať úplne nové auto. Tvrdil, že splátky riadne platil, keď sa náhodou len o deň
omeškal, už mu volali, že prídu pre auto, a keďže auto potreboval a mal zdravotné problémy, maródoval,
snažil sa všetko riadne splácať, aj keď bolo toho veľa, lebo sa aj rozvádzal a všetko pri vyporiadaní
s manželkou pripadlo zaplatiť jemu a mal aj iné úvery, bolo to ťažké, ale platil. Z úverov, ktoré platil

najvyššia splátka bola práve tá za auto, nejakých 230,- eur. Túto splátku platil aj keď bol na maródke,
ktorá bola vo výške len cca 300,- eur. Platil z usporených peňazí a keď sa minula nasporená rezerva,
musel si začať požičiavať, keďže rátal so splátkou okolo 100,- eur a nie s tak vysokou splátkou. Uviedol,
že malo to vplyv na jeho život, lebo už keď sa blížila splátka, ten termín, bol nervózny, musel si požičiavať
od rodiny, od známych, nevedel, či bude sa dať, či nie, lebo vedel, že auto potrebuje, nepredpokladal, že

bude tak dlho maródovať, myslel si, že sa bude môcť vrátiť do práce do Holandska, ale nebolo to možné.
Uvažoval aj nad predajom toho auta, aj im tam volal, že nech ho zoberú späť a zohľadnia, čo zaplatil,
ale povedali mu, že v žiadnom prípade, že auto môžu si zobrať, ale že bude musieť aj tak doplatiť celú
sumu, čo v žiadnom prípade nemohol s tým súhlasiť, keďže bol na všetko sám a všetko by na ňom
ostalo, nemohol ho predať ani niekomu inému. Potom čo to splatil to už bolo oveľa lepšie, to už mal

invalidný dôchodok, najprv čiastočný, potom riadny, lebo bol ešte na ďalších operáciách, predtým to bol
stále stres každý mesiac, či bude mať z čoho, ako to zaplatí, keď bolo treba aj byt splatiť, aj ostatné
veci, aj sa hanbil, že si musí požičiavať, potom, keď to vyrovnal, spadol mu kameň zo srdca. Žalobca
uviedol, že keď nezaplatil splátku, hneď mu volali z F.

8 SK-4Csp/95/2022

G., aby rýchlo doplatil, a keď to hneď neuhradil, už za 3 – 4 dni volal mu nejaký ďalší človek, že nemá
zaplatené, že príde s plošinou pre auto, že to musí vždy hneď zaplatiť.

14. Súd vychádzajúc z tvrdení strán a výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba
žalobcu čo do základu je plne dôvodná a čo do výšky je dôvodná v časti. Žalobcovi podľa názoru súdu
vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie, ktoré vo všetkých okolnostiach tu súdenej veci
bolo dôvodné priznať mu vo výške 1.300,-eur, a to z nasledujúcich dôvodov.

15. Čo sa týka samotného nároku, podľa § 3 ods.5 zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a
to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým

súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen„kolektívnezáujmyspotrebiteľov“).
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

16. Podľa názoru súdu žalobcovi právo na primerané finančné zadosťučinenie proti žalovanému
z dôvodu splnenia všetkých zákonných podmienok v zmysle vyššie citovaného § 3 ods.5 veta tretia
zákona o ochrane spotrebiteľa vzniklo. Bolo preukázané, že v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom
súde Svidník pod spisovou značkou 2Csp/19/2020 žalobca úspešne uplatnil na žalovanom vydanie

bezdôvodného obohatenia vo výške 12.319,48 eur ( 8.191,54 eur + 4.127,94 eur) s príslušenstvom
a bolo vyhovené jeho žalobe aj čo do samostatného výroku o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti
predmetného úveru.17. Ak žalovaný tvrdí, že rozhodnutie súdu vo veci 2Csp/19/2020 nemožno považovať za úspešné
uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa, lebo
predmetom daného konania bolo výlučne vydanie bezdôvodného obohatenia a nie uplatnenie porušenia

práv alebo povinností, tak s týmto jeho názorom súhlasiť vonkoncom nemožno. Rovnako ako žalobca,
aj súd poukazuje na to, že daná otázka, teda či súdne rozhodnutie o povinnosti vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie spadá pod prípady podľa § 3 ods.5 Zákona o ochrane spotrebiteľa bola
súdnou praxou dávno vyriešená so záverom, že tam jednoznačne spadá. Rovnako ako žalobca, aj
súd v tejto v súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.6Cdo/127/2017 ešte zo dňa

30.01.2019 v ktorom ten vo vzťahu k § 3 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa uviedol ( viď bod 18
odôvodnenia predmetného rozsudku), že „citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a
jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania
vočispotrebiteľom.Možnohovšakchápaťajakoprostriedoknavyvolanieaktivityspotrebiteľovdomáhať
sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom
porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako

slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie
vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že
spotrebiteľ, na súde úspešne
9 SK-4Csp/95/2022

uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod
úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že
súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok
zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť
konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby
bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna
ujma, nevyžaduje... Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá,
ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť
finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého

jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia“.

18. Súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti žalovaného aj jeho samého sa týkajúce rozsudky
Krajského súdu v Žiline sp.zn.7CoCsp/9/2023 alebo Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.6Co/35/2022,
či Krajského súdu v Trnave sp.zn.10CoCsp/98/2022 kde základom nároku na zaplatenie primeraného

finančného zadosťučinenia boli takisto rozhodnutia o povinnosti žalovaného vydať bezdôvodné
obohatenie spotrebiteľovi. Úverová zmluva E./XXXXXX tu bola uzavretá na hlavičkovom predtlačenom
formulári žalovaného, teda niet pochýb, že zodpovednosť za nedodržanie zákonných náležitostí
zmluvy spôsobujúcich bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a stav, ktorý nastal nesie práve žalovaný.
Zákon o ochrane spotrebiteľa ako verejnoprávny predpis na ochranu spotrebiteľa obsahujúci kogentné

ustanovenia jasne definuje ( § 2 písm. u/) odbornú starostlivosť ako úroveň osobitnej schopnosti a
starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi,
zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v
jeho oblasti činnosti. Nemožno hovoriť o dodržaní odbornej starostlivosti ak žalovaným pripravená
a predtlačená úverová zmluva nespĺňa tak závažné náležitosti, ktoré zákon sankcionuje bezúročnosťou

a bezpoplatkovosťou úveru, ako je napr. správne uvedenie celkovej výšky úveru. Žalovaný po doručení
mu žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia nárok žalobcu v prevažnom rozsahu uznal, čím potvrdil,
že je si vedomý nedostatkov zmluvy a tak jeho poukaz na jeho nevedomosť a nejednoznačnú súdnu
prax pri posudzovaní náležitostí zmlúv je nedôvodný. Uvedené porušenie práva a povinností žalovaným
vyplývajúcich zo zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských úveroch navyše v takej

výraznej intenzite a závažnosti súd s poukazom na § 3 ods.5 veta tretia zákona o ochrane spotrebiteľa
považuje za dôvod na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi, ktorý úspešne
v pôvodnom konaní na súde uplatnil svoje práva.

19. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a

teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.
Tieto zákonom vyžadované osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere dodržané neboli.
Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie takejto zmluvy nemôže zbaviť ani poukazom na princíp
neznalosť zákona neospravedlňuje a uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Rešpektovanietohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch práve zo strany dodávateľa treba vyžadovať v
najvyššej možnej miere. Ak žalovaný ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, ktorého
predmetom činnosti je poskytovanie úverov, v rozpore so zákonom nedodrží predpísané náležitosti

zmluvy spôsobujúce, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, jeho konanie nemožno hodnotiť
inak ako konanie bez odbornej starostlivosti. Je úplne samozrejmé
10 SK-4Csp/95/2022

predpokladaťdokonalúznalosťzákonaospotrebiteľskýchúverochanáležitostízmlúvospotrebiteľských

úveroch ( ktoré sú v danom zákone úplne jasne a prehľadne uvedené) u žalovaného ako profesionála,
subjektu, ktorý ich poskytuje dlhodobo a vo veľkom množstve.

20. Ak žalovaný bránil sa žalobcom uplatnenému nároku tým, že už samotný právoplatný rozsudok
Okresného súdu Svidník vo veci 2Csp/19/2020 má dostatočný sankčný charakter v zmysle individuálnej
a generálnej prevencie, tak ani s tým sa súd nestotožňuje. Uvedená argumentácia mohla by obstáť

nanajvýš vtedy, ak by išlo o ojedinelý prípad, ojedinelý exces na strane žalovaného, avšak súd sa
pri svojej činnosti už roky stretáva so spormi, kde žalovaný vystupuje či už v pozícii žalobcu, alebo
žalovaného a stretol sa tak s množstvom žalovaným uzatváraných úverových zmlúv. Súdu tak z jeho
činnosti, ale aj z veľkého množstva verejne dostupných súdnych rozhodnutí ( viď aj rozhodnutia
uvedené v bode 18 tohto odôvodnenia) je známe, že nejde ani zďaleka o ojedinelý, či výnimočný

prípad porušenia zákonných náležitostí úverových zmlúv zo strany žalovaného, pričom je zrejmé, že
ani doterajšie opakované súdne rozhodnutia v neprospech žalovaného nemali na neho preventívny
a odradzujúci účinok. Ustanovenie o primeranom finančnom zadosťučinení má nepochybne za cieľ
aj odradiť dodávateľov od postupov, kedy budú skúšať žiadať od spotrebiteľov nedôvodné nároky
spoliehajúc sa na to, že nie každý spotrebiteľ sa im bude brániť. Ak by nešlo aj tu takpovediac o

„opakované skúšanie“ a ak by si žalovaný nebol vedomý nedostatkov vo svojich zmluvách na základe
ktorých prijíma nie malé plnenie nad rámec istiny, ako inak sa dá vysvetliť, že tu po doručení mu žaloby
žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia nárok v prevažnej časti hneď uznal a plnil. Rovnako aj
v už spomínanej veci Krajského súdu v Trnave sp.zn.10CoCsp/98/2022 išlo o prípad, kde v základnom
konaní žalovaný hneď po doručení mu žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia uznal nárok

a navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie alebo ako vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Prešove
sp.zn.13CoCsp/31/2023, tam základom nároku na primerané finančné zadosťučinenie bolo konanie,
v ktorom sa žalovaný domáhal na upomínacom súde na spotrebiteľovi zaplatenia sumy 620,18 eur s
príslušenstvom titulom pohľadávky z nesplneného úveru a hneď potom, čo voči vydanému platobnému
rozkazu podal spotrebiteľ odpor v ktorom uviedol, že úver je bezúročný a bez poplatkov z viacerých

dôvodov žalobca v tomto konaní ( tu žalovaný) návrh na pokračovanie v konaní nepodal, preto došlo
k jeho zastaveniu. Aj uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Prešove ( 13CoCsp/31/2023), kde za
úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinností bol vyhodnotený prípad, kde žiadne meritórne
posúdenie nároku ani nebolo a kedy spotrebiteľ len úspešne podal odpor proti platobnému rozkazu, čo
bolodôvodomspäťvzatiažalobyúplnevyvraciaargumentáciužalovaného,žetubyvýsledokzákladného

konania 2Csp/19/2020 nemal zakladať nárok na primerané finančné zadosťučinenie.

21. Je preto nemožné uveriť tvrdeniu žalovaného o dostatočnom preventívnom a odradzujúcom účinku
už samotného rozsudku v základnom konaní a dostatočnej sankcii spočívajúcej tu v strate nároku na
úroky a poplatky za úver. Žalovaný sa svojou argumentáciou snaží navodiť stav, ako by ešte vlastne

žalobca mal mu byť vďačný za výhodný ( bezúročný a bezpoplatkový úver) úplne ignorujúc nielen fakt,
že žalobca bol vďaka tomuto „výhodnému úveru“ na dlhú dobu zbavený možnosti voľne disponovať
prostriedkami o ktoré prísť nikdy nemal ale najmä fakt, že nebyť podanej žaloby žalobcu, tak sa k sume
bezdôvodného obohatenia žalovaného ( 12.319,48 eur) nikdy späť nedostane ( žalovaný neplnil ju
dobrovoľne, ani po predžalobnej výzve, plnil ju až po doručení mu žaloby zo strany súdu a časť až po

súdnom rozhodnutí).

11 SK-4Csp/95/2022

22. Žalovaný tvrdí ľahostajnosť a nedostatok opatrnosti na strany žalobcu v kontraktačnom procese.

Odhliadnuc od toho, čo bolo zistené z ničím nespochybnenej výpovede žalobcu na pojednávaní pri
jeho výsluchu, a síce že kontraktačný proces v skutočnosti prebiehal tak, že čakal tam od rána
celý deň, a až večer o cca 21-21:30 hod dostal pripravené papiere k podpisu, čím reálne ani nebol
mu daný priestor sa s dokumentáciou pred podpisom podrobne oboznámiť súd uvádza, že zjavnýmcieľom právnej úpravy inštitútu primeraného finančného zadosťučineniam je priniesť poctivosť, férovosť,
transparentnosť a dodržiavanie práva do dodávateľsko- spotrebiteľských vzťahov. Dodávateľ ktorý nič
neporuší, nemusí sa obávať, žeby musel plniť primerané finančné zadosťučinenie. Ak ale sám niečo

poruší a vytvorí stav, že je daný základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie, tak potom obrana
poukazom na „neopatrnosť“ dlžníka pri uzavretí zmluvy, ktorej obsah dlžník zjavne nemohol okrem
podpisu nijako ovplyvniť je nielen alibistická, ale aj nerelevantná.

23. Ak žalovaný opakovane tvrdil, že z jeho strany k porušeniu žiadneho práva alebo povinnosti

ustanovenejzákonomoochranespotrebiteľačiosobitnýmipredpisminedošlo,taktusúdopäťpoukazuje
na to, že žalovaným porušenými zákonnými ustanoveniami sú napr. § 2 písm. u/ zákona o ochrane
spotrebiteľa, § 4 ods.8 uvedeného zákona zakazujúci konať v rozpore s dobrými mravmi a tiež § 8
zákona o ochrane spotrebiteľa upravujúci klamlivé konanie a nekalé praktiky, čo postup žalovaného pri
nesprávnomuvedeníúdajaovýškeúveruspĺňa.Súdpodporne poukazujenapr.nauznesenieKrajského
súdu v Prešove zo dňa 27.09.2022 sp.zn.20CoCsp/33/2022, z ktorého cit „Žalovaný požadoval od

žalobcu plnenie, na ktoré zjavne nárok nemal. Takéto konanie žalovaného, ktoré mohlo mať za následok
vznik bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu, nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými
mravmi. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo vyplýva z ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ( bod 12 odôvodnenia). Podľa názoru
odvolacieho súd na úspešné uplatnenie práva postačuje jednak aj to, keď spotrebiteľ vyjadrí nesúhlas

s uplatnenou pohľadávkou, avšak navyše v prejednávanom prípade žalovaný zlyhal pokiaľ postupoval
zjavne v rozpore s odbornou starostlivosťou. Je nepochybné, že neopodstatnené uplatňovanie súm („len
tak skúsime“) bez akéhokoľvek podkladu voči spotrebiteľom je nutné zahrnúť do kategórie rozporu s
odbornou starostlivosťou, ale aj rozporu s dobrými mravmi § 3 ods. 1 OZ“ ( bod 14 odôvodnenia).

24. Ak teda žalovaný voči žalobcovi konal spôsobom, ktorý bol právoplatne posúdený ako rozporný
s právom, je toto konanie konaním v rozpore s odbornou starostlivosťou (§ 2 písm. u/ zákona č.
250/2007 Z.z.) a dobrými mravmi. Uvedené porušenie práva a povinností žalovanému vyplývajúcich zo
zákona o ochrane spotrebiteľa súd s poukazom na § 3 ods.5 veta tretia zákona o ochrane spotrebiteľa
považuje za dôvod na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi. Preto aktuálna

snaha žalovaného v konaní o primerané finančné zadosťučinenie relativizovať, či zľahčovať svoje
pochybenia konštatované v základnom konaní, ktorého výsledkom je súd viazaný neobstojí. Ak žalovaný
poukazoval na dostatočný sankčný a satisfakčný účinok výsledku konania 2Csp/19/2020 kde bola
žalobcovi priznaná aj náhrada trov konania, tak aj táto obrana je irelevantná. Vrátením bezdôvodného
obohatenia a náhradou trov konania sa žalobcovi ako spotrebiteľovi vrátilo len to, o čo prísť nikdy

nemal. Nie je to teda žiadne zadosťučinenie. Trovy konania mu vznikli, lebo sa musel domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia a vrátené bezdôvodné obohatenie, ani náhrada trov nie je jeho príjem, či
zisk, ale len kompenzácia nedôvodného zmenšenia majetku. Ak by preto táto skutočnosť bola dôvodom
pre nepriznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ustanovenie § 3 ods.5 zákona o ochrane
spotrebiteľa by bolo zbytočným. Nemalo by žiaden

12 SK-4Csp/95/2022

sankčný a odradzujúci ( súčasne preventívny) účinok na dodávateľov, ak by pri zjavnom porušení práv
spotrebiteľov mohli sa vyhnúť sankcii v podobe platenia finančného zadosťučinenia len tým, že prídu
o svoje nedôvodne nadobudnuté nároky a že len budú musieť kompenzovať spotrebiteľovi vynaložené

trovy konania. Súd preto za primeranú sumu zadosťučinenia považoval tu sumu 1.300,-eur.

25. K výške požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia, ktorú žalobca odvíjal od sumy, o
ktorú sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil s tým, že ide o 75 % danej sumy súd uvádza,
že výška primeraného finančného zadosťučinenia sa vôbec nemusí ( i keď môže) odvíjať od výšky

bezdôvodného obohatenia.

26. Primerané finančné zadosťučinenie pre spotrebiteľa v zmysle § 3 ods.5 zákona o ochrane
spotrebiteľa nie je čo do výšky zákonom nijako konkrétne stanovené, klasifikované, či limitované,
nie sú naň žiadne tabuľky či osobitné kritériá, základným a určujúcim kritériom v zmysle zákona je

jeho primeranosť, ktorú súd posudzuje podľa vlastnej úvahy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti
veci. Keďže zákon okrem primeranosti nestanovuje žiadne konkrétne kritériá, ktoré by spotrebiteľ mal
tvrdiť a dokazovať, neobstojí tvrdenie žalovaného o nedostatočnom odôvodnení či preukázaní výšky
požadovaného zadosťučinenia žalobcom. Žalobca odôvodnil výšku požadovaného zadosťučinenia, keďuviedol, že odvodzuje ho výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného. Úvaha zvolená žalobcom pri
stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia odvodzujúca ho od sumy, o ktorú sa žalovaný
na jeho úkor bezdôvodne obohatil nepochybne má určitú logiku vo vzťahu k preventívnej a odradzujúcej

funkcii primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko odradiť dodávateľa od recidívy môže práve
jeho uvedomenie si, že čím vyššiu sumu od spotrebiteľa bude nedôvodne žiadať, či nedôvodne ju prijme,
tým vyššie finančné zadosťučinenie v prípade úspešného uplatnenia ochrany spotrebiteľom následne
bude musieť poskytnúť, preto odradzujúci účinok vo vzťahu k tomu, aby sa žalovaný v budúcnosti
nedomáhal na spotrebiteľoch nedôvodných plnení v takej výške môže byť práve v takom prípade

naplnený. To ale neznamená, že výška zadosťučinenia musí byť nevyhnutne matematicky zhodná so
sumou, alebo s nejakou časťou sumy o ktorú sa veriteľ chcel obohatiť či obohatil. Súd v okolnostiach
veci za primeranú sumu zadosťučinenia považoval sumu 1.300,-eur.

27. K nedôvodnosti obrany žalovaného ohľadom ním tvrdenej absencie ujmy na strane žalobcu súd
poukazuje tiež na závery súdnej praxe, cit. „Nie je snáď ani potrebné pripomínať, že súdne konania

sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej
ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní. Spotrebiteľ, teda
žalobkyňa, nie je povinná preukázať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo
povinnosti dôjde“ ( citované z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn.3CoCsp/25/2021, ďalej k tomu

pozri napr. rozsudky KS v Prešove sp.zn.20CoCsp/31/2021, 10CoCsp/23/2020, 20CoCsp/39/2021,
20CoCsp/43/2020, 3CoCsp/2/2021).

28. V tejto súvislosti je najmä potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona
č.250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože

toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom
č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na
13 SK-4Csp/95/2022

primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania
porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov
alebo osobitnými predpismi. Zákon podmienku, aby spotrebiteľovi bola privodená ujma nevyžaduje ( viď
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.6Cdo/127/2017). V ňom Najvyšší súd okrem iného v súvislosti
s primeraným finančným zadosťučinením podľa § 3 ods.5 zákona č.250/2007 Z.z. konštatoval, že

„zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od
nároku na náhradu škody ( bezdôvodného obohatenia) je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa
ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo
majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla
nereálne.“

29. Pri posúdení dôvodnosti výšky požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia je potom
treba vychádzať z toho, že toto zadosťučinenie má niekoľko funkcií. Možno tak hovoriť o funkcii
satisfakčnej, sankčnej, odradzujúcej, odmeňujúcej. Pri určení jeho výšky súd musí zohľadniť viaceré
relevantné okolnosti, a to napríklad či nejde v prípade postupu a konania dodávateľa o recidívu, aká

bola intenzita a trvanie porušenia a dôsledky konania dodávateľa, ekonomický dopad nečestného
konaniadodávateľanaspotrebiteľa,akoajskutočnosť,čiužnapríkladneboloposkytnutézadosťučinenie
spotrebiteľovi aj v inej podobe. Toto všetko tu súd zohľadnil a dospel ako k primeranej sume
zadosťučinenia k sume 1.300,-eur. Čo sa týka satisfakčnej a odmeňujúcej funkcie primeraného
finančného zadosťučinenia, niet pochýb o tom, že zaplatenie nedôvodných nárokov žalovanému zo

strany žalobcu v tak vysokej výške logicky znamenalo zásah do majetkovej sféry žalobcu. Následná
nutnosť domáhať sa nápravy až cestou súdu znamenala logické obmedzenie komfortu spotrebiteľa,
brala mu čas a kľud. Žalobca sa tu musel aktívne domáhať svojho nároku, musel vyhľadať advokáta,
ktorý ho v konaní zastupoval. Na druhej strane, vo vzťahu k výške zadosťučinenia a k tomu, že nemožno
ju automaticky rovnať sume bezdôvodného obohatenia nemožno opomenúť, že žalobca pri vstupe

do úverového vzťahu so žalovaným logicky musel rátať s tým, že s úverom za normálnych okolností
sú spojené určité úroky a poplatky, teda že bude musieť hradiť nielen istinu, ale aj určitú odplatu za
poskytnutie úveru, pričom súd zohľadnil pri určení výšky zadosťučinenia aj to, že celková výška sumy,
ktorú bude musieť uhradiť bola predvídateľná, nakoľko v úverovej zmluve bolo uvedené, že celkováspotrebiteľom splatná suma je až 19.062,96 eur. Inými slovami, bezdôvodné obohatenie žalovaného
nespočívalo tu v nejakých skrytých, vopred neurčitých či neznámych sankčných poplatkoch či nárokoch,
ale v plnení, ktoré bolo uvedené priamo v zmluve, a o ktorom žalobca najneskôr po jej prečítaní si,

oktoromtvrdil,žesaudialoasidvadnipopodpisezmluvymalvedomosť,pretoodvodzovanietakvysokej
sumy zadosťučinenia žalobcom len od výšky podľa tvrdenia žalobcu exemplárnej sumy bezdôvodného
obohatenia súd musel hodnotiť aj v tomto kontexte.

30. Súd považuje za legitímne a spravodlivé priznať žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie

v tomto prípade a okolnostiach veci v sume 1.300,-eur. Zohľadnil primerane aj rozhodovaciu prax súdov
vo vzťahu k žalovanému majúc na pamäti zásadu predvídateľnosti súdneho rozhodovania, samozrejme,
pri zohľadnení faktu, že každá vec vo svojich konkrétnych skutkových okolnostiach môže byť odlišná
a že paušalizovanie toho, čo je v konkrétnom prípade „primerané“ nie je možné. Súd poukazuje napr.
na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.6Co/35/2022, kde bol potvrdený rozsudok súdu prvej
inštancie, ktorý pri bezdôvodnom obohatení tu žalovaného vo výške 5.808,36 eur, ale zároveň pri

súčasnom určení neprijateľnosti
14 SK-4Csp/95/2022

dvoch zmluvných podmienok z požadovanej sumy zadosťučinenia 2.500,-eur eur priznal spotrebiteľovi
finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,-eur, alebo rozsudok Krajského súdu v Trnave

sp.zn.10CoCsp/98/2022 kde pri bezdôvodnom obohatení tu žalovaného vo výške 8.392,92 eur
bolo priznané zadosťučinenie vo výške 1.500,-eur ( žalobca tam bol zastúpený rovnakým právnym
zástupcom, ktorý vystupuje aj v tunajšom konaní, preto mu dané rozhodnutie musí byť známe). Na
druhej strane, na tvrdenie žalovaného, že súdy priznávajú zadosťučinenie len vo výške 50,-eur a len
výnimočne vo výške 100,-eur súd uvádza, že už z len z vyššie uvedenej rozhodovacej praxe vo vzťahu

priamo k žalovanému je zrejmé, že toto jeho tvrdenie nie je pravdivé.

31. Na druhej strane, suma primeraného finančného zadosťučinenia žiadaného žalobcom vo výške
až 9.471,-eur podľa názoru súdu bola vzhľadom na okolnosti veci zjavne neprimeraná. Súd zohľadnil
napr. sumy, ktoré sa priznávajú obetiam trestných činov, alebo pozostalým obetí pri dopravných

nehodách, alebo sumy priznávané poškodeným pri ujmách na zdraví. Napr. podľa § 12 ods.3 zákona
č.274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri trestnom
čine obchodovania s ľuďmi, trestnom čine znásilnenia, trestnom čine sexuálneho násilia, trestnom
čine sexuálneho zneužívania, trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo trestnom
čine nedobrovoľného zmiznutia má obeť násilného trestného činu nárok na vyplatenie odškodnenia

za spôsobenú nemajetkovú ujmu vo výške desaťnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na
obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. Preto ak napr. v roku 2020,
kedy žalobca domáhal sa na žalovanom na súde vydania bezdôvodného obohatenia obete vyššie
vymenovaných trestných činov mali nárok na odškodnenia nemajetkovej ujmy vo výške 5.800,-eur,
potom suma 9.471,-eur odôvodnená žalobcom „tortúrou“ spôsobenou konaním žalovaného a súdnym

konaním 2Csp/19/2020, kde žalobca bol kvalifikovane zastúpený, a ktoré sám inicioval nemôže byť
považovaná za primeranú. Rovnako nemôže suma 9.471,-eur podľa názoru súdu obstáť ako primeraná,
ak podľa zákona č.437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia napr. šok
ťažkého stupňa podľa položky 246 sadzieb bodového hodnotenia za bolesť pri úrazoch je hodnotený
počtom bodov 60, čo v roku 2020 znamenalo pri hodnote bodu 21,84 eur bolestné vo výške 1.310,40 eur,

a tak podľa názoru súdu v tomto prípade, kedy neboli zistené až také mimoriadne následky u žalobcu
( nad rámec toho, čo logicky vyplýva z toho, že nedôvodne na určitý čas prišiel o vysokú peňažnú sumu),
ani žalobcovi ako primerané finančné zadosťučinenie za útrapy spojené s porušením jeho práv nemožno
priznať sumu nad 1.300,-eur.

32. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu,
respektíve kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a
odradzujúceho prostriedku ochrany. Na druhej strane, ani symbolické finančné zadosťučinenie nebolo
by tu na mieste, nakoľko z hľadiska zákonom predpokladaného účelu by sa také zjavne minulo účinkom
a účelu zákona. Preto súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.300,-eur a vo zvyšku

žalobu ako nedôvodnú zamietol.
33. Súd pri výške priznaného zadosťučinenia zohľadnil vo vzťahu k jeho sankčnej a odradzujúcej
funkcii v neprospech žalovaného skutočnosť, že nejde o zďaleka prvý, či ojedinelý prípad obdobného
konania žalovaného, čo je zrejmé už z výpočtu súdnych rozhodnutí v predošlých častiach tohtoodôvodnenia týkajúcich sa žalovaného. Preto súd pri prisúdení primeraného finančného zadosťučinenia
a určovaní jeho výšky vzal na zreteľ aj to, že toto zadosťučinenie je v zákone zakotvené aj preto, aby
prostredníctvom jeho priznania spotrebiteľovi dodávateľ bol odradený od ďalších takýchto postupov. Súd

zohľadnil aj
15 SK-4Csp/95/2022

mimoriadnu výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného ( 12.319,48 eur), na druhej strane v súvislosti
s „trvaním“ neistoty zohľadnil aj to, že v základnom konaní žalobca v časti bol neúspešný a k tvrdeniu

žalobcu, že zadosťučinenie by malo byť navýšené aj preto, lebo v základnom konaní došlo aj
k samostatnému určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd uvádza, že toto zohľadniť nebolo
možné, lebo práve bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru bola dôvodom pre vydanie bezdôvodného
obohatenia a nemožno tú istú skutočnosť zohľadniť dvakrát. Nešlo tu o prípad, kedy popri vydaní
bezdôvodného obohatenia boli by judikované napr. aj neprijateľné zmluvné podmienky.

34. Súd obranu žalovaného v spore s výnimkou dôvodného tvrdenia o neprimeranej výške
zadosťučinenia nepovažoval za dôvodnú. Súd v danom prípade zvážil všetky okolnosti prejednávanej
veci a dospel k názoru, že je potrebné žalobe vyhovieť práve čo do sumy 1.300,-eur. Podľa názoru súdu
priopodstatnenýchnárokochspotrebiteľovuplatnenýchzatakýchokolnostíakovtusúdenejvecinestačí
len strohé konštatovanie súdu o porušení práv a vydanie bezdôvodného obohatenia, ale je potrebné

tento proces zavŕšiť priznaním aj finančnej kompenzácie odrážajúcej ujmu, ktorú spotrebiteľ utrpel pri
súdnej a inej konfrontácii s dodávateľom.

35. Súd tak za primerané finančné zadosťučinenie na odčinenie všetkých útrap a dôsledkov u žalobcu
a na druhej strane na efektívne odradenie žalovaného od opakovania takých postupov považuje tu sumu

1.300,- eur. Vzhľadom na všetko uvedené súd žalobe žalobcu vyhovel čo do zaplatenia sumy 1.300,-
eur a vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol.
36. Čo sa týka výroku o trovách konania, podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo ( § 255

ods.2 CSP).

37. Žalobca v základe nároku bol plne úspešný, rozhodnutie o výške nároku záviselo len od úvahy
súdu, preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %
z prisúdenej sumy. K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku-

Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016 k § 255 CSP, cit „Zásadu úspechu vo veci treba
uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu ( sudcovské právo) alebo od
znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola
priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou

zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti“. Obdobne
v tejto súvislosti pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.3Co/20/2017 kde pri priznaní len
50 % zo sumy požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia bola priznaná žalobcovi náhrada
trov konania v rozsahu 100 % práve z dôvodu, že výška nároku závisela od úvahy súdu, čo je aj prípad
tu prejednávanej veci.

38. Súd je toho názoru, že v prípadoch keď rozhodnutie o výške plnenia závisí len od úvahy súdu, pričom
súčasne neuplatňuje sa žalobcom výška plnenia v zjavne nedôvodnej výške, predstavujúcej šikanózny
výkon práva, motivovanej len snahou o navýšenie trov konania a nie záujmom na spravodlivom
usporiadaní veci nemožno od žiadneho žalobcu spravodlivo očakávať aby sa presne „trafil“ do úvahy

súdu pokiaľ ide o výšku plnenia. Preto je namieste
16 SK-4Csp/95/2022

priznať plnú náhradu trov konania ak bol žalobca v základe plne úspešný aj vtedy, ak čo do výšky
bol úspešný len v časti. I keď Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie totožné s ust.§ 142 ods.3

Občianskehosúdnehoporiadkuúčinnýmdo30.6.2016,ktorébolopriamymzákonnýmpodkladompreto,
aby aj v prípade len čiastočného úspechu mohla byť priznaná plná náhrada trov konania, ak rozhodnutie
o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, vyššie uvedené závery právnej teórie a praxe svedčia o tom,
že ani v podmienkach novej procesnej úpravy niet dôvod na ustúpenie od takého záveru. To je aj názortunajšieho súdu. Úvaha súdu sa tu týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o
výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku. Pričom tak ako tomu bolo aj v zmysle
§ 142 ods.3 O.s.p., tak aj v súčasnosti podľa ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2

CSP sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta v takom prípade vypočíta a určí len z výšky súdom
priznaného plnenia ( tu zo sumy 1.300,-eur).

39. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust.§ 262 ods.2 CSP po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník a rovnako samostatným uznesením

vyššieho súdneho úradníka súd v súlade s § 2 ods.2 a § 14 ods.4 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch rozhodne o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu vzhľadom na zákonné
oslobodenie žalobkyne od tejto povinnosti.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

17 SK-4Csp/95/2022

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.