Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/59/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120205610
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2120205610.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v spore žalobcu: žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa C., D. X, zastúpený
advokátom:JUDr.MilošChrenko,sosídlomTrnava,Hlavná25,protižalovaným:1.E.B.,nar.X.X.XXXX,
adresaD.,C.XX,2.A.B.,nar.XX.X.XXXX,adresaD.,C.XX,obajazastúpeníspoločnosťou:Advokátska
kancelária JUDr. Michal Antal, PhD., s.r.o., so sídlom Trnava, Hlavná 13, IČO: 55 121 071, o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 10. októbra

2023, č.k. 14C/34/2020-84, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ruší.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 14C/34/2020-80 zo dňa 10.10.2023 r u š í a vec vracia na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol a výrokom II.
o trovách konania rozhodol tak, že žalovaní 1 a 2 majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie ust. § 34, § 37, § 41a zák. č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 137, § 143 ods. 1, 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zák. č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 195 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z.

Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 16.05.2018 bola medzi žalovanou 1
a jej nebohým manželom F. B., zomrelým dňa XX.XX.XXXX, ako predávajúcimi a žalovaným 2 ako
kupujúcim, uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej žalovaný 2 nadobudol do vlastníctva nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. D., obec D., okres Trnava, ako parcela registra „C“ č. 2702/274

- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 307 m2, parcela registra „C“ č. 2702/279 - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 221 m2 a parcela registra „C“ č. 2702/285 - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 38 m2 . Predmetné nehnuteľnosti vlastnili predávajúci titulom BSM v podiele 1/1 vzhľadom k
celku a žalovaný 2 ich nadobudol do výlučného vlastníctva. Uvedené súdu vyplynulo z kúpnej zmluvy
a z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, ktoré tvorili prílohu k žalobe. Predmetom konania na súde
prvej inštancie bolo určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 16.05.2018 z dôvodu, že táto kúpna

zmluva je simulovaným právnym úkonom, nakoľko vôľou zmluvných strán bolo previesť nehnuteľnosti
bezodplatne, takže uzavretím tejto zmluvy bol disimulovaný iný právny úkon, a to darovanie. Žalovaní
v rámci svojich písomných podaní k žalobe, namietli nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu
na takomto určení, nakoľko ani určovací výrok súdu v zmysle navrhovaného petitu, by nemohol zmeniť
právnu situáciu žalobcu. Žalovaní ďalej vyjadrili názor, že žaloba na určenie neplatnosti zmluvy nie je
na mieste, nakoľko by bolo potrebné žalovať určenie, že vec patrí do dedičstva. Žalobca naopak tvrdil,

že jeho právny záujem je daný situáciou v konaní o dedičstve, ktoré bolo prerušené a žalobca bol
odkázaný na podanie žaloby na súd. V dedičskom konaní sa bude pokračovať až po tom, ako budevyriešenáspornáotázka,čiprevodnehnuteľnostíspĺňalnáležitostikúpnejzmluvy,tedaodplatnosť,alebo
nie, takže išlo o prevod bezodplatný. Od vyriešenia tejto otázky závisí právne postavenie sporových
strán. Žalobca spočiatku uvádzal, že primárne samotné vlastnícke právo žalovaného 2 nespochybňuje

a nemá ani dôvod domáhať sa určenia, že nehnuteľnosti patria inej osobe. V priebehu konania, dňa
7.7.2023, žalobca však doručil súdu návrh na zmenu žaloby, ktorým sa domáhal určenia, že predmetné
nehnuteľnostipatriavpodiele1žalovanej1avpodiele1patriadodedičstvaponebohomF.B.,zomrelom
dňaXX.XX.XXXX.Súdnávrhunapripusteniezmenypetitužalobynevyhovelasporovéstranyoboznámil
s tým, že v konaní nebol preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti kúpnej

zmluvy.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami sporu neboli sporné skutkové tvrdenia týkajúce sa
toho,žemedzižalovaným2nastranekupujúcehoažalovanou1ajejnebohýmmanželomF.B.nastrane
predávajúcich, bola dňa 16.05.2018 uzavretá kúpna zmluva o prevode nehnuteľností nachádzajúcich
sa v kat. úz. D., obec D., vklad ktorej bol povolený dňa 17.7.2018 pod č. V 3503/2018. Spornými

skutočnosťami medzi stranami sporu teda bolo, vychádzajúc z ich písomných podaní doručených súdu,
či u žalobcu existuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 16.05.2018.
Žalobcasažaloboudomáhaurčenianeplatnostikúpnejzmluvyoprevodevlastníctvaknehnuteľnostiam,
teda sa domáha určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je alebo nie je. Právny úkon (v
danom prípade zmluva) je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik

(rovnako aj zrušenie) práv a povinností. Z tohto vyplýva, že pre účely ustanovenia § 137 CSP, je potrebné
vnímať žalobu o určenie platnosti - neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti
podľa písm. d) citovaného ustanovenia. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 137 písm. d) CSP s
prihliadnutímnaobsahosobitnejčastidôvodovejsprávyktomutoustanoveniu,jemožnévyvodiť,žeCSP
zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti, s výnimkou žalôb o určenie právnej

skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Prvoinštančný súd dospel k
záveru o procesnej neprípustnosti žaloby žalobcu o určenie neplatnosti právneho úkonu, nakoľko žaloba
na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je žalobou o určenie právnej skutočnosti a toto určenie možno
požadovaťlenaktovyplývazosobitnéhopredpisu.Avšakurčenieneplatnostikúpnejzmluvy,predmetom
ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu, preto

súd žalobu bez ďalšieho zaoberania sa meritom veci ako nedôvodnú zamietol. Napriek tomu, že súd
túto žalobu zamietol, má žalobca právo podať žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie, ak je na tom
naliehavý právny záujem, pričom toto predmetné konanie nepredstavuje prekážku rozhodnutej veci vo
vzťahu k takejto žalobe (či tu právo je alebo nie je), nakoľko súd žalobu zamietol len z dôvodu procesnej
neprípustnosti žaloby v zmysle § 137 písm. d) CSP, z ktorého dôvodu nepristúpil ku skúmaniu platnosti,

resp. neplatnosti kúpnej zmluvy.

5. Prvoinštančný súd pokračoval, že žalobca mal v priebehu konania možnosť zmeniť žalobu, pričom
svojeprávovyužilapísomnýmpodanímdoručenýmsúdudňa07.07.2023žiadal,abysúdpripustilzmenu
žaloby, keď sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že predmetné nehnuteľnosti zapísané

na LV č. XXXX pre kat. úz. D., patria v podiele 1 žalovanej v 1. rade a v podiele 1 patria do dedičstva po
nebohom F. B., nar. X.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom na obsah navrhovanej zmeny,
žalobca požadoval určenie, či tu právo je alebo nie je, v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP, pričom
sa vyžaduje, aby žalobca mal na takomto určení naliehavý právny záujem. Podľa názoru súdu, naliehavý
právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí

s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti
žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Súd navrhovanú zmenu žaloby nepripustil,
a na svoj postup analogicky použil ustanovenie § 143 ods. 2 CSP. Žalobca sa navrhovanou zmenou
domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré pôvodne patrili do BSM žalovanej v 1 rade a jej,
v súčasnej dobe už zomrelého, manžela F. B.. Vzhľadom k úmrtiu F. B., bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov dňom jeho smrti zaniklo, pričom vyporiadanie toho zaniknutého spoluvlastníctva vykoná v
dedičskom konaní notár. Z navrhovaného znenia petitu však vyplýva, že žalobca sa domáhal, aby
vlastníctvo k jednej polovici nehnuteľností, pôvodne patriacich do BSM, určil priamo súd (... „patria v
podiele 1 žalovanej v 1 rade“ ...). Súd bol však toho názoru, že rozhodovať o vlastníctve k tejto časti
podielu nehnuteľností neprináleží súdu, ale len notárovi v rámci dedičského konania. Z toho dôvodu súd

zmenu petitu nepripustil, keď rozhodovať o určení vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom
dedenia, nepatrí do vecnej príslušnosti súdu.6. O trovách konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu a žalovanej 1 ako aj žalovanému 2, ktorí
mali vo veci plný úspech keď súd žalobu zamietol, priznal voči žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný,
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa

§ 257 CSP a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Voči tomuto rozsudku vo výroku I. podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e)
a f) CSP a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na nové prejednanie a rozhodnutie.

8. Odvolanie odôvodnil tým, že pri podaní žaloby sa riadil názorom notárky (súdnej komisárky
prejednávajúcej dedičstvo po nebohom otcovi) a podal najprv žalobu na určenie, že kúpna zmluva
je neplatná, avšak vzhľadom na odstup času a po oboznámení sa s už stabilizovanou judikatúrou
súdov dospel k rovnakému záveru, že žaloba na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy ako žaloba podľa

§ 137 písm. d) CSP nie je procesne prípustná a preto zmenil žalobu na určenie vlastníckeho práva
v zmysle § 137 písm. c) CSP, t.j. na určenie, že nehnuteľnosti patria v podiele 1 žalovanej v 1. rade
a v podiele 1 do dedičstva po jeho nebohom otcovi F. B.. Napriek tomu, že žalobu zmenil ešte dňa
7.7.2023, t.j. v procesnom štádiu dlho pred nariadením prvého pojednávania, súd o tejto zmene žaloby
nerozhodol až do prvého pojednávania dňa 10.10.2023. Postup súdu, keď nepripustil ním navrhovanú

zmenu žaloby bol nesprávny a nemal žiadnu oporu v zákone. Poukazuje na skutočnosť, že zmena
žaloby bola len procesného charakteru, reagujúc na pôvodne nesprávnu formuláciu žalobného petitu.
Skutkovo však nedochádzalo k absolútne žiadnej zmene, keď predmetom sporu i naďalej bola platnosť,
resp. neplatnosť kúpnej zmluvy a jediný rozdiel spočíval vo fakte, že pri zmenenej žalobe by otázka
neplatnosti kúpnej zmluvy mala charakter predbežnej otázky. Dokazovanie by sa teda vykonávalo

identicky k rovnakým skutočnostiam. Je v tomto kontexte paradoxné, že samotný súd v bode 17
odôvodnenia konštatuje, že žalobca mal v danom prípade k dispozícii iný spôsob ochrany svojho
práva, a to žalobu na určenie, či tu právo je alebo nie je a v takom prípade by sa súd s otázkou
platnosti kúpnej zmluvy vyporiadal ako s otázkou prejudiciálnou. Ak som však presne takto postupoval,
súd takúto zmenu žaloby nepripustil. Rovnako pripusteniu zmeny žaloby nebránil ani stav konania a

výsledky doterajšieho dokazovania. Zmenu žaloby totiž uskutočnil v úvodnom štádiu konania, ešte pred
nariadením prvého pojednávania. V danom štádiu teda nebolo vykonané žiadne dokazovanie a teda
výsledky doterajšieho dokazovania ani nemohli byť prekážkou pre konanie o zmenenej žalobe (ergo
nebol daný dôvod na nepripustenie zmeny žaloby podľa § 143 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie celkom
nelogicky argumentoval, že vyporiadanie BSM patrí do právomoci notára prejednávajúceho dedičstvo,

preto v zmysle citovaného § 143 ods. 2 CSP zmenu žaloby nepripustil. Uvedené ustanovenie však na
danú skutkovú situáciu vôbec nedopadá a súd teda aplikoval nesprávnu právnu normu, v dôsledku čoho
potomnesprávnerozhodolazmenužalobynepripustil.Odvolateľpokračovaltým,ženakoľkosúdzmenu
žaloby nepripustil, určenie vlastníckeho práva predmetom konania nebolo a súd teda nemal a nemohol
posudzovať potenciálny výsledok sporu. Naviac úvahy súdu o tom, kto a ako má vyporiadať zaniknuté

bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nemajú žiadny súvis s navrhovanou zmenou žaloby. I keby
však súd zmenu žaloby pripustil (čo neurobil) a rozhodoval o určení vlastníctva k nehnuteľnostiam (čo
nerozhodoval), jeho úvahy o nemožnosti rozhodnúť o majetku patriacom údajne do nevyporiadaného
BSM by neboli správne. Podľa odvolateľ súd opomína fakt, že predmetné nehnuteľnosti sú v katastri
nehnuteľností zapísané na žalovaného v 2 rade a teda v konaní o dedičstve by notár nerozhodoval o

nehnuteľnostiach, ktoré podľa listu vlastníctva ako verejnej listiny (ktoré v zmysle § 205 CSP potvrdzujú
pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak) nepatria poručiteľovi.
Naviac otázka vlastníctva týchto nehnuteľností je sporná a notár v mimosporovom konaní rozhodovať
o spore nemôže, to môže robiť len súd. Ostatne práve preto ho notárka prejednávajúca dedičstvo po
mojom otcovi odkázala na podanie žaloby na súd. V ďalšej časti odvolania žalobca uviedol, že procesné

pochybenia súdu prvej inštancie spočívali v tom, že súd žalobcovi na pojednávaní vôbec neumožnil
vyjadriť sa, neumožnil stranám sporu zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu a právnej
stránke veci, t.j. neumožnil žalobcovi (ani žalovaným) predniesť záverečné reči. Súd pochybil aj tým,
že nevyhlásil dokazovanie za skončené. Napokon procesné pochybenie súdu spočíva v rozpore medzi
ústne vyhláseným odôvodnením rozhodnutia, ako ho vyslovil na pojednávaní a písomným odôvodnením

v rozsudku.

9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní 1 a 2 a uviedli, že odvolanie považujú za nedôvodné a
žiadajú, aby odvolací súd napádaný rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal im nárok na náhraduodvolacieho konania vo výške 100 %. Poukázali na to, že žalobca žalobu podal na súd ešte v roku
2020, pričom ešte v tomto roku (vyjadrením k žalobe) žalovaní namietali neexistenciu naliehavého
právneho záujmu na určení, ktorého sa domáhal. Žalobca bol však po tejto stránke 3 roky nečinný

a žalobu sa snažil zmeniť až tesne pred vykonaním pojednávania vo veci. Prístup žalobcu preto
považujú za nehospodárnu pasivitu v konaní. Názor žalobcu, že k vysporiadaniu BSM došlo zo zákona
žalovaní nepovažujú za správny, keďže v danej veci prebieha dedičské konanie, v ktorom sa má BSM
vysporiadať, a preto toto konanie tvorí prekážku nastúpenia zákonnej fikcie podľa § 149 ods. 4 OZ.
Pokiaľ ide o namietané údajné procesné vady, tak tieto nezakladajú samo osobe odvolací dôvod podľa

§ 365 ods. 1 písm. b) CSP, keďže v žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Výsledok konania si totiž žalobca spôsobil sám jednak svojou pasivitou a zároveň
nesprávnym postupom.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), e) a f) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej

inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§
391 ods. 1 CSP), pričom bolo potrebné zrušiť aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo a ktorým súd prvej inštancie zmenu žaloby nepripustil (§ 389 ods. 2 CSP).

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej
inštancie svojím procesným postupom znemožnil žalobcovi uplatňovať jeho procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že nepripustil ním navrhovanú zmenu
žaloby, čo viedlo k zamietnutiu žaloby.

12. Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

13. Podľa § 143 ods. 1 a 2 CSP, súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania
nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. (ods. 1) Súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy,
ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. (ods. 2)

14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy zo dňa 16.05.2018, uzavretej medzi žalovanou 1, neb. F. B. a žalovaným 2. K žalobe
priložil predmetnú kúpnu zmluvu, z ktorej je zrejmé, že žalovaná 1 a jej nebohý manžel vlastnili
sporné nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Návrhom na zmenu žaloby zo dňa

07.07.2023 žalobca žiadal, aby súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby tak, že určí, že sporné
nehnuteľnosti patria do vlastníctva žalovanej 1 v podiele 1 a v podiele 1 patria do dedičstva po jeho neb.
otcovi. Po podaní návrhu na zmenu žaloby súd prvej inštancie narodil v poradí prvé pojednávanie, a to
na deň 10.10.2023, na ktorom uznesením zmenu žaloby nepripustil a vzápätí meritórne rozhodol.

15. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady
a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Ústavný súd SR v náleze
sp. zn. I. ÚS 26/94 konštatoval: „Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo
ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov

a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so
zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu.“ Pod odňatím
možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane
znemožní realizácia procesných práv priznaných jej v súdnom konaní za účelom ochrany jej práv a
právom chránených záujmov.

16. Cit. ust. § 143 CSP zakotvuje prípady, keď súd zmenu žaloby nepripustí. Ide o tieto situácie; a) ak by
výsledky doterajšieho dokazovania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, b) ak by na
konanieozmenenejžalobebolvecneakauzálnepríslušnýinýsúd.Prvýdôvodsaopieraohospodárnosťkonania, ktorý sa prejavuje jednak v tom, že pokiaľ výsledky doterajšieho dokazovania môžu byť
dostatočným predpokladom aj pre konanie o zmenenej žalobe (posúdenie vždy závisí od konkrétneho
prípadu),bolobynehospodárnenútiťžalobcuuplatňovaťsiinýnárok,vyššínárokalebonároknazáklade

ďalších relevantných skutočností v novom konaní. Hospodárnosť možno vidieť aj v tom, že ak výsledky
doterajšieho dokazovania nie sú dostatočným predpokladom pre konanie o zmenenej žalobe, zmena
predmetu sporu by bola vo vzťahu k doterajšiemu konaniu nehospodárna a mohla by konanie zbytočne
predĺžiť. Vtedy je namieste, aby sa účastník domáhal nároku v rozsahu zmeny v novom konaní. Cieľom
úpravy je teda zamedziť zneužitie zmeny žaloby na prieťahy konania. Napríklad, ak žalobca predloží

zmenu žaloby s novými skutkovými tvrdeniami v pokročilom štádiu konania. Pripustenie, či nepripustenie
zmeny žaloby však nie je na ľubovôli súdu, ale v prípade splnenia zákonných predpokladov (výsledky
doterajšieho konania môžu byť podkladom pre rozhodnutie o zmenenom návrhu, prípade tu žiadne
výsledky dokazovania doteraz neboli), súd zmenu žaloby pripustiť musí. (komentár k § 143, Števček
a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha, C.H. Beck, 2016)

17. V danom prípade však súd pred vydaním uznesenia o nepripustení zmeny žaloby žiadne dôkazy
nevykonával a nešlo ani pokročilé štádium konania, s prihliadnutím na to, že k vydaniu uznesenia
došlo na prvom pojednávaní. Podmienky pre nepripustenie zmeny žaloby z dôvodu, že by výsledky
doterajšieho dokazovania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, teda neboli dané.

18. Súd prvej inštancie v bode 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku argumentoval tým, že žalobca
sa navrhovanou zmenou domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré pôvodne patrili do
BSM žalovanej v 1 rade a jej, v súčasnej dobe už zomrelého, manžela F. B.. Vzhľadom k úmrtiu
F. B., bezpodielové spoluvlastníctvo manželov dňom jeho smrti zaniklo, pričom vyporiadanie toho
zaniknutého spoluvlastníctva vykoná v dedičskom konaní notár. Z navrhovaného znenia petitu však

vyplýva, že žalobca sa domáhal, aby vlastníctvo k jednej polovici nehnuteľností, pôvodne patriacich
do BSM, určil priamo súd (... „patria v podiele 1 žalovanej v 1 rade“ ...). Súd bol však toho názoru,
že rozhodovať o vlastníctve k tejto časti podielu nehnuteľností neprináleží súdu, ale len notárovi v
rámci dedičského konania. Z toho dôvodu súd zmenu petitu nepripustil, keď rozhodovať o určení
vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom dedenia, nepatrí do vecnej príslušnosti súdu.

Z uvedeného je potrebné vyvodiť, že súd prvej inštancie mal za to, že na konanie o zmenenej
žalobe bol vecne a kauzálne príslušný iný súd. Odvolací súd poukazuje na to, že dedičský súd
začne konať len v prípade prejednania dedičstva, čo by v danom prípade prichádzalo do úvahy iba
vtedy, ak by po poručiteľovi bol zistený novoobjavený majetok (v tomto prípade sporné nehnuteľnosti).
Dokiaľ však nedošlo k rozhodnutiu súdu o tom, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom sporných

nehnuteľností, niet majetku, ktorý by mal dedičský súd v rámci dedičstva prejednať. Navyše, nie je
správna ani úvaha súdu prvej inštancie o tom, že rozhodovať o vlastníctve k časti podielu nehnuteľností
žalovanej 1 neprináleží súdu, ale len notárovi v rámci dedičského konania. Bezpodielové vlastníctvo
manželov zaniká ku dňu smrti poručiteľa, pričom v rámci dedičského konania dochádza len k jeho
vyporiadaniu, aj to len za podmienky, že nehnuteľnosti je možné zahrnúť do dedičstva po poručiteľovi.

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov však nijako nesúvisí s určením vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, pričom dedičský súd nie je a ani nemôže byť vecne a kauzálne príslušný konanie
o zmenenej žalobe. Z obsahu žaloby a príloh, ktoré žalobca k nej pripojil, je zrejmé, že žalobca sa
žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalovanej 1 a jej neb. manželovi z dôvodu
absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou previedli sporné nehnuteľnosti na žalovaného 2. Hoci

z pôvodného žalobného návrhu (petitu) vyplývalo, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti predmetnej
kúpnej zmluvy, navrhovanou zmenou žalobca smeroval k logickému prepojeniu žalobného návrhu
so skutkovým obsahom žaloby, pričom riadnemu prejednaniu žaloby súd prvej inštancie nesprávnym
postupom zamedzil nepripustením jej zmeny. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pokiaľ by zmenená
žaloba vykazovala znaky nepresnosti, zmätočnosti či nezrozumiteľnosti v označení podielov žalovanej

1 a jej neb. manžela (z dôvodu zjavného rozporu so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v žalobe a
vyplývajúcimi z jej príloh), potom by bolo povinnosťou súdu prvej inštancie v zmysle § 129 CSP žalobcu
poučiť o vadách ním zmenenej žaloby a vyzvať ho, aby ich v ním určenej lehote odstránil.

19. S prihliadnutím na to, že v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej

inštancie (nepripustením zmeny žaloby) k znemožneniu žalobcovi realizovať jeho procesné právo
na prejednanie veci v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd
napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom v zmysle § 389 ods. 2 CSP zrušilaj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo a ktorým súd prvej inštancie
zmenu žaloby nepripustil.

20. Úlohou súdu prvej inštancie bude po tom, ako pristúpi k rozhodnutiu o pripustení zmeny žaloby (ak
to bude potrebné, zameria svoju pozornosť aj na odstránenie vád pripustenej zmeny žaloby), riadne vec
prejednať a vykonať dokazovanie, následne vo veci samej rozhodnúť. Odvolací súd zdôrazňuje, že je
potrebné neopomenúť zachovanie postupu podľa § 181 a § 182, resp. umožniť stranám sporu zhrnúť
svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu a právnej stránke veci, vrátane prednesu záverečných rečí.

Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.

21. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho a dovolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového
poriadku).

22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).