Dopĺňací rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Zuzana Keresztényi

Oblasť právnej úpravy – Občianske právo

Forma rozhodnutia – Dopĺňací rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 24C/503/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115236006
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Keresztényi

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7115236006.23

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom v C., D. X, 2. Zmysel, občianske združenie, so sídlom v Košiciach, Thurzova 1525/8, IČO:
51251132, 3. SVB Zvonárska 9, Košice, so sídlom v Košiciach, Zvonárska 144/9, IČO: 50 657 097, 4.
E. F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XX, 5. I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C., D. X, 6. K.
E. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v C., D. X, zastúpených: JUDr. Danica Holováčová, advokátka, so
sídlom v Košiciach, Čajakova 5, proti žalovanej: L. E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., D. X, zastúpenej:
Mgr. Monika Dunčáková, advokátka, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o zaplatenie 13.506,63 EUR
s príslušenstvom, o doplnení rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 24C/503/2015-674 zo dňa 25.4.2024

takto

r o z h o d o l :

Dopĺňa výrok rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 24C/503/2015-674 zo dňa 25.4.2024 o ďalší bod
VIII. v nasledovnom znení:

VIII. Vo vzťahu medzi žalobcami v 1., 2., 4., 5. a 6. rade a žalovanou, v ktorom bolo konanie zastavené,
žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na pojednávaní konanom dňa 25.4.2024 súd rozhodol vo veci samej a vyhlásil
rozsudok v nasledovnom znení:

I. Konanie vo vzťahu medzi žalobcami v 1.,2., 4., 5. a 6. rade a žalovanou zastavuje.

II. Vo vzťahu k nároku uplatnenému za NP-1 je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v 3.rade sumu
2.673,03 EUR spolu s úrokom z omeškania

- vo výške 5 % ročne zo sumy 118,82 EUR od 6.2.2023 až do zaplatenia,

- vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.252,18 EUR od 1.1.2015 až do zaplatenia,
- vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.302,03 EUR od 3.7.2015 až do zaplatenia,

v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti nároku uplatneného za NP 1 spolu s prísl. žalobu zamieta.
IV. Vo vzťahu k nároku uplatnenému za NP 1 priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania

proti žalovanej v rozsahu 84 %.
V. Vo vzťahu k nároku uplatnenému za pôvodné NP 12-4, 12-5 a 12 -6 je žalovaná povinná zaplatiť
žalobcovi v 3.rade sumu 101,28 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne:
- zo sumy 18,14 EUR od 8.7.2017 až do zaplatenia- zo sumy 40,78 EUR od 1.1.2015 až do zaplatenia
- zo sumy 42,36 EUR od 3.7.2015 až do zaplatenia

v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. V prevyšujúcej časti nároku uplatneného za pôvodné NP 12-4, 12-5 a 12 -6 s prísl. žalobu zamieta.
VII. Vo vzťahu k nároku uplatnenému za pôvodné NP 12-4, 12-4 a 12-6 priznáva žalovanej nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v 3.rade v rozsahu 100 %.

2. Podľa ust. § 225 ods.1 CSP, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo
o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie.
Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

3. Podľa ust. § 225 ods.2 CSP, doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú
ustanovenia o rozsudku.

4. Ešte pred nadobudnutím právoplatnosti vyššie citovaného rozsudku súd zistil, že nerozhodol o celom
predmete konania a to konkrétne o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcami v 1., 2., 4., 5. a 6.
rade a žalovanou, v ktorom vzťahu bolo konanie zastavené (viď výrok č.I rozsudku).

5. Súd preto za účelom doplnenia rozsudku podľa ust. § 255 CSP nariadil pojednávanie na deň
30.5.2024, na ktoré riadne a včas predvolal právnych zástupcov oboch sporových strán. Právna
zástupkyňa žalovanej sa bez ospravedlnenia nedostavila a ani sa písomne k otázke náhrady trov
konania, ktorá bola predmetom dopĺňajúceho rozsudku nevyjadrila, napriek výzve súdu a dostatočnému
časovému priestoru na vyjadrenie.

6. Konanie vo vzťahu medzi žalobcami v 1., 2., 4., 5. a 6. rade a žalovanou bolo zastavené ( výrokom č.I
rozsudku) na základe dispozičného úkonu žalobcov, ktorí pred posledným pojednávaním, dňa 20.3.2024
vzali žalobu späť a teda, vo veci samej súd rozhodoval už len vo vzťahu medzi žalobcom v 3.rade
(spoločenstvo) a žalovanou.

7. Podľa ust. § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Ak by súd paušálne pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z citovaného ustanovenia,

potomžalovanábymalanároknanáhradutrovkonaniavočižalobcomv1.,2.,4.,5.a6.rade,ktorísvojim
dispozičným úkonom – späťvzatím žaloby privodili (zavinili) zastavenie konania v tomto vzťahu. Súd
však konštatuje, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalovanej náhradu trov nepriznal.

9. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

10. Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná. Potreba použitia tohto ustanovenia je odôvodnená tým, že by

strohá aplikácia ustanovení o náhrade trov konania mohla viesť v konkrétnom prípade k nežiaducej
tvrdosti. Musí však ísť o výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj
v okolnostiach na strane účastníkov konania (najmä sociálne aspekty). Významnými z hľadiska aplikácie
ust. § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu
konania a podobne.

11. Aplikácia vyššie citovaného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o prípad hodný
osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci,

ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho
prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu
inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných
prípadochamáslúžiťkodstráneniuneprimeranejtvrdosti.Úvahasúdu,žeideovýnimočnýprípadačisúdané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.
Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok
hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším

pomerom všetkých účastníkov konania, pričom treba zohľadniť aj pomery toho účastníka, ktorému by
inak patrila náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad rozhodnutia v zmysle ust. § 257 CSP
na majetkové pomery tohto oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257 CSP sú
tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a podobne.

12. V danom prípade súd za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval špecifické okolnosti veci
a v tejto súvislosti sa podrobnejšie zaoberal dôvodmi, ktoré motivovali týchto žalobcov k späťvzatiu
žaloby.

13. V danom prípade okruh žalobcov od počiatku (od podania žaloby 28.12.2015 ) tvorili jednak jednotliví
vlastníci bytov a nebytových priestorov a jednak správca bytového domu (neskôr spoločenstvo). Súdna

prax je z hľadiska danosti aktívnej vecnej legitimácie a teda nazerania na hmotnoprávne a procesné
postavenie vlastníkov bytov ako aj správcu ustálená; nositeľmi hmotného práva, o ktorom sa koná, boli
podľa predošlej i aktuálnej právnej úpravy vlastníci bytov ako aj správca ako zástupca vlastníkov.

14. V záujme dosiahnutia účelu a zmyslu zastúpenia vlastníkov bytov správcom v súdnych konaniach

- efektívnosť, rýchlosť a hospodárnosť konania, došlo v priebehu konania aj k zmene právnej úpravy.
Novelou zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, účinnou od 1. novembra
2018 správca nadobudol procesné právo (popri vlastníkoch bytov ako nositeľoch hmotných práv)
tento hmotnoprávny nárok vlastníkov bytov uplatňovať vo vlastnom mene. Predmetnou zmenou právnej
úpravytedadošlokzmenepostaveniasprávcuakozákonnéhozástupcuvlastníkovzpriamehozástupcu

na nepriameho zástupcu vlastníkov bytov. Inými slovami, došlo k prechodu procesného oprávnenia
si úspešne tento hmotnoprávny nárok uplatňovať za vlastníkov bytov na správcu. Zmenou právnej
úpravy správca nadobudol procesné právo popri vlastníkoch bytov ako nositeľoch hmotných práv tento
hmotnoprávny nárok vlastníkov bytov uplatňovať vo vlastnom mene.
15. V danej veci podanie žaloby nielen správcom, ale aj samotnými vlastníkmi bytov a nebytových

priestorov, sťažilo procesný postup v konaní, pretože v priebehu konania dochádzalo k zmene
vlastníckych vzťahov na strane jednotlivých žalobcov ako vlastníkov bytov a nebytových priestorov, čo si
vyžadovalo vždy príslušné procesné rozhodnutie podľa ust. § 80 CSP a niekoľko krát oddialilo možnosť
rozhodnutia vo veci samej. Dispozičný úkon žalobcov – späťvzatie žaloby zo strany žalobcov v 1., 2.,
4., 5. a 6. rade v postavení jednotlivých aktuálnych vlastníkov bytov a nebytových priestorov, je preto

potrebné vnímať aj z tohto hľadiska, t.j. ako snahu predísť ďalšiemu predlžovaniu sporu. Svedčí o tom
napokon aj námietka žalovanej vznesená na poslednom pojednávaní, kedy namietala, že súd nemôže
vo veci rozhodnúť z dôvodu, že v deň vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej existoval stav, kedy došlo
k vydraženiu bytu vo vlastníctve žalobkyne v 1.rade L. A. B..
16. Po späťvzatí žaloby zo strany žalobcov v 1., 2., 4., 5. a 6. rade ostal jediným žalobcom správca,

resp. spoločenstvo - v danom prípade SVB Zvonárska 9 Košice, ktorý je rovnako ako vlastníci aktívne
vecne legitimovaným subjektom na vymáhanie daného dlhu.
17. Späťvzatím žaloby sa na povahe ani na rozsahu uplatneného nároku, vrátane jeho skutkového
a právneho posúdenia, nič nezmenilo.

18. To znamená, že aj za situácie, kedy by žalobcovia v 1., 2., 4., 5. a 6.rade nevzali späť žalobu
a teda, súd by meritórne rozhodoval vo vzťahu medzi všetkými žalobcami a žalovanou, výrok rozsudku
by bol rovnaký – žalovaná by bola zaviazaná zaplatiť všetkým žalobcom len jedno a to isté (nedeliteľné)
peňažné plnenie na účet žalobcu v 3.rade (správcu resp. teraz spoločenstva, ktorý je povinný viesť
osobitný analytický účet na daný účel ) a vo zvyšku by súd žalobu všetkých žalobcov zamietol. Rovnaký

by v tejto situácii teda ostal aj výrok o náhrade trov konania ( viď výroky rozsudku pod č.IV a VII). Súd
je preto toho názoru, že otázka náhrady trov konania vo svojej podstate bola komplexne vyjadrená vo
výrokoch rozsudku, ktoré už boli vyhlásené.

19. Zhrnúc vyššie uvedené súd rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcom

v 1.,2., 4., 5. a 6. rade nepriznáva.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.