Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 75T/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124010272
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Vozár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3124010272.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Martinom Vozárom na hlavnom pojednávaní dňa 17.04.2024

takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. E., F. A. G. H. XXX/XX,

j e v i n n ý, ž e

ako otec maloletého D. B., nar. XX.XX.XXXX, si v mieste svojho trvalého pobytu v D. E., F. A. G.
H. XXX/XX a všade, kde sa zdržiaval, v období od mesiaca jún 2018 vrátane až doposiaľ neplnil vo
vzťahu k maloletému D. B. svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, vyplývajúcu mu z ustanovenia § 62
a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, deklarovanú mu aj rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom, sp. zn. 8P/25/2018-43 zo dňa 05.09.2018, právoplatným a vykonateľným dňa 15.11.2018,
ktorým ho Okresný súd Nové Mesto nad Váhom zaviazal prispievať na výživu maloletého mesačne
sumou 80,-€ a to vždy do 28. dňa v mesiaci vopred k rukám matky I. J., čím tak dlhuje na bežnom

výživnom oprávnenej I. J. výživné od mesiaca jún 2018 až doposiaľ v celkovej výške 4544,25 €, hoci v
sledovanom období nebol evidovaný na úrade práce, nebol poberateľom sociálnych alebo zdravotných
dávok, pričom od dátumu 27.10.2022 bol zamestnaný v DYAS.EU so sídlom Hodonín, třída Dukelských
hrdinů 3653/1 a od 18.03.2024 nastúpil do zamestnania k zamestnávateľovi AVEC TEAM CZ, s.r.o., so
sídlom Kunovice, Panská 25,
t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a

spáchal čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Z a to s a o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona,
§ 38 ods. 2 Trestného zákona, § 49 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18
(osemnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Na základe prednesov strán na hlavnom pojednávaní a vykonaného dokazovania na hlavnom
pojednávaní zistil súd skutkový stav veci a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

Na hlavom pojednávaní tak boli vykonané nasledovné dôkazy :

Obžalovaný A. B. sa hlavného pojednávania zúčastnil, vypovedal a uviedol, že výživné aj za nejaké
mesiace uhradil, a to po 80 eur. Potom už nemal číslo účtu poškodenej a poškodená už nebývala ani

K. a poškodená prestala s ním komunikovať. Nevedel, kde sa s dieťaťom nachádza a výživné prestal
posielať. Dňa 11.03.2024 vyšiel z výkonu trestu a zamestnal sa v L. K.. Je diabetik. Naposledy sa
s poškodenou stretol pred 2 rokmi v Novom Meste nad Váhom. Odmietla s ním komunikovať, že už nie
je otcom. Snažil sa peniaze posielať, ale ona ich odmietla preberať a vznikol dlh. Chcel sa so synom
stretávať. Uhradil výživné tak, ako sú uvedené tie úhrady v obžalobe a uhrádzal aj cez výkon trestu

v ÚVTOS Dubnica nad Váhom. V súčasnom zamestnaní ešte nemal výplatu a tú bude mať až na druhý
mesiac. Naposledy uhradil 23.03.2020 a potom už nebola možnosť ju skontaktovať. Dvakrát jej platil
cez Western Union, avšak platba sa mu vrátila, a to dňa 12.11.2019 suma 80 eur a dňa 13.03.2020
suma 40 eur. Potom už prestala poškodená s ním komunikovať a nevedel, kde býva a nemal už na ňu
kontakt. S poškodenou nebol v kontakte od marca 2020 a potom až cez leto 2022 sa s ňou a synom

náhodne stretol v Novom Meste nad Váhom a vtedy mu poškodená povedala, že podala na neho
trestné oznámenie e tiež mu vynadala. Vie, že je dlžný na výživnom, ale nevedel uviesť sumu dlžného
výživného a dodal, že môže byť vo výške 3800 eur, ako je uvedené v obžalobe. Exekútor mu na úhradu
výživného strhol iba z príjmu počas výkonu trestu. Od roku 2018 bol v Česku. V Hodoníne mal posledné
zamestnanie a potom si zlomil nohu a maródoval. To bolo v januári 2022. Následne bol na Slovensku

vo výkone trestu za nebezpečné vyhrážanie. V minulosti nepoberal a ani v súčasnosti nepoberá žiadne
sociálne dávky. Synovi kúpil na Vianoce 2019 hračky, ale poškodená so synom už na Vianoce 2019
nebývali v K.. Nevedel, kde býva a nebola medzi nimi komunikácia. Teraz zarobí 115 Kč/ hod., ale do
práce nastúpil len teraz a výplatu bude mať až v máji. Uviedol, že má uložený peňažný trest českým
súdom v Hodoníne za bitku a vo februári 2023 si zobral pôžičku 50000 Kč nájom s priateľkou a v máji

2023 ho na Slovensku zatvorili. V súčasnosti býva na adrese C. XXX, XXXXX L. M., kde žiada aj
doručovať písomnosti a na adrese N. O. A., P. XXX, býva jeho bývalá priateľka, s ktorou sa rozišiel,
ale tá mu dá vedieť, ak na túto adresu príde nejaká zásielka. Telefonický kontakt na neho je české číslo
704286323.Inúvyživovaciupovinnosťnemá.Chcedlhnavýživnomvyriešiť,abynemuselísťdovýkonu
trestu. Obžalovanýpočasvýsluchupredložillistiny,atokúhradevýživnéhoaaktuálnupracovnúzmluvu.

Poškodená I. J., bývala priateľka obžalovaného a matka ich syna D. B., na hlavnom pojednávaní uviedla,
že dňa 30.04.2021 sa presťahovala z východu do O. A. O. N.. Obžalovanému poslala SMS, aby uhrádzal
výživné na číslo účtu. S obžalovaným nebola v kontakte. Obžalovaný bol naposledy so synom, keď mal
syn 3 roky. Vyparil sa a objavil sa až teraz. Ona býva od roku 2021 na adrese O. A. O. N., M. XX.

Syn chodí do 1. ročníka na základnej škole. Darí sa mu dobre, má samé jednotky. Je zdravý. Od roku
01.01.2024 jej úrad práce vypláca náhradné výživné. Poškodená predložila listiny, ktorých kópie sa
založili do spisu, pričom k ňou vypísanému prehľadu o platení výživného uviedla, že tie údaje o úhrade
výživného má od vyšetrovateľa Q.. Potom boli úhrady výživného na bankový účet, a to počas jeho
výkonu trestu a od exekútorky, a to iba vo februári 2024. Výživné neplatí obžalovaný od júna 2018 až

doposiaľ a okrem úhrad vyplývajúcich z predložených listín, tak nič iné neuhradil. Poškodená nevedela
uviesť aktuálnu sumu dlžného výživného a dodala, že je to asi 3000 eur a niečo. O syna sa nezaujímal od
posledného stretnutia. Až teraz sa obžalovaný objavil. Nekontaktoval ju za účelom stretnutia so synom
a ani inak neprispieval. Nevie o žiadnych úhradách, ktoré by neprevzala. Neplatenie výživného nemalo
na syna nepriaznivé následky. Dodala, že je na materskej a poberá aj rodičovský príspevok a náhradné

výživné, ktoré je bolo priznané na syna v plnej výške 80 eur.

Následne boli vykonané (oboznámené čítaním) aj tieto dôkazy :

Z listín predložených obžalovaným na hlavnom pojednávaní (potvrdenia o úhrade výživného a pracovná

zmluva) vyplynulo, že obžalovaný predložil potvrdenia o úhrade výživného, a to 3 poštové poukazy (zodňa 13.04.2018 suma 80 eur, zo dňa 18.05.2018 suma 80 eur a zo dňa 14.11.2018 suma 200 eur) a
doklady o úhrade cez spoločnosť Western Union, a to zo dňa 16.05.2019 na sumu 80,03 eur, zo dňa
14.06.2019nasumu80,26eur,zodňa15.07.2019nasumu80,02eur,zodňa16.09.2019nasumu80,01

eur, zo dňa 15.10.2019 na sumu 40,02 eur, zo dňa 21.02.2020 na sumu 80,29 eur a zo dňa 23.03.2020
sumu 80,26 eur a predložil aj pracovnú zmluvu, uzatvorenú dňa 15.03.2024 so zamestnávateľom AVEC
TEAM CZ, s.r.o., so sídlom Kunovice, Panská 25, na dobu určitú, s dňom nástupu do práce 18.03.2024,
miestom výkonu práce J. a L. K. a druhom práce obsluha strojov na spracovanie a konzerváciu mäsa
a rýb.

Z listín predložených poškodenou na hlavnom pojednávaní (upovedomenie o začatí exekúcie, výpis
z účtu, prehľad plnenia výživného a potvrdenie o poberaní náhradného výživného) vyplynulo, že na
návrh poškodenej sa vykonáva exekúcia na vymoženie dlžného výživného od obžalovaného, a to
Exekútorským úradom Mgr. Klaudie Dzurikovej Boorovej, ktorý dňa 03.01.2024 vydal pod sp. zn. 228EX
1/24-3 upovedomenie o začatí exekúcie. Z výpisu z bankového účtu vyplynulo, že dňa 10.01.2024

bola na účet vložená suma 21,85 eur na úhradu výživného, ktorého platiteľom bol ÚVTOS Dubnica
nad Váhom a dňa 27.02.2024 bola na účet vložená suma 26,95 eur, pričom ide o vymožené výživné,
keďže platiteľom je Exekútorským úrad Mgr. Klaudie Dzurikovej Boorovej. Z prehľadu plnenia výživného
vyplýva, že sú v ňom položky zhodujúce sa s potvrdeniami o úhrade výživného obžalovaným cez
Western Union ako aj s poštovými poukážkami predloženými od obžalovaného a navyše sú evidované

platby zo dňa 18.05.2019 v sume 80 eur a 06.09.2019 v sume 80 eur. Z potvrdenie o poberaní
náhradného výživného zo dňa 16.04.2024 vyplýva, že poškodená poberá v roku 2024 náhradné výživné,
a to v januári sumu 58,15 eur, vo februári sumu 53,05 eur a v marci sumu 80 eur. Za mesiace január
a február boli úradom práce vyplatené rozdiely do sumy 80 eur, nakoľko 10.01.2024 bolo čiastočne
uhradené výživné z ÚVTOS Dubnica nad Váhom a 27.02.2024 bolo čiastočne uhradené výživné od

exekútorky.

Z pracovnej zmluvy od zamestnávateľa DYAS.EU so sídlom Hodonín, třída Dukelských hrdinů 3653/1
a mzdového výmeru (č.l. 37-39) vyplynulo, že bola uzatvorená dňa 26.10.2022 na dobu určitú do
30.04.2023, s nástupom do zamestnania dňa 27.10.2022, na pozíciu pracovník v sklade guľatiny,

s miestom výkonu práce Uherský Ostroh, Veselská 384 a základnou mzdou 110 Kč/hod.

Z potvrdení o úhradách výživného (č. l. 40-47) vyplynulo, že ide o totožné potvrdenia, ktoré predložil
obžalovaný aj na hlavnom pojednávaní a vyplynulo z nich, že obžalovaný uhradil výživné 3 poštovými
poukazmi (zo dňa 13.04.2018 suma 80 eur, zo dňa 18.05.2018 suma 80 eur a zo dňa 14.11.2018 suma

200 eur) a cez spoločnosť Western Union, a to potvrdeniami zo dňa 16.05.2019 na sumu 80,03 eur,
zo dňa 14.06.2019 na sumu 80,26 eur, zo dňa 15.07.2019 na sumu 80,02 eur, zo dňa 16.09.2019 na
sumu 80,01 eur, zo dňa 15.10.2019 na sumu 40,02 eur, zo dňa 21.02.2020 na sumu 80,29 eur a zo
dňa 23.03.2020 sumu 80,26 eur.

Z rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 8P/25/2018-43 zo dňa 05.09.2018,
právoplatného a vykonateľného dňa 15.11.2018, okrem iného vyplynulo, že obžalovaný bol zaviazaný
prispievať na výživu mal. D. B. k rukám matky dieťaťa I. J. sumou 80 eur mesačne, a to vždy do 28. dňa
v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.06.2018, pričom nedoplatok na výživnom 240 eur (za obdobie od
01.06.2018 do 31.08.2018) sa zaväzuje splácať v mesačných splátkach po 20 eur k rukám matky, a to

spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku a pod stratou výhody splátok.

Z rodného listu mal. D. B. (č.l. 50) vyplynulo, že jej otcom je obžalovaný a matkou je poškodená.

Zo správ ÚPSVaR Nové Mesto nad Váhom a Sociálnej poisťovne (č.l. 51-61) vyplynulo, že obžalovaný

v období od 01.06.2018 nepoberal ani nepoberá žiadne dávky vyplácané úradom práce alebo Sociálnou
poisťovňou a nebol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie a ani nebol v evidencii Sociálnej
poisťovne ako platiteľ poistného.

Z lustrácie z centrálneho registra exekúcií (č. l. 72) vyplynulo, že ku dňu 04.05.2023 nebola evidovaná

žiadna exekúcia na obžalovaného.Zo správ ÚPSVaR Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13.03.2024 a 14.03.2024 (č. l. 131,133) vyplynulo,
že obžalovaný v období od 01.06.2018 nepoberal ani nepoberá žiadne dávky vyplácané úradom práce
a nebol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Zo správy ÚVTOS Dubnica nad Váhom zo dňa 19.03.2024 (č. l. 134-136) vyplynulo, že obžalovaný
počas výkonu trestu v ÚVTOS Dubnica nad Váhom (trest vykonával 11.05.2023-11.03.2024) nahlásil
vyživovaciu povinnosť na syna D. B. dňa 02.08.2023 a od 26.09.2023 bol pracovne zaradený. Výživné
bolo posielané na účet poškodenej na základe žiadosti o vykonanie zrážok z čistej pracovnej odmeny.

Dňa 11.01.2024 bol ústavu doručený príkaz na začatie exekúcie od A. J. B. K. na vymáhanie výživného.
Ústav predložil súdu aj výpis úhrady výživného, podľa ktorého za október, november a december 2023
boli vykonané úhrady výživného spolu vo výške 57,66 eur (24+11,81+21,85) a v januári a februári 2024
boli vykonané zrážky exekútorkou spolu vo výške 37,20 eur (23,10+14,10).

Z lustrácie v evidencii priestupkov vyplynulo, že obžalovaný nebol doposiaľ postihovaný pre správny

delikt alebo priestupok.

Z lustrácie z databázy súdov (CDB) a z lustrácie v GP v súhrne vyplýva, že okrem predmetnej trestnej
veci nie je proti obžalovanému v súčasnosti vedené iné trestné konanie.

Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne vyplynulo, že obžalovaný nepoberá žiadne dávky vyplácané
Sociálnou poisťovňou a naposledy bol evidovaný ako platiteľ poistného v období 26.09.2023-11.032024
(zamestnávateľ ÚVTOS Dubnica nad Váhom) a predtým v období 01.01.2018-30.09.2018
(zamestnávateľ Greško stav s.r.o.).

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný má 7 záznamov, vrátane odsúdení aj českým súdom,
a to pre rôznorodú trestnú činnosť. V trestnej veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn.
2T/112/2009 mu bol uložený nepodmienečný trest, ktorý vykonal dňa 17.08.2010. Posledné odsúdenie
je v trestnej veci Okresného súdu Trenčín sp. zn. 74T/14/2023 a uložený bol nepodmienečný trest, ktorý
vykonal dňa 11.03.2024.

Zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. NM-2T/112/2009 vyplynulo, že obžalovaný bol v prípravnom
konaní stíhaný pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 321 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
(skutok zo dňa 01.06.2009) a prípravné konanie bolo skončené návrhom povereného príslušníka na
podmienečné zastavenie trestného stíhania. Následne Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom

podala obžalobu a trestná vec bola skončená rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
sp. zn. 2T/112/2009 zo dňa 02.03.2010, právoplatným dňa 02.03.2010, ktorým bol obžalovaný uznaný
vinným v zmysle obžaloby a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace
so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonával od 17.05.2010 do 17.08.2010.

ZospisuOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.74T/14/2023vyplynulo,žeobžalovanýbolvprípravnomkonaní
stíhaný pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona (skutok zo dňa
11.05.2023) a prípravné konanie bolo skončené návrhom vyšetrovateľa na konanie o dohode o vine
a treste. Následne Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom podala návrh na schválenie dohody

o vine a treste (so zmenenou právnou kvalifikáciou na prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného
zákona) a trestná vec bola skončená rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 74T/14/2023
zo dňa 01.08.2023, právoplatným dňa 01.08.2023, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste

a obžalovanému bol okrem iného uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov
so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý so započítaním väzby vykonával od
11.05.2023 do 11.03.2024.

Zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. NM-15T/84/2019 vyplynulo, že obžalovaný bol v prípravnom

konaní stíhaný pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
(skutok zo dňa 23.09.2018) a prípravné konanie bolo skončené návrhom vyšetrovateľa na konanie
o dohode o vine a treste. Následne Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom podala obžalobua trestná vec bola skončená trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.
15T/84/2019 zo dňa 07.11.2019, právoplatným dňa 19.03.2020, ktorým mu bol okrem iného uložený
trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu

s probačným dohľadom v trvaní 4 roky za súčasného uloženia povinností a obmedzení. Trestný rozkaz
bol obžalovanému doručený dňa 10.03.2020. Pôvodne tak skúšobná doba podmienečného odsúdenia
plynula od 20.03.2020 do 20.03.2024, avšak v dôsledku výkonu trestu od 11.05.2023 do 11.03.2024
v trestnej veci Okresného súdu Trenčín sp. zn. 74T/14/2023, počas ktorého skúšobná doba neplynie,
tak má skúšobná doba predpokladane uplynúť až dňa 20.01.2025.

Súd, po zhodnotení vyššie vykonaných dôkazov, podľa vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, ktorá z
procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, mal za preukázané, že obžalovaný spáchal skutok,
ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Zo spáchania žalovaného skutku je obžalovaný usvedčovaný tak výpoveďou poškodenej I. J., ktorá
vypovedala o vykonaných úhradách výživného (preložila písomný prehľad o vykonaných úhradách
aj bankové výpisy o úhrade výživného počas výkonu trestu obžalovaným) a o tom, že obžalovaný
žiadnym iným spôsobom (napr. ani nákupom vecí pre dieťa) nezabezpečoval potreby dieťaťa, ako aj
vyššie uvedenými súdom oboznámenými listinnými dôkazmi, najmä preukázaná existencia povinnosti

obžalovaného uhrádzať výživné na maloletého D., a to na základe rozsudku Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom č. k. 8P/25/2018-43 zo dňa 05.09.2018, právoplatného a vykonateľného dňa
15.11.2018.

Súd mal z výpovede poškodenej I. J. ako aj z jej písomného prehľadu o plnení vyživovacej povinnosti

a ňou predloženého výpisu z bankového účtu, dokladov o úhrade výživného predložených obžalovaným
nahlavnompojednávaníajvprípravnomkonaní(č.l.40-47),vrátanesprávyÚVTOSDubnicanadVáhom
o úhrade výživného (zrážkami ústavom aj zrážkami od exekútora) a oboznámeného rozsudku o určení
vyživovacej povinnosti (určené výživné 80 eur mesačne), za preukázané, že obžalovaný v období od
01.06.2018 (od júna 2018) až doposiaľ uhradil výživné, a to výške 1135,75 eur,

t. j. suma 880,89 eur, teda uhradená suma obžalovaným uvedená v obžalobe (cez poštový poukaz a cez
Western Union) a dňa 18.05.2019 suma 80 eur a dňa 06.09.2019 sumu 80 eur (obe platby vyplývajú
z prehľadu predloženého poškodenou a sú naviac oproti platbám cez Western Union) a je dôvodné
zohľadniťajúhradypočasvýkonutrestu,tedasumu57,66eur(zrážkavykonanápriamoÚVTOSDubnica
nad Váhom) a sumu 37,20 eur (zrážka exekútorom), ako vyplynulo zo správy ÚVTOS Dubnica nad

Váhom, na ktoré nadväzuje aj výpis z bankového účtu predloženého poškodenou.

Obžalovaný vo výpovedi poukázal, že vykonal aj 2 platby výživného, ktoré sa mu vrátili, a to dňa
12.11.2019 suma 80 eur a dňa 13.03.2020 suma 40 eur, avšak toto svoje nijak nepreukázal a napokon
je tiež dôvodné poukázať, že hoci podľa svojho vyjadrenia nebol s poškodenou dlhšie v kontakte

a tá zmenila bydlisko, o ktorom nevedel, teda nevedel, kam výživné posielať, avšak podľa súdu vedel
o svojej vyživovacej povinnosti a mohol si peniaze na úhradu výživného priebežne zvlášť ukladať
(sporiť) a následne by ich mohol za dané obdobie vyplatiť, keď by získal opäť na poškodenú kontakt,
ale obžalovaný tak neurobil, teda nesporil prostriedky na úhradu výživného, keďže v čase hlavného
pojednávania nebolo celé výživné uhradené, čo vyplynulo aj z výpovedí obžalovaného a poškodenej,

ako aj z oboznámených listinných dôkazov preukazujúcich úhradu výživného.

Obžalovaný mal za obdobie júna 2018 (od 01.06.2018) až doposiaľ (do hlavného pojednávania dňa
17.04.2024), teda vrátane mesiaca apríl 2024 (výživné za máj 2024 doposiaľ ešte nie je splatné, keďže
sa má platiť do 28. dňa v mesiaci vopred), uhradiť výživné vo výške 5680 eur (7 mesiacov za rok 2018,

12 mesiacov za každý rok 2019 až 2023 a 4 mesiace v roku 2024, teda spolu 71 mesiacov x 80 eur)
a uhradil iba 1135,75 eur (viď predchádzajúci odsek), teda dlžné výživné za obdobie júna 2018 (od
01.06.2018) až doposiaľ je vo výške 4544,25 eur (5680 eur – 1135,75 eur).

Prokuratúra navrhovala na hlavnom pojednávaní doplniť dokazovanie vyžiadaním si aktuálnej správy

od exekútorky A. J. B. K. o výške dlhu a vymoženého výživného, ale súd tento návrh odmietol z dôvodu
nadbytočnosti, nakoľko z výpovede poškodenej a ňou predloženého výpisu z bankového účtu, ako
aj zo správy ÚVTOS Dubnica nad Váhom vyplýva, koľko z výživného bolo vymožené, a že bolo
vymožené iba z pracovnej odmeny obžalovaného počas jeho výkonu trestu a pred výkonom trestu a ajpo výkone trestu je obžalovaný zamestnaný v Česku a z tohto príjmu v Česku nie sú vykonávané žiadne
zrážky, keďže exekúcia sa vykonáva iba na území Slovenskej republiky a ani z výpovedí obžalovaného
a poškodenej, ani z oboznámených listinných dôkazov nevyplynulo, že by bola exekúcia na výživné

vykonávaná aj v Česku.

Súd tak má za preukázané, že výživné nebolo ku dňu konania hlavného pojednávania, a teda aj v čase
vyhlásenia rozsudku, t. j. dňa 17.04.2024, v celosti uhradené. Súd uvedené skutočnosti zohľadnil aj
v skutkovej vete, ktorú modifikoval oproti podanej obžalobe, aby zodpovedala stavu v čase vyhlásenia

rozsudku.

Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní zúčastnil, vypovedal a z jeho výpovede vyplynulo, že sa
k stíhanej trestnej činnosti priznáva, je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti ako aj skutočnosti, že má
dlhnavýživnom,tedazotrvalnasvojejvýpovedizprípravnéhokonania,pričomzobsahuoboznámených
správ a lustrácii, najmä z ÚPSVaR Nové Mesto nad Váhom a zo Sociálnej poisťovne, nevyplynuli žiadne

skutočnosti (obžalovaný nepoberal ani nepoberá pomoc v hmotnej núdzi, inú štátnu sociálnu dávku, ani
invalidný dôchodok), ktoré by poukazovali, že obžalovaný bol v minulosti v nepriaznivej sociálnej situácii,
ktorá by mu bránila uhrádzať výživné, alebo že obžalovaný je v súčasnosti v nepriaznivej sociálnej
situácii, ktorá by mu bránila uhrádzať výživné, keďže z výpovede obžalovaného a z oboznámených
listinných dôkazov (najmä pracovné zmluvy u zamestnávateľov DYAS.EU so sídlom Hodonín, třída

Dukelských hrdinů 3653/1 a AVEC TEAM CZ, s.r.o., s.r.o., so sídlom Kunovice, Panská 25) vyplýva, že
pred výkonom trestu (od 11.05.2023 do 11.03.2024) ako aj po výkonu tohto trestu je zamestnaný, teda
má príjem, z ktorého je schopný uhrádzať výživné.

Na základe uvedeného je podľa súdu povinnosťou obžalovaného prednostne uhrádzať výživné, nakoľko

maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti poškodenej I. J., ktorá pozná jeho potreby, keďže
je s dieťaťom v každodennom kontakte.

Súd tak na strane obžalovaného nezistil objektívne skutočnosti, ktoré by mu bránili zabezpečiť
dostatok finančných prostriedkov na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti, pričom súd z výpovede

obžalovaného a oboznámených listinných dôkazov, vrátane oboznámených pracovných zmlúv, zistil,
že obžalovaný bol v minulosti zamestnaný a aj v súčasnosti je zamestnaný, teda v minulosti mal
a aj v súčasnosti má príjem, z ktorého môže uhrádzať výživné, pričom je tiež dôvodné poukázať, že
obžalovaný nemá okrem vyživovacej povinnosti na syna D. B. inú vyživovaciu povinnosť.

Súd poukazuje, že ak dôjde k zhoršeniu finančnej situácie (napr. k zníženiu príjmu), je obžalovaný
povinný prispôsobiť svoj životný štandard týmto novovzniknutým okolnostiam, svoj životný štandard
primerane znížiť, a to až na úroveň pokrytia iba objektívnych základných životných potrieb a zvýšiť svoju
aktivitu (nájsť si zamestnanie so zodpovedajúcim príjmom) smerom k zabezpečenie potrieb všetkých
na neho odkázaných osôb.

Obžalovaný si bol a aj je vedomý svojej vyživovacej povinnosti, čo vyplýva aj z toho, že po nástupe do
výkonu trestu (od 11.05.2023 do 11.03.2024) si vyživovaciu povinnosť nahlásil a z príjmu z pracovného
zaradenia boli vykonávané úhrady výživného. Obžalovaný tak pred výkonom trestu neplnil svoju
vyživovaciu povinnosť úmyselne a argumentácia, že výživné neplatil, lebo nemal na poškodenú kontakt

a tá zmenila bydlisko, nie je dôvodná, lebo obžalovaný si mohol peniaze na úhradu výživného priebežne
zvlášť odkladať (sporiť) a následne by ich mohol vyplatiť, keď by získal opäť na poškodenú kontakt, ale
obžalovaný tak neurobil, teda priebežne nesporil na úhradu výživného.

Súd preto uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného skutku a modifikovaného k času

vyhlásenia rozsudku, ktorý rovnako ako obžaloba právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, avšak
oproti obžalobe súd u obžalovaného konštatoval úmyselné zavinenie, čo však nemalo vplyv na trestnú
sadzbu.

Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené
žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti.
Z objektívnej stránky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu je nepochybné, že obžalovaný si
bol a je vedomý svojej zákonnej povinnosti, vyplývajúcej jednak z ustanovenia § 62 Zákona o rodinea jednak zo súdneho rozhodnutia o určení výšky výživného, prispievať na výživu maloletého syna D.
B., napriek tomu výživné neuhrádzal, čím mu vznikol dlh na výživnom, pričom výživné neuhrádzal
pravidelne po dlhší čas, a to dlhšie než 2 roky, menovite výživné neuhrádzal pravidelne takmer 6 rokov

(01.06.2018-17.04.2024). Naplnená bola i subjektívna stránka, t. j. zavinenie, keďže obžalovaný spáchal
trestný čin úmyselne a konal minimálne vo forme nepriameho úmyslu, pretože vedel o svojej povinnosti
a napriek tomu výživné počas pobytu na slobode neuhrádzal pravidelne a nedôvodne argumentoval, že
po čase stratil kontakt na poškodenú, ktorá zmenila bydlisko, hoci mohol odkladať peniaze na úhradu
výživného a po opätovnom získaní kontaktu na poškodenú mohol dlžné výživné z nasporenej sumy

uhradiť, čo však neurobil. Obžalovaný svojím konaním porušil Trestným zákonom chránený spoločenský
záujem, ktorý spočíva v ochrane nároku oprávnenej osoby na výživné.
Súd dospel k záveru, že obžalovanému je dôvodné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, a to
s prihliadnutím na § 49 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko stíhaný trestný čin spáchal obžalovaný aj
počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, uloženej mu trestným rozkazom Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 15T/84/2019 zo dňa 07.11.2019, právoplatným dňa 19.03.2020,

teda počas uloženej 4-ročnej skúšobnej doby, ktorá so zohľadnením jej neplynutia počas výkonu
10-mesačného nepodmienečného trestu (od 11.05.2023 do 11.03.2024) plynie od 20.03.2020 a má
predpokladane uplynúť dňa 20.01.2025.
Súd tak pri uplatňovaní § 49 ods. 2 Trestného zákona prihliadol na odsúdenie v pôvodnej trestnej
veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 15T/84/2019 (v súčasnosti od 01.06.2023

ide o trestnú vec vedenú na Okresnom súde Trenčín, pracovisko Nové Mesto nad Váhom pod
sp. zn. NM-15T/84/2019). V danom prípade nedochádza k dvojitému zohľadneniu tej istej okolnosti,
nakoľko ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona vylučuje ukladanie tzv. podmienky na podmienku,
teda upravuje ukladanie druhu trestu, avšak ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona neupravuje
ukladanie druhu trestu, ale vylučuje tzv. dvojité pričítanie vo vzťahu k určovaniu výšky trestu, ktorá

je ovplyvňovaná pomerom poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, okolností podmieňujúcich uloženie
trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby alebo okolností podmieňujúcich použitie
vyššej trestnej sadzby. Okrem vyššie uvedeného možno tiež uviesť, že zohľadnenie odsúdenia
v pôvodnej trestnej veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 15T/84/2019 tak podľa §
37 písm. m) Trestného zákona ako aj podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona nemožno považovať za

dvojnásobné pričítanie tej istej okolnosti na ťarchu obžalovaného, pretože odsúdenie v pôvodnej trestnej
veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 15T/84/2019 nie je ani zákonným znakom
trestného činu (§ 38 ods. 1 Trestného zákona), z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným.

Vo vzťahu k ukladanému trestu možno dodať, že v predmetnom konaní nie je dôvodné ukladať

obžalovanému súhrnný trest vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
sp. zn. 15T/84/2019 zo dňa 07.11.2019, právoplatnému dňa 19.03.2020, ktorý bol obžalovanému
doručený dňa 10.03.2020, ani vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 74T/14/2023
zo dňa 01.08.2023, právoplatnému dňa 01.08.2023. V tejto súvislosti súd poukazuje, že trestný čin
zanedbania povinnej výživy je pokračovacím trestným činom s prvkami hromadného trestného činu a za

čas spáchania skutku sa považuje čas, kedy bol dokončený posledný útok. Obžalovaný v neplatení
výživného pokračoval aj po 10.03.2020, teda po doručení predmetného trestného rozkazu Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 15T/84/2019 zo dňa 07.11.2019 ako aj po vyhlásení rozsudku
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 74T/14/2023 zo dňa 01.08.2023, pretože obžalovaný pokračoval
v neplatení výživného aj po prepustení z výkonu trestu dňa 11.03.2024 a ku dňu hlavného pojednávania

dňa 17.04.2024 nie je dlžné výživné v celosti uhradené, teda ani za mesiace marec 2024 a apríl 2024,
a teda posledný útok stíhaného skutku bol vykonaný po doručení predmetných súdnych rozhodnutí ako
aj po prepustení z výkonu trestu na slobodu dňa 11.03.2024, a preto nemožno ukladať súhrnný trest
ani vo vzťahu k odsúdeniu v pôvodnej trestnej veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.
15T/84/2019, ani vo vzťahu k odsúdeniu v trestnej veci Okresného súdu Trenčín sp. zn. 74T/14/2023.

Pri rozhodovaní o výmere nepodmienečného trestu odňatia slobody vychádzal súd zo základnej trestnej
sadzby trestu odňatia slobody podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona (1 rok až 5 rokov). Súd zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, prihliadnuc na výpoveď obžalovaného pred
súdom, v ktorej sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a uviedol, že chce výživné uhradiť.

Taktiež zistil jednu priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (už bol za trestný
čin odsúdený) a v tejto súvislosti súd prihliadol na odsúdenie v pôvodnej trestnej veci Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 15T/84/2019 ako aj na odsúdenia v trestnej veci Okresného súduTrenčín sp. zn. 74T/14/2023 a v pôvodnej trestnej veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.
2T/112/2009 (uložený nepodmienečný trest, ktorý nebol zahladený).

Na základe uvedeného súd, vychádzajúc pri rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností z trestnej
sadzby 1 rok až 5 rokov, uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18
(osemnásť) mesiacov. Pri výške trestu zohľadnil, že obžalovaný aspoň čiastočne v stíhanom období
uhrádzal výživné a zohľadnil aj postoj obžalovaného, ktorý si vo výkone trestu nahlásil vyživovaciu
povinnosť a uhrádzal výživné z príjmu z pracovného zaradenia, a preto uložil trest v dolnej polovici

trestnej sadzby.

Na výkon takto uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody bol obžalovaný podľa § 48 ods.
2 písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
zohľadniac, že stíhaný trestný čin podľa § 207 Trestného zákona je podľa § 122 ods. 13 Trestného
zákona páchaný až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa, v danom prípade do 17.04.2024

a v období 10 rokov pred 17.04.2024 bol obžalovaný už vo výkone nepodmienečného trestu (od
11.05.2023 do 11.03.2024) v trestnej veci Okresného súdu Trenčín sp. zn. 74T/14/2023, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin a stíhané konanie je vedené pre neplatenie výživného od júna 2018
(od 01.06.2018) a v období 10 rokov pred 01.06.2018 bol obžalovaný tiež vo výkone nepodmienečného
trestu (od 17.05.2010 do 17.08.2010) v pôvodnej trestnej veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom

sp. zn. 2T/112/2009, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Takto uložený trest podľa názoru súdu spĺňa všetky potrebné atribúty uvedené v § 34 ods. 1 Trestného
zákona.

S predmetným trestným konaním nebolo spojené adhézne konanie, t. j. konanie o náhradu škody,
pretože vzniknutý dlh na výživnom nemá z trestnoprávneho hľadiska povahu škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa

tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech

obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní

obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak

je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka

mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.