Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. október 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124203714
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4124203714.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcov: 1. A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, 2. D. E., nar. X.X.XXXX,

bytom F., B. XXXX/X, 3. G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom F., I. XXXX/X, 4. D. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom G. J. XXX, všetci zast.: JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., IČO: 36 861 375, so sídlom Topoľčany,
nám. M.R.Štefánika 3, proti žalovaným: 1. Slovenská republika, zast.: Slovenský pozemkový fond, IČO:
17 335 345, so sídlom Bratislava, Búdkova cesta 36, 2. Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so
sídlom Bratislava, Búdkova cesta 36, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, sudkyňou Mgr.
Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Súd určuje, že žalobkyňa v 1. rade je vlastníčkou nehnuteľností vedených v KN Okresného úradu

Topoľčany, katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v okrese Topoľčany, obec K., kat.úz. K., zapísaných
na LV č. XXXX ako parcely registra „E„ parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 641 m2, parc. č. XXX/
XXX orná pôda o výmere 5490 m2, parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 7632 m2, parc. č. XXX/XXX
orná pôda o výmere 10536 m2 v celosti.

II.Súd určuje, že žalobkyňa v 2. rade je vlastníčkou nehnuteľností vedených v KN Okresného úradu
Topoľčany, katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v okrese Topoľčany, obec K., kat.úz. K., zapísaných

na LV č. XXX ako parcely registra „E„ parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 641 m2, parc. č. XXX/XXX
orná pôda o výmere 5490 m2, parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 7632 m2, parc. č. XXX/XXX orná
pôda o výmere 12422 m2 v celosti.

III.Súd určuje, že žalobkyne v 3. a 4. rade sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností vedených
v KN Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v okrese Topoľčany, obec K.,
kat.úz. K., zapísaných na LV č. XXX ako parcely registra „E„ parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 641
m2, parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 5490 m2, parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 7632 m2,

parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 12422 m2 a to žalobkyňa v 3. rade v podiele 5/8 –ín a žalobkyňa
v 4. rade v podiele 1/8 – ina k celku.

IV.Súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zamieta.

V.Súd žalobcom v 1. až 4. rade náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade nepriznáva.

VI.Súd žalovanému v 1. rade náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 2.4.2024 domáhali určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, konkrétne, že žalobkyňa v 1. rade je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v
kat.úz. K., zapísaných na LV č. XXXX ako parcely registra „E„ parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 641m2, parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 5490 m2, parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 7632 m2,
parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 10536 m2, že žalobkyňa v 2. rade je vlastníčkou nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat.úz. K., zapísaných na LV č. XXX ako parcely registra „E„ parc. č. XXX/XXX orná

pôda o výmere 641 m2, parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 5490 m2, parc. č. XXX/XXX orná pôda
o výmere 7632 m2, parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 12422 m2, že žalobkyne v 3. a 4. rade sú
podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat.úz. K., zapísaných na LV č. XXX
ako parcely registra „E„ parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 641 m2, parc. č. XXX/XXX orná pôda
o výmere 5490 m2, parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 7632 m2, parc. č. XXX/XXX orná pôda o

výmere 12422 m2 a to žalobkyňa v 3. rade v podiele 5/8 –ín a žalobkyňa v 4. rade v podiele 1/8 – ina.

2.Žalobu odôvodnili tým, že nehnuteľnosti nadobudli po svojich rodičoch, ktorí nehnuteľnosti nadobudli
na základe Výmeru o vlastníctve pôdy, avšak na liste vlastníctva je zapísané duplicitné vlastníctvo
žalovaného 2 na základe rozhodnutia ROEP. Žalobcovia sú skutočnými a pravými vlastníkmi
nehnuteľností, bez súčinnosti žalovaného nie je možné odstrániť duplicitné vlastníctvo v katastri

nehnuteľností, totožnosť prídelových parciel s aktuálnym označením parciel v listoch vlastníctva
preukazujú správami Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor.

3.Žalovaní 1, 2 sa k podanej žalobe vyjadrili písomne, namietali naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, nakoľko žalobcovia si svoj nárok neuplatnili v správnom konaní podľa reštitučných

predpisov, o sporné pozemky sa vôbec nezaujímali, necítili sa ako vlastníčky, až v roku 2023 si ich
dali účelovo predediť. Výmer o vlastníctve pôdy je vydaný na meno prídelcov A. L. a manž. M. N. O.,
nekorešponduje to s rodným priezviskom poručiteľky v dedičskom rozhodnutí. Výmer nie je opatrený
pečiatkou orgánu, ktorý ho vydal, ani podpisom povereníka. Namietali pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaného 2, ktorý nie je vlastníkom žiadneho sporného pozemku.

4.K písomnému podaniu žalovaných sa písomne vyjadrili aj žalobcovia, uviedli k námietke nedostatku
naliehavého právneho záujmu, že rozhodnutia Ústavného súdu, na ktoré žalovaní poukazovali, boli
vydané v úplne odlišných skutkových a právnych veciach. Nešlo o žiadne účelové prededenie, ako
dedičom im svedčilo vlastnícke právo, nie je ojedinelé, že v základnom dedičskom konaní sa opomenul

nejaký majetok prejednať. Zápis vlastníctva žalovaného 2 bol vykonaný v roku 1998. K pochybnostiam
ohľadne totožnosti matky žalobkyne 1 uviedli, že matka žalobkyne 1 sa volala M. L., N. F., O. bolo
jej zaužívané označenie v obci. K náležitostiam výmeru uviedli, že všetky výmery boli získané
z archivovaných spisov štátnych orgánov, tieto rovnopisy výmerov sú dôkazom o tom, že takéto výmery
boli v príslušnom prídelovom konaní platne vydané jednotlivým prídelcom. Žalovaný 2 nie je vlastníkom

sporných pozemkov, je však zapísaný na liste vlastníctva, podľa zákona je žalovaný 2 správcom
pozemkov.

5.Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žalobkyne trvajú na podanej žalobe.
Rozhodnutie ohľadne pasívnej vecnej legitimácie necháva na súd. Zvažoval, či označí ako žalovaného

len SPF alebo aj SR, alebo oboch. Hmotné právo hovorí o tom, že žalovaný má byť ten kto je zapísaný
na liste vlastníctva ako vlastník, čo je v tomto prípade SPF, avšak z priebehu veci vyplýva, že vlastníctvo
svedčívprospechSR.Čosatýkavýmerov,vprípadežalobkýň2,3,4,tiesúpodpísané,niesútupečiatky.
Čo sa týka žalobkyne 1 oslovený bol Okresný archív. Zaslaný mu bol rovnopis a podpísaný bol, teda
strojom bolo napísané "povereník v.r.". Žiadal výmer aj zo Slovenského národného archívu, doteraz

neprišla odpoveď. V dobe vyhlásenia výmerov platilo vládne nariadenie č. 8 z roku 1928 Zb. § 68 ods.3
hovoril o tom, čo má obsahovať správne rozhodnutie, teda výmer a náležitosťami boli označenie úradu,
dátum, podpis alebo overenie kancelárie, že vyhotovenie súhlasí s vybaveným. Nie je vyžadovanou
náležitosťou pečiatka alebo podpis a ten môže byť nahradený overením kancelárie. U žalobkýň 2,3,4
výmery zodpovedajú vtedy platnému právu a majú všetky náležitosti. U žalobkyne 1platí posledná veta

§ 68 ods.3 a to overenie kancelárie, že rovnopis súhlasí s pôvodným vyhotovením.

6.Zástupkyňa žalovaných 1,2 na pojednávaní odkazovala na písomné vyjadrenie k podanej žalobe.
Výmeryboliperfektnélenvtedy,keďobsahovalipečiatku,podpisaleboaspoňpodpispovereníka.Taktoo
tomhovoríajmetodickýnávodpreROEP.Lenčistývýmernemôžebyťpodkladomprezápisvlastníckeho

práva. Čo sa týka žalobkyne 1 výmer nemohol vyvolať požadované právne následky, nie je titulom
pre nadobudnutie vlastníckeho práva pre jej právnych predchodcov a ani pre žalobkyňu 1. Čo sa týka
pasívnej vecnej legitimácie, rozhodnutie ponecháva na súd. Podľa platnej legislatívy SPF je právnická
osoba, nie je však oprávnený vlastniť nehnuteľnosti, je len správca. Výmer je vkladu schopná listina, súdposudzuje náležitosti výmeru v čase rozhodovania súdu. Ak by niekto predložil výmer, ktorý neobsahuje
aspoň podpis povereníka, kataster by takéto vlastníctvo nezapísal.

7.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcov, zástupkyne žalovaných,
oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobkyňa v 1. rade je evidovaná ako vlastníčka nehnuteľností vedených v KN Okresného úradu
Topoľčany, katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v okrese Topoľčany, obec K., kat.úz. K., zapísaných

na LV č. XXXX ako parcely registra „E„ parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 641 m2, parc. č. XXX/
XXX orná pôda o výmere 5490 m2, parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 7632 m2, parc. č. XXX/XXX
orná pôda o výmere 10536 m2 v celosti.

Uvedené nehnuteľnosti nadobudla po svojich rodičoch ako vyplýva z uznesenia Okresného súdu Nitra
sp.zn. TO 2D/72/2023 zo dňa 27.6.2023 - dedičská vec po poručiteľovi A. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr.

XX.X.XXXX a z uznesenia Okresného súdu Nitra sp.zn. TO 2D/71/2023 zo dňa 7.6.2023 - dedičská vec
po poručiteľke M. L., N. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX.

Rodičia žalobkyne 1 nadobudli nehnuteľnosti na základe Výmeru o vlastníctve pôdy č. 9463/48-II/B zo
dňa 19.3.1948. Matka žalobkyne 1 bola vo výmere označená ako M. N. O..

K označeniu matky žalobkyne 1 súd uvádza, že rodičmi žalobkyne 1 boli A. L., nar. XX.XX.XXXX,
zomrelý XX.X.XXXX, naposledy bytom K. P.X a matka bola M. L., N., nar.XX.XX.XXXX, zomrelá
X.X.XXXX, naposledy bytom K. P.XX (sobáš mali 1934). Žalobkyňa 1 uviedla, že bolo u rodiny matky
zaužívané, zrejme z dôvodu rozlišovacieho, asi F. bolo viacero rodín, že ich prezývali „O.“. Zo zápisnice

o predbežnom šetrení z dedičských spisov ŠN Topoľčany 1D/227/1985 a 1D/106/1990 je zrejmá tá
skutočnosť, že ide o totožného A. L., nar.XX.XX.XXXX a že jeho manželkou bola M. N. F.. Súd sa potom
stotožnil s tým, že v prvotných listinách o prídele došlo k chybe v označení rodného priezviska matky
žalobkyne 1 a táto chyba už v prídelových listinách zostala. Matka žalobkyne 1 bola za slobodna F., a
„O.“ teda bolo iba ich zaužívané označenie v obci. Jedná sa však stále a jenu a tú istú osobu – matku

žalobkyne 1 keďže otec žalobkyne 1 A. L. nemal inú manželku len manželku M. a tou je matka žalobkyne
1.

Na LV č. XXXX na obidva spoluvlastnícke podiely žalobkyne 1 je zapísaný ako duplicitný vlastník
žalovaný 2 a to na základe rozhodnutia ROEP C 55/2013 zo dňa 18.12.2013- Z 262/2014.

Žalobkyňa v 2. rade je evidovaná ako vlastníčka nehnuteľností vedených v KN Okresného úradu
Topoľčany, katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v okrese Topoľčany, obec K., kat.úz. K., zapísaných
na LV č. XXX ako parcely registra „E„ parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 641 m2, parc. č. XXX/XXX
orná pôda o výmere 5490 m2, parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 7632 m2, parc. č. XXX/XXX orná

pôda o výmere 12422 m2 v celosti.

Uvedené nehnuteľnosti nadobudla po svojich rodičoch ako vyplýva z uznesenia Okresného súdu Nitra
sp.zn. TO 2D/70/2023 zo dňa 22.6.2023 - dedičská vec po poručiteľovi M. L., nar. X.XX.XXXX, zomr.
XX.X.XXXX a z uznesenia Okresného súdu Nitra sp.zn. TO 4D/47/2023 zo dňa 20.9.2023 - dedičská

vec po poručiteľke H. L., N. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX.

Rodičia žalobkyne 2 nadobudli nehnuteľnosti na základe Výmeru o vlastníctve pôdy č. 9463/48-II/B zo
dňa 19.3.1948.

Na LV č. XXXX na obidva spoluvlastnícke podiely žalobkyne 1 je zapísaný ako duplicitný vlastník
žalovaný 2 a to na základe rozhodnutia ROEP C 55/2013 zo dňa 18.12.2013- Z 262/2014.

Žalobkyne v 3. a 4. rade sú evidované ako podielové spoluvlastníčky nehnuteľností vedených v KN
Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v okrese Topoľčany, obec K., kat.úz.

K., zapísaných na LV č. XXX ako parcely registra „E„ parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 641 m2,
parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 5490 m2, parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 7632 m2, parc.
č. XXX/XXX orná pôda o výmere 12422 m2 a to žalobkyňa v 3. rade v podiele 5/8 –ín a žalobkyňa v 4.
rade v podiele 1/8 – ina k celku.Uvedené nehnuteľnosti nadobudli po svojich rodičoch ako vyplýva z uznesenia Okresného súdu Nitra
sp.zn.TO4D/48/2023zodňa11.9.2023-dedičskávecpoporučiteľkeN.L.,N.L.,nar.XX.X.XXXX,zomr.

XX.X.XXXX a z uznesenia Okresného súdu Nitra sp.zn. TO 4D/49/2023 zo dňa 5.9.2023 - dedičská vec
po poručiteľovi Q. L., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX.

Rodičia žalobkýň 3,4 nadobudli nehnuteľnosti na základe Výmeru o vlastníctve pôdy č. 9463/48-II/B zo
dňa 19.3.1948.

Na LV č. XXXX na obidva spoluvlastnícke podiely žalobkyne 1 je zapísaný ako duplicitný vlastník
žalovaný 2 a to na základe rozhodnutia ROEP C 55/2013 zo dňa 18.12.2013- Z 262/2014.

Od vykonania doby prídelov po súčasnosť sa oproti označeniu parciel v prídeloch zmenilo ich aktuálne
označenie na listoch vlastníctva. Totožnosť prídelových parciel s aktuálnymi žalovanými parcelami

vyplýva zo správy a vyjadrenia Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor zo dňa 17.1.2024
a 18.1.2024.

8.Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje
(pri určení vlastníctva, ak je na určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) OSP).

Podľa § 68 ods. 1,2,3 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb.,
(1) Každé rozhodnutí budiž označeno jako výměr, leč by šlo o rozhodnutí uvedené v § 74, odst. X, na

něž si mohou strany stěžovati toliko námitkami podle § 74, odst. 4.
(2) Rozhodnutí má obsahovati výrok, a pokud není jinak ustanoveno, odůvodnění, jakož i, nejde-li o
rozhodnutí ústředního úřadu, poučení o opravném prostředku.
(3) V písemném rozhodnutí budiž označen úřad, který je vydává, uvedeno datum a připojen podpis
úředního orgánu k tomu oprávněného. Podpis může býti nahrazen ověřením kanceláře, že vyhotovení

souhlasí s vyřízením.

Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

9. Vo všeobecnosti sa vychádza z toho že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je
tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť. Otázka naliehavého
právnehozáujmunapožadovanomurčeníjedaná,pretožeotázkavlastníckehoprávaknehnuteľnostiam
je sporná, nie je vyriešená, preto majú žalobcovia naliehavý právny záujem na podanej žalobe, pretože

ich právne postavenie je neisté a má ňou byť riešená otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
ktoré nadobudli ich právny predchodcovia na základe Výmerov a duplicitu vlastníctva, keďže na listoch
vlastníctva je ako vlastník zapísaný aj Slovenský pozemkový fond, nie je možné odstrániť inak ako
súdnym rozhodnutím. Zástupkyňa žalovaným 1, 2 poukazovala na nedostatok naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení s tým, že žalobcovia si mali svoj nárok uplatniť v správnom konaní

v súvislosti s reštitučnými predpismi. Súd sa s týmto názorom nestotožňuje. Je pravda, že reštitučný
zákon - zákon č.229/1991 Zb., je lex specialis k Občianskemu zákonníku, avšak otázka či márnym
uplynutím lehoty na uplatnenie práva podľa reštitučného zákona sa právo na určenie vlastníckeho
práva podľa Občianskeho zákonníka prekludovalo a nie je možné ho priznať, bola riešená vo viacerýchrozhodnutiach (NS SR 5Cdo 36/1999, 5Cdo 47/2011, nález Ústavného súdu II.ÚS č. 249/2011, č.
16/2012) podľa ktorých lex specialis neruší platnosť (záväznosť) lex generalis, len jeho primárnu
aplikáciu vylučuje až do tej doby, než je zistené (napr. v súdnom konaní), že ustanovenia lex specialis

na daný prípad nedopadajú, a preto ich nemožno naň uplatniť, aplikácia ustanovení lex generalis
nastupuje preto za týchto predpokladov až sekundárna. Okrem toho zápis vlastníctva na žalovaného 2
bol vykonaný v roku 1998 a zákon č. 229/1991Zb sa týka obdobia od 25.2.1948 do 1.1.1990 a reštitučný
zákon na prípad žalobcov ani nebolo možné použiť. Súd má zato, že žalobcovia majú naliehavý právny
záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva v zmysle žaloby, ich právne postavenie je neisté

a žalobou má byť riešená otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudli ich právny
predchodcovia výmermi o vlastníctve pôdy.

10. Ďalej sa súd musel vysporiadať s otázkou pasívnej vecnej legitimácie. Pod vecnou legitimáciou, či už
aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo
povinnosť strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten zo strán sporu, komu

svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia)
alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia),
o ktorých sa v konaní rozhoduje. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten,
o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom na

vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobcu musí
smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností a preto
keďže ako vlastník predmetných nehnuteľností je na liste vlastníctva zapísaný žalovaný v 2. rade, ten je
pasívnevecnelegitimovanývdanomsporeažalovaný1,ktorýnalistevlastníctvaevidovanýakovlastník
nie je, nie je preto pasívne vecne legitimovaný. Bezpredmetné sú tvrdenia o tom, že zápis žalovaného 2

ako vlastníka je neprávny, že SPF môže byť len správcom pozemkov vo vlastníctve SR. Nič to nemení
na skutočnosti, že na listoch vlastníctva č. XXXX M. P. XXX M. P.XXX je ako vlastník zapísaný žalovaný
2 ako duplicitný vlastník.

11. Pokiaľ ide o Výmer o vlastníctve pôdy vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej

reformy zo dňa 19.3.1948 číslo 9463/48-II/B, jedná sa o verejnú listinu, ktorá je dokladom o vlastníctve
prídelcu k prideleným nehnuteľnostiam a je vkladu schopnou listinou spôsobilou pre zápis vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností za predpokladu, že bola vydaná oprávneným subjektom a obsahuje
všetky podstatné náležitosti. K tejto problematike už boli vydané viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR (4Cdo/123/2003, 4Cdo 48/2008, 3Cdo 45/2008, 1M Cdo/8/2009). V danej veci bol vydaný Výmer

o vlastníctve pôdy právnym predchodcom žalobkýň Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy v Bratislave, v tom čase oprávneným subjektom na jeho vydanie a tento orgán výmer vydal
v medziach jeho právomoci podľa § 1 ods. 1 nariadenia SNR č. 104/1946 Sb. Výmer spĺňa všetky
zákonom požadované náležitosti – je v ňom uvedené, kto ho vydal, označenie právneho predpisu,
podľa ktorého sa vydáva, akej veci sa týka, je datovaný, obsahuje presné označenie nehnuteľnosti,

parcelné číslo, výmeru, katastrálne územie, podpis povereníka, ktorý ho vydal a podmienky, za ktorých
sa pridelenie uskutočňuje, uvedení sú aj bývalí vlastníci. K argumentom žalovaných, že na výmeroch
nie je úradná pečiatka orgánu, ktorý ho vydal a podpis povereníka súd uvádza, že na predložených
výmeroch o vlastníctve pôdy u všetkých žalobkýň sa nachádza podpis povereníka, je pravdou, že
výmery neobsahujú pečiatku. Podľa §68 ods.3 vl. nar. č.8/1928 Sb., medzi náležitosti správneho

rozhodnutia predpis zaraďuje i označenie úradu, ktorý ho vydáva, dátum a podpis úradného orgánu
k tomu oprávneného. To potom znamená, že na listinách o výmere pôdy nie je potrebné vyžadovať,
aby takáto listina obsahovala odtlačok okrúhlej pečiatky, a to z dôvodu, že značné množstvo listín nie
je takouto okrúhlou pečiatkou opatrené. Stačí teda podpis za Povereníctvo. V minulosti bolo bežnou
praxou Povereníctva vydávať výmery bez okrúhlej pečiatky a de facto i na platnú právnu úpravu, ktorá

po správnych rozhodnutiach - výmeroch nevyžadovala, aby príslušná listina pečiatku príslušného
orgánu i obsahovala. Zo samotného výmeru je zrejmé, že časť vopred predtlačeného rozhodnutia
v bode II týkajúceho sa určenia prídelovej ceny je prečiarknutá a je ponechaná len časť, v ktorej
sa uvádza, že konečná výška prídelovej ceny bude určená v prídelovej listine, ktorú
vydá Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer č. 9463/48-II/B preto za paakt

považovať nemožno. Ide preto nepochybne o Výmer, ktorý treba považovať za perfektný a ktorý má
povahu verejnej listiny spôsobilej vlastnícke právo prídelcu preukázať. Všeobecný súd nie je oprávnený
skúmať vecnú správnosť správneho aktu, je oprávnený skúmať ho iba so zreteľom na to, či je nulitný
(ničotný). Takým by bol v prípade, ak ho vydal tzv. absolútne vecne nepríslušný správny orgán, čovšak tento prípad nezahŕňa. Uvedený názor zaujal NS SR v rozhodnutiach 5Cdo 110/2000, 2 Cdo
337/2006, 4 Sž 34/1997. Právni predchodcovia žalobcov sa stali na základe výmeru zo dňa 19.3.1948
vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Už samotným vydaním tejto listiny príslušným orgánom, právni

predchodcovia žalobkýň nadobudli vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam bez ohľadu na to,
či bol vykonaný zápis v pozemkovej knihe a bez ohľadu na to, ako a kedy bola zaplatená prídelová
cena. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, považoval ju za podanú dôvodne, pretože z vykonaného
dokazovaniamalzapreukázané,ženapodkladeVýmerupovereníctvapôdohospodárstvaapozemkovej
reformy zo dňa 19.3.1948 sa stali vlastníkmi nehnuteľností právni predchodcovia žalobkýň a po ich

smrtinadobudlivlastníckeprávoknehnuteľnostiamžalobkynededením,správnežalobkyneodvodzovali
vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam od vlastníctva svojich právnych predchodcov (rodičov),
ktorí vlastníctvo nadobudli na základe Výmeru o vlastníctve pôdy z 19.3.1948 vydaného Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb.n. SNR. a
keďže vlastníctvo k nim nikdy nestratili, prešlo na ich osoby dedením. A to potom znamená, že zápis
vlastníckeho práva v prospech žalovaného 2 je nesprávny.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

13. O náhrade trov konania súd rozhodol s odkazom na citované zákonné ustanovenia a žalobcom
v 1. až 4. rade náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal, aj keď boli
vkonaníúspešní,nakoľkosivpetitežalobyžiadnetrovyneuplatnili/ažvzáverečnejrečiprávnyzástupca
žalobcov uviedol, že si uplatňuje trovy konania/ a žalovanému v 1. rade náhradu trov konania vo

vzťahu k žalobcom nepriznal, aj keď bol v konaní úspešný, nakoľko si žiadne neuplatnil. Súd žalobcom
náhradu trov konania nepriznal aj z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré súd videl v tom, že pri
spracovaní ROEP došlo zrejme k chybe nezavinenej stranami sporu, to, že sa žalovaný 2 v konaní o
určenie vlastníckeho práva bránil, nemôže byť pri rozhodovaní o náhrade trov konania pripočítané v jeho
neprospech.Podstatnévtomtoprípadeboloto,žežalovanínezadalipríčinunapodaniežaloby.Rovnako

ani žalobcovia, ale ani žalovaní 1,2 nezavinili situáciu, že žalovaný 2 je v listoch vlastníctva priamo
zapísaný ako vlastník sporových pozemkov, hoci je to subjekt zriadený práve na správu pozemkov vo
vlastníctve štátu a žalovaný 2 by teda nemal byť priamo vlastníkom žiadneho zo sporových pozemkov,
mal by byť len správcom pozemkov vo vlastníctve štátu. Keďže žalovaný 2 je priamo zapísaný na listoch
vlastníctva, tak musel byť aj priamo žalovaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.