Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoPr/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520200871
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2520200871.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň:

JUDr. Eva Behranová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: A. B. C., B., nar. XX.X.XXXX,
adresa D. XXXX/XX, E., D. C., zastúpeného advokátom: JUDr. Ing. Arpád Barczi, so sídlom T.
Vansovej 225/3, Galanta, proti žalovanému: Mesto Piešťany, so sídlom Námestie SNP 1475/3, Piešťany,
o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, na odvolanie žalovaného proti
medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. PN-18Cpr/18/2020-486 zo dňa 11.7.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým medzitýmnym rozsudkom prvoinštančný súd vyhovel základu žaloby žalobcu, keď vo
výroku rozhodol nasledovne:

„Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru žalobcu na základe výpovede zo dňa 07.01.2020 je
neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá.“

2. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca a žalovaný uzatvorili
dňa 15.02.2016 pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 15.02.2016, na základe ktorej žalobca
vykonával pre žalovaného prácu vedúceho oddelenia právnych a klientskych služieb s miestom výkonu
práce v Piešťanoch na Mestskom úrade. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 14.02.2017.

V zmysle pracovnej zmluvy bol plat určený samostatným oznámením o výške a zložení funkčného platu,
ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy. Výplatný termín bol stanovený na 10. v mesiaci, plat
bol splatný mesiac dozadu a poukazovaný na účet žalobcu. Dohodou o zmene pracovných podmienok
zo dňa 07.02.2017 došlo s účinnosťou od 14.02.2017 k zmene pracovného pomeru na dobu neurčitú.
Podľa pracovnej náplne zo dňa 28.12.2018 bolo pracovnou náplňou žalobcu ako vedúceho oddelenia
právnych a klientskych služieb v súlade s príslušnými právnymi predpismi vykonávať a zodpovedať
najmä za tieto činnosti - riadiť, koordinovať a kontrolovať prácu na oddelení právnych a klientskych

služieb; predkladať prednostovi MsÚ návrh rozpočtu, jeho zmeny a doplnky, sledovať jeho čerpanie v
rámci svojho oddelenia; vydávať príkazy a nariadenia referentom oddelenia; v zverených záležitostiach
zastupovať mesto v jednaní so Štátnou správou, právnickými a fyzickými osobami; zastupovať mesto
v súdnych sporoch; zabezpečovať a poskytovať všeobecné právne služby a právne poradenstvo pre
potreby mesta, pre jednotlivé interné útvary MsÚ, pre mestom založené alebo zriadené právnické osoby;
zúčastňovať sa rokovaní MsR a MsZ; spracovávať materiály na rokovanie MsR a MsZ; vybavovať
žiadosti podľa zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v z.n.p. a sťažnosti v

rámci zvereného oddelenia; vykonávať základnú finančnú kontrolu podľa § 7 zák. č. 357/2015 Z. z. o
finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov; plniť ďalšie úlohy podľa pokynov
nadriadených, ak sú vydané v súlade s právnymi predpismi. Pracovná náplň bola účinná od 01.01.2019
a tvorila neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy. Podľa Oznámenia o výške a zložení funkčného platuzo dňa 30.12.2019 bol s účinnosťou od 1.1.2020 v zmysle zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní
niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, určený funkčný plat žalobcu vo výške 1.773,- Eur mesačne na 100% úväzok.

3. Usmernením v súvislosti s prekážkami v práci na strane zamestnávateľa zo dňa 07.01.2020 bol
žalobca zo strany žalovaného informovaný, že v dôsledku zrušenia pracovného miesta vedúci oddelenia
právnych a klientskych služieb vznikla dňom 07.01.2020 prekážka v práci na strane zamestnávateľa
podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce a z tohto dôvodu žalobcovi nie je možné prideľovať prácu. Súčasne

žalovaný vyzval žalobcu na odovzdanie agendy a pracovných pomôcok a upovedomil ho o skutočnosti,
že s poukazom na uvedené skutočnosti nebude žalovaný považovať neprítomnosť žalobcu v práci
za porušenie pracovnej disciplíny platného pracovného poriadku. Počas trvania prekážok v práci na
strane zamestnávateľa mala byť žalobcovi vyplácaná náhrada mzdy (vo výške funkčného platu ku dňu
07.01.2020), a to až do skončenia pracovného pomeru dohodou alebo výpoveďou.

4. Listom zo dňa 07.01.2020 označeným ako Výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
v znení neskorších predpisov, žalovaný oznámil žalobcovi, že na základe písomného Rozhodnutia
zamestnávateľa Mesto Piešťany č. 1/2019 o iných organizačných zmenách Mestského úradu Piešťany
s účinnosťou od 01.09.2019 bolo o.i. zrušených niekoľko pracovných miest a medzi nimi aj pracovné
miesto Vedúci oddelenia právnych a klientskych služieb, ktoré podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej

dňa 15.02.2016 vykonával žalobca ku dňu jeho zrušenia. V dôsledku uvedenej organizačnej zmeny sa
žalobca stal nadbytočný. Ďalej sa vo výpovedi uvádza, že žalovaný žalobcovi po nástupe do práce dňa
07.01.2020, po ukončení práceneschopnosti dňom 06.01.2020 (ktorá trvala od 16.01.2019), v zmysle §
63 ods. 2 Zákonníka práce ponúkol všetky voľné pracovné miesta v rozsahu podľa prílohy, ktoré však
žalobca odmietol. Vzhľadom na uvedené žalovaný dal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa

§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Pracovný pomer sa mal skončiť uplynutím výpovednej doby,
ktorá je dvojmesačná a začala plynúť dňa 01.02.2020 a uplynúť mala dňa 31.03.2020. Výpoveď zo
strany zamestnávateľa bola prerokovaná so zástupcami odborovej organizácie SLOVES Slovenským
odborovým zväzom verejnej správy a kultúry - ZV Mestský úrad Piešťany a ZV Mestskej polície mesta
Piešťany dňa 07.01.2020. Žalobca podpisom potvrdil osobné prevzatie výpovede dňa 07.01.2020 a

vo vyjadrení k výpovedi uviedol, že s výpoveďou nesúhlasí a neakceptuje aktuálnu ponuku voľných
pracovných miest.
Podľa Prílohy č. 1 (zoznam voľných pracovných miest) boli ku dňu 07.01.2020 voľné tieto pracovné
miesta (spolu 18): vedúci Odboru stratégie a rozvoja mesta, referent pre architektúru a územné
plánovanie, referent pre GIS, open data a participáciu, referent pre krajinné plánovanie a rozvoj

zelene, referent pre plánovanie a rozvoj dopravy, referent pre energetiku, referent pre investície, vedúci
Odboru životného prostredia, vodič sociálneho taxíka, sestra v ZOS LUMEN, vedúci zariadenia ZOS
Kalinčiakova, sestra v ZOS Kalinčiakova, referent sociálnej práce v ZSS DOMUM, opatrovateľka v
domácnosti, referent pre školský úrad, člen zmeny (Mestská polícia), referent priestupkového referátu
(Mestská polícia).

5. Listom zo dňa 22.03.2020 označeným ako Žiadosť žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom
pokračovanípracovnéhopomeruvpozíciivedúciprávnychaklientskychslužieb.Uviedol,žerozhodnutie
zamestnávateľa č. 1/2019 o zrušení niekoľkých pracovných miest je nedôvodné, neopodstatnené a
protiprávne.

6.PodľazáznamuoprerokovanínovéhoOrganizačnéhoporiadkuMestskéhoúraduPiešťanyč.18/2019
s odborovou organizáciou SLOVES, bol dňa 23.08.2019 prerokovaný Organizačný poriadok Mestského
úradu Piešťany č. 18/2019 v súlade s článkom 11 Kolektívnej zmluvy na rok 2019 uzatvorenej medzi
Mestom Piešťany a odborovou organizáciou SLOVES. Výsledkom prerokovania bolo, že účastníci

prerokovania sa dohodli na znení organizačného poriadku v predloženom znení.

7. Rozhodnutím zamestnávateľa o iných organizačných zmenách č. 1/2019 prijatým v súlade s
ustanovením § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v platnom znení, bol okrem iného zrušený pôvodný
organizačný útvar „Oddelenie právnych a klientskych služieb“ (bod 14. rozhodnutia), vznikla nová

organizačná zložka „Odbor právny a klientskeho centra“ (bod 24. rozhodnutia), bola zrušená pôvodná
funkcia (pracovné miesto) „Vedúci oddelenia právnych a klientskych služieb“ (bod 29. rozhodnutia)
a vznikla nová funkcia (pracovné miesto) „Vedúci odboru právneho a klientskeho centra“ (bod 39.
rozhodnutia). V súlade s obsahom tohto rozhodnutia mali byť v ňom uvedené organizačné zmenyrealizované v Organizačnom poriadku Mestského úradu Piešťany, ktorý bude primátorom mesta vydaný,
s účinnosťou do 01.09.2019.

8. Podľa Organizačného poriadku Mestského úradu Piešťany č. 3/2016 zo dňa 08.11.2016, účinného od
09.11.2016, v znení neskorších dodatkov bolo oddelenie základnou organizačnou zložkou mestského
úradu. Jedným z oddelení MsÚ bolo aj Oddelenie právnych a klientskych služieb, ktorého úlohou bolo
poskytovať právne zabezpečenie činnosti MsÚ, vrátane zastupovania mesta na súdoch, vymáhania
pohľadávok, dodržiavania zásad hospodárenia s majetkom mesta a uzatvárania zmluvných vzťahov.

Vykonávalo matričný úrad, evidenciu obyvateľstva a osvedčovanie listín a podpisov. V súlade s internými
predpismi a zákonmi zodpovedalo za organizačné zabezpečenie chodu MsÚ (podateľňa), prípravu a
distribúciu materiálov predkladaných do MsR a MsZ, spracovanie, evidenciu a distribúciu uznesení MsR
a MsZ. Zabezpečovalo prvý kontakt klienta so zamestnancami MsÚ v Klientskom centre.

9. Organizačným poriadkom Mestského úradu Piešťany č. 18/2019 zo dňa 23.08.2019, účinným

od 01.09.2019 boli vytvorené nové organizačné zložky - odbory, ktoré sa ďalej členia na referáty.
Jedným z novovytvorených odborov bol „Odbor právny a klientskeho centra“. Odbor zodpovedá za
právne zabezpečenie činnosti MsÚ, vrátane zastupovania mesta na súdoch, vymáhania pohľadávok,
dodržiavania zásad hospodárenia s majetkom mesta a uzatvárania zmluvných vzťahov. Vykonáva
klientske služby ako podateľňu, pokladňu, matričný úrad, evidenciu obyvateľstva, register adries,

vydávanie súpisných a orientačných čísel, osvedčovanie listín a podpisov, činnosť integrovaného
obslužného miesta a ostatné klientske služby (poskytovanie informácií k vydávaným úradným tlačivám,
žiadostiam a iným podaniam, poskytuje informačné a propagačné materiály, brožúry a pod.). Odbor
zabezpečuje úlohy prostredníctvom organizačných zložiek, ktorými sú Referát právny a Klientske
centrum (referát). Organizačný poriadok definuje náplň činnosti oboch referátov. Nadobudnutím

účinnosti tohto organizačného poriadku sa zrušil Organizačný poriadok Mestského úradu v Piešťanoch
č. 3/2016 účinný od 09.11.2016 vrátane jeho dodatkov a rozhodnutí zamestnávateľa o organizačných
zmenách.

10. Listom zo dňa 03.01.2020 - Žiadosť o prerokovanie výpovede zo strany zamestnávateľa žalovaný

požiadalOdborovúorganizáciuSLOVESvzmysle§74Zákonníkapráceoprerokovanievýpovedepodľa
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so zamestnancom A. B. C., B., vedúcim Oddelenia právnych
a klientskych služieb, dňa 07.01.2020 o 7.00 hod. v kancelárii prednostky MsÚ. Podľa záznamu o
prerokovaní výpovede s odborovou organizáciou SLOVES bola dňa 07.01.2020 medzi žalovaným a
odborovou organizáciou prerokovaná výpoveď zamestnancovi A. B. C. podľa § 63 ods. 1 písm. b)

Zákonníka práce v súlade s článkom 11 ods. 2 Kolektívnej zmluvy na rok 2020 uzatvorenej medzi
Mestom Piešťany a odborovou organizáciou SLOVES.

11. Podľa pracovnej náplne zo dňa 31.08.2019 po prijatí organizačných zmien na MsÚ došlo v prípade
Vedúceho odboru právneho a klientskeho centra v porovnaní s funkciou Vedúceho oddelenia právnych

a klientskych služieb k presnejšej špecifikácii a čiastočnému rozšíreniu pôvodnej pracovnej náplne.

12. Z inzerátov zverejnených na úradnej tabuli Mesta Piešťany, v týždenníku A.B. Piešťany, v mobilnej
aplikácii v OBRAZE ako aj na webovej stránke mesta Piešťany vyplýva, že v období od 13.09.2019 do
70.10.2019vyhlásilžalovanývýberovékonanienapozíciuVedúciodboruprávnehoaklientskehocentra.

13. Svedkyňa F. G. E., prednostka Mestského úradu v Piešťanoch v čase dania výpovede, pri výsluchu
uviedla, že organizačnú zmenu začala pripravovať s vedením mesta - p. primátorom a viceprimátorom.
Organizačný poriadok mal 2 prílohy, jednou je organizačná štruktúra a druhou funkčné členenie, kde
sa ustanovujú presné názvy pracovných pozícií, úväzky a jednotlivé zaradenia v rámci štruktúry. Až

po jej ročnom pôsobení sa vrátil žalobca, toto pracovné miesto bolo obsadené a v čase keď sa vrátil,
uchádzal sa o svoju pôvodnú pozíciu, ktorá už neexistovala. Zdôraznila, že táto zmena bola robená
hlavne z hľadiska zmeny procesného riadenia na úrade, kde sa prehodnocovali všetky pozície, všetky
pracovné náplne, všetky platové dekréty. Robil sa úplne nový systém riadenia, čo sa týka hlavne
vedúcich zamestnancov, rozširovali sa im kompetencie. Aj v tomto prípade pôvodná náplň žalobcu bola

omnohoužšia.Ztakýchnajzávažnejšíchvecí,ktorépribudlidotejpracovnejpozície,bolatorozsiahlejšia
oblasť exekučných konaní, pretože tá tam dovtedy nespadala. Tak isto klientske služby, ktoré patrili
pôvodne k tejto pozícii sa zmenili, čo sa týka napr. poklade, popisu jednotlivých pracovných činností
a úplne bol z tejto pozície odčlenený celý úsek organizačný, ktorý pripravuje rokovania mestskémuzastupiteľstva, spracováva uznesenia, ktorý má rozsiahlu pracovnú činnosť a spadajú pod neho aj
informačné technológie. V čase, keď nastúpil žalobca, oznámil, že má záujem o svoju pôvodnú pozíciu,
tak mu vysvetlili organizačné zmeny, ktoré medzi tým na úrade nastali. Organizačné zmeny vyplynuli

z diskusií medzi svedkyňou, primátorom a viceprimátorom. Každý primátor príde s nejakým volebným
programom a cieľom, ktoré chce naplniť a prirodzene sa to potom odzrkadlí okrem iného aj do tejto
štruktúry. K tejto zmene pristúpili z dôvodu nielen poddimenzovanosti úradu, zároveň tam neboli niektoré
funkcie zabezpečené. Organizačné zmeny potom spracovávala svedkyňa. Pokiaľ ide o predmetné
oddelenie, pôvodne tam spadalo klientske centrum, nakoniec z dôvodu, že aj práca na klientskom centre

sa prehodnotila a rozšírila, tak klientske centrum odčlenili z tohto odboru. Vytvorili aj jedno pracovné
miestonaexekúcieaprijalijednukolegyňu.Muselijednéhozamestnancaprijať,lebojedennatonestačil.
V rámci odboru právneho nastúpila právnička, chytila sa roboty, avšak nestíhali sa exekúcie riešiť, tak
vzniklo ešte jedno pracovné miesto na exekúcie. Toto bola jedna z tých pracovných pozícií, ktoré vznikli
ako nové. Pokiaľ ide o postup pri prerokovaní výpovede, keď sa dozvedeli, kedy žalobca príde do práce,
v skorých raňajších hodinách zavolali zástupcov odborov, kde prerokovali to, že žalobca prišiel, chce

nastúpiť, je o tom spísaná riadne zápisnica priamo na tom sedení, podpísaná prítomnými, ktorí tam
boli a po prerokovaní všetci odišli, potom prišiel žalobca, a spoločne s ním riešili ponuku. Sedenie
s odborovou organizáciou bolo v kancelárii svedkyne. Pokiaľ ide o odbory a oddelenia, čo sa týka
samotného pojmu, nevidí tam rozdiel. Je to len terminologické pomenovanie. Bežne sa stretáva s tým na
iných úradoch, že majú buď oddelenie alebo odbory alebo referáty. Pojem odbor, oddelenie či referát je

otázka organizačného poriadku, ako sa to v organizačnom poriadku ustanoví. Počas práceneschopnosti
nerobili voči žalobcovi žiadne úkony. Všetky novovzniknuté pracovné miesta, všetky miesta vedúcich
nových odborov boli obsadzované výberovým konaním. Keď žalobca mal záujem o takúto pracovnú
pozíciu, mohol sa uchádzať o takúto funkciu, nakoľko boli inzerované. Žalobcovi ponúkli voľné pracovné
miesta, ale voľné pracovné miesto s jeho vzdelaním nebolo k dispozícií v tom čase. Na otázku, kto

vykonával po zmene organizačnej štruktúry vedúceho odboru právneho uviedla, že tam bol poverený
niektorý zamestnanec z úradu, bola tam dosť veľká obmena a väčšinou do tej funkcie nikto nechcel
ísť. Na otázku, čo bránilo žalovanému, aby do nástupu do práce žalobcu, čo celkom zrejme bolo
možné ukončenie PN vypočítať vzhľadom na podpornú dobu PN maximálne 12 mesiacov, aby do
tej doby bol niekto povereným vedením toho oddelenia, uviedla, že takto sa to nikdy neriešilo, že by

vypočítavali pravdepodobnosť, kedy sa zamestnanec vráti alebo nevráti. Na otázku súdu, či počas
práceneschopnosti žalobcu žalovaný kontaktoval žalobcu o tom, že bolo vyhlásené výberové konanie,
svedkyňa uviedla, že takúto vedomosť nemá. Ponuka bola zverejnená.

14. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 214 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok (v texte aj len CSP), 11a ods. 1, § 13 ods. 3, § 17 ods. 2, § 59 ods. 1, §
61 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1, 3, § 63 ods. 1b, ods. 2, § 70, § 74, § 77, § 79 ods. 1 a 2 zák. č. 311/2001
Z.z. Zákonníka práce.

15. Nakoľko predmetom konania bola žaloba o určenie neplatnosti výpovede ako aj o náhradu mzdy

podľa § 79 Zákonníka práce, súd prvej inštancie mal za to, že v záujme hospodárnosti konania je
dôvodné rozhodnúť najskôr o prvom uplatnenom nároku žalobcu, t. j. o určení neplatnosti výpovede
danej žalobcovi zo strany žalovaného, keďže predpokladom pre rozhodovanie o nároku na náhradu
mzdy je právoplatné rozhodnutie o platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru, a teda
že sú tu dôvody na vydanie medzitýmneho rozsudku. Súd tak týmto medzitýmnym rozsudkom rozhodol

najskôr o základe nároku, keďže žalovaný počas konania zároveň navrhol, aby súd rozhodol, že od
žalovaného nemožno spravodlivo žiadať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.

16. Po vykonanom dokazovaní v časti o určenie neplatnosti výpovede zo strany žalovaného zo dňa
07.01.2020 danej žalobcovi podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dospel prvoinštančný súd k

záveru, že žaloba je v tejto časti dôvodná a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie nesporne za preukázané, že žalobca
ako zamestnanec pracoval u žalovaného v pracovnom pomere na dobu neurčitú ako vedúci
oddelenia právnych a klientskych služieb, keď dňa 07.01.2020, po nástupe do práce po

dlhodobej práceneschopnosti trvajúcej od 16.01.2019 do 06.01.2020, mu bola zo strany žalovaného
zamestnávateľa doručená výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pričom ako dôvod
výpovede bolo uvedené, že sa stal nadbytočným v dôsledku organizačnej zmeny prijatej rozhodnutím
zamestnávateľa č. 1/2019 o organizačných zmenách, ktorým bolo zrušené aj pracovné miesto žalobcu,t. j. vedúci oddelenia právnych a klientskych služieb. Listom zo dňa 22.03.2020 žalobca oznámil
žalovanému, že trvá na ďalšom pokračovaní pracovného pomeru.

18. V prípade uplatnenia nároku o neplatnosť skončenia pracovného pomeru sa musí súd prioritne
zaoberať vyriešením otázky, či žaloba bola podaná v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote podľa
§ 77 Zákonníka práce, pretože ide o lehotu prekluzívnu, kedy neuplatnením práva v určenej lehote
dochádza k jeho zániku. V konaní bolo nesporné, že výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 07.01.2020
a pracovný pomer mal skončiť uplynutím výpovednej doby dvoch mesiacov dňa 31.03.2020. Žalobca

podal žalobu o určenie neplatnosti výpovede a o náhradu mzdy na súd dňa 28.05.2020, čiže v zákonnej,
dvojmesačnej lehote.

19. Po vyhodnotení vyššie uvedeného prvoinštančný súd žalobu skúmal v intenciách ustanovení §
61 ods. 1 a ods. 2 a § 70 Zákonníka práce, teda či predmetná výpoveď z pracovného pomeru spĺňa
hmotnoprávne podmienky platnosti v tom zmysle, či žalovaný zamestnávateľ dodržal zákonnú písomnú

formu tohto jednostranného právneho úkonu, či v ňom skutkovo vymedzil dôvod výpovede tak, aby ho
nebolo možné zameniť s iným dôvodom a či ho doručil žalobcovi ako zamestnancovi. Sporom dotknutá
výpoveď spĺňa po obsahovej stránke formálne náležitosti v tom zmysle, že bola urobená písomne a je v
nej uvedený dôvod tak, že ho nie je možné zameniť s iným dôvodom a zároveň bola výpoveď žalobcovi
doručená.

20.Súdprvejinštancienásledneskúmal,čivýpoveďzpracovnéhopomeruspĺňaajďalšiuhmotnoprávnu
podmienku svojej platnosti, a to, či žalovaný ako zamestnávateľ splnil svoju zákonnú povinnosť
ustanovenú v § 74 Zákonníka práce výpoveď vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Z
predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný listom zo dňa 03.01.2020 požiadal odborovú

organizáciu SLOVES o prerokovanie výpovede žalobcovi dňa 07.01.2020 o 07.00 hod. v kancelárii
prednostky Mestského úradu Piešťany. Zo záznamu o prerokovaní výpovede s odborovou organizáciou
SLOVES vyplýva, že výpoveď žalobcovi podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce bola
prerokovaná, čo svojimi podpismi potvrdili predsedníčka Závodného výboru Mestského úradu Piešťany
a splnomocnený zástupca predsedníčky závodného výboru Mestskej polície mesta Piešťany. Svedkyňa

F. G. E. pri výsluchu potvrdila, že pred stretnutím so žalobcom v skorých raňajších hodinách zavolali
zástupcov odborov, kde prerokovali výpoveď, je o tom spísaná riadne zápisnica, podpísaná prítomnými,
ktorí tam boli. Potom prišiel žalobca. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, žalovaný ako zamestnávateľ
splnil svoju zákonnú povinnosť podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď vopred prerokovať so zástupcami
zamestnancov.

21. Pokiaľ ide o formálne náležitosti výpovede, prvoinštančný súd mal za to, že tieto boli splnené,
keď výpoveď bola v písomnej forme, je z nej zrejmé, komu bola výpoveď daná, z akého dôvodu
(nadbytočnosť na základe rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách) i odkaz na právnu
úpravu (§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce) a bola riadne doručená žalobcovi. Obsahovou

náležitosťou výpovede (v prípade výpovede zo strany zamestnávateľa) je potom uplatnenie dôvodu
uvedeného v Zákonníku práce, ktorý dôvod sa musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom a aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú zamestnávateľa k
tomu, že rozväzuje pracovný pomer so zamestnancom. Zmyslom ustanovenia § 61 ods. 2 Zákonníka
práce je, aby zamestnanci boli proti výpovedi primerane chránení, aby sa mohli brániť, že výpovedný

dôvod nie je daný. Súd preto ďalej skúmal, či označený dôvod výpovede z pracovného pomeru bol
daný, či dôvod uvedený vo výpovedi obstojí ako výpovedný dôvod, nakoľko zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov výslovne uvedených v § 63 ods. l Zákonníka práce, ktorý dôvod
musí byť skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. Predpokladom platnej výpovede je zároveň existencia dôvodu výpovede v čase výpovede. To,

či skutočne došlo k organizačnej zmene zakladajúcej dôvod výpovede, kto, kedy, akým rozhodnutím a o
akých konkrétnych zmenách rozhodol a či tieto zmeny existovali v čase výpovede, je vecou dokazovania
o existencii použitého výpovedného dôvodu.

22. Vzhľadom na dôvod uvedený v predmetnej výpovedi zo dňa 07.01.2020 prvoinštančný súd

vychádzal z ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorý obsahuje výpovedný dôvod
spočívajúci v tzv. vnútorných organizačných zmenách, ktoré vyúsťujú do nadbytočnosti zamestnanca.
Predpoklady použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce sú existencia
organizačnej zmeny (písomné rozhodnutie zamestnávateľa o tejto zmene), nadbytočnosť zamestnanca,príčinná (objektívne jestvujúca) súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca.
O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej
zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v

tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v
pôvodnom rozsahu. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodu sa skúma,
či organizačná zmena urobila zamestnanca nadbytočným. Nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať
znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu, teda ide o absolútnu nemožnosť
zamestnanca ďalej zamestnávať. Zamestnávateľ má totiž povinnosť zamestnancovi ponúknuť

akékoľvek voľné miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede, nie len miesto zodpovedajúce pôvodnej
pracovnej zmluve, prípadne jeho kvalifikácii. Splnenie tejto ponukovej povinnosti musí preukázať
zamestnávateľ. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ, súd nie
je v zásade oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať.

23. V danom prípade písomné rozhodnutie o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej mal žalovaný stratiť

možnosť naďalej zamestnávať žalobcu ako svojho zamestnanca a v dôsledku ktorého sa žalobca mal
stať podľa žalovaného nadbytočným, predstavuje Rozhodnutie zamestnávateľa o iných organizačných
zmenách č. 1/2019 s účinnosťou od 01.09.2019. Podľa tohto rozhodnutia organizačné zmeny spočívali
okrem iného aj v tom, že sa zrušil pôvodný organizačný útvar „Oddelenie právnych a klientskych služieb“
a vznikla nová organizačná zložka „Odbor právny a klientskeho centra“, bola zrušená pôvodná funkcia

(pracovné miesto) „Vedúci oddelenia právnych a klientskych služieb“ a vznikla nová funkcia (pracovné
miesto) „Vedúci odboru právneho a klientskeho centra“.

24. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný (ktorý bol v
tejto časti nositeľom dôkazného bremena), nepreukázal existenciu ním tvrdeného dôvodu výpovede,

a to, že žalovaný sa stal v dôsledku prijatých organizačných zmien nadbytočným a preto tento
výpovedný dôvod neobstojí. Žalovaný nepreukázal tak nadbytočnosť žalobcu, ako ani príčinnú súvislosť
medzi organizačnou zmenou a tvrdenou nadbytočnosťou žalobcu. V súdenom spore nemožno
hovoriť o nadbytočnosti žalobcu už len z toho dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný
naďalej potreboval práce vykonávané žalobcom, dokonca vo väčšom rozsahu (keď sama zástupkyňa

žalovaného uviedla, že išlo o novú pozíciu s rozsiahlejšou náplňou práce; došlo k rozšíreniu napr. o
exekúcie). Z vykonaného dokazovania nad všetku pochybnosť vyplynulo, že rozdielnosť pracovných
náplní zrušeného pracovného miesta žalobcu - Vedúci oddelenia právnych a klientskych služieb a
novovytvoreného pracovného miesta - Vedúci odboru právneho a klientskeho centra je minimálna
a žalobca spĺňal predpoklady na výkon práce na tejto pracovnej pozícii. Podobné sú nielen názvy

pracovných miest, ale aj ich pracovná náplň. Porovnaním predmetných pracovných náplní je zjavné, že
pracovná náplň vedúceho odboru právneho a klientskeho centra bola umelo rozšírená, aby pôsobila,
že sa skutočne jedná o rozsiahlejšiu pracovnú náplň, než v prípade vedúceho oddelenia právnych
a klientskych služieb, avšak niektoré činnosti sú len naoko podrobnejšie (napr. riadi, koordinuje a
kontroluje prácu na oddelení právnych a klientskych služieb/riadi, organizuje, koordinuje hodnotí a

kontroluje prácu a činnosť zamestnancov odboru právneho a klientskeho centra), niektoré činnosti sú
uvádzané nad potrebný rámec, nakoľko majú byť automatické a prirodzené bez písomného zakotvenia
(vytvára priaznivé podmienky na plnenie úloh zamestnancami odboru), niektoré vyplývajú priamo zo
zákona resp. z podstaty práce (odborne sa vzdeláva a zvyšuje si odbornú kvalifikáciu) a pod. Aj
keď je pracovná náplň rozvedená do podrobností v širšom znení, neznamená to, že je aj obsahovo

širšia. Je tak zrejmé, že žalovaný aj po predmetnej organizačnej zmene potreboval práce vykonávané
žalobcom, žalobca sa nestal nadbytočným, nedošlo ani k zníženiu počtu zamestnancov žalovaného, čím
nebola splnená podmienka pre platnosť výpovede. V rámci Odboru právneho a klientskeho centra, na
referáte právnom bola dokonca prijatá nová zamestnankyňa na pracovné miesto referenta pre exekúcie,
čo vyplynulo z výsluchu svedkyne, ktorá tiež uviedla, že toto bola jedna z tých pracovných pozícií,

ktoré vznikli ako nové. Súd konštatuje, že aj na uvedenú pracovnú pozíciu mal žalovaný právnické
vzdelanie. Z výpovede svedkyne F. G. E. tiež vyplynulo, že nie je rozdiel medzi v pojmoch oddelenia
a odbory, je to len terminologické pomenovanie, čiže pojem odbor, oddelenie, či referát je otázka
organizačného poriadku. Žalovaný zároveň po prijatí rozhodnutia o iných organizačných zmenách, na
základe ktorého sa mal stať žalobca nadbytočným, vyhlásil v období od 13.09.2019 do 07.10.2019

(počas trvania práceneschopnosti žalobcu a trvania pracovného pomeru žalobcu), výberové konanie na
novú funkciu (pracovné miesto) Vedúci odboru právneho a klientskeho centra. V konaní bolo nesporné,
že novovytvorené pracovné miesto Vedúceho odboru právneho a klientskeho centra (takmer identické s
pracovnýmmiestomVedúcehooddeleniaprávnychaklientskychslužieb)žalovanýžalobcovineponúkol,pričom ju obsadzoval po prijatí organizačných zmien výberovým konaním. Zástupkyňa žalovaného
potvrdila, že nakoľko sa v prípade žalobcu jednalo o dlhodobú práceneschopnosť, žalobcu počas nej
nekontaktovali. V danom prípade však ide o špecifickú situáciu, keď k zrušeniu pracovného miesta došlo

počas práceneschopnosti zamestnanca. Nielenže sa žalobca nestal nadbytočným, keďže žalovaný
potreboval práce vykonávané žalobcom minimálne v pôvodnom rozsahu (keď žalovaný tvrdí, že došlo
k rozšíreniu náplne), navyše tak žalovaný podľa názoru súdu konal v rozpore s ustanovením § 157
od. 3 Zákonníka práce, v zmysle ktorého po vrátení žalobcu do práce po skončení dočasnej pracovnej
neschopnosti bol žalovaný ako zamestnávateľ povinný zaradiť ho na pôvodnú prácu, a ak to nie je

možné, tak na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Žalovaný nečakal na žalobcu s výberovým
konaním, napriek tomu, že bezprostredne po organizačnej zmene do času výberového konania, bol
výkonompráceVedúcehoodboruprávnehoaklientskychslužiebdočasnepoverenýzamestnanecúradu
(podľa výpovede svedkyne sa menili a väčšinou do tej funkcie nikto nechcel ísť), ani žalobcu ako svojho
zamestnanca nekontaktoval počas práceneschopnosti ohľadom prijatej organizačnej zmeny, ktorá sa ho
bytostne týkala, čo podľa názoru súdu nie je súladné s dobrými mravmi a skôr evokuje dojem účelovosti

prijatej organizačnej zmeny, ani žalobcovi po nástupe do práce neponúkol dohodu o zmene pracovných
podmienok, ale na výber mu dal rovno dohodu o skončení pracovného pomeru alebo výpoveď. Žalobca
tak nekonal v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a žalobcovi počas jeho práceneschopnosti
nevytvoril rovnaké podmienky ako ostatným dotknutým zamestnancom nachádzajúcim sa v rovnakej
situácii. Konanie žalovaného v prípade žalobcu bolo nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale vykazovalo

aj znaky diskriminačného konania. V súvislosti s týmto právnym záverom súd poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/234/2018 a 4Cdo/39/2003. Pokiaľ žalovaný konal voči žalobcovi
- z dôvodu jeho momentálne nepriaznivého zdravotného stavu - v tom istom čase a mieste odlišne
ako voči iným zamestnancom, nevytvoril žalobcovi rovnakú možnosť prijať osobné rozhodnutie v
situácii, ktorá nastala po rozhodnutí o organizačnej zmene; konanie žalovaného malo teda znaky

diskriminácie a rozporu so zásadou rovnakého zaobchádzania. I keď v konaní nevyšlo najavo, že by
výpoveď bola osobne zameraná priamo voči žalobcovi, bola účelová, vzhľadom na komplexnú zmenu
organizačnej štruktúry po nástupe nového primátora, keďže najavo vyšlo to, že výpovede dostali aj
ďalší vedúci oddelení. Samotná svedkyňa, ktorá zastrešovala a vypracovala predmetnú organizačnú
štruktúru, uviedla, že každý primátor príde s nejakým volebným programom a cieľom, ktoré chce naplniť

a prirodzene sa to potom odzrkadlí okrem iného aj do tejto štruktúry. Na základe uvedeného dospel
súd k presvedčeniu, že Rozhodnutie zamestnávateľa o iných organizačných zmenách č. 1/2019 bolo
účelové, bez toho, aby objektívne zanikla potreba vykonávať prácu žalobcu. Súd zároveň konštatuje,
že tu automaticky chýba príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu,
keď príčinou má byť organizačná zmena a dôsledkom nadbytočnosť, a nie naopak. Súd pritom

podporne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 12.04.2005, sp. zn. 21
Cdo 2095/2004, podľa ktorého „o rozhodnutie o organizačnej zmene by u žalovanej mohlo ísť iba vtedy,
keby jeho účelom (zmyslom) bolo zníženie stavu zamestnancov alebo zmena v ich kvalifikačnom zložení
oproti stavu, ako ho predpokladala doterajšia "organizačná schéma" alebo do tej doby platný najvyššie
prípustný stav jej zamestnancov; také opatrenie však žalovaná neprijala.“

25. V prípade, ak rozhodnutím zamestnávateľa boli od počiatku sledované iné ciele a že zamestnávateľ
iba predstieral prijatie organizačného opatrenia so zámerom zastrieť svoje skutočné zámery, nebol
naplnený prvý z predpokladov výpovedného dôvodu, čo môže mať dopad na platnosť výpovede z
hľadiska rešpektovania vysloveného právneho princípu o súlade (rozpore) pracovnoprávneho úkonu

zamestnávateľa s dobrými mravmi (R 28/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 Cdo 33/2008).

26.Priposudzovanídôvodnostižalobyvčastiplatnostivýpovededanejžalobcovipodľa§63ods.1písm.
b) Zákonníka práce dospel súd k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by sa žalobca na základe

organizačnej zmeny č. 1/2019, v dôsledku ktorej mal byť so žalobcom skončený pracovný pomer, stal
nadbytočným. Následkom organizačnej zmeny nebolo zníženie počtu zamestnancov. Žalovaný mal
možnosťžalobcuďalejzamestnávaťprácamidohodnutýmivpracovnejzmluve,keďžeajpoorganizačnej
zmenepotrebovalprácevykonávanéžalobcomvminimálnepôvodnomrozsahu.Týmistýmrozhodnutím
zamestnávateľa došlo k zrušeniu a zároveň aj k vzniku pracovného miesta s pracovnou náplňou, ktorú

žalobca pre žalovaného vykonával a následne aj k jej obsadeniu. V danom prípade tak nebola splnená
hmotnoprávna podmienka pre platnosť výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, keďže
žalobca sa nestal nadbytočným z dôvodov uvedených v predmetnej výpovedi.27. V konaní bolo navyše preukázané, že pôvodná pracovná pozícia žalobcu nebola reálne zrušená, ale
len premenovaná a rozhodnutie o iných organizačných zmenách č. 1/2019 nesledovalo zníženie počtu
zamestnancov objektívne vyvolané zmenou organizácie práce s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce.

Predmetnou organizačnou zmenou žalovaný sledoval aj iné ako ním uvádzané ciele, a to obsadenie
zrušených a následne novovzniknutých pracovných miest konkrétnymi osobami a takého konanie je
nevyhnutnéposúdiťakozakonanievrozporesdobrýmimravmiapretojevýpoveďzpracovnéhopomeru
daná žalobcovi zneužitím práva a právnym úkonom v rozpore s dobrými mravmi bez existencie právne
relevantného výpovedného dôvodu, ktorý je preto aj podľa 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 13

ods. 3 Zákonníka práce neplatný.

28. Zosumarizujúc vyššie zmienené, po zohľadnení všetkých okolností daného prípadu, dospel súd k
záveru, že v prejednávanom prípade žalovaný ako zamestnávateľ jednak nepreukázal, že bol daný
výpovedný dôvod, ktorý uplatnil vo výpovedi, ďalej bolo preukázané, že uplatnenie výpovede bolo
účelové v rozpore s dobrými mravmi, preto súd určil, že výpoveď zo strany žalovaného zo dňa

07.01.2020 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce daná žalobcovi je neplatná.

29. Vzhľadom uvedený záver sa potom súd prvej inštancie nezaoberal ďalšími možnými dôvodmi
neplatnosti predmetnej výpovede (napr. či žalovaný počas dvoch mesiacov znovu utvoril zrušené
pracovné miesto a prijal po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca,

komplexné posúdenie splnenia ponukovej povinnosti, existenciu voľného pracovného miesta), keďže na
posúdenie platnosti výpovede postačovalo zhodnotenie už zmienených podmienok platnosti výpovede.
S poukazom na prezentovaný záver, súd prvej inštancie preto nevyhodnocoval všetky vykonané dôkazy,
ale len tie dôkazy, ktoré považoval v danej veci za zásadné a právne významné pre rozhodnutie. Pokiaľ
ide o odvolaním napadnutú výpoveď svedka A. C., na túto prvoinštančný súd pri rozhodnutí nijako

neprihliadal, vzhľadom na to, že výsluch nebol vykonaný zákonným spôsobom a boli dané pochybnosti
o nezaujatosti svedka, ktorý bol pôvodne v konaní zúčastnený na strane žalovaného a výsluch súd ani
neopakoval, nakoľko na výsluchu tohto svedka žalobca nakoniec netrval.

30. Vychádzajúc z ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak súd určí, že výpoveď z pracovného

pomeru je neplatná a zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, aby ho naďalej zamestnával, o trvaní
pracovného pomeru netreba rozhodovať, pretože pracovný pomer trvá automaticky zo zákona. V
konaní bolo nesporné, že žalobca listom zo dňa 22.03.2020 oznámil žalovanému, že trvá na svojom
ďalšom zamestnávaní. Keďže súd vo výroku I. rozsudku zároveň určil, že výpoveď je neplatná,
platí, že zo zákona pracovný pomer žalobcu trvá bez toho, aby bolo potrebné o tom rozhodovať,

a to samotnou právoplatnosťou výroku I.. Súd však nepriamo o tom, či pracovný pomer trvá alebo
nie, rozhoduje iba v prípade, že by zamestnávateľ žiadal rozhodnúť o tom, že nie je možné od
neho spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Iba v prípade vznesenia takejto
požiadavky zo strany žalovaného ako zamestnávateľa je naliehavý právny záujem na určení ďalšieho
trvania pracovného pomeru žalobcu ako zamestnanca u žalovaného. Keďže takýto návrh zo strany

žalovaného bol vznesený, žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Bez námietky
žalovaného, že nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával,
by išlo o nadbytočný výrok.

31. Zo všeobecného pravidla o tom, že v prípade neplatnej výpovede sa pracovný pomer zamestnanca

nekončí, existuje výnimka a jej aplikácia závisí na posúdení každého konkrétneho prípadu súdom.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce môže súd aj napriek neplatnej výpovedi určiť, že nemožno od
zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, a v takom prípade
sa pracovný pomer zamestnanca končí právoplatným rozhodnutím súdu. Zákonník práce nedefinuje
skutočnosti, pre ktoré nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej

zamestnával. Súd nie je oprávnený skúmať, či sú tu také dôvody z vlastnej iniciatívy a je v tomto
ohľade plne viazaný len návrhom zamestnávateľa (žalovaného), na ktorého sa v tomto presúva
dôkazné bremeno. Zamestnávateľ musí navrhnúť a preukázať dôvody, ktoré vedú k tomu, že nemožno
od neho spravodlivo požadovať, aby zamestnanca, ktorý namieta platnosť skončenia pracovného
pomeru, naďalej zamestnával. V tomto smere pojem „spravodlivo“ treba vykladať s prihliadnutím na

základné zásady Zákonníka práce, zahŕňajúc najmä súlad s dobrými mravmi. Pôjde preto o výnimočné
prípady, najčastejšie pri porušení pracovnej disciplíny. Nebudú to však okolnosti, ktoré vyplývajú napr.
z organizačnej zmeny vo vzťahu k nadbytočnosti zamestnanca a následnej výpovede, nakoľko táto
okolnosť je predmetom skúmania splatnosti skončenia pracovného pomeru, a nemôže predstavovaťvýnimku, pre ktorú spravodlivo nemožno požadovať od zamestnávateľa, aby zamestnanca prestal
zamestnávať. Súdy judikovali, že dôvod, pre ktorý zamestnávateľ navrhuje, aby súd určil, že nie je
možnéodnehospravodlivopožadovaťďalšiezamestnávaniezamestnanca,nemáspočívaťvsamotnom

výpovednom dôvode, ktorý bol podkladom pre výpoveď.

32. Námietku, že od žalovaného nemožno požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával, žalovaný
odôvodnil tým, žalobca síce oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, ale žiadne z ponúknutých miest
neprijal a ani sa nezúčastnil výberových konaní vyhlásených žalovaným a z tohto dôvodu žalovaný

považuje návrat žalobcu na svoju pôvodnú pracovnú pozíciu u žalovaného za nemožný, pretože
žalovaný neeviduje takúto pracovnú pozíciu, ktorá by nebola obsadená. Takto špecifikovaný dôvod súd
vyhodnotil ako nedostatočný a nespôsobilý preukázať dôvodnosť zákonnej výnimky v tomto prípade,
že napriek určeniu neplatnosti výpovede nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu
naďalej zamestnával. Žalovaným uvedený dôvod je skôr tým neprípustným prípadom, ktorý má pôvod v
okolnostiach organizačnej zmeny, nadbytočnosti a teda výpovednom dôvode. Povinnosťou žalovaného

bolo uviesť, v čom spočíva ospravedlniteľný dôvod, na základe ktorého by mal súd rozhodnúť, že
pracovný pomer končí. Námietku žalovaného, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu
naďalej zamestnával, súd vyhodnotil ako nedôvodnú pre neunesenie dôkazného bremena. Uvedené
vyhodnotenie námietky sa prejavilo vo výroku rozsudku určením, že pracovný pomer trvá.

33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, po zohľadnení všetkých okolností daného prípadu, aplikujúc
zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na danú vec, súd prvej inštancie posúdil žalobu v časti určenia
neplatnosti skončenia pracovného pomeru ako dôvodnú, žalobe čo do základu vyhovel, určil, že
skončenie pracovného pomeru žalobcu na základe výpovede zo dňa 07.01.2020 je neplatné a po
vyhodnotení námietky žalovaného, že nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu

naďalej zamestnával, súd zároveň určil, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá. Dodal,
že v súlade s ust. § 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 CSP bude o nároku na náhradu trov konania rozhodnuté
v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí, nakoľko až po rozhodnutí o všetkých uplatnených nárokoch
žalobcu bude možné podľa § 255 ods. 1 CSP priznať náhradu trov konania podľa pomeru úspechu strán
vo veci, vrátane trov odvolacieho konania.

34. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsah podal odvolanie žalovaný, pričom uplatnil odvolacie
dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP s tým, že prvoinštančný súd dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a nadväzne vecne správne právne posúdil a domáhal sa, aby odvolací súd žalobu
včastiourčenie,žeskončeniepracovnéhopomeružalobcunazákladepredmetnejvýpovedejeneplatné

a že pracovný pomer trvá, zamietol, prípadne, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

35. Žalovaný podaným odvolaním namietol závery, prvoinštančného súdu v bode 65 odôvodnenia,
keď dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak svoje rozhodnutie oprel o záver, že žalobca nebol

nadbytočný z dôvodu, že predmetné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách č. 1/2019
bolo účelové bez toho, aby objektívne zanikla potreba vykonávať prácu žalobcu a to na základe
tvrdenia svedkyne, že každý primátor príde s nejakým volebným programom a cieľom, ktorý chce
naplniť a prirodzene sa to potom odzrkadlí okrem iného aj do organizačnej štruktúry, že rozdielnosť
pracovných náplní zrušeného pracovného miesta žalobcu – Vedúci oddelenia právnych a klientskych

služieb a novovytvoreného pracovného miesta – Vedúci odboru právneho a klientskeho centra, je
minimálna, že žalobca spĺňal predpoklady na výkon práce na tejto pracovnej pozícii, že podobné sú
nielen názvy pracovných miest, ale aj pracovná náplň, že porovnaním predmetných pracovných náplní
je zjavné, že pracovná náplň vedúceho odboru právneho a klientského centra bola umelo rozšírená,
aby pôsobila, že sa skutočne jedná o rozsiahlejšiu pracovnú náplň, než v prípade vedúceho oddelenia

právnych a klientských služieb, že žalovaný naďalej potreboval práce vykonávané žalobcom, dokonca
vo väčšom rozsahu, že nedošlo ani k zníženiu počtu zamestnancov žalovaného, čím nebola splnená
podmienka pre platnosť výpovede.

36. Nadväzne žalovaný opakovane poukázal na skutočnosť, že príprava organizačnej zmeny začala na

Mestskom úrade v Piešťanoch od apríla 2019, zrealizovala sa prijatím nového organizačného poriadku,
ktorého súčasťou bola nová organizačná štruktúra a vytvorenie nových pracovných pozícií, na ktoré
boli spracované nové pracovné náplne. Organizačné zmeny boli vykonané na základe rozhodnutia
primátora mesta č. 1/2019 v počte 136 a prerokované so zástupcami ZO SLOVES dňa 23.8.2019. Novýorganizačný poriadok bol platný od 1.9.2019. Nadväzne odvolateľ poukázal na všetky zmeny, ktoré boli
prijaté v rámci schválenej organizačnej zmeny, v rámci zmeny v organizačných útvaroch. Bolo zrušených
v plnom rozsahu päť útvarov, jeden organizačný útvar bol premenovaný a vzniklo deväť nových odborov,

kancelária primátora a kancelária prednostky sa zrušili a vznikla kancelária vedenia mesta. Medzi nimi
pôvodný organizačný útvar „Oddelenie právnych a klientských služieb“ sa zrušil. Nastali tiež zmeny
vo vedúcich pozíciách, keď bolo zrušených v plnom rozsahu päť pôvodných funkcií, jedna funkcia bola
premenovaná a vzniklo deväť nových funkcií – vedúcich odborov, pôvodná funkcia „Vedúci kancelárie
primátora“ sa zrušila v vznikla nová funkcia „Vedúci kancelárie vedenia mesta“. V rámci toho došlo aj

k zrušeniu pôvodnej funkcie (pracovného miesta) „Vedúci oddelenia právnych a klientských služieb“
a vznikla nová funkcia (pracovné miesto) „Vedúci odboru právneho a klientského centra“. Došlo tiež
k zmene v špecifikovaní pracovných funkcií, pričom na novovytvorenom odbore v právnom a klientského
centra bolo zrealizovaných šestnásť poukázaných zmien. V starej organizačnej štruktúre boli zaradené
dve kancelárie a šesť oddelení, v novej vzniklo desať odborov s referátmi a Kancelária vedenia mesta.
Vytvorením nového odboru právneho a klientského centra boli vytvorené podmienky pre zabezpečenie

právnych a majetkoprávnych služieb, k výkonu exekúcií v plnom rozsahu (v starej organizačnej
štruktúre táto kompetencia chýbala) a pre adekvátne poskytnutie všetkých právnych služieb v klientskom
centre. Výrazne sa zmenilo aj postavenie vedúceho zamestnanca a konkrétne v náplni vedúceho
novovytvoreného Odboru právneho a klientského centra bolo vymedzených viacero činností, ktoré
neboli súčasťou pracovnej náplne vedúceho Oddelenia právnych a klientských služieb. Zmenil sa aj

počet podriadených zamestnancov podľa starej organizačnej štruktúry to bolo sedemnásť a podľa novej
pätnásť podriadených zamestnancov, pričom sa zmenili všetky pracovné náplne zamestnancov. Tento
novovytvorený odbor už neplní úlohu úseku organizačného zabezpečenia (tie prešli pod novovytvorený
odbor organizačný a informatiky), v pracovnej náplni vedúceho oddelenia právnych a klientských služieb
bolopopísanýchjedenásťčinnostíavpracovnejnáplninovéhovedúcehoodboruprávnehoaklientského

centra tridsaťdeväť činností. Následne odvolateľ poukázal na dvadsaťdeväť rozdielnych činností, ktoré
sú zásadného charakteru: 1. Organizuje a hodnotí prácu a činnost' zamestnancov Odboru právneho
a klientskeho centra.
2. Prideľuje úlohy na riešenie podriadeným zamestnancom a kontroluje spôsob ich vybavenia.
3. Vytvára priaznivé podmienky na plnenie úloh zamestnancami odboru a vytvára im vhodné podmienky

pre prácu, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.
4. Navrhuje spôsob zvyšovania odbornej úrovne zamestnancov odboru.
5. Vydáva právne stanoviská k návrhom zmlúv, všeobecne záväzných nariadení, interných predpisov,
k materiálom predkladaným do MsR a MsZ a k rozhodnutiam vydávaným Mestom Piešťany a k iným
právnym aktom alebo dokumentom predloženým fyzickými osobami, právnickými osobami, verejnými

inštitúciami alebo organizačnými zložkami mestského úradu.
6. Spolupracuje pri vypracovaní návrhov všeobecne záväzných nariadení a interných predpisov, ktorých
spracovanie vyplýva z platných právnych predpisov.
7. Poskytuje súčinnosť a metodickú podporu pri spracovaní písomných rozhodnutí mesta v správnom
konaní.

8. Rieši podnety a návrhy občanov v rámci kompetencie odboru a pripravuje stanoviská k nim.
9. Vybavuje agendu odboru v rozsahu prípravy stanovísk k žiadostiam predkladaným mestu orgánmi
verejnej správy.
10. Metodicky usmerňuje zamestnancov odboru pri výkone originálnych a prenesených kompetencií.
11. Poskytuje súčinnosť a podáva stanoviská na základe dožiadaní prokuratúry, súdov, orgánov činných

v trestnom konaní, verejného ochrancu práv, príp. iných orgánov verejnej správy.
12.Zodpovedáprednostovizazverenúčast'rozpočtuMestaPiešťany.Riadiakontroluječinnostispojené
s čerpaním finančných prostriedkov rozpočtu mesta v oblasti odboru, ktorý riadi. Sleduje a vyhodnocuje
čerpanie rozpočtu vrátane merateľných ukazovateľov.
13. Zodpovedá za plnenie úloh, ktoré pre odbor vyplývajú z obsahovej náplne jeho činnosti a vytvára

pre ich plnenie zodpovedajúce a primerané podmienky.
14. Vypracúva podklady pre plán verejného obstarávania za príslušný odbor na kalendárny rok a
odovzdáva ich referentovi pre verejné obstarávanie.
15. Na požiadanie nadriadeného zamestnanca vyhotovuje potrebné analýzy, správy a vyhodnotenia v
svojej oblasti riadenia.

16. Rieši protesty a upozornenia prokurátora v určenej oblasti (najmä proti všeobecne záväzným
nariadeniam).
17. Zabezpečuje tvorbu zmluvných vzťahov a predkladá stanoviská k zmluvným vzťahom, v ktorých
jednou zo zmluvných strán je Mesto Piešťany.18. Spolupracuje pri príprave a výkone komunálnych volieb.
19. Spolupracuje s ostatnými odbormi mestského úradu pri realizácii úloh vyplývajúcich z určenej
pracovnej náplne.

20. Spolupracuje s občianskymi združeniami, neziskovými organizáciami a inými právnymi subjektmi a
záujmovými skupinami.
21. Odborne sa vzdeláva a zvyšuje si odbornú kvalifikáciu.
22. Poskytuje úplnú a prehľadnú dokumentáciu, interné predpisy, úlohy a uznesenia potrebné pre prácu
podriadených zamestnancov.

23. Informuje podriadených zamestnancov o dôležitých skutočnostiach nevyhnutných pre ich pracovnú
činnosť'. Organizuje porady s určením úloh a termínov pre svojich podriadených zamestnancov.
24. Určuje v súčinnosti s referentom pre personalistiku pracovné náplne podriadených zamestnancov,
v závislosti od zmien právnych predpisov a kompetencií ich upravujú a dopĺňajú
25. Zúčastňuje sa na poradách prednostu Msú.
26. Zastupuje prednostu Msú podľa potreby a v rozsahu písomného poverenia.

27. Vedie agendu spisov, ktoré sú mu pridelené na vybavenie a zabezpečuje nakladanie s nimi v zmysle
registratúrneho poriadku.
28.PredkladáprednostoviMsúnávrhynaodmeňovaniezamestnancovodboru,zabezpečujehodnotenie
výkonnosti podriadených zamestnancov.
29. Zodpovedá za plnenie úloh, ktoré pre neho vyplývajú zo všetkých platných právnych predpisov,

interných predpisov, pokynov a príkazov nadriadeného.

37. Z vyššie uvedených organizačných zmien je podľa odvolateľa zrejmé, že tieto zmeny boli
zásadného charakteru a zmenili chod celého mestského úradu. Všetky organizačné zmeny boli aj
realizované výlučne s cieľom zlepšiť spôsob riadenia úradu, stanoviť jednoznačné a jasne zadefinované

kompetencie, doplniť všetky chýbajúce činnosti a úlohy vyplývajúce z platnej legislatívy, nastaviť
zastupiteľnosť jednotlivých výkonov a upraviť všetky pracovné náplne a platobné dekréty tak, aby
boli v súlade s platným Organizačným poriadkom Mestského úradu Piešťany a jeho prílohami.
Na jednotlivých novovytvorených vedúcich pozíciách a to vrátane vedúceho na Odbore právnom
aklientskéhocentradošloprijatímorganizačnýchzmienkzásadnýmzmenámvnáplniprácejednotlivých

vedúcich, ktoré nekorešpondovali s pôvodnými náplňami práce práve z dôvodu zlučovania, prípadne
rozdeľovaniapôvodnýchoddelenínainéorganizačnéútvarysinýmobsahomúlohapredmetomčinnosti.
Týmto fakticky došlo k zániku pôvodných pracovných pozícií, kedy plynulosť a efektivitu úradu nebolo
možné reálne zabezpečiť len jednoduchým uzatvorením dodatkov k pracovným zmluvám so zmenou
v náplni práce. Potom jediným spôsobom ako zabezpečiť účel prijatých organizačných zmien, ktorým

bolo dosiahnutie efektivity úradu, bolo obsadiť novovzniknuté funkcie na základe nových výberových
konaní, do ktorých sa mali možnosť prihlásiť aj pôvodní vedúci zrušených oddelení, ktorých funkcie
organizačnou zmenou zanikli a to vrátane žalobcu, ktorý túto možnosť nevyužil napriek tomu, že bol
informovaný telefonicky zo strany personálneho odboru. Z uvedeného je podľa odvolateľa zrejmé, že
presvedčenie súdu o účelovosti organizačných zmien, ku ktorému dospel z výpovede svedkyne F. E.

vyplývalo z informácií vytrhnutých z kontextu výpovede a nebolo výsledkom vykonaného dokazovania.
Rovnako je žalovaný presvedčený, že z vykonaného dokazovania je preukázané, že organizačné zmeny
možno majú podobné názvy, ale ich prijatím došlo k výraznej zmene pracovnej náplne na novovytvorenej
pozícii. Nešlo len o minimálne zmeny, ale o značné rozšírenie úloh, ako aj kompetencií vedúceho,
ktoré však neboli rozšírené umelo, ako tvrdí súd v odôvodnení, ale práve naopak, vyplynuli z reálnej

potreby pokryť plnenie všetkých riadiacich úloh, ktoré v rámci predchádzajúcej organizačnej štruktúry
neboli vedúcim oddelenia právnych a klientských služieb plnené automaticky a neboli konkludentne
subsumované v pôvodných jedenástich bodoch pracovnej náplne. K záveru súdu, že žalovaný naďalej
potrebovalprácevykonávanéžalobcom,dokoncavoväčšomrozsahu,nakoľkodošlokrozšíreniunáplne
práce, ako aj k tomu, že nedošlo k zníženiu počtu zamestnancov žalovaného, odvolateľ poukázal

na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 54/2018, podľa ktorého ukončenie pracovného pomeru pre
nadbytočnosť zamestnanca nie je podmienené absolútnym znížením počtu zamestnancov, naopak
môže k nemu dôjsť aj pri zvyšovaní počtu zamestnancov. Z uvedeného odvolateľ vyvodil, že skutočnosť,
že u zamestnávateľa nedošlo organizačnou zmenou k znižovaniu počtu zamestnancov, ako aj samotné
rozšírenie pôvodnej náplne práce, nie sú dôvodmi, ktoré by vylučovali nadbytočnosť zamestnanca.

Konštatovanie súdu v bode 68 odôvodnenia, že bolo preukázané, že predmetnou organizačnou zmenou
žalovaný sledoval aj iné, ako ním uvádzané ciele a to obsadenie zrušených a následne novovzniknutých
pracovných miest konkrétnymi osobami, považuje odvolateľ za tvrdenie, ktoré je v rozpore s vykonaným
dokazovaním, keďže zo žiadneho z predložených dôkazov (okrem tvrdení žalobcu) to nevyplynulo.Žalobca nepreukázal, že by žalovaný uskutočnenou organizačnou zmenou sledoval iné ciele, než
reorganizáciu a zefektívnenie činnosti úradu.

38. V ďalšej časti odvolania žalovaný namietal skutočnosť, že súd sa nedostatočne vysporiadal
s návrhom žalovaného, ktorým sa domáhal, aby súd v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce určil, že od
žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával. Skutočnosť, že žalovaný
neeviduje neobsadenú pracovnú pozíciu, na ktorú by sa mohol žalobca vrátiť, priamo nadväzuje na
ďalší dôvod, pre ktorý nie je možné žalobcu ďalej zamestnávať. Vzhľadom na citlivý charakter pracovnej

pozície, ktorú žalobca u žalovaného vykonával (vedúci právneho oddelenia), považuje žalovaný za
nepriechodnéďalšiezamestnávaniežalobcuatopredovšetkýmsprihliadnutímkvzájomnémunarušeniu
dôvery medzi žalobcom a žalovaným niekoľko rokov trvajúcim súdnym sporom.

39. V závere odvolania žalovaný zhrnul, že organizačnú zmenu, ani je dôvod nepredstieral, má za to, že
bolo dostatočne preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka

práce týkajúcich sa platnosti výpovede danej žalobcovi. V nadväznosti na uvedené považuje žalovaný
za nesporné, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu a vec nesprávne právne
posúdil, keď nezistil súvis medzi organizačnou zmenou u žalovaného v podobe zrušenia pracovného
miesta žalobcu a nemožnosťou prideľovania práce v dôsledku organizačnej zmeny, s ktorou je spojený
nárok na náhradu mzdy, ktorý je predmetom tohto konania, pričom táto organizačná zmena viedla

v konečnom dôsledku k skončeniu pracovnému pomeru žalobcu pre nadbytočnosť.

40. Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadril.

41. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

– ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
– stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody(§365ods.1písm.f)ah)CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahom

(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom
ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne

5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách
podaného odvolania dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, pretože
napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).

42. Predmetom súdneho konania po pripustení zmeny žaloby uznesením prvoinštančného súdu
č.k. PN-18Cpr/18/2020-391 zo dňa 26.6.2023, právoplatným 27.6.2023, je určenie, že skončenie
pracovného pomeru žalobcu na základe výpovede zo dňa 7.1.2020 je neplatné a pracovný pomer
žalobcunaďalejtrváauloženiežalovanémupovinnostiuhradiťžalobcovináhradumzdy podľavyčíslenia
v zmenenej žalobe za obdobie od mesiaca apríl 2020 do mesiaca marec 2023 s príslušným úrokom

z omeškania.

43. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý je vymedzený ako rozsahom tak i dôvodmi
uplatnenými v odvolaní žalovaného, bolo posúdiť, či došlo k naplneniu odvolacích dôvodov v zmysle §
365ods.1písm.f)CSP,tedačisúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnym

skutkovým zisteniam a či jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci tak, ako
tieto odvolacie dôvody boli vymedzené a konkretizované v podanom odvolaní špecifikovanom vyššie.

44. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu

zdieľa i jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na
výstižné a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštanciedotknutých odvolaním odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

45. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie
zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o
znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane

nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú
bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

46. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde
o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa
§ 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre

neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z
dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá
možnosťzamestnancaďalejzamestnávať,atoaninakratšípracovnýčasvmieste,ktorébolodohodnuté
ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú
mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť

predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

47. Predpokladmi použitia výpovedného dôvodu podľa cit. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
sú existencia organizačnej zmeny v podobe písomného rozhodnutia zamestnávateľa o tejto zmene,
nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou. Ako

správne na to poukázal prvoinštančný súd, o nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ
nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve v dôsledku
toho, že nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu.
Rozhodujúcim je skúmať, či organizačná zmena urobila zamestnanca nadbytočným.

48. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoreticko-právnych východísk a obsahu spisu, odvolací súd
zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že žalovaný, na ktorom spočívalo v tomto dôkazné
bremeno, nepreukázal existenciu výpovedného dôvodu a to, že žalovaný sa stal v dôsledku prijatých
organizačných zmien nadbytočným. V konaní bolo preukázané, že žalovaný naďalej potreboval práce
dovtedy vykonávané žalobcom, dokonca vo väčšom rozsahu. Prvoinštančný súd správne ustálil, že

rozdielnosť pracovných náplní zrušeného pracovného miesta žalobcu – Vedúci oddelenia právnych
a klientských služieb a novovytvoreného pracovného miesta – Vedúci odboru právneho a klientského,
je úplne minimálna a žalobca spĺňal kvalifikačné predpoklady na výkon práce aj na novej pracovnej
pozícií. Podobné sú nielen názvy daných pracovných pozícií, ale aj ich pracovná náplň. Niektoré
činnosti v novej náplni sú iba podrobnejšie rozvedené (napr. riadi, koordinuje, kontroluje prácu na

oddelení právnych a klientských služieb, oproti: riadi, organizuje, koordinuje, hodnotí a kontroluje prácu
a činnosť zamestnancov odboru právneho a klientského centra, informuje podriadených zamestnancov
o dôležitých skutočnostiach nevyhnutných pre ich pracovnú činnosť, organizuje porady s určením úloh
a termínov pre podriadených zamestnancov, zodpovedá za plnenie úloh, ktoré pre neho vyplývajú zo
všetkých právnych predpisov...). Prvoinštančný súd tiež správne uviedol, že niektoré činnosti v novej

pracovnej náplni sú uvádzané nad potrebný rámec, keďže majú byť automatické a prirodzené bez
písomného zakotvenia v náplni, ako napr. vytvára priaznivé podmienky na plnenie úloh zamestnancami
odboru, niektoré ako napr. odborne sa vzdeláva a zvyšuje si odbornú kvalifikáciu vyplývajú priamo zo
zákona, resp. z podstaty práce. Zmena počtu zamestnancov daného úseku zo 17 podriadených na
15, ani odčlenenie úseku organizačného zabezpečenia, nijako neodôvodňujú nadbytočnosť žalobcu.

Odvolací súd s poukazom na uvedené pritom nepovažoval za rozhodujúcu početnosť činností
popísaných v pracovnej náplni vedúceho oddelenia právnych a klientských služieb (11) a v pracovnej
náplni vedúceho odboru právneho a klientského centra (39), rozhodujúci bol ich obsah, ktorý sa líši len
minimálne a prevažne formálne. Odvolací súd je toho názoru, že prijatím daných organizačných zmien
nedošlo vo vzťahu k zrušenej funkcii Vedúci oddelenia právnych a klientských služieb vo vzťahu k novej

funkcii Vedúci odboru právneho a klientského centra k žiadnym zásadným zmenám v náplni vedúceho,
keďže nová náplň v rozhodnom rozsahu fakticky zodpovedá pôvodnej náplni a jej formálne rozšírenie
odvolací súd považuje za nepodstatné a rozhodne nie za také, že uvedenú pozíciu by žalobca so
svojím vzdelaním a doterajšou praxou nemohol zastávať. Predmetná organizačná zmena sa nedotýkalapozície žalobcu ani tým, že by malo dôjsť zrušením tejto pozície k zníženiu stavu zamestnancov a ani
tým, že by malo dôjsť k zmene v kvalifikačných požiadavkách na ňu. Z preukázaného vyplýva, že
aj po vykonanej organizačnej zmene žalobca mal zodpovedajúce právnické vzdelanie pre zastávanie

novovytvorenej funkcie, žalovaný potreboval práce dovtedy vykonávané žalobcom a žalobca sa nestal
nadbytočným.

49. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodným, aby súd žalobe žalobcu vyhovel a určil, že
skončenie pracovného pomeru žalobcu na základe výpovede zo dňa 7.1.2020 je neplatné.

50. Keďže samotná skutočnosť, že podľa zhodných záverov prvoinštančného a odvolacieho súdu,
žalovaný nepreukázal jeden zo základných predpokladov platnosti výpovede podľa cit. § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce a to nadbytočnosť žalobcu, postačuje pre záver o neplatnosti danej výpovede, bolo
už nadbytočným, nepotrebným a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania
(čl. 17 Základných princípov CSP) zaoberať sa ďalšími odvolateľom poukazovanými okolnosťami danej

veci (napr. účel a cieľ organizačnej zmeny) ako aj ďalšími podružnými dôvodmi neplatnosti výpovede
uvádzanými súdom prvej inštancie. (rozpor výpovede s dobrými mravmi príp. znaky diskriminačného
konania).

51. Odvolateľ tiež namietal, že prvoinštančný súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho návrhom, aby

v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce určil, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby
žalobcu ďalej zamestnával, pričom dôvodil tým, že žalovaný neeviduje neobsadenú pracovnú pozíciu,
naktorúbysamoholžalobcavrátiťažalovanýpovažujezanepriechodnéďalšiezamestnávaniežalobcu,
predovšetkým s prihliadnutím k vzájomnému narušeniu dôvery medzi žalobcom a žalovaným niekoľko
rokov trvajúcim súdnym sporom.

52. Žalovaný v tejto súvislosti v podstate dôvodí nadbytočnosťou žalobcu. Odvolací súd sa pritom
stotožňuje s názorom prvoinštančného, že dôvod, pre ktorý zamestnávateľ navrhuje, aby súd určil, že
nie je možné od neho spravodlivo požadovať ďalšie zamestnávanie zamestnanca, nemôže spočívať
v samotnom (nepreukázanom) výpovednom dôvode. Obdobne podľa odvolacieho súdu nie je možné

za dôvod, pre ktorý nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával, považovať dôvod, že došlo k narušeniu dôvery medzi žalobcom a žalovaným v dôsledku
predmetného pracovnoprávneho súdneho sporu, ktorý dôvod by tak musel byť daný vždy, kedy by
bola neplatnosť skončenia pracovného pomeru riešená súdnou cestou, čo je absurdné. Dôvody pre
určenie súdom, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával

uvádzané odvolateľom, odvolací súd považoval za nespôsobilé preukázať opodstatnenosť zákonnej
výnimky v zmysle citovaného ustanovenia. V dôsledku toho bolo potom dôvodným, aby prvoinštančný
súd aj v dotknutej časti žalobe vyhovel a určil, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá.

53. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za

nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany

konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,

ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

54. S poukazom na vyššie uvedené odvolacím súdom, v spojení s odôvodnením preskúmavaného
rozsudku súdom prvej inštancie, po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie žalovaného, bolo
potomdôvodným,abyodvolacísúdnapadnutý medzitýmnyrozsudoksúduprvejinštancieakovovýroku
vecne správny, s použitím ust. § 387 CSP, potvrdil.55. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bude v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodnuté
v rozhodnutí, ktorým sa bude predmetné konanie končiť.

56. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).