Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11CoEk/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616201179
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3616201179.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Marka Anovčina a sudkýň JUDr.
Aleny Radičovej a JUDr. Evy Vékonyovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, so sídlom Lučenec, F. Lehára 18, IČO: 30 794 536, proti
povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., o vymoženie 325,56 eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č. k. PE-1Er/176/2016 - 47 zo dňa

9. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. zastavil exekúciu, vo výroku II. uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jane Debnárovej trovy exekúcie vo
výške 70,25 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a vo výroku III. rozhodol, že oprávnený

a povinný nemajú právo na náhradu trov exekučného konania. Uviedol, že oprávnený sa návrhom
zo dňa 14.03.2016, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 16.03.2016, domáhal vykonania exekúcie v
neprospechpovinnéhoprevymoženiesumy325,56eurspríslušenstvomnapodkladeexekučnéhotitulu,
ktorým je rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 5P/13/2014 zo dňa 24.03.2014, vykonateľný dňa
19.05.2014. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jane Debnárovej
(ďalej len „súdny exekútor“). Súdny exekútor doručil dňa 27.01.2023 súdu podnet na zastavenie

exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie. Na výzvu súdu oprávnený oznámil, že so zastavením exekúcie súhlasí. Podľa
súdu prvej inštancie bola vzhľadom na rozsah vykonaných šetrení dostatočne preukázaná nemajetnosť
povinného, t. j. to, že jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súdny
exekútorvykonalúkonyzaúčelomzisteniamajetku(hnuteľných,nehnuteľnýchvecí),avšakbezúspešne.
Oprávnený zároveň oznámil, že v prípade preukázania nemajetnosti povinného,

so zastavením exekúcie súhlasí. Keďže povinný nedisponuje majetkom, ktorý by postačil aspoň na
úhradu trov exekúcie, súd prvej inštancie exekúciu zastavil v súlade s § 243h ods. 1, § 58 ods. 1 a
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že konanie bolo zastavené z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd prvej inštancie rozhodol v zmysle
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že priznal náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi voči
oprávnenému. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 70,25 eur. Súd prvej inštancie po

preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie a predloženého exekučného spisu priznal súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie v sume 70,25 eur vrátane DPH (odmena 33,19 eur + náhrada hotových výdavkov 25,35
eur + DPH 20 % zo sumy 58,54 eur v sume 11,71 eur). O nároku na náhradu trov exekučného
konania oprávneného a povinného rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 256 ods. 1 CSP a contrario s
poukazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, keď dospel k záveru, že vzhľadom na
oprávnenosť exekúcie a následný dôvod jej zastavania, nikomu z týchto účastníkov konania nemohol

pričítať skutočnosť, že exekúcia bola zastavená.2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku II. o náhrade trov exekúcie podal odvolanie oprávnený. Namietal
nesprávny postup súdu prvej inštancie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do
31.03.2017, keď tento pri uložení povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodoval

len podľa prvej vety cit. ustanovenia a pri rozhodovaní o trovách exekúcie nebral
do úvahy skutočnosť, že v exekučnom konaní je vymáhaná pohľadávka na výživnom, v prípade ktorej
mal súd pri určení náhrady trov exekúcie rozhodnúť podľa druhej a tretej vety § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku. Podľa druhej a tretej vety § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, v
prípade exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, neznáša trovy exekúcie oprávnený, ale súd.

Na základe uvedených skutočností navrhol zmenu uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti,
a to tak, že súd uloží povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdu prvej inštancie podľa § 203 ods. 2 veta
druhá a tretia Exekučného poriadku.

3. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu uznesenia
súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov exekúcie, zisťoval bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

4. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje

inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

5.Podľa§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017,aktopovahavecinevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného
sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č.
125/2016 Z. z. Išlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Zákonom
č. 125/2016 Z. z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave

účinnej od 01.07.2016, avšak, keďže Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti
procesná norma (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných
princípovintertemporálnejaplikácieprocesnýchprávnychnoriemvychádzaťzokamžitejaplikovateľnosti
novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred
novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že od 01.07.2016
je potrebné aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP,
ak to povaha veci nevylučuje.

7. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

8. Podľa § 357 písm. m) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na
náhradu trov konania.

9. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania účinná
do 30.06.2016 vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek
rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa podľa § 201 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") s tým, že výnimky, teda prípady
neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť

odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2
OSP). Procesná úprava účinná od 01.07.2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu
k rozsudkom (§ 355 ods. 1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú
zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné len, ak to zákon výslovne pripúšťa
(§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada

neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2 OSP, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016
mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok,
od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP
v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku).10. Uvedené však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na
exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o

primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP
(ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok
(ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám

exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy
exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy
exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do
31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov
jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob
ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani

nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný
spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o
nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k
odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny
súdneho exekútora - § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo

všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak, než (v súlade s § 355 ods. 1
CSP) nepripustenie odvolania vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách exekúcie. Rozhodnutie o
trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani "primerane" subsumovať pod rozhodnutie
"o nároku na náhradu trov konania" podľa § 357 písm. m) CSP.

12. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti
rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016
prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety
"Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie" do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia
štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako

výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

13. Keďže rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania,
nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené
Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku

v spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie oprávneného
v zmysle § 386 písm. c) CSP odmietnuť.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).