Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. september 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/156/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624010564
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2624010564.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr. Kataríny
Batisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvalé
bydlisko D. XXX, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo 14. augusta 2024, č. k.
22T/46/2024-370, na neverejnom zasadnutí konanom v Trnave dňa 19. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušuje.
II.Podľa§79ods.3TrestnéhoporiadkusažiadosťobžalovanéhoA.B.oprepusteniezväzbynaslobodu
zamieta.
III. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa väzba obžalovaného A. B. dohľadom probačného
a mediačného úradníka nenahrádza.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Senica (ďalej len okresný súd) uznesením zo 14. augusta 2024, č. k. 22T/46/2024-370,
rozhodol takto:
I. Podľa § 79 ods. 2 Trestného poriadku, § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa väzba obžalovaného
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pri existencii dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
nahrádza dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obžalovaným a obžalovaný sa prepúšťa
z väzby na slobodu.

II. Podľa § 80 ods. 2 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť oznámiť súdu, ktorý vedie
konanie, každú zmenu miesta pobytu.
III. Podľa § 82 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladajú tieto primerané povinnosti a
obmedzenia:
- zákaz vycestovania do zahraničia,
- povinnosť pravidelne raz za mesiac sa dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi

Krajského súdu v Trnave s miestom výkonu práce na Okresnom súde Senica, pracovisko Skalica v čase
stanovenom probačným a mediačným úradníkom, prvýkrát v lehote do dvoch pracovných dní odo dňa
jeho prepustenia z väzby na slobodu, a to v úradných hodinách súdu,
- povinnosť dostaviť sa v určenom čase na všetky predvolania súdu,
- zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok
- zákaz návštev pohostinstiev, krčiem a ďalších miest, kde sa podávajú alkoholické

nápoje.
IV. Podľa § 82 ods. 3 Trestného poriadku plnenie a kontrolu uložených povinností obmedzení bude u
obžalovaného vykonávať probačný a mediačný úradník Krajského súdu v Trnave s miestom výkonu
práce na Okresnom súde Senica, pracovisko Skalica.
2. Po vyhlásení uznesenia na výsluchu sa obžalovaný vzdal práva na podanie sťažnosti, aj za osoby
oprávnené, no prokurátor Okresnej prokuratúry Senica (ďalej len prokurátor) voči nemu zahlásil ihneď

sťažnosť v neprospech obžalovaného.3. Prokurátor sťažnosť odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu 23.
augusta 2024.
3.1. V sťažnosti uviedol, že hoci súd v napadnutom uznesení konštatoval, že dôvody väzby podľa § 71

ods. 1 písm. c) Tr. por. u obžalovaného trvajú, väzbu napriek tomu podľa §
79 ods. 2 Tr. por., § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. nahradil. Posúdenie či možno účel väzby dosiahnuť
nahradením väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným, je v zmysle vyššie
uvedeného ustanovenia, možné len s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného
prípadu. Práve z týchto okolností však ešte v čase ostatného rozhodnutia o väzbe vyplývala obava

z možného pokračovania obvineného v trestnej činnosti, pričom z nich podľa názoru prokurátora
vyplýva aj v súčasnosti. Dôvody uvedené v uznesení okresného súdu sp. zn. 22T/46/2024 z 1. júla
2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) sp. zn. 3Tos/134/2024
- 325 zo 4. júla 2024 stále trvajú a na tieto v plnom rozsahu poukazuje. Dôležitým podkladom na
posúdenie charakteru obžalovaného sú závery znaleckého posudku na jeho osobu, vypracovaného
znalcom z odboru psychiatria a psychológia. Podľa tohto znaleckého posudku: hoci agresivita nie je

jeho primárnou osobnostnou črtou, "impulzivita je zvýšená. Alkohol u obvineného uvoľňuje prirodzené
brzdiace mechanizmy, pod vplyvom alkoholu má tendenciu konať nepremyslene, agresívne, impulzívne,
bez anticipácie konzekvencií svojho konania. Je predvídateľné, že obvinený v stavoch zmeneného
vedomia, sa prejaví agresívne, vo verbálnej rovine ale aj brachiálnej".
3.2. Prokurátor ďalej argumentoval, že pokiaľ ide o charakter obžalovaného, ide o osobu s rozvinutou

závislosťou od alkoholu, ktorá je psychosomatického charakteru. Aj napriek tomu, že on v súčasnosti
deklaroval odhodlanie ísť sa zo svojej závislosti liečiť, poukázal prokurátor na to, že ochotu ísť sa liečiť
prvý krát proklamoval už niekedy v roku 2022. Poškodená vo svojej výpovedi dňa 6.3.2024 na otázku
vyšetrovateľa, kedy (obžalovaný) prvý krát povedal, že sa pôjde liečiť vypovedala: "No to už je, čo to
akože je dva roky, vím, že sem s ním byla aj u psychologičky v Senici tam sme byli a ..." Napriek

tomu však obvinený žiadne liečenie nevykonal a ani sa o neho nepokúsil, hoci mu v tom nebránila
žiadna objektívna okolnosť. Práve naopak, obžalovaný svoj alkoholizmus i napriek deklarovanému
odhodlaniu ísť sa liečiť, ďalej pestoval ďalšie dva roky, až do času, kedy si ňu nachystal kuchynský nôž.
Napriek tomu, že bol vo výkone väzby podrobený nútenej abstinencii od alkoholu, nie je zrejmé a zo
žiadneho zadováženého alebo vykonaného dôkazu nie je možné vysloviť záver, že sa tejto rozvinutej

psychosomatickej závislosti už zbavil. V tomto smere je potrebné poukázať na to, že i podľa slov
poškodenej hoci obžalovaný počas ich spolužitia čiastočne dokázal abstinovať, bolo to len vtedy keď
nemal peniaze na alkohol. Po tomto období si alkohol opätovne zakúpil a bol v alkoholickom opojení
aj dva týždne až do doby, kedy mu opätovne došli finančné prostriedky na jeho zaobstaranie. Hoci on
už počas spolužitia s poškodenou, ktoré je predmetom skutkovej vety napadnutého rozsudku, často

po svojich útokoch opísaných v skutkovej vete napadnutého rozsudku alebo po svojich alkoholických
opojeniach ospravedlňoval a dušoval sa, že sa chce zmeniť a že už piť nebude, tohto svojho sľubu
nikdy nedostál. Prokurátor je toho názoru, že bez preukázania toho, že aj v prostredí mimo výkon väzby
dokáže abstinovať, nie je možné jeho prepustenie z výkonu väzby. Takáto skutočnosť však preukázaná
nie je a s poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že obžalovaný svoju závislosť doposiaľ neprekonal.

Ostatne z uvedeného dôvodu mu bolo súdom uložené protialkoholické liečenie ústavnou formou.
3.3. Toto je podstatné tiež z toho dôvodu, že obžalovaný sa podľa jeho vyjadrenia po prepustení z výkonu
väzby vráti bývať naspäť do domácnosti k poškodenej, kde dňa 5.3.2024 prišlo k incidentu, ktorý mohol
skončiť aj jej smrťou. Hoci jeho proklamácia zdržať sa požívania alkoholu môže byť autentická, toto on
proklamoval poškodenej už i počas vzájomného spolužitia. Svojho slova však nikdy pred tým nedostál

a najmä preto je teraz väzobne trestne stíhaný. Keby sám vedel zmeniť svoje správanie, držať slovo a
nepiť alkohol, tak by teraz nemusel byť vo väzbe a nebola by daná táto markantná obava, že v prípade
prepustenia alebo príchodu domov by mohol poškodenej znova ublížiť. Obavu z možného pokračovania
v trestnom konaní vzbudzujú i záznamy z jeho telefonátov s poškodenou z Ústavu na výkon väzby,
z ktorých vyplýva, že obvinený i po jeho vzatí do väzby útočí na deti poškodenej, za ich výpovede

v trestnom konaní (napr.: tel. XXX, XXX v priečinku Zaznamenané hovory_29. 4. 2024 7_46.zip) a
obsah jednotlivých výpovedí vyčíta tiež samotnej poškodenej, ktorá sa snaží ospravedlniť svoje konanie
konaním polície, a to napr. že nebola poučená, alebo že si policajti z jej výpovede vybrali čo chceli (hoci
jej celá výpoveď je zaznamenaná na kameru) alebo svojím rozrušením alebo inými okolnosťami tak,
aby bol obvinený spokojnejší a nehneval sa na ňu (napr.: tel. XXX v priečinku Zaznamenané hovory_29.

4. 2024 7_51.zip). Obžalovaný poškodenej vyčíta tiež iné jej konanie, napr. že nepodala sťažnosť
proti uzneseniu o pribratí znalca, že on sa chcel liečiť dobrovoľne a nie na súdom nariadenom liečení
(aby mohol kedykoľvek liečenie ukončiť?) a kvôli jej výpovedi mu bude uložené liečenie súdne, že ho
potopila keď policajtom ukázala vzájomnú komunikáciu alebo "karasa" (napr. tel. XXX E. XXX v priečinkuZaznamenané hovory_29. 4. 2024 7 51.zip) a podobne. Vzhľadom na toto jeho konanie je prokurátor
toho názoru, že obava z možného pokračovania v trestnej činnosti obžalovaným priamo voči poškodenej
je imanentná a dôvodná.

3.4.Taktiežpokiaľideocharaktertrestnejčinnostijeprokurátortohonázoru,žeideozávažnýtrestnýčin,
ktorý obžalovaný páchal preukázateľne v priamom úmysle, a to hrubým niekedy až násilným spôsobom
spojeným s brachiálnou agresiou, a to počas doby takmer dvoch rokov, takto konal bez vonkajšieho
impulzu zo strany poškodenej alebo akejkoľvek inej osoby, čisto zo svojich vlastných podnetov, pričom
jeho konanie je o to viac spoločensky nebezpečnejšie, keďže je skryté a páchané na osobe, ktorá mu

mala byť najbližšia - na jeho manželke, s ktorou býva v spoločnej domácnosti.
3.5. Vzhľadom na uvedené je prokurátor toho názoru, že v danej situácii, za trvania dôvodov väzby,
túto nemožno žiadnym z dostupných inštitútov nahradiť tak, aby bol splnený jej účel, ktorým je v tejto
konkrétnej veci ochrana samotnej poškodenej. Preto navrhuje, aby krajský súd ako súd nadriadený
napadnuté uznesenie zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že obžalovaného ponechá vo väzbe bez jej
nahradenia niektorým z inštitútov podľa§ 80 a nasl. Tr. por.

4. Obžalovaný sa k sťažnostným námietkam vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Štefana
Dostála písomným podaním z 10. septembra 2024, v ktorom sa vyjadril ako k odvolaniu prokurátora, tak
aj k zahlásenej sťažnosti z jeho strany voči rozhodnutiu o väzbe.
4.1.Vovyjadreníobžalovanýpoukázalnavyhlásenieodsudzujúcehorozsudkuokresnýmsúdom,ktorým
mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, na fakt, že on sa práva na podanie odvolania vzdal,

na podané odvolanie prokurátorom v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste a ďalej uviedol,
že sa s odvolaním prokurátora nestotožňuje a nesúhlasí s ním.
4.2. Je toho názoru, že súd postupoval v jeho prípade správne, keď mu uložil podmienečný trest odňatia
slobody. Doteraz nebol súdne trestaný a nedopustil sa ani žiadneho priestupku. Ku skutku, pre ktorý
bol odsúdený, sa doznal už v prípravnom konaní a orgánom činným v trestnom konaní napomáhal

po celú dobu jeho šetrenia a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1
písm. b) Tr. por. s tým, že spáchanie skutku úprimne ľutuje. Jeho správanie voči manželke bolo v tom
čase výrazne ovplyvnené jeho nedôvodnou žiarlivosťou, ktorú riešil alkoholom a preto sa rozhodol, že v
každomprípade,čonajskôrdobrovoľneabsolvujeústavnéprotialkoholickéliečenie.Vtomtosmerepreto
privítal, že takéto liečenie mu uložil aj súd a tomuto liečeniu sa bezvýhradne podrobí. Za svoje správanie

sa manželke F. B. ospravedlnil a táto mu odpustila. Manželka ho vo väzbe pravidelne navštevuje a v
podstate každý deň spolu telefonujú. Všetky problémy si objasnili a rozhodli sa, že po jeho prepustení
a absolvovaní liečenia, budú ďalej spolu žiť ako manželia. Toto konštatovanie, napokon vyplýva aj
z vyjadrenia manželky pred súdom a z jej listu, ktorý doručila súdu a ktorý súd prečítal na hlavnom
pojednávaní 14. augusta 2024.

4.3. Aj v rámci tohto vyjadrenia si dovoľuje poukázať na obsah jej listu, v ktorom sa manželka pravdivo a
úprimne vyjadrila k celej veci a žiada, aby tento jej list bol vzatý ako súčasť tohto vyjadrenia k odvolaniu.
Manželka nemá z neho žiadne obavy a je presvedčená, že jeho správanie voči nej, pre ktoré bol
odsúdený, sa už nikdy nebude opakovať. S rozsudkom súdu, ako aj s jeho dôvodmi, sa preto v celom
rozsahu stotožňuje a súhlasí s ním. Je toho názoru, že súd objektívne zhodnotil všetky skutočnosti,

pre ktoré sa rozhodol uložiť mu podmienečný trest odňatia slobody a v tejto súvislosti v rozsudku tiež
správne poukázal aj na zmenu trestnej politiky štátu po novele v súvislosti s tzv. restoratívnou justíciou.
4.4. Z vyššie uvedených dôvodov považuje obžalovaný odvolanie prokurátora, ktorým sa domáha, aby
mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody za nedôvodné a preto ako také, ho navrhujem
zamietnuť. Z tých istých dôvodov, ako žiada zamietnuť odvolanie prokurátora proti rozsudku, žiada

zamietnuť aj sťažnosť prokurátora, ktorú podal proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 22T/46/2024 zo
14. augusta 2024.
5. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o sťažnosti prokurátora 17.
septembra 2024.
6. Podľa § 192 ods. 1 Tr. por., pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
7. Krajský súd ako nadriadený orgán príslušný na rozhodnutie o sťažnosti najskôr skúmal procesné
podmienky pre tento postup a zistil, že sťažnosť podal prokurátor ako oprávnená osoba, podal ju v

zákonom stanovenej lehote a smeruje voči rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná. Následne postupom
podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého
uznesenia, proti ktorým podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že
sťažnosť prokurátor je dôvodná.8. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom, krajský súd z obsahu spisového
materiálu žiadne chyby konania nezistil. Nevytýkal ich ani prokurátor v podanej sťažnosti, ani
obžalovaný vo svojom vyjadrení k sťažnosti.

9. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že okresný súd rozhodol v merite veci a následne správne
prejednal a rozhodol aj žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby, keďže v čase jej doručenia sa
spisový materiál ešte stále nachádzal na súde prvého stupňa. Konal pritom prednostne a urýchlene.
Súčasne okresný súd pri svojom rozhodovaní dodržal aj ostatné podmienky, ktoré zákon s týmto typom
rozhodovaním spája, najmä správne poukázal na to, že uplynulo už viac ako 30 dní, odkedy sa

naposledy rozhodlo o ostatnej žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu a tiež správne
pred rozhodnutím o väzbe obžalovaného po zákonnom poučení vypočul.

K dôvodnosti podozrenia
10. Pokiaľ ide o dôvodnosť trestného stíhania, ktorou otázkou sa musia súdy pri každom rozhodovaní
o väzbe obligatórne zaoberať ako nevyhnutnou materiálnou podmienkou väzby (z lat.

conditio sine qua non), tak v tomto prípade správne okresný súd poukázal na to, že jeho odsudzujúci
rozsudokjevovýrokuovineprávoplatnývyhlásením,zktoréhodôvodujenadbytočnévtomtorozhodnutí
o väzbe riešiť otázku viny a že je namieste len poukázať na príslušnú časť odsudzujúceho rozsudku,
ktorý bol stranám medzičasom riadne doručený. Nakoniec v tomto smere v sťažnosti ani prokurátor
žiadne námietky, ktoré by si vyžadovali špecifické odpovede, neuplatnil. Rovnako obžalovaný vo svojom

vyjadrení k sťažnosti žiadne výhrady v tomto smere nemal.
K dôvodom tzv. preventívnej väzby u obžalovaného
11. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol k väzobným dôvodom a ich nahradeniu
nasledovné:
„Pokiaľ ide o tzv. útekovú väzbu (§ 71 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) a tzv. preventívnu väzbu (§

71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku) súd preskúmaval, či vzhľadom na osobu obžalovaného,
povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný, nie je možné väzbu
nahradiť podľa § 80 alebo § 81 Trestného poriadku (teda zárukou, sľubom, dohľadom probačného a
mediačného úradníka alebo peňažnou zárukou a primeranými povinnosťami a obmedzeniami), pričom
dospel k záveru, že u obžalovaného je možné väzbu nahradiť dohľadom probačného a mediačného

úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku za súčasného uloženia primeraných obmedzení
a povinností tak, ako sú uvedené vo výroku predmetného rozhodnutia. V danom prípade
súd rozhodol na hlavnom pojednávaní dňa 14.08.2024 rozsudkom o vine obžalovaného a súčasne
mu uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a probačným dohľadom za súčasného
uloženia obmedzení a povinností počas skúšobnej doby, t. j. zákazu

požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a príkazu zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve. Teda aj vzhľadom na uložený trest s podmienečným odkladom nie je už nevyhnutné
obžalovaného ponechať vo väzbe. Obžalovaný súčasne sám proklamoval, že
bude viesť riadny život, dodrží zákaz požívania alkoholu a sám sa dobrovoľne v čo najskoršom čase
podrobí protialkoholickému liečeniu, ktoré vyhlásenie súd považoval za úprimné a dostatočné, naviac

súd poukazuje na závery znaleckého posudku č. 15/2024 zo dňa 29.04.2024
vypracovaného MUDr. Monikou Gregorovou znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria z ktorého vyplýva, že pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska nie je
nebezpečný, keďže u neho nie je prítomná duševná porucha. Je u neho síce predvídateľné, že v stavoch
zmeneného vedomia sa môže prejaviť agresívne, avšak s poukazom na dĺžku väzby takmer 6 mesiacov,

v ktorej sa nachádzal nútene abstinoval, pričom sám prehodnotil svoj počin a prejavil ľútosť nad
svojím konaním a proklamoval abstinenciu od alkoholu do budúcna aj zúčastnením sa dobrovoľného
protialkoholického liečenia. Súd záverom pripomína obžalovanému, že v prípade porušenia obmedzení
a povinnosti špecifikovaných v bode II. a III. môže byť opätovne vzatý do väzby, preto záleží iba na jeho
ďalšom postoji a konzistentnosti jeho vyjadrení vo vedení riadneho života a nepožívaní alkoholu.“

12. Okresný súd pochybil, keď v odôvodnení napadnutého uznesenia skonštatoval, že u obžalovaného
nahrádza aj dôvody tzv. útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por., keďže obžalovaný je vo
väzbe len z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Odôvodnenie je chybné aj v tom, že neobsahuje
opis konkrétnych skutočností, ktoré u obžalovaného zakladajú dôvody tzv. preventívnej väzby podľa § 71
ods. 1 písm. c) Tr. por., keď sa okresný súd obmedzil len argumentáciu, prečo je možné väzbu nahradiť.

13. Krajský súd na tomto mieste pripomína, že rozhodnutia súdov prvého a druhého stupňa o tom
istom predmete konania (v tomto prípade o väzbe) tvoria vzájomnú jednotu, z ktorého dôvodu je jednak
nadbytočné vecne správne argumenty súdu prvého stupňa opakovať v druhostupňovom rozhodnutí,
no na strane druhej je možné nesprávne argumenty aj korigovať, či chýbajúce doplniť. S poukazomna uvedené krajský súd chýbajúcu argumentáciu okresného súdu o tom, v čom spočívajú dôvody tzv.
preventívnej väzby obžalovaného, sám doplnil.
14. Pokiaľ teda ide o skutočnosti, ktoré u obžalovaného zakladajú dôvodnú obavu z pokračovania

v trestnej činnosti a tým aj dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., tieto sa naďalej opierajú
o charakter konania, z ktorého bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, ktoré nebolo ojedinelým,
ale pokračujúcim, trvajúcim viac ako rok a pol a vyznačujúcim sa agresivitou a opakovanou necitlivosťou,
ktoré je o to viac spoločensky nebezpečné, keďže je skryté a páchané na osobe, ktorá by mala byť
obžalovanému najbližšia - na jeho manželke, s ktorou býva v spoločnej domácnosti. Taktiež jej niekoľko

krát hrozil zabitím, čo v spojení najmä s jeho konaním z 5. marca 2024 reálne vzbudzuje obavu z
vážnosti takto mienenej hrozby a tiež obavu z prípadného dokonania toho, čím jej hrozil. Pokiaľ ide o
osobu obžalovaného, je u neho prítomná rozvinutá psychosomatická závislosť od alkoholu a zmiešaná
porucha osobnosti s prevahou paranoidných a emočne - nestabilných rysov. Hoci agresivita nie je
jeho primárnou osobnostnou črtou, impulzivita je u neho zvýšená, pričom alkohol u neho uvoľňuje
prirodzené brzdiace mechanizmy (dezinhibujúci účinok alkoholu), pod vplyvom alkoholu má tendenciu

konať nepremyslene, agresívne, impulzívne, bez anticipácie konzekvencií svojho konania, čo vyplynulo
zo záverov znaleckého posudku MUDr. Moniky Gregorovej. Obžalovaný má teda zjavné problémy s
alkoholom, pričom aj súdeného činu s prvkami agresie a násilia sa opakovane dopúšťal pod vplyvom
alkoholu. Kombinácia okolností prípadu a osobnostných charakteristík obžalovaného vzbudzuje podľa
názoru krajského súdu reálnu obavu, že by prípade prepustenia z väzby na slobodu mohol siahnuť

po alkohole a pod jeho vplyvom pokračovať v násilnom správaní voči svojej manželke, s ktorou žije v
spoločnej domácnosti a kam sa chce vrátiť.
15. Krajský súd sa stotožňuje s názorom prokurátora, že na vyššie uvedených záveroch nič nemení
skutočnosť, že bol obžalovaný napadnutým rozsudkom právoplatne uznaný za vinného a bol mu uložený
podmienečný trest, že trestnú činnosť oľutoval a poškodená (manželka) mu medzičasom odpustila

a ani jeho verbalizované sľuby, že sa alkoholu viac nedotkne. Správne prokurátor poukázal na to, že
protialkoholické liečenie dosiaľ neabsolvoval, hoci sa v minulosti k nemu odhodlával, že aktuálne sa
nachádza v prostredí bez prístupu k alkoholu, no v nechránenom prostredí (na slobode) hrozí vo vzťahu
k požívaniu alkoholu z dôvodu závislosti jeho recidíva.
16. Správne prokurátor v sťažnosti ďalej poukázal na to, že materiálnymi dôvodmi väzby obžalovaného

sa krajský súd naposledy zaoberal vo svojom rozhodnutí zo 4. júla 2024, sp. zn. 3Tos/90/2024, pričom
na ich existencii sa odvtedy nič zásadné nezmenilo a tieto pretrvávajú v nezmenenej podobe aj naďalej.
Platí pritom, že opakovanie skutočností, ktoré podľa všeobecného súdu odôvodňujú dôvod väzby v
predošlýchrozhodnutiach,neznižujeichrelevanciu,pokiaľsúdpreskúmanímvšetkýchokolnostíprípadu
dospel k záveru o ich pretrvávajúcej existencii (pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS

384/2019 zo 17. septembra 2019).
17. Možno pripomenúť, že zmyslom tzv. preventívnej väzby je zaistiť obvinenú osobu, u ktorej
existuje dôvodná obava vyplývajúca z konkrétnych skutočností, že bude pokračovať v trestnej činnosti,
dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
Uvedený väzobný dôvod sa v určitej miere odlišuje od zvyšných dvoch väzobných dôvodov a je založený

na predpoklade, že účelom trestného stíhania je i predchádzanie trestnej činnosti. Pri rozhodovaní o
väzbe sa nevyžaduje úplná istota, že obvinený bude konať podľa § 71 Tr. por., ak nebude vzatý do
väzby. Na rozhodnutie o väzbe preto postačuje, že táto hrozba s prihliadnutím na konkrétne skutočnosti
je reálna (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. marca 2012, sp. zn. 5Tost 7/2012).
K nenahradeniu väzby obžalovaného

18. Pokiaľ ide o alternáciu väzby obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa
§ 80 ods. 1 písm. c ) Tr. por., správne okresný súd túto možnosť preskúmal, avšak vo výsledku ju
nesprávne vyhodnotil, čo prokurátor v sťažnosti dôvodne namietal. Krajský súd súhlasí s prokurátorom,
že v situácii, kedy sa na materiálnych dôvodoch väzby u obžalovaného nič zásadné nezmenilo, naopak
dôvodnosť podozrenia sa pretavila do istoty spáchania žalovaného trestného činu, nie je namieste mu

väzbu nahrádzať len preto, že mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho
výkonu.
19. Je potrebné zdôrazniť, že správanie obžalovaného v prípade prepustenia z väzby na slobodu
po jej nahradení môžu súdy len prezumovať (predpokladať), no pri svojich úvahách vychádzajú z
objektívnychokolností.Vyhodnotiactietoobjektívneokolnostidospelkrajskýsúdvzhodesprokurátorom

k záveru, že ani v tomto štádiu konania nemožno rozumne predpokladať, že by dohľad probačného
amediačnéhoúradníkaeliminovalobavuzpokračovaniavtrestnejčinnostivtakejmiere,akájepotrebná
pre nahradenie väzby.20. Aj v tomto štádiu konania nemožnosť alternovať väzbu vyplýva najmä z povahy stíhanej trestnej
činnosti, resp. okolností prípadu (závažná násilná trestná činnosť páchaná fyzickými i psychickými
útokmi - pravidelné vulgárne nadávky, urážky, fyzické napádanie, znevažovanie, dehonestovanie a

pod., ktoré mal páchať od leta roku 2022 do 05.03.2024 na blízkej osobe - jeho manželke, navyše
v spoločnej domácnosti, čo takúto trestnú činnosť robí ťažšie odhaliteľnou, gradácia agresívneho
správania obvineného, vyhrážky smrťou, hrozenie päsťami, vyhrážanie aj prostredníctvom textových
správ a telefonickej komunikácie) a osoby obžalovaného (žiarlivosť a agresivita, závislosť na alkohole,
zmiešaná porucha osobností s prevahou paranoidných a emočne - nestabilných rysov). S prihliadnutím

na objektívne možnosti realizácie dohľadu probačného a mediačného úradníka a predpokladaný efekt
sa táto forma nahradenia väzby krajskému súdu stále javí ako nedostatočná a neadekvátna. Ochotu
obžalovaného podrobiť sa prípadnému dohľadu výrazne spochybňuje znalcom zistená a konštatovaná
závislosť od alkoholu, ktorá má vysoký potenciál negatívne ovplyvňovať jeho správanie a rozhodovanie
sa v prospech protiprávneho konania na slobode. Za takéhoto stavu by tento typ alternácie väzby
nevedel dostatočne obmedzujúcim spôsobom korigovať, resp. udržiavať jeho správanie v zákonných

mantineloch. V tejto súvislosti krajský súd dodáva, že ani elektronický monitoring (podľa zákona NR
SR č. 78/2015 Z. z.), ktorý ale nie je samostatnou náhradou väzby, ale iba podporným a fakultatívnym
prostriedkom, pri nahradení väzby v zmysle § 80 Tr. por., by nebol v tomto prípade spôsobilý dosiahnuť
žiadaný účel.
21. Inak vyjadrené, prepustením obžalovaného na slobodu pri nahradení jeho väzby dohľadom

probačného a mediačného úradníka by sa podstatným spôsobom zvýšilo nebezpečenstvo takého
správania, ktoré u neho zakladá dôvody väzby a ani v kombinácii s uložením primeraných povinností
a obmedzení by nebolo dostatočnou zárukou, ktorá by u neho eliminovala obavu z pokračovania v
trestnej činnosti.
22. K uvedenému je potrebné doplniť, že nahradenie väzby prostriedkom prípustným podľa

vnútroštátneho práva, ktorý je miernejší ako obmedzenie osobnej slobody (§ 80 a § 81 Tr. por.) a ktorý
je zároveň spôsobilý zabezpečiť účel väzby, nie je právom obžalovaného, ale možnosťou, ktorú musí
súd povinne skúmať. Pri rozhodovaní ale súd musí vždy zvažovať, či nahradenie väzby preváži nad
dôvodnouobavouvyjadrenouvustanovení§71ods.1písm.písm.c)Tr.por.,čovprípadeobžalovaného
nepreváži.

23. Otázku nemožnosti nahradenia väzby obžalovaného tak krajský súd uzatvára s tým, že požiadavka
verejného záujmu na zabránení v prípadnom konaní predpokladanom v ust. § 71
ods. 1 písm. c) Tr. por. zo strany obžalovaného aj v tejto fáze trestného stíhania (pred odvolacím súdom)
naďalej prevažuje nad rešpektovaním jeho osobnej slobody a možno ju stále považovať za súladnú so
zásadami primeranosti, zdržanlivosti a proporcionality a tiež súladnú s Ústavou SR a Dohovorom o

ochrane ľudských práv a základných slobôd, tu najmä s ohľadom na charakter, závažnosť prejednávanej
trestnej veci, ako aj osobu obžalovaného ako bola popísaná vyššie v texte. Krajský súd pripomína, že
väzba je zaisťovací inštitút, ktorý nemá prevýchovný charakter.
24. Okresný súd sa správne ostatnými alternáciami väzby obžalovaného nezaoberal, keďže tieto sú
viazané na aktívne ponukové kroky či už obžalovaného (ponuka písomného sľubu) alebo tretej osoby

(ponuka prevzatia záruky dôveryhodnou osobou za ďalšie správanie obžalovaného), ktoré podniknuté
neboli.
Záverečné zhrnutie
28. Na základe úvah prezentovaných vyššie v texte dospel krajský súd k záveru, že
sťažnosť prokurátora je dôvodná, preto na neverejnom zasadnutí napadnuté uznesenie okresného súdu

postupom podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. v celom rozsahu zrušil a sám vo veci rozhodol tak, ako
je uvedené v enunciáte.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.