Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/97/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124010396
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3124010396.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
MariánaDunčkaaJUDr.MilanaStrakuvtrestnejveciodsúdenéhoA.B.,nar.XX.XX.XXXXvŽiline,trvale
bytom C. – D., E. XX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v NOO a ÚVTOS Trenčín na neverejnom
zasadnutí dňa 19. novembra 2024 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 73PP/11/2024 zo dňa 10.05.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 22Tk/1/2015 zo dňa 18.06.2015 bol A. B. odsúdený pre
obzvlášťzávažnýzločinvraždypodľa§145ods.1Tr.zák.natrestodňatiaslobodyvovýmere11rokovso
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň bol odsúdenému uložený
ochranný dohľad na dobu 3 rokov ako aj ústavné ochranné protialkoholické liečenie. Odsúdený začal

vykonávať trest odňatia slobody dňa 18.06.2015, do ktorého bol započítaný výkon väzby od 31.10.2014
do 18.06.2015.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 73PP/11/2024 zo dňa 10.05.2024 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“) bol podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 a § 67 ods. 1 Tr. zák. zamietnutý
návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody.

Predmetné uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože odsúdený podal proti nemu v zákonnej
lehote sťažnosť, zahlásiac ju do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po jeho vyhlásení. Podanú
sťažnosť odsúdený dodatočne písomne odôvodnil, pričom sa nestotožnil s odôvodnením okresnému
súdu a zároveň namietal výrok napadnutého uznesenia, ktorý podľa neho jednoznačne porušuje jeho
právo o podmienečné prepustenie z výkonu trestu. Poukazoval na najmä na tú skutočnosť, že skutok,

ktorý sa mu kládol za vinu, nebol preukázaný zákonným spôsobom, nakoľko orgány činné v trestnom
konaní nedisponovali žiadnymi relevantnými dôkazmi, ale robili na neho hrubý nátlak. Uviedol, že bol
donútený k priznaniu, nakoľko sa mu orgány činné v trestnom konaní vyhrážali a preto z obavy o dlhší
trest uzavrel dohodu o vine a treste, pričom orgány činné v trestnom konaní v tomto smere podľa jeho
názoru využili najmä jeho stav opitosti a tak sa dostal do výkonu trestu za skutok, ktorý nespáchal. Ďalej
poukázal na to, že je invalidný dôchodca a ťažko zdravotne postihnutý, pričom vo výkone si plnil svoje

povinnosti. Uviedol, že ako zdravotne ťažko postihnutá osoba nemôže byť nútený počas výkonu trestu
k ničomu a preto namietal diskrimináciu jeho osoby zo strany okresného súdu, keď zamietol jeho žiadosť
o podmienečné prepustenie s tým, že nebol aktívny a disciplinárne odmenený. Ďalej uviedol, že ako
odsúdená osoba si plnil svoje povinnosti a svojim správaním preukázal zlepšenie. Zároveň uviedol, že
týmto preukázal, že táto spoločnosť mu môže veriť a že vykonaný trest je postačujúci. Dodal, že povedie
riadny a usporiadaný život. Preto žiadal krajský súd o zrušenie napadnutého uznesenia a o vyhovenie

jeho žiadosti o podmienečné prepustenie a to s prihliadnutím na skutočnosť, že si odpykal z výmery
trestu 3/4, a to z trestu za skutok, ktorý nespáchal.K sťažnosti odsúdeného sa písomne vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Trenčín, ktorá sa
s napadnutým uznesením v celom rozsahu stotožnila a považovala ho za zákonné a dôvodné. Navrhla

preto, aby krajský súd sťažnosť odsúdeného zamietol ako nedôvodnú.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr.
por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť, ako
aj konanie predchádzajúce tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru,

že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil
v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie
napadnutéhouznesenia.Krajskýsúdvkonečnomdôsledkukonštatuje,ževdôvodochpodanejsťažnosti
nie sú ani vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru.

V rámci preskúmania správnosti samotného výroku napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo

výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 67 ods. 1 Tr. zák. osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na
trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne
prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného,
krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného
účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na
druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu

trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu
nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci
výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil
súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti

aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť
každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj
kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia
ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto
súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu

trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát,
vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu
odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k
opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.K vyššie uvedenému krajský súd považuje za potrebné dodať, že podstata inštitútu podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody netkvie v tom, aby bol odsúdený za dobré správanie,

prípadnedobrúprácuvovýkonetrestuautomatickyprepustenýpoodpykanízákonomustanovenejdoby.
Podmienečné prepustenie je opodstatnené len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti
existuje odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude aj na slobode viesť riadny život a že pre spoločnosť
tu nie je príliš veľké riziko jeho recidívy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV.
ÚS 53/2008 zo dňa 14.02.2008). Rozhodnutie o podmienečnom prepustení má fakultatívnu povahu, čo

znamená, že naň neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po
určitú zákonom ustanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti.

Na základe preskúmania správnosti výroku samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého
sťažnosťou odsúdeného, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne,
keď návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Krajský

súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa ktorých
u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu
trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a § 67 ods. 1 Tr. zák. Uvedené ustanovenia
podmieňujú podmienečné prepustenie splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej
dĺžke, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a

preukázaním dôvodnej možnosti očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada
aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
V odôvodnení svojho rozhodnutia, na obsah ktorého týmto krajský súd poukazuje v celom rozsahu v
zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd správne uviedol, že odsúdený
splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej časti trestu, avšak

nebola kumulatívne u neho splnená podmienka preukázania polepšenia a podmienka v podobe
odôvodnenej pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného v prípade jeho podmienečného
prepustenia.

K otázke posudzovania preukázania polepšenia krajský súd považuje tiež za potrebné poukázať na to,

že polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa však navonok
prejavuje iba v jeho správaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení treba práve rozlišovať,
kedy je správanie a plnenie povinností vo výkone trestu iba prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného
v prostredí ústavu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré oprávňujú
predpokladať, že aj v budúcnosti bude viesť riadny život. Preto správanie odsúdeného vo výkone trestu

a plnenie povinností sú síce neopomenuteľnými, ale nie však jedinými hľadiskami, z ktorých možno
usudzovať na jeho polepšenie.

Podľa názoru krajského súdu záver okresného súdu o nesplnení zákonnej podmienky preukázania
polepšenia odsúdeného počas výkonu trestu má úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.

V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že z hľadiska preukázania polepšenia
v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. je rozhodnou skutočnosťou to, že odsúdený neakceptoval zodpovednosť
za svoje správanie súvisiace s jeho trestnou činnosťou a popiera jej spáchanie, pričom kritický postoj
k spáchaniu trestnej činnosti je jedným zo základných a podstatných náležitostí, na základe čoho možno
dospieť k záveru, že odsúdený sa polepšil a trest, ktorý doposiaľ vykonal má naňho prevýchovný vplyv.

Odsúdený sa síce vo výkone trestu odňatia slobody správa v súlade s vnútorným poriadkom ústavu, čo
pri jeho osobe, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody svedčí len o tom, že sa dokáže
prispôsobiť podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, ale bez toho, aby bolo preukázané, že by
u odsúdeného aktuálnym výkon trestu došlo k zmena jeho vnútorného postoja k spáchanej trestnej
činnosti a k prevzatiu zodpovednosti za jej následky. Za situácie, kedy odsúdený neustále popiera

spáchaný trestný čin a vinu si nepriznáva, logicky nemohlo doposiaľ dôjsť k zmene jeho vnútorného
postoja a tým pádom ani k polepšeniu odsúdeného. Uvedené tak svedčí o tom, že aktuálny výkon trestu
odňatia slobody nemá na odsúdeného dostatočný výchovný vplyv a tento voči odsúdenému neplní svoj
účel predpokladaný v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. Vzhľadom k uvedenému aj podľa názoru krajského
súdu odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preto nepreukázal

dostatočné polepšenie.

Podľa názoru krajského súdu otázku preukázania polepšenia v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. nie je možné
posudzovať izolovane od otázky pozitívnej prognózy správania sa odsúdeného v budúcnosti v zmysle§ 66 ods. 1 Tr. zák. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že ak sa nepreukáže skutočné polepšenie
odsúdeného, je ťažko odôvodniteľný záver, že u odsúdeného je možné očakávať v budúcnosti vedenie
riadneho života. V prejednávanom prípade sú pochybnosti o pozitívnej prognóze vedenia riadneho

života odsúdeným založené na konkrétnych skutočnostiach vyplývajúcich nielen z hodnotenia ústavu,
na ktoré správne poukázal okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ale predovšetkým aj
z tej skutočnosti, že s prihliadnutím na jeho trestnú minulosť existuje zvýšená miera rizika, že by po
podmienečnom prepustení z výkonu trestu neviedol už len riadny život. Okrem toho samotné popieranie
spáchania trestnej činnosti odsúdeným, jeho prístup k uloženému trestu odňatia slobody svedči skôr

o tom, že trest uložený odsúdenému doposiaľ neplní svoj účel a nedáva záruku, že sa v budúcnosti
nedopustí ďalšej trestnej činnosti. V jeho prípade teda prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti
pred ním ako páchateľom trestnej činnosti. Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho
doterajšieho výkonu trestu teda ani podľa názoru krajského súdu neumožňuje prijať záver o pozitívnej
prognóze jeho budúceho správania sa.

S poukazom na tieto konkrétne skutočnosti sa krajský súd stotožnil so správnosťou záveru okresného
súdu o nesplnení zákonných podmienok odsúdeným pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody podľa § 66 ods. 1 Tr. zák.

Keďže s poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu nie je dôvodná, podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri k nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.