Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Darina Vargová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/88/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124206580
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4124206580.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu
Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: Cell Core Laboratory s. r. o,
Kukuričná 11011/13, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 48 315 800, zastúpeného právnym
zástupcom: AK Kovácsik s.r.o., J. Hollého 11, Levice, IČO: 55 581 021, proti žalovanému: A. B. C.,
D., nar. XX. XX. XXXX, E. XXX, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 17C/60/2024-20 zo dňa 11. 09. 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku m e n í tak, že návrh žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) vyššie označeným uznesením zamietol
návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (I. výrok), žalovanému priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobca (II. výrok) s tým, že o výške náhrady trov
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku (správne malo byť uznesenia – poznámka odvolacieho

súdu) samostatným rozhodnutím (III. výrok).

2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ust. § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1,
§ 343 ods. 1, 2, 3, § 344 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj CSP) a výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 2 CSP.

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že návrhom doručeným dňa 11. 06. 2024 sa
žalobca domáhal vydania zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu sporu vedeného na tamojšom súde
pod sp. zn. 17Cpr/2/2024 o zaplatenie istiny vo výške 100.000,- eur.

3.1 Predmetný návrh žalobca odôvodnil tým, že v januári 2024 podal návrh na vydanie platobného
rozkazu na Okresnom súde Banská Bystrica proti žalovanému o zaplatenie 100.000,- eur

s príslušenstvom. Uvedené žiadal z dôvodu, že dňa 27. 11. 2023 sa mu žalovaný priznal, že svojim
konaním závažne porušil podmienky pracovnej zmluvy, na základe ktorej pracuje u žalobcu ako
zamestnávateľa, konkrétne zákaz konkurencie a dlhodobo si neoprávnene vytváral príjem prostriedkov
vo výške 3.000,- až 4.000,- eur mesačne, čím mu spôsobil škodu. Na rokovaní dňa 27. 11. 2023 sa
spoločne so žalovaným dohodli, že suma 100.000,- eur je škoda, ktorú žalobcovi spôsobil žalovaný.
Následne dňa 28. 11. 2023 spísali dohodu o mimosúdnom vysporiadaní nároku na náhradu škody, ktorú

obe strany podpísali. V zmysle uvedenej dohody bol spísaný splátkový kalendár, na základe ktorého
malabyťprvásplátkazostranyžalovanéhouhradenádo10.12.2023vsume15.000,-euranásledne10.01. 2024 druhá splátka vo výške 1.500,- eur a nasledovne v súlade so splátkovým kalendárom. Žalovaný
ku dňu podania návrhu neuhradil ani jednu splátku a od 04. 12. 2023 je dlhodobo práceneschopný.
Dňa 27. 02. 2024 vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz o zaplatenie 100.000,- eur, proti

ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, na základe čoho bolo konanie postúpené
Okresnému súdu Nitra a vedie sa pod sp. zn. 17Crp/2/2024.

3.2 Žalobca v návrhu ďalej uviedol, že má dôvodnú obavu, že žalovaný podnikne také právne kroky,
aby si žalobca, v prípade úspechu v súdnom konaní, nevedel zabezpečiť peňažnú pohľadávku. Dohodu

o mimosúdnom vysporiadaní nároku na náhradu škody žalovaný dobrovoľne podpísal, ale neuhradil
ani jednu splátku v zmysle tejto dohody, čo je dôkazom jeho účelového konania, ktorým sa vyhýba
svojim povinnostiam. Žalobca má dôvodnú obavu, že žalovaný prevedie všetky jeho vlastnícke práva
k nehnuteľnostiam na iné, tretie osoby za účelom nemožnosti vykonania exekúcie v prípade úspechu
žalobcu. Okrem iného dal žalovaný dňa 15. 12. 2023 výpoveď z pracovného pomeru a od 29. 11. 2023, t.
j. deň po podpísaní dohody už do zamestnania nenastúpil a prestal so žalobcom komunikovať. Žalobca

dňa 26. 02. 2024 podal na žalovaného trestné oznámenie, ktoré bolo dňa 15. 04. 2024 odstúpené na
odbor kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Nitre, ktoré je v štádiu vyšetrovania.

3.3 Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
žalobca označil zápis z rokovania medzi zamestnávateľom a zamestnancom zo dňa 27. 11. 2023,

dohodu o mimosúdnom vysporiadaní nároku na náhradu škody zo dňa 28. 11. 2023, výpoveď
zamestnanca zo dňa 15. 12. 2023 a trestné oznámenie spolu s upovedomením o odstúpení.

4. Po oboznámení sa s obsahom návrhu a predložených listinných dokladov, súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalobca v predmetnom konaní nepreukázal splnenie všetkých procesných a materiálnych

podmienok pre poskytnutie ochrany formou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca síce
osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanému, ohľadom ktorej je vedené súdne konanie
pod sp. zn. 17Cpr/2/2024, predmetom ktorého je nárok na zaplatenie sumy 100.000,- eur a na
zabezpečenie tohto nároku má navrhované zabezpečovacie opatrenie slúžiť. O predmetnom nároku
žalobcu ešte nebolo rozhodnuté a návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd prvej

inštancie vyhodnotil ako nedôvodný pre neosvedčenie existencie obavy, že by prípadný výkon budúceho
rozhodnutia mohol byť ohrozený.

Žalobca sa len domnieval, že existuje predpoklad, že žalovaný podnikne také kroky, aby si žalobca
nevedel zabezpečiť peňažnú pohľadávku, pričom poukazoval na konanie žalovaného, ktorý doposiaľ

neuhradil ani jednu splátku v súlade so splátkovým kalendárom, čo je podľa žalobcu dôkazom účelového
konania žalovaného, ktorý sa vyhýba svojim povinnostiam a vzniknutej peňažnej pohľadávke. Toto však
nie je relevantný dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môže byť iba také konanie žalovaného, prípadne

iné skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon budúceho rozhodnutia mohol byť
zmarený, napr., ak by sa žalovaný preukázateľne zbavoval svojho majetku jeho predajom za nízku cenu,
darovaním,zámenouvecizavecnižšejhodnotyapod.Zobsahuspisuvšaknevyplýva,žebysakonaním
žalovaného alebo v dôsledku iných okolností znížila možnosť žalobcu dosiahnuť uspokojenie svojho
nároku výkonom rozhodnutia.

Žalobca v predmetnom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti nasvedčujúce snahe žalovaného zmariť
prípadnú exekúciu, v dôsledku čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca dôvodnosť
navrhovaného procesného opatrenia dostatočne neodôvodnil.

5. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol.

6. Keďže mal žalovaný v konaní plný úspech, súd mu v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2

CSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

7. Uznesenie súdu prvej inštancie v I. a II. výroku napadol žalobca odvolaním, ktoré podal v zákonom
stanovenej lehote, pričom ako odvolacie dôvody uviedol ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ zákona č.160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP), teda že súd prvej
inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ďalej poukázal na ust. § 344 a § 328 ods. 2 CSP s tým, že súd rozhodol až dňa 11. 09. 2024,
teda 3 mesiace po podaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a po tom, ako žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu začal urgovať súd a dopytovať sa na stav konania. Súd
nedodržal zákonom stanovenú povinnosť rozhodnúť v lehote 30 dní od doručenia návrhu.

Žalobca bol toho názoru, že v predmetnom konaní preukázal splnenie všetkých procesných a
materiálnych podmienok pre poskytnutie ochrany nariadením požadovaného zabezpečovacieho
opatrenia. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný doposiaľ neuhradil ani jednu splátku v súlade
so splátkovým kalendárom, čo je dôkazom jeho účelového konania. Žalobca nemá inú možnosť
zabezpečenia svojej pohľadávky ako vydaním zabezpečovacieho opatrenia. Ak by žalovaný mal

v úmysle pohľadávku splatiť, už by tak dávno učinil, resp. by so žalobcom komunikoval a snažil
sa akýmkoľvek spôsobom, či už z časti alebo v plnej výške, splácať svoju pohľadávku v súlade so
splátkovým kalendárom.

V odvolaní ďalej tvrdil, že má dôvodnú obavu, že žalovaný podnikne také kroky, aby si žalobca v prípade

úspechu v konaní vedenom pod sp. zn. 17Crp/2/2024 nevedel zabezpečiť peňažnú pohľadávku.
ŽalovanýdokoncapodalnažalobcutrestnéoznámenienaORPZNitraČVS:ORP-122/1-VYS-NR-2024,
že mu nátlakovým spôsobom poškodil dobré meno a prinútil ho k dohode. Predmetné trestné konanie
bolo odmietnuté zo strany orgánov činných v trestnom konaní, nakoľko skutok sa zo strany žalobcu
nestal. Žalovaný podniká kroky smerujúce len k tomu, aby žalobcu nevyplatil a splneniu svojej povinnosti

sa snaží všelijakými možnými spôsobmi vyhnúť.

Na základe uvedeného žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zmenil tak, že jeho návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vyhovie v súlade
s podaným návrhom a zároveň mu prizná náhradu trov konania (prvoinštančného ako i odvolacieho)

v rozsahu 100 %.

8. Odvolací súd v súlade s ust. § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov, umožnil žalovanému, aby sa vyjadril k podanému odvolaniu ako i k návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

9.Žalovanývovyjadrenízodňa10.10.2024uviedol,žesúdprvejinštancierozhodolsprávneazákonne,
keď návrh žalobcu zamietol.

Spôsob vynútenia podpísania dokladov zo strany 3 zúčastnených osôb na strane žalobcu, a to zápisu

zo škodovej komisie zo dňa 27. 11. 2023 a následne dohody o mimosúdnom vysporiadaní nároku zo
dňa 28. 11. 2023 podrobne popísal jednak v podanom trestnom oznámení a tiež v podanom odpore proti
platobnému rozkazu, ktorý bol vydaný v upomínacom konaní pred Okresným súdom v Banskej Bystrici.

Nárok, ktorý si žalobca uplatňuje z titulu údajnej náhrady škody vo výške 100.000,- eur s príslušenstvom

žalovaný neuznáva v celom rozsahu, nakoľko je nedôvodný a vymyslený, keďže žiadnu škodu svojmu
bývalému zamestnávateľovi nespôsobil. Spôsob, akým ho donútili tretie osoby za zamestnávateľa
podpísať doklady o uznaní nejakej vymyslenej škody a jeho priznaní, je neprijateľný a nemôže požívať
právnu ochranu.

Po udalostiach vynútenia podpísania inkriminovaných dokladov, od ktorých odvíja žalobca svoj
neexistujúci nárok, žalovaný musel vyhľadať lekársku pomoc a jeho psychický zdravotný stav nie je
dobrý, o čom svedčí jeho stále trvajúca práceneschopnosť a pridruženie iného vážneho ochorenia.

Súd prvej inštancie vo svojom uznesení správne uviedol, že žalobca neosvedčil existenciu obavy, že by

prípadný výkon budúceho rozhodnutia mohol byť ohrozený, na základe čoho nie sú splnené základné
hmotnoprávne predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.Žalovaný zdôraznil, že nemal a ani nemá dôvod zbavovať sa svojho hnuteľného, či nehnuteľného
majetku, ktorý vlastní spolu s manželkou v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktorý
je okrem iného zaťažený záložným právom banky, ktorá im poskytla úver na rekonštrukciu ich domovej

nehnuteľnosti. Nemá dôvod preto, lebo pohľadávka, ktorú si voči nemu uplatňuje žalobca, nie je reálna,
je vymyslená – fiktívna a v súdnom konaní ako i vo všetkých trestných konaniach sa snaží preukázať
jej neexistenciu a brániť sa proti neoprávnenému a nedôvodnému nároku žalobcu.

Zároveň uviedol, že nemal a ani nemá ambíciu svoj majetok prevádzať na niekoho iného a ani nerobí

žiadne kroky v tomto smere, keďže žalobcov nárok neuznáva, lebo neexistuje.

Žalobca nesplnil základný predpoklad na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia – existencia obavy
z budúceho zmarenia exekúcie neexistuje, nakoľko žalovaný nepodniká žiadne kroky k tomu, aby
prevádzal, či inak scudzoval a zbavoval sa svojho majetku.

S poukazom na vyššie uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil.

10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v
zneníneskoršíchpredpisov–ďalejajCSP)pozistení,žeodvolaniežalobcubolopodanéprotiuzneseniu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (ust. § 357 písm. d/ CSP), oprávneným subjektom, t. j. stranou,
v ktorej neprospech bolo uznesenie vydané (ust. § 359 CSP) a včas (ust. § 362 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (ust. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté
uznesenie v medziach daných rozsahom (ust. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (ust. § 380 ods. 1 CSP)

a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, teda uznesenie súdu prvej inštancie v časti I.
výroku, ktorým súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zmenil tak, že
zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a ako vecne správny potvrdil odvolaním
napadnutý II. výrok o trovách konania.

11. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej aj CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

Podľa§325ods.1,2písm.c/CSP,neodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
c/ nenakladala s určitými vecami alebo právami.

Podľa§326ods.1,2CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

Podľa § 328 ods. 1, 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.Podľa § 329 ods. 1, 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.
Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra.
Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím.

Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

Podľa § 357 písm. d/ CSP,

d/ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Z obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že súdu prvej inštancie bolo
dňa 11. 06. 2024 doručené elektronické podanie žalobcu označené ako „neodkladné/zabezpečovacie

opatrenie“.

V časti elektronického formuláru „označenie návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho
opatrenia“ žalobca uviedol „zákaz predať, darovať, či iným spôsobom scudziť majetok žalovaného“.

V časti elektronického formuláru „druh peňažného nároku“ žalobca uviedol „vydanie zabezpečovacieho
opatrenia z dôvodu sporu vedeného na OS Nitra, sp. zn. 17Crp/2/2024 o zaplatenie istiny vo výške
100.000,- eur“.

Návrh odôvodňoval tým, že žalovaný sa mu dňa 27. 11. 2023 priznal, že svojím konaním závažne

porušil podmienky pracovnej zmluvy, na základe ktorej pracoval u žalobcu ako zamestnávateľa, čím
žalovaný porušil zákaz konkurencie a dlhodobo si neoprávnene vytváral príjem prostriedkov v sume
3.000,- až 4.000,- eur mesačne a takto spôsobil žalobcovi škodu. Na rokovaní dňa 27. 11. 2023 sa
sporové strany dohodli, že suma 100.000,- eur je vzniknutá škoda, ktorú žalovaný spôsobil žalobcovi.
Dňa 28. 11. 2023 spísali žalobca a žalovaný dohodu o mimosúdnom vysporiadaní nároku na náhradu

škody, ktorú obaja podpísali a na jej základe spísali splátkový kalendár, podľa ktorého mal žalovaný
splácať žalobcovi vzniknutú škodu. Žalovaný ku dňu podania tohto návrhu neuhradil ani jednu splátku
v zmysle mimosúdnej dohody o vysporiadaní nároku na náhradu škody a splátkového kalendára.

V ďalšej časti návrhu žalobca citoval ust. § 343 a § 344 CSP a uviedol, že má dôvodnú obavu,

že žalovaný podnikne také právne kroky, aby si žalobca v prípade úspechu v súdnom konaní
nevedel zabezpečiť peňažnú pohľadávku. Poukazoval na to, že žalovaný neuhradil ani jednu splátku
v súlade so splátkovým kalendárom, čo je dôkazom jeho účelového konania, ktorým sa vyhýba plneniu
svojich povinností. Tvrdil, že má dôvodnú obavu, že žalovaný prevedie všetky jeho vlastnícke práva
k nehnuteľnostiam na iné, tretie osoby za účelom nemožnosti vykonania exekúcie v prípade úspechu

žalobcu v konaní.

Žalobca navrhol, aby súd vydal uznesenie, ktorým žalovanému zakazuje predať, darovať, či iným
spôsobom scudziť jeho majetok na základe zmluvy alebo iného právneho úkonu, zriadiť k nemu záložnéprávo alebo inak zaťažiť v prospech tretej osoby nehnuteľnosti evidované OÚ Nitra, katastrálny odbor,
obec E., katastrálne územie E., vedené na LV č. XXX ako parcela registra „C“ – pod parc. č. XXXX/
XX ako záhrada o výmere 1669 m2, parc. č. XXXX/XX ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 162

m2, parc. č. XXXX/XXX ako záhrady o výmere 247 m2, parc. č. XXXX/XXX ako zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 698 m2 a parc. č. XXXX/XXX ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 101 m2, a
v časti stavby rodinný dom so súp. číslom XXX postavený na parc. č. XXXX/XX a rozostavaný rodinný
dom postavený na parc. č. XXXX/XXX, a to až do právoplatného rozhodnutia o zaplatenie 100.000,- eur
vedenom na OS Nitra pod sp. zn. 17Crp/2/2024.

12.1 Žalobca k návrhu pripojil zápis z rokovania medzi zamestnávateľom a zamestnancom zo dňa
27. 11. 2023, dohodu o mimosúdnom vysporiadaní nároku na náhradu škody zo dňa 28. 11. 2023,
výpoveď žalovaného z pracovného pomeru zo dňa 15. 12. 2023, trestné oznámenie podané žalobcom
na žalovaného zo dňa 20. 02. 2024 a podanie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídium
policajného zboru, národná kriminálna agentúra odbor Západ v Nitre zo dňa 15. 04. 2024 označené

ako „podanie – upovedomenie o odstúpení“, ktorým bol žalobca upovedomený o postúpení trestného
oznámenia zo dňa 20. 02. 2024 na odbor kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Nitre.

12.2 Následne, na základe návrhu žalobcu, pripojených listín a po urgencii žalobcu súd prvej inštancie
rozhodol uznesením zo dňa 11. 09. 2024 tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

zamietol (I. výrok) a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť
žalobca (II. výrok). Proti týmto výrokom podal žalobca odvolanie.

13. Žalobca v podanom odvolaní ako odvolacie dôvody uviedol ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP, teda,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že

jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13.1 Ako prvé namietal nedodržanie 30 dňovej lehoty na rozhodnutie o podanom návrhu. K tejto
námietke odvolací súd uvádza, že lehota 30 dní v zmysle ust. § 328 ods. 2 CSP na nariadenie
neodkladného, resp. aj zabezpečovacieho opatrenia má (iba) poriadkový, inštruktívny charakter. V rámci

tejto lehoty má byť príslušné rozhodnutie vydané, pokiaľ je to možné. Nedodržanie tejto lehoty
nie je v civilnom súdnom konaní, v ktorom bol podaný návrh na nariadenie predbežného, resp.
zabezpečovacieho opatrenia, sankcionované a nepredstavuje odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods.
1 písm. f/, h/ CSP, ale ani inú vadu konania v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/ CSP, resp.
vadu rozhodnutia v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e/, g/ CSP, ktoré by mohli znamenať porušenie

práva žalobcu na spravodlivý proces, resp. by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a teda byť dôvodom zrušenia odvolaním napadnutého uznesenia. Dodržanie alebo nedodržanie lehoty
na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného, resp. aj zabezpečovacieho opatrenia, nespadá
do prieskumnej činnosti odvolacieho súdu, pričom na vecnej správnosti odvolaním napadnutého I. a II.
výrokuuzneseniasúduprvejinštanciezodňa11.09.2024,nedodržanietejtolehotynemaložiadenvplyv.

14. Z vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku (11. bod tohto uznesenia) vyplýva,
že sú v nich upravené dve hlavné formy opatrení, ktoré sledujú zabezpečenie predbežnej ochrany
uplatňovanému právu, a to neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie. Rozdiel medzi nimi
tkvie v tom, že neodkladné opatrenie podľa ust. § 325 ods. 1 CSP môže súd nariadiť, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Zabezpečovacie opatrenie
podľa ust. § 343 ods. 1 CSP, spočívajúce v zriadení záložného práva na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, možno nariadiť len v
prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14.1 Cieľom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý
zásah súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktných
požiadavkách na formu neodkladného opatrenia. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov (právnych
vzťahov) strán sporu tak zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Účelom neodkladného opatrenia je
okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje,

nebude dochádzať. Úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, si vyžaduje
osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán
sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy
pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia,musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať, z čoho, t. j., z akých okolností vyvodzuje svoj
nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie nároku neodkladného
opatrenia. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má tak dôkaznú povinnosť, pokiaľ ide o skutočnosti

osvedčujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má povinnosť
tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie. Nesplnenie tejto
procesnej povinnosti má za následok procesnú sankciu, ktorú predstavuje zamietnutie návrhu. Konanie
o nariadenie neodkladného opatrenia podľa CSP je kontradiktórnym konaním. Bez hodnoverného
osvedčenia hmotnoprávneho nároku procesná ochrana, akokoľvek neodkladná a naliehavá, nemôže

obstáť.

14.2 Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka, na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá bola judikovaná
alebo by mohla byť neskôr judikovaná, v tom zmysle, aby sa zamedzilo, resp. zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže na návrh zriadiť záložné právo, ktoré

má povahu riadneho záložného práva a v prípade plurality záložných práv na predmete záložného
práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Zabezpečovacie
opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, predmetom ktorého je judikovanie pohľadávky, v
priebehu konania, ako aj po jeho skončení. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia
získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na

uspokojenie pohľadávky v exekučnom konaní podľa ust. § 343 ods. 3 CSP. Predpokladom pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je existencia návrhu na jeho vydanie, spôsobilý predmet
záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zistenie, že zriadenie záložného
práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať výlučne peňažnú pohľadávku
a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

14.3 Na rozdiel od inštitútu neodkladného opatrenia, inštitút zabezpečovacieho opatrenia slúži na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá musí byť špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať,
že peňažný nárok trvá a je dôvodný. Súd môže nariadiť záložné právo na veciach, právach alebo
iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava,

že exekúcia bude ohrozená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
musí mať súd aspoň osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, a preto by žalobca
na osvedčenie rozhodujúcich skutočností mal poskytnúť súdu dôkazy, ktorými jednoznačne osvedčí
potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.

15. Vzťah medzi neodkladným a zabezpečovacím opatrením je vyjadrený v ust. § 324 ods. 3 CSP.
Je potrebné konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu
opatreniu. Regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy
prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením.

16. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu žalobcu, ktorý mu bol doručený dňa 11.
06. 2024 a ktorý nesprávne posúdil ako návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací
súd poukazuje na to, že predmet konania (resp. obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
alebo zabezpečovacieho opatrenia) nie je tvorený výlučne jeho formálnym označením, ani žalobným
návrhom (petitom), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami, a to opísaním skutkového deja. Na

základe žalobného návrhu (návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho
nariadenia) a opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný petitom
žaloby (neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia) po obsahovej stránke a tento petit
je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcu v žalobe. Súd má skúmať celý obsah
podanej žaloby (návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia),

vrátane žalobného návrhu a nemôže vychádzať z formálneho označenia návrhu.

17. Po oboznámení sa s obsahom podaného návrhu žalobcu a petitom tohto návrhu, odvolací súd
dospel k záveru, že predmetný návrh žalobcu doručený súdu dňa 11. 06. 2024 v zmysle jeho obsahu
smeroval k nariadeniu neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c/ CSP. V danom prípade

je irelevantné, ako žalobca svoj návrh označil, resp., aké zákonné ustanovenia v podanom návrhu
citoval, pretože súd je primárne viazaný žalobným návrhom (petitom), ktorým žalobca stanovil rozsah
požadovanej súdnej ochrany a zároveň určil súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Inak
povedané, súdne konanie je vedené zásadou iura novit curia (súd pozná právo) a sporové strany niesú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia
veci je vecou súdu, ktorý nie je viazaný právnym posúdením nároku alebo obrany proti nemu. Návrh
žalobcu podľa jeho obsahu ako i v zmysle jeho petitu podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne

smeroval k nariadeniu neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c/ CSP. Žalobca v návrhu
vyjadril obavu (podľa jeho názoru dôvodnú), že žalovaný podnikne také právne kroky, aby si žalobca
v prípade jeho úspechu v konaní, nevedel zabezpečiť peňažnú pohľadávku, resp., že žalovaný prevedie
všetky jeho práva k nehnuteľnostiam na iné, tretie osoby za účelom nemožnosti vykonania exekúcie
v prípade úspechu žalobcu a v petite návrhu žiadal, aby súd zakázal žalovanému predať, darovať, či

iným spôsobom scudziť majetok v jeho vlastníctve, zriadiť k nemu záložné právo alebo inak zaťažiť
v prospech tretej osoby, čo treba jednoznačne subsumovať pod ust. § 325 ods. 2 písm. c/ CSP.

V zmysle inštitútu zabezpečovacieho opatrenia môže súd na návrh zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie veriteľovej peňažnej pohľadávky.
Z podaného návrhu žalobcu je nepochybné, že zriadenia záložného práva sa nedomáhal. Okrem

uvedeného, základným predpokladom vydania zabezpečovacieho opatrenia je obava, že exekúcia bude
ohrozená. S poukazom na uvedené je potom evidentné, že súd prvej inštancie pri ustálení predmetu
konania, resp. pri jeho právnom posúdení pochybil, keď dospel k záveru, že žalobca sa podaným
návrhom domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Ak strana sporu alebo účastník konania (v
závislosti od typu konania) uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo

obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný
týmto právnym názorom a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom
zistený skutkový stav dopadajú.

18. Súd prvej inštancie preto pochybil, keď žalobcom podaný návrh posúdil ako návrh na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, a to napriek tomu, že žalobca sa nedomáhal zriadenia záložného práva
a ním podaný návrh bolo potrebné podľa obsahu a petitu návrhu posúdiť ako návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c/ CSP. Odvolací súd preto návrh žalobcu takto
posúdil, teda ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, čomu prispôsobil i terminológiu svojho
rozhodnutia, pričom primárne vychádzal z príslušných ustanovení CSP o neodkladných opatreniach.

Takéto posúdenie nemôže byť pre žalobcu (zastúpeného právnym zástupcom) prekvapujúce, nakoľko
z obsahu a petitu ním podaného návrhu, ktorý bol súdu prvej inštancie doručený dňa 11. 06. 2024
jednoznačne a nepochybne vyplýva, že žalobca sa týmto návrhom domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia a nie nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP musel pristúpiť k zmene
odvolaním napadnutého I. výroku uznesenia súdu prvej inštancie (ktorým zamietol návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia) a rozhodol tak, že zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil svoje tvrdenia o potrebe bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu a tvrdenia o dôvodnej obave, že žalovaný podnikne také právne kroky,

abysižalobcavprípadeúspechuvkonanínevedelzabezpečiťsvojupeňažnúpohľadávku,resp.tvrdenia
o dôvodnej obave, že žalovaný prevedie svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na iné, tretie osoby za
účelom nemožnosti vykonania exekúcie v prípade úspechu žalobcu, teda neosvedčil tvrdenia o potrebe
nariadenia neodkladného opatrenia.

19. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov vyplývajúce z
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (v danom prípade osvedčenie obavy, že exekúcia bude
ohrozená, resp. že žalovaný prevedie svoj nehnuteľný majetok na iné osoby) a preukázanie vzťahu
navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.

19.1 Všetky predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia ako zákonné podmienky vyhovenia
návrhu, musia byť splnené kumulatívne. Musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce
prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé,
že bez poskytnutia ochrany neodkladným opatrením by bolo právo strany sporu bezprostredne

ohrozené. Nariadeným neodkladným opatrením pritom nemožno vytvoriť právny stav, ktorý by bol
nenapraviteľný alebo by vytváral vzťah neprimeranosti, keď by zásah do práv dotknutej strany sporu
bol neadekvátny miere, v akej navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil tvrdené porušenie práv a
právom chránených záujmov.19.2 Ako vyplýva z vyššie citovanej zákonnej úpravy i doterajšej judikatúry súdov, pred rozhodnutím
o neodkladnom opatrení súd dokazovanie nevykonáva, ale vychádza z obsahu návrhu a

dôkazov produkovaných navrhovateľom neodkladného opatrenia, pričom súd na základe miery
pravdepodobnosti tvrdených skutočností, vyvodzuje záver o zákonnosti a dôvodnosti návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Je na navrhovateľovi neodkladného opatrenia, aby preukázal
potrebu okamžitej úpravy pomerov strán, ktorá je kumulatívnou požiadavkou na nariadenie
neodkladného opatrenia za situácie, že základné právo, ktoré je predmetom posudzovania vo veci

samej, je možné považovať za osvedčené. Potreba bezodkladnej úpravy právnych pomerov strán sporu
sa nedá vyvodzovať len zo subjektívneho presvedčenia navrhovateľa neodkladného opatrenia a ani sa
nedá odôvodniť abstraktnou možnosťou druhej strany sporu nakladať s týmto predmetom sporu. Takáto
hroziaca ujma musí byť aspoň osvedčená.

19.3 V prejednávanej veci žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia podľa názoru odvolacieho

súdu žiadnym spôsobom neosvedčil, a to ani v návrhu, ani v odvolaní potrebu neodkladnej úpravy
právnych pomerov strán sporu a obavu o ohrozenie výkonu exekúcie. Žalobca tvrdil, že „má dôvodnú
obavu, že žalovaný podnikne také právne kroky, aby si žalobca v prípade úspechu v súdnom konaní
nevedel zabezpečiť peňažnú pohľadávku“ resp., že „má dôvodnú obavu, že žalovaný prevedie všetky
jeho vlastnícke práva k nehnuteľnostiam na iné, tretie osoby za účelom nemožnosti vykonania exekúcie

v prípade úspechu žalobcu“. Na týchto nepodložených a neosvedčených tvrdeniach žalobca zotrval
i v podanom odvolaní.

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci je tak založený len na presvedčení
žalobcu o dôvodnosti pohľadávky 100.000,- eur a na jeho subjektívnej obave vyplývajúcej z toho, že

žalovaný môže voľne nakladať s nehnuteľnosťami. Pravdepodobnosť toho, že žalovaný bude nakladať
so svojím majetkom tak, aby ohrozil uspokojenie žalovanej pohľadávky nie je žiadnym spôsobom
osvedčená a nedosahuje ani úroveň pravdepodobnosti, pretože zo samotného návrhu žalobcu na
nariadenieneodkladnéhoopatreniavyplýva,žežalovanýbymalbyťvlastníkomviacerýchnehnuteľností.
Žalobca však nepredložil súdu žiadny dôkaz o tom, že žalovaný je vlastníkom v návrhu označených

nehnuteľností, ani dôkaz o tom, aký právny režim sa na označené nehnuteľnosti vzťahuje, resp. či
tieto nie sú vo vlastníctve (resp. spoluvlastníctve) i ďalších osôb. Žalovaný pritom vo svojom vyjadrení
zo dňa 10. 10. 2024 uviedol, že hnuteľný i nehnuteľný majetok vlastní spolu s manželkou v režime
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nehnuteľný majetok je zaťažený záložným právom banky,
ktorá poskytla úver na rekonštrukciu domovej nehnuteľnosti. Vo vzťahu k manželke žalovaného

(ktorá by mala byť podľa tvrdenia žalovaného bezpodielovou spoluvlastníčkou žalobcom označených
nehnuteľností) nie je v návrhu tvrdená, ani osvedčená existencia žiadneho práva žalobcu, ktorého
ochrana by opodstatňovala bezodkladný zásah súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia.
Dôkazná povinnosť zaťažuje toho, kto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva a jej
splnenie musí spočívať v relevantných, preukázateľných a objektívne overiteľných informáciách, nie v

predstavách, presvedčení a v potencionálnych možnostiach protistrany. S poukazom na vyššie uvedené
je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné konštatovať, že žalobca neosvedčil vlastníctvo žalovaného
k nehnuteľnostiam označeným v návrhu ako jedinú možnosť uspokojenia ním tvrdenej pohľadávky
v sume 100.000,- eur, rovnako neosvedčil neexistenciu vlastníctva ďalších osôb k predmetným
nehnuteľnostiam, ktoré by boli nariadením neodkladného opatrenia neprípustne obmedzené. Bez

predloženia relevantných dôkazných prostriedkov súd nie je spôsobilý vyhodnotiť konkrétne otázky
súvisiace s prípadným vlastníctvom veci. Žalobca taktiež neosvedčil primeranosť hodnoty ním tvrdenej
pohľadávky k hodnote nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom navrhovaného neodkladného opatrenia,
resp., na ktoré by sa malo vzťahovať neodkladné opatrenie.

19.4 Neodkladné opatrenie je až subsidiárnym právnym prostriedkom na ochranu bezprostredne
ohrozených práv, keď podľa ust. § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,
že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Primárnym prostriedkom ochrany
práv žalobcu v predmetnej veci je teda zabezpečovacie opatrenie podľa ust. § 343 CSP, ktorého sa však
žalobca podľa obsahu jeho návrhu a petitu zjavne nedomáhal (napriek tomu, že súd prvej inštancie jeho

návrh takto posúdil). Aj tu je potrebné zdôrazniť, že uplatnenie tohto procesného prostriedku ochrany
bezprostredne ohrozených oprávnených záujmov je odôvodnené len v prípade kumulatívneho splnenia
rovnakých predpokladov, ako sú vyžadované pre nariadenie neodkladného opatrenia.20. Žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že preukázal splnenie podmienok na poskytnutie ochrany
nariadením zabezpečovacieho opatrenia, resp., že nemá inú možnosť zabezpečenia svojej pohľadávky
ako vydaním tohto opatrenia a navrhol, aby súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrhu na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovie v súlade s návrhom. K uvedenej odvolacej námietke
odvolací súd opätovne uvádza, že obsahom podania žalobcu, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené
dňa 11. 06. 2024 nebol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (napriek tomu, že žalobca
vpodanícitovalustanoveniaCivilnéhosporovéhoporiadkuozabezpečovacomopatrení)aaninavrhnuté
znenie výroku rozhodnutia (petit) nezodpovedalo zabezpečovaciemu opatreniu, ktorým by súd mal

zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach dlžníka (žalovaného) na zabezpečenie pohľadávky veriteľa
(žalobcu), ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (ust. § 343 ods. 1 CSP). Petit bol žalobcom
formulovaný ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by mal súd žalovanému uložiť,
aby nenakladal s tam označenými nehnuteľnosťami (ust. § 325 ods. 2 písm. c/ CSP). Súd každé
podanie posudzuje podľa jeho obsahu (ust. § 124 ods. 1 CSP), a preto aj súd prvej inštancie mal
podanie žalobcu posúdiť ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (nie ako návrh na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia) a mal sa zaoberať otázkou, či sú splnené predpoklady pre nariadenie
opatrenia požadovaného žalobcom, vrátane podmienky zakotvenej v ust. § 324 ods. 3 CSP.

Navrhovateľneodkladnéhoopatreniamusípretovzáujmevlastnéhoprocesnéhoúspechusámosvedčiť,
že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie sú

splnené. Inak súd jeho návrh, ktorým sa bude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu
obavy z ohrozenia exekúcie na uspokojenie peňažnej pohľadávky, zamietne s poukazom na prednostnú
alternatívu zriadenia záložného práva podľa ust. § 343 CSP. Súd nie je pri tom povinný sám ex offo
komplexne skúmať majetkové pomery dlžníka, za účelom posúdenia možnosti efektívneho zriadenia
záložného práva na konkrétnych veciach právach alebo iných majetkových hodnotách.

Podľa ust. § 216 ods. 1 CSP je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu, ktorý môže prekročiť a prisúdiť
viac, než čoho sa strany domáhali, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a návrh žalobcu nebolo
možné posúdiť ako návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako to nesprávne urobil súd prvej

inštancie, pričom jeho postup bol v rozpore s obsahom podania žalobcu.

Z viazanosti súdu tzv. petitom (návrhom výroku súdneho rozhodnutia, ktorého vydania sa žalobca
domáha) vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy strán sporu a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú
(tzv. zásada ne ultra petitum) a nepochybne i to, že nemôže prisúdiť iné plnenie, než ktorého sa strany

sporu domáhali.

Odvolací súd je toho názoru, že predmetný návrh žalobcu, označený ako „neodkladné/zabezpečovacie
opatrenie“ bolo potrebné podľa obsahu a s dôrazom na jednoznačne naformulovaný požadovaný petit v
zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. c/ CSP (postupom podľa ust. § 124 ods. 1 CSP) považovať za návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca ako pán sporu (zastúpený advokátom) výslovne formuloval
petit, ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, na čom nič nemení skutočnosť, že súd
prvej inštancie tento návrh nesprávne posúdil ako návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Za prípadnú rozpornosť v označení návrhu doručeného súdu prvej inštancie dňa 11. 06. 2024 a vo
formulovaní požadovaného petitu zodpovedá žalobca.

21. Žalobca taktiež v odvolaní prezentoval svoju obavu, že žalovaný podnikne kroky smerujúce
k sťaženiu vymožiteľnosti jeho pohľadávky, ktorá by mu v prípade jeho úspechu v súdnom konaní
vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 17Crp/2/2024 bola priznaná. Odvolací súd je v zhode
so súdom prvej inštancie toho názoru, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom neosvedčil potrebu

neodkladne upraviť pomery medzi ním a žalovaným formou nariadenia opatrenia (neodkladného/
zabezpečovacieho). Žalobca nedisponuje ani samotným exekučným titulom, od ktorého by bolo možné
odvodzovať vznik obavy, že by žalovaný podnikal kroky smerujúce k nakladaniu so svojim majetkom
takým spôsobom, ktorým by sťažil vymožiteľnosť veriteľovej pohľadávky, teda že by exekúcia bola
ohrozená. Z ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/2001 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj
Exekučný poriadok) vyplýva definícia exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Ustanovenie § 45 ods. 2 Exekučného
poriadku odkazuje na exekučné tituly, ktoré nie sú súdnymi rozhodnutiami. Dohoda o mimosúdnomvysporiadaní nároku na náhradu škody zo dňa 28. 11. 2023, ktorú žalobca predložil ako prílohu k návrhu
nie je exekučným titulom.
22.Žalobcavnávrhuneosvedčilaniúmyselžalovanéhonakladaťsosvojimmajetkomspôsobom,ktorým

by sťažil vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu (v prípade jeho úspechu v konaní vedenom pod sp. zn.
17Crp/2/2024).

23. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, žalobca nepreukázal potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia,pretoženeosvedčilexistenciuodôvodnenejobavy,žejehoexekúciabudeohrozenáasúčasne

jeho návrh neosvedčil ani mieru primeranosti zásahu. Z toho dôvodu nebolo možné návrhu žalobcu,
ktorýodvolacísúdposúdilakonávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,vyhovieť.Odvolaciedôvody
uplatnené žalobcom v odvolaní neboli spôsobilé tento záver súdu zvrátiť.

24. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd postupoval tak, že podľa ust. § 388 CSP zmenil
odvolaním žalobcu napadnutý I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie (nakoľko neboli splnené

podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie) a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

25. Odvolaním žalobcu napadnutý závislý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania
(II. výrok) odvolací súd ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaný

bol v konečnom dôsledku v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný, pričom tento výrok žalobca
nenapadol žiadnou odvolacou argumentáciou.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému (ktorý mal v konečnom

dôsledku v odvolacom konaní úspech) priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu proti žalobcovi, ktorý vo veci podaného odvolania úspech nemal. O výške náhrady trov tohto
konania rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia súdny úradník súdu prvej inštancie
samostatným rozhodnutím (ust. § 262 ods. 2 CSP).

27. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 druhá veta CSP a ust. § 3
ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.