Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/165/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124201419
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3124201419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky - C. B. D., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky
SR, trvale bytom XX. XXXXXXX XXXX/XX, E. a otca - F. F. B., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR,
trvale bytom G. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou so sídlom Nám.
Sv. Anny 7269/20A, 911 01 Trenčín, IČO 42 274 338, o návrhu matky na zmenu úpravy rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.

35P/21/2024-76 zo dňa 13. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 35P/21/2024-76 zo dňa 13. mája 2024 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „I. Zmeňuje
sa rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 26P/140/2021-184 zo dňa 19.10.2022 nasledovne:
Striedavá osobná starostlivosť o maloletú A. sa bude realizovať tak, že maloletá A. bude v osobnej
starostlivosti matky od pondelka párneho kalendárneho týždňa od 15.00 hod. do stredy nepárneho

kalendárneho týždňa do 15.00 hod. a v osobnej starostlivosti otca bude maloletá A. od stredy nepárneho
kalendárneho týždňa od 15.00 hod. do pondelka párneho kalendárneho týždňa do 15.00 hod., s
výnimkou letných prázdnin, veľkonočných a vianočných sviatkov a prázdnin.
Počas letných prázdnin bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú A. od 01.07. od 08.00
hod. do 15.07. do 19.00 hod. a od 01.08. od 08.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod. a matka bude
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od 15.07. od 19.00 hod. do 01.08. do 08.00 hod. a od
15.08. od 19.00 hod. do 31.08. do 19.00 hod.

Otec si prevezme na výkon svojej osobnej starostlivosti maloletú A. v stanovenom čase v mieste bydliska
matky a odovzdá dieťa v stanovenom čase v školskom zariadení, ktoré navštevuje, v ostatných dňoch
v mieste bydliska matky.
II. V časti zverenia, vianočných sviatkov a prázdnin, veľkonočných sviatkov a prázdnin a vyživovacej
povinnosti otca rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/140/2021-184 zo dňa 19.10.2022 zostáva
nezmenený.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že mal. A. pochádza z partnerského
vzťahu svojich rodičov, ktorí spolu žili v spoločnej domácnosti do augusta 2021. Okresný súd
Trenčín rozsudkom č.k. 26P/140/2021-184 zo dňa 19.10.2022 schválil rodičovskú dohodu, na základektorej bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v
týždenných intervaloch. Rodičia sa dohodli aj na výkone osobnej starostlivosti počas sviatkov a
prázdnin. Predmetným rozsudkom sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej 170,- eur. Podaným

návrhom matka žiadala predmetný rozsudok zmeniť tak, aby okresný súd mal. A. zveril do osobnej
starostlivosti matky a určil otcovi vyživovaciu povinnosť v sume 400,- eur mesačne. Následne v
priebehukonaniamatkanavrhlazmeniťrovnocennýintervalstriedavejosobnejstarostlivostinastriedavú
osobnú starostlivosť v pomere 9:5 dní. Otec s podaným návrhom nesúhlasil a žiadal návrh matky
zamietnuť a ponechať maloletú v striedavej starostlivosti v pôvodnom rozsahu. Formou striedavej

osobnej starostlivosti sa rodičia začali o maloletú starať od októbra 2022. Maloletá navštevuje základnú
školu v E., počas výkonu osobnej starostlivosti zo strany otca, tento maloletú každé ráno vozí do školy
zo G..

3. Dňa 18.03.2024 bola okresnému súdu predložená správa kolízneho opatrovníka z prešetrenia
pomerov. Zo záverov správy vyplynulo, že obaja rodičia majú vytvorené predpoklady pre

zabezpečovaniestarostlivostiomaloletú.Maloletápripohovoreuviedla,žemáobidvochrodičovrovnako
rada, ale neželá si striedavú osobnú starostlivosť. Kolízny opatrovník preto navrhol okresnému súdu
návrhu matky vyhovieť. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo v rovnaký deň, sa rodičia maloletej dohodli,
že otec s maloletou strávi čas v poobedných hodinách dňa 19.03.2024 a 20.03.2024 bez prespatia,
následne od 27.03.2024 do 31.03.2024, od 10.04.2024 do 15.04.2024 a od 24.04.2024 do 29.04.2024

s tým, že otec si maloletú prevezme v škole a v pondelok ju zavezie do školy.

4. Dňa 09.05.2024 okresný súd uskutočnil výsluch maloletej v budove súdu mimo pojednávania
v prítomnosti sudcu a kolízneho opatrovníka. Vzhľadom na prianie mal. A., aby okresný súd
neoboznamoval rodičov s jej výsluchom, okresný súd na ďalšom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa

13.05.2024 oboznámil prítomných účastníkov len s podstatným obsahom výsluchu maloletej potrebným
pre ďalší postup v konaní. Maloletá bola bezprostredná, uviedla aj hlavný dôvod, pre ktorý už nechce
striedavú osobnú starostlivosť v týždenných intervaloch. Nastavenie striedavej osobnej starostlivosti od
stredy do pondelka jej vyhovuje. Maloletá odmietla akékoľvek ovplyvňovanie zo strany rodičov.

5. Dňa 09.05.2024 bola okresnému súdu doručená správa Základnej školy H. XX, E., ktorú maloletá
navštevuje. Z obsahu správy okrem iného vyplýva, že rodičia sa maloletej intenzívne venujú, z pohľadu
školy až súperia v príprave do školy. Spolupráca s rodičmi je na veľmi dobrej úrovni, pravidelne
sa zaujímajú o výchovno-vzdelávacie výsledky maloletej. Pokiaľ ide o správanie maloletej, v škole
nepozorovali výraznú zmenu v správaní maloletej, od polovice marca 2024 v škole pozorujú, že maloletá

je pokojnejšia a emocionálne prejavy (precitlivenosť) sa stabilizovali.

6. S poukazom na článok 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, článok 6 ods. 2 Dohovoru o právach
dieťaťa, článok 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, článok 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa,
článok 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), § 26 ZoR, § 62 ods. 1 až 5 ZoR, § 75

ods. 1 ZoR, článok 10 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
„CMP“), článok 12 CMP a vykonané dokazovanie okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
jeho rozhodnutia.

7. S ohľadom na článok 12 Dohovoru o právach dieťaťa, maloleté dieťa má právo vyjadriť slobodne

svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, jednak v rodine, jednak v súdnom konaní. Právo
dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej
vyspelosti s ohľadom na jeho vek. Rodičia sú povinní venovať názoru dieťaťa náležitú pozornosť
zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti. Rodič nie je povinný len si vypočuť názor dieťaťa,
ale ho aj rešpektovať do tej miery, do akej je dieťa schopné posúdiť, či mu je vlastné rozhodnutie na

prospech alebo nie. Právo dieťaťa byť vypočuté v súdnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o veciach
týkajúcich sa jeho samého, korešponduje s povinnosťou súdu prihliadnuť na názor dieťaťa podľa § 38
CMP, podľa ktorého ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd
na jeho názor prihliadne. Výbor OSN pre práva dieťaťa uznáva, že je nutný určitý stupeň flexibility v
aplikácii princípu „želanie dieťaťa“, pričom najlepší záujem dieťaťa má pri vyvažovaní vysokú prioritu

(nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3216/13 zo dňa 25.09.2014).

8. Realizácia práva dieťaťa vyjadriť svoj vlastný názor vyžaduje zachovanie veľmi významného
oprávnenia dieťaťa, ktoré uvedené právo podmieňuje a je možné ho vnímať ako prioritné. V tomtokonaní vzhľadom na vek mal. dieťaťa a jeho schopnosti primerané veku je jeho názor podstatný.
Podstatným pre prijatie rozhodnutia okresného súdu sa tak stal názor mal. A. vyslovený jednak pred
kolíznym opatrovníkom, a následne aj pred okresným súdom. Okresný súd k zhodnoteniu výsluchu

maloletého dieťaťa pristupoval diferencovane, zvážil jeho dosah najmä s ohľadom na vek, rozumovú
ale i emocionálnu vyspelosť v spojení so zisteným skutkovým stavom ho aj vyhodnotil. Mal. A. má 10
a pol roka a je vo veku, kedy podľa okresného súdu vie sama vysloviť svoj názor, a súd preto na jej
názor prihliadol. Okresný súd poukázal na § 43 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dieťa, ktoré
je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo

vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje
vo veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého
dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

9. K zmene rozhodnutia, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, je možné pristúpiť len pri dôležitej
zmene okolností týkajúcich sa všetkých účastníkov. Za hlavnú zmenu pomerov v predmetnom konaní

okresný súd považoval predovšetkým zmenu názoru maloletého dieťaťa, ktoré už naďalej nechce
zotrvať v striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch, ale chce viac času tráviť s matkou. Z
vyjadrenia maloletej jednoznačne okresnému súdu vyplynula túžba tráviť viac času u matky v E.. Mal. A.
striedaváosobnástarostlivosťvtýždňovýchintervalochnevyhovujepredovšetkýmkvôlicestovaniuzoG.
do E.. Oboch rodičov má rovnako rada, avšak túži viac času tráviť s matkou, s ktorou si aj viac rozumie.

Maloletá vo svojich vyjadreniach ozrejmila názor aj dôvod, pre ktorý chce zmeniť interval striedavej
osobnej starostlivosti tak, ako tomu bolo doteraz.

10. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že pokiaľ ide o návrh právnej
zástupkyne otca na nariadenie znaleckého dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie

klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, tento dôkaz okresný súd nevykonal z
dôvodu jeho neúčelnosti a nehospodárnosti. Celý súhrn dôkazných prostriedkov vykonal okresný súd
najmä v záujme maloletej, keď v konečnom dôsledku prihliadol na jej názor a vyjadrenie pri výsluchu.
Výsluch maloletej bol vykonaný v prítomnosti okresným súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka v
budove Okresného súdu Trenčín. Okresný súd zamietol návrh na vykonanie znaleckého dokazovania

aj z dôvodu, že je potrebné stabilizovať stav maloletej, odbremeniť ju od tlaku vyvíjaného na jej psychiku
a poskytnúť jej dostatočný časový priestor na prejavenie svojich citov slobodne bez akéhokoľvek
vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Svoj skutočný názor a prianie maloletá prezentovala už pred
kolíznym opatrovníkom a rovnako aj pred okresným súdom na výsluchu. Mal. A. pri výpovedi reagovala
spontánne, bez tenzie, samostatne formulovala svoje odpovede. Z ňou podaného vyjadrenia okresný

súd nemal pochybnosti, že jej skutočným prianím je zmeniť interval striedavej osobnej starostlivosti tak,
aby sa striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov realizovala v pomere 9:5 dní. Okresný súd nemal
dôvod domnievať sa, že by išlo len o reprodukciu názorov iných osôb, prípadne, že by dokonca mohla
byť maloletá akýmkoľvek spôsobom k jej názoru donútená.

11. Vyjadrenia maloletej a jej názor po preskúmaní možno v tomto štádiu konania vzhľadom na zistenia
okresného súdu vyhodnotiť v záujme maloletej. Zákon o rodine a ani žiaden iný právny predpis presne
nedefinuje pojem „záujem maloletého dieťaťa“. Obsah tohto pojmu je široký a je potrebné ho posudzovať
vždy v kontexte špecifickosti konkrétneho prípadu s ohľadom na všetky okolnosti. Okresný súd vo
veciach starostlivosti o maloletú nepochybuje o tom, že je prvoradým záujmom dieťaťa, aby vyrastalo

v bezpečnom a stabilnom výchovnom prostredí v okruhu ľudí, ktorí sú schopní a ochotní mu poskytnúť
nielen materiálne zabezpečenie ale aj lásku a výchovu tak, aby sa dieťa mohlo pozitívne vyvíjať po
všetkých stránkach. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho
najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje,
aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností

nezastupiteľné postavenie (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04).

12. Vyhodnotenie kritérií záujmu mal. A. zatiaľ po posúdení všetkých okolností prípadu (zabezpečovaná
starostlivosť zo strany otca a matky), predpokladov na strane mal. dieťaťa a jej rozumovej a vôľovej
vyspelosti znamená, že jej názor je potrebné rešpektovať a zmena intervalu striedavej osobnej

starostlivostiztýždňovéhonapomer9:5dníniejevrozporesjejnajlepšímizáujmami.Kolíznyopatrovník
sa tiež priklonil k tomu, aby došlo k zmene pôvodného rozhodnutia. Treba uviesť, že striedavá osobná
starostlivosť rodičov o maloleté dieťa musí byť v záujme dieťaťa a predovšetkým maloleté dieťa, ktoré
vie vyjadriť svoj názor, by malo s takouto starostlivosťou súhlasiť. Mal. A. sa jednoznačne vyjadrila,že takáto starostlivosť v týždňových intervaloch jej už nevyhovuje. Okresný súd dospel k záveru, že
došlo k takej podstatnej zmene pomerov účastníkov konania trvalejšieho charakteru, ktorá by viedla k
zmene rozhodnutia, ktorým bola nariadená striedavá osobná starostlivosť v týždňových intervaloch tak,

aby bola striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov realizovaná v pomere 9:5 dní, a preto rozhodol,
ako je uvedené vo výroku I. jeho rozsudku. V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že
existuje prekážka, pre ktorú nie je možné ponechať striedavú osobnú starostlivosť rodičov s týždenným
intervalom. Súd mal tiež za preukázané, že komunikácia medzi rodičmi maloletej v súčasnosti zlyháva.
Rodičia medzi sebou riadne nekomunikujú, majú rozdielne názory na výchovné postupy k maloletému

dieťaťu. Preto je potrebné, aby si obaja rodičia uvedomili, že ich povinnosťou by v prvom rade mala
byť ochrana záujmov mal. A., a preto by mali byť schopní predovšetkým spolu riadne komunikovať a
kooperovať vo veciach týkajúcich sa maloletej. Vzájomná komunikácia, ako aj celková atmosféra medzi
rodičmi vo výraznej miere vplýva na ich spoločnú jedinú dcéru.

13. Okresný súd tak zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/140/2021-184 zo dňa

19.11.2022 len v časti úpravy intervalov výkonu osobnej starostlivosti o maloletú, a to tak, ako je
uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Pokiaľ ide o možnosť ponechania striedavej osobnej starostlivosti
navrhovanú otcom, je treba prijať záver, že v tomto štádiu konania sa to nejaví ako vhodná forma
starostlivosti, predovšetkým rešpektujúc názor mal. A.. Okresný súd tiež na základe vyjadrení oboch
rodičovzmenilvýkonrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletejpočasletnýchprázdnintak,abymaloletá

trávila s oboma rodičmi rovnocenný čas.

14. Okresný súd na návrh matky rozhodoval aj o zvýšení výživného na maloletú, ktorá vzhľadom na
zmenu pomeru dní v rámci striedavej osobnej starostlivosti navrhla zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca.
Okresný súd zistil, že naposledy bolo o výživnom na maloletú rozhodované rozsudkom dňa 19.10.2022,

t. j. pred rokom a pol. Priemerný príjem matky bol 805,- eur a otca 1.700,- eur. Maloletá bola žiačkou 3.
ročníka základnej školy, stravovala sa v školskej jedálni, navštevovala družinu, kurz plávania, tanečnú,
jazykovú školu. Mal. A. má v súčasnosti 10 rokov a je žiačkou 4. ročníka ZŠ v E.. Družinu a stravu
hradia rodičia na polovicu. Pre každého to vychádza 7,- eur družina a 4,- eur strava. Maloletá navštevuje
angličtinu s poplatkom 44,- eur mesačne a 25,- eur za knihy ročne. (Uvedené poplatky uhradili rodičia na

polovicu.) Maloletá navštevuje plavecký krúžok v E. aj H. A. H., ktorý hradí otec. Matka hradí plavecký
krúžok v E. s poplatkom 70,- eur (5,- eur na hodinu). Maloletá bola už aj na plaveckých pretekoch. Matka
za maloletú uhradila 20,- eur na plavecký oddiel, štartovné 10,- eur, výdavky na cestu + plavky 28,-
eur. Mal. A. ide do školy v prírode, poplatok s tým spojený uhradili rodičia na polovicu. Mal. má ploché
nohy a z toho dôvodu potrebuje kvalitnú obuv. Ďalšie výdavky má ešte na lieky. Otec pravidelne uhrádza

výživné v sume 170,- eur mesačne. Mal. mala v menšom veku epilepsiu. Mal. A. je dispenzarizovaná
v endokrinologickej ambulancii, jej zdravotný stav je dobrý. Ďalšie výdavky mala maloletá v poslednej
dobe na kožné - 3 x po 5,- eur za ošetrenie bradavice, ktoré platil otec.

15. Matka stále býva v 2-izbovom byte, ktorý má v osobnom vlastníctve. Náklady sú služby na bývanie

145,- eur mesačne, hypotekárny úver 200,- eur mesačne, spotrebný úver 30,- eur mesačne, elektrina
27,- eur mesačne, telefón + internet + TV 45,- eur mesačne, životné poistenie 24,- eur mesačne,
poistenie bytu 47,- eur ročne, daň 19,80 eur ročne, odpad 75,- eur ročne, strava 250,- eur mesačne.
Žiaden iný majetok väčšej hodnoty matka nevlastní. Poberá prídavky a uplatňuje si daňový bonus.
Matka bola od 01.12.2023 nezamestnaná a poberala podporu 18,55 eur na deň. Na základe pracovnej

zmluvy z 30.04.2024 sa zamestnala ako účtovníčka u zamestnávateľa I. G., D. s hrubou mzdou 800,-
eur mesačne. Pracovná zmluva je na dobu určitú jedného roka.

16. Otec aj naďalej žije v rodinnom dome, ktorý patrí jeho rodičom. Býva na vrchnom poschodí, čo
predstavuje samostatnú bytovú jednotku. Výdavky sú 75,- eur mesačne za plyn, 21,- eur mesačne za

elektrinu, voda 8,- eur mesačne, internet 20,- eur mesačne, TV + internet 20,- eur mesačne, telefón
32,- eur mesačne, životná poistka otec + mal. A. 59,- eur mesačne, sporenie mal. A. 50,- eur mesačne,
poistenie nehnuteľnosti 90,- eur ročne, smeti 35,- eur ročne, daň z nehnuteľnosti 15,- eur ročne, PZP
auto 125,- eur ročne, výživné 170,- eur mesačne, angličtina 20,- eur mesačne, družina + obedy 11,50
eur, plávanie permanentka 30,- eur, výcviková hodina 5,- eur za trénerku. Otec vlastní osobné motorové

vozidlo VW golf, r. v. 2014. Poberá výsluhový dôchodok vo výške 1.208,76 eur od 01.12.2023. Žiadny iný
príjem nemá. Rodičia otca sú starobní dôchodcovia. Otec poberá starobný dôchodok vo výške 498,30
eur a matka vo výške 559,60 eur. Rodičia otca majú ešte príjem z prenájmu nehnuteľnosti, ktorej sú
vlastníkmi, výšku otec uviesť nevedel.17. Okresný súd dospel k záveru, že oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu nedošlo k takej
zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala určenie vyššej vyživovacej povinnosti otca, ktorý má oproti

predchádzajúcemu rozhodovaniu dokonca príjem nižší cca o 500,- eur. Matka s ponechaním výživného
v pôvodnej výške 170,- eur nesúhlasila, nakoľko má za to, že otec je ešte v produktívnom veku, môže
sa zamestnať. Okresný súd prisvedčil argumentácii právneho zástupcu otca, že ten je vo výsluhovom
dôchodku od 12/2023 po odpracovaní 26 rokov v Policajnom zbore, čo znamená že otec má nárok na
fyzický ako aj psychický odpočinok, a preto pre neho nie je spravodlivé žiadať, aby sa hneď zamestnal.

Okresný súd prihliadol aj na to, že otec uhrádza polovicu výdavkov maloletej, na jej výživu prispieva
mesačne 170,- eur, mesačne jej sporí sumou 50,- eur a okrem toho má výdavky na dopravu maloletej
zo G. do školy v E. (cca 17 km). S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti, keď okresný súd za rok
a pol od pôvodného rozhodnutia nezistil takú zmenu pomerov účastníkov konania, považoval výšku
výživného v sume 170,- eur za dostatočnú, a preto výrokom II. tohto rozsudku ponechal pôvodný
rozsudok v časti výživného nezmenený. Okresný súd výrokom II. tohto rozsudku tiež nemenil úpravu

výkonu rodičovských práv a povinností počas vianočných sviatkov a prázdnin, veľkonočných sviatkov
a prázdnin. Rodičia dokonca na súde deklarovali, že na osobnej starostlivosti počas týchto sviatkov a
prázdnin sa vedia dohodnúť. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP.
Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí. V danej veci súd v zmysle § 58 ods. 1 CMP v spojení s § 52 CMP výrokom III. rozhodol,

že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

18. Proti rozsudku okresného súdu, a to výroku I., prvá veta podal odvolanie otec s poukazom na §
365 ods. 1 písm. b), d), f), a h) CSP. Súd prvej inštancie zmenil spôsob starostlivosti počas bežného
roka v čase 14 dňového intervalu z pomeru 7/7 na pomer 9 dní matka/5 dní otec. Otec sa neodvoláva

proti výroku I. rozsudku druhá veta - o spôsobe starostlivosti o maloletú počas letných prázdnin, keďže
tento spôsob rozdelenia letných prázdnin považuje za správny, účelný a plne v záujme maloletej. Otec
s návrhom matky dôrazne nesúhlasil a nesúhlasí. Od počiatku sa dcéra domáhala rovnomerného
rozloženia času medzi rodičov, chcela s ním tráviť čas, bola u neho rada. U otca sa vyjadrovala vždy
spôsobom, že sa tam nenudí, má tam kamarátov, nebýva stále zavretá doma. Otec maloletej vo svojich

podaniachupozorňovalokresnýsúdnamanipulatívnesprávaniesamatkydieťaťa,jejprekrúcaniefaktov,
nedôvodné napádanie otca za nepodstatné veci, či za snahu o jeho nedôvodnú kriminalizáciu. Otec má
s dcérou veľmi pekný vzťah a mali medzi sebou dohodu, že ak by bolo niečo, čo sa maloletej A. nepáči,
otvorene to otcovi povie. Nikdy sa mu však nevyjadrila, že by jej forma striedavej osobnej starostlivosti
v týždňových intervaloch nevyhovovala (7dní/7 dní). Počas celej doby fungovania striedavej osobnej

starostlivosti otec u maloletej A. neregistroval žiadne vážnejšie problémy, okrem tých, ktoré vznikli len
a výlučne nevhodným správaním sa a komunikáciou matky dieťaťa.

19. V odvolaní otec uviedol, že matka dieťaťa pred prvým pojednávaním vo veci samej dokonca na
dobu 3 týždňov úplne obmedzila styk otca s dcérou s tým, že dcéra k nemu ísť nechce. Následne matka

opätovne doslova „v priamom prenose“ okresnému súdu predviedla svoje manipulatívne správanie, keď
na pojednávaní dňa 06.05.2024 sama navrhla otcovi, aby dieťa prevzal v utorok, dňa 07.05.2024 po
vyučovaní, keďže je v stredu sviatok. V pondelok podvečer otec kontaktoval mal. A., aby sa s ňou
dohodol na vyzdvihnutí zo školy. A. mu povedala, že na G. nejde, lebo ide s kamarátkami na výlet. To
isté mu povedala aj matka dieťaťa, že „idú s kamarátkami na výlet“, a dcéru si má vyzdvihnúť v stredu o

16-17.00 hod. „Otec sa ponúkol, že dcéru vyzdvihne v utorok po škole, podľa dohody na pojednávaní,
a v stredu ju teda dovezie späť do TN na výlet, s čím matka nesúhlasila a opätovne mu uvádzala, že si
má prísť pre dieťa v stredu popoludní. V utorok (7.5.2024) doobeda otcovi niekoľkokrát poslala rovnakú
správu: „Po včerajšom telefonickom dohovore s A. je vyzdvihnutie dohodnuté na stredu 16 alebo 17
hod.“ Otec sa však s A. na ničom nedohodol, termín určila matka dieťaťa. Matka následne ani súdu na

ďalšom konaní nevedela zdôvodniť, prečo teda nedala dcéru otcovi aspoň od popoludnia, do druhého
dňa rána, keď ju bol ochotný na výlet doviezť, keďže bydliská rodičov dieťaťa sú od seba vzdialené 15
min. cesty autom.“

20. Otec v odvolaní uviedol, že okresný súd svoje rozhodnutie o zmene formy starostlivosti o maloletú

A. odôvodnil právom dieťaťa vyjadriť svoj vlastný názor, pričom mal za to, že vzhľadom na vek dieťaťa
a jeho schopnosti primerané veku je jeho názor podstatný. K cestovaniu otec uviedol, že - jedná sa o
cestu autom - keďže otec maloletú vždy vozí, ktorá trvá nie dlhšie ako 15 minút.21. V odvolaní otec dieťaťa navrhoval a trval na znaleckom dokazovaní, keďže mal za to, že uvedené
dôvodenie dieťaťa nie je jeho reálnou vôľou a vyjadrením jeho názoru. Na znaleckom dokazovaní trval
aj z dôvodu, že dieťa je vystavené konfliktu lojality a následnému pocitu viny, čo ovplyvňuje aj jeho

rozhodovanie. Otec si u maloletej A. všimol istý druh „klamania“, „zavádzania“ rodičov. Podľa otca
maloletá prezentuje zvlášť matke veci tak, aby táto bola spokojná, neuvádza jej všetko, správa sa tak,
aby sa matka isté veci nedozvedela (komunikácia s kamarátkou vo G. a pod.). Podľa otca sa dieťa
takýmtospôsobomvyrovnávasurčitýmiprejavmirodiča.Takétosprávaniesadlhodobovšakmávarôzne
dôsledky na psychickom stave dieťaťa, čo nie je v jeho záujme.

22. Odvolateľ konštatoval, že okresný súd síce zdôvodnil nevykonanie znaleckého dokazovania
navrhovaného otcom, tým, že ho považoval za nehospodárny a neúčelný, keďže bol vykonaný výsluch
maloletej, a to aj samotným súdom, avšak nezobral riadne do úvahy všetky aspekty prípadu a
skutočnosti, na ktoré otec poukazoval, t.j. či sa vôbec jedná o skutočný názor dieťaťa a manipulačné
tendencie matky, ktoré boli preukázané už v predošlom znaleckom posudku vyhotovenom pre konanie

sp.zn.26P/140/2021 a dokonca aj samotným správaním sa matky dieťaťa pred súdom v aktuálnom
konaní. Okresný súd odmietnutie znaleckého dokazovania zdôvodnil aj tým, že je potrebné stabilizovať
stav maloletej, odbremeniť ju od tlaku vyvíjaného na jej psychiku a poskytnúť jej dostatočný časový
priestor na prejavenie svojich citov slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého
rodiča. Okresný súd však podľa otca nezaujímal objektívny fakt, zo strany ktorého rodiča je na maloletú

tento tlak vytváraný, a ktorý z rodičov jej dáva dostatočný priestor na slobodné prejavenie jej vôle či citov.
Zistený názor dieťaťa je síce podstatným, nie však jediným vodítkom pri identifikácii najlepšieho záujmu
dieťaťa. Maloletá A. nikdy nemala problém (od určenia striedavej starostlivosti) fungovať s otcom, nikdy
mu neavizovala nejaké možné problémy. Tieto vždy produkovala len matka maloletej, ktorá sa s formou
striedavej starostlivosti o dieťa nikdy nestotožnila. Naopak, z celého jej konania aj počas pôvodného

režimutrvaniastriedavejosobnejstarostlivosti(7dní/7dní)bolozrejmé,„žejejidelenofinančnéplnenia,
kedy napriek uhrádzanému výživnému v sume 170,- Eur a faktu, že otec riadne hradil polovicu nákladov
na všetky potreby dieťaťa, od otca cestou správ žiadala úhrady aj minimálnych poplatkov na školské
aktivity (napr. v sume 2,50 Eur a pod.).“

23.Vodvolaníoteczotrvalnatom,ženávrhmatkynazmenuformustarostlivostiniejedôvodný,jejnávrh
súdu bol podaný účelovo a tendenčne, keď uvádzala, že dieťa je ustráchané, bojazlivé, plačlivé, pričom
samotnýsúdprikontaktesdieťaťomavizovalmilé,veselé,komunikatívnedieťa.Rovnakonepovažujeza
správny postup súdu, ktorý nevzal do úvahy manipulačné prejavy zo strany matky dieťaťa a neskúmal,
či u maloletej ide skutočne o jej názor, alebo jej vyjadrenia sú dôsledkom konfliktu v nej samej a

snahe vyhovieť mame, aj keď je vo svojej podstate spokojná a šťastná aj so svojim otcom. Podľa otca
okresný súd rezignoval „na znenie zákona keď z rovnomerného a rovnocenného (a bez problémov
zo strany dieťaťa fungujúceho) skrátil kontakt jedného rodiča s dieťaťom v prospech druhého, len na
základe manipulácie dieťaťa, ktorú nedostatočne vnímal. Toto by odhalilo znalecké dokazovanie, ktoré
by potvrdilo aj skutočnosť, že síce na jednej strane je názor dieťaťa, ale že toto dieťa má stále zákonných

zástupcov, ktorí najlepšie vedia, resp. by mali vedieť, aké má dieťa preferencie a čo je jeho skutočným
záujmom.“ Žiadal, aby odvolací súd výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 35P/24/2024-76 zo dňa
13.05.2024 v časti prvej vety zmenil tak, že návrh matky na zmenu formu starostlivosti počas bežnej
úpravy styku v celom rozsahu zamietne.

24. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá uviedla, že okresným súdom
bolo vykonané riadne dokazovanie výsluchom účastníkov, správou kolízneho opatrovníka. výsluchom
maloletej mimo pojednávania. Výsluch maloletej A. kolíznym opatrovníkom bol realizovaný v domácnosti
otca, taktiež k výsluchu mimo pojednávania, bola dcéra prevezená otcom. Kolízna pracovníčka
sociálnym šetrením zistila, že A. má oboch rodičov rada, ale si neželá striedavú osobnú starostlivosť. Z

uvedeného dôvodil odporučenie k úprave styku nebolo v súlade so striedavou osobnou starostlivosťou.
Dňa 09.05.2024 okresný súd uskutočnil výsluch maloletej v budove súdu mimo pojednávania v
prítomnosti sudcu a kolízneho opatrovníka. Tu maloletá bola bezprostredná, uviedla aj hlavný dôvod, pre
ktorý už nechce striedavú osobnú starostlivosť v týždenných intervaloch. Nastavenie striedavej osobnej
starostlivosti od stredy do pondelka jej vyhovuje. Taktiež maloletá odmietla akékoľvek ovplyvňovanie

zo strany rodičov. Kolízna pracovníčka potvrdila. že maloletá sa jednoznačne vyjadrila, že odmieta
striedavú osobnú starostlivosť, že jej nevyhovuje. Bola aj motivovaná k možnosti striedavej osobnej
starostlivosti, aby tak ostala, čo A. odmietla. Dňa 09.05. 2024 bola súdu doručená správa ZŠ H.
XX, E., ktorú maloletá navštevuje, z obsahu ktorej vyplynulo, že od doby zmeny striedavej osobnejstarostlivosti je A. pokojnejšia a emocionálne prejavy (precitlivenosť) sa stabilizovali. Z uvedenej správy
vyplýva, že samotná striedavá osobná starostlivosť v týždenných intervaloch na A. nevplývala pozitívne,
práve naopak, vytvárala stres, ktorý zasahoval negatívne na jej vyvíjajúcu sa osobnosť. „Z dôvodu

nespokojnosti otca maloletej k rozsudku vydaným Okresným súdom v Trenčíne, musím uviesť podľa
môjho názoru nešťastnú reakciu otca maloletej, ktorý po vypočutí súdu A., jej povedal, že na poslednom
súdnom pojednávaní ho sudkyňa oboznámi s obsahom rozhovoru, ktorý bol medzí sudkyňou, A. a
kolíznou pracovníčkou. Taktiež po súdnom pojednávaní starý otec povedal A., že odprace psa a mačku.
ktorú zadovážili pre A.. Po tejto informácií bola A. vystresovaná a veľmi plakala. Preto, po obdržaní

rozsudku som A. prečítala text, v ktorom sa uvádza, že súd oboznámil rodičov iba v tom, že už nechce
SOS a teda nie s celým obsahom rozhovoru. Starý otec J. B. hovorí A. : „keď prídu tety z úradu, povedz
im, že chceš striedavú starostlivosť týždeň a týždeň.“ Taktiež jej teta K. L., zastrašuje A.. že ona je
advokátka a že sa postará o to, aby bola SOS. Ďalej A. hovorí, že je tučná. Po zistení, že na pošte je
uložený list od okresného súdu, a teda možným odvolaním otca voči rozsudku k SOS sa A. vyjadrila,
že pokiaľ otec bude stále žiadať a riešiť v jeho domácnosti návrat k SOS, nebude už chodiť na G.. A.

sa mi sťažovala, že otec ju neustále manipuluje zastrašovaním, tak, ako som to uviedla vyššie ako aj
konfrontáciami napr. „veď aj H. aj F. majú SOS, tam to funguje, tak prečo ty to nechceš“. Nie je snahou
matky, aby A. nebývala s otcom. Práve naopak, negatívne vníma jej postoj k otcovi, ktorý sa rapídne
zmenil vplyvom nie pekným správaním jeho a jeho rodiny voči A. /napr. tým čo uviedla vyššie/. A. je ešte
vyvíjajúca sa osobnosť, na ktorú negatívne vplývajú podnety, ktoré sa vyskytujú v domácnosti otca.

25. K vyjadreniu matky sa písomne vyjadril otec, ktorý uviedol, že vyjadrenie matky je zavádzajúce,
nepravdivé a otca, či jeho rodinu očierňujúce. Matka uvádza, že po súdnom pojednávaní mal starý otec
mal. A. povedať, že odprace psa a mačku, ktorú pre ňu zadovážili, čo A. malo veľmi vystresovať a
rozrušiť. Uvedené nie je pravdou. Starý otec len vnučke povedal, že o zvieratá, čo chcela, sa treba

starať, čo nerobí, a ak sa o ne starať nebude, budú musieť situáciu nejako vyriešiť. Rovnako starý
otec nikdy nenavádzal mal. A., čo má povedať sociálnym kurátorkám. Naopak, rodina otca podporuje
maloletú v tom, aby bola samostatná a vedela si povedať svoj názor. Matka maloletej opätovne očierňuje
aj sestru otca, p. K. B., ktorú má mal. A. veľmi rada. Aj počas týchto letných prázdnin si u otca vyžiadala
návštevu jeho sestry v H.. V prílohe zasielal aj foto prístupovej cesty k bydlisku otca dieťaťa a jeho

rodičov, ktorú A. cez tieto letné prázdniny spravila pre tetu, keď mala prísť. Pokiaľ matka mal. uvádza,
že teta K. má zastrašovať A. tým, že je advokátka a že sa postará o to, aby bola striedavá starostlivosť
aj naďalej, resp., že je mal. tučná, toto nie je pravdou. Pani B. má síce vyštudované právo, ale pracuje
ako podniková právnička, pričom sa žiadnym spôsobom nestará do života svojho brata. S mal. A. sa
majú veľmi radi, čo matka dieťaťa ťažko znáša. Pokiaľ matka uvádza, že je mylná aj otcova predstava,

že s ním chce mal. A. byť počas prázdnin, a že dieťa má z tohto stres, otec takéto stavy u maloletej
nezaznamenal. Matka síce súdu deklaruje, že nechce narúšať vzťah otca s dcérou, chce, aby A. bývala
s otcom, jej konanie a vyjadrovanie sa voči členom rodiny otca i voči otcovi samotnému však toto negujú.
Matka svojou rétorikou pokračuje vo svojich nevhodných verbálnych prejavoch a animozite k rodine
otca, pričom uvedené zastrešuje postojom a názorom dieťaťa. Naopak, otec maloletú u seba vníma

ako spokojnú a vyrovnanú, pričom dcéra sa mu ani pred súdnym konaním ani po ňom nevyjadrovala
spôsobom, že by chcela a potrebovala niečo zmeniť.

26. K doručenému vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá uviedla, že nesúhlasí so zmenou
formy starostlivosti tak, ako požaduje otec mal. A. B.. Dôvodom sú zistenia premietnuté v rozsudku

Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/140/2021- 184 zo dňa 19. 10.2024. Požiadala odvolací súd o
rešpektovanie výsledkov dokazovania, ktoré boli uvedené v samotnom rozsudku, v neposlednom rade
vôľu maloletej A. B., ktorá svoje želanie prezentovala slobodne a bez nátlaku pred okresným súdom a
kolíznou pracovníčkou.

27. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom
- otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom

prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolaní
(§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil(§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bezpotrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho

potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

28. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie odvolania otca, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci,

ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd
konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať mu za pravdu.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

29. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého

súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

30. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec v odvolacom konaní neuviedol žiadne
nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a

ktorébyspĺňaliprocesnépodmienkyuvedenév§366CSP.Akajotec(mimoiného)vodvolanípoukazuje
na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo
doplní. V tomto prípade odvolací súd ale konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné
dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z

ktorého pri rozhodovaní vychádzal.

31. Podľa prvej vety Čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Posúdiť najlepší záujem dieťaťa v každom
jednotlivom prípade je primárne úlohou vnútroštátnych orgánov, ktoré majú výhodu priameho kontaktu

s dotknutými osobami. Preto majú určitú mieru voľnej úvahy, avšak Európsky súd pre ľudské práva
preskúmava podľa dohovoru rozhodnutia, ktoré tieto orgány prijali pri výkone svojej právomoci.
Článok 8 obsahuje aj procesné záväzky a vnútroštátny rozhodovací proces musí byť spravodlivý
a umožniť všetkým zúčastneným sa k veci plne vyjadriť. Súdy musia dôkladne preskúmať celú
rodinnú situáciu (faktory skutkové, citové, psychologické, materiálne, či zdravotné) a urobiť vyvážené a

rozumné posúdenie dotknutých záujmov a pritom mať neustále na pamäti nájdenie najlepšieho riešenia
pre maloleté dieťa. V právnej teórii neexistuje definícia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa pre
rozmanitosť života, prax ale ukazuje množstvo dôvodov, ktoré treba súdmi vyhodnotiť, aby bolo správne
rozhodnuté v konečnom dôsledku o tom, či je v najlepšom záujme dieťaťa aby bolo zverené do striedavej
starostlivosti oboch rodičov. V tejto súvislosti je treba poukázať na Všeobecný komentár č. 14 (2013)

o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepšieho záujmu (Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach
dieťaťa) vydaný 29. mája 2013 Organizáciou spojených národov, Výborom pre práva dieťaťa, v časti
V - Implementácia: posúdenie a určenie najlepšieho záujmu dieťaťa, A bod 48 „Posúdenie a určenie
najlepšieho záujmu je jedinečnou činnosťou, ktorú je treba uskutočniť v každom jednom prípade vo
svetle konkrétnych okolností každého dieťaťa alebo skupiny detí, či detí všeobecne“.

32. Podľa jedného zo základných princípov mimosporového procesu vyjadreného v čl. 4 Civilného
mimosporového poriadku, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho „najlepšom
záujme“. Inými slovami, objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci
maloletého je „záujem maloletého dieťaťa“, čo korešponduje s podstatou a účelom základného práva

maloletéhodieťaťanarodičovskúvýchovuastarostlivosťatomutoprávuzodpovedajúcemuzákladnému
právu obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu o svoje dieťa. Obsah týchto práv je homogenizovaný
nielen v práve, ale súčasne aj v povinnosti na sústavnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a
všestranný vývoj dieťaťa v zmysle ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) zákona o rodine. Pokiaľ teda ideo záujem maloletého dieťaťa, súd musí vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale
s ohľadom na in concreto okolnosti spočívajúce v danosti prípadne v absencii nielen „technických“
podmienok na výchovu, starostlivosť a všestranný vývoj maloletého (bytové predpoklady, dochádzka do

školy alebo na voľnočasové aktivity, lekárska starostlivosť a pod.), ale aj vzhľadom na emocionálne (či
už pozitívne alebo negatívne) väzby maloletého ku každému z rodičov.

33. V zákone o rodine sa od 1. januára 2016 (pozri zákon č. 175/2015 Z. z.) rozšírili základné zásady
rodinného práva a okrem iného ustanovili kritérium „najlepšieho záujmu dieťaťa“, ktoré je prvoradým

hľadiskom rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Napriek tomu, že čl. 5 zákona o rodine
príkladmo uvádza kritériá, ktoré sa zohľadňujú pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa,
pričom na záujem dieťaťa odkazuje niekoľko ustanovení normatívnej časti zákona o rodine (napr. §
23, § 24, § 44, § 54, § 59), ako i ustanovenia osobitných predpisov (napr. zákon č. 305/2005 Z. z. o
sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, nový zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti
a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a pod.), tento pojem nebol doposiaľ definovaný a

neboli stanovené ani jeho určujúce kritériá.

34. Je preto podľa odvolacieho súdu namieste poukázať na to, že čl. 3 odsek 1 Dohovoru o právach
dieťaťa (ďalej len „Dohovor“) zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho najlepších záujmov a ich
prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej,

ako aj v súkromnej sfére. Toto právo vyjadruje jednu zo základných hodnôt Dohovoru. Výbor pre práva
dieťaťa (ďalej len „Výbor“) označil článok 3 ods. 1 za jednu zo štyroch základných zásad Dohovoru
pre interpretáciu vykonávania všetkých práv dieťaťa a aplikuje ju ako dynamickú koncepciu, ktorá si
vyžaduje posúdenie primerané konkrétnemu kontextu.

35. Faktom je podľa odvolacieho súdu, že za aktuálne narušených vzťahov medzi rodičmi, pri
minimálnom predpoklade dosiahnutia konsenzu v otázkach, ktoré boli nastolené v tomto procese,
odvolací súd vzhliadol v zhode so súdom prvej inštancie potrebu upraviť výkon rodičovských práv voči
mal. dieťaťu, vo svetle eliminovania negatívnych dopadov na mal. dieťa v ďalšom procese vývoja nezhôd
medzi ich rodičmi a priority stabilizovania výchovného prostredia mal. dieťaťa. Pokiaľ ide o nastolenú

úpravu výkonu práv a povinností k mal. A., napriek tomu, že z obsahu spisového materiálu v tomto
štádiu dokazovania nevyplývajú (teda neboli preukázané, ale ani osvedčené) také skutočnosti, ktoré by
diskvalifikovali niektorého z rodičov z ďalšej starostlivosti o mal. dieťa, odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutie okresného súdu, ktorým bola maloletá zverená do starostlivosti tak, ako vyplýva z výrokovej
časti napadnutého rozsudku okresného súdu, je možné považovať za vecne správne, majúce oporu v

správnych skutkových záveroch, interpretovaných vo svetle príslušnej na túto problematiku dopadajúcej
právnej úpravy, s akcentom na názor prejavený maloletým dieťaťom.

36. Podľa Všeobecného komentára č. 14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho
najlepšieho záujmu (čl. 3 ods. 1), prijatého Výborom na jeho šesťdesiatom druhom zasadnutí (14.

január - 1. február 2013) je pojem „najlepší záujem dieťaťa“ nesmierne komplexný a jeho obsah
treba stanovovať podľa konkrétnych prípadov. Zákonodarca, sudca, správny, sociálny alebo školský
orgán budú schopní práve prostredníctvom výkladu a vykonávania čl. 3 ods. 1 v súlade s ostatnými
ustanoveniami Dohovor vyjasniť pojem a použiť ho v konkrétnej situácii. Najlepší záujem dieťaťa je však
zároveň pojmom pružným a adaptabilným. Treba ho prispôsobiť a definovať podľa konkrétnej situácie

dotknutého dieťaťa alebo detí, zohľadniť pritom ich osobný kontext, situáciu a potreby. Pri jednotlivých
rozhodnutiach je potrebné posúdiť najlepší záujem dieťaťa a určiť ho vo svetle špecifických okolností
situácie konkrétneho dieťaťa. Otec v odvolaní namietal, že zistený názor dieťaťa je síce podstatným, nie
však jediným vodítkom pri identifikácii najlepšieho záujmu dieťaťa (č.l. 83 rub spisu). Odvolací súd v tejto
rovine považuje za podstatné uviesť, že okresný súd vychádzal i z iných súvislostí tak, ako uviedol vo

svojom rozhodnutí, najmä v ods. 22. až 28. napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd cez úpravu
v § 387 ods. 2 CSP primerane odkazuje. V konečnom dôsledku maloletá, tým že model striedavej
starostlivosti bol u nej aplikovaný, presne vedela čo zahŕňa a čo je s ním spojené, tak odvolací súd
nevidel priestor, na základe ktorého by vznikla právnou zástupkyňou otca navrhnutá potreba znaleckého
dokazovania, keď forma striedavej starostlivosti zostáva zachovaná, iba s iným pomerom dní.

37. Otec v odvolaní uvádzal, že „si u maloletej A. všimol istý druh „klamania“, „zavádzania“ rodičov.
Maloletá prezentuje zvlášť matke veci tak, aby táto bola spokojná, neuvádza jej všetko, správa sa tak,
aby sa matka isté veci nedozvedela (komunikácia s kamarátkou vo G. a pod.).“ Uvedená argumentáciaotca zostala v rovine tvrdení, ktoré by bolo možné v konkrétnostiach podrobiť odvolaciemu prieskumu,
preto odvolací súd nemohol konštatovať jej relevanciu vo vzťahu k záverom okresného súdu. Podľa
odvolacieho súdu, je na mieste pripomenúť, že Dohovor vo svojom čl. 3 reflektuje skutočnosť, že

akokoľvek možno považovať za prirodzené a žiadúce, aby dieťa bolo vychovávané svojimi rodičmi,
nemožno odhliadnuť od toho, že i dieťa samotné je bytosťou jedinečnou, obdarenou neodňateľnými,
nescudziteľnými, nepremlčateľnými a nezrušiteľnými základnými právami a slobodami, teda bytosťou,
ktorej by sa malo dostať pri jej vývine toho najlepšieho, totiž toho, aby vyššie uvedené atribúty nezostali
prázdnymi slovami (nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 695/2000 z 19. apríla 2001 (N 66/22 SbNU 83).

38. Ak otec vyčítal v odvolaní okresnému súdu, že rezignoval na znenie zákona, „z rovnomerného
a rovnocenného (a bez problémov zo strany dieťaťa fungujúceho)“ skrátil kontakt jedného rodiča s
dieťaťom v prospech druhého, len na základe manipulácie dieťaťa, ktorú nedostatočne vnímal. Podľa
zistení odvolacieho súdu okresný súd vychádzal pri svojom rozhodovaní zo sumáru dôkazov, nie
výhradne len z výpovede maloletej, ktorá nebola v rozpore s týmto sumárom dôkazov. Odvolací súd na

tomto mieste pripomína vo vzťahu k odvolaniu otca dožadujúceho sa v tomto štádiu konania znaleckého
posudku, že i znalecký posudok je len jeden z dôkazných prostriedkov, ktoré sú v konaní vykonávané.
Napadnuté rozhodnutie okresného súdu, je podľa zistení odvolacieho súdu také, ktoré síce nekopíruje
predstavy otca o rozhodnutí, avšak ho nediskvalifikuje zo starostlivosti o maloletú, keďže zmenilo rozsah
ním poskytovanej osobnej starostlivosti z 9 dní na 5 dní.

39. Odvolací považuje za podstatné uviesť vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu a v ňom prijatým záverom
postuláty, ktoré si osvojil a v zmysle ktorých, že „Dieťa nesmie byť rukojemníkom, ani zbraňou nezrelých
rodičov. Ak sa rodičia nevedia rozumne dohodnúť, procesy sa naťahujú na roky, trpia deti, rodičia nemajú
čas ich vychovávať, lebo tvoria dôkazy pre proces, čo je pre nich často likvidačné ekonomicky i sociálne.

Prax vykazuje, že na želania detí sa prihliada veľmi málo. Dieťa sa stáva rukojemníkom, prostriedkom,
nástrojom na vybavovanie si nedoriešených rodičovských sporov. Dôsledky na vývin dieťaťa, na jeho
zdravotný stav sú veľmi vážne a mnohokrát nezvrátiteľné. Názory stanoviská dieťaťa sú dôležitým
faktorom pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa (nielen v kontexte poručenských sporov). Podľa
výsledkov zahraničných výskumov, deti zvyčajne vyjadrujú túžbu, aby ich názory a myšlienky odborníci

počuli. Hoci sa v aplikačnej praxi súdov niekedy objavuje zdráhanie vypočuť názor detí s odôvodnením,
že pre deti je účasť na súdnych konaniach stresujúca, ukazuje sa, že deti stoja o využitie práva vyjadriť
svoj názor. Možnosť vyjadriť svoje názory v poručenských sporoch znižuje vplyv iných stresorov na
tieto deti a má na deti pozitívny vplyv aj vtedy, keď ich želania nie sú splnené. V aplikačnej praxi súdov
ako aj orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa pri úvahách o tom, či sú vyjadrené

názory detí hodnoverné, neraz objavujú predsudky, nezriedka sýtené argumentáciou, ktorá je vlastná
kontroverznej teórii o tzv. syndróme zavrhnutého rodiča. V mnohých prípadoch, najmä ak dieťa odmieta
jednéhozrodičov,saneopodstatnenepredpokladá,žejektakémutopostojumanipulovanérezidenčným
rodičom. Takýto predpoklad opomína skutočnosť, že deti môžu byť nielen vťahované do konfliktov
rodičov, ale môžu do konfliktu aj aktívne vstupovať vlastným autentickým postojom, na vytvorení ktorého

sa môže podieľať množstvo faktorov. Právny rámec, ktorý vymedzuje najlepší záujem detí je v zásade
dobrý, zlyháva však realizácia v praxi, jeho prenos do reality detí a rodičov v kríze.“ (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4CdoR/13/2023 zo dňa 24. októbra 2024)

40. Odvolací súd preskúmal i ostatné časti napadnutého rozsudku, ku ktorým neboli konkretizované

otcom odvolacie dôvody. Matka, napriek tvrdeniam otca v odvolaní (č.l. 83 rub spisu) o motivácií
manipulácie s maloletou z dôvodu finančného plnenia otcom, proti rozhodnutiu okresného súdu
o výživnom odvolanie proti rozsudku okresného súdu nepodala. Podľa zistení odvolacieho súdu okresný
súd sa jasne vyjadril, že určená výška výživného zostáva nezmenená, zodpovedá nielen odôvodneným
potrebám a výdavkom maloletej, ale aj schopnostiam, možnostiam navrhovateľa ako otca a súčasne

povinného rodiča a pri tejto výške výživného okresný súd, podľa odvolacieho súdu, zohľadnil aj zákonný
princíp, že dieťa je oprávnené podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča v zmysle odsekov 29. až
32. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Okresný súd dôsledne aplikoval zákonné princípy vyplývajúce
z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. odôvodnené potreby maloletej, schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného.

41. V súvislosti so svojim rozhodnutím odvolací súd len primerane a podporne a z eurokonformného
hľadiska, vo vzťahu k záverom prijatým vo vyvolanom odvolacom konaní, poukazuje na závery
vyplývajúce z rozhodnutia Ústavného súdu ČR III.US 1318/22 z 12. júna 2023, v zmysle ktorých „46.Ústavní soud si je vědom, že snahou o stanovení střídavé péče (byť asymetrické) stěžovatel sleduje
dosažení co možná nejvyrovnanější péče o nezletilé děti (a tím i vyšší míru svého zapojení do jejich
každodenního života a prohlubování svého vztahu s nimi), což je - i ve světle judikatury Ústavního soudu

- obecně cílem žádoucím. Jestliže však obecné soudy neprosazovaly dosažení tohoto cíle uspořádáním,
jež by bylo přímo proti vůli dětí, nelze v takovém postupu spatřovat porušení stěžovatelových práv podle
čl. 10 odst. 2 a čl. 32 odst. 4 Listiny. Pro takový závěr je rozhodující, že obě děti lze (i s přihlédnutím
k jejich věku) považovat za natolik rozumově a emocionálně vyspělé, že jsou schopny uvědomit si
dosah těchto svých rozhodnutí, přičemž nevyšly najevo skutečnosti nasvědčující tomu, že by postoje

dětí nebyly autentické nebo že by jejich vůle byla účelově a systematicky formována ze strany třetí osoby
(zde zejména matky). 47. V rámci obiter dicta Ústavní soud dodává, že takový přístup je i v souladu
se závěry jeho rozhodovací praxe týkající se výkonu rozhodnutí ve věci střídavé péče [viz např. nález
ze dne 13.10.2015 sp. zn. III. ÚS 3462/14 (N 184/79 SbNU 91), body 12 a 13]. Z ní plyne, že institut
nařízení výkonu rozhodnutí by neměl sloužit jako nástroj násilné změny projevů vůle nezletilého dítěte,
které již dokáže posoudit následky svého jednání a jehož postoj nebyl úmyslně ovlivněn třetími osobami;

v souladu s principy vyjádřenými v Úmluvě o právech dítěte je vyloučeno, aby kterýkoli z rodičů nutil dítě
k plnění povinností všemi prostředky.“

42. K odvolacej námietke otca v rovine potreby vykonania znaleckého dokazovania a v tomto smere ním
namietaným záverom okresného súdu, odvolací súd uvádza, že i odvolací súd, a to v najlepšom záujme

maloletého dieťaťa, mal zato, po oboznámení s obsahom spisového materiálu, že spisový materiál
obsahoval dostatočne pevný základ pre rozhodnutie okresného súdu, a to s dôrazom najmä na obsah
zápisnicespísanejdňa06.05.2024,č.l.61anasl.spisu,zápisnicuspísanúdňa09.05.2024,č.l.68anasl.
spisu, zápisnicu spísanú dňa 13.05.2024 č.l. 71 a nasl. spisu a navrhnuté znalecké dokazovanie, by
mohlo maloletej priniesť vnútorné pnutie a nie požadované emočné stíšenie a už vôbec by nemuselo

nepriniesť kľud a pokoj. Odvolací súd z eurokonformného prístupu potom len primerane a podporne
poukazuje na závery Ústavného súdu Českej republiky sp. Zn. II.US 1626/2022 zo dňa 15.8.2022, že
„....k eskalaci konfliktu v rodině mnohdy přispívají sami rodiče. Ti ale musejí být připraveni, že ve všech
řízeních týkajících se rozhodování o dětech bude názor nezletilých blížících se dospělosti procesně
zjišťován a bude mu přikládána patřičná váha. Nepochybně se názor pubertálního dítěte vyslovený v

řízení před obecnými soudy může v budoucnu změnit. Blížící se dospělost však přináší i odpovědnost
mladého člověka za následky jeho vlastního špatného rozhodnutí.“ V konečnom dôsledku z konania
vedeného pred okresným súdom z obsahu zápisnice zo dňa 06.05.2024 (č.l. 61 a nasl. spisu) vyplýva
dokazovanie - oboznámenie so zápisnicou i rozsudkom pod sp.zn. 26P/140/2021, v ktorom konaní bolo
vykonané dokazovanie i formou znaleckého posúdenia Znalecký posudok č. 6/2022 (č.l. 70 a nasl. spisu

26P/140/2021).

43. Odvolací súd považuje na tomto mieste za podstatné uviesť, že pokiaľ na podporu svojich tvrdení
poukazoval primerane a podporne, z eurokonformného prístupu na judikatúru cudzieho štátu, tak
takýto postup nie je rozporný ani s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. so závermi

vyplývajúcimi z rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 48/2018, v zmysle ktorých „....Aj keď judikatúra súdov iných
štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie
českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne
konformný výklad ustanovenia“.

44. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.

45. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej
inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti
okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká
v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne

správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa názoru
odvolacieho súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti či vo svetle naplnenia zmyslu
a účelu ochrany záujmov dieťaťa ako osobitne zákonom chráneného subjektu, vytknúť.46. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

47. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že
v mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení §
52 CMP, § 55 CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená,
že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady

aj výnimku v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na
okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov
konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné
zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom
na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov

konania v zmysle § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže
nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani
nespochybnil a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzal.

48. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy

odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

49.Totorozhodnutieodvolaciehosúduboloprijatéhlasovanímvsenátepomeromhlasov3(za):0(proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania (§ 430 CSP).