Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. jún 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoCsp/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122469344
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:6122469344.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXX XX Snina, o zaplatenie 2701,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 5Csp/9/2023-131 zo dňa 20.06.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a návrh na pribratie osobitného subjektu do konania - Občianske združenie VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962.

II. Z r u š u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a v súvisiacom výroku III. o trovách konania a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že cit.:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.106,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 2.106,52 Eur od 04.03.2022 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 10%, o výške ktorých
rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

2. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2
veta prvá, druhá; 2 písm. l); § 9 ods. 2 písm. e); § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

3. Konštatoval, že zmluva, uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je
spotrebiteľská zmluva, na ktorú je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane

spotrebiteľov ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ).
Súd na základe uvedeného skúmal, či právny predchodca žalobcu ako veriteľ a zároveň dodávateľ
splnil všetky podmienky, ktoré mu vymedzuje ZoSÚ, pričom dospel k záveru, že žalobca postupoval
s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalovaného, nakoľko mal zistený príjem ako aj výdavky
žalovaného, tieto si preveril v príslušných registroch a pri poskytovaní úveru prihliadol aj na to, či
žalovaný disponuje voľnými finančnými prostriedkami, z ktorých by bol schopný uhrádzať dohodnutú

výšku splátky. Následne po uzatvorení toho, že dodávateľ splnil podmienky vymienené v ustanovení § 7
ZoSÚ súd skúmal, či predložená zmluva o úvere obsahuje všetky týmto zákonom vymienené náležitostia či tieto sú jasné, zrozumiteľné a správne, pričom dospel k záveru, že v zmluve bol uvedený nesprávny
údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. e) v spojení s §2 písm. l) ZoSÚ, čo
má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ.

4. Súd vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobou na Okresnom súde Banská Bystrica ako
upomínacom súde domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2701,01 Eur spolu s úrokom
z úveru v kapitalizovanej výške 907,20 Eur, s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 231,41 Eur
a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2697,01 Eur od 04.03.2022 do zaplatenia a zároveň,

aby súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

5. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 5.9.2018
zmluvu č. 009504311040918, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému
finančné prostriedky za podmienok, ktoré sú upravené v zmluve ako aj vo Všeobecných obchodných
podmienkach. Podľa žalobcu zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa

§ 497 až 507 Obchodného zákonníka ako aj podľa ZoSÚ. Žalovaný napriek opakovaným výzvam
právneho predchodcu žalobcu, ktorý postupoval v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, neplnil
v stanovených termínoch splátky, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu
dlhšiu ako tri mesiace a zároveň bol upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia
práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, preto právny predchodca žalobcu k 17.06.2020

vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Na základe
Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 došlo medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalobcom k postúpeniu predmetnej pohľadávky, ktorá v čase prechodu predstavovala sumu
vo výške 3839,62 Eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 2697,01 Eur, úroku z úveru vo výške 907,20
Eur, úroku z omeškania vo výške 231,40 Eur a z poplatkov vo výške 4,- Eur. Žalovaný po postúpení

pohľadávky podľa tvrdení žalobcu neuhradil žiadnu platbu. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil počnúc
dňom 04.03.2022, t.j. dňom účinnosti postúpenia pohľadávky.

6. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz sp.zn. 36Up/1560/2022 zo dňa
28.11.2022,ktorýsažalovanémunepodarilodoručiť.Pooznámeníuvedenejskutočnostižalobcasúhlasil

s pokračovaním v konaní a postúpením veci Okresnému súdu Humenné.

7. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby oznámil a zároveň aj preukázal súdu, ako si jeho právny
predchodca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere splnil povinnosti podľa § 7 ZoSÚ, teda
ako skúmal bonitu žalovaného a informácie o jeho finančnej a ekonomickej situácií podľa § 7 ods. 27

tohto zákona. Žalobca v podaní zo dňa 27.02.2023 uviedol, že veriteľ pri posudzovaní schopnosti
spotrebiteľa splácať úver bral do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje, príjem spotrebiteľa, údaje o
existujúcich záväzkoch získaných z registra a výšku nákladov na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ. Taktiež prihliadal na rodinný stav žalovaného a počet
osôb s ním žijúcich v spoločnej domácnosti, ktoré mu poskytol samotný žalovaný. Taktiež veriteľ bral

do úvahy aj výšku životného minima v sume 205,- Eur. Vzhľadom na uvedené hodnoty bol realizovaný
výpočet ukazovateľa schopnosti splácať úveru, pričom výsledok tohto ukazovateľa bol v hodnote 0,46,
pričom úver je možné poskytnúť spotrebiteľovi do momentu, kým hodnota ukazovateľa neprekročí 0,80.
Na základe uvedeného mal žalobca za to, že jeho právny predchodca neporušil povinnosti vyplývajúce
z ust. § 7 ZoSÚ. Žalobca k predmetnému podaniu pripojil aj výsledok z lustrácie v registri SRBI, výsledok

dopytu v Sociálnej poisťovni a výpis zo žiadosti o úver z roku 2019.

8. Súd výzvou zo dňa 13.3.2023 vyzval žalobcu, aby preukázal platobnú históriu žalovaného a zároveň,
aby uviedol, v akej sume bol žalovanému úver vyplatený, v akých sumách žalovaný tento úver splácal,
ako tieto platby boli zarátané na úhradu jednotlivých splátok a taktiež, aby špecifikoval, v akej výške

bol žalovaný povinný uhrádzať úrok z úveru, nakoľko z predloženej zmluvy vyplýva, že žalobcovi
bola poskytnutá zľava z úrokovej sadzby, avšak súdu nie je zrejmé, či táto zľava bola zrušená z
dôvodu neplnenia si zmluvných povinností žalovaným, a teda, či nedošlo k zmene úrokovej sadzby
počas úverového vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu žalovaným. Žalobca v podaní zo dňa
22.03.2023 uviedol, že žalovanému bol dňa 05.09.2018 vyplatený úver vo výške 3000 Eur, na účet pre

čerpanie uvedený v článku 1 ods. 1 zmluvy, pričom z predmetného úveru žalovaný uhradil sumu 893,48
Eur. Žalobca pripojil tabuľku, z ktorej je zrejmé, ako boli jednotlivé splátky úveru zarátané na istinu,
úroky, úrok z omeškania, poplatok za poskytnutie a iné poplatky. Z uvedeného prehľadu vyplýva, že na
istinu bola započítaná suma 302,99 Eur, na riadny úrok bola započítaná suma 523,41 Eur, na úrokyz omeškania suma 0,08 Eur a na poplatky sumu 67 Eur. Žalobca taktiež uviedol, že žalovanému boli
vyúčtované poplatky v celkovej sume 71 Eur, z toho poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 60 Eur
podľa článku 1 ods. 7 úverovej zmluvy a poplatky za upomienky boli v sume 11 Eur, z toho poplatok

za prvú upomienku bol vo výške 1,50 Eur poplatok za každú ďalšiu podmienku bol vo výške 4,- Eur,
keďže zo žalovaným zaplatenej sumy bola na poplatky zarátaná suma 67,- Eur, doposiaľ neuhradené
poplatky sú vo výške 4,- Eur. Žalobca odôvodnil ním uplatnený nárok na úrok vo výške 907,20 Eur
tým, že v prípade riadneho plnenia povinností by žalovaný uhradil celkovo čiastku 5018,40 Eur, ktorá
by pozostávala z čerpanej istiny vo výške 3000 Eur, poplatku za poskytnutie úveru vo výške 60,- Eur a

riadneho úroku vo výške 1958,40 Eur, keďže zo žalovaným uhradenej sumy bola na úrok započítaná
suma 523,41 Eur, neuhradený zostatok riadneho úroku, ktorý by žalovaný zaplatil pri riadnom plnení
zmluvných povinností je v sume 1434,99 Eur. Z tohto nároku si žalobca uplatnil len časť vo výške 907,20
Eur. Úrok z omeškania do zosplatnenie bol vypočítaný ako 5% ročný úrok z neuhradenej sumy v
celkovej výške 1,12 Eur, pričom žalovanému z jeho úhrad bola na zmluvný úrok započítaná suma vo
výške 0,08 Eur, v dôsledku čoho sa žalobca domáhal úroku z omeškania do zosplatnenia pohľadávky vo

výške 1,04 Eur. Po zosplatnení úveru do postúpenia pohľadávky sa žalobca domáhal úroku z omeškania
v kapitalizovanej sume 230,37 Eur, pričom táto suma bola vypočítaní za obdobie od 17.06.2020 do
02.03.2022, t.j. za 615 dní omeškania zo sumy 2697,01 Eur.

9. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu (VÚB bankou,

a.s. - ďalej aj ako dodávateľ) a žalovaným (ďalej aj ako spotrebiteľom) došlo dňa 05.09.2018
k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“ č. 009504311040918, na
základe ktorej sa dodávateľ zaviazal, že poskytne za podmienok dohodnutých v tejto zmluve a vo
„Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým
osobám-občanom“ peňažné prostriedky ako spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaviazal, že poskytnutý

úver vráti, zaplatí úroky, poplatky, resp. náklady ako aj dohodnuté sankcie pre prípad porušenia jeho
povinností a rovnako splní ďalšie záväzky podľa tejto zmluvy. Z bodu I predmetnej zmluvy vyplýva, že
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 3000- Eur, s dohodnutou
úrokovou sadzbou vo výške 13,74 % ročne so zľavou a s úrokovou sadzbou15,74 % ročne bez zľavy
z voliteľnej služby, pričom žalovaný sa zaviazal uhrádzať mesačné anuitné splátky vo výške 51,65 Eur.

Žalovaný sa zavial predmetné splátky uhrádzať od 4.10.2018, kedy sa stala splatnou prvá splátka úveru
a zaviazal sa uhradiť 96 mesačných splátok. Zároveň v predmetnej zmluve je uvedené, že mesačná
anuitná splátka bez zľavy z voliteľnej služby predstavuje sumu 55,10 Eur. Zľava z titulu voliteľnej služby
prestavovala zľavu z úrokovej sadzby vo výške 2 % ročne, ktorá bola viazaná na splnenie podmienok
a to, že žalovaný neuhradí veriteľovi mimoriadnu splátku taktiež, že dlžník nebude v omeškaní so

splácaním s dvoma alebo viac po sebe nasledujúcimi anuitnými splátkami alebo inými peňažnými
záväzkami z úverovej zmluvy. RPMN bola vypočítaná vo výške 15,33% pri úrokovej sadzbe 13,74 %
ročne a vo výške 17,64% pri výške úrokovej sadzby 15,74% (teda bez zľavy z úrokovej sadzby vo výške
2% ročne). Rovnako aj celkové náklady boli určené v prípade, ak bude žalovanému poskytnutá zľava
z úrokovej sadzby, pričom v tom prípade mali predstavovať sumu 2018,40 Eur a za predpokladu, že by

zľava poskytnutá nebola, tak mali predstavovať sumu 2349,60 Eur. Taktiež z predmetnej zmluvy (bod 7)
je zrejmé, že medzi zmluvnými stranami bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 60,- Eur,
ktorý bol splatný ku dňu 1. čerpania úveru, pričom v zmysle poznámky k uvedenému je zrejmé, že tento
poplatok sa účtuje v najbližší bankový deň v prípade, ak k čerpaniu úveru došlo v iný ako bankový deň.

10. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 21.03.2023 ako aj z platobnej histórie je zrejmé, že dňa 05.09.2018
veriteľ vyplatil žalovanému na jeho účet pre čerpanie sumu 3000,- Eur, avšak ešte v ten istý deň si
vyrubil poplatok za poskytnutie úveru, ktorý žalovanému zrazil z účtu a z vyplatených prostriedkov vo
výške 60,-Eur. Okrem uvedenej sumy 60,- Eur žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu ešte
sumu 833,48 Eur.

11. Keďže žalovaný sa omeškal s úhradou dojednaných splátok úveru, právny predchodca žalobcu ho
vyzval listom zo dňa 15.4.2020, označeným ako Tretia upomienka- pokus o zmier, aby uhradil svoje
záväzky plynúce zo zmluvy o úvere vo výške 162,13 Eur, z čoho istina predstavovala 63,14 Eur, úroky
sumu 94,74 Eur, úroky z omeškania sumu 0,25 Eur a poplatky sumu 4,- Eur. Zároveň ho upovedomil, že

v prípade, ak dlžnú sumu neuhradí, veriteľ bude oprávnený požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú
sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Nakoľko však
žalovaný ani po predmetnej výzve dlžnú sumu neuhradil, právny predchodca žalobcu listom zo dňa
17.06.2020 mu oznámil, že došlo k predčasnému zosplatneniu úveru ku dňu 17.06.2020, v dôsledkučoho jeho dlh predstavuje sumu 2884,05 Eur, z čoho istina predstavuje sumu 2697,01 Eur, ktorá sa
odo dňa 18.6.2020 úročí úrokovou sadzbou z omeškania v zmysle zmluvy o úvere až do jej zaplatenia a
taktiež dlžná suma pozostáva z úrokov vo výške 183,04 Eur a poplatkov vo výške 4,- Eur. Oznámenie o

mimoriadnom zosplatnení úveru bolo žalovanému doručované doporučenou zásielkou na adresu, ktorú
uviedol veriteľovi v zmluve o úvere a zároveň, ktorá bola aj adresou jeho trvalého pobytu. Zásielka sa
právnemu predchodcovi žalobcu vrátila s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote.

12. Listom právneho predchodcu žalobcu zo dňa 17.03.2022 bol žalovaný informovaný o postúpení

pohľadávky spoločnosti VÚB banka, a.s. voči nemu ako dlžníkovi zo zmluvy v celosti na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok medzi VÚB bankou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI, s.r.o. ako
postupníkom.

13. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok v spojení s Prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok právny
predchodca pohľadávku vymedzil tak, že istina postúpenej pohľadávky predstavuje sumu 2697,01 Eur,

základný úrok sumu 907,20 Eur, sankčný úrok sumu 231,41 Eur a poplatky sumu 4,- Eur.

14. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného vyslovil záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru poskytnutému žalovanému, nakoľko veriteľom deklarovaná suma úveru vo výške 3000,- Eur v
sebe zahŕňala aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 60,- Eur, ktorý bol žalovanému zrazený v

rovnaký deň, v aký veriteľ vyplatil žalovanému úver, teda nemožno konštatovať, že by bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 3000,- Eur, keďže v tejto sume bol zahrnutý aj náklad spotrebiteľa, ktorý
predstavuje poplatok za poskytnutie úveru. Teda žalovaný bol povinný uhradiť veriteľovi iba poskytnutú
istinu vo výške 2940,- Eur, pričom z vyjadrení žalobcu ako aj z platobnej histórie je tunajšiemu súdu
zrejmé, že žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 833,48 Eur. Vzhľadom na súdom

prijatý záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru pre nesprávne uvedenú celkovú
čiastkuúveru,ktorábolažalovanémuposkytnutá,žalovanýmalpovinnosťuhradiťžalobcovisumu2940,-
Eur, z ktorej doposiaľ uhradil sumu 833,48 Eur, a teda dlh žalovaného titulom poskytnutého úveru
predstavuje sumu 2106,52 Eur. Čo sa týka tejto, zosplatnenej sumy, žalovaný sa omeškal s úhradou
dohodnutých splátok o viac ako 3 mesiace, pričom právny predchodca žalobcu postupoval podľa § 53

ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote
nie kratšej ako 15 dní, pričom žalovaný ani po tejto výzve dlžnú sumu neuhradil, v dôsledku čoho právny
predchodca žalobcu úver mimoriadne zosplatnil, pričom toto zosplatnenie doručoval na adresu, ktorú
žalovaný uviedol v zmluve o úvere. V dôsledku uvedeného súd dospel k záveru, že právny predchodca
žalobcu platne zosplatnil predmetný úver, avšak celková suma, ktorú bol žalovaný povinný žalobcovi,

resp. jeho právnemu predchodcovi uhradiť bola iba vo výške 2106,52 Eur, teda bez akýchkoľvek úrokov
a poplatkov.

15. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto má nárok aj na
zaplatenie úroku z omeškania, a to vo výške 5 % ročne zo sumy 2109,52 Eura od 04.03.2022 (odo dňa

nasledujúceho po dni účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalobcom, nakoľko súd je viazaný dispozičným návrhom žalobcu, uvedeným v žalobe, a tento nemôže
prekročiť, pričom v čase, od ktorého žalobca žiada priznať úrok z omeškania už žalovaný v omeškaní
s úhradou dlhu, titulom zosplatneného úveru, bol, v dôsledku čoho súd priznal tento nárok odo dňa
žiadaného žalobcom) do zaplatenia. Súd však nepriznal žalobcom uplatnený kapitalizovaný úrok z

omeškania, nakoľko tento bol vypočítaný nie len z dlžnej istiny ale aj z úrokov a poplatkov, ktoré súd
vyhodnotil ako nezákonné podľa § 11 ods.1 písm. b) ZoSÚ.

16.Výrokotrováchkonaniaodôvodnilsúdprvejinštancieprávnepodľaust.§255ods.1zák.č.160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

17. Konštatoval, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 55% (keďže súd priznal nárok na zaplatenie
2106,52 Eur zo žalobcom v žalobe uplatnenej a kapitalizovanej sumy 3839,62 Eur) a žalovaný bol
úspešný v rozsahu 45% (t.j. v tej časti konania o zaplatenie, v ktorej súd žalobu zamietol), teda rozdiel
medzi úspechom žalobcu a žalovaného bol 10% v prospech žalobcu, preto súd zaviazal žalovaného

na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 10%, keďže v konaní neboli zistené žiadne dôvody na
strane žalovaného, pre ktoré by na vec aplikoval ustanovenie § 257 CSP. O samotnej výške náhrady trov
konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.18. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku II., ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a proti
súvisiacemu výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.

19. Žalobca v odvolaní namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil tak, že podal návrh na vydanie platobného rozkazu dňa
15.11.2022, pričom žalobcov nárok považoval upomínací súd za preukázaný, preto návrhu na vydanie
platobného rozkazu vyhovel a dňa 28.11.2022 v konaní vedenom pod sp. zn. 36Up/1560/2022 vydal
platobný rozkaz. Tento platobný rozkaz však nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto
na základe výzvy upomínacieho súdu žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na
prejednanie a veci. Vzhľadom na uvedené ďalej vo veci konal a rozhodoval Okresný súd Humenné,

ktorý za nezmeneného skutkového a právneho stavu, so zdôraznením nespornosti skutkových tvrdení
žalobcu, rozhodol tak, že časť žalovanej sumy žalobcovi nepriznal. V zmysle odôvodnenia rozhodnutia
súd považoval spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov, nakoľko predmetná Zmluva podľa
názoru súdu neobsahovala správny údaj podľa ust. § 9 ods. 2 písm. e) ZoSÚ. Podľa názoru súdu bol v
Zmluve uvedený nesprávny údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru vo výške 3000 Eur, keďže v

deň čerpania bola žalovanému zúčtovaná suma vo výške 60 Eur ako poplatok za poskytnutie úveru. S
názorom súdu sa žalobca nestotožňuje a zastáva názor, že Zmluva obsahuje správny údaj o celkovej
výške poskytnutého úveru v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. e) ZoSÚ, a to z nasledovných dôvodov:

21. Podľa čl. I. bod 1. Zmluvy poskytol postupca spotrebiteľský úver žalovanému vo výške 3000 Eur

(uvedené bolo v konaní preukázané aj predloženou platobnou históriou). Podľa čl. I. bod 7. Zmluvy si
zmluvné strany dohodli poplatok za poskytnutie úveru vo výške 60 Eur, ktorý bol splatný najneskôr ku
dňu prvého čerpania úveru. Z platobnej histórie preukázateľne vyplýva, že žalovaný dňa 05.09.2018
čerpal sumu 3000 Eur. Vzhľadom na znenie ustanovenia čl. I. bod 7. Zmluvy bola v tento deň postupcom
zrealizovanáúčtovnáoperáciavovýške60Eur,atoprávenaúhradupoplatkuzaposkytnutieúveruresp.

spracovateľského poplatku, keďže zmluvné strany si v Zmluve dohodli, že tento poplatok bude uhradený
z prostriedkov na bežnom účte dlžníka, ktorý je účtom pre splácanie úveru. Žalobca sa nestotožňuje
s konštatovaním súdu, že v Zmluve je uvedený nesprávny údaj o celkovej čiastke z dôvodu, že po
poskytnutí úveru bol z inkasného účtu uhradený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 60,00 Eur.
Žalobca poukázal na čl. IV bod 2 Obchodných podmienok. Žalovaný v zmysle čl. I. ods. 2 Zmluvy zvolil

ako formu splácania úveru inkaso z účtu uvedeného v Zmluve. Z priloženej platobnej histórie vyplýva, že
dňa 05.09.2018 boli žalovanému vyplatené prostriedky vo výške 3000 Eur a v súlade s vyššie uvedeným
bol následne žalovanému vyúčtovaný poplatok za poskytnutie úveru, ktorý bol následne uhradený z
prostriedkov na inkasnom účte. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal pri uzatváraní úverovej zmluvy
možnosť uhradiť poplatok v hotovosti, bezhotovostne alebo z prostriedkov úveru. Žalovaný si sám

vybral možnosť úhrady poplatku za poskytnutie úveru z prostriedkov na účte uvedenom v Zmluve,
ktorý bol v zmysle Zmluvy aj účtom pre čerpanie úveru. Voľba žalovaného sa následne premietla do
samotnej Zmluvy, kde veriteľ uviedol ním zvolený spôsob splácania úveru a rovnako tak aj úhrady
poplatku za poskytnutie úveru. Žalobca má za to, že dojednanie úhrady poplatku za poskytnutie úveru
z inkasného účtu nie je neprijateľnou podmienkou, ktorá by zakladala značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Práve naopak je toto dojednanie v Zmluve
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne a zároveň ho treba považovať za individuálne dojednané, nakoľko
si tento spôsob úhrady vybral sám žalovaný, pričom mal možnosť inej voľby. Úverová Zmluva teda
obsahuje správny údaj o výške poskytnutého úveru vo výške 3000 Eur, avšak v deň jeho čerpania došlo
k účtovnej operácii postupcu tak, že zaúčtoval zmluvne dohodnutý spracovateľský poplatok vo výške 60

Eur, ktorý bol v Zmluve v rámci kontraktačného procesu riadne dohodnutý. Uvedené posúdenie súdu
sa preto javí ako nespravodlivé a nezákonné, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovaný čerpal
úver vo výške 3000 Eur, avšak súd svojím posúdením zakazuje zmluvným stranám len dohodu na
úhradu poplatku z rovnakého účtu, na ktorý bol čerpaný úver, dokonca pod sankciou bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru. Súd v ničom neuviedol, že by si uvedený poplatok nebolo možné dojednať (s

existenciou poplatkov napokon počíta aj samotný ZoSÚ) - avšak súd posúdil úver ako bezúročný a bez
poplatkov len z dôvodu, že došlo k úhrade spracovateľského poplatku z rovnakého účtu, na aký bol úver
čerpaný. Ak by teda žalovaný čerpal rovnakých 3000 Eur, avšak poplatok by zaplatil z iného účtu, potom
by podľa názoru súdu nebolo možné posúdiť úver ako bezúročný a bez poplatkov. Žalobca považujezávery súdu za svojvoľné. V aplikačnej praxi nie je vôbec relevantné, či tento spracovateľský poplatok
bude zaúčtovaný v deň poskytnutia úveru, a to či už z účtu, na ktorý úver čerpal, alebo z iného účtu,
alebo ho spotrebiteľ bude platiť priebežne ako súčasť pravidelných mesačných splátok splatných počas

trvania úverového vzťahu. Z platobnej histórie predloženej v prvoinštančnom konaní vyplýva, že na úvod
bol predpísaný úver čerpaný dlžníkom vo výške 3000 Eur a až následne bol zrazený spracovateľský
poplatok za uzavretie Zmluvy vo výške 60 Eur. Uvedený spracovateľský poplatok bol však zaplatený
jednorazovo pri prvom poskytnutí úveru, čo nepochybne vyplýva aj z obsahu Zmluvy.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalobca zato, že Zmluva nepochybne obsahuje správny údaj o
celkovej výške poskytnutého úveru v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. e) ZoSÚ.

23. Podľa žalobcu sa súd vôbec nezaoberal možnosťou, že žalovaný mohol mať na účte, na ktorý mu
bol poskytnutý úver aj svoje vlastné finančné prostriedky, pričom v tejto súvislosti neskúmal, či práve
z týchto svojich finančných prostriedkov nemohol byť v súdenom prípade uhradený spracovateľský

poplatok. Peniaze nie sú individuálne určenou vecou, ale druhovo určenou vecou, a preto je pre žalobcu
nepochopiteľný súdny výklad, ktorým súd uzatvoril, že žalovanému nebol poskytnutý úver vo výške
dohodnutejvZmluve.ZmluvnéustanovenieodojednaníspracovateľskéhopoplatkuvZmluvebolomedzi
kontrahujúcimi stranami dojednané určito, jasne a zrozumiteľne, a preto je takéto dojednanie vylúčené
spod súdnej kontroly v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ.

24. Súd taktiež nesprávne vyhodnotil tú skutočnosť, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2940
Eur, pričom zo Zmluvy nesporne vyplýva výška poskytnutého úveru vo výške 3000 Eur a táto suma aj
reálne titulom riadne uzatvorenej Zmluvy poskytnutá bola. Priamo v úverovej Zmluve žalovaný prejavil
záujem uhradiť spracovateľský poplatok z prostriedkov na účte určeného pre čerpanie úveru. Žalovaný

teda mal možnosť si pri uzavretí Zmluvy zvoliť iný spôsob úhrady splátky úveru a jednotlivých poplatkov
ako z prostriedkov na účte, na ktorý mu bol poskytnutý aj predmetný úver a z uvedeného dôvodu je
záver súdu o tom, že žalovaný nemohol disponovať s celkovým úverom nesprávny a odporujúci zásade
zmluvnej slobody, keďže takéto zaplatenie spracovateľského poplatku bolo dohodnuté priamo v Zmluve.
Spotrebiteľ sa tak sám svojim slobodným rozhodnutím rozhodol, že splátky, rovnako aj spracovateľský

poplatok budú uhradené z rovnakého účtu, na ktorý bude poskytnutý/ čerpaný úver. Toto rozhodnutie
vyplýva zo Zmluvy, pričom ho žalovaný nijakým spôsobom v konaní nepoprel. Žalovanému tak bola
preukázateľne poskytnutá suma uvedená v Zmluve, 3000 Eur, pričom následne v zmysle dohody medzi
postupcom a spotrebiteľom došlo k úhrade poplatku vo výške 60 Eur.

25. Na základe uvedeného mal žalobca zato, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je v
Zmluve uvedená správne v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. e) ZoSÚ. Žiadal rozsudok v ním napadnutej
častizmeniťtak,žežalovanéhozaviažekzaplateniusumyvovýške1733,10Eurspoluspríslušenstvom,
tedasúrokomzomeškaniazosumy594,49Eurod04.03.2022dozaplateniaazároveňpriznaťžalobcovi
voči žalovanému podľa pomeru úspechu v konaní nárok na náhradu trov prvoinštančného konania

a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, resp. aby odvolací súd rozsudok v časti napadnutej týmto
odvolaním zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Zároveň si žalobca vyčíslil trovy odvolacieho konania vo výške 164,12 Eur, ktoré pozostávajú zo
súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 51,50 Eur a z trov právneho zastúpenia odvolacieho

konania vo výške 112,62 Eur s DPH. Trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania pozostávajúce z
jedného úkonu právnej služby vo výške 97,60 Eur s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby
vo výške 15,02 Eur s DPH (podanie odvolania).

27. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

28. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34
CSP preskúmal napadnutú časť rozsudku prvoinštančného súdu v zmysle zásad uvedených v § 379 a
nasledujúcichCSP,beznariadeniapojednávaniapodľaust.§385CSPacontrarioazistil,žerozhodnutie
súdu prvej inštancie nie je správne.

29. Predtým, než odvolací súd pristúpil k prieskumu vecnej správnosti napadnutého rozsudku,
považoval za nevyhnutné rozhodnúť o návrhu Občianskeho združenia Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 (ďalej aj ako„združenie“) o pribratie dokonania. Z návrhu zo dňa 15.11.2023 je zrejmé, že združenie odvodzuje
oprávnenie na vstup do konania z ustanovenia § 95 ods. 1 CSP, ktoré je však podmienené súhlasom
strany, na ktorej má združenie ako právnická osoba, Súhlas žalovaného s pribratím do konania

združenie nepreukázalo. S ohľadom na uvedené, v predmetnom konaní chýba zákonný predpoklad
pribratia združenia do konania, v dôsledku čoho odvolací súd návrhu nevyhovel a pribratie do konania
nepripustil. Keďže ustanovenie § 95 ods. 1 CSP sa týka účastníctva v konaní, čo vyplýva aj
zo subsumovania daného ustanovenia do šiestej hlavy CSP o iných subjektoch konania, nie je možné
postupovať podľa§ 157 ods. 2 CSP, ako sa toho domáha združenie, keďže odkazované ustanovenie §

157 ods. 2 CSP sa týka postupu a vedenia konania.

30. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7Cdo

7/2010).

31. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže obchodník uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15

dní na uplatnenie tohto práva.

32. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky,
ktorá je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o
úvere podľa osobitného predpisu, pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom

úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

33. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským,
pretože uzatvorená Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB pôžička“ je spotrebiteľskou
zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, keď pri uzatváraní

spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

34. Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie dlžnej sumy voči

žalovanému na základe postúpenia pohľadávky medzi ním a jeho právnym predchodcom Všeobecnou
úverovou bankou, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať,
či žalobca je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie.

35. Aktívna vecná legitimácia je pojem, pod ktorým treba rozumieť také hmotnoprávne postavenie,

z ktorého žalobcovi prináleží ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej na strane žalobcu
alebo pasívnej na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú
legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, ex offo a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamietala.Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby (rozsudok NS SR sp. zn.
2Cdo/205/2009 z 29.06.2010)

36.Odvolacísúdpopreskúmanívecidospelkzáveru,žesúdprvejinštancievtomtosmerenedostatočne
zistil skutkový stav a predmetný prípad nesprávne právne posúdil.

37. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že možnosť predčasne zosplatniť spotrebiteľský úver v
zmysle § 565 Občianskeho zákonníka je upravená v citovanom ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka s tým, že pre platné zosplatnenie úveru je potrebné kumulatívne dodržanie tam stanovených
podmienok, a to: (i) ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, (ii)
dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý
dlh (ide o tzv. stratu výhody splátok), prípadne celý dlh sa stane zročným aj vtedy, ak to bolo určené v
rozhodnutí súdu, (iii) uplatnenie práva najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a (iv) upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Až po

kumulatívnom splnení uvedených podmienok možno dospieť k záveru, že došlo k platnému zosplatneniu
spotrebiteľského úveru.

38. Odvolací súd zistil, že žalobca, resp. jeho právny predchodca nepreukázal doručovanie, resp.
doručenie tretej upomienky žalovanému, pričom predloženie len podacích hárkov nie je postačujúce.

39. Zo znenia ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že prvá obligatórna podmienka pre platnú
cesiu bankovej pohľadávky je existencia splatnej pohľadávky. Z vykonaného dokazovania súdom prvej
inštancie však nebolo preukázané, že k platnému zosplatneniu pohľadávky došlo, pretože žalobca
nepreukázal, že Tretia upomienka – pokus o zmier zo dňa 15.04.2020 bola žalovanému riadne

doručená, resp. že táto sa dostala aspoň do dispozičnej sféry žalovaného, ktorý by tak mal možnosť sa
s jej obsahom oboznámiť. Žalobca neprodukoval žiadne tvrdenia a neoznačil žiadne dôkazy, z ktorých
by uvedená skutočnosť vyplývala.

40. Vo vzťahu k doručovaniu písomností spotrebiteľovi odvolací súd uvádza, že bolo potrebné, aby

žalobca preukázal, že vyššie spomínaná listina bola doručená žalovanému, resp. že mal aspoň možnosť
sa s ich obsahom oboznámiť. Pre preukázanie uvedeného je potrebné, aby žalobca preukázal to,
že listina vôbec došla do dispozičnej sféry žalovaného (najčastejšie je uvedené preukázané buď
doručenkou alebo kópiou vrátenej listovej zásielky neprevzatej spotrebiteľom ani v odbernej lehote). Z
uvedeného teda vyplýva, že nositeľnom dôkazného bremena o možnosti žalovaného oboznámiť sa s

obsahom podania je žalobca.

41. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2020,
sp. zn. 5Cdo 36/2020 (uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021 – R 4/2021),
ktorý sa vo vzťahu k doručovaniu právnych úkonov vyjadril nasledovne: „Z povahy ustanovenia § 45

ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú
dohodu zmluvných strán v podobe fikcie doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto
ustanovenímtotižzabezpečujespravodlivévyvažovaniezáujmovzmluvnýchstrán.Adresátoviprávneho
úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného
právneho úkonu nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má

na druhej strane istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané
právne následky aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci
i z nedbanlivosti (napr. zmenou doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej
strane). Tu je potrebné poukázať práve na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol
s prejavom vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak

sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa
považuje za účinný. Pritom nie je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil.
Je potrebné si však uvedomiť, že v prípade sporu o doručení písomnosti bude dôkazné bremeno
o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom doručenie
zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať.“

42. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca v prípade doručovania Tretej
upomienky – pokusu o zmier a upozornenia na možnosť zosplatniť úver zo dňa 15.04.2020 nepredložil
žiaden dôkaz, ktorým by preukázal jeho doručenie, resp. aspoň doručovanie žalovanému.43. Ak žalobca v priebehu konania nepreukázal doručenie listín, ktoré mali mať za následok
zosplatnenie spotrebiteľského úveru, potom nemožno konštatovať, že došlo k platnému zosplatneniu

spotrebiteľského úveru. Ak nedošlo k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru, potom nemohla
byť ani platne postúpená banková pohľadávka na nebankový subjekt, keďže nebola splnená už prvá z
troch kumulatívne vyžadovaných podmienok upravených § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

44. Predložený podací hárok nie je relevantný vo vzťahu k zasielaniu tretej upomienky. Z uvedeného

dôvodu nemohol mať súd prvej inštancie zato, že bolo preukázané odosielanie a doručenie tretej
upomienky, ako upozornenia na predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru, a teda nemohol
dospieť ani k splneniu preukázania kumulatívneho splnenia podmienok uvedených v bode 11.
odôvodnenia rozsudku.

45. Odvolací súd vo vzťahu k vyššie uvedenému tak uzatvára, že pre preukázanie splnenia podmienok

v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka zaťažuje
dôkazné bremeno žalobcu (veriteľa), teda že tak upozornenie ako aj vyhlásenie predčasnej splatnosti
boli žalovanému doručené, resp. sa aspoň dostali do jeho dispozičnej sféry. Uvedenou otázkou sa
však súd prvej inštancie nezaoberal, nedostatočne zistil skutkový stav, v dôsledku čoho vec nesprávne
právne posúdil.

46. Rovnako je potrebné prihliadnuť aj na znenie § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, ktorým sa bolo tiež potrebné zaoberať vo vzťahu k zisťovaniu aktívnej vecnej legitimácie,
avšak súdom prvej inštancie nebolo vôbec aplikované na predmetný prípad. Súd prvej inštancie v
prípade skúmania aktívnej vecnej legitimácie len poukázal na žalobcom predložené dôkazy, z ktorých

mal preukázanú jeho aktívnu vecnú legitimáciu, avšak takýto postup nebol správny.

47. Súčasne odvolací súd poukazuje na citované ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

48. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o

bankách, môže byť iba taká pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za
predpokladu predchádzajúcej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie banky a musia
byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z uvedeného teda vyplýva, že banka je oprávnená
postúpiť peňažný záväzok až vtedy, ak je dlžník aktuálne napriek písomnej výzvy banky v omeškaní o

viac ako 90 kalendárnych dní.

49. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že predpokladom platného postúpenia pohľadávky je nielen
splatnosť pohľadávky, či už v dôsledku konečnej splatnosti alebo účinného zosplatnenia
pohľadávky, ale zároveň aj kvalifikovaná výzva potom, čo je klient nepretržite dlhšie ako 90

kalendárnych dní v omeškaní.

50. Žalobca v konaní nepreukázal účinnosť zosplatnenia pohľadávky listinným dôkazom, označeným
ako "Tretia upomienka - pokus o zmier" zo dňa 15.04.2020 a jej doručenie poštovým podacím hárkom.

51.VtejtosúvislostisúdpoukazujenarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.4Cdo/90/2023,zktorého
je zrejmé, že postačuje, aby žalobca preukázal odoslanie zásielky cez poštu, nakoľko k účinnému
doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil,
postačuje, že mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle.

52. Druhou podmienkou podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktorá musí byť kumulatívne
splnená pred postúpením pohľadávky je zaslanie výzvy potom, čo je klient nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní.

53. V prejednávanej veci však výzva právneho predchodcu banky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách

pred postúpením pohľadávky absentuje, s čím sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Ak nebola
splnená zákonná podmienka podľa tohto ustanovenia, nemohol právny predchodca žalobcu pohľadávku
voči žalovanému platne postúpiť.54. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP rozsudok v jeho
napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

55. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím
súdom – zoberať sa aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, pre prípad zistenia jej nedostatku bude
potrebné žalobu vo zvyšnej časti zamietnuť a v prípade zistenia existencie aktívnej vecnej legitimácie
opätovne posúdiť nárok žalobcu nad právoplatne priznanú sumu, následne vo veci znova rozhodnúť a

svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť.

56. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania (§ 396 ods.
3 CSP).

57. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).